POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

 

 

Rada pre mediálne služby (RpMS) na svojom stredajšom (24. 5.) zasadnutí uložila jednu nefinančnú sankciu, začala šesť správnych konaní či vydala jedno rozhodnutie o registrácii retransmisie. Okrem toho tiež udelila jednu autorizáciu vysielania a päť autorizácií poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. TASR o výstupoch zo zasadania RpMS informovala jej hovorkyňa Lucia Michelčíková.

Rada začala správne konanie voči vysielateľovi programovej služby Rádio Frontinus v súvislosti s tým, že 26. februára odvysielal program Debata na telefón, v ktorom mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť programu aktuálnej publicistiky. Správne konanie začala rada aj voči vysielateľovi programových služieb Šláger originál a Šláger muzika preto, lebo 20. a 21. januára odvysielal komunikát ABeceda života, v ktorom mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci programových služieb a povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť programov aktuálnej publicistiky.

Správne konanie voči spoločnosti Meta Platforms Ireland Limited je vo veci zamedzenia šírenia nelegálneho obsahu v súvislosti s poskytovaním komentára pod článkom s názvom "Rómovia idú do ulíc proti Kotlebovi. Kvôli nemu majú vraj ťažký život na Slovensku" zdieľanom na obsahovej službe Facebook, pretože by mohol predstavovať podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.

Rada začala správne konanie voči vysielateľom programových služieb Dajto a Joj plus v súvislosti s odvysielaním reklamného oznamu propagujúceho spoločnosť Slovenská sporiteľňa, pretože ním mohlo dôjsť k nezabezpečeniu povinnosti, aby reklamný oznam určený maloletým alebo s účasťou maloletých neobsahoval nič, čo by mohlo poškodiť ich záujmy a čo by nezohľadňovalo ich osobitnú vnímavosť.

Voči vysielateľovi programovej služby Rádio Wow začala správne konanie z dôvodu možného nevyužívania frekvencie 93,6 MHz Nitra na účely, na ktoré mu bola pridelená. "A v súvislosti s tým, že mohol využívať frekvenciu 106,8 MHz Nové Mesto nad Váhom po odňatí radou, čiže v rozpore s podmienkami príslušného oprávnenia," spresnila Michelčíková.

Spoločnosti MAC TV s.r.o. udelila RpMS autorizáciu vysielania televíznej programovej služby Joj Svet.

Zdroj: TASR

Na hrane v TV JOJ

  Na hrane v TV JOJ

Televízia JOJ ponúka svojim divákom politickú diskusnú reláciu Na hrane. Každý štvrtok večer si nenechajte ujsť naživo politický duel, aktuálne témy aj exkluzívne prieskumy.

Každý týždeň, vo štvrtok večer, sa v štúdiu Na hrane stretávajú dvaja politici a venujú sa aktuálnym politickým a spoločenským témam. Diskusná relácia je výnimočná aj tým, že diváci majú možnosť zapojiť sa do diskusie a opýtať sa politikov, čo ich zaujíma prostredníctvom aplikácie. Ak sa otázky nepodarí zodpovedať v živom vysielaní, hostia sa im pokúsia venovať po skončení televíznej diskusie na webe www.hrane.joj.sk.

Reláciu moderuje jej dramaturgička a skúsená politická redaktorka spravodajstva TV JOJ Jana Krescanko Dibáková.

Pozvanie do diskusie prijala vo štvrtok 25. mája prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Hovoriť budú o aktuálnej politickej situácii, o predčasných voľbách, o fungovaní NR SR, ale aj o prezidentských voľbách, či o boji proti dezinformáciám. Divákom ponúkneme prieskum agentúry AKO pripravený pre reláciu Na hrane o schopnosti Slovákov ušetriť si financie z aktuálneho príjmu, o sociálnej situácii, o potrebe opatrení a o očakávaniach od vlády Ľudovíta Ódora prioritne v sociálnej sfére.

Sledujte Na hrane vo štvrtok 25. mája o 21:45 na JOJke.

Zomrel Ladislav Demeter

Zomrel Ladislav Demeter

 

Po dlhej a ťažkej chorobe nás v noci z utorka na stredu opustil renomovaný redaktor zahraničnej redakcie TASR Ladislav Demeter. Agentúra, ktorej venoval takmer tri desiatky rokov pracovného života, vyjadruje rodine a pozostalým úprimnú sústrasť.

"Ceníme si prácu, ktorú pre agentúru za tie roky urobil. Svojou profesionalitou prispel k rozvoju a kvalite agentúrnej žurnalistiky na Slovensku. Bol pre nás vzácny človek i novinár," povedal generálny riaditeľ TASR Vladimír Puchala.

Prázdne miesto po Ladislavovi Demeterovi ostane v zahraničnej redakcii, ktorej oporou bol dlhé roky. "Odišiel človek, ktorý bol veľkým prínosom pre zahraničnú redakciu. Ladislav výraznou mierou prispieval k tomu, aby si verejnoprávna Tlačová agentúra SR uchovávala vysokú úroveň slovenčiny. Svojimi skúsenosťami a rozhľadom ovplyvnil mnohých kolegov. Profesionálne aj ľudsky nám bude veľmi chýbať," odkázala za všetkých kolegov z redakcie jej vedúca Monika Himpánová.
Ladislav Demeter sa narodil 9. januára 1966 v Nitre, kde vyštudoval gymnázium. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského študoval odbor história-archeológia, popri štúdiu pracoval ako odborný asistent v Historickom múzeu SNM a zúčastnil sa viacerých archeologických výskumov.

Demeter okrem formálne perfektnej slovenčiny a anglického jazyka ovládal aj nemecký, maďarský a latinský. Keď musel z osobných dôvodov prerušiť štúdium na vysokej škole, využil svoje jazykové znalosti a oslovil TASR, kde 25. júla 1994 nastúpil na pozíciu redaktora.

 

Zomrela Tina Turner

 Zomrela Tina Turner

Vo veku 83 rokov zomrela po dlhej chorobe americko-švajčiarska speváčka s charakteristickým chrapľavým hlasom Tina Turner.

S odvolaním sa na jej hovorkyňu to uviedla stanica Sky News.

"Kráľovná rokenrolu zomrela dnes vo veku 83 rokov po dlhej chorobe vo svojom dome v Kusnachte pri Zürichu vo Švajčiarsku. Svet s ňou stratil hudobnú legendu a vzor," cituje z vyhlásenia hovorkyne.

Turnerová sa preslávila ako interpretka hitov Simply the Best, We Don 't Need Another Hero, Typical Male či titulnej piesne z bondovky Golden Eye.

Zomrel Jack Martin Händler

Zomrel Jack Martin Händler 

 

Vo veku 75 rokov zomrel v stredu ráno slovenský huslista, dirigent a vedúci významných orchestrov vo viacerých európskych krajinách Jack Martin Händler. O jeho úmrtí informoval na sociálnej sieti Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku.

"Svojou tvorbou a hudobnými aktivitami, ktorým zasvätil svoj život, nám povedal veľmi veľa. Veľké dielo vykonal na poli kultúrnej diplomacie," uviedla na sociálnej sieti prezidentka SR Zuzana Čaputová. Začiatkom roka umelcovi udelila štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry a umenia, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.

Pripomenula, že Händler podporoval tiež dialógy o kreativite a inováciách, ktoré boli preňho základom pre kultivovanie kultúrneho i verejného priestoru. "Veril, že umenie ľudí a národy spája, že v hudbe a umení môžeme precítiť aj hodnoty humanizmu a spolupráce všetkých národov," doplnila.

Jack Martin Händler sa narodil 30. augusta 1947 v Bratislave, pred svojou smrťou žil v Nemecku. Skúsenosť svojej rodiny s holokaustom spracúval najmä prostredníctvom stredoeurópskeho festivalu a orchestra pomenovaných po nemeckom rodákovi, skladateľovi Brunovi Walterovi. Hru na husle študoval v Bratislave a v Moskve, kde bol jedným z posledných žiakov Davida Oistracha. Koncertoval v Československu aj zahraničí, najznámejšie bolo predstavenie Chačaturjanovho husľového koncertu so Slovenskou filharmóniu v lete 1975, kde vystupoval v roli sólistu aj dirigenta.

V roku 1978 emigroval do Nemecka, kde hral s viacerými hudobnými telesami. Neskôr, v roku 1989, stál pri vzniku orchestra, z ktorého sa neskôr vyvinul komorný orchester mesta Bratislavy Cappella Istropolitana. Spolupodieľal sa na vzniku hudobnej akadémie na podporu mladých talentov, taktiež založil orchester Solistes Européens Luxembourg, s ktorým v roku 2004 odohral koncert pre Valné zhromaždenie OSN na počesť rozšírenia Európskej únie.

V roku 2008 ho Európska komisia vymenovala za ambasádora pre interkultúrny dialóg a o rok neskôr za ambasádora pre inováciu a kreativitu. Štátne vyznamenania mu udelili Nemecko, Rakúsko, Fínsko či Luxembursko.

Zdroj: TASR

RTVS spomienka na zosnulého Dana Heribana

RTVS spomienka na zosnulého 

 

 

Dana Heribana

 

Jednotka dnes ponúka príbeh o politikoch a mafiánoch, ktorí sa neštítia nijakého zločinu, len aby si upevnili svoje mocenské pozície...

Film bude zároveň aj spomienkou na zosnulého Dana Heribana.

Sledujte Únos od 22:10

Posledný zápas slovenskej reprezentácie na MS v hokeji 2023 si nenechali ujsť státisíce divákov

Posledný zápas slovenskej reprezentácie na MS v hokeji 2023 si 

 

 

nenechali ujsť státisíce divákov

V utorok 23. mája odohrala slovenská reprezentácia svoj posledný zápas na MS v hokeji 2023, keď skončila tesne pred bránami štvrťfinále. Hokejový duel Slovenska s Nórskom sledovalo počas poludnia takmer 400-tisíc divákov. Celkovo najsledovanejším televíznym programom dňa sa však stal večerný zápas Lotyšska so Švajčiarskom, ktorý definitívne rozhodol o osude slovenskej reprezentácie. Ten prilákal k televíznym obrazovkám takmer pol milióna divákov.

V utorok na poludnie si zápas slovenskej reprezentácie s Nórskom na MS 2023 v hokeji na :Športe nenechalo ujsť 397.000 divákov pri trhovom podiele až 50,6 % v cieľovej skupine 12+ a na webe dosiahol zápas až 605.902 pozretí. V cieľovej skupine 12-54 dosiahol športový prenos podiel na trhu až 62,5 % a v danom čase bol najsledovanejším televíznym programom. Večerný hokejový duel domáceho Lotyšska so Švajčiarskom si pozrelo 485.000 divákov pri trhovom podiele 25,7 % v univerzálnej cieľovej skupine (shr 35,6 % v cieľovej skupine 12-54) a stal sa celkovo najsledovanejším televíznym programom dňa. Popoludňajší zápas Kanady s Českou republikou sledovalo 189.000 divákov pri trhovom podiele 21,3 % v cieľovej skupine 12+.

Diváci si v utorok na :Športe pozreli aj zápasy Švédsko – USA (97.000 divákov, shr 6,9 %) a Nemecko – Francúzsko (85.000 divákov, shr 13,3 %).

V pondelok sa najsledovanejším zápasom na MS v hokeji 2023 na :Športe stal zápas Kanady s Nórskom, ktorý popoludní sledovalo 137.000 divákov pri trhovom podiele 17,5 % v cieľovej skupine 12+. Divákov prilákali k televíznym obrazovkám aj zápasy Rakúsko – Maďarsko (136.000 divákov, shr 8,6 %) a Dánsko – Švédsko (65.000 divákov, shr 5,6 %).

Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

TV MARKÍZA- MIMORIADNA ZMENA PROGRAMU

 TV MARKÍZA- 

 

MIMORIADNA ZMENA PROGRAMU

 

Televízia Markíza s obrovským šokom a hlbokým zármutkom prijala správu o úmrtí vynikajúceho herca a vzácneho človeka Dana Heribana. Srdcia divákov a diváčok si získal najmä ako dnes už legendárny Ďuro Brmbalík v komediálnom seriálovom hite Horná Dolná.

 

„Smrť Dana Heribana je šokom pre celú rodinu komediálneho seriálu Horná Dolná, ktorá sa za tie roky vytvorila medzi hercami a herečkami, produkčným tímom a všetkými fanúšikmi a fanúšičkami. Dano bol integrujúcou súčasťou úžasného hereckého štábu a jeho herecké výkony prispeli k obrovskému úspechu Hornej Dolnej, ktorá sa stala druhým najobľúbenejším seriálom v novodobej ére Slovenska. Rodine Hornej Dolnej a Markíze bude Dano nesmierne chýbať. Nech odpočíva v pokoji. Rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť,“ povedal Matthias Settele, generálny riaditeľ TV Markíza.

 

Výrazné úlohy na obrazovkách TV Markíza stvárnil Dano Heriban aj v seriáloch Druhá šanca a Červené pásky. Aktuálne pracoval na pripravovanej minisérii pod značkou Voyo Originál s názvom Metóda Markovič: Hojer, ktorá prinesie skutočný príbeh o brutálnom sériovom vrahovi Ladislavovi Hojerovi.

 

„Úprimne som odvtedy, čo ma zastihla správa o smrti Dana Heribana, úplne v šoku a myslím na jeho rodinu. Postava Hojerovho obhajcu Štefana Žabimajerského je jedna z mojich najobľúbenejších z celej série. Dano Heriban bol pre túto rolu ako stvorený, pretože oplýval rovnakými vlastnosťami. Bol to poctivý, zodpovedný profesionál a zároveň veľmi citlivý človek. Jedným výrazom tváre dokázal zahrať to, na čo iní potrebujú mnoho slov. Česť jeho pamiatke,“ povedal kreatívny producent Voyo Tomáš Hruška. „Celý štáb minisérie Metóda Markovič: Hojer je touto správou zdrvený. Stalo sa tak pár dní pred koncom natáčania. Popri pocte vyšetrovateľovi Jiřímu Markovičovi bude tak aj pamiatkou na jeden z najväčších súčasných talentov nielen slovenskej hereckej scény.“

 

Na počesť Dana Heribana a z úcty k celému tímu Hornej Dolnej odvysiela TV Markíza dnes večer, v stredu 24. mája 2023, so začiatkom o 20:30 hod. mimoriadnou zmenou programu posledné dve premiérové časti seriálu Horná Dolná, ktoré boli nakrútené v minulom roku. Pôvodne plánovaná šou 2 na 1 z vysielania vypadáva.

 

Anotácie dnešných záverečných epizód seriálu Horná Dolná

 

Rapidečka

Starosta Karol (Peter Sklár) vyhrá v lotérii nový športiak. Ďurove (Dano Heriban) miesto najväčšieho frajera v dedine je ohrozené. Nevraživosť prerastie do nepriateľstva a sabotáže. Nakoniec Rapidečka zachráni česť dediny a ukáže sa, že Horná Dolná má najväčších frajerov dvoch.

 

Lackov sen

Lackovi (Peter Brajerčík) sa zdá sen a dedinčanom sa zase zdá, že sa Lackove sny nejakým zázrakom plnia. Pokúšajú sa Lacka zmanipulovať, aby splnil želania práve im.

 

 

O Modrého anjela zabojuje deväť filmov zo štyroch kontinentov

 O Modrého anjela zabojuje deväť 

 

filmov zo štyroch kontinentov

Od roku 2005 dostali ceny v medzinárodnej súťaži hraných filmov Art Film Festu názov Modrý anjel podľa rovnomenného ikonického filmu s Marlene Dietrichovou v hlavnej úlohe. Hlavnú cenu odvtedy získalo 18 filmov zo 16 krajín (v dvoch ročníkoch boli dvaja víťazi ex aequo), naposledy v roku 2021 švédsky film Rozkoš (Pleasure) režisérky Ninje Thynbergovej. V prípade artových filmov je už takmer štandardom, že ide o koprodukcie viacerých krajín a tak 9 filmov, ktoré sa dostali do tohtoročného finálneho výberu, reprezentuje celkovo 13 krajín. Štatisticky najsilnejšie zastúpenie má Francúzsko (4). V zmysle štatútu do súťaže môže byť zaradený prvý, druhý alebo tretí dlhometrážny hraný film režiséra či režisérky vyrobený po 1.1.2022.

„V prvom rade som sa zameral na kvalitu celkového spracovania, spôsob výstavby príbehu a prekvapivý scenár, výrazné herecké výkony a originálny režijný rukopis. Filmy režisérov, ktoré oceňujeme v našej hlavnej súťaži, tieto primárne kritéria museli splniť,“ hovorí zostavovateľ sekcie a umelecký riaditeľ Art Film Festu Martin Palúch a dodáva: „Na výber samozrejme vplývali aj témy filmov, naliehavosť s akou ich režiséri odkrývajú sebe vlastným špecifickým spôsobom. Ale rozhodovali aj krajiny pôvodu tak, aby bola finálna selekcia filmov príťažlivá aj podľa geografického zastúpenia. Máme tam tituly zo zámoria – USA i Austrálie, ale aj z Írska, Francúzska, Chorvátska či Kataru. Vo väčšine prípadov ide o mnohonárodné koprodukcie.“

Filmy v súťaži hraných filmov na Art Film Feste 2023
BEZPEČNÉ MIESTO (Sigurno mjesto / Safe Place – Chorvátsko), réžia: Juraj Lerotić
BEŽEC (Runner – USA, Francúzsko, Nemecko), réžia: Marian Mathias
BLAZE (Austrália), réžia: Del Kathryn Barton
DALVA (Love According To Dalva – Belgicko, Francúzsko), réžia: Emmanuelle Nicot
DOMINGO A HMLA (Domingo y la niebla / Domingo and The Mist – Kostarika, Katar), réžia: Ariel Escalante Meza
MÁM ELEKTRICKÉ SNY (Tengo sueños eléctricos / I Have Electric Dreams – Belgicko, Francúzsko, Kostarika), réžia: Valentina Maurel
STREDOMORSKÁ HORÚČKA (Mediterranean Fever – Palestína, Nemecko, Francúzsko, Cyprus, Katar), réžia: Maha Haj
TICHÉ DIEVČATKO (An Cailín Ciúin / The Quiet Girl – Írsko), réžia: Colm Bairéad
UMELOHMOTNÉ NEBO (Műanyag égbolt / White Plastic Sky – Maďarsko, Slovensko), réžia: Tibor Bánóczki, Sarolta Szabó

Martin Palúch na margo možných trendov, ktoré sa prejavili aj v jeho výbere poznamenal: „Trend, ktorý ma zaujal a je na prvý pohľad zrejmý, je množstvo kvalitných debutov žien režisérok. Tematické zameranie sa venuje častokrát ženským témam, tie stvárňujú herečky v dievčenskom veku. Keďže ide naozaj o pálčivé témy, súvisiace s dospievaním, ale aj so sexuálnym násilím či intimitou, bol som prekvapený vyspelými a presvedčivými hereckými výkonmi mladých protagonistiek. Samozrejme, vnímam to zo svojho uhla pohľadu a netrúfam si tvrdiť, že ide o globálny trend, ale prejavilo sa to aj na našom výslednom výbere, kde je päť filmov nakrútených ženskými autorkami, jeden mužsko-ženskou režisérskou dvojicou a len tri vytvorili muži režiséri.“

O výsledkoch a štyroch štatutárnych cenách s názvom Modrý anjel (najlepší film, najlepšia réžia, najlepší mužský a ženský herecký výkon) bude rozhodovať päťčlenná medzinárodná porota v zložení:

Ágnes Kocsis

Maďarská režisérka, ktorej tri krátke filmy boli uvedené na mnohých festivaloch; film Vírus (A vírus) sa podelil o tretiu cenu na MFF v Cannes v sekcii Cinéfondation. Jej prvý celovečerný film Svieži vzduch (Friss levegő) sa premietal na tom istom ročníku MFF v Cannes v rámci Týždňa kritiky a v roku 2006 bol nominovaný na cenu Európsky objav roka v rámci cien Európskej filmovej akadémie. Jej druhý celovečerný film Adrienn Pál (Pál Adrienn) získal na 63. ročníku MFF v Cannes cenu FIPRESCI v sekcii Un certain regard. V roku 2011 získala za svoju filmovú tvorbu národnú cenu Bélu Balázsa.

Kaan Müjdeci

Turecký scenárista, producent a režisér. Jeho prvý celovečerný film Sivas súťažil v roku 2014 na 71. MFF v Benátkach a získal Zvláštnu cenu poroty. V roku 2015 bol Sivas oficiálne nominovaný Tureckom v kategórii Najlepší zahraničný film na 88. ročníku udeľovania Oscarov. Jeho druhý celovečerný film Iguana Tokyo bol vybratý do programu Cinéfondation L’Atelier 69. ročníka MFF v Cannes a do programu Gap Financing Market 76. ročníka MFF v Benátkach. Film získal v roku 2022 ocenenie Zlatý pomaranč za najlepšiu umeleckú réžiu na filmovom festivale Zlatý pomaranč v Antalyi.

Ivan Ostrochovský

Slovenský režisér, scenárista a producent. Jeho dlhometrážnym debutom bol dokument Zamatoví teroristi (2013), ktorý režíroval spolu s Pavlom Pekarčíkom a Petrom Kerekesom. Film mal premiéru na Berlinale a získal celý rad ocenení. Jeho hraný debut Koza (2015) mal tiež premiéru na Berlinale, získal celý rad ocenení, bol zaradený do užšieho výberu na Európske filmové ceny a bol slovenskou národnou nomináciou na Oscara. Služobníci (2020) boli uvedení na Berlinale v súťažnej sekcii Encouters a získali mnoho cien na medzinárodných filmových festivaloch. Na filme Cenzorka (2021) sa podieľal ako autor námetu a scenára spolu so spoluscenáristom a režisérom Petrom Kerekesom. Na MFF v Benátkach získali obaja cenu za scenár v sekcii Horizonty a následne nomináciu na Európsku filmovú cenu.

Beata Parkanová

Česká režisérka, ktorá pôvodne vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na FAMU v Prahe. Svoj prvý celovečerný film Chvilky režírovala v roku 2018. Film mal premiéru v súťaži Na východ od Západu na MFF v Karlových Varoch. Za výkon v hlavnej úlohe tohto filmu získala Jenovéfa Boková Českého leva a Cenu Českej filmovej kritiky. V roku 2022 nakrútila svoj druhý celovečerný film Slovo, ktorý získal na MFF v Karlových Varoch Cenu za réžiu a Cenu za mužský herecký výkon. Okrem filmovej tvorby sa venuje aj písaniu kníh (najmä pre deti) a textov piesní.

Adam Sikora

Poľský kameraman, režisér, scenárista, fotograf a maliar. Prednáša kameru a fotografiu na Filmovej škole Krzysztofa Kieślowského na Sliezskej univerzite. Ako kameraman spolupracoval s Lechom Majewskim na filmoch Wojaczek (1999), Angelus (2001), Mlyn a kríž (Młyn i krzyż, 2011), s Jerzym Skolimowskim na filmoch Štyri noci s Annou (Cztery noce z Anną, 2008) a Essential Killing (2010) a s Piotrom Dumałom na filme Les (Las, 2009). Za film Wojaczek získal Zlatý kľúč na Art Film Feste, za Štyri noci s Annou Poľskú filmovú cenu Orol, za Essential Killing Zlatého leva na poľskom filmovom festivale v Gdyni a nomináciu na Európsku filmovú cenu a za kameru vo filme V tieni Davida Ondříčka Českého leva.
Doterajší víťazi ceny Modrý anjel v kategórii najlepší film 2021 ROZKOŠ (Pleasure, Švédsko, réžia: Ninja Thyberg)
2019 MONOS (Kolumbia, réžia: Alejandro Landes)
2018 TIESŇOVÉ VOLANIE (Den Skyldige, Dánsko, réžia: Gustav Möller)
2017 GLORY (Slava, Bulharsko, réžia: Kristina Grozeva & Peter Valchanov)
2016 STANICA 48 (Junction 48, Izrael, réžia: Udi Aloni)
2015 SOPKA IXCANUL (Ixcanul, Guatemala, réžia: Jayro Bustamante)
2014 CESTA VEN (Česko, réžia: Petr Václav)
2013 HODINY HARMÓNIE (Uroki garmonii, Kazachstan, réžia: Emir Bajgazin)
2012 PORTRÉT ZA SÚMRAKU (Portret v sumerkach, Rusko, réžia: Angelina Nikolova)
2011 STÍCHNUTÉ DUŠE (Ovsianki, Rusko, réžia: Alexej Fedorčenko)
2010 AKO SOM PREŽIL TOTO LETO (Kak ja proviol etim letom, Rusko, réžia: Alexej Popogrebskij)
2009 HLAD (Hunger, Veľká Británia, réžia: Steve McQueen)
2008 ex aequo UČEBNICA NA LETO (Tatil kitabi, Turecko, réžia: Seyfi Teoman)
WOLFSBERGEN (Holandsko, réžia: Nanouk Leopold) 2007 ex aequo SNY RÝB (Sonho de Peixe, Brazília, réžia: Kiril Michanovskij)
PASCA (Klopka, Srbsko, réžia: Srdan Golubovič) 2006 ŠANGHAJSKÉ SNY (Qing hong, Čína, réžia: Wang Xiaosguai)
2005 PREDMESTIE (Predmestje, Slovinsko, réžia: Vinko Mödendorfer)

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.;
Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, ART FILM FEST, n.o., LGM, s.r.o.;
Festival finančne podporili: Audiovizuálny fond a Nadácia SPP;
Festival je spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita;
Hlavní reklamní partneri: CODES Brand House, FORLIVE;
Oficiálne autá: Auto Gábriel; Oficiálny hotel: Hotel Yasmin;
Reklamní partneri: stavebná spoločnosť Adifex, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s., U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, BARZZUZ, Kino Úsmev, Aupark Košice, Fors-stav, R-media, Okno mé lásky;
Oficiálni dodávatelia: NOV, ZEBRA, Best Press, SLOVNAFT, Stredoeurópska nadácia, Kino Veritas;
Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, zregionu.sk, Pravda, Eurotelevízia;
Mediálni partneri: Rozhlas a televízia Slovenska, Kinosála, JOJ 24, Film Europe, TV spolok LOToS, Rádio KOŠICE, Korzár, Slovenka, Forbes, SITA, TASR, BigMedia, HomeMedia Production, Film.sk, Košice City Guide, aktuality.sk, čsfd.cz, Visit Košice, Košice v Skratke;
Partneri: JOJ Cinema, Millor – Váš partner v oblasti energetiky, Letisko Košice, Autocont, TelekomCLOUD, ECO Technologies, DELTA OnLine, MIHYRING, KAIFER advokátska kancelária, Taper, Brother, GROTTO, CELIMED autorizované zastúpenie OMRON, NR-holding, CPK Slovakia, Casa Trade, easylog transport&logistic, Kvety Victor

Zomrel Daniel Heriban

 Zomrel Daniel Heriban

Vo veku 43 rokov zomrel obľúbený slovenský herec a hudobník Daniel Heriban. O smutnej udalosti informuje portál TV JOJ.

Podľa informácií televízie zomrel herec vo svojom dome vo Svätom Juri. Mal zdravotné komplikácie a bola k nemu privolaná záchranka. Žiaľ, záchranári mu už nedokázali pomôcť. Príčinou úmrtia ma byť zrejme zástava srdca.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Právnici americkej novinárky E. Jean Carrollovej, ktorá vysúdila od bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa odškodné päť miliónov dolárov za sexuálne napadnutie a ohováranie, podali na amerického exprezidenta pozmenenú žalobu za jeho výroky po vynesení spomínaného rozsudku. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a Reuters.
Podľa právnikov novinárky poznámky Trumpa na adresu ich klietky po tom, čo ho obvinila zo znásilnenia, poškodili jej povesť natoľko, že prišla o dlhodobú prácu v časopise Elle. Právnici preto podali na súd v newyorskom Manhattane žalobu a žiadajú od exprezidenta odškodné vo výške desať miliónov dolárov.
Súd v newyorskom Manhattane 9. mája rozhodol, že Trump v 90. rokoch sexuálne napadol Carrollovú a neskôr v októbri 2022 ju očierňoval, keď o tom klamal. Sudca preto Trumpovi nariadil vyplatiť odškodné vo výške päť miliónov dolárov. Trump sa proti rozsudku odvolal.
Carrollovej právnici v pondelok poukázali na príspevky, ktoré po tohto oznámení rozsudku Trump zverejnil na svojej sociálnej sieti Truth Social, a na Trumpove vystúpenie v televízii CNN z 10. mája, kde tvrdil, že Carrollovú nepozná. Právnici preto pozmenili skoršiu žalobu, v ktorej Trumpa obviňujú z ohovárania Carrollovej v roku 2019 teda v čase, ked bol ešte prezidentom.
"Trumpové hanlivé vyjadrenie po ohlásení rozsudku ukazujú na hĺbku jeho nenávisti voči Carrollovej, keďže je ťažké si predstaviť očierňovanie viac motivované nenávisťou, nepriateľstvom alebo zlosťou," uvádzajú právnici novinárky v žalobe. Zároveň dodali, že cieľom vysokého odškodného je odradiť Trumpa od ďalšieho podobného konania.
Carrollová počas svojej výpovede v predchádzajúcom procesu uviedla, že Trump ju 90. rokoch znásilnil v skúšobnej kabínke obchodného domu v Manhattane. V októbri 2022 Trump údajne poškodil jej dobré meno, keď na svojej sociálnej sieti Truth Social jej tvrdenia označil za klamstvá.
Novinárka exprezidenta zažalovala už v novembri roku 2019 za ublíženie na cti, ktorého sa Trump údajne dopustil v súvislosti s popieraním činu, keď sa vyjadril, že Carrollová ani "nie je jeho typ".

 

Copyright  © TASR 2023

 

Spoločnosť TikTok Inc., ktorá vlastní rovnomennú videoplatformu, v pondelok podala žalobu v snahe zvrátiť zákaz aplikácie v americkom štáte Montana. Príslušný zákon je podľa nej protiústavným porušením práva na slobodu slova a je založený na „nepodloženej špekulácii“, že by sa čínska vláda mohla dostať k používateľským údajom.TikTok, ktorý vlastní čínska firma ByteDance, tvrdí, že neposkytoval a nebude poskytovať údaje používateľov z USA čínskej vláde. V žalobe uvádza, že prijal opatrenia na ochranu súkromia a bezpečnosti svojich používateľov vrátane uloženia všetkých údajov amerických používateľov v Spojených štátoch.
Čínske zákony nútia čínske spoločnosti zdieľať údaje s vládou na akékoľvek účely, ktoré zahŕňajú národnú bezpečnosť. TikTok tvrdí, že to sa nikdy nestalo.
„Čínska komunistická strana používa TikTok ako nástroj na špehovanie Američanov tým, že zbiera osobné informácie, stlačenia klávesov a dokonca aj polohy svojich používateľov - a teda ľudia bez TikToku, ktorí sú pridružení k používateľom, môžu zdieľať informácie o sebe bez toho, aby o tom vedeli," vyjadrila sa hovorkyňa montanského ministerstva spravodlivosti. Žaloby podľa jej slov čakali a sú „plne pripravení brániť zákon, ktorý pomáha chrániť súkromie a bezpečnosť Montančanov“.
Guvernér Montany Greg Gianforte podpísal zákon o zákaze TikToku v štáte, ktorý by mal začať platiť od 1. januára, v stredu. O niekoľko hodín neskôr už na Montanu podalo žalobu päť tvorcov obsahu, ktorí okrem iného argumentovali tým, že štát Montana nemá právomoc podnikať kroky v otázkach národnej bezpečnosti. Túto žalobu, rovnako ako tú od TikToku, podali na federálnom súde v Missoule.
Nový montanský zákon zakazuje sťahovanie aplikácie TikTok v štáte. Akýkoľvek subjekt podľa neho dostane pokutu 10-tisíc dolárov denne každýkrát, ak niekto dostane možnosť prístupu k platforme alebo stiahnutiu aplikácie. Pokuty sa netýkajú používateľov.
Americká federálna vláda a zhruba polovica amerických štátov zakázala TikTok na vládnych zariadeniach

SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

Zomrel Ray Stevenson

  Zomrel Ray Stevenson 

 

Vo veku 58 rokov zomrel britský herec Ray Stevenson, ktorý sa predstavil vo viacerých známych seriáloch, ako Rím (2005 - 2007), Vikingovia (2013 - 2020) alebo Dexter (2006 - 2013). Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Rodák zo severoírskeho Lisburnu bol známy aj rolami vo filmoch zo sérií Thor alebo Divergencia a tiež niekoľkých britských seriálov, ako Zlatá klietka (1995 - 1997), Vidiecka prax (1993 - 2002) alebo Murphy's Law (2003 - 2007).


Americká firma Viewpoint, ktorá sa starala o jeho mediálne zastupovanie, pre BBC potvrdila úmrtie, no neposkytla žiadne podrobnosti. Nezverejnili ani príčinu smrti, no objavili sa správy, že ho údajne hospitalizovali počas nakrúcania na talianskom ostrove Ischia. V čase úmrtia tam Stevenson pracoval na akčnom filme Cassino in Ischia. Jeho smrť pritom oznámili len štyri dni pred jeho 59. narodeninami.

Stevenson sa narodil v Severnom Írsku, no keď mal osem rokov, presťahovali sa do Anglicka. Jeho otec pôsobil v čase jeho narodenia v roku 1964 v Kráľovskom letectve (RAF) neďaleko Lisburnu. Neskôr sa rodina presťahovala do Newcastle upon Tyne a väčšinu života strávil v Anglicku. K hereckej kariére ho inšpirovalo, keď videl Johna Malkovicha v predstavení na londýnskom West Ende. Herectvo študoval v Bristol Old Vic Theatre School a jednu z prvých televíznych úloh stvárnil v dráme The Dwelling Place (1994). Neskôr sa objavil v rôznych britských seriáloch a v roku 2004 účinkoval v hollywoodskom veľkorozpočtovom filme Kráľ Artuš.


V poslednom čase Stevenson získal úlohy v úspešných televíznych seriáloch a filmoch z americkej produkcie, keď sa napríklad predstavil ako Volstagg v spomenutej trilógii o Thorovi (2011, 2013 a 2017) alebo Titus Pullo v historickom seriáli Rím. Objaví sa ešte aj ako Baylan Skoll v pripravovanom seriáli zo sveta Star Wars, Ashoka.


Zdroj: SITA

Hostia a témy diskusnej relácie TV Joj Analýzy Na hrane

 

Hostia a témy diskusnej relácie 

 

TV Joj Analýzy Na hrane

Analýzy Na hrane - politická diskusná relácia, ktorá voľne naväzuje na štvrtkový formát Na hrane. Nová relácia má ambíciu ponúknuť priestor analytikom, odborníkom, ale napríklad aj politikom, ktorí nedostávajú priestor vo večernej relácii.

Analýzy Na hrane majú predovšetkým webovú podobu, televízia ich vysiela
na spravodajskej televízii JOJ 24, na stránke Novinyplus.sk, na svojich webových platformách a na facebookovej stránke Na hrane TV JOJ, kde si štvrtkový politický duel našiel svoju stálu divácku základňu.

Hosťami relácie v utorok 23. mája budú predseda strany MODRÍ – Európske Slovensko Mikuláš Dzurinda a Zsolt Simon, predseda strany Maďarské forum.

Rozprávať sa budú o rokovaniach o predvolebnej spolupráci, ale aj o prioritách strany, o aktuálnej politickej situácii, či o predbežnom hodnotení vlády Ľudovíta Ódora.

Nenechajte si ujsť reláciu Analýzy Na hrane v utorok 23. mája od 18:00.

Z trinástich voľných frekvencií prejavili uchádzači záujem o deväť, Rada bude rozhodovať v júni

 Z trinástich voľných frekvencií prejavili uchádzači záujem o

 

deväť, Rada bude rozhodovať v júni 

V aktuálnom výberovom konaní na obsadenie voľných rozhlasových frekvencií pre terestriálne vysielanie, ktoré Rada pre mediálne služby vyhlásila 5. apríla 2023, je zaradených trinásť voľných frekvencií. Do uplynutia lehoty na podávanie prihlášok, 12. mája 2023, sa o ne prihlásilo sedem subjektov, ktoré žiadajú o pridelenie frekvencií pre osem programových služieb. Všetky zaradené frekvencie sú uvoľnené odňatím na žiadosť predchádzajúcich vysielateľov.

Do výberového konania sa neprihlásil žiaden nový vysielateľ; všetci žiadatelia už sú držiteľmi licencií na vysielanie. O frekvencie pre dve svoje programové služby žiada len jediný z nich, a to Marek Petráš pre Rádio Košice a Detské rádio; ostatní vysielatelia s viacerými programovými službami žiadajú o frekvenciu vždy len pre jednu z nich.

Najväčší záujem je o frekvencie 87,8 MHz Nitra a 93,2 MHz Snina; v oboch prípadoch o ne žiadajú traja vysielatelia. Svoje pokrytie v lokalite Nitra by mohli rozšíriť vysielatelia staníc SUB FM, Rádio v Nitre a Detské Rádio; v lokalite Snina Rádio Šírava, Európa 2 a Rádio Košice. Po jednej žiadosti Rada pre mediálne služby zaevidovala pri frekvencii 91,9 MHz Zlaté Moravce a 95,3 MHz Rožňava. O štyri frekvencie – 91,1 MHz Rimavská Sobota, 93,5 MHz Lučenec, 95,8 MHz Žiar nad Hronom a 98,5 MHz Brezno neprejavil záujem žiaden uchádzač. O každú zo zvyšných piatich frekvencií zaradených do výberového konania sa prihlásili dvaja vysielatelia. O pridelenie najväčšieho počtu frekvencií, piatich, Radu požiadal vysielateľ Marek Petráš, a to štyroch pre Detské rádio a jednej pre Rádio Košice. Po tri frekvencie žiadajú vysielatelia programových služieb SUB FM, Rádio v Nitre a Rádio Šírava, dve vysielateľ rádia Europa 2. Vysielatelia staníc Rádio Vlna a FUN RADIO požiadali každý o jednu zo zaradených frekvencií.

Prebiehajúce výberové konanie je prvé po nadobudnutí účinnosti zákona o mediálnych službách. Ten ako kritériá a podmienky udeľovania licencií stanovuje Rade pre mediálne služby posúdiť predpoklady zachovania alebo posilnenia plurality informácií a mediálnych obsahov a transparentnosť majetkových a personálnych vzťahov, ale aj existujúcu ponuku programových služieb s prihliadnutím na jazykovú rozmanitosť či náklady spojené s individuálnym skoordinovaním frekvencie. Tieto kritéria sa zásadne nelíšia od predchádzajúcej právnej úpravy a vzťahujú sa aj na rozširovania pokrytia už vysielajúcich subjektov o nové frekvencie.

Rozhodovanie o prideľovaní frekvencií bude Rada realizovať s maximálnou transparentnosťou. Prostredníctvom YouTube kanála Rady pre mediálne služby bude verejnosti dostupné ako vypočutie uchádzačov o jednotlivé frekvencie plánované na 20. jún 2023, tak aj samotné rozhodovanie členov Rady počas ich zasadnutia v nasledujúci deň. Časový harmonogram verejného vypočutia záujemcov o frekvencie bude v predstihu dostupný na webovej stránke Rady pre mediálne služby.

Zdroj: TASR

 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Spoločnosť Meta, ktorá je vlastníkom sociálnej siete Facebook, dostala v pondelok rekordnú pokutu vo výške 1,2 miliardy eur za prenos údajov používateľov z EÚ do Spojených štátov, čo bolo v rozpore s predchádzajúcim súdnym rozhodnutím.
V pondelok to oznámil írsky regulačný orgán. Írska komisia pre ochranu údajov (DPC), ktorá koná v mene Európskej únie, spresnila, že Európsky výbor pre ochranu údajov jej nariadil vybrať "správnu pokutu vo výške 1,2 miliardy eur".
Spoločnosť Meta už naznačila, že sa proti tomuto rozhodnutiu odvolá.
Európsky výbor pre ochranu údajov je nezávislý orgán EÚ s právnou subjektivitou, ktorého účelom je zabezpečiť konzistentné uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov a podporovať spoluprácu medzi orgánmi EÚ na ochranu údajov
Írski regulátori začiatkom januára tohto roka pokutovali spoločnosť Meta za porušenie súkromia na internete a zakázali spoločnosti nútiť európskych používateľov, aby súhlasili s personalizovanými reklamami na základe ich online aktivity. DPC v januári udelila firme dve pokuty vo výške 390 miliónov eur. Prvá v hodnote 210 miliónov eur sa týkala porušenia pravidiel EÚ o ochrane súkromia na Facebooku, druhá v sume 180 miliónov eur na službe Instagram.

                          

Exilová ruská novinárka Irina Bablojanová zverejnila výzvu, aby sa jej zdravotné problémy v Nemecku nespájali s fórom ruskej opozície, ktoré sa konalo koncom apríla v Berlíne. Súčasne potvrdila, že vyhľadala lekársku pomoc na berlínskej klinike Charité, kde sa po otrave v roku 2020 liečil aj ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj, informovala v pondelok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Bablojanová vo svojom stanovisku zverejnenom na sociálnych sieťach uviedla, že jej zhoršený zdravotný stav nemá nič spoločné s aprílovým fórom organizovaným v Berlíne bývalým ruským oligarchom a súčasným kritikom Kremľa Michailom Chodorkovským.
Dodala, že jej problémy so zdravím sa začali niekoľko mesiacov pred týmto podujatím. "Tu vidím snahu kolegov spájať dve nesúvisiace udalosti," poznamenala Bablojanová kriticky.
Informovala, že nateraz nie je jasné, či v prípade jej zdravotných problémov ide o dôsledok otrávenia. Uviedla, že lekári na klinike Charité sa jej prípadom zaoberajú.
Vo svojom poste na sociálnych sieťach Bablojanová vyzvala novinárov, aby sa zdržali zverejňovania neoverených informácií, aj keď vyjadrila pochopenie pre "túžbu byť prvý", kto príde s prevratnou informáciou.
Prisľúbila súčasne, že keď sa všetko vyjasní, ona bude "prvá, kto o nich napíše".
Bablojanová zrejme reagovala na správy z víkendu, že nemecká polícia vyšetruje možné otrávenie ruskej novinárky a aktivistky, ktoré sa na konci apríla zúčastnili na konferencii v Berlíne a hlásili zdravotné problémy.
Spomínanou aktivistkou je zrejme Natalia Arno z nadácie Slobodné Rusko/Free Russia Foundation, ktorá už desať rokov žije v USA. Tá o svojich zdravotných problémoch informovala na sociálnej sieti.
Reakcii nemeckej strany predchádzalo zverejnenie článku spravodajského webu Agentstvo z minulého týždňa, v ktorom sa píše, že za posledné dva roky sa u najmenej štyroch ľudí - kritikov Kremľa alebo vojny na Ukrajine - objavili buď príznaky možnej otravy, alebo do ich bytov či domov vnikli neznáme osoby, ktoré by mohli byť spájané s ruskými tajnými službami.
Kremeľ popiera akékoľvek spojenie s viacerými potvrdenými alebo predpokladanými prípadmi otravy, ktorým boli vystavení i známi Putinovi kritici - okrem Navaľného napríklad aj politik a novinár Vladimir Kara-Murza. Obaja sú v súčasnosti v ruskom väzení.
V prípade Navaľného nezávislé európske laboratóriá v roku 2020 konštatovali, že bol vystavený nervovoparalytickej látke novičok.
Kara-Murza mal príznaky zodpovedajúce otrave dvakrát - v roku 2015 a v roku 2017.
Stanica RFE/RL doplnila, že v roku 2018 bol v anglickom meste Salisbury nervovoparalytickou látkou novičok otrávený bývalý agent ruskej vojenskej rozviedky Sergej Skripaľ a jeho dcéra. Na základe dôkazov poskytnutých britskými úradmi sa predpokladá, že tento útok vykonali agenti ruskej vojenskej rozviedky.

                      

Bieloruského aktivistu a novinára Ramana Prataseviča, ktorého začiatkom mája odsúdili na osem rokov väzenia, údajne omilostili. Informuje o tom agentúra Reuters odvolávajúca sa na bieloruské štátne médiá.
"Práve som doslova podpísal všetky príslušné dokumenty, v ktorých sa uvádza, že som bol omilostený," povedal Pratasevič novinárom. "Je to, samozrejme, skvelá správa," citovala tohto novinára a aktivistu bieloruská agentúra BelTA.
Prataseviča pritom len začiatkom mája v Bielorusku odsúdili na osemročné väzenie za podnecovanie terorizmu, organizovanie masových nepokojov, hanobenie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a ďalšie trestné činy.
Samotný novinár sa k svojim údajným "trestným činom" priznal vo viacerých vystúpeniach v bieloruskej štátnej televízii. Podľa kritikov však boli jeho "priznania" urobené pod nátlakom.
Tento aktivista je jedným zo zakladateľov bieloruskej opozičnej mediálnej platformy Nexta a žil v exile.
Prataseviča spolu s jeho priateľkou zadržali 23. mája 2021 na letisku v bieloruskej metropole Minsk. Lietadlo spoločnosti Ryanair smerujúce z Atén do Vilniusu, v ktorom bol aj Pratasevič, tam totiž po odklonení muselo núdzovo pristáť pre údajnú bombovú hrozbu, ktorá sa ukázala ako falošná. Zadržanie novinára a jeho priateľky spoločne s odklonom lietadla vyvolalo vo svete pobúrenie. USA, Kanada, EÚ aj Británia uvalili na Minsk pre tento incident sankcie.
Spravodajský kanál Nexta pomáhal s mobilizáciou demonštrantov počas masových protestov proti deklarovanému víťazstvu bieloruského lídra Alexandra Lukašenka v prezidentských voľbách konaných v auguste 2020. Protesty vyústili k tvrdým zásahom a zatknutiu, uväzneniu či prinajmenšom exilu väčšiny popredných predstaviteľov opozície.
Samotná Nexta bola medzičasom v Bielorusku označená za "teroristickú organizáciu" a zakázaná. Ďalší dvaja zakladatelia Nexty — Sciapan Pucila a Jan Rudzik — boli nedávno v neprítomnosti odsúdení na 20, respektíve na 19 rokov väzenia.

Copyright  © TASR 2023