MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Oceňovaná ukrajinská novinárka Viktorija Roščynová je od 3. augusta nezvestná. Informovala o tom v stredu Medzinárodná nadácia venujúca sa ženám pôsobiacich v médiách (IWMF) s tým, že novinárka naposledy robila reportáže z území na východe Ukrajiny okupovaných Ruskom. TASR správu prevzala z britského denníka The Guardian.
Roščynová podávala správy z oblastí na frontových líniách už od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Hneď v marci 2022 ju zajali ruské sily a desať dní ju zadržiavali v meste Berďansk ležiacom v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Podľa informácií IWMF pokrývala vo svojich reportážach – pre nezávislé médiá, ako denník Ukrajinska pravda, portál Hromadske či Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) – zložité a nebezpečné témy týkajúce sa zločinov, práce súdov či ľudských práv.
"Veľmi sa obávame o jej bezpečnosť a žiadame, aby sa tejto situácii venovala medzinárodná pozornosť," uviedla nadácia IWMF, ktorá zároveň kritizovala potláčanie slobody prejavu v Rusku. "Slobodná, nezávislá žurnalistika je nevyhnutná pre informovanie celosvetovej verejnosti o realite vojny, ktorú vedie Rusko na Ukrajine," uviedla ďalej nadácia.
Nadácia zároveň vyzvala ďalších aktivistov a organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv či slobody médií, aby sa pripojili k jej apelu na zistenie miesta pobytu Roščynovej a tiež, aby sa postavili za novinárov, ktorí naďalej pravdivo informujú o ruskej invázii.
O zmiznutí Roščynovej medzičasom informovala aj ďalšia americká nezisková organizácia Koalícia pre ženy pôsobiace v žurnalistike (CFWIJ). Na platforme X uviedla, že vlani túto novinárku dvakrát zadržali ruské sily, pričom aj teraz panujú obavy z jej zajatia. Ruské úrady v tejto súvislosti vyzvala, aby zverejnili miesto pobytu Roščynovej a okamžite ju prepustili.

                        


Veľké digitálne platformy ako YouTube, TikTok a Facebook odstránili vo Vietname v priebehu mesiaca na žiadosť tamojšej komunistickej vlády takmer 800 "protištátnych" alebo "falošných" príspevkov. TASR správu prevzala v piatok z agentúry AFP odvolávajúcej sa na štátny denník Thanh Nien.
Od polovice augusta do polovice septembra bolo stiahnutých alebo zablokovaných približne 380 videí na YouTube, 364 príspevkov na Facebooku a 33 odkazov na TikToku, uviedli noviny s odvolaním sa na vietnamské ministerstvo pre informácie a komunikáciu.
Niektoré príspevky obsahovali "nepravdivý a negatívny... obsah namierený proti strane, štátu, organizáciám a jednotlivcom... očierňujúci vedúcich predstaviteľov," dodal denník Thanh Nien.
Vietnamská komunistická vláda netoleruje nesúhlas s vládou jednej strany a štát obmedzenia sociálnych sietí využíva na obmedzenie slobody prejavu. Všetky médiá v krajine sú pod štátnou kontrolou a vládni kritici, ktorí majú na internete svojich sledovateľov, sú často terčom útokov, píše AFP.
Tiktok, Meta (materská spoločnosť Facebooku) ani Google (vlastník YouTube) na žiadosť agentúry AFP o komentár k tejto záležitosti bezprostredne nereagovali.
V roku 2020 organizácia Amnesty International (AI) varovala, že Facebook a Google sa vo Vietname stávajú "zónami bez dodržiavania ľudských práv". Aktivisti zároveň obvinili technologických gigantov, že pomáhajú cenzurovať politické prejavy a pokojný nesúhlas v krajine.

                   



Česká herečka Jiřina Bohdalová ukončila svoju divadelnú kariéru a na odporúčanie lekára už aktívne nebude pôsobiť v pražskom Divadle Na Jezerce. V piatok to na sociálnej sieti Facebook uviedol riaditeľ divadla Jan Hrušínský, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Hrušínský pripomenul, že Bohdalová do jeho divadla nastúpila v októbri 2005. "Teraz na odporúčanie primára Kardiologického oddelenia Nemocnice Na Homolce s aktívnym hraním v divadle končí," napísal. Dodal, že tomuto rozhodnutiu rozumie, keďže hranie v divadle považuje za oveľa náročnejšie než úlohy v televízii či vo filme. Poďakoval sa jej za divadelnú spoluprácu a zaželal mnoho úloh vo filme či televíznych projektoch.
Počas 18 rokov v Divadle Na Jezerce si Bohdalová zahrala napríklad v inscenáciách Lásky paní Katty, Generálka, Paní plukovníková či Setkání s Jiřinou Bohdalovou. V inscenácii Gin Game ešte minulý rok po boku hereckého partnera Milana Kňažka tancovala rock'n'roll, vyzdvihlo divadlo.
Bohdalová sa budúci rok predstaví v hlavnej úlohe v dráme Svatá, ktorú nakrúcala tento rok v lete. Vo filme hrá ženu vo vyššom dôchodkovom veku, ktorá píše knihy o svojom živote v nápravno-výchovnom tábore v Sovietskom zväze a o hrôzach totalitnej moci prednáša na školách. Herečka tento rok oslávila 92. narodeniny a režisér Jiří Strach pri nakrúcaní podotkol, že jej kariéra trvá už 88 rokov.

                         

Kazachstan plánuje postupne zvýšiť podiel kazašského jazyka v mediálnom priestore v porovnaní ruštinou, ktorá sa v tejto krajine uznáva aj bohato používa. TASR tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"Návrh zákona o médiách predpokladá zvýšenie podielu štátneho jazyka v televízii a rozhlase z 50 na 70 percent," informovala tamojšia ministerka kultúry Aida Balajevová s tým, že tento prechod by mal prebiehať od roku 2025 tempom päť percent ročne.
Kazašskí poslanci predložený návrh zákona pravdepodobne schvália vzhľadom na zrejmú náklonnosť zákonodarného zboru k úradujúcemu prezidentovi Kasymovi-Žomartovi Tokajevovi, píše agentúra AFP.
V tejto stredoázijskej krajine žije približne 20 miliónov ľudí, z toho zhruba 15 percent tvoria etnickí Rusi. Kazachstan má zároveň s Ruskom spoločnú hranicu a s Moskvou dlhodobo udržiava politické, ekonomické aj vojenské vzťahy.
Od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári sa začala Astana usilovať o posilnenie väzieb so Západom.
AFP pripomína, že podobný jazykový zákon zaviedlo tento rok aj susedné Kirgizsko – taktiež bývalá sovietska republika. Tamojší štátni zamestnanci musia podľa zákona plynule ovládať kirgizský jazyk a od médií sa vyžaduje, aby produkovali 60 percent obsahu v štátnom jazyku.
V Tadžikistane, Turkménsku i Uzbekistane nemá ruština oficiálny štatút, miestni i politickí predstavitelia ju však naďalej využívajú.

Copyright  © TASR 2023

                                      


Bývalý moderátor BBC Chris Denning, ktorý bol usvedčený z pedofilných zločinov, pred vyše rokom zomrel. Za svoje delikty si odpykával trest vo väzení, o jeho úmrtí informoval britský väzenský ombudsman až teraz. V minulosti bol odsúdený aj na Slovensku.
Britský hudobný producent, rozhlasový dídžej a moderátor vážne ochorel vo väznici v anglickom Berforde a zomrel vlani v júni v tamojšej nemocnici. Správa väzenského ombudsmana konštatuje, že mal byť hospitalizovaný rýchlejšie.
Podľa BBC Denning zneužíval svoju slávu na sexuálne útoky na desiatky mladých obetí v 60., 70. a 80. rokoch. Muž, ktorý sa v roku 1967 stal jedným z prvých rozhlasových dídžejov na rozhlasovej stanici Radio 1 patriacej pod BBC, sa priznal, že v rokoch 1967 až 1987 sa dopustil 40 prečinov spáchaných na 24 chlapcoch vo veku od deväť do 16 rokov.

 

Copyright  © ČTK 2023

 

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

     NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

TA3 V politike v nedeľu o 11.00:

Hosťami budú:

• Tomáš Taraba (SNS)
• Gábor Grendel (OĽANO a priatelia)

Rozprávať sa budeme o:

• Výsledky predčasných parlamentných volieb
• Možné spojenectvá po voľbách a kto nám bude vládnuť
• Kľúčové programové otázky pre rozvoj Slovenska

Moderuje: Richard Dírer

 

 

O 5 minút 12, naživo v nedeľu od 11:55 h, Jednotka a vo vysielaní :24.

Hostia:

• zvolený kandidát na poslanca NR SR, predseda hnutia Igor Matovič (OĽANO A PRIATELIA/KÚ/ZA ĽUDÍ);
• zvolený kandidát na poslanca NR SR, predseda strany ŽIVOT–NS Tomáš Taraba (SNS).

Témy:

• možnosti vzniku koalície a vlády a rozdelenia moci v štáte;
• priority v súvislosti so spravovaním štátu;
• prístupy k riešeniam nelegálnej migrácie.

 Reláciu moderuje Marek Makara.     

 

Hostkou relácie Na telo bude v nedeľu 8. októbra 2023 prezidentka Zuzana Čaputová.

Po sčítaní všetkých hlasov je jasné, že víťazom predčasných volieb je Smer-SD. Či a kedy sa mu podarí zložiť vládu zatiaľ ale nie je jasné.

Moderátor Michal Kovačič sa hlavy štátu opýta množstvo kľúčových otázok. Kto by mohol dostať prípadné ďalšie poverenie na zostavenie vlády, keď vyprší čas Robertovi Ficovi. Či bude blokovať nominácie na ministrov, ktorí sa jej nepáčia. Ale aj to, či bude brániť prípadným zmenám na polícii a prokuratúre.

Relácia Na telo sa tradične začína o 13:00 hod. na obrazovkách TV Markíza a na webe TVNOVINY.sk.

 

Najobjektívnejšie televízne spravodajstvo má opäť RTVS

Najobjektívnejšie televízne

 spravodajstvo má opäť RTVS

Najobjektívnejšie spravodajstvo má podľa verejnosti RTVS, následne TA3. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median, ktorý sa konal v mesiacoch apríl až jún 2023.
V odpovedi na otázku "Ktorá televízia má podľa vás najobjektívnejšie spravodajstvo?" uviedlo 24,4 percenta respondentov RTVS (Jednotka, Dvojka, :24 atď.). Nasleduje TA3 s 19,5 percenta, TV Markíza so 16,7 a Joj s 13,8 percenta.
Inú televíziu uviedli štyri percentá opýtaných. Respondenti mohli určiť len jednu televíziu, pričom 19,5 percenta z nich sa k otázke nevyjadrilo.
Vzorku tvorilo 2092 respondentov vo veku 14 až 79 rokov.


Zdroj: TASR

VÝROKY TÝŽDŇA

 VÝROKY TÝŽDŇA

 

 

 „Zobrali nám slobodu slova, lynčovali nás, zapchávali nám ústa. A výsledok? Zvíťazili sme s náskokom 5% pred PS-kom. V rozpore s tými ich zmanipulovanými prieskumami od AKO či slávnym exit pollom od Focusu. A ten ich nenávidený Blaha dostal 220 478 krúžkov, čo je piaty najlepší výsledok z celého Slovenska. Spoločne sme im ukázali, že môžu mať v rukách peniaze, moc, médiá, NAKA aj mimovládky, ale aj tak nikdy nezabijú pravdu. Nech žije Slovensko!“ 

Ľuboš Blaha

„Ja sa pýtam užitočných idiotov v progresívnych mediách, ktorí sa tri roky doslova na ružiach snažili ustlať Pellegrinimu a tvrdili, že nie Pellegrini ale Matovič je hrozbou pre demokraciu, prečo nepíšu o tom, že si Pellegrini nevyberie cestu mafiánskeho štátu. Prečo teraz mlčíte ? Vy ste ho stvorili, užitoční idioti v progresívnych médiach. Vy ste tu hovorili tri roky o Pellegrinim, že je to vlastne demokrat, a v takýchto kritických chvíľach sa postaví na stranu spravodlivosti. Že nebude pozerať na to, že špeciálna prokuratúra mu ide po krku za úplatok, ktorý mal zobrať za softvér za 15,4 milióna eur, a takto pomohol okradnúť štát o 15 miliónov eur. Vy ste tvrdili, že on vždy uprednostní záujem Slovenska. Ja sa pýtam užitočných idiotov v progresívnych médiách, kde je teda váš demokrat Pellegrini? Prečo dnes si nezvolá tlačovku a nepovie, že v žiadnom prípade on nebude pomáhať zločincovi Ficovi v tom, aby zahatal cestu spravodlivosti? Prečo mlčíte užitoční idioti? Vy ste stvorili Pellegriniho, vy ste stvorili Hlas.Nepočujem vás, užitoční idioti z progresívnych médií. Dosiahli sme výrazne lepší výsledok, ako nám hovoril prieskum, a to aj po trojročnej propagande proti nám a za Pellegriniho. Toto bude skúška správnosti, kto tu tri roky klamal ľudí. Či užitoční idioti z progresívnych médií, ktorí o Pellegrinim hovorili, že je kovaný demokrat, alebo mal pravdu Matovič, ktorý hovorí, že Pellegrini je to isté zlodejské DNA ako Fico.“
Igor Matovič

„Ďalšou možnosťou je aj referendum o predčasných voľbách.“
Veronika Remišová

Hlavnú cenu Agrofilmu získal lotyšský dokument Krajina

Hlavnú cenu Agrofilmu získal

 lotyšský dokument Krajina

Lotyšský film režiséra Ivarsa Seleskisa Krajina si odnáša z Nitry hlavnú cenu 39. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Agrofilm 2023. Medzinárodná porota udelila spolu 14 cien filmárom z 12 krajín sveta za neobyčajné spracovanie tém z oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a iných príbuzných tém. Ocenila pritom výnimočný kreatívny prístup tvorcov, akým pripomínajú dôležitosť a náročnosť práce poľnohospodára, jeho vzťah k pôde, zvieratám, ale aj problémy súvisiace s udržateľnosťou agrosektora, informoval spoluorganizátor festivalu Ján Škorňa.
Víťazný film festivalu prezentuje prostredníctvom piatich rodín vidiecky život počas celého roka. Ich návrat ku koreňom, k hospodáreniu, otvára množstvo otázok o budúcnosti poľnohospodárstva.
Tohtoročný Agrofilm predstavil dokumentárne filmy z 22 krajín sveta. Autori prihlásili spolu 90 dokumentov, v ktorých rezonovali aktuálne témy ochrany pôdy, vody a trvalo udržateľné hospodárenie v prospech nielen človeka, ale aj nášho životného prostredia, zhodnotil hlavný organizátor festivalu, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (NPPC) v Nitre-Lužiankach.
Tradiční partneri festivalu, ku ktorým patria univerzity, školy, inštitúcie, nezávislé kluby a mestá, premietali počas tohto týždňa desiatky filmov spolu so sprievodným programom. Filmy boli dostupné širokej verejnosti aj vďaka online premietaniu. Posledný premietací deň festivalu bude sobota 7. októbra. V kinosále Mlyny Cinemas v Nitre budú môcť záujemcovia sledovať aj niekoľko ocenených filmov.

Zdroj: TASR

RpMS: Opatrenia proti šíreniu dezinformácií v online prostredí prinášajú efekt

RpMS: Opatrenia proti šíreniu dezinformácií 

v online prostredí prinášajú efekt

Zavedením opatrení proti šíreniu dezinformácií na sociálnych sieťach sa výrazne zvýšila efektívnosť obmedzovania hoaxov a manipulatívnych správ. Vyplýva to zo správ, v ktorých globálne online platformy informujú o konkrétnych opatreniach a ich efekte v boji na elimináciu šírenia dezinformačného obsahu. Výstupy zo správ tlmočila Rada pre mediálne služby (RpMS), ktorá sa v Európskej skupine regulátorov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) výrazne angažuje v boji proti dezinformáciám.
K prvotným zisteniam, vychádzajúcim zo správ, mapujúcim obdobie prvého polroka 2023, napríklad patrí, že spoločnosť Google zabránila toku reklamy k subjektom, pôsobiacim v oblasti dezinformácií v EÚ v hodnote viac ako 31 miliónov eur. Spoločnosť Meta pri viac ako 40 miliónoch obsahov na Facebooku a vyše milióna obsahov na Instagrame upozornila, že na základe overenia faktov ide o nepravdivý alebo manipulatívny obsah. "Viac ako tretina používateľov prehodnotila svoj úmysel zdieľať obsah, keď zistili, že bol príspevok takto označený," upozornila hovorkyňa RpMS Lucia Michelčíková. "Približne tretina používateľov platformy TikTok taktiež zruší zámer zdieľania pri obsahu, označenom ako neoverený. V prípade služby LinkedIn report poukazuje na to, že sa podarilo zabrániť vzniku vyše 6,7 milióna falošných účtov," dodala.
Vo svojich správach signatári Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií informujú aj o opatreniach, ktoré vo svojich službách realizujú v súvislosti s novými generatívnymi systémami a nástrojmi umelej inteligencie. Ich vplyv je pritom nesporný. "Len za posledný týždeň kampane pred voľbami do Národnej rady SR nahlásila RpMS platformám viac ako 70 príspevkov s nepravdivými videami, týkajúcimi sa kandidátov, ktoré boli vytvorené s využitím takýchto technológií," upozornila Michelčíková.
Správy o efektoch opatrení proti šíreniu dezinformácií v online priestore poskytujú Európskej komisii, ale aj národným regulátorom či nezávislým výskumníkom prehľad, nevyhnutný pre hľadanie ďalších účinných nástrojov na elimináciu šírenia dezinformácií.

Zdroj: TASR

Zomrela Magda Šmihulová

Zomrela Magda Šmihulová

Vo veku nedožitých 93 rokov zomrela vo štvrtok dlhoročná hlásateľka Československého rozhlasu Magda Šmihulová. TASR o tom informovala rodina zosnulej.
Ponuku pracovať ako hlásateľka dostala v roku 1950. V tomto roku absolvovala Baťovu školu vo Svite, na ktorej navštevovala dramatický krúžok. V rámci neho sa zúčastnila na celoslovenských recitačných pretekoch v Košiciach, ktoré vyhrala.
Na miesto hlásateľky v Československom rozhlase v Košiciach nastúpila po úspešných konkurzných hlásateľských skúškach v októbri 1951. Po necelých dvoch rokoch zamierila v júli 1953 do Československého rozhlasu v Bratislave, kde pracovala až do odchodu do dôchodku, do konca januára 1988.
V Československom rozhlase strávila za mikrofónom takmer 37 rokov. Počas tohto obdobia sa venovala nielen výchove svojich nasledovníkov, pričom vychovala mnohých rozhlasových hlásateľov, ale súčasne spolupracovala aj s Československou televíziou v Bratislave a Krátkym filmom, kde načítavala texty k dokumentárnym filmom.
Za svoju prácu získala viacero ocenení a vyznamenaní, medzi nimi aj Vzorný pracovník slovenského ministerstva kultúry.

Zdroj: TASR

Nobelovu cenu za literatúru získal Jon Fosse

Nobelovu cenu za literatúru získal

 

 Jon Fosse

Nobelovu cenu za literatúru získal nórsky spisovateľ a dramatik Jon Fosse. Šesťdesiatštyriročný rodák z Haugesundu si vyslúžil prestížnu cenu „za jeho inovatívne hry a prózu, ktoré dávajú hlas nevysloviteľnému“. V Štokholme to dnes oznámil stály tajomník Švédskej akadémie Mats Malm.

„Bol som prekvapený, keď mi zavolali, ale zároveň nebol. Opatrne som sa za posledných 10 rokov pripravoval na možnosť, že by sa toto mohlo stať. Bola to pre mňa veľká radosť, že som dostal telefonát,“ povedal podľa agentúry AP laureát nórskemu verejnoprávnemu vysielateľovi NRK.

Rozsiahla tvorba Fosseho, ktorú píše v nynorsk, takzvanej novonórčine, pokrýva rôzne žánre a pozostáva z množstva hier, románov, básnických zbierok, esejí, kníh pre deti a prekladov. Je jedným z najhranejších nórskych dramatikov na svete a uznanie mu priniesla aj jeho próza. Na poli prózy debutoval rebelantským a emocionálne surovým románom Raudt, svart (1983), ktorý v mnohých ohľadoch udáva tón jeho neskoršej tvorbe. Prelom na divadelných doskách mu zase priniesla hra Niekto príde (1996).

„Podobne ako jeho veľký predchodca v nynorskej literatúre Tarjei Vesaas spája Fosse silné miestne väzby, jazykové aj geografické, s modernistickými umeleckými postupmi. ... Hoci Fosse zdieľa negatívny pohľad svojich predchodcov, nemožno povedať, že by jeho osobitá gnostická vízia viedla k nihilistickému pohŕdaniu svetom. V jeho diele je skutočne veľa srdečnosti a humoru a naivnej zraniteľnosti v jeho drsných obrazoch ľudskej skúsenosti,“ uviedol predseda Nobelovej komisie pre literatúru Anders Olsson v autorovej biografii na webstránke www.nobelprize.org.

Už pred Nobelovou cenou bol Fosse oceňovaný autor. Posledná časť jeho Septológie, ktorú Olsson označil za jeho „magnum opus“, Eit nytt namn (2021) bola napríklad nominovaná na International Booker Prize.



Zdroj: SITA

 

TV JOJ NA HRANE

 TV JOJ NA HRANE

Televízia JOJ ponúka svojim divákom politickú diskusnú reláciu Na hrane. Každý štvrtok večer si nenechajte ujsť naživo politický duel, aktuálne témy aj exkluzívne prieskumy. 

Každý týždeň, vo štvrtok večer, sa v štúdiu Na hrane stretávajú dvaja politici a venujú sa aktuálnym politickým a spoločenským témam. Diskusná relácia je výnimočná aj tým, že diváci majú možnosť zapojiť sa do diskusie a opýtať sa politikov, čo ich zaujíma prostredníctvom aplikácie. Ak sa otázky nepodarí zodpovedať v živom vysielaní, hostia sa im pokúsia venovať po skončení televíznej diskusie na webe www.hrane.joj.sk. 

 Reláciu moderuje jej dramaturgička a skúsená politická redaktorka spravodajstva TV JOJ Jana Krescanko Dibáková. 

Pozvanie do diskusie prijali vo štvrtok 5. októbra poslankyňa NR SR Veronika Remišová (OĽANO-KÚ-Za ľudí) a Tomáš Taraba, poslanec NR SR (SNS). Hovoriť budú o povolebných rokovaniach, o budúcej vládnej koalícii, ale aj o právnom štáte a zmenách na čele polície a Úradu špeciálnej prokuratúry. 

 Sledujte Na hrane vo štvrtok 5. októbra o 21:50 na JOJke.

Cena Romana Kaliského za významný prínos v oblasti žurnalistiky

 Cena Romana Kaliského za významný

 

 prínos v oblasti žurnalistiky

 

Literárny fond - výbor Sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu udelil Cenu Romana Kaliského za významný prínos v oblasti žurnalistiky Výbor Sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu Literárneho fondu od roku 2016 udeľuje významnej osobnosti slovenskej žurnalistiky Cenu Romana Kaliského. Ôsmim laureátom sa stal významný novinár Milan Černák Výbor Sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu Literárneho fondu od roku 2016 udeľuje významnej osobnosti slovenskej žurnalistiky Cenu Romana Kaliského. Cena sa udeľuje za dlhoročnú novinársku tvorbu na vysokej profesionálnej úrovni v duchu pravidiel Etického kódexu novinára. ôsmym laureátom sa stáva novinár, režisér, scenárista, dramaturg krátkych dokumentárnych, populárno-vedeckých a animovaných filmov Milan Černák. Milan Černák sa narodil v Bratislave 14. apríla 1932. Po skončení gymnázia chcel študovať na Vysokej škole múzických umení so zameraním na divadelnú dramaturgiu. Neprijali ho z kádrových dôvodov po „zásahu“ straníckej organizácie na vysokej škole. Po maturite v roku 1950 nastúpil do bratislavského Spravodajského filmu, kde pracoval ako režisér. Venoval sa kultúre a športu. V roku 1962 začal študovať na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe, kde absolvoval odbor televíznej a filmovej dramaturgie a réžie. Od roku 1964 do roku 1970, vykonával funkciu šéfredaktora Spravodajského filmu. V r. 1970 ho odvolali. Dôvodom odvolania bolo spolupodieľanie sa na vydaní mimoriadneho čísla žurnálu Čierne dni (r. L. Kudelka, M. Černák, Š. Kamenický, C. Kováč, 1968), zachytávajúcom intervenciu vojsk Varšavskej zmluvy z augusta 1968, čím sa dostal ako režisér na čiernu listinu. Černákove filmy stiahli, jeho meno sa nemohlo nikde objaviť. Nový riaditeľ Spravodajského filmu Štefan Malíček však filmárov neprepustil, ale nechal si ich na iných postoch. Dielo Milana Černáka je napriek normalizačným zákazom obdivuhodné. Nakrútil približne 160 krátkych dokumentárnych, populárno-vedeckých a animovaných filmov. Za svoju tvorbu bol odmeňovaný na domácich i zahraničných festivaloch (Budapešť, Lipsko, Moskva, Zaragoza a pod.) najvyššími poctami. Krátke filmy Milana Černáka boli profesijne brilantné, obsahovo pravdivé, nenadbiehali režimu. Po novembrových udalostiach v roku 1989 ho výbor Verejnosti proti násiliu navrhol ako kandidáta na riaditeľa Slovenskej filmovej tvorby Koliba. Stal sa prvým zvoleným riaditeľom v celej sfére kultúry. V roku 1991 bol z tejto funkcie opäť odvolaný. Neskôr pôsobil ako riaditeľ odboru médií na Ministerstve kultúry SR. Vyše dvadsať rokov pôsobil aj v orgánoch Slovenského syndikátu novinárov. Po sneme SSN v roku 2015 sa úplne stiahol zo všetkých syndikátnych funkcií, odvolávajúc sa na svoj vek.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Sociálne platformy spoločnosti Meta sa snažia zaviesť pre užívateľov Instagramu a Facebooku v Európe predplatné v prípade, že nechcú reklamy. TASR o tom informuje na základe správy Reuters, ktorá sa odvoláva na dva zdroje oboznámené s touto záležitosťou.
Diskutuje sa o niekoľkých cenových plánoch, ale poplatok 10 eur mesačne sa ukazuje ako najpravdepodobnejší, povedal jeden z nich, zatiaľ čo druhý zdroj uviedol, že bude zavedený v najbližších mesiacoch.
Návrh je pokusom spoločnosti Meta splniť nariadenia Európskej únie (EÚ), ktoré môžu obmedziť jej schopnosť prispôsobovať reklamy užívateľom bez ich súhlasu a poškodia jej hlavný zdroj príjmov.
Ponuka výberu medzi bezplatným využívaním služieb, ale s reklamami, a predplatným bez reklám môže viesť k tomu, že užívatelia sa rozhodnú pre prvý model. To spoločnosti Meta umožní dodržať predpisy bez toho, aby to ovplyvnilo jej reklamné podnikanie.
Na mobilných zariadeniach by cena za jeden účet vyskočila na zhruba 13 eur, pretože Meta by zohľadňovala provízie účtované obchodmi s aplikáciami Apple a Google, uviedol druhý zdroj.
Na porovnanie, Netflix si účtuje za základné predplatné 7,99 eura mesačne, zatiaľ čo YouTube Premium stojí približne 12 eur a prémiová služba Spotify približne 11 eur.
Spoločnosť Meta dostala začiatkom tohto roka pokutu 390 miliónov eur od írskeho komisára pre ochranu osobných údajov, ktorý ju upozornil, že nemôže používať tzv. kontrakt ako právny základ na posielanie reklám užívateľom na základe ich online aktivity.

Ruskú novinárku Marinu Ovsiannikovovú, ktorá vlani v štátnej televízii protestovala proti vojne na Ukrajine, odsúdili v stredu v neprítomnosti na osem a pol roka väzenia za šírenie dezinformácií o ruskej armáde. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"Súd odsudzuje Ovsiannikovovú na osem rokov a šesť mesiacov väzenia," uviedla moskovská prokuratúra. Ruská prokuratúra pôvodne žiadala pre novinárku deväť a pol ročné väzenie.
Ovsiannikovová (45) sa preslávila v marci 2022, keď vtrhla do televízneho štúdia počas živého vysielania správ a držala plagát proti vojne na Ukrajine. V stredu ju však odsúdili za iný protest z vlaňajšieho júla, keď na brehu rieky Moskva oproti Kremľu držala plagát, kde označila ruského prezidenta Vladimira Putina za vraha a jeho vojakov za fašistov.
V stredu sa na súdnom pojednávaní nezúčastnila, pretože ešte vlani ušla z Ruska spolu so svojou 11-ročnou dcérou. Počas vyšetrovania jej prípadu bola v domácom väzení.
Vo vyhlásení zverejnenom v utorok označila Ovsiannikovová obvinenia za absurdné a politicky motivované. Ruské úrady ju podľa jej slov chcú potrestať, pretože sa rozhodla nazvať veci pravým menom.
"Samozrejme nepriznávam vinu. Nepopieram nijaké zo svojich slov. Spravila som veľmi ťažké, no jediné správne rozhodnutie v mojom živote a už som za neho zaplatila dosť," uviedla novinárka.
Bývalá televízna reportérka štátnej televízie Pervyj kanal podnikla svoj protest pred televíznymi kamerami necelé tri týždne po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vlani vo februári.
Od začiatku invázie pritom ruské úrady vedú bezprecedentný zásah proti disentu, pričom ruské súdy už uväznili desiatky osôb, ktoré proti konfliktu vystúpili.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v utorok predvolalo veľvyslanca Moldavska v Moskve Liliana Dariija, aby mu tlmočilo protest proti údajnej "politicky motivovanej perzekúcií" ruskojazyčných médií v Moldavsku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Kišiňov v polovici septembra vyhostil šéfa moldavskej pobočky ruskej štátnej tlačovej agentúry Sputnik, ktorú Moldavsko obviňuje zo šírenia ruskej propagandy a dezinformácií.
Moskva v tejto súvislosti uviedla, že ide o súčasť prebiehajúcej kampane, ktorá sa usiluje o perzekúciu ruských médií v Moldavsku. Bez uvedenia bližších detailov dodala, že istým ľuďom, ktorí sa podieľajú na obmedzovaní slobodného prejavu a práv ruských novinárov v Moldavsku, bude zakázaný vstup do Ruska.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa zvýšilo napätie medzi Moskvou a Kišiňovom. Ako píše AFP, súčasná moldavská vláda, naladená proeurópsky, odsúdila ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine, ako aj údajné sprisahanie Moskvy s cieľom zosadiť vládu v Kišiňove.

Skupiny za práva LGBTQ+ ľudí v utorok privítali 60-dňový trest odňatia slobody, ktorý súd vo Švajčiarsku udelil spisovateľovi a krajne pravicovému publicistovi za zosmiešňovanie a ohováranie novinárky.
Verdikt vynesený v pondelok súdom v Lausanne sa týka švajčiarskeho novinára francúzskeho pôvodu Alaina Bonneta, ktorý publikuje pod menom Alain Soral.
Súd ho uznal za vinného z ohovárania, diskriminácie a podnecovania k nenávisti. Okrem trestu odňatia slobody Bonnet musí zaplatiť aj súdne poplatky a pokuty.
Bonnetov právnik Pascal Junod v utorok neodpovedal na otázku agentúry AP, či sa jeho klient plánuje odvolať.
Ku konaniu, za ktoré bol Bonnet odsúdený, došlo pred dvoma rokmi, keď vo videu zverejnenom na sociálnej sieti na Facebook kritizoval novinárku zo švajčiarskych novín Tribune de Geneve a 24 Heures Catherine Macherelovú. Označil ju za "tučnú lesbičku" a queer aktivistku, čo je podľa neho synonymom tvrdenia, že je psychicky nevyrovnaná.
Podľa prokurátora Érica Kaltenriedera tento Bonnetov výrok nebol len ohováraním, ale "sú to posolstvá" o tom, že obvinený cíti nenávisť k homosexuálom a pohŕda nimi.
Bonnet pred súdom uznal, že šlo z jeho strany o
"trochu jedovaté slová", pričom však súčasne ubezpečoval, že nie je „homofóbnym aktivistom, ako sa o tom verejnosť snaží presvedčiť prokuratúra".
Murial Waegerová, ktorá je jednou z riaditeliek lesbickej aktivistickej skupiny LOS, pre agentúru AP uviedla, že rozhodnutie súdu v kauze Bonnet je dôležitým okamihom pre spravodlivosť a práva LGBTQI ľudí vo Švajčiarsku.
Usvedčenie "Alaina Sorala je silným signálom, že homofóbna nenávisť nemôže byť v našej spoločnosti tolerovaná," spresnila.
Dodala, že verdikt nad novinárom a esejistom predstavuje míľnik v uplatňovaní opatrenia schváleného švajčiarskymi voličmi v roku 2020, ktoré zakazuje diskrimináciu ľudí na základe ich sexuálnej orientácie.
Bonnet v minulosti čelil viacerým obvineniam aj vo svojom rodnom Francúzsku - napr. v roku 2019 tam bol odsúdený na trest odňatia slobody za popieranie holokaustu, ktoré je v jeho vlasti kvalifikované ako trestný čin.

Copyright  © TASR 2023

Kollár: Zásah v sídle Fun rádia bol cirkus, polícia chce prekryť svoje zlyhanie

Kollár: Zásah v sídle Fun rádia bol cirkus,

 polícia chce prekryť svoje zlyhanie

Ranný zásah v sídle Fun rádia v Bratislave považuje predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) za policajný cirkus, ktorým chce polícia prekryť zlyhanie pri ochrane hraníc. Zdôraznil, že akcia nemá nič spoločné s politikou. Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) si podľa Kollára prišli po faktúry, ktoré už boli odovzdané pred tromi mesiacmi.
Kollár nevedel povedať, aké konkrétne dokumenty policajtov zaujímali. Od vedenia rádia sa dozvedel, že malo ísť o faktúry. Myslí si, že sa týkali dodávateľsko-odberateľských vzťahov. "Nevediem to rádio, nechodím tam, nevstupujem do toho, riadi si to manažment spoločnosti, od koho nakupuje, komu predáva, akú reklamu vysiela," priblížil Kollár, ktorý podľa svojich slov nie je konateľom ani štatutárom rádia, ale len konečným užívateľom výhod. Informoval tiež, že v rámci akcie nebol nikto zadržaný ani obvinený.
Šéf parlamentu kritizuje, že policajti prišli na piatich autách po štyri faktúry, ktoré už má NAKA k dispozícii tri mesiace. Vedenie polície chce touto akciou podľa neho prekryť svoju neschopnosť v súvislosti s ochranou hraníc. Pripomenul, že od stredy zaviedli kontroly na hraniciach so Slovenskom Poľsko, Rakúsko i Česko. "Veľmi ma mrzí, že takýmto spôsobom sa prekrývajú veci. Pretože nič iné ako cirkus mi to nepripadá," povedal.
Príslušníci NAKA v stredu od rána zasahovali v rámci akcie Targety na 17 miestach v rámci Slovenska. Akcia bola zameraná na objasnenie rozsiahlej ekonomickej trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná v rokoch 2011 až 2021 so škodou na DPH vo výške približne 7,5 milióna eur.
Na zásah reagovala aj spoločnosť Radio Group, do ktorej portfólia patrí aj Fun rádio. Nie je si vedomá žiadneho porušenia zákonov, ponúkla plnú spoluprácu a predložila všetky požadované dokumenty a informácie.


Zdroj: TASR

Spoločnosť Radio Group si nie je vedomá žiadneho porušenia zákonov

Spoločnosť Radio Group si nie je

 vedomá žiadneho porušenia zákonov

Spoločnosť Radio Group si nie je vedomá žiadneho porušenia zákonov. Generálny riaditeľ spoločnosti Rastislav Dutka to uviedol v reakcii na stredajší policajný zásah. "Sme pevne presvedčení, že naša spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní povedie k rýchlemu vyjasneniu tejto situácie," zdôraznil Dutka. Napriek zásahu deklaroval dôveru k schopnosti policajných orgánov vykonávať svoje povinnosti v súlade s platnými zákonmi a predpismi a len v nevyhnutnej miere. "V tejto súvislosti sme ponúkli plnú spoluprácu a predložili sme všetky požadované dokumenty a informácie," podotkol generálny riaditeľ spoločnosti Radio Group, do ktorej portfólia patrí aj Fun rádio. Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry v stredu od ranných hodín realizujú akciu s názvom Targety. Zameraná je na objasnenie rozsiahlej ekonomickej trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná v rokoch 2011 až 2021. Policajti zasahujú na 17 miestach v rámci Slovenska.

Zdroj: TASR

Súd ukončil dokazovanie v kauze Maják nádeje, rozsudok má byť v novembri

Súd ukončil dokazovanie v kauze Maják nádeje,

 rozsudok má byť v novembri

Mestský súd Bratislava I ukončil v stredu dokazovanie v kauze Maják nádeje. Obžalobe zo subvenčného podvodu čelí exminister hospodárstva, exšéf TV Markíza a bývalý riaditeľ Majáka nádeje Pavol R. Hlavné pojednávanie bolo následne odročené na 23. novembra, keď by mal byť vyhlásený rozsudok. Informoval o tom predseda senátu bratislavského mestského súdu Michal Valent.
Na začiatku stredajšieho hlavného pojednávania prečítali výpoveď bývalej účtovníčky Majáka nádeje. Priblížila, že neziskovka disponovala finančnými prostriedkami od Bratislavského samosprávneho kraja a od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. "Maják nádeje som sanoval aj z vlastných peňazí," reagoval obžalovaný. Pred ukončením dokazovania ešte na súde prečítali listinné dôkazy.
Podľa obžaloby mal Pavol R. ako riaditeľ neziskovej organizácie Maják nádeje v roku 2015 financovať muzikál Rómeo a Júlia z peňazí účelovo viazaných na činnosť azylového centra. Celkovo malo ísť o sumu 101.000 eur. Obžalovaný to považuje za lož, vinu odmieta.
Nezisková organizácia Maják nádeje vznikla v roku 2002 ako spoločný projekt bratislavského Starého Mesta a Nadácie Markíza. Azylové centrum sídlilo v budove na Karpatskej ulici v Bratislave.
Pavol R. bol v minulosti právoplatne odsúdený na 19 rokov väzenia pre kauzu falšovania televíznych zmeniek. Zatiaľ neprávoplatne ho v septembri oslobodili v kauze prípravy vraždy jeho bývalej spoločníčky v TV Markíza Sylvie Klaus-Volzovej.

Zdroj: TASR