27. 2. 2024

Hostia a témy diskusnej relácie TV Joj Analýzy Na hrane

  Hostia a témy diskusnej relácie 

 Analýzy Na hrane | JOJ.sk | Stránka, ktorá sa dá pozerať!

TV Joj Analýzy Na hrane

Analýzy Na hrane - politická diskusná relácia, ktorá voľne naväzuje na štvrtkový formát Na hrane. Nová relácia má ambíciu ponúknuť priestor analytikom, odborníkom, ale napríklad aj politikom, ktorí nedostávajú priestor vo večernej relácii. Analýzy Na hrane majú predovšetkým webovú podobu, televízia ich vysiela na spravodajskej televízii JOJ 24, na stránke Novinyplus.sk, na svojich webových platformách a na facebookovej stránke Na hrane TV JOJ, kde si štvrtkový politický duel našiel svoju stálu divácku základňu. 

Hosťami relácie v utorok 27. februára budú diplomat Rastislav Káčer a Radovan Bránik, bezpečnostný analytik. Rozprávať sa budú o postoji slovenskej vlády na aktuálnych rokovaniach o bezpečnostnej situácii v Paríži a v Prahe, o reakciách krajín EÚ a NATO, ale aj o perspektíve vývoja situácie na Ukrajine, či o prípadných bezpečnostných hrozbách pre Slovensko. 

Nenechajte si ujsť reláciu Analýzy Na hrane v utorok 27. februára od 18:00.

RTVS ponúkne pred prvým kolom volieb prezidenta Slovenskej republiky 2024 mimoriadne relácie aj diskusie

 

RTVS ponúkne pred prvým kolom volieb prezidenta Slovenskej






 republiky 2024 mimoriadne relácie aj diskusie

 Pred prezidentskými voľbami ponúkne RTVS divákom a poslucháčom niekoľko špeciálnych formátov. Ich cieľom je nielen predstaviť jednotlivých kandidátov, ale zároveň priblížiť divákom úrad prezidenta Slovenskej republiky a ozrejmiť im priebeh volieb. Špeciálne formáty ponúkne divákom Jednotky a RTVS :24, ako aj poslucháčom Rádia Slovensko a Rádia Regina.

RTVS pripravuje do vysielania dve formy predvolebných relácií s kandidátmi na post prezidenta Slovenskej republiky. Bude pri tom vychádzať zo zákonného rámca, to znamená, že RTVS vyčlení desať hodín diskusných programov so zástupcami všetkých kandidujúcich politických subjektov v rozhlasových programových službách RTVS a desať hodín v televíznych programových službách RTVS.

V piatok 23. februára 2024 prebehlo v RTVS v Mlynskej doline v Bratislave žrebovanie poradia účasti kandidátov na post prezidenta Slovenskej republiky v predvolebných rozhovoroch, ktoré RTVS odvysiela v relácii Interview :24 – špeciál na RTVS :24 a v relácii Z prvej ruky – špeciál v Rádiu Slovensko. Žrebovanie prebehlo pod dohľadom notára. V týchto reláciách budú všetci kandidáti odpovedať na rovnaké témy a na zodpovedanie otázok budú mať rovnaký časový priestor. Poradie kandidátov určil žreb nasledovne:

Pondelok 4. marca:

  • Interview :24 – špeciál o 17.30 h na RTVS :24 – Marian Kotleba
  • Z prvej ruky – špeciál o 12.30 h v Rádiu Slovensko – Ján Kubiš

Utorok 5. marca:

  • Interview :24 – špeciál o 17.30 h na RTVS :24 – Milan Náhlik
  • Z prvej ruky – špeciál o 12.30 h v Rádiu Slovensko – Milan Náhlik

Streda 6. marca:

  • Interview :24 – špeciál o 17.30 h na RTVS :24 – Peter Pellegrini
  • Z prvej ruky – špeciál o 12.30 h v Rádiu Slovensko – Krisztián Forró

Štvrtok 7. marca:

  • Interview :24 – špeciál o 17.30 h na RTVS :24 – Róbert Švec
  • Z prvej ruky – špeciál o 12.30 h v Rádiu Slovensko – Patrik Dubovský

Piatok 8. marca:

  • Interview :24 – špeciál o 17.30 h na RTVS :24 – Igor Matovič
  • Z prvej ruky – špeciál o 12.30 h v Rádiu Slovensko – Andrej Danko

Pondelok 11. marca:

  • Interview :24 – špeciál o 17.30 h na RTVS :24 – Patrik Dubovský
  • Z prvej ruky – špeciál o 12.30 h v Rádiu Slovensko – Igor Matovič

Utorok 12. marca:

  • Interview :24 – špeciál o 17.30 h na RTVS :24 – Ján Kubiš
  • Z prvej ruky – špeciál o 12.30 h v Rádiu Slovensko – Štefan Harabin

Streda 13. marca:

  • Interview :24 – špeciál o 17.30 h na RTVS :24 – Krisztián Forró
  • Z prvej ruky – špeciál o 12.30 h v Rádiu Slovensko – Peter Pellegrini

Štvrtok 14. marca:

  • Interview :24 – špeciál o 17.30 h na RTVS :24 – Ivan Korčok
  • Z prvej ruky – špeciál o 12.30 h v Rádiu Slovensko – Marian Kotleba

Piatok 15. marca:

  • Interview :24 – špeciál o 17.30 h na RTVS :24 – Andrej Danko
  • Z prvej ruky – špeciál o 12.30 h v Rádiu Slovensko – Róbert Švec

Pondelok 18. marca:

  • Interview :24 – špeciál o 17.30 h na RTVS :24 – Štefan Harabin
  • Z prvej ruky – špeciál o 12.30 h v Rádiu Slovensko – Ivan Korčok

Účasť kandidátov na post prezidenta Slovenskej republiky v druhom formáte predvolebných diskusných relácií RTVS bude vychádzať z aritmetického priemeru výsledkov prieskumov verejnej mienky z troch agentúr (AKO, FOCUS, MEDIAN) publikovaných v čase od 19. februára 2024 do 11. marca 2024. Predvolebné diskusie odvysiela RTVS súbežne v televíznom vysielaní na Jednotke a RTVS :24 a v rozhlasovom vysielaní v Rádiu Slovensko a v Rádiu Regina v utorok 19. marca a v stredu 20. marca o 20.10 h.

Okrem toho RTVS ponúkne v televíznom aj rozhlasovom vysielaní súbor príspevkov, v ktorých priblíži funkciu prezidenta v politickom systéme Slovenskej republiky. RTVS zaraďuje do vysielania aj spoty so základnými informáciami o volebnom procese, pričom voličský servis bude témou aj v Správach RTVS na Jednotke a v Komentároch dňa na RTVS :24.

V deň 1. kola volieb, v sobotu 23. marca 2024ponúkne RTVS pravidelný spravodajský servis vo vysielaní RTVS :24 a v spravodajských blokoch na Jednotke. V spravodajskom vysielaní nebudú chýbať živé vstupy z volebných miestností a naživo brífingy členov Štátnej komisie pre voľby o priebehu volieb. Pre rozhlasových poslucháčov pripravuje RTVS informačný servis aj v Rádiu Slovensko a súhrnné informácie odvysiela v Rádiožurnáloch v Rádiu Slovensko a v Rádiu Regina.

Volebná noc odštartuje na RTVS :24 a na Jednotke o 21:40 h. Počas volebnej noci ponúkne RTVS divákom aj priebežné výsledky volieb, živé vstupy redaktorov z volebných centrál, naživo tlačové konferencie jednotlivých kandidátov, ako aj analýzy a komentáre odborníkov. Volebnú noc pripravuje v rozhlasovom vysielaní aj Rádio Slovensko.

V nedeľu 24. marca ponúkne RTVS divákom povolebné spravodajské vysielanie na RTVS :24 a mimoriadne vstupy na Jednotke. O 11.55 h odvysiela RTVS na Jednotke a RTVS :24 povolebnú politickú diskusnú reláciu O 5 minút 12 – špeciál. Rozhlasovým poslucháčom ponúkne RTVS súhrnné informácie o výsledkoch volieb v Rádiožurnáloch v Rádiu Slovensko a v Rádiu Regina.

Na webe volby.rtvs.sk nájdu užívatelia všetky dôležité informácie o voľbách prezidenta Slovenskej republiky 2024, profily kandidátov, aktuálne online správy, ako aj informácie o volebnom vysielaní RTVS.

Detaily pravidiel volebného vysielania RTVS pre voľby do NR SR 2023 sú zverejnené na webe rtvs.org.

STANOVISKO RIADITEĽA RTVS ĽUBOŠA MACHAJA K STATUSU PODPREDSEDU NRSR ĽUBOŠA BLAHU

 STANOVISKO RIADITEĽA RTVS ĽUBOŠA MACHAJA 


K STATUSU PODPREDSEDU NRSR ĽUBOŠA BLAHU


RTVS dlhodobo čelí útokom, ktorých cieľom je spochybniť objektivitu a verejnoprávnosť inštitúcie a pripraviť tak pôdu pre výmenu manažmentu a zmenu zákona o RTVS.
Odmietam vyhlásenia o spolitizovaní  spravodajstva a publicistiky RTVS a spochybňovanie nestrannosti a profesionality našich moderátorov a redaktorov. Takéto vyjadrenia podnecujú časť verejnosti k hanlivým a nenávistným prejavom voči konkrétnym redaktorom a moderátorom. RTVS naďalej  poskytuje nestranné, overené  a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí na Slovensku. V prípade pochybností o porušení zákona odporúčam dať podnet na Radu pre mediálne služby, ktorá ako jediná môže posudzovať a rozhodovať, či bola dodržaná objektivita poskytnutých informácií.


MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Pre poslucháčov v bývalom Československu, ale aj v ďalších krajinách ležiacimi za železnou oponou, to bol v časoch komunistického režimu hlas nádeje a podpory. Mottom rozhlasovej stanice Hlas Ameriky (Voice of America, VOA) bolo a je slobodné šírenie informácií v neslobodných spoločnostiach.
V utorok 27. februára uplynie 20 rokov odvtedy, kedy prestal Hlas Ameriky vysielať svoj program do 10 krajín strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska.
Definitívne rozhodnutie o ukončení šírenia Hlasu Ameriky v slovenčine a v ďalších deviatich jazykoch padlo začiatkom februára 2004. Naposledy sa na jeho vlnách ozval slovenský jazyk 27. februára 2004. Slovenčina a čeština znela z Hlasu Ameriky 62 rokov.
História rozhlasovej stanice Hlas Ameriky, ktorú založil americký Kongres s centrálou vo Washingtone, sa začala písať počas druhej svetovej vojny s cieľom bojovať proti nacistickej propagande. Prípravy na jej založenie urýchlil japonský útok na Pearl Harbor, ku ktorému došlo 7. decembra 1941. Po ňom vyhlásili Spojené štáty vojnu Japonsku a aktívne sa zapojili do druhej svetovej vojny.
"Tu Washington, Hlas Ameriky," sa ozvalo prvýkrát z éteru 24. februára 1942. Rozhlasová stanica Hlas Ameriky začala vysielať v nemčine, jej úlohou bolo nielen naštrbenie nacistickej propagandy medzi nemeckým obyvateľstvom, ale rovnako aj šírenie demokratických hodnôt. Čoskoro pribudlo vysielanie v angličtine, vo francúzštine a v taliančine.
Počet jazykov, v ktorých stanica vysielala sa k januáru 1943 rozšíril na 27 a v roku 1944 to už bolo viac ako 40 jazykov. Slovenčina a čeština sa prvý raz ozvala na vlnách americkej rozhlasovej stanice 30. marca 1942, kedy bolo oficiálne spustené vysielanie pre Československo. V československej redakcii pracovali napríklad aj Jiří Voskovec a Jan Werich, jej hlásateľom bol po emigrácii v roku 1968 Ernest Stredňanský.
Prvým riaditeľom rozhlasovej stanice, ktorá od začiatku sľubovala, že "svojim poslucháčom povie pravdu bez ohľadu na to, či sú správy dobré alebo zlé", bol John Houseman.
Počas studenej vojny šírila rozhlasová stanica správy do krajín v strednej a východnej Európe. Až do pádu komunistického režimu v roku 1989 bola spolu s ďalšími stanicami vysielajúcimi zo zahraničia pre Československo, zakázanou stanicou označovanou za "štvavú vysielačku". Napriek rušeniu signálu a hrozbe trestu za počúvanie vysielania si Hlas Ameriky našiel mnohých svojich poslucháčov.
Vysielanie pokračovalo aj po páde totalitného režimu v roku 1989. Dva mesiace po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) sa v marci 1993 československá redakcia Hlasu Ameriky rozdelila na dve samostatné redakcie: českú a slovenskú. Poslednými, ktorí sa 27. februára 2004 prihovorili slovenským poslucháčom na Hlase Ameriky boli Miroslav Oravec-Dobrovodský, dlhé roky viedol vysielanie do Československa a neskôr Slovenska a Jozef Šimkovič.
V súčasnosti je Hlas Ameriky medzinárodnou multimediálnou spoločnosťou, ktorá vo viac ako 45 jazykoch oslovuje 326 miliónov ľudí. Nie všade to však majú jej pracovníci jednoduché. Tak napríklad od 6. decembra 2017 platí pre jej zamestnancov zákaz vstupu do budovy dolnej komory ruského parlamentu. Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo stanicu spolu s Rádiom Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) na zoznam tzv. zahraničných agentov.
Hlas Ameriky bol medzi tými americkými mediálnymi organizáciami, ktoré dostali od Pekingu zákaz informovať v Číne po tom, ako začali prinášať spravodajstvo o vypuknutí pandémie COVID-19 a od 1. decembra 2022 zakázal Taliban na území Afganistanu vysielanie rozhlasových staníc Hlas Ameriky a RFE/RL. Taliban sa pri vydaní zákazu odvolal na "sťažnosti", ktoré dostal k obsahu vysielaného programu, ale bližšie podrobnosti neuviedol.




Pripravovaný seriál Terezy Nvotovej Naši ľudia sa zúčastní vo francúzskom Lille na koprodukčnom fóre Series Mania Forum zameranom na televízne seriály. "Kriminálna miniséria bola vybraná medzi 16 projektov zo 430 prihlásených z celého sveta a je to prvýkrát, čo sa do tohto prestížneho výberu dostal aj príbeh zo Slovenska," uviedla pre TASR Michaela Malíková, PR manažérka spoločnosti nutprodukcia, ktorá je producentom seriálu.
"Výber na Series Maniu spomedzi stoviek projektov ma nesmierne teší hlavne preto, že máme šancu nájsť zahraničných partnerov, ktorí nie sú zaťažení strachom, a seriál tak snáď vznikne čo najskôr," reagovala režisérka seriálu Tereza Nvotová. Priblížila, že na Slovensku zatiaľ pre projekt nenašli televízneho partnera. Vývoj diela zatiaľ finančne podporil Audiovizuálny fond a Creative Europe Media.
Kriminálna miniséria prinesie príbeh nájomnej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Seriál vzniká v spolupráci s ich rodinami a zobrazí aj dosiaľ nezverejnené okolnosti prípadu. "Všetci na Slovensku majú pocit, že tento príbeh už poznajú celý, ale nie je to tak. V spise aj po rozhovoroch s najbližšími sme našli nové informácie, ktoré zmenili moju perspektívu na celý prípad," hovorí scenárista seriálu Miro Šifra.
Koprodukčné fórum zamerané na televízne seriály v Európe Series Mania Forum sa vo francúzskom Lille uskutoční 19. až 21. marca. Najväčšie podujatie zamerané na európsku televíznu tvorbu privíta každoročne 3800 filmových profesionálov.

Copyright  © TASR 2023

CME zmenou stratégie doviedla Voyo k jednému miliónu predplatiteľov naprieč svojimi trhmi

 

CME zmenou stratégie doviedla Voyo k jednému


 miliónu predplatiteľov naprieč svojimi trhmi

 

Streamovacia služba Voyo, ktorá je súčasťou mediálnej skupiny CME, prekročila jeden milión platiacich predplatiteľov v rámci trhov, na ktorých pôsobí. Tento míľnik prichádza len tri roky po akvizícii skupinou PPF a predstavuje sedemnásobný nárast od roku 2020. Najvýraznejšie pribudli predplatitelia z Českej republiky, Slovenska a Slovinska. Voyo sa tak stáva lídrom medzi lokálnymi poskytovateľmi videoobsahu predplatiteľom (SVOD poskytovateľmi) na väčšine trhov, kde CME pôsobí.

 

Mediálna skupina CME začala cestu k míľniku jedného milióna predplatiteľov služby Voyo na jeseň roku 2020, kedy sa jej novým vlastníkom stala skupina PPF. V tom čase Voyo využívalo naprieč trhmi, kde CME pôsobí, spolu 135 000 predplatiteľov. Aktuálna komunita milióna predplatiteľov tak predstavuje sedemnásobný nárast počas troch rokov.

 

V januári 2021 vedenie skupiny CME pripravilo novú stratégiu pre už existujúce Voyo, ktorou reagovalo na prebiehajúcu digitálnu transformáciu mediálneho odvetvia. Súčasťou stratégie boli výrazné investície do technologického riešenia, marketingu a distribučných kanálov. Podstatná časť financií smerovala aj do výroby nového lokálneho obsahu, ktorý bol a zostáva ťažiskom stratégie. Výsledkom je 37 Voyo Originálov, ktoré sa za uplynulé tri roky podarilo vydať. Práve množstvo a hlavne kvalita lokálneho obsahu vyniesla Voyo na pozíciu najsilnejšieho lokálneho SVOD poskytovateľa na väčšine zo šiestich trhov, kde CME pôsobí.

 

„Vzostup SVOD zmenil podobu mediálneho priemyslu. Diváci sú hladní po novom obsahu a vidíme, že tento trend stále rastie nielen na Slovensku, ale naprieč našimi trhmi. Verím, že za diváckym úspechom Voyo stojí to, že dokážeme reagovať na prebiehajúce zmeny v odvetví a investujeme na správnych miestach,“ hovorí zástupca generálneho riaditeľa CME Dušan Švalek.

 

Slovenské Voyo len v januári tohto roka uviedlo až dva Voyo Originály – dokumentárnu sériu Do neba a do pekla: Generácia Žilina a kriminálnu minisériu Metóda Markovič: Hojer. Česko-slovenská produkcia vytvorila sériu, ktorá zachytáva dolapenie jedného z najdesivejších vrahov normalizačného Československa legendou pražského prvého oddelenia, Jiřím Markovičom. Seriál sa okrem diváckej popularity teší aj oceneniu odbornej verejnosti. Medzinárodná porota festivalu Serial Killer mu ako prvému českému seriálu udelila cenu za najlepší seriál strednej a východnej Európy.

 

Ďalším nedávnym počinom z dielne Voyo Originálov je šesťdielny špionážny triler Extraktori. V uplynulých dňoch ho uviedli na prestížnom filmovom festivale Berlinale a do svojej ponuky ho zaradil medzinárodný distribútor seriálovej tvorby Keshet International. Ten patrí medzi vplyvných hráčov distribučného odvetvia a je tak veľmi pravdepodobné, že sa Extraktori dostanú k divákom ďaleko za hranice Slovenska či Česka, ale aj ďalších trhov, na ktorých CME pôsobí.

26. 2. 2024

Zomrela Lucia Palugyayová,

 Zomrela Lucia Palugyayová



Televíziu JOJ zasiahla minulý tyždeň smutná správa. Zomrela logopedička PhDr. Lucia Palugyayová, moderátorka jednej z najúspešnejších relácii detskej televízie Jojko.
​Lucia Palugyayová bola nielen skvelou logopedičkou, ale aj moderátorkou detskej televízie Jojko. Bola tvárou Rapotáčika, jednej z najúspešnejších relácií, ktorá si získala deti i ich rodičov natoľko, že mala tri série. K poslednej písala scenár samotná logopedička. Svoje vedomosti a znalosti pretavila aj do knihy, ktorej sa od roku 2018 predalo skoro 10 000 kusov a v roku 2019 bola TOP TEN detských kníh na Slovensku.
Lucia Palugyayová sa špecializovala na oblasť vývinu reči u detí v predškolskom veku. Hoci relácia nemôže nahradiť návštevu u odborníka, bola však inšpiráciou pre rodičov a zábavou pre deti. „Je to výborný spôsob precvičovania hlások cez pesničky, slovnú zásobu a tiež spôsob rozprávania sa s deťmi pri každodenných činnostiach. Je to vhodná podporná terapia,“ dodala logopedička. Chýbať tak nebude len kolegom z televízie JOJ, ale aj deťom a ich rodičom.

Zdroj: TV JOJ



Paniku podľa Blanára nevytvára vláda, ale médiá a opozícia


Paniku podľa Blanára nevytvára


 vláda, ale médiá a opozícia



Ak sa vytvára na Slovensku panika, je to predovšetkým z priestoru médií a opozičných poslancov. Povedal to dnes naživo v TA3 minister zahraničia Juraj Blanár (Smer-SD) v reakcii na otázku, či vláda nevytvára paniku, keď premiér Robert Fico (Smer-SD) vyhlasuje, že chce zabrániť priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine. Prístup vlády Blanár označil za zodpovedný. Zopakoval, že kabinet má záujem na mierovom vyriešení konfliktu. „Slovenská republika nemá nič s konfliktom na Ukrajine, my sme to nespôsobili. Slovenská republika má v tom jasno, my odmietame akékoľvek angažovanie sa, ak by k tomu prišlo, že by sa mala angažovať nejaká časť členských krajín, alebo Európska únia, alebo členské krajiny NATO,“ povedal.

Fico v nedeľu vo videu na sociálnej sieti zdôraznil, urobí všetko pre to, aby zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine, aj za cenu, že by ho jeho postoj stál funkciu premiéra. Opozícia na to reagovala, že premiér zámerne klame a zavádza verejnosť, a to s cieľom prekryť nepopulárnu tému – novelu Trestného zákona. Dnes Fico informoval o tom, že vládna koalícia sa zhodla na tom, že Slovensko neponúkne pomoc vo forme vyslania vojakov na Ukrajinu. S týmto postojom sa dnes o 17:00 premiér zúčastní na porade premiérov v Paríži. „Bude sa rokovať o novej kvalite, novom rozsahu podpory Ukrajiny v nasledujúcom období. Zvolanie tejto porady, ale aj obsah téz, o ktorých máme rokovať a boli predmetom utajeného rokovania Bezpečnostnej rady a Vlády SR, potvrdzujú, že na Ukrajine to ani zďaleka tak nejde, ako sa očakávalo,“ vyhlásil Fico.

Exminister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) dnes na sociálnej sieti napísal, že premiéra Roberta Fica (Smer-SD) na stretnutie do Paríža pôvodne ani nevolali, keďže ho majú za Putinovho prisluhovača. „Silou mocou sa tam natlačil, a čo navyše, spôsobuje problémy tým, ktorí chcú reálne pomôcť Ukrajine,“ uviedol Naď. Exminister pripomenul, že presne pred rokom strašil Fico mobilizáciou. „Teraz hovorí o vojne západu s Ruskom a že teda on, bohatier z ruských povestí a bájí, ochráni Slovensko a urobí všetko pre to, aby naši vojaci neboli do konfliktu nasadení,“ napísal Naď.



Zdroj: SITA

Zomrel Kenneth Mitchell

Zomrel Kenneth Mitchell



Vo veku 49 rokov zomrel kanadský herec Kenneth Mitchell, známy svojimi úlohami vo filmoch Star Trek: Discovery a Captain Marvel. Ako informovala jeho rodina, zomrel na komplikácie súvisiace s amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS), informovala v pondelok agentúra DPA.
ALS známe aj ako Lou Gehrigova choroba je progresívne smrteľné neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postupne paralyzuje svaly ovládajúce motoriku. Mitchell podľa vyhlásenia rodiny skonal v sobotu.
Hercovi bola diagnostikovaná v roku 2018, verejnosť o nej informoval v roku 2020. "Myslím si, že nastal čas prijať chorobu s gráciou," povedal vtedy v rozhovore pre magazín People.
Následne bol Mitchell hosťom na niekoľkých verejných podujatiach, aby diskutoval o ALS - vtedy sa už pohyboval na invalidnom vozíku.
Mitchell hral vo viac ako 50 filmových a televíznych tituloch. Najvýraznejšia bola azda úloha Josepha Danversa - otca superhrdinky Carol Danversovej v akčnom sci-fi filme Captain Marvel.
Niekoľkokrát sa objavil aj v seriáloch, ako napríklad Star Trek, Criminal Minds, Hawaii 5-0 a Grey's Anatomy.    


Zdroj: TASR    


Zomrel Peter Anthony Morgan

Zomrel Peter Anthony Morgan




Vo veku 46 rokov zomrel v nedeľu Peter Anthony Morgan, spevák populárnej reggae skupiny Morgan Heritage, ktorú založil spolu so svojimi štyrmi súrodencami. S odvolaním sa na oznámenie rodiny na sociálnych sieťach o tom v pondelok informovala agentúra AP.
Jamajský premiér Andrew Holness na platforme X označil Morganovu smrť za "kolosálnu stratu" pre Jamajku a reggae hudbu.
Morgan, známy ako Peetah, bol synom známeho jamajského reggae speváka Denroya Morgana.
Skupinu Morgan Heritage založil so svojimi štyrmi súrodencami v roku 1994. Za albumy Strictly Roots (2015) a Avrakedabra (2018) získali ocenenie Grammy v kategórii najlepší reggae album.
V roku 2019 skupina Morgan Heritage vystúpila aj na festivale Pohoda.


Zdroj: TASR

Osranec riaditeľom?

Osranec riaditeľom?



 

25. 2. 2024

Dráma Oppenheimer vyhrala hlavnú cenu Združenia filmových a televíznych hercov

Dráma Oppenheimer vyhrala hlavnú cenu




 Združenia filmových a televíznych hercov

Životopisná dráma režiséra Christophera Nolana s názvom Oppenheimer získala v sobotu večer hlavnú cenu amerického Združenia filmových a televíznych hercov (SAG). Informovala o tom agentúra AFP.
Nolanova snímka o vedcovi Robertovi Oppenheimerovi a jeho role pri vývoji atómovej bombe získala okrem ocenenia za najlepšie herecké obsadenie aj ceny za najlepšieho herca v hlavnej úlohe (Cillian Murphy) a za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Robert Downey Jr.)
Cenu pre najlepšiu herečku v hlavnej úlohe získala Lily Gladstonová za jej účinkovanie v krimi westerne Vrahovia mesiaca kvetov (Killers of the Flower Moon). Za najlepší ženský výkon vo vedľajšej úlohe ocenili herečku Da'Vine Joy Randolphovú, ktorá si zahrala v komediálnej dráme Zimné prázdniny (The Holdovers).
Tvorcovia filmu Mission: Impossible Odplata Prvá Časť (Mission: Impossible - Dead Reckoning Part One) získali cenu za najlepšie kaskadérske výstupy.
Filmové ocenenia SAG sa považujú za dôležitý indikátor úspešnosti filmov pred blížiacimi sa Oscarmi. V poradí 96. ročník udeľovania cien americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) sa uskutoční 10. marca.
Najviac nominácií na tohtoročných Oscarov získal práve film Oppenheimer. Bol nominovaný v 13 kategóriách vrátane najlepšej réžie a najlepšieho filmu.


Zdroj: TASR

Zomrel Jozef „Barry“ Barina

 Zomrel Jozef „Barry“ Barina 



Zomrel po ťažkej chorobe v piatok vo večerných hodinách dňa 23. 2. 2024 vo veku 75 rokov.

Jozef „Barry“ Barina bol slovenský spevák, gitarista a hudobný skladateľ, jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej bigbítovej generácie. Po tom ako začínal interpretovať cover verzie nahrávok britskej bigbítovej generácie 60. rokov 20. storočia patril medzi priekopníkov produkovania pôvodnej slovenskej hudobnej tvorby a používania slovenských textov v beatovom hudobnom žánri. Gitarový štýl Joža Barinu bol ovplyvnený Hankom Marvinom, či Ericom Claptonom a pre svoj spevácky prejav býval niekedy označovaný za „slovenského Joe Cockera”

Postupom času sa Jozef Barina vyprofiloval na interpreta bluesového hudobného žánru.[1] Hudobná kariéra Medzi rokmi 1959 – 1963 bol členom bratislavskej inštrumentálnej skupiny Kométa, ktorá prevažne hrala coververzie skladieb skupiny The Shadows. V roku 1963 bol spoluzakladateľom skupiny The Players, ktorá hrala aj vlastné inštrumentálne skladby, niektoré z nich vyšli na EP platniach vydavateľstva Supraphon. Na doprovodnú gitaru v The Players hral niekedy od roku 1966 aj, vtedy pätnásťročný, Ľubo Belák. V roku 1967 vznikla po rozpade The Players kapela For Meditation, ktorá sa pozdejšie premenovala na The Meditating Four. Do roku 1968 účinkovali v rozhlase a v televízii, vystupovali aj v satirických programoch Milana Lasicu a Júliusa Satinského. V roku 1971 sa skupina The Meditating Four znovu obnovila, koncertovala po Slovenských mestách, mala spoločné vystúpenie v PKO v Bratislave spolu s kapelou Collegium Musicum. Medzi rokmi 1972 – 1978 bol Jozef Barina členom rôznych štúdiových hudobných zoskupení: účinkoval TOČR-om Vlada Valoviča, hrával s gitaristom Ferom Griglákom a so skupinou Fermáta. V roku 1979 založil spolu s basgitaristom Petrom Kuzmom a bubeníkom Zoltánom Vinczem kapelu B-Profil (alebo aj Blues Profil), s ktorou hrával až do roku 1981. V roku 1987 začal účinkovať s Martinom Karvašom, Antonom Jarom, Martinom Breznickým a VV Systémom Vlada Valoviča. Ako textár s nimi spolupracoval Kamil Peteraj. V roku 1988 príležitostne účinkoval s Jankom Lehotským a Jirkom Vanom, so skupinou The Meditating Blues Band nahral tri skladby pre výberovku Bluesová spoločnosť No. 3 a koncertoval po kluboch v slovenských mestách a v Bratislave. Po roku 2001 sporadicky hráva v bratislavských kluboch, vystúpil aj na festivale Livin’ Blues Bratislava. Jozef Barina je autorom skladieb ako „Šťastie“, „Meditácia nad vášňou“ alebo „Hej, pán doktor!“ (coververziu poslednej skladby má na svojich dvoch albumoch skupina Hex).

Zlatého medveďa za najlepší film udelili dokumentu Dahomey

Zlatého medveďa za najlepší film udelili

 dokumentu Dahomey


Dokumentárna snímka Dahomey francúzsko-senegalskej režisérky Mati Diopovej získala v sobotu Zlatého medveďa za najlepší film 74. ročníka filmového festivalu Berlinale v nemeckej metropole. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.
Víťazný film skúma otázky súvisiace s vrátením ulúpených umeleckých pokladov z Európy do Afriky. Konkrétne sprevádza cestu 26 sôch z Francúzska do krajiny pôvodu, bývalého kráľovstva Dahomey na území dnešného Beninu. Experimentálny dokument, ktorý zaujme poetickými pasážami, bol jedným z 20 filmov v hlavnej súťaži.
Veľká cena poroty tento rok putovala do Južnej Kórey. Porota ocenila svojráznu komornú hru Yeohaengjaui pilyo (A Traveler's Needs – Potreby cestujúceho) režiséra Hong Sang-sua s Isabelle Huppertovou v hlavnej úlohe.
Strieborného medveďa za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe dostal rumunsko-americký herec Sebastian Stan za rolu v tragikomédii A Different Man.
Ocenenie za najlepšiu réžiu získal Nelson Carlos De Los Santos Arias z Dominkánskej republiky za experimentálny film Pepe o mŕtvom hrochovi v Kolumbii.
Ďalšieho strieborného medveďa, za najlepší výkon vo vedľajšej úlohe, dostala britská herečka Emily Watsonová, ktorá stvárnila krutú matku predstavenú v írsko-belgickej dráme Small Things Like These.
Medzi ďalších ocenených patria rakúsky kameraman Martin Gschlacht za výnimočný umelecký výkon v hororovej historickej dráme Des Teufels Bad a nemecký tvorca Matthias Glasner za scenár k poloautobiografickej tragikomédii Sterben. Cenu poroty dostala aj francúzska sci-fi paródia L'Empire, ktorá zasadila intergalaktický boj dobra a zla do francúzskej rybárskej dediny.
Víťazov v jednotlivých kategóriách oznámila počas galavečera sedemčlenná porota, ktorú viedla kensko-mexická herečka a držiteľka Oscara Lupita Nyong'o.
Berlinale patrí spolu s medzinárodnými filmovými festivalmi vo francúzskom Cannes a talianskych Benátkach k najprestížnejším podujatiam svojho druhu. Tento rok na ňom počas 11 dní uviedli takmer 240 nových filmov z celého sveta.
Čestným Zlatým medveďom za celoživotný prínos už tento týždeň ocenili amerického režiséra Martina Scorseseho.
Minulý rok si Zlatého medveďa odniesol tiež dokumentárny film – snímka Na lodi Adamant francúzskeho režiséra Nicolasa Philiberta o riečnom dennom centre pre seniorov trpiacich duševnými poruchami.



Zdroj: TASR

23. 2. 2024

VÝROKY TÝŽDŇA

 VÝROKY TÝŽDŇA








"Na Západe možno bili ženy, ale Slovania sú iní, vôbec nám to nie je vlastné.“ 
Štefan Harabin



"Náhla smrť Alexeja Navaľného ma núti stále viac si uvedomovať, čo sa deje v našej krajine. Je to pomalý, stabilný postup, na ktorom nás NEČESTNÍ, radikálne ľavicoví politici, prokurátori a sudcovia vedú na cestu do záhuby. Otvorené hranice, zmanipulované voľby a hrubo nespravodlivé rozhodnutia súdov ničia AMERIKU. SME NÁROD V ÚPADKU, ZLYHÁVAJÚCI NÁROD! MAGA2024."
Donald Trump
  



„Navaľnyj je veľmi smutná situácia. Bol to veľmi statočný chlapík. Vrátil sa, mohol zostať preč a úprimne povedané, pravdepodobne by bolo oveľa lepšie zostať preč, a ozývať sa zo zahraničia, ako keby sa musel vrátiť domov, pretože ľudia si mysleli, že sa to môže stať, a aj sa to stalo. A je to strašná vec, ale deje sa to aj v našej krajine. Bol som obvinený štyrikrát... Všetko pre to, že som v politik. Obvinili ma z vecí, ktoré sú také smiešne. Je to forma Navaľného. Je to forma komunizmu, fašizmu.“
Donald Trump



"Mám pocit, že príliš veľa pozornosti sa tomu venovalo. Bol to jeden obrovský celospoločenský cirkus. Včera sa spustil veľký krik alebo teda veľká kampaň spomienky na pána Kuciaka – novinára. Podľa mňa to pôsobilo koordinovane vo všetkých médiách nevynímajúc RTVS.Viem, že tam boli s predsedom vlády nejaké nezrovnalosti. Ja si myslím, že to sú veci, ktoré by sme mali reflektovať."
Jozef Chudík ,člen Rady RTVS

RpMS schválila viacerým vysielateľom projekty volebných diskusií

RpMS schválila viacerým vysielateľom projekty

 volebných diskusií

Rada pre mediálne služby (RpMS) v stredu (21. 2.) schválila viacerým vysielateľom projekty diskusných programov počas volebnej kampane k prezidentským voľbám. TASR o tom informovala vedúca komunikačného odboru rady Lucia Michelčíková.
"Na prezentáciu jednotlivých kandidátov sú primárne určené diskusné programy, ktorých projekt musia vysielatelia rade predložiť na schválenie najmenej 25 dní pred začiatkom ich vysielania," vysvetlila Michelčíková. Volebné diskusné programy v stredu rada odobrila TV Markíza, Joj a Joj 24, TA3, Expres a Fun Radio.
Rada tiež upozorňuje vysielateľov na povinnosť zabezpečiť, aby programy a iné zložky programovej služby vysielané v rámci volebnej kampane boli v súlade so zákonom o volebnej kampani. "Porušenia tejto povinnosti sa môžu vysielatelia dopustiť aj tým, že počas volebnej kampane vysielajú programy, ktoré síce sú aj štandardne zaradené do vysielacej štruktúry, ich obsahom by však mohli ovplyvniť hlasovanie voličov v prospech alebo v neprospech kandidátov na prezidenta," upozornila Michelčíková.
Prvé kolo volieb prezidenta bude v sobotu 23. marca. Prípadné druhé kolo bude 6. apríla.


Zdroj: TASR

22. 2. 2024

TV JOJ NA HRANE

  TV JOJ NA HRANE

Televízia JOJ ponúka svojim divákom politickú diskusnú reláciu Na hrane. Každý štvrtok večer si nenechajte ujsť naživo politický duel, aktuálne témy aj exkluzívne prieskumy. 

Každý týždeň, vo štvrtok večer, sa v štúdiu Na hrane stretávajú dvaja politici a venujú sa aktuálnym politickým a spoločenským témam. Diskusná relácia je výnimočná aj tým, že diváci majú možnosť zapojiť sa do diskusie a opýtať sa politikov, čo ich zaujíma prostredníctvom aplikácie. Ak sa otázky nepodarí zodpovedať v živom vysielaní, hostia sa im pokúsia venovať po skončení televíznej diskusie na webe www.hrane.joj.sk. Reláciu moderuje jej dramaturgička a skúsená politická redaktorka spravodajstva TV JOJ Jana Krescanko Dibáková. 

Pozvanie do diskusie prijali vo štvrtok 22. februára poslanec NR SR Roman Michelko (SNS) a Alojz Hlina, poslanec NR SR (SaS). Hovoriť budú o šiestom výroční vraždy Jána Kuciaka, o atmosfére v spoločnosti, ale aj o aktuálnych politických otázkach – o protestoch farmárov, o novele trestného zákona a o čakaní na verdikt Ústavného súdu, či o výročí ruskej invázie na Ukrajinu. Divákom ponúkneme prieskum agentúry AKO pripravený pre reláciu Na hrane o právomociach prezidenta. 

Sledujte Na hrane vo štvrtok 22. februára o 21:50 na JOJke.

21. 2. 2024

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS



Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že začala formálne právne konanie proti platforme TikTok s cieľom posúdiť, či došlo k porušeniu zákona o digitálnych službách (DSA) v oblastiach súvisiacich s ochranou maloletých osôb, transparentnosťou reklamy, prístupom výskumných pracovníkov k údajom, ako aj riadením rizík návykového dizajnu a škodlivého obsahu.
Na základe predbežného vyšetrovania a analýzy správy o posúdení rizika, ktorú TikTok zaslala v septembri 2023, ako aj odpovedí spoločnosti TikTok na žiadosti EK o informácie (o nezákonnom obsahu, ochrane maloletých osôb a prístupe k údajom), sa exekutíva EÚ rozhodla začať právne konanie podľa zákona o digitálnych službách.
Rokovania sa zamerajú na viaceré oblasti. Komisia sa zaujíma o dodržiavanie povinností vyplývajúcich z DSA v súvislosti s posudzovaním a zmierňovaním systémových rizík, pokiaľ ide o negatívne účinky vyplývajúce z návrhu systému TikTok vrátane algoritmických systémov, ktoré môžu stimulovať behaviorálne závislosti. Preverí zmierňujúce opatrenia zavedené v tejto súvislosti, najmä nástroje na overovanie veku, ktoré TikTok používa na zabránenie prístupu maloletých k nevhodnému obsahu.
EK preskúma dodržiavanie povinností týkajúcich sa zákona o digitálnych službách zaviesť vhodné a primerané opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne súkromia, bezpečnosti a ochrany maloletých osôb aj súlad s povinnosťami vyplývajúcimi z DSA, pokiaľ ide o poskytovanie prehľadávaného a spoľahlivého úložiska reklám prezentovaných na platforme TikTok.
Vyšetrovanie EK sa týka aj podozrení z nedostatkov pri poskytovaní prístupu výskumným pracovníkom k verejne prístupným údajom TikTok, čo rovnako požaduje DSA.
Komisia v rámci konania hĺbkovo preverí, či opatrenia spoločnosti TikTok predstavujú porušenie konkrétnych ustanovení zákona o digitálnych službách.
Začatím tohto právneho konania nie je dotknuté žiadne iné konanie, ktoré môže EK spustiť v súlade s DSA, napríklad v súvislosti s povinnosťami poskytovateľov týkajúcimi sa šírenia nezákonného obsahu, ako je teroristický obsah alebo sexuálne zneužívanie detí online, alebo oznamovania podozrení z trestných činov.
Eurokomisia v apríli 2023 označila TikTok za veľmi veľkú online platformu (VLOP), lebo má vyše 135 miliónov aktívnych používateľov mesačne v rámci Únie. Štyri mesiace od tohto označenia musela spoločnosť TikTok začať dodržiavať sériu povinností stanovených v DSA.




Moskovský súd v utorok zamietol odvolanie proti predĺženiu vyšetrovacej väzby amerického novinára Evana Gershkovicha, ktorý čelí v Rusku obvineniam zo špionáže. Vo vyšetrovacej väzbe zotrvá do 30. marca 2024, oznámil moskovský súd. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Gershkovich (33) pracuje pre americký denník The Wall Street Journal (WSJ). Od pádu Sovietskeho zväzu ide o prvého amerického novinára, ktorého Moskva obvinila zo špionáže. Gershkovich, jeho zamestnávateľ i Biely dom obvinenia popierajú.
Vlani koncom marca ho zadržali počas pracovnej cesty do Jekaterinburgu. Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) tvrdí, že "konal na príkaz americkej strany a zbieral informácie" o aktivitách jednej zo spoločností vojenského priemyslu. Rusko tvrdí, že Gershkovicha chytili pri čine, no doteraz nezverejnilo žiadne dôkazy o jeho špionážnej aktivite. V prípade uznania viny mu hrozí až 20 rokov väzenia.
"Obvinenia proti Evanovi sú neopodstatnené. Ruská vláda ho uväznila len za to, že robil spravodajstvo," uviedla v utorok americká veľvyslankyňa v Rusku Lynne Tracyová.




V bieloruskom väzení zomrel 64-ročný politický aktivista a novinár Igor Lednik, ktorý bol odsúdený za "hanobenie" prezidenta Alexandra Lukašenka. Oznámila to v utorok Bieloruská sociálnodemokratická strana (BSDH), ktorej bol kedysi členom. Informáciu medzičasom potvrdila aj mimovládna ľudskoprávna organizácia Viasna, uvádza agentúra AFP.
"Igor Lednik, bývalý člen Bieloruskej sociálnodemokratickej strany, aktivista a novinár, zomrel vo väzení vo veku 64 rokov," uviedla BSDH v príspevku na platforme Telegram.
Lednika zadržali v roku 2022, následne ho odsúdili na trojročné väzenie za "hanobenie" Lukašenka, ktorého sa mal dopustiť v novinách spriaznených s BSDH. Vo väzení sa potom jeho zdravotný stav podľa vyhlásenia tejto strany "výrazne zhoršil".
Lednik mal problémy so srdcom a podstúpil operáciu tráviaceho traktu. BSDH však nepriblížila, či niektoré z uvedeného bolo príčinou jeho smrti a nezverejnila ani jej presný dátum.
Sviatlana Cichanovská, líderka bieloruskej opozície žijúca v exile, označila Lednikovu smrť za nespravodlivú a "neuveriteľnú tragédiu", pričom z nej obvinila Lukašenkov režim. "Režim zabíja vo väzení Bielorusov, ktorí chceli zmeniť život vo svojej krajine k lepšiemu," napísala na Telegrame.
Informovala tiež, že "v hrozných podmienkach" a so zdravotnými problémami je v Bielorusku aktuálne väznených ďalších desať politických väzňov. "Musíme spojiť svoje sily, aby sme ich čo najskôr oslobodili," uviedla.
V januári zomrel na zápal pľúc v bieloruskej trestaneckej kolónii ďalší opozičný predstaviteľ Vadzim Chrasko, pričom ľudskoprávni aktivisti uvádzali, že vo väzení mu neposkytli nevyhnutú lekársku starostlivosť.
Lukašenko je v Bielorusku pri moci od roku 1994. Jeho víťazstvo v prezidentských voľbách v roku 2020 vyvolalo nevídané masové protesty. Podľa bieloruskej opozície a Západu boli totiž voľby sfalšované. Bieloruské úrady následne uväznili tisíce demonštrantov, pričom s mnohými z nich vo väzbe zle zaobchádzali a mučili ich. Voči odporcom režimu zasahujú aj naďalej. Podľa Viasny je v tejto krajiny momentálne za mrežami vyše 1400 politických väzňov.
Naposledy v januári zadržali alebo vypočúvali bieloruské bezpečnostné sily vyše 150 ľudí. Pri zásahoch, ktoré Západ ostro odsúdil, sa zamerali na rodiny politických väzňov a ľudí nedávno prepustených z výkonu trestu. K januárovým raziám zároveň došlo krátko pre februárovými parlamentnými voľbami, v ktorých ako píše AFP nemá šancu nijaká naozajstná opozícia.




Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) na zoznam zahraničných a medzinárodných mimovládnych organizácií, ktorých činnosť je na území krajiny nežiaduca.
Informovala o tom v utorok agentúra AFP, ktorá sa odvolala na web ruského rezortu spravodlivosti.
Zaradenie do tohto zoznamu znamená, že organizácia má zakázané pôsobiť v krajine a ruskí občania s ňou nesmú spolupracovať pod hrozbou trestného stíhania.
Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Ruskej federácie o vyhlásení RFE/RL za "nežiaducu organizáciu" je datované 2. februárom 2024. Samotná prokuratúra o tomto svojom kroku doteraz neinformovala.
RFE/RL je od februára 2020 v Rusku zaradené na zoznam tzv. zahraničných agentov. Následne bola táto rozhlasová stanica opakovane pokutovaná za to, že vo svojich publikáciách explicitne neuvádzala poznámku, že je zahraničným agentom, ako to vyžaduje príslušný zákon.
V registri "nežiaducich" organizácií je v Rusku v súčasnosti 142 subjektov. Zaradené sú doň organizácie, ktorých činnosť podľa ruských orgánov ohrozuje základy ústavného poriadku, bezpečnosť alebo obranyschopnosť krajiny.
Webové stránky viacerých ruskojazyčných projektov RFE/RL vrátane ruskej služby Rádia Sloboda, ako aj ich účty na sociálnych sieťach sú v Rusku od jari 2022 zablokované. Ruský úrad pre kontrolu masmédií (Roskomnadzor) k tomuto kroku pristúpil po tom, ako RFE/RL
odmietla vymazať informácie o vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu.
Napriek zablokovaniu je záujem poslucháčov o informácie poskytované redakciami RFE/RL a televíznym kanálom Nastojaščeje vremia (Current time TV) naďalej značný a dosahuje celkovo desiatky miliónov návštev webových stránok a stovky miliónov zhliadnutí videí na YouTube a iných platformách.
Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda je nezávislá americká mediálna korporácia financovaná z grantu Kongresu prostredníctvom Agentúry Spojených štátov pre globálne médiá.
Rádio Sloboda pôsobí v 27 jazykoch v 23 krajinách - prevažne pre poslucháčov v štátoch, kde je sloboda médií obmedzená.




Účet ruskej opozičnej političky Julije Navaľnej na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter, bol v utorok istý čas nedostupný. Ide o nový účet, ktorý bol vytvorený len v pondelok, odkedy ho začalo sledovať už asi 100.000 ľudí.
Ako informovala agentúra AFP, prístup na Navaľnej účet bol zablokovaný - údajne pre porušenie pravidiel sociálnej siete X, ktorá však túto situáciu nijako nekomentovala. Nevyjadrila sa neskôr ani k odblokovaniu tohto konta.
Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) vo svojej správe uvádza, že v podobných prípadoch sa často ukázalo, že k zablokovaniu došlo v dôsledku hromadného spamového útoku botov na daný účet.
Navaľná v pondelok verejne deklarovala, že bude pokračovať v diele svojho manžela Alexeja, ktorý zomrel 16. februára vo väzenskom tábore na krajnom severe Ruska. Priaznivcov svojho manžela Navaľná požiadala, aby aj oni pokračovali v aktivizme, ktorému sa v posledných rokoch venoval jej zosnulý manžel.
Julija Navaľná sa v pondelok v Bruseli stretla s vedúcimi predstaviteľmi Európskej únie. Na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci vyzvala európske orgány, aby neuznali výsledky nadchádzajúcich prezidentských volieb v Rusku, aby zvýšili sankčný tlak na stúpencov ruského prezidenta Vladimira Putina a aby pomohli odporcom režimu, ktorí z Ruska utekajú do exilu.
Navaľnej manžel Alexej zomrel v piatok 16. februára vo väzenskom tábore v obci Charp v Jamalskoneneckom autonómnom okruhu. Telo zosnulého politika jeho rodine doteraz nevydali.
Navaľného matka Ľudmila, ktorá je od uplynulého víkendu v meste Salechard, kam údajne z väznice do márnice previezli telo jej syna, aj preto v utorok vo videopríhovore opäť apelovala na úrady, aby jej vydali synove pozostatky. Svoju žiadosť Ľudmila Navaľná adresovala priamo Putinovi.
Navaľného hovorkyňa Kira Jarmyšová v pondelok informovala, že podľa vyjadrenia vyšetrovateľov okolností smrti bude Navaľného telo ešte 14 dní podrobované akémusi "chemickému skúmaniu".




Novinári vlani čelili najmä vyhrážkam a online hrozbám, ale aj osobným útokom, žalobám či vyhrážkam smrti. Vyplýva to z výročnej správy platformy Bezpečná.žurnalistika.SK, ktorá v roku 2023 evidovala 48 hlásení o útokoch na novinárov. V stredu o tom informoval Lukáš Diko, šéfredaktor Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK), pod ktoré platforma spadá.
Najviac hlásených útokov sa týkalo hrozieb (21), či už verbálnych, v online priestore alebo prostredníctvom listu. Nahlásené boli aj fyzické útoky (3) či útoky vo forme odmietnutia akreditácie alebo nevpustenia na tlačovú konferenciu (3). "Taktiež sme zaznamenali aj niekoľko šikanóznych žalôb a aj dva prípady vyhrážok smrťou," dodal Diko.
Upozornil, že v niektorých prípadoch odštartovali neopodstatnené osobné útoky voči novinárom politici, ktorých potom na sociálnych sieťach alebo cez priame správy či telefonáty nasledovali ďalší ľudia. "Sme presvedčení, že by mali politici od útokov na novinárov upustiť. Je veľmi dôležité povedať, že si nemyslíme, že novinári nie sú kritizovateľní. Mali by byť kritizovaní, ak urobia nejakú chybu, ale nemali by to byť osobné útoky, ktoré na novinárov kreslia terče pre potenciálnych ďalších útočníkov," poznamenal Diko.
Výročná správa je podľa Pavla Szalaia z organizácie Reportéri bez hraníc výkričníkom. "Poskytuje nám dôkaz o negatívnom predvolebnom diskurze politikov a táto testosterónová politika ohrozuje slobodu tlače na Slovensku. Hrozí, že zhoršené politické prostredie pre žurnalistiku sa pretaví do zlých zákonov, fyzických útokov na novinárov, autocenzúry žurnalistov, zníženého financovania médií a ďalších javov, ktoré ohrozujú právo občanov na dôveryhodné informácie. Takže tu nejde len o novinárov, ale ide tu o právo občanov mať prístup k dôveryhodným, kvalitným informáciám," skonštatoval.
Platforma Bezpečná.žurnalistika.SK vznikla v spolupráci s holandskou platformou PersVeilig, s podporou Veľvyslanectva Holandského kráľovstva na Slovensku a medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc (Reporters Without Borders). Je financovaná z grantov a individuálnych darov.




Predstaviteľ afganského vládneho hnutia Taliban v stredu uviedol, že novinári fotografovaním ľudí páchajú "veľký hriech". TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Taliban už počas svojej predchádzajúcej vlády v rokoch 1996 až 2001 zakázal fotografie ľudí a zvierat aj televíziu. Po návrate k moci v roku 2021 podobné nariadenie zatiaľ nebolo vydané.
"Fotenie je veľký hriech," uviedol Mohammad Hášem Šahíd Wror, vysokopostavený predstaviteľ ministerstva spravodlivosti na seminári pre zamestnancov rezortu v hlavnom meste Kábul. Zábery z podujatia odvysielali viaceré médiá.
Úradníci v južnej provincii Kandahár dostali tento týždeň príkaz, aby nefotili živé bytosti. Tento zákaz sa však nevzťahoval na médiá ani verejnosť, povedal pre AFP hovorca tamojšieho guvernéra Mahmúda Azzama.
Ortodoxný islam zakazuje zobrazovať akékoľvek živé bytosti a považuje to za bohorúhačstvo. Ľudská pýcha sa podľa tohto vysvetlenia snaží napodobniť božský akt stvorenia, hoci na rozdiel od Boha človek nedokáže svoje výtvory oživiť.
Od návratu Talibanu k moci viaceré médiá prestali zverejňovať fotografie ľudí a zvierat. Oficiálne oddelenia ústrednej vlády však často rozposielajú a zdieľajú fotografie vysokopostavených predstaviteľov tohto hnutia pri stretnutiach so zahraničnými funkcionármi.

Copyright  © TASR 2024

  

 


 




Európska komisia (EK) vymeria americkej technologickej spoločnosti Apple pokutu okolo 500 miliónov eur za porušovanie protimonopolných pravidiel Európskej únie v súvislosti so streamovaním hudby. V nedeľu o tom informoval britský denník Financial Times (FT), ktorý sa odvoláva na zdroje oboznámené s vyšetrovaním. Podľa denníka sa predpokladá, že EK pokutu oznámi začiatkom budúceho mesiaca.
Komisia už dlhšiu dobu vyšetruje, či Apple nezvýhodňuje svoju vlastnú streamovaciu službu Apple Music na úkor konkurentov. Vyšetrovanie odštartovala sťažnosť, ktorú v roku 2019 podala na Apple švédska streamovacia služba Spotify.
Komisia podľa zdrojov oznámi, že praktiky Applu sú nezákonné av rozpore s pravidlami EÚ na ochranu hospodárskej súťaže. Obviní firmu zo zneužívania silnej pozície na trhu az potlačovania konkurencie, píše britský denník.
Európska komisia doteraz firme Apple žiadnu pokutu za porušovanie hospodárskej súťaže nevymerala. Americký konkurent Google dostal od EK v uplynulých rokoch už tri protimonopolné pokuty v celkovej výške cez osem miliárd eur.
Spoločnosť Apple v januári oznámila zmeny u svojho operačného systému iOS, obchodu s aplikáciami App Store a tiež u internetového prehliadača Safari v snahe rozptýliť obavy EK ohľadom porušovania hospodárskej súťaže. Firma Spotify vtedy však ústupky Applu označila za "úplnú frašku".
Spoločnosť Apple sa k blížiacemu sa rozhodnutiu EK v kauze okolo streamovania hudby odmietla vyjadriť. Poukázala však na svoje staršie vyhlásenie, v ktorom označila sťažnosť spoločnosti Spotify za nedôvodnú."App Store pomohol Spotify stať sa najrozšírenejšou streamovacou službou v Európe a my dúfame, že Európska komisia prestane riešiť sťažnosť, ktorá nemá žiadne opodstatnenie," cituje Financial Times zo zhruba rok starého vyhlásenia Applu.

  

Copyright  © ČTK 2024

List šéfredaktorov: Nikdy nebudeme ticho. Máme záväzok voči Jánovi Kuciakovi

List šéfredaktorov: Nikdy nebudeme ticho. 

Máme záväzok voči Jánovi Kuciakovi 

 Pred šiestimi rokmi zavraždili nášho kolegu Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Zavraždili ho, lebo písal o korupcii a podvodoch ľudí, ktorí mali ochranu od štátu vedeného Robertom Ficom. Vražda novinára otriasla celou spoločnosťou. Ľudia pochopili, že útok na novinára je útokom na všetkých. Robert Fico musel odísť a zdalo sa, že jeho éra sa skončila. Dnes je späť a znovu útočí na novinárov. Za šesť rokov od vraždy sa nepoučil. Naopak. Ešte pritvrdzuje. Nepohodlných novinárov označuje za nepriateľov štátu. Odmieta odpovedať na ich otázky a uprednostňuje dezinformátorov. Chce si vybudovať propagandistické impérium podobné tomu, aké si vybudoval Viktor Orbán. Znovu robí z novinárov terče a obracia na nich hnev svojich voličov. Fico si neobjednal vraždu Jána Kuciaka, ale je politicky zodpovedný za prostredie, v ktorom si niekto myslel, že vražda novinára mu prejde. Že ľudia ako Marian Kočner mali imunitu a mohli kradnúť, vydierať, uplácať, vyhrážať sa a nakoniec pravdepodobne aj objednať vraždu. Bez Ficovho systému mafiánskeho vládnutia by to nebolo možné. Dnes Fico ochranu pre svojich ľudí posilňuje, chce ovládnuť políciu, ovplyvňovať prokuratúru a súdy. Jeho nový Trestný zákon bagatelizuje korupciu, ubližuje obetiam a amnestuje Ficových ľudí. Sme novinári a našou úlohou nie je bojovať proti politikom. Musíme však písať o ich zlyhaniach, klamstvách a zločinoch. To nie je prejav nepriateľstva. To je naša služba verejnosti, snaha hľadať pravdu a záväzok, ktorý máme aj voči Jánovi Kuciakovi, Martine Kušnírovej a ich rodinám. 

Prešlo šesť rokov od vraždy, ale ako by to bolo včera. 

Nikdy neuhneme. 

Nikdy nebudeme ticho. 

Beata Balogová, SME 
Peter Bardy, Aktuality.sk 
Matúš Kostolný, Denník N 
Lukáš Diko, ICJK 
Štefan Hríb, .týždeň 
Filip Minich, Refresher 
Marcela Šimková, Hospodárske noviny
Martin Dargaj, SITA 
Miroslava Kernová, O médiách 
Jaroslav Vrábeľ, Korzár 
Lucia Okšová, Forbes 
Peter Dlhopolec, The Slovak Spectator
Lucia Yar, Euractiv 
 Radoslav Blažek, MY 
 Zoltán Szalay, Napunk 
 Igor Gressner, Šport 
 Csaba Nyerges, Új Szó 
 József Gazdag, Vasárnap

Zomrela Ira von Fürstenberg

Zomrela Ira von Fürstenberg



Vo veku 83 rokov zomrela Ira von Fürstenberg, informovala talianska tlačová agentúra Ansa. Život sledovanej talianskej krásky s modrou krvou bol plný vzostupov a pádov, ako píše nemecký magazín Bunte. Ira von Fürstenberg sa prvý raz vydala ako 15-ročná, neskôr sa o nej šepkalo ako o nástupkyni Grace Kellyovej po boku kniežaťa Rainier III. 
Pochádzala zo starej šľachtickej rodiny Fürstenberg, narodila sa v Ríme ako dcéra princa Tassila Fürstenberga (1903–1989), jej matka Claire Agnelli (1920–2016) bola dedičkou automobilky Fiat. [4] Ira vyrastala v Taliansku a v roku 1955 sa v Benátkach vydala za princa Alfonsa Hohenlohe-Langenburga (1924–2003). Mali dvoch synov a rozviedli sa v roku 1960. Druhýkrát sa vydala v roku 1961 za brazílskeho podnikateľa Francisca Pignatariho (1916–1977). Toto manželstvo zostalo bezdetné a skončilo rozvodom v roku 1964. Po druhom rozvode sa Ira vrátila do Európy a začala si robiť meno vo svete filmu. Bolo to kvôli filmovému producentovi Dino De Laurentiisovi, ktorý rád obsadzoval ženy so slávnymi aristokratickými menami do medzinárodných produkcií. Absolvovala ročný herecký výcvik v Paríži a Ríme, jej prvá úloha bola ako princezná Jusupov vo filme Zabil som Rasputina (1966) v réžii Roberta Hosseina. Potom hrala hlavnú ženskú úlohu v špionážnom filme Matchless (1968) režiséra Alberta Lattuadu. Neskôr nakrúcala v Taliansku, ale aj v Británii, Španielsku a Francúzsku, kde hrala stredne veľké úlohy v rôznych žánroch, väčšinou v komédiách. Naposledy sa pred kamerou objavila ako manželka senátora vo francúzskom filme You Will Die More Beautiful Than Me (Plus beau que moi, tu meurs, 1982). Celkovo natočila 28 filmov. Po smrti Grace Kelly sa objavila ako spoločníčka po boku monackého princa Rainiera a tiež pracovala ako manažérka vzťahov s verejnosťou pre talianskeho módneho návrhára Valentina. Pracovala aj ako spisovateľka a bola aktívna v charite.