Markíza štandardizuje fungovanie televízneho archívu, zruší možnosť pretáčania reklám

Markíza štandardizuje fungovanie televízneho

 archívu, zruší možnosť pretáčania reklám

Skupina MARKÍZA upraví fungovanie svojich kanálov v archívoch poskytovaných operátormi od 21. mája 2025. Tento krok je štandardom v mnohých televíziách v Európe, na globálnych službách zdieľania audiovizuálneho obsahu či online spravodajských portáloch. MARKÍZA pre operátorov vyvinula na to určené špeciálne technické riešenie. Všetci operátori sú o tomto plánovanom kroku dlhodobo vopred upovedomení.

„Z našej strany ide o dlho pripravovanú reakciu na súčasné trendy. Sme komerčná televízia, ktorá hlavne vďaka príjmom z reklamy dokáže produkovať kvalitné vlastné programy, filmy či seriály, obľúbené u našich divákov a diváčok. Zavedením tejto funkcionality dosiahneme odstránenie rozdielu medzi sledovaním televízie a reklám v reálnom čase a pri sledovaní s časovým posunom, ako aj porovnateľné nastavenie, ktoré je aplikované pri iných online platformách,“ hovorí CEO skupiny MARKÍZA Peter Gažík.

Skupina Markíza takto dokáže ekonomicky udržať existujúci komerčný model, stabilizovať trh a zlepšiť efektivitu reklamy. Spôsob sledovania televízie na Slovensku aj vo svete sa totiž za posledné roky význame mení. Okrem klasického živého lineárneho vysielania sa u nás čoraz rozšírenejším stáva sledovanie televízie s časovým posunom, teda prostredníctvom televízneho archívu. Prístup k nelineárnemu vysielaniu má k dispozícii približne 75 % slovenských domácností. Trend sledovania televízie s časovým odstupom však má čoraz väčšie negatívne dopady na televíznych vysielateľov.

Skupina MARKÍZA financuje svoju prevádzku a podporuje domáci kreatívny priemysel prevažne z príjmov z reklám. Tie tvoria väčšinu jej príjmov. Zadávatelia reklamy ale platia MARKÍZE za počet videní reklamy divákmi a diváčkami. Ak diváci sledujú program z archívu alebo s časovým odstupom a reklamu preskočia, televízia nedokáže zadávateľom doručiť žiadaný počet pozretí a prejaví sa to v príjmoch. To ovplyvňuje aj schopnosť vyrábať vlastné seriály či zábavné formáty, ktoré sú divákmi vyhľadávané a majú vysokú sledovanosť.

Tému zákazu preskakovania reklám začala Markíza riešiť s operátormi od roku 2017 a postupne sa na tomto princípe dohodla so všetkými hráčmi na trhu. O konkrétnom zámere implementovať zákaz preskakovania reklám MARKÍZA informovala operátorov pred dvoma rokmi. Už vtedy televízia predpokladala, že nástupom archívu a vysielania s časovým odstupom bude model platby za reklamu ekonomicky neudržateľný. „Tento krok je v súlade so štandardmi moderných služieb na vyspelých trhoch. Umožňuje nám dosiahnuť rovnováhu medzi poskytovaním vysokokvalitného obsahu a jeho efektívnou distribúciou,“ zdôrazňuje Peter Gažík.

Markíza stanovuje minimálne pravidlá, ktoré musia operátori v súvislosti so zákazom preskakovania reklám dodržať. Ak v archíve spätne sledujú diváci reláciu, ktorej živé vysielanie už skončilo, musia si pozrieť prvé 3 minúty reklamného bloku. To isté platí, ak spätne sledujú reláciu, ktorú si nahrali a uložili cez aplikáciu operátora. Ak diváci spätne sledujú reláciu, ktorej živé vysielanie ešte neskončilo, nepreskočiteľný je celý reklamný blok.

Zákaz preskakovania reklám je bežnou praxou napríklad v Belgicku, Švajčiarsku ale i v Českej republike, tiež v oblasti distribúcie audiovizuálneho obsahu, uplatňovanou na mnohých globálnych platformách a spravodajských portáloch. Zoznam subjektov s nepreskočiteľnými reklamami sa pritom pravidelne rozširuje. Ide o známe služby ako YouTube, Spotify (bezplatná verzia), Paramount+ (s reklamným plánom), HBO Max (s reklamným plánom), Amazon Prime Video (s niektorým obsahom s reklamami). Okrem toho majú mnohí európski televízni vysielatelia na svojich online platformách reklamy, ktoré nie je možné preskočiť, vrátane ITV Hub (Spojené kráľovstvo), All 4 (Channel 4, Spojené kráľovstvo), My5 (Channel 5, Spojené kráľovstvo), RTÉ Player (Írsko), TV3 (Virgin Media Player, Írsko) a Mediaset Play (Taliansko).

Bookerovu cenu získala indická spisovateľka a aktivistka Bánú Mušták

Bookerovu cenu získala indická spisovateľka

 a aktivistka Bánú Mušták

Prestížnu literárnu Bookerovu cenu získala indická spisovateľka a aktivistka Bánú Mušták. Ocenená bola za zbierku poviedok Heart Lamp o živote moslimiek a žien patriacich k najnižšej skupine v indickom kastovom systéme.

Ide o prvú takto ocenenú knihu, ktorá bola napísaná v kannadčine. Tá sa radí medzi drávidské jazyky a hovorí jej asi 65 miliónov ľudí, najmä v juhoindickom štáte Karnátaka, kde je úradným jazykom. Zbierku do angličtiny preložila spoluocenená Dípa Bhástí.

Mená ocenených na slávnostnom udeľovaní v londýnskom múzeu moderného umenia Tate Modern oznámil anglický spisovateľ Max Porter. Vôbec prvýkrát prestížnu cenu dostala zbierka poviedok a nie román.

„Táto kniha sa zrodila z viery, že žiadny príbeh nie je malý; že v gobelíne ľudskej skúsenosti nesie každá niť rovnakú váhu ako celok,“ povedala Mušták v ďakovnej reči. „Vo svete, ktorý nás často rozdeľuje, zostáva literatúra jedným z posledných posvätných priestorov, kde môžeme žiť v mysliach druhých – hoci len na pár strán,“ dodala.

Poviedky o každodennom živote juhoindických žien boli napísané v rokoch 1990 až 2023. „Témou sú ženy – a to, ako od nich náboženstvo, spoločnosť i politika vyžadujú bezmedznú poslušnosť, pričom na nich páchajú neľudské krutosti a redukujú ich na obyčajné podriadené bytosti,“ uviedla Muštáková.

Poviedky do zbierky Heart Lamp vybrala prekladateľka Bhástí, ktorá ocenenie dostala spolu s autorkou a ktorá sa stala prvou indickou prekladateľkou a iba deviatou prekladateľkou, ktorá dostala toto ocenenie v súčasnej podobe od roku 2016. Cena v hodnote 50 000 libier bude rozdelená medzi autorku a prekladateľku rovným dielom.

Medzinárodná Bookerova cena sa udelí každý rok spolu s Bookerovou cenou za anglickú beletriu, ktorá bude odovzdaná na jeseň

Zdroj: ČTK

Som sviňa. Volám sa Peter Tóth

Som sviňa. 

Volám sa Peter Tóth

ZLOČINY SMETIAROV Z FARMY SLEPAČEJ MATRÓNY BEJÁTKY
Zločinci nebezpečného zoskupenia, orientovaného na šírenie agresívnej progresívnej propagandy s označením SME, na čele ktorého stojí kvočka slovenských mediálnych sliepok Bejátka, vytrvalo živí pogrom vo forme kampane, zameranej na očierňovanie JUDr. Davida Lindtnera.

Nie je týždňa, aby nepripomenuli dôkazmi nepodloženú a procesne nepreverenú výpoveď zločinca Davida Takáča, namierenú proti Davidovi Lindtnerovi. Vzhľadom na to, že smetiari, vedení slepačou matrónou Bejátkou, páchajú propagandistické zločiny konštantne a bez začervenania, je potrebné pripomenúť niekoľko podstatných okolností.

Po prvé, zločinec David Takáč je kajúcnym koňom Petra Kysela, osedlaným prokurátorom Lipšicovho gestapa. Keďže od Kysela závisí osud zločinca Takáča, zločinec Takáč vypovedá, ako príslušník Lipšicovho gestapa píska, ťahá za uzdu a poháňa ostrohami.

Po druhé, mediálni zločinci na čele s nenosiacou nosnicou Bejátkou dostali jasný pokyn: nahádzať na Davida Lindtnera čo najviac hnoja. Aj za cenu papagájovania nepodloženej výpovede zločinca na vôdzke gestapáka.

Po tretie, všimnime si neuveriteľný nepomer prístupu Bejátkinych zbrojnošov propagandy k rôznym figúram verejného života. Prečo sa smetiari vôbec nevenujú incidentu Čaputovej amanta Rizmana, ktorý vystrelil z pištole, guľka zasiahla stenu v susednom byte, čím ohrozil zdravie a životy iných osôb? Prečo ignorujú závažné podozrenia zo spáchania korupcie nominantom šialencovho režimu, bývalým šéfom Finančnej správy SR Žežulkom? Prečo sa nezaujímajú o pôvod peňazí, za ktoré Miško študoval v Británii? Prečo sa nepýtajú, či Miško spreneveril európske peniaze, keď pracoval ako asistent europoslanca, aj keď v tom čase nepôsobil ani v Bruseli, ani na Slovensku, pretože najmenej deväť mesiacov v roku trávil v Anglicku?

Po štvrté, vo výpočte selektívneho prístupu Bejátkinho kŕdľa propagandistov by sme mohli pokračovať donekonečna. Nemá to význam. Postačí konštatovanie, že nielen smetiari, ale aj zvyšok orgánov Miškovej strany sú žoldniermi progresívnej propagandy. Nie sú to médiá a nie sú to novinári. Preto je neakceptovateľné, že vláda a iné štátne orgány im dávno nezrušili akreditácie.

Po piate, Miškove orgány sú aktívnymi účastníkmi politického zápasu. Vybrali si túto cestu sami a dobrovoľne. Treba to rešpektovať a akceptovať ako politický fakt. No nielen to. Treba z toho vyvodiť aj dôsledky. Aktívni účastníci politického zápasu nesmú mať akreditácie novinárov. Bodka.
Peter Agent Tóth

Nominácie a víťazi a Novinárske ceny 2024

 Nominácie a víťazi a Novinárske ceny 2024

Nadácia otvorenej spoločnosti opäť udelila Novinárske ceny za najlepšie novinárske výkony. Ceny boli udelené pri príležitosti Dňa masmédií, podvečer 20. mája v Starej tržnici v Bratislave. Odborné poroty vybrali najkvalitnejšie novinárske príspevky z 340 prihlášok z takmer 50 redakcií a udelili ceny v 10 kategóriách.

 

Komentár (písaná žurnalistika)

Tohtoročné texty v kategórii komentár opäť potvrdili pohyblivosť hraníc žánru. Porotu zaujali tak sociálne ladené reportážne komentáre ako aj esejistická podoba analýz širších spoločenských súvislostí. O víťaznom texte nakoniec rozhodla okrem kvality obsahu a originality textu práve čistota žánru: víťazný komentár okrem iného vynikol nespochybniteľným novinárskym fortieľom.
 
Nominácie:
 
Petra Eller / Ako základná škola systematicky vymazávala identity / JÁDU
V príspevku Ako základná škola systematicky vymazávala identity, publikovanom na JÁDU, Petra Eller prostredníctvom mrazivej osobnej výpovede nastavuje neľútostné zrkadlo spoločnosti, ktorá síce dospela k pochopeniu, že až vtedy môže byť považovaná za žičlivú a ústretovú ku svojim členom keď jej žičlivosť a ústretovosť nevynecháva zo svojho záberu nikoho a slúži každému bez výnimky, ale v praxi to často nedokáže (alebo nechce) presadiť.

Ján Füle / Želáme skoré mediálne uzdravenie, doktor Visolajský / SME
Komentár Jána Füleho poukazuje na manipulatívne praktiky dezinformačných médií a perom starej žurnalistickej školy umne využíva historické paralely a iróniu. Füle týmto príspevkom originálne prispieva k obrane profesionálnej žurnalistiky a vedeckého poznania.

Dominik Želinský / Antifašistické mimikry / Kapitál
V príspevku Antifašistické mimikry, publikovanom v novinách Kapitál, Dominik Želinský odhaľuje schizofrenické parazitovanie slovenských politických aktérov radikálneho typu na zaužívaných predstavách o boji proti fašizmu, vrátane naratívov o SNP. Schovávajúc sa za fasádu antifašizmu, ktorý je súčasťou štátnej doktríny SR, obviňujú títo aktéri z fašizmu svojich oponentov, pritom sa sami dlhodobo pohybujú v nebezpečne blízkej vzdialenosti od tejto zhubnej ideológie.
 
Víťaz: Ján Füle / Želáme skoré mediálne uzdravenie, doktor Visolajský / SME
 
Porota: Juraj Buzalka, Henrich Krejča, Grigorij Mesežnikov
 

Reportáž (písaná žurnalistika)

Reportážne texty roku 2024 ponúkli pohľad na realitu, ktorá môže pôsobiť ťaživým a neraz až beznádejným dojmom. Výber tém, ktorým sa autorky a autori venovali, odhaľuje mnohé systémové zlyhania a osobné tragédie – čitateľ tak neraz nadobúda dojem, akoby bol „pokazený celý svet“.
 
Reportéri však v tomto náročnom priestore zostávajú – s odhodlaním, odvahou a vierou, že pomenúvať problémy má zmysel. Ich práca pripomína neúnavné „písanie reklamácií“ v mene verejnosti. Aj v roku 2024 sa ukázalo, že kvalitná reportáž má silu upozorňovať na nespravodlivosť a zároveň hľadať nádej a cestu k zmene.
 
Nominácie:
 
Mária Benedikovičová / Reedukačné centrum alebo dom hrôzy? Sklo na podrezanie, lieky od skladníčky, šúľanie tabaku namiesto školy / Denník N
Autorka na základe správy prokuratúry navštívila reedukačné centrá a z prvej ruky opísala dlhodobo prehliadaný, či dokonca potichu tolerovaný stav - veľmi žalostné podmienky a často ešte horšie zaobchádzanie v týchto „polepšovniach“ pre mladistvých. Zariadenia, ktoré majú pomáhať sa nezriedka stávajú ťažkou životnou skúškou. Pre ľudí na začiatku života. 
Porota ocenila komplexné spracovanie série, z rôznych uhlov, s využitím klasických reportážnych prvkov a s doplňujúcim vizuálnym aj kontextovým aspektom. Časťou reportážnej série bol aj rozhovor s prokurátorkou, ktorá vypracovala kritické zhodnotenie fungovania centier, takže čitateľ mohol posúdiť aj rozmer problému z inštitucionálneho pohľadu. 

Tomáš Čorej / Čaputová sa dozvedela, že Rusi zaútočia, večer predtým, Naď ani nešiel spať. Ako slovenskí politici reagovali na začiatok vojny / Denník N
Autentická, Atraktívna, Analytická… jedna z najlepších reportáží tohto ročníka. Autor bez emocionálnej angažovanosti sprostredkoval čitateľom obraz udalostí, ktoré vyvolávajú búrku emócií. Informácie, ktoré zvyčajne ostávajú za oponou nám umožňujú aspoň sprostredkovane prežiť chvíle hrdosti v tejto dobe hanby.

Lukáš Onderčanin / Nenadávať na Trumpa, nekritizovať Orbána. Ako Poľsko a Maďarsko prišli o verejnoprávne médiá / SME
Autor detailne rozoberá genézu politického ovládnutia verejnoprávnych médií u našich severných a južných susedov – systematické kroky vlád Viktora Orbána a Jaroslava Kaczynskeho. Celkom nezakrytou snahou bolo spravodajstvo médií znormalizovať a pretvoriť na nástroj vládnej propagandy – cieľom nebolo informovať a vzdelávať, cieľom bolo slúžiť moci. Bohužiaľ identický scenár začal byť vládnou mocou režírovaný v roku 2024 aj  na Slovensku.
 
Dôležitosť verejnoprávnych médií je stále nespochybniteľná. Porota ocenila komplexné spracovanie témy, z viacerých pohľadov, vrátane priamo dotknutých nepohodlných novinárov. Aktuálnosť témy vzhľadom na podobnosť situácie na Slovensku bola mrazivá – o to skôr, že dôsledky spolitizovania verejnoprávnych médií už poznáme. A nie je to pekný pohľad.
 
Víťaz: Lukáš Onderčanin / Nenadávať na Trumpa, nekritizovať Orbána. Ako Poľsko a Maďarsko prišli o verejnoprávne médiá / SME
 
Porota: Tibor Búza, Ivan Godársky, Juraj Koudela, Zuzana Kušová
 

Rozhovor (písaná žurnalistika)

Najlepšie rozhovory ukázali, že novinári a novinárky dokážu byť nielen empatickí, ale aj odvážni a argumentačne presní. Vytvárali priestor pre otvorený dialóg a hľadanie odpovedí, ktoré sú v polarizovanej spoločnosti vzácne. Či už išlo o názorového oponenta, človeka prežívajúceho ťažké životné obdobie, alebo splnomocnenca vlády, ktorý otvorene opisuje svoju prácu – všetky tieto príbehy ukazujú nielen veľké úsilie, ale aj odvahu a ľudskosť mnohých ľudí v našej krajine. Osobitne na príklade veterána Otta Šimka, ktorý v rozhovore s Dušanom Miškovičom  v pravej chvíli mobilizuje ducha demokratickej spoločnosti.
V čase, keď sa spoločenské a osobné krízy prepletajú a udržať si vnútornú rovnováhu je čoraz náročnejšie, majú kvalitné rozhovory mimoriadnu hodnotu. Mnohé z nich priniesli čitateľom vzácne povzbudenie a možno aj úľavu od úzkosti či smútku.
 
Nominácie:
 
Lukáš Kekelák / Lekár, ktorý sa vrátil a znova odišiel: Naším najväčším problémom je lekárska gerontokracia, ktorá odmieta zmeny / Postoj
Porota oceňuje pripravenosť novinára a jeho kritické reakcie počas rozhovoru. Príspevok oprávnene vyvolal širší spoločenský ohlas. Porota ho vníma ako dôležité upozornenie, že niektoré problémy Slovenska nesúvisia s aktuálnou politickou situáciou a že majú hlbšie príčiny, ktoré nezmiznú výmenou vládnych garnitúr.

Miro Kern / Diplomat z Blanárovho kabinetu: Minister uveril konšpiráciám, utajil Lavrova a vyhýba sa Izraelu / Denník N
Porota oceňuje, že autor v rozhovore rozkrýva viaceré negatívne javy – protiprávne prepúšťanie kvalifikovaných a skúsených ľudí zo štátnej správy, priamu diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, nekompetentnosť a príklon vysokých štátnych úradníkov ku konšpiračným teóriám, ako aj ich pokrytecké správanie. Rozhovor mal nebývalý ohlas, lebo na konkrétnom prípade poukazuje na všeobecnejšie problémy dnešného Slovenska.

Iveta Tanoczká / Režisér Pekarčík o deťoch vo vojne: Tu sme lovili signál a Rusi lovili nás, povedalo jedno z ukrajinských dievčat / Denník N
Porota oceňuje citlivý prístup autorky, ktorá v rozhovore so zasväteným respondentom približuje prežívanie ukrajinských detských sirôt v realite brutálnej ruskej agresie. 
 
Víťaz: Lukáš Kekelák / Lekár, ktorý sa vrátil a znova odišiel: Naším najväčším problémom je lekárska gerontokracia, ktorá odmieta zmeny / Postoj
 
Porota: Oľga Gyárfášová, Tomáš Němeček, Tina Sikorová Čorná, Ľubica Stanek
 

Ekonomický príspevok (písaná žurnalistika)

Kategória Ekonomický príspevok ani v tomto roku nebola mimoriadne bohato zastúpená. Porota ocenila príspevky, ktoré ponúkajú analytický, komplexný pohľad na dobre zvolený aktuálny problém, ktorý rozoberú a poukážu na jeho príčiny, aj na dôsledky, ku ktorým vedie. Myslíme  si, že existuje viacero oblastí, ktoré by si podobný prístup zaslúžili -  aj keď je to z hľadiska času i úsilia náročnejšia cesta, môže výrazne prispieť k skvalitneniu verejnej debaty o slovenských problémoch.
 
Nominácie:
 
Tomáš Hrivňák / V komunizme hladovali, dnes bohatnú rýchlejšie než Slovensko. Ako sa z Rumunska stal sebavedomý štát / Denník E
Tomáš Hrivňák v článku upozornil na aktuálnu tému a doteraz na Slovensku pomerne prehliadanú tému nášho čoraz zrejmejšieho zaostávania za inými porovnateľnými krajinami na príklade dynamicky rastúceho a vyvíjajúceho sa Rumunska, teda krajiny, ktorá je u nás stále podceňovaná. Navyše to urobil veľmi profesionálne a pozitívne v tom zmysle, že sa nesústredil na naše slabiny, ale na tie silné stránky Rumunska, v ktorých nás práve táto krajina už dnes predbieha. Porota tiež ocenila jeho prácu zo zdrojmi a použitie nielen makroekonomických dát, ale aj príklady úspechov v oblasti technologických startupov, ako aj názory relevantných rumunských expertov.

Marián Koreň / Takáč tlačí výzvou farmy do nákupu kombajnov, väčšina ich nechce / EURACTIV
V článku Mariána Koreňa sa čitatelia na konkrétnom príklade dozvedia, prečo štátne dotačné výzvy často míňajú svoj cieľ a stretávajú sa skôr s opatrnosťou než s nadšením tých, ktorým sú určené. Ocenená reportáž detailne rozoberá jednu z výziev Ministerstva pôdohospodárstva, ktorá vďaka nevhodnému nastaveniu podporuje nákup zbytočne veľkých kombajnov pre živočíšnu výrobu či ovocinárov. Komisia pri ocenení zvážila najmú to, ako autor presvedčivo ukazuje, ako kritériá súťaže stoja v rozpore s reálnymi potrebami farmárov a zbytočne komplikujú proces prerozdelenia dotácií. Výsledkom je tak pútavý a zároveň odborne presný pohľad, ktorý prináša jasné a zrozumiteľné vysvetlenie témy, v ktorej sa bežný čitateľ ľahko stratí.

Marianna Onuferová / Elity úplne rezignovali na úlohu dávať krajine a ľuďom nádej, hovorí ekonóm Kahanec / Denník N
Nosnou myšlienkou rozhovoru je nevyhnutnosť zmeny pohľadu na vývoj na Slovensku a aktívnejšie zapojenie sa elít v ňom. Práve elity by mali dávať víziu a riešenia, a to aj  pre mladú generáciu. Treba nájsť  schopnosť  rozlišovať medzi negatívnym a pozitívnymi javmi. Riešenie sa nachádza vo zvyšovaní kvalifikácie pracovnej sily, v inováciách, v umelej inteligencii  a v tom, že dokážeme nielen produkovať, ale hlavne udržať talenty na Slovensku. Bez týchto krokov sa nevymaníme nielen z pasce stredného príjmu, ale ani nezmeníme súčasný trend vývoja a negativistický prístup ku všetkému, čo sa deje. Porota ocenila, že rozhovor neposkytuje iba opísanie problémov s ktorými dnes na Slovensku zápasíme, ale aj ukazuje cestu, ako sa dá súčasná situácia riešiť. A hlavne opätovne zdôrazňuje úlohu ľudí, ktorých môžeme považovať za predvoj spoločnosti, ktorých súčasná rezignácia sa musí zmeniť na postoj, ktorý dáva krajine a ľuďom nádej. Bez nádeje sa nepohneme ďalej.
 
Víťaz: Tomáš Hrivňák / V komunizme hladovali, dnes bohatnú rýchlejšie než Slovensko. Ako sa z Rumunska stal sebavedomý štát / Denník E


Porota: Juraj Barta, Elena Kohútiková, Richard Kollár, Ivan Mikloš

 

Investigatívna žurnalistika (písaná a audiovizuálna)

Pri kategórii investigatívna žurnalistika sa opäť ukazuje, akú dôležitú úlohu zohrávajú médiá pri kontrole verejných financií a pri sledovaní tých, ktorým boli zverené. Médiá, vrátane tých regionálnych, publikovali aj tento rok naozaj kvalitné príspevky, ktoré zdôrazňujú, že na Slovensku nemôže platiť – kúp si vilu zo štátneho a súkromný penzión k tomu. Výsledky práce investigatívnych novinárov sú dôkazom, že aj napriek náročným podmienkam je tento typ žurnalistiky v demokratickej spoločnosti nevyhnutný.
 
Nominácie:
 
Soňa Jánošová, Kristýna Peštová / Zo zbierok na chorých ľudí profituje žena zo Záhoria. Vyzbierala už 1,2 milióna eur  / SME
Porota na tomto texte ocenila rozsah investigatívnej práce a detail informácií, ktorú autorky realizovali pri príprave článku spolu s jeho ľahkou čitateľnosťou a zrozumiteľnosťou. Ide o tému, ktorá sa môže zdať byť spoločensky okrajová, ale naopak je dôležité sa jej venovať, lebo môže byť pre ľudí bližšia ako koručné kauzy politikov.

Barbora Šišoláková / Čo oči nevidia, zákazníka nebolí / STVR
V rámci kategórie investigatívnej žurnalistiky je už tradične málo príspevkov spracovaných audiovizuálne, avšak tento príspevok sme ocenili nie len pre formu. Okrem výberu témy bol pre nás rozhodujúci obsah a spôsob jej spracovania, ktorý je zaujímavý a pútavý a zároveň preukazuje spracovanie množstva informácií. 

Eva Štefanková, Mária Benedikovičová / Vilu vo Francúzsku kúpila Kažimírova partnerka za peniaze od Brhela, naznačujú dokumenty / Investigatívne centrum Jána Kuciaka, Denník N
Porota ocenila príspevok ICJK a Denníka N pre jeho výnimočnú schopnosť rekonštruovať komplexný prípad s využitím verejných registrov, interných dokumentov a analytickej práce. Článok upozorňuje na možné finančné prepojenie medzi bývalým verejným činiteľom a kontroverzným podnikateľom cez neprehľadné zahraničné štruktúry, čím odhaľuje praktiky ohrozujúce dôveru v právny štát.
 
Víťaz: Eva Štefanková, Mária Benedikovičová / Vilu vo Francúzsku kúpila Kažimírova partnerka za peniaze od Brhela, naznačujú dokumenty / Investigatívne centrum Jána Kuciaka, Denník N
 
Porota: Katarína Batková, Ján Hacek, Erik Láštic, František Múčka
 
 

Reportáž (audiovizuálna žurnalistika)

Tohtoročné reportáže v kategórii Audiovizuálna žurnalistika- reportáž priniesli dôležité témy, príbehy, silných respondentov a ukázali, že naši novinári vedia pracovať s témou aj obrazom na vysokej úrovni. V mnohých príspevkoch porota ocenila aj profesionálnu kameramanskú prácu, ktorá podčiarkla emóciu a výpoveď reportáže. Veríme však, že ak sa podarí do budúcna viac preniknúť do hĺbky tém a pridať širší pohľad či spoločenský kontext, reportáže budú mať silnejší dopad na diváka aj verejnú diskusiu.
 
Nominácie:
 
Radovan Antoži / Ničivé povodne v Česku / TV JOJ
Autor súťažných reportáží z povodní preukázal vysokú mieru profesionality a odvahy pri pokrývaní náročných terénnych podmienok. Dokázal priniesť divákom silné príbehy a emócie, bez toho, aby prekročil jemnú hranicu medzi reportérom a účastníkom deja. Oceňujeme aj výnimočnú kameramanskú prácu a strih, ktoré spolu s autorovým citom pre vyváženosť vytvorili silný celok — a veríme, že na tejto ceste sa bude ďalej rozvíjať tam, kde sa rodí skutočná hĺbka reportáže.

Ivan Brada / Hrobárovi z lopaty / STVR
Autor  komplexne  a dôsledne spracoval  tristnú realitu dlhodobého systematického ničenia industriálnych pamiatok na Slovensku. Záujmy developerov či zanedbaná starostlivosť nás pripravuje o historickú pamäť a zoči-voči tejto realite vyznievajú  vyjadrenia politikov aj zodpovedných inštitúcií o úcte k histórii našej krajiny a kultúrnemu dedičstvu ako prázdne slová. Cez zmapovanie komplikovaného procesu záchrany historického mlyna v Plešivci sa autorovi podarilo poukázať na urgentný problém — zostáva  už len málo unikátnych  industriálnych kultúrnych pamiatok, ktoré ešte chátrajú na Gemeri. Príspevok je apelom  na ich záchranu doslova v poslednej chvíli.

Jozef Kubánek / Susedia z priekopy smrti / STVR
Jozef Kubánek vo svojej Reportáži z Kremničky-Susedia z priekopy smrti- otvára nesmierne dôležitú tému, ktorá ilustruje tak ľahostajnosť nášho prístupu k zločinom totalitných režimov ako i laxného prístupu a pochybení takmer všetkých inštitúcií, ktoré sa na rozhodnutí o rozšírení zástavby do priameho susedstva masového hrobu  podieľali. Pútavá reportáž nás núti zamýšľať sa nad kvalitou demokratickej spoločnosti, ktorá je slepá k vlastnej zodpovednosti za minulosť.
 
Víťaz: Jozef Kubánek / Susedia z priekopy smrti / STVR
 
Porota:  Oľga Baková, Dagmar Kusá, Stanislav Matějka, Alena Pániková
 
 

Rozhovor a diskusia (audiovizuálna žurnalistika)

Vo volebnom roku 2024 bola aj žurnalistika zahltená diskusiami politikov a témami volieb doma i v zahraničí. Porota ocenila, že napriek silnejúcim snahám o rôzne dezinterpretácie udalostí či javov, novinári nepoľavili v plnení svojej služby voči verejnosti a náležite pomenúvali a objasňovali fakty.
Porota vyzdvihla aj cieľavedomosť autorov pri odhaľovaní neznámych alebo už zabudnutých stránok histórie krajiny, ako aj inovatívnosť v rozhovoroch s novými typmi respondentov o témach, často presahujúcich hranice Slovenska.
Tak ako už vlani, porota by očakávala viac príspevkov, zameraných na zásadné sociálne témy, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí a formujú ich postoje a názory.
 
Nominácie:
 
Adel Ghannam / V. Pčolinský - Vojna v polícii bude ešte dve volebné obdobia, na SIS sme používali aj kamery z Aliexpressu / 360tka.sk
Rozhovor s bývalým riaditeľom SIS Vladimírom Pčolinským, ktorého trestné stíhanie akcelerovalo tzv. vojnu v polícii, priniesol divákom a poslucháčom možnosť, aby si na základe dobre zvolených a fundovaných otázok novinára a následných odpovedí respondenta vedeli spraviť kvalifikovanejší názor na vážne kauzy, ktoré majú presah až do súčasnosti a do značnej miery ovplyvnili a naďalej formujú mnohé vládne politiky a intervencie v rôznych sférach na Slovensku. Pripravenosť novinára, jeho profesijná zvedavosť, záujem o súvislosti a fakty, ako aj dobrá orientácia v oblasti kriminálnych korupčných káuz a pôsobnosti orgánov presadzujúcich právo pomohli doručiť konzumentom tohto nominovaného príspevku určite pridanú hodnotu.

Michal Kovačič / NA TELO PLUS: Rozhovory s kandidátmi na prezidenta / TV Markíza
Porota ocenila dôslednú prípravu, vytrvalosť a trpezlivosť moderátora, ktorý udržal kontrolu počas rozhovoru, trval na odpovediach a faktickou argumentáciou zabránil respondentom meniť tému, preberať agendu či eskalovať konflikt. Vďaka profesionálnemu, vecnému prístupu a pohotovému vyvracaniu nepravdivých tvrdení odhalil manipulácie a udržal diskusiu v rovine faktov.

Karolína Lacová / Voľby prezidenta 2024 - Duel kandidátov: Ivan Korčok a Peter Pellegrini / STVR
Podľa poroty preukázala moderátorka schopnosť dôsledne trvať na odpovediach a pohotovo zvládať vyhýbavé reakcie kandidátov, pričom si aj v napätých momentoch udržala kontrolu nad diskusiou, hoci sa obaja kandidáti snažili prebrať iniciatívu a odvádzať tému mimo podstaty. Vďaka dôkladnej príprave a kladeniu zásadných otázok v súlade s verejnoprávnym záujmom divákov dokázala zachovať vecný, profesionálny prístup, citlivo deeskalovať vznikajúce napätie a udržať diskusiu v rovine faktov a kultivovanej výmeny názorov.
 
Víťaz: Michal Kovačič / NA TELO PLUS: Rozhovory s kandidátmi na prezidenta / TV Markíza
 
Porota: Rastislav Kužel, Tatiana Repková, Dušan Zachar
 
 

Podcast

Do Novinárskej ceny sa aj tento rok prihlásilo množstvo veľmi vydarených podcastov. O finálovej trojke sme mali v porote pomerne rýchlo jasno – vybrané príspevky skombinovali poctivú reportérčinu s dôrazom na dôslednú analyticko-rešeršnú prácu a kreatívny, osobitý spôsob komentovania a vysvetľovania rozbúrenej doby, v ktorej žijeme. To odráža pestrosť, s akou podcasteri a podcasterky pristupujú k tomuto stále pomerne čerstvému médiu, a svedčí to o neustále rastúcej kvalite slovenskej scény – za čo všetkým, ktorí sa prihlásili, ďakujeme.
 
Nominácie:
 
Kristína Janščová, Kristína Gyuríková, Adam Blaško, Viktor Hlavatovič / Piatoček: Prezidentský špeciál (feat. kandidáti) / SME
Porota sa rozhodla oceniť podcast Piatoček predovšetkým za to, že ľahko zrozumiteľnou formou dokáže priblížiť každodenné - aj nadčasové - politické a spoločenské témy všetkým generáciám, vrátane tých najmladších. Piatoček svojím ostrým humorom, ktorý osvetľuje občasnú absurditu i ťažkopádnosť politického sveta, uľahčuje mnohým zorientovať sa v zložitej spleti – často protichodných – správ. Pomáha lepšie pochopiť verejné dianie a umožňuje vytvárať si informovanejšie názory. Formát (modernej) politickej satiry sa na Slovensku ešte stále iba rozvíja a preto skutočnosť, že Piatoček patrí medzi najpočúvanejšie podcasty vôbec si taktiež zaslúži uznanie.

Zuzana Kovačič Hanzelová, Marek Franko, Jana Maťková / Dobré ráno: Prezidenti / SME
Podcast SME Prezidenti je ukážkou toho, ako by sa mali dobré novinárske podcasty robiť. Silné prerozprávané príbehy z viacerých uhlov a s využitím širokého spektra zdrojov. Zároveň kvalitne technicky a produkčne pripravené. Prezidenti tak prinášajú témy, ktoré mladšie publikum možno nepozná, ale sú dôležitou súčasťou aj aktuálneho diania.

Katarína Urban Richterová / Tajné Korene / Denník N
Podcast tajné korene originálnym spôsobom oslovuje výsostne aktuálnu a zároveň nadčasovú tému kultúrnej a národnostnej diverzity priestoru Slovenska. Priestor strednej a východnej Európy je a historicky vždy bol rozmanitý, čo táto podcastová séria, príznačne nazvaná Tajné korene, dokázala pútavo pripomenúť. Tajné korene sa vyznačujú výborným remeselným a dramaturgickým spracovaním.
 
Víťaz: Kristína Janščová, Kristína Gyuríková, Adam Blaško, Viktor Hlavatovič / Piatoček: Prezidentský špeciál (feat. kandidáti) / SME

Porota: Tomáš Bezák, Boris Klempa, Matěj Skalický, Gabriel Tóth

 

Občianska žurnalistika

V kategórii Občianska žurnalistika oceňujeme hlasy, ktoré vznikajú zdola – iniciatívnych jednotlivcov, komunity či neformálne kolektívy, ktoré vstupujú do verejného priestoru s cieľom upozorniť na prehliadané témy, nespravodlivosť alebo zlyhávanie systému. Prinášajú svedectvá, ktoré by inak možno neodzneli, a robia tak s empatiou, odvahou a vierou, že slovo má moc meniť svet.
 
Nominácie:
 
Petra Eller / Rovnoprávnosť počas volieb v roku 2024 stále nie je samozrejmosťou
Jana Rajcová / Exodus.Report
 
Víťazka: Jana Rajcová /Exodus.Report
 
Porota sa rozhodla udeliť cenu projektu Exodus.Report nie len pre jeho formálnu kvalitu, ale predovšetkým pre jeho vnútornú pravdivosť.
 
V čase, keď vojna na Ukrajine rozdeľuje rodiny ničí mestá aj budúcnosť, tento projekt dáva hlas tým, ktorých príbehy by inak zostali nepovšimnuté. Každý portrét, každé slovo v ňom nie je len dokument – je to dôkaz, že za číslami, správami a politikou stoja skutoční ľudia. So svojím strachom, ale aj so svojou dôstojnosťou.
 
Exodus.Report nás naučil, že odvaha má mnoho podôb – a že hrdinovia často nemajú zbrane, len deti v náručí a túžbu žiť v pokoji. Práve pre túto schopnosť vidieť človeka v človeku, v čase, keď je to najťažšie, sme sa rozhodli toto dielo oceniť.
 
Je to pocta nielen autorke, ale aj všetkým, ktorých príbehy niesla so sebou.
 
Porota: Denisa Havrľová, Frederika Hazéová, Anna Polcková, Michal Vašečka
 

Regionálna žurnalistika

Kategória Regionálna žurnalistika už niekoľký rok po sebe zaznamenáva zvyšujúcu sa úroveň súťažných príspevkov. Rozpätie tém kopíruje rôznorodosť jednotlivých regiónov. Autorky a autori sa venujú veľkému množstvu dôležitých oblastí - od politických tém a odhaľovania nekalých praktík na regionálnej úrovni, až po osvetu v kontexte psychického zdravia, či upozorňovanie na stále pretrvávajúce netolerantné predstavy o menšinách. Viaceré súťažné príspevky by sa pritom nestratili ani v celoplošných médiách a môžu byť základom pre naše hlbšie porozumenie slovenskej spoločnosti.
 
Nominácie:
 
Alexander Ernest / Bruselská pošta / Rádio Regina Stred (STVR)
Rozhlasové pásmo Bruselská pošta vzniklo ako mimoriadna relácia pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Autor pásma vytvoril pútavú mozaiku, ktorá sa začína rozhovorom so študentmi z Detvy o Európskej únii, pokračuje názormi zástupcov starších generácií o dôležitosti a význame členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ale aj s odkazmi pre zástupcov Slovenska v inštitúciách Európskej únie, ktoré následne, ako sám Alexander Ernest uvádza, im aj doručil. Tým sa z obrazného titulku pásma stáva reálna skutočnosť, ktorú autor dotvára opismi Európskeho parlamentu, rozhovormi so slovenskými zástupcami v Európskej únii, aby sa následne vrátil do slovenského priestoru a prezentoval spomienky na deň vstupu do Európskej únie nielen zo strany vtedajšej politickej reprezentácie, ale aj názory obyvateľov zo stredoslovenského regiónu na členstvo v Európskej únii. Pásmo je kvalitne faktograficky, naratívne i technicky spracované, čím sa spolu so samotnou témou stáva  nositeľom významnej osvety. Svojím obsahom a spôsobom spracovania tak napomáha čeliť nástrahám súčasnej postpravdivej doby, ktoré negatívne vplývajú nielen na stredoslovenský región, ale ovplyvňujú aj formovanie slovenskej spoločnosti ako takej.

Lenka Haniková / Babráci či klamári? Skolaudovali stavbu, ktorá neexistuje. Aby obec dostala dotácie / Denník Korzár Prešov
Lenka Haniková poukázala na bizarný príbeh v obci Raslavice, ktorá postavila podľa zverejnených fotiek nové multifunkčné športovisko skôr, ako bolo v realite dokončené. Dôvodom bolo čerpanie financií k vopred stanovenému dátumu, ktorý sa v skutočnosti nestihol. Skolaudované teda bolo niečo, čo ešte neexistovalo. Príbeh ihriska v Raslaviciach ale odkrýva viac ako len konanie jednej obce. Mimo iného otvára aj otázku spôsobu podpory rôznych projektov na Slovensku, ktoré častokrát dostávajú dotácie s časovým oneskorením, či nefunkčné alebo nedostatočne vykonávané kontroly plnenia projektov podporených z verejných financií.

Martina Sivačková / Parahokejista / Mestská televízia Ružomberok
Martina Sivačková priniesla príbeh o nádeji, že aj keď zažijeme ťažkú situáciu, ktorá nám zmení život, vždy sa môže nájsť niekto, kto nám podá pomocnú ruku. Nominovaný príspevok je veľmi ľudský a prepája v sebe profesionalitu a záujem navzájom sa vypočuť. Sivačková vytvorila svojimi otázkami priestor porozumenia a svojou dôkladnou prípravou dokázala z rozhovoru vyťažiť nielen životný príbeh, ale zároveň donútila divákov zamyslieť sa nad vlastnou každodennosťou.
 
Víťaz: Lenka Haniková / Babráci či klamári? Skolaudovali stavbu, ktorá neexistuje. Aby obec dostala dotácie / Denník Korzár Prešov
 
Porota: Veronika Cillingová, Jana Cviková, Ľuboš Greguš, Magdaléna Rothová
 

Špeciálne ceny

 
Inovatívna žurnalistika
 
Rada súťaže Novinárska cena sa tento rok rozhodla neudeliť cenu za inovatívnu žurnalistiku.
Inovácia nemusí spočívať len v technickom spracovaní, ale aj v originálnom prístupe k téme či jej výbere. Tento rok však žiadny z nominovaných príspevkov nenaplnil očakávania spojené s touto kategóriou. Zároveň sme presvedčení, že znižovanie kritérií nie je správnou cestou. Možno k útlmu inovatívnych prístupov prispieva celospoločenská únava či rastúci tlak na produktivitu v redakciách. Veríme však, že ide len o dočasný jav a v ďalšom ročníku si táto cena opäť nájde svojho laureáta.
 
Cena otvorenej spoločnosti
 
Víťaz: Rodina Frešovcov, ktorá sa stará o vážne chorého Alana 24 hodín denne: Dosť! Štát sa k nám už takto nesmie správať / Karol Sudor / Denník N
 
Rada súťaže udelila Cenu otvorenej spoločnosti za rok 2024 Karolovi Sudorovi za rozhovor, ktorý je obžalobou a zároveň výkrikom a volaním po spravodlivosti.
 
Karol Sudor je svojimi rozhovormi dobre známy.  Vypracoval si v tomto klasickom žánri vlastný štýl, založený na tom, že vždy majú hĺbku aj šírku, sú vedené s empatiou, na pozadí dôkladnej prípravy a so zvedavosťou a dôrazom „malého princa“.
 
Preto dlhodobo vysoko prevyšujú úroveň bežnej produkcie v danom žánri, od roku 2007 je to jeho šieste ocenenie Novinárskou cenou. Ocenená práca tohto v tomto ročníku však predstavuje celkom výnimočný novinársky počin. Pracoval na ňom niekoľko mesiacov a výsledkom je vyčerpávajúci obraz situácie rodiny s ťažko chorým dieťaťom, o ktorého sa rodina stará sama.  Ocenený text je náročné čítanie, ktoré je zároveň obžalobou – štátu a nefunkčnosti systému zdravotnej starostlivosti v prípade kategórie ťažko chorých pacientov odkázaných na domácu starostlivosť. 
 
Český lekár Václav Vojta, autor slávnej tzv. Vojtovej metódy na liečbu hybných porúch u detí tvrdil, že sa v mnohom pri vývoji tejto metódy inšpiroval od matiek, a hovoril: „Mama má vždy pravdu.“ Myslíme si, že táto téza platí aj tu.
 
Preto, okrem ocenenia pre autora rozhovoru, Nadácia otvorenej spoločnosti preberie za rodinu Frešovcov všetky náklady spojené s právnou pomocou v prípade tejto žaloby.

Zomrel George Wendt

Zomrel George Wendt

V utorok 20. mája v ranných hodinách zomrel George Wendt, ktorý hral napríklad v legendárnych seriáloch, ako sú M*A*S*H, Columbo či The Goldbergs.
Príčina smrti nebola uvedená. Ako píše portál TMZ, zomrel presne 32 rokov od odvysielania poslednej epizódy seriálu Na zdravie, kde si zahral. Po oznámení verejnosti sa k strate vyjadrila hercova rodina, ktorá požiadala o rešpektovanie súkromia.
Zahviezdil aj v ikonickom Cheers. Za túto úlohu získal šesť nominácií na cenu Emmy za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe. Cudzí mu však nebol ani film. Zažiaril aj v menších úlohách, ako bol film Vinný vopred, kde si zahral s Robertom De Nirom.

VENERICKÉ OKIENKO V STVR

 VENERICKÉ OKIENKO V STVR

Panika v SMERE . Zvrat v prípade vraždy Kuciaka

Panika v SMERE

Zvrat v prípade vraždy Kuciaka

Najvyšší súd (NS) SR v utorok zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka voči obžalovaným Marianovi K. a spol. Vec vrátil ŠTS z dôvodu chýb v napadnutom rozsudku. Zároveň má prípad rozhodovať iný senát ŠTS. TASR o tom informovala hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.
„Najvyšší súd na dnešnom neverejnom zasadnutí v trestnej veci obžalovaných Mariana K. a spol. zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu a vec mu vrátil z dôvodu chýb v napadnutom rozsudku, a to nejasnosti skutkových zistení, nevykonania všetkých potrebných dôkazov za účelom úplného zistenia skutkového stavu veci a z dôvodu, že Špecializovaný trestný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,“ ozrejmila Važanová.
Najvyšší súd zároveň vec z dôvodu neuposlúchnutia záväzného pokynu NS uvedeného v predchádzajúcom rozsudku prikázal na prejednanie a rozhodnutie inému senátu ŠTS. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu pomerom hlasov 2:1.
Senát ŠTS v máji 2023 oslobodil Mariana K. spod obžaloby v prípade objednávky Kuciakovej vraždy aj v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Alenu Zs. súd uznal za vinnú, vymeral jej súhrnný 25-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody. V prípade prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku a prokurátora Petra Šufliarskeho súd uznal za vinného aj Dušana K. Obžalovaného Darka D. oslobodil.
V prípade Kuciakovej vraždy z februára 2018, pri ktorej prišla o život aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, sú právoplatné tri rozsudky. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.


Zdroj: TASR

FOND NA POPRAVU UMENIA

 FOND NA POPRAVU UMENIA

Rada fondu nariadila kancelárii odstrániť zo sociálnych sietí informácie o zapojení zamestnankýň a zamestnancov do kultúrneho štrajku a akýkoľvek ďalší nešpecifikovaný "aktivistický obsah".
Kancelária ďalej nesmie zverejňovať na oficiálne sociálne siete fondu nič bez súhlasu predsedu rady, Matúša Oľhu.
Stratili sme tak možnosť informovať verejnosť pravdivo o dianí vo fonde.
Rozhodli sme sa preto založiť tento neoficiálny profil.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Bývalý kapitán anglickej futbalovej reprezentácie Gary Lineker opustí po skončení aktuálnej sezóny stanicu BBC. V pondelok to oznámila táto britská verejnoprávna televízia.
Šesťdesiatštyriročný Lineker bol dlhoročnou tvárou futbalového vysielania BBC. Rozhodnutie televízie prichádza po tom, čo Lineker zdieľal na Instagrame príspevok obsahujúci antisemitskú symboliku.
„Gary Lineker opustí svoju moderátorskú pozíciu po skončení relácie Match of the Day v sezóne 2024/2025," uviedla BBC vo vyhlásení. „Nebude súčasťou spravodajstva BBC o majstrovstvách sveta vo futbale 2026 ani spravodajstve o FA Cupe v budúcej sezóne.“
Lineker moderoval populárnu reláciu Match of the Day dlhých 26 rokov. Bol najlepšie plateným moderátorom BBC, od verejne financovaného vysielateľa poberal 1,35 milióna libier ročne.
Lineker na Instagrame zdieľal príspevok o sionizme, na ktorom bol potkan, čo bolo proti pravidlám korporácie o nestrannosti. Síce príspevok neskôr stiahol, no škandálu už nezabránil. Medzičasom sa za svoje konanie verejne ospravedlnil.

©2025, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry.

Maďarská poslankyňa Európskeho parlamentu za opozičnú Demokratickú koalíciu (DK) Klára Dobrevová v pondelok na Facebooku oznámila, že bude podporovať každý druh tlače, ktorej činnosť bude obmedzovaná pripravovaným zákonom vládnej strany Fidesz. Cieľom zákona je zabrániť fungovaniu médií a mimovládnych organizácií, ktoré ohrozujú suverenitu Maďarska. S odvolaním sa na server index.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Dobrevová 8. mája oznámila, že sa bude uchádzať o post predsedníčky DK po tom, čo sa bývalý premiér a predseda DK Ferenc Gyurcsány vzdal všetkých verejných funkcií. Zároveň informoval, že sa rozvádza so svojou manželkou Dobrevovou.
Europoslankyňa vo videu zverejnenom na Facebooku vyzvala všetkých ľavicovo orientovaných voličov, aby si predplatili niektorý z mediálnych produktov, ktorých činnosť bude uvedeným zákonom ohrozená.
„Ak neexistuje slobodná tlač, niet slobodných ľudí. Ako sa dozviete o svetových udalostiach, ak o nich nebude mať kto informovať? Ako budete vedieť, že vám klamú, že vami manipulujú, ak ich nemá kto odhaliť? Ako sa dozviete o korupcii a podvodoch, ak ich nemá kto odhaliť namiesto prokuratúry blízkej vládneho Fideszu? Vláda nechce slobodne zmýšľajúcich ľudí, nechce, aby došlo k odhaleniu,“ povedala Dobrevová, podľa ktorej je pripravovaný zákon „doteraz najzávažnejším útokom na zvyšnú slobodu“ Maďarov.
Výbor maďarského parlamentu pre spravodlivosť v pondelok schválil návrh zákona s názvom „O transparentnosti vo verejnom živote“. Uviedol to server telex.hu, podľa ktorého zákon vláde umožní zabrániť fungovaniu médií a mimovládnych organizácií, ktoré podľa nej ohrozujú suverenitu Maďarska.
Poslanec vládnej strany Fidesz János Halász predložil návrh zákona 14. mája. Proti návrhu demonštrovalo v uplynulých dňoch v Budapešti niekoľko stoviek Maďarov, väčšinu zhromaždení organizovalo opozičné hnutie Momentum. V nedeľu sa pred budovou parlamentu zišlo niekoľko tisíc protestujúcich, túto demonštráciu zorganizovala občianska sféra.
Halász návrh zákona zdôvodnil tým, že v posledných rokoch boli odhalené niektoré aktivity, ktoré „vážne porušujú maďarskú suverenitu“.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa v prejave 15. marca ostro postavil proti občianskym organizáciám kritickým voči vláde, proti novinárom nezávislej tlače, sudcom demonštrujúcim za nezávislosť súdnictva a opozičným politikom, ktorí sú podľa Fideszu financovaní zo zahraničia, a avizoval „jarné upratovanie“, píše telex.hu.

Francúzska zahraničná spravodajská služba (DSGE) v pondelok kategoricky odmietla obvinenia zakladateľa komunikačnej platformy Telegram Pavla Durova, z ktorých vyplýva, že ho riaditeľ DGSE nedávno požiadal, aby na svojej sociálnej sieti „umlčal“ prokonzervatívne účty z Rumunska. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP.
Durov toto obvinenie zverejnil v čase, keď v Rumunsku vrcholilo hlasovanie v druhom kole prezidentských volieb, z ktorého vyšiel ako víťaz nezávislý kandidát Nicušor Dan.
Kým vo svojom prvom príspevku Durov písal len o „západoeurópskej vláde“ a vyzval svojich odberateľov, aby hádali ktorej, pričom im ako indíciu poskytol emoji v podobe bagety, v neskoršom príspevku na sieti X tvrdil, že riaditeľ DGSE Nicolas Lerner ho na jar pri stretnutí v hoteli Crillon požiadal, „aby pred voľbami zablokoval konzervatívne hlasy v Rumunsku“. Durov dodal, že túto žiadosť odmietol.
Durovovo tvrdenie zverejnil na sieti X aj americký miliardár Elon Musk - jedna z rôznych vplyvných osobností americkej pravice, ktoré obvinili európske štáty z potláčania slobody prejavu. Musk k Durovovmu statusu pripojil ako komentár citoslovce: „Wow“, uviedla agentúra Reuters.
Durov nevysvetlil, prečo so svojimi obvineniami na adresu Francúzska čakal až do záverečnej fázy druhého kola prezidentských volieb v Rumunsku. Platforma Telegram na žiadosti o komentár zo strany viacerých novinárov - napríklad aj denníka Le Monde - nereagovala.
Generálne riaditeľstvo pre bezpečnosť a obranu (DGSE) vo vyhlásení pre médiá v pondelok deklarovalo, že „rázne popiera obvinenia“, že by bolo žiadalo o zablokovanie účtov súvisiacich s akýmkoľvek volebným procesom.
Služba DGSE súčasne pripomenula, že v posledných rokoch bola niekoľkokrát nútená priamo kontaktovať Pavla Durova, „aby mu dôrazne pripomenula zodpovednosť jeho spoločnosti a jeho osobnú zodpovednosť za predchádzanie hrozbám terorizmu a detskej pornografie“.
Na šírenie dezinformácií v deň volieb v Rumunsku upozornilo aj tamojšie ministerstvo zahraničných vecí. Spresnilo, že na sociálnej sieti Telegram a iných platformách sa šíri kampaň, ktorej cieľom je ovplyvniť prebiehajúci volebný proces. Úrady podľa neho takéto praktiky očakávali a dezinformácie promptne vyvracali.
Rumunská vláda ešte predtým v nedeľu reagovala na video zverejnené na platforme TikTok, v ktorom sa tvrdilo, že v Rumunsku hliadkujú francúzski žandári oblečení v rumunských uniformách, čo údajne svedčí o tom, že v krajine prebieha štátny prevrat.
Prvé kolo prezidentských volieb v Rumunsku bolo v decembri 2024 zrušené Najvyšším súdom pre podozrenia zo závažných pokusov o manipuláciu s verejnou mienkou, a to prostredníctvom falošných účtov a platených influencerov. Podľa zistení úradov z tejto kampane profitoval ultrakonzervatívny kandidát Calin Georgescu.
Súd v Rumunsku následne Georgescovi zakázal opätovnú kandidatúru. V rámci vyšetrovania boli potom pri policajných prehliadkach u ľudí z jeho blízkeho okolia nájdené veľké sumy finančnej hotovosti i mnoho zbraní.
V opakovaných voľbách za krajnú pravicu - aj s Georgescovou podporou - kandidoval George Simion. Kým z prvého kola hlasovania 18. mája vyšiel ako víťaz, v druhom kole prehral s nezávislým proeurópskym kandidátom Nicušorom Danom.



Copyright © TASR 2025

Mečiarova kurvička píše z páchnuceho prasacieho chlieva

Mečiarova kurvička píše z

 páchnuceho prasacieho chlieva

NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE
ROBERT FICO, KAJA KALLASOVÁ, KDH A HANDLOVÁ

Niektoré veci, udalosti a verejné vyjadrenia sa pre ich absurdnosť komentujú vlastne samé, stačí ich len pripomenúť tak, ako sa stali alebo udiali.

Tak napríklad včerajšie arogantné vyjadrenie moderátora Mateja Baránka v Sobotných dialógoch s Robertom Ficom v samom závere s otázkou, či premiérov návrat na miesto činu do Handlovej presne po roku bola pre neho dôležitá forma terapie, ktorá mu môže pomôcť ďalej v politike fungovať. Premiér tú nejapnú kravinu okamžite odmietol lebo tak nepríčetnú otázku by triezvo uvažujúci jedinec, nota bene niekto za mikrofónom verejnoprávneho rozhlasu, nemohol pri minimálnej triezvosti vysloviť. Matej Baránek nemá Fica rád....a dáva mu to pri každej sobotňajšej príležitosti najavo keď sedí v štúdiu ani nie dva metre od neho. Je to to isté, ako keby sa niekto opýtal vodiča, ktorý sa po roku vráti k miestu dopravnej nehody, pri ktorej takmer prišiel o život, či je to pre neho forma terapie. Nie, ty hlupák za mikrofónom, to nie je TERAPIA, to je normálne ľudské pripomenutie si dramatickej udalosti, pri ktorej išlo o život. Dokonca to Robert Fico musel urobiť, lebo ak by nebol do Handlovej išiel, veľa ľudí by sa nad tým právom čudovalo. Premiér totiž našťastie nedopadol ako John Lennon, ktorý sa už na miesto atentátu vrátiť nemohol pretože ho neprežil. Ale vysvetľuj to nejakému trkvasovi so slúchadlami na ušiach vo zvukotesnom rozhlasovom štúdiu. Moderátori na Slovensku jednoducho robia politiku, to vieme už dávno - od Dírera, cez Kovačič Hanzelovú, Annu Vargovú, Karolínu Lacovú, teológa Havrana, až po Baránka, a čo ja viem koho ešte, na ktorého meno si nespomínam. Preto sú takí neobľúbení. Král na ťahu či bez ťahu sa zatiaľ ako tak drží, otázka je dokedy.

Na svojej tlačovke sa KDH v deň, kedy bol Robert Fico aj s celou vládou v Handlovej, ústami svojho podpredsedu Viliama Karasa vyjadrilo, že je to deň plný zbytočnej hystérie..... Hystérie koho, pýtam sa, lebo pokiaľ ide o stranu Smer, tá rozhodne hystériu nerobila nielen teraz, ale ani pred rokom tesne po tej udalosti s Cintulom. Hoci ak by ju bola robila, vôbec by som sa nečudoval. Ak máte trochu čas, nájdite si na TA3 v archíve tlačových besied tú tlačovku KDH a pozrite sa kto tam hystericky vystupoval až mu oči z jamiek na červenej tvári vyliezali. Dobre sa im prizrite, lebo pohľad na to panoptikum stojí za to - to je prosím pekne partia, ktorá by tu chcela vládnuť. No nazdar! Či skôr, no zbohom! Tu sa ale na chvíľu ešte pristavím lebo ako veriaci kresťanský konzervatívec by KDH malo byť stranou, s ktorou by som sa mal identifikovať a ktorú by som teoreticky mal voliť. Ale to nešťastné vajatavé zoskupenie je pre mňa ako bermudská záhada absolútne nevoliteľné od samého zrodu - už od čias Jána Figeľa a Jána Čarnogurského, ktorý síce neskôr politicky konvertoval, ešte že tak, ale jeho kresťanská strana je na Slovensku jedna obrovská, priam až fatálne premrhaná šanca.

Sú ľudia, lebo u nás sa nájdu všelijakí ľudia, ktorí teraz bohorovne vyčítajú nášmu premiérovi, že v albánskej Tirane nevynadal riadne od pľúc Estónke Kaji Kallasovej za to, že mu v štýle hašterivej tínedžerky čistila verejne žalúdok kvôli účasti na oslavách výročia konca druhej svetovej vojny a varovala ho pred cestou do Moskvy. On si s ňou ako rozumný muž namiesto toho pekne trpezlivo a blahosklonne sadol bokom a dal jej menšiu inteligentnú lekciu zo štátnictva, lebo tá deva pobaltská sa toho ešte musí vo vrcholovej politike veľa naučiť. Hoci v jej prípade nie som si istý, či to bude mať nejaký efekt.

Vrcholová svetová politika, vážení kritizujúci spoluobčania, nie je ani zďaleka čosi také, ako zlé susedské vzťahy na dedine keď sa jeden gazda druhému cez plot vulgárne vyhráža a nadáva mu ako pohan za vyhadzovanie zhnitých jahôd a iného bioodpadu na susedovu stranu alebo za to, že koreň jeho stromu nahlodáva základy susedovej garáže, prípadne za častý vidiecky nešvár príšerného smradu z roky nevyvážanej žumpy alebo páchnuceho prasacieho chlieva.

Nie priatelia, takto nasrato a s agresívnym krikom sa svetová politika, na rozdiel od neraz vyhrotených susedských vzťahov na slovenskej dedine, nerobí. Kapišto? Robert Fico to urobil elegantne. Ak mi neveríte, bežte a opýtajte sa Eda Chmelára. Ten vám to vysvetlí lepšie ako ja.

Michal Zöldy

Takto vyzerá bezvýznamná Mečiarova kurvička

Takto vyzerá bezvýznamná 

Mečiarova kurvička

NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE 

ČO SA DEJE V MARKÍZE MA NEZAUJÍMA

Je mi srdečne jedno čo sa v tej nadutej sebastrednej komerčnej televízii deje, kto sa tam s kým pohádal, koho odvolali z moderovania televíznych novín kvôli čomu, kam ho preradili ale on urazený radšej odtiaľ odchádza, a prečo tam ktosi založil odbory atď.

Periférnym videním, naozaj iba veľmi periférnym, registrujem, že sa niečo deje v tej nešťastnej televízii obávaného "Slintoša" Pavla Ruska - bývalého podpredsedu slovenskej vlády, ministra hospodárstva a spolumajiteľa TV Markíza,  ktorý už dávno nie je celebritou ale sedí zaslúžene v chládku a posedí si tam ešte dlho. Je až neuveriteľné, kto bol kedysi na výslní a dokonca rozhodoval o osude slovenského hospodárstva, a pri tom vzišiel z televízie Markíza.   Nič odpornejšie a nechutnejšie na televíznej obrazovke nie je ako televízne noviny Markízy. Ak by som nepísal politické komentáre, nepozeral by som Serebryakova, Lacovú, Puškárovú  a to ostatné, čo sa tam prezentuje ako výkvet slovenskej žurnalistiky. Závidím každému, kto sa navždy rozlúčil so sledovaním tej televízie.

Je mi jedno čo bude robiť Viktor Vincze, zať Jozefa Banáša, a kam sa po odchode z Markízy teraz podeje. Som rád, že medzi mojimi príbuznými a priateľmi nefiguruje nik, kto by mal niečo spoločné s tou dekadentnou televíziou, ktorá roky organizovala dni otvorených dverí, aby samu seba velebila a propagovala takým mimoriadne lacným spôsobom a vychovávala si fanúšikov, hlavne mladých divákov, na svoj obraz. 

Ľudia z celého Slovenska, ktorým sa zunovali vysoko kultúrne programy prednovembrovej Československej televízie s unikátnymi divadelnými pondelkami,  sobotnými Bakalármi a Kreslami pre hosťa, túžili po nejakom komerčnom "vzrúši" na americký spôsob. Podobne, ako sa mnohí začali šalieť za porno videami a porno časopismi keď sem prišla vytúžená demokracia západného typu. Doslova vo vytržení sa raz do roka valili celé davy aj s deťmi ako na púti klaňať sa do Záhorskej Bystrice namejkapovaným tváram s neprirodzeným úsmevom z  obrazovky Markízy. Jediné, na čo si v tejto súvislosti spomínam ako tak pozitívne, bol pamätný rozhovor Eriky Vincourekovej naživo s vtedajším prezidentom Michalom Kováčom. Kládla mu v ňom mimoriadne háklivé otázky a ak si dobre pamätám, už jej po tom ďalší rozhovor nedali robiť.  Smotánky, všelijaké Horné Dolné a primitívne zábavné programy v konečnom dôsledku výrazne znížili kultúrnu úroveň a hlavne kultúrne nároky časti slovenského diváctva. Neviem či práve to nebolo vtedy, a vlastne nie je aj dnes, cieľom. Ak áno, tak to sa podarilo.

Mám aj jednu osobnú spomienku, ktorá sa týkala priamo mňa, keď v jedných večerných televíznych novinách Markízy na jeseň 1998 vystúpil manžel markizáckej produkčnej Július Gembický a vyrútil sa na mňa za moje zahraničné kontakty a pozorovateľskú účasť Britskej helsinskej skupiny pre ľudské práva (BHHRG) v predvolebnom a volebnom období v lete 1998.  Tá nekonvenčná skupina bola nabitá objektívnymi špičkovými britskými a americkými intelektuálmi, ktorí nemali problém poskytnúť Slovenskej televízii rozhovory o svojich otrasných skúsenostiach s tým, ako sa za pomoci zahraničia manipulujú voľby a verejnosť v krajinách bývalého východného bloku a ako hrubo tendenčne a neobjektívne postupuje pri monitorovaní a hodnotení volieb OBSE a Medzinárodná helsinská federácia. Členovia BHHRG sa vtedy jednoducho zastali premiéra Mečiara, povedali pravdu, a to bolo niečo, čo politicky angažovaná a intelektuálne vyprázdnená Markíza neuniesla. Na druhý deň redakcia televíznych novín STV vyslala za mnou kameramana a redaktorku, lebo STV bola vtedy normálna, aby som sa k celej veci vyjadril. Raz o tom napíšem podrobnejšie. Postaviť sa Markíze a  Dzurindovi verejne bol smrteľný hriech, ale tak je to u nás vlastne dodnes.... Len  Dzurindu vystriedal Šimečka.

Je mi naozaj jedno, čo sa v týchto dňoch deje v TV Markíza, kto odtiaľ uteká a kam sa nejaký ďalší odídenec zberá pôsobiť mediálne ďalej.

Michal Zoldy

Dopis Martině Šimkovičové

Dopis Martině Šimkovičové

"Vážená paní ministryně,

Jmenuji se Radovan Auer a jsem ředitelem Mezinárodního knižního veletrhu a literárního festivalu Svět knihy Praha... Pokud Vám záleží na dobrých vztazích české a slovenské kultury, pana Murína už k nám neposílejte."

Počujte vážená Martina

 Počujte vážená Martina

@refreshernews.sk Ľudovou piesňou v upravenej verzii vyjadrili nesúhlas s aktuálnym vedením ministerstva kultúry. Na znak odporu proti spôsobu riadenia ministerstva kultúry sa vo štvrtok (15. mája) na Námestí SNP konal netradičný protest so spevom, krojmi a piesňou. Iniciatíva „Folklór na podporu umenia“ zhromaždila desiatky folkloristov, ktorí sa postavili za transparentné a odborné riadenie kultúrneho rezortu. Z protestu sa stalo virálne video, keď na pódium vystúpila Mária Brdárska z Rejdovej a zaspievala pieseň „Nebojím sa, nebojím sa pána!“ – no s textom prispôsobeným aktuálnym okolnostiam: „Počujte vážená Martina, nie je to len vaša krajina. Guľatá nie plochá, taká tú vždy bola. Nezmení na tom nič zlovôľa,“ odznelo v piesni. Viac si prečítaš v článku u nás na webe. Klikaj news.refresher.sk. Zdroj 📸: Instagram/ @otvorena_kultura #refreshernewssk ♬ original sound - REFRESHER News SK

Ministerka kultúry sa vyjadrila k nedávnemu protestu folkloristov pred MK SR, podľa jej názoru sa veľa ľudí v kroji neukázalo

Odmietla tvrdenia o devastácii kultúry, okomentovala aj meškajúce granty z FPU.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) sa vyjadrila k nedávnemu protestu folkloristov pred Ministerstvom kultúry (MK) SR. Ako napísala na sociálnej sieti, mal to byť protest folkloristov, no podľa jej názoru sa veľa ľudí v kroji neukázalo. „Vyzeralo to skôr ako protest opäť tých istých, ktorých už spred rezortu kultúry poznáme, obohatený o zopár ľudí v kroji,“ poznamenala. Na margo medializovaných vyjadrení organizátorov protestu uviedla, že „sme si zas (vypočuli) a prečítali znôšku klamstiev...“. Tvrdí, že ide o spŕšku nepodložených lží, ktoré boli opakovane vyvrátené. „Šíri ich úzka skupinka ľudí, ktorým sme odstrihli prístup k neobmedzeným zdrojom. Títo politickí aktivisti bez hanby zneužívajú našu tradičnú ľudovú kultúru na svoje politické divadlo. Svoje dôvody pre protest vymenovala aj Otvorená kultúra,“ píše ministerka.
Platforma Otvorená kultúra! (OK!) na sociálnej sieti zverejnila videá z protestu, okrem toho pridala aj odkaz na stanovisko ľudí, ktorí sa venujú tradičnej ľudovej kultúre nazvané „Folklór na podporu umenia“, ku ktorému je možné pridať svoj podpis. V statusoch OK! i v samotnom stanovisku je konštatovanie, že ministerka Šimkovičová a jej nominanti devastujú oblasť kultúry. „Odmietam nepodložené a účelové tvrdenia, že pôsobenie ministerstva kultúry pod mojím vedením ničí kultúrne prostredie. Takéto vyjadrenia sú klamlivé. Ak niekto tvrdí opak, žiadam, aby predložil konkrétne fakty. Inak ide len o zavádzanie verejnosti,“ zareagovala šéfka rezortu kultúry. Zdôraznila tiež, že nikdy nikoho hrubo neosočovala a neurážala, rovnako to nerobili ani zamestnanci ministerstva. „Ak niekto tvrdí, že bol svedkom takéhoto správania, nech uvedie konkrétne prípady. Hrubé urážky a obvinenia trestno-právneho rozsahu znejú zatiaľ len z úst tých, ktorí nás obviňujú,“ dodala.
OK! i stanovisko folkloristov, pod ktorým je podpísaných vyše 1 500 osôb, tiež kritizujú situáciu vo Fonde na podporu umenia (FPU), hovoria o jeho spolitizovaní. „Namiesto odbornosti prichádza ideológia. Dotácie sa prideľujú netransparentne, často projektom nízkej kvality. Odborníci odchádzajú, cenzúra prichádza. Rada FPU sa mení na nástroj moci, nie rozvoja. Protest sme poňali naším jazykom – spevom, tancom a hudbou. Nešlo o hnev, ale o výzvu: Nesúhlasíme s politickým zneužívaním folklóru. Tradičná kultúra nepatrí jednej strane – je dedičstvom nás všetkých. Ministerka tvrdí, že protestujú len "úzke skupiny" a zamestnanci MK,“ uvádza sa na sociálnych sieťach platformy OK!. Kritiku smerovali aj na oneskorenie dotácií a následné rušenie niektorých podujatí. Ministerka za meškanie grantov viní bývalého riaditeľa FPU Ondreja Špotáka (nedávno bol odvolaný z funkcie - pozn. SITA), rezort kultúry podľa jej slov za to zodpovednosť nenesie. „Odvolávania sú prirodzenou súčasťou fungovania každého ministerstva. Zarážajúce je, že keď minister Milan Kňažko v minulosti v priebehu 24 hodín odvolal riaditeľov všetkých inštitúcií, nikto to nespochybňoval – pravdepodobne preto, že bol „jeden z vás“,“ vyjadrila sa ministerka.
Šimkovičová odmietla aj vyjadrenia o údajnom „znevažovaní odborníkov“, podľa jej slov išlo o ľudí, ktorí zanedbávali či devastovali vedenie kultúrnych inštitúcií a ich výmena bola podľa nej potrebná pre záchranu inštitúcií. „Nejde o znevažovanie, ale o prejav zodpovedného riadenia,“ prízvukovala. Rovnako sa vymedzila aj voči tvrdeniam o nekompetentných nomináciách, požadovala konkrétne príklady. „Napríklad pani riaditeľka Bibiany či ďalší novovymenovaní vedúci pracovníci zachraňujú inštitúcie, ktoré boli v zlom stave. Nie sú nekompetentní – práve naopak. Mnohí ich predchodcovia nespĺňali ani základné kritériá výberových konaní. A napokon: podľa vás „nekompetentní“ zvyšujú ratingy inštitúcií, ktoré spadajú pod ministerstvo kultúry? Tak potom je namieste otázka – kto tu v skutočnosti klame alebo zahmlieva fakty?“ spytovala sa ministerka. Vrátila sa tiež k FPU, ktorý podľa nej roky slúžil najmä „úzkej skupine vyvolených“. My sme jeho rozpočet navýšili o 10 miliónov eur, aby bol dostupný širšiemu okruhu tvorcov. Fond patrí všetkým, ktorí chcú na Slovensku tvoriť kultúru – nielen vybranej skupine.
Časť folkloristov sa stretla vo štvrtok 15. mája na proteste na Námestí SNP v Bratislave. Podujatie usporadúvali Otvorená Kultúra a Anténa - sieť pre nezávislú kultúru. „Sme ľudia, ktorí sa venujú tradičnej ľudovej kultúre. Niektorí dnes, iní v minulosti, no spája nás to, že ju vnímame ako niečo, čo je pre nás dôležité, niečo, čo tvorí súčasť nášho sebavyjadrenia a napĺňa nás,“ uvádzalo sa v informáciách o podujatí s tým, že s obavami sledujú smerovanie rezortu kultúry od nástupu ministerky Šimkovičovej. „Praktiky ministerstva kultúry vyústili do konfliktov, osočovania a hrubých urážok, spôsobili meškajúce granty, odvolávanie a znevažovanie odborníkov, spochybňovanie ich práce. Taktiež sme svedkami nominácií nekompetentných osôb do vedenia erbových kultúrnych inštitúcií, ktorých odborná pripravenosť je jednoznačne spochybniteľná,“ uviedli vtedy v pozvánke na podujatie. Hovorili tiež o politizácii a deštrukcii Fondu na podporu umenia, ktorý pomáhal vytvárať priaznivé prostredie pre rozvoj folklorizmu a realizáciu projektov reflektujúcich tradičnú ľudovú kultúru. Požadovali odstúpenie Šimkovičovej, na proteste si okrem iného zaspievali aj pieseň „Nebojím, nebojím sa pána!“.

Zdroj: SITA