22. 3. 2026

MEDIA NEWS WEEK

  MEDIA NEWS WEEK


Britská spoločnosť BBC v pondelok oznámila, že požiadala federálny súd v americkom štáte Florida, aby zamietol žalobu podanú prezidentom USA Donaldom Trumpom pre odvysielanie dokumentu, v ktorom bol upravený jeho prejav pred útokom na Kapitol USA z roku 2021. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

BBC sa proti Trumpovej žalobe bráni tvrdením, že jej „dokument nikdy nebol vysielaný na Floride ani v USA a nebol dostupný na streamovanie na žiadnej platforme.“ „Preto sme spochybnili jurisdikciu floridského súdu a podali žiadosť o zamietnutie žaloby prezidenta“ Trumpa, uviedol hovorca BBC v komentári zaslanom agentúre AFP.
Zároveň pripomenul, že BBC „po celý čas tvrdila, že sa bude dôrazne brániť proti tejto žalobe“.
Advokáti britskej spoločnosti už v januári v dokumentoch predložených súdu v Miami uviedli, že vysielateľ „požiada o zamietnutie žaloby“ pre absenciu jurisdikcie zo strany súdu.
Trump zažaloval BBC v decembri 2025 za dokumentárny film, v ktorom boli použité upravené zábery z jeho prejavu zo 6. januára 2021, ktoré vyvolávali dojem, že vyzýva svojich priaznivcov na útok na Kapitol - sídlo amerického Kongresu. Americký prezident žiada od britskej televíznej stanice päť miliárd dolárov za každý z dvoch bodov žaloby, a to za ohováranie a porušenie floridského zákona zakazujúceho klamlivé a nekalé obchodné praktiky.
Spravodajské agentúry uvádzajú, že žaloba na BBC je súčasťou širšej kampane Trumpa proti médiám. V minulosti americký prezident žaloval alebo verejne útočil na viaceré americké televízne stanice a noviny, ktoré kritizovali jeho konanie. Niektoré z nich, ako napríklad CBS a ABC, súhlasili s mimosúdnymi dohodami v hodnote desiatok miliónov dolárov. Iné médiá, vrátane The New York Times a The Wall Street Journal, tieto obvinenia odmietajú.





V nedeľu získal cenu Oscar americkej filmovej akadémie za najlepší celovečerný dokumentárny film Pán Nikto proti Putinovi. V pondelok novinári požiadali o vyjadrenie k nemu hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. TASR o tom píše podľa agentúry AP a webu The Moscow Times.
„K tomu sa nemôžem vyjadriť, pretože som ten film nevidel. Ak chcete komentovať, musíte aspoň pochopiť, o čom je. Zatiaľ sa zdržím akýchkoľvek komentárov,“ povedal hovorca Kremľa.
V Rusku štátne tlačové agentúry v pondelok informovali o slávnostnom odovzdávaní cien americkej Akadémie bez zmienky o tomto filme, zatiaľ čo hlavní štátni vysielatelia Oscarov úplne ignorovali.
Film popisuje príbeh ruského učiteľa Pavla Talankina z mestečka Karabaš na južnom Urale. Film v dánsko-českej koprodukcii režírovali americký tvorca David Borenstein a samotný Talankin, ktorý použil vlastné zábery.
„V mene našej budúcnosti, v mene všetkých našich detí, zastavte všetky tieto vojny teraz,“ povedal Talankin pri preberaní ceny v ruštine prostredníctvom tlmočníka.
Na svojej škole viedol videokrúžok a oficiálne tak mohol natáčať, ako sa výchova k vlastenectvu mení na propagovanie vojny proti Ukrajine.
Nápad na dokumentárny film vznikol po tom, čo ruské ministerstvo školstva začalo vydávať smernice o piesňach, básňach a vlasteneckých rituáloch v rámci oficiálnych učebných osnov. Vedenie školy ho poverilo, aby ich natáčal pre nadriadené úrady.
Pevné disky zo zábermi potom prepašoval do cudziny, kam utiekol aj on sám, aby spolupracoval s americkým režisérom Davidom Borensteinom, ktorý žije a pracuje v dánskej Kodani. Talankin žije v exile v Českej republike.
Film mal premiéru minulý rok na filmovom festivale Sundance a filmovom festivale v Göteborgu. Získal tiež cenu za najlepší dokument na britských filmových cenách BAFTA.
Obaja muži počas svojich prejavov dodali oscarovému večeru niektoré z najvýraznejších politických momentov. Talankin v zákulisí povedal, že prejav mu pomohli napísať jeho študenti. Borenstein zase hovoril o štátoch rútiacich sa k totalitarizmu, pričom jasne zdôrazňoval podobnosti medzi svojou krajinou a Talankinovou.
Keď Borenstein povedal, že krajinu stratíte, ak „nič nehovoríme“, keď vlády zabíjajú ľudí na uliciach a oligarchovia sa snažia upevniť kontrolu nad médiami, v hľadisku zosilnel jasot. „Všetci stojíme pred morálnou voľbou, ale našťastie aj ‚nikto‘ má väčšiu moc, než si myslíte,“ dodal.
Vojna na Ukrajine sa na Oscaroch prejavila aj v roku 2024, keď cenu za najlepší celovečerný dokument získal film agentúry Associated Press 20 dní v Mariupole.












V nedeľu získal cenu Oscar americkej filmovej akadémie za najlepší celovečerný dokumentárny film Pán Nikto proti Putinovi. V pondelok novinári požiadali o vyjadrenie k nemu hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. TASR o tom píše podľa agentúry AP a webu The Moscow Times.
„K tomu sa nemôžem vyjadriť, pretože som ten film nevidel. Ak chcete komentovať, musíte aspoň pochopiť, o čom je. Zatiaľ sa zdržím akýchkoľvek komentárov,“ povedal hovorca Kremľa.
V Rusku štátne tlačové agentúry v pondelok informovali o slávnostnom odovzdávaní cien americkej Akadémie bez zmienky o tomto filme, zatiaľ čo hlavní štátni vysielatelia Oscarov úplne ignorovali.
Film popisuje príbeh ruského učiteľa Pavla Talankina z mestečka Karabaš na južnom Urale. Film v dánsko-českej koprodukcii režírovali americký tvorca David Borenstein a samotný Talankin, ktorý použil vlastné zábery.
„V mene našej budúcnosti, v mene všetkých našich detí, zastavte všetky tieto vojny teraz,“ povedal Talankin pri preberaní ceny v ruštine prostredníctvom tlmočníka.
Na svojej škole viedol videokrúžok a oficiálne tak mohol natáčať, ako sa výchova k vlastenectvu mení na propagovanie vojny proti Ukrajine.
Nápad na dokumentárny film vznikol po tom, čo ruské ministerstvo školstva začalo vydávať smernice o piesňach, básňach a vlasteneckých rituáloch v rámci oficiálnych učebných osnov. Vedenie školy ho poverilo, aby ich natáčal pre nadriadené úrady.
Pevné disky zo zábermi potom prepašoval do cudziny, kam utiekol aj on sám, aby spolupracoval s americkým režisérom Davidom Borensteinom, ktorý žije a pracuje v dánskej Kodani. Talankin žije v exile v Českej republike.
Film mal premiéru minulý rok na filmovom festivale Sundance a filmovom festivale v Göteborgu. Získal tiež cenu za najlepší dokument na britských filmových cenách BAFTA.
Obaja muži počas svojich prejavov dodali oscarovému večeru niektoré z najvýraznejších politických momentov. Talankin v zákulisí povedal, že prejav mu pomohli napísať jeho študenti. Borenstein zase hovoril o štátoch rútiacich sa k totalitarizmu, pričom jasne zdôrazňoval podobnosti medzi svojou krajinou a Talankinovou.
Keď Borenstein povedal, že krajinu stratíte, ak „nič nehovoríme“, keď vlády zabíjajú ľudí na uliciach a oligarchovia sa snažia upevniť kontrolu nad médiami, v hľadisku zosilnel jasot. „Všetci stojíme pred morálnou voľbou, ale našťastie aj ‚nikto‘ má väčšiu moc, než si myslíte,“ dodal.
Vojna na Ukrajine sa na Oscaroch prejavila aj v roku 2024, keď cenu za najlepší celovečerný dokument získal film agentúry Associated Press 20 dní v Mariupole.





Rusko v stredu odsúdilo film Pán Nikto proti Putinovi, ktorý cez víkend získal cenu Oscar americkej filmovej akadémie ako najlepší celovečerný dokumentárny film. V prvej oficiálnej reakcii na získanie prestížnej ceny Moskva uviedla, že vo filme boli deti natáčané bez súhlasu rodičov. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
Poradný orgán prezidenta Vladimira Putina Rada pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudské práva uviedol, že v dokumente boli „použité zábery maloletých bez súhlasu ich rodičov“. Vznikli ako „interný záznam školských aktivít na vzdelávacie účely“, ale potom boli použité na komerčné účely.
Rada uviedla, že požiadala americkú filmovú Akadémiu a UNESCO o začatie vyšetrovania. Štátom kontrolované médiá v Rusku ocenenie filmu Oscarom doteraz do značnej miery ignorovali.
Učiteľ a vedúci videokrúžku na škole v juhouralskom meste Karabaš Pavel Talankin na príkaz vedenia školy zaznamenával na video propagandistické vlastenecké akcie a vyučovacie hodiny. Školské úrady ich spolu so zmenou osnov zaviedli do vyučovania po začiatku agresie proti Ukrajine vo februári 2022.
Talankin neskôr utiekol z Ruska aj so svojimi zábermi a v spolupráci s americkým režisérom Davidom Borensteinom z nich vznikol ocenený film o propagande v ruskej spoločnosti a jej militarizácii už od malých detí. Dnes žije v Českej republike.
Ruský režisér Nikita Michalkov 13. marca vo svojom televíznom programe „Besogon“ o Talankinovi povedal, že vo filme „pravdepodobne prinútil deti spievať hymnu hlasnejšie, vztýčiť vlajku vyššie a predniesť vlastenecké prejavy, aby ilustroval ideologické násilie páchané na školákoch“. Upozornil na to ruský web Viorstka.
Talankina označil za rovnakého zradcu ako bol Grigorij Rodčenkov, ktorý v roku 2016 odhalil rozsiahly systematický štátny doping v Rusku a manipulácie počas olympiády v Soči. Pre obavy o život utiekol do USA, kde sa stal chráneným svedkom a vystupoval aj v dokumente Icarus, ktorý získal Oscara v roku 2018.
Michalkov je jedným z troch sovietskych/ruských režisérov, ktorí získali Oscara za najlepší cudzojazyčný film. V roku 1995 ho ocenili za Utomľonnyje solncem (Unavení slnkom), v ktorom bol aj spoluscenáristom a zahral si aj hlavnú rolu vojenského veliteľa Kotovova počas stalinistických čistiek.





Oscarový herec z USA Sean Penn zavítal na Ukrajinu, aby vojnou zničenej krajine a jej predstaviteľom vyjadril podporu, uviedol v pondelok ukrajinský zdroj. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Herec a režisér, ktorý v nedeľu získal tretie ocenenie americkej Akadémie filmových umení a vied, tentokrát za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe vo filme Jedna bitka za druhou, sa na slávnostnom odovzdávaní cien nezúčastnil. „Môžeme povedať, že je na Ukrajine, ale ide o jeho súkromnú návštevu, on to vníma tak, že potrebuje byť na Ukrajine,“ povedal predstaviteľ pre AFP. Dodal, že umelec chce „jednoducho podporiť Ukrajinu“, pričom tam zavítal už niekoľkokrát.
Predstaviteľ uviedol, že Penn by sa mal počas pondelka stretnúť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Druhý zdroj pre AFP povedal, že Američan tiež „plánuje ísť na front“ na východne Ukrajiny.
Sean Penn sa v roku 2023 podieľal na režírovaní dokumentárneho filmu o Zelenskom, portréte o jeho premene z komika na vojenského vodcu po tom, čo Rusko v roku 2022 začalo svoju inváziu. Penn i Zelenskyj sa prostredníctvom rozhovorov k filmu stali blízkymi priateľmi, píše AFP. V roku 2025 Penn a rocková hviezda Bono na filmovom festivale v Cannes vyzývali Západ, aby stál pri Ukrajine, a pózovali na červenom koberci s ukrajinskými vojakmi.
Herec Sean Penn si na Ukrajine prevzal symbolickú verziu Oscara vyrobeného z kusu vagóna, ktorý poškodili Rusi. Penn, ktorý dal prednosť návšteve Kyjiva pred odovzdávaním filmových cien v USA, označil dar za poklad.
Pennovi odovzdala tenkú kovovú platňu v tvare známych oscarových sošiek ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznycia.
Tvrdí, že herec ju získal za podporu Ukrajiny, ale aj za to, že „sa rozhodol byť tu s nami.“
Penn v roku 2022 daroval jedného zo svojich dvoch Oscarov ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Uviedol vtedy, že ide o symbol podpory vo vojne rozpútanej Ruskom.




Sledovanosť 98. ročníka udeľovania prestížnych filmových ocenení Oscar zaznamenala po niekoľkých rokoch rastu ďalší prepad. Spoločnosť Walt Disney Company v utorok uviedla, že nedeľný prenos, vysielaný na stanici ABC a streamovacej službe Hulu, sledovalo tesne pod 17,9 milióna divákov. Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.
Sledovanosť klesla o 9 percent oproti minuloročnému postpandemickému maximu 19,7 milióna divákov, keď galavečer prvýkrát moderoval Conan O'Brien. Ešte výraznejší pokles, až o 14 percent, bol v kategórii divákov vo veku 18 až 49 rokov.
Nedeľné Oscary priniesli súboj dvoch filmov štúdia Warner Bros. – Jedna bitka za druhou a Hriešnici, pričom prvý menovaný získal cenu za najlepší film aj réžiu. V druhej spomínanej snímke dostal Michael B. Jordan ocenenie v kategórii najlepší herec. Film Hriešnici bol pritom so 16 nomináciami najviac nominovaným v histórii, no zároveň vytvorili rekord aj v počte prehier - 12.
Aj napriek poklesu sledovanosti zostávajú Oscary najsledovanejším zábavným programom hlavného vysielacieho času v sezóne 2025 – 2026. Golden Globe Awards, vysielané v januári na stanici CBS, sledovalo 8,7 milióna divákov, čo bol tiež pokles o sedem percent oproti predchádzajúcemu roku.
Zapojenie publika však rástlo v iných ukazovateľoch – počet interakcií na sociálnych sieťach v hlavnom vysielacom čase vzrástol o viac než 42 percent a počas večera bolo zaznamenaných viac ako 129 miliónov videní videí na platformách Akadémie filmových umení a vied (AMPAS), ktorá Oscary udeľuje.
Podobne ako mnohé iné udeľovania cien, Oscary dosiahli historické minimum v roku 2021 počas pandémie s len 10,4 miliónmi divákov. V 90. rokoch pritom bežne prilákali okolo 45 miliónov sledujúcich. Rekord padol v roku 1998, keď snímka Titanic získala Oscara za najlepší film a prenos si pozrelo 57,2 milióna ľudí.
Televízna sledovanosť už nebude hlavným ukazovateľom úspechu od roku 2029, keď sa Oscary presunú na YouTube pri svojom 101. ročníku.




Francúzska prokuratúra podozrieva technologického magnáta Elona Muska z podpory šírenia tzv. sexualizovaných deepfakeov na platforme X, materiálov vytvorených nástrojom umelej inteligencie Grok, s cieľom „umelo“ zvýšiť hodnotu svojej spoločnosti. Prokuratúra v sobotu uviedla, že už na to upozornila americké úrady. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Kontroverzia, vyvolaná deepfake videami zobrazujúcimi nahotu, ktoré vygeneroval Grok, mohla byť cielená. Poslúžila by na umelé zvýšenie hodnoty spoločností X a X AI“ vzhľadom na „plánované uvedenie nového subjektu na burze v júni 2026, ktorý vznikol fúziou“ Space X a X AI, uviedla prokuratúra. V utorok preto kontaktovala americké ministerstvo spravodlivosti, ako aj francúzskych právnikov v Komisii pre cenné papiere a burzy USA (SEC), aby vyjadrila svoje obavy.
Francúzske orgány už od vlani vyšetrujú spoločnosť X pre podozrenie, že jej algoritmus sa použil na zasahovanie do politiky krajiny. Vyšetrovanie sa teraz rozšírilo aj o podozrenie, že Grok šíril materiály o popieraní holokaustu a deepfake videá zobrazujúce nahotu. Paríž si preto vo februári predvolal Muska na „dobrovoľný výsluch“ a vykonal prehliadku tamojších kancelárií X, čo Musk označil za „politický útok“.
Vyšetrovanie už spustila aj Británia a Európska únia vo veci tvorby sexualizovaných deepfakeov zobrazujúcich ženy a deti prostredníctvom chatbota Grok.



Copyright © TASR 2026






Federálny súd nariadil obnoviť vysielanie rozhlasovej stanice Hlas Ameriky, ktorú vyradili z prevádzky radikálne škrty Trumpovej vlády po nástupe do Bieleho domu. Do práce sa má vrátiť viac ako tisíc zamestnancov, ktorí pred vyše rokom dostali platené voľno.
Hlas Ameriky je verejnoprávna organizácia, ktorá vznikla s cieľom bojovať proti nacistickým dezinformáciám počas druhej svetovej vojny.
Týždenne oslovovala približne 360 ​​miliónov ľudí v takmer 50 jazykoch. V priebehu rokov vysielala v Číne, Severnej Kórei, vtedajšom ZSSR aj na Kube.
Americký prezident označuje médium za protitrumpovské.





Pražský súd predbežne zakázal vysielať v televízii film Zbormajster o zneužívaní maloletých členiek speváckeho zboru Bambini di Praga. Rozhodoval o žalobe ženy, ktorá sa vo filme spoznala ako jedna z obetí. Tvrdí, že snímka zasiahla do jej práv na ochranu osobnosti.
Zmena krstného mena hlavnej postavy filmu podľa súdu neodstraňuje riziko identifikácie žalobkyne.
Predbežné opatrenie obvodného súdu sa podľa advokáta ženy týka iba pozemného vysielania. Rozhodnutie nie je právoplatné.


Nemeckí vyšetrovatelia v spolupráci s európskymi krajinami vrátane Česka, ale aj s Kanadou, Austráliou a Spojenými štátmi rozbili sieť viac ako 373.000 internetových stránok ponúkajúcich detskú pornografiu. Cieľom webov, hoci tu detská pornografia bola čiastočne dostupná, bolo záujemcov okradnúť. Za organizátora považujú kriminalisti istého 35-ročného Číňana, po ktorom pátrajú. Vyšetrovanie sa ale zameralo aj na zhruba 600 užívateľov spomínaných portálov, oznámila dnes bavorská kriminálna polícia. Vyjadrenie českej polície ČTK zisťuje. Akciu koordinovala únijná policajná organizácia Europol.Súčasná operácia nazvaná Alice, ktorej súčasťou boli razie v niekoľkých nemeckých spolkových krajinách a do ktorej sa zapojilo vyše 20 štátov, je vyvrcholením viac ako štvorročného vyšetrovania bavorských kriminalistov. Tí sa zamerali na skrytú časť internetu, takzvaný darknet, konkrétne na stránky ponúkajúce detské pornografické snímky. Tie prilákali záujemcov, ktorí si ďalší takýto materiál objednali. Zmyslom prevádzkovateľa bolo získať peniaze, ale snímky nedodať.Bavorský minister spravodlivosti Georg Eisenreich vo vyhlásení poznamenal, že aj keď snímky záujemcovia nakoniec nedostali, falošné obchody skutočnú detskú pornografiu skutočne inzerovali. "Nesmieme zabúdať, že za každým takýmto obrázkom a za každým videom je nepredstaviteľné utrpenie detí," povedal.Vyšetrovanie je podľa Eisenreicha šokujúce, pretože odhalilo, aký vysoký dopyt po detskej pornografii je. V hľadáčiku polície je teraz okolo 600 užívateľov, ktorí od februára 2020 do júla 2025 na teraz zablokovaných portáloch vykonali platby. Bavorské ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že na 440 používateľov sa už policajtom podarilo identifikovať. Policajné vyhlásenie uvádza, že 89 užívateľov je z Nemecka, štátnu príslušnosť ostatných nespomína.







Elon Musk pred odkúpením Twitteru podviedol investorov, rozhodol súd. Sociálnu sieť verejne hanil, aby ju mohol kúpiť za nižšiu cenu ako za povôdnú ponuku 44 miliárd dolárov. Výška odškodného bude známa neskôr.
Porotcovia federálneho súdu v San Franciscu dospeli k záveru, že Musk úmyselne uviedol akcionárov Twitteru (dnes X) do omylu, keď písal, že sociálna sieť má príliš veľa falošných účtov.
Následne sa pokúsil od kúpy odstúpiť. Akcionári by mali teraz zverejniť svoje nároky na odškodnenie. Podľa agentúry Bloomberg to môžu byť stovky miliónov až niekoľko miliárd dolárov.
Prehra na súde je v prípade Muska ojedinelá. V minulosti sa mu často darilo vyhrávať aj také spory, kde mu takmer nikto nedával šancu na úspech.
Muskovi právnici uviedli, že sa odvolajú, a pripomenuli, že v iných odvolacích konaniach vyhrával



Netflix a Warner Music budú produkovať dokumenty o slávnych interpretoch. Netflix vďaka zmluve získa prístup k jednému z najväčších hudobných archívov v dejinách. Nahrávacia spoločnosť má napríklad práva na hudbu Davida Bowieho a zastupuje Coldplay, Charli XCX alebo Bruna Marsa.
Dohoda podľa Reuters predstavuje najnovšiu kapitolu v čoraz väčšom súboji medzi držiteľmi hudobných práv a streamovacími platformami.
Tie sa snažia premeniť rozsiahle hudobné katalógy na prémiový vizuálny obsah a zabezpečiť si tak viac predplatiteľov.
Konkurenčné spoločnosti zároveň výrazne investujú do hudobných dokumentov. Disney+ od firmy Disney ponúka napríklad The Beach Boys. Platforma Max od Warner Bros. Discovery upútala dokumentmi ako Stax: Soulsville U.S.A., ktoré predstavujú historické hudobné vydavateľstvá a vplyvných interpretov.
Apple Music sa zameriava na pôvodný hudobný videoobsah, vyrába dokumenty a naživo streamuje koncerty prostredníctvom svojho seriálu Apple Music Live.




Sudca dal za pravdu denníku New York Times v žalobe za obmedzenie prístupu médií do Pentagónu. Podľa Trumpom navrhnutých pravidiel mohli byť novinári označení za bezpečnostné riziko, ak by sa snažili získať informácie, ktorých zverejnenie nie je povolené.
Federálny sudca Paul Friedman sa priklonil na stranu denníka a rozhodol, že politika Pentagónu nezákonne obmedzuje novinárske akreditácie reportérov, ktorí radšej opustili budovu, než by súhlasili s novými pravidlami. Vláda tvrdenia New York Times spochybnila a uviedla, že nové pravidlá sú rozumné a nevyhnutné pre národnú bezpečnosť.
„Táto smernica na prvý pohľad robí z akéhokoľvek zhromažďovania informácií a reportáží, ktoré nemajú súhlas ministerstva, možný dôvod zamietnutia, pozastavenia alebo odobratia novinárskej akreditácie,“ uviedol sudca Friedman v odôvodnení svojho rozhodnutia. „Novinárom neposkytuje žiadny spôsob, ako môžu vykonávať svoju prácu bez toho, aby prišli o akreditáciu,“ dodal


Copyright © ČTK 2026