MEDIA NEWS WEEK
Irán vytvoril online portál, na ktorom je možné nahlasovať kritikov žijúcich v zahraničí, informovali v pondelok tamojšie médiá. Systém s názvom Alaj (Liečenie) má podľa správ slúžiť na identifikáciu „zradcov“. Oficiálne bol vytvorený s cieľom „chrániť národnú bezpečnosť“, informuje agentúra DPA, píše TASR. „Zrada Iránu má svoju cenu a prináša právne následky,“ uviedla tlačová agentúra Fárs. Podľa správ médií môžu Iránci prostredníctvom webového portálu, ako aj kanálov na sociálnych sieťach nahlasovať údajných zradcov. Totožnosť oznamovateľov má zostať utajená.
Do akej miery bude webová stránka v budúcnosti využívaná, zostáva nejasné, podotýka DPA. Existujú však obavy, že povedie k prehĺbeniu nedôvery medzi členmi iránskej diaspóry.
Na základe rôznych odhadov žijú v zahraničí približne štyri milióny ľudí s iránskym občianstvom alebo pôvodom. Mnohí z nich opustili krajinu z politických dôvodov.
Dosah iránskeho bezpečnostného aparátu v Európe a Spojených štátoch už dlhodobo spôsobuje, že Iránci žijúci v zahraničí môžu mať problém si navzájom dôverovať, pripomína DPA. Vojna USA s Iránom túto nedôveru ešte viac prehĺbila a zvýšila počet prípadov, keď ľudia nahlasujú iných úradom. Portál označuje za potenciálnych zradcov aj podporovateľov vojenských útokov a zástancov sankcií voči krajine.
Verejnosť podľa webovej stránky nahlásila už niekoľko stoviek ľudí.
Copyright © TASR 2026
Európska komisia (EK) vo štvrtok v Štrasburgu predstavila návrh nariadenia na ochranu mladistvých v online priestore (EU Kids Act). Počíta so zákazom prístupu k platformám sociálnych médií pre deti mladšie ako 13 rokov a s možnosťou vytvorenia účtu pre mladistvých do 15 rokov len so súhlasom a pod dohľadom rodičov. Online služby by zároveň mali overovať vek používateľov, informuje TASR.
Plán avizovala predsedníčka EK Ursula von der Leyenová už počas svojho stredajšieho prejavu o stave Únie pred Európskym parlamentom. Nové pravidlá by sa mali vzťahovať na sociálne siete, platformy na zdieľanie videí, online hry, chatboty a AI spoločníkov. V prípade schválenia členskými štátmi v Rade EÚ a Európskym parlamentom by sa týkali napríklad služieb Facebook, Instagram, TikTok, YouTube či ChatGPT.
Deti vo veku od 13 do 15 rokov by mohli využívať takzvané miniúčty zriadené prostredníctvom účtu rodiča. Tie by umožňovali prístup k sociálnym sieťam a platformám na šírenie videí primeraným veku, pričom by mali obmedzené kontakty s cudzími osobami a čas používania najviac na jednu hodinu denne.
Deti vo veku od troch do 13 rokov by nemohli využívať sociálne siete. Prostredníctvom účtov spravovaných rodičmi by však mohli používať špeciálne platformy na šírenie videí určené deťom. Ich používanie by bolo obmedzené najviac na jednu hodinu denne.
EK zároveň navrhuje zaviesť technológie na overovanie veku používateľov online služieb s dôrazom na ochranu súkromia. Po dovŕšení 15 rokov by si tínedžeri mohli vytvárať vlastné účty.
Komisia chce od online služieb aj tzv. bezpečný dizajn. Návrh má pre mladistvých do 18 rokov obmedziť prvky, ktoré podporujú návykové používanie, a lepšie chrániť deti pred škodlivým alebo extrémnym obsahom.
AI spoločníci a chatboty by zároveň nemali simulovať medziľudské vzťahy spôsobom, ktorý vytvára emocionálnu závislosť.
Poskytovatelia veľkých online platforiem by mali preukázať, že ich služby sú bezpečné už svojím dizajnom. EK by v prípade zistených nedostatkov mohla požadovať nápravné opatrenia.
Ochrana mladistvých na sociálnych sieťach sa v posledných mesiacoch stala výraznou politickou témou v členských štátoch EÚ. Opatrenia pripravujú alebo zvažujú Slovensko, Francúzsko, Grécko, Španielsko, Taliansko či Slovinsko.
Podľa posledného prieskumu Eurobarometra považuje ochranu detí a mladých ľudí na internete za vysokú prioritu až 92 percent Slovákov a Európanov. Prieskum zároveň ukázal výrazné obavy z rizík spojených so sociálnymi sieťami vrátane kyberšikany, groomingu, škodlivého obsahu a zneužívania osobných údajov detí.
Pred osobitným výborom maďarského parlamentu pokračovalo vo štvrtok vypočúvanie 11 kandidátov na post predsedu Mediálnej rady a Národného úradu pre médiá a infokomunikácie (NMHH). Podľa servera hang.hu štyria zvyšní kandidáti sa zhodli, že mediálny trh v Maďarsku je zdeformovaný, a že je potrebné ho napraviť, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Úspešného uchádzača na päťročné obdobie na návrh predsedu vlády vymenuje prezident. Kľúčovým kritériom výberu je striktná politická nezávislosť a predloženie odborného programu zameraného na implementáciu európskych noriem.
Parlament 23. júna schválil novelu mediálneho zákona, ktorou sa zmenila štruktúra a fungovanie verejnoprávnych médií. Podľa súčasnej vlády strany Tisza ich niekdajší premiér Viktor Orbán premenil na nástroje svojej propagandy.
Verejnoprávne médiá bude na základe prijatej novely kontrolovať a vlastniť nový Výbor pre verejnoprávne médiá namiesto Nadácie pre verejnoprávne médiá. Novela zároveň ukončila mandáty predsedu a členov Mediálnej rady, ako aj predsedov verejnoprávnych mediálnych spoločností.
Írsko sa už druhý rok po sebe nezapojí do súťaže Eurovízia na protest proti účasti Izraela, oznámila vo štvrtok verejnoprávna televízna stanica RTÉ. Upozornila na to agentúra AP, píše TASR.
Najbližší ročník Eurovízie sa uskutoční v máji 2027 v bulharskom čiernomorskom meste Burgas. Írsko sa tam rozhodlo neposlať žiadneho zástupcu a súťaž ani nevysielať v dôsledku „otrasných a pretrvávajúcich strát na životoch v Pásme Gazy a humanitárnej krízy, ktorá tam neustále ohrozuje tak veľa civilných životov“.
Riaditeľ Eurovízie Martin Green uviedol, že organizátori ľutujú rozhodnutie RTÉ, ale „plne ho rešpektujú“.
„Všetky vysielacie spoločnosti sa každoročne rozhodujú, či sa na súťaži v nasledujúcom roku zúčastnia. Budeme naďalej komunikovať s RTÉ a dúfame, že ich v budúcnosti v súťaži opäť privítame,“ povedal Green.
Bojkot už minulý mesiac ohlásil aj holandský verejnoprávny vysielateľ AVROTROS. Eurovíziu vo svojom vyjadrení označil za „platformu pre rozdelenie“. S Írskom patria k piatim krajinám (spolu s Islandom, Slovinskom a Španielskom), ktoré na Eurovízii nesúťažili ani minulý rok.
Americký prezident Donald Trump v piatok oznámil, že americké stanice CNN a MS NOW a magazín Politico budú mať s okamžitou platnosťou zákaz vstupu do Bieleho domu. Trojicu médií obvinil, že pri spravodajskom pokrývaní si neustále vymýšľajú. Nasledovať majú vraj ďalšie mediálne domy. Informuje o tom TASR.
„Médiá by nemali mať možnosť neustále písať alebo informovať o VÝMYSLOCH a KLAMSTVÁCH, keď informujú o prezidentovi Spojených štátov, Trumpovej administratíve alebo Spojených štátoch amerických,“ napísal Trump na svojej sieti Truth Social.
Biely dom zatiaľ nešpecifikoval, akou formou má byť zákaz uplatnený. Nie je jasné, či ide o zrušenie novinárskych akreditácií, zákaz vstupu do areálu alebo inú formu obmedzenia.
Republikánsky prezident opakovane kritizuje jednotlivých novinárov či americké médiá, s ktorými má napätý vzťah a mnohé z nich označuje za „nepriateľov ľudu“. Od svojho vlaňajšieho návratu do Bieleho domu podnikol právne kroky proti denníkom The New York Times, The Wall Street Journal, britskej BBC a ďalším mediálnym domom, pripomenula agentúra AP. Jej spravodajcom vlani zakázal vstup na niektoré podujatia, lebo AP odmietla označovať Mexický záliv ako Americký záliv.
Trump v minulosti tiež opakovane naliehal na televízne stanice, aby zrušili satirické alebo spravodajské relácie, ktoré sa mu nepáčia alebo v ktorých si z neho či z jeho vlády uťahovali alebo ich kritizovali. Po svojich slovných útokoch nariadil úradom, aby staniciam odobrali licencie.
Oznámenie týkajúce sa CNN, MS NOW a Politica bude podľa agentúry Reuters pravdepodobne čeliť námietkam, že je v rozpore so zárukami slobody prejavu a slobody tlače, ktoré sú zakotvené v prvom dodatku Ústavy USA. Trump v príspevku avizoval, že vstup do Bieleho domu plánuje zakázať aj ďalším médiám.
Polícia včera reportérom zo staníc CNN a MSNOW zabránila v prístupe do areálu Bieleho domu po tom, čo americký prezident Donald Trump v piatok večer oznámil, že s okamžitou platnosťou zruší akreditáciu týchto dvoch médií a servera Politico do prezidentského sídla. Informovali o tom obe stanice, ktoré zároveň vyjadrili podporu svojim novinárom.
Reportérke CNN Betsy Kleinovej polícia dnes ráno odoprela vstup do Bieleho domu a zabavila jej novinársku akreditáciu. Rovnaký postup čakal aj reportérku a fotografa americkej stanice MSNOW.
"Policista ma požiadal, aby som mu odovzdala preukaz. Povedal, že je neplatný," uviedla podľa CNN korešpondentka MSNOW v Bielom dome Akayla Gardnerová. "Spýtala som sa, prečo ma nepustí dovnútra. Odpovedal, že to nie je v jeho právomoci," povedala.
"Poslanie CNN informovať o činnosti vlády USA bude pokračovať bez ohľadu na akékoľvek pokusy o obmedzenie fyzického prístupu do Bieleho domu a ďalších vládnych budov či akékoľvek iné pokusy o bránenie našej novinárskej práci," uviedla CNN vo svojom vyhlásení.
Trump v piatok vyhlásil, že zakazuje týmto spravodajským kanálom, rovnako ako Politiku, prístup do Bieleho domu kvôli tomu, čo označil za nepriaznivé spravodajstvo a "falošné správy".
"Biely dom patrí americkému ľudu a rozhodnutia, ktoré sa v ňom prijímajú, sú financované z našich daní," uviedla stanica MSNOW.
"MSNOW chce podniknúť všetky nevyhnutné kroky na obranu našich práv vyplývajúcich z prvého dodatku ústavy a zásadnej úlohy nezávislej žurnalistiky v našej demokracii," uviedla stanica vo vyhlásení, pričom práve tento dodatok ústavy okrem iného chráni slobodu tlače.
Nie je zatiaľ jasné, či Biely dom odoprel prístup aj novinárom z Politika. Tí však podľa agentúry AP obvykle v sobotu v prezidentskom sídle nepracujú.
Trump dlhodobo kritizuje médiá, ktorých spravodajstvo pokladá za nepriaznivé, av minulosti podal žaloby proti mnohým z nich a ostro útočil aj na jednotlivých novinárov, a to osobne aj na sociálnych sieťach. Od svojho návratu do úradu podnikol Trump právne kroky proti denníkom The New York Times a The Wall Street Journal, proti BBC a ďalším spravodajským médiám.
Copyright © ČTK 2026
