MEDIA NEWS WEEK
V Mexiku v piatok zastrelili novinára Hamurabiho Huescu Manzana, ktorý sa stal už deviatym novinárom zavraždeným v tejto krajine od začiatku roka 2026. S odvolaním sa na mimovládnu organizáciu na ochranu ľudských práv Article 19 o tom v sobotu informovala agentúra AFP.
Huesca Manzano, majiteľ spravodajského webu s viac ako 52.000 sledovateľmi, prišiel o život v štáte Oaxaca na juhu Mexika. Podľa správy prokuratúry podľahol strelným zraneniam po tom, čo naňho a ďalších dvoch mužov spustila paľbu skupina neznámych ozbrojencov.
Spomínaná webová stránka Pinotepa Comunica prinášala správy o politike a miestnom dianí v meste Santiago Pinotepa Nacional, kde novinár žil. Pracoval aj ako taxikár.
Organizácia Article 19 na sociálnej sieti X vyzvala prokuratúru, aby pri vyšetrovaní kládla dôraz na možnú súvislosť vraždy s novinárskou činnosťou obete.
Podľa organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) patrí Mexiko medzi najnebezpečnejšie krajiny sveta pre výkon novinárskej profesie. Od roku 1994 tam zabili viac ako 150 pracovníkov médií.
Rozhodnutie amerických úradov vysielať v priamom prenose popravu odsúdeného vraha Nidala Hasana by znamenalo mučenie, uviedla v piatok OSN. Organizácia Spojených národov tak reagovala na oznámenie Pentagónu, že plánuje vysielať vykonanie trestu smrti tohto bývalého vojenského psychiatra, ktorý v roku 2009 na základni Fort Hood v Texase zastrelil 13 ľudí a vyše tri desiatky zranil. TASR o tom píše na základe správy agentúry AFP.
„Vysielanie popravy v priamom prenose je rovnocenné s verejnou popravou a porušovalo by absolútny zákaz mučenia,“ uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v správe zaslanej agentúre AFP.
OHCHR dodal, že podobné stanoviská vydal aj v súvislosti s verejnými popravami v Afganistane a Iráne, ktoré „predstavujú formu krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania či trestania“.
Ministerstvo obrany USA uviedlo, že Hasan bude zastrelený popravnou čatou armády a bude to vysielané naživo, pričom ďalšie podrobnosti plánuje zverejniť neskôr.
V tomto prípade pôjde o prvú popravu vykonanú americkou armádou od roku 1961 a prvé vykonanie rozsudsku smrti popravnou čatou od čias druhej svetovej vojny. Mimovládna organizácia Death Penalty Information Center uvádza, že armáda USA od roku 1916 popravila 135 vojakov.
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International informovala, že v roku 2025 vykonaných najmenej 17 verejných popráv – šesť v Afganistane a 11 v Iráne.
Americký viceprezident J. D. Vance v piatok spochybnil, či bude Pentagón vysielať v priamom prenose popravu odsúdeného vraha Nidala Malika Hasana. Novinárom povedal, že ak k tomu dôjde, nebude ju sledovať. TASR o tom informuje podľa agentúry AP.
„Neviem, či sa to skutočne stane,“ odpovedal republikánsky viceprezident na otázku o plánoch ministerstva obrany potvrdených vo štvrtok. Kontroverziu okolo šokujúceho zámeru verejnej popravy nekomentoval. Zdôraznil, že Hasan brutálne zavraždil veľa nevinných ľudí a nemalo by sa zabúdať na jeho zločiny.
Bývalého vojenského psychiatra Hasana odsúdili za vraždu 13 ľudí a zranenie ďalších 32 počas streľby, ktorú rozpútal v roku 2009 na vojenskej základni Fort Hood v Texase.
Prezident Donald Trump schválil trest smrti 2. októbra a armáda stanovila termín popravy zastrelením na 3. decembra o 13.00 h miestneho času na základni Fort Hood. Pôjde o prvú vojenskú popravu v USA od roku 1961.
Hasan má ešte možnosť podať ďalšie sťažnosti na civilných federálnych súdoch, čo by mohlo popravu odložiť.
Vance konvertoval na rímskokatolícku vieru a katolícka cirkev sa dlhodobo stavia proti trestu smrti. Plány Pentagónu už odsúdil predseda americkej Konferencie katolíckych biskupov arcibiskup Paul S. Coakley. „Náš Boh je Bohom života. Konanie Hasana sa v žiadnom prípade nedá ospravedlniť, ale toto rozhodnutie je barbarským propagovaním kultúry smrti a musí byť prehodnotené,“ zdôraznil vo vyhlásení.
Americký prezident Donald Trump v piatok na podujatí v Bielom dome povedal, že Hasan si zaslúži svoj trest a označil ho tiež na „maniaka“. K plánu na priamy prenos sa však nevyjadril.
Úrady v Čiernej Hore zadržali Michaila Zvinčuka, zakladateľa ruského telegramového kanála Rybar, ktorý šíri naratívy na podporu Kremľa a obhajuje aj vojnu na Ukrajine, informovali miestne médiá Vijesti a Pobjeda. Zaistené boli údajne aj drony a rôzne elektronické vybavenie, doplnila agentúra AFP, píše TASR.
Ministerstvo vnútra Čiernej Hory neskôr v piatok informovalo o jeho vyhostení z dôvodov národnej bezpečnosti. Zvinčuka, jeho manželku Valeriju a niekoľkých spolupracovníkov zadržali ráno v meste Risan v zálive Boka Kotorska počas operácie čiernohorskej polície a Národnej bezpečnostnej agentúry (ANB). Podľa čiernohorských médií bolo cieľom operácie obmedziť hybridné aktivity siete kanálov, ktoré britské a americké úrady spájajú so šírením kremeľskej propagandy.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vo vyhlásení pre štátnu tlačovú agentúru TASS uviedla, že skupina bola „prepustená“.
„Nachádzajú sa na letisku a čakajú na odlet. Diplomati im poskytujú pomoc,“ povedala Zacharovová.
Skupina podľa denníka Vijesti plánovala nakrútiť dokumentárny film kritizujúci integráciu Čiernej Hory do Európskej únie, čo by údajne malo „negatívne dôsledky pre cestovný ruch, hospodársku stabilitu a národné záujmy Čiernej Hory“.
Ako uviedol denník Le Monde, čiernohorský premiér Milojko Spajič označil akciu v Risane za „úspešnú operáciu“. Doplnil, že približovanie jeho krajiny k Európskej únii sprevádzajú pokusy o hybridné zasahovanie a destabilizáciu. Spomenul aj „závažné indície“, ktoré si vyžadujú dôkladné vyšetrovanie, nekonkretizoval však podozrenia voči zadržaným.
Na Michaila Zvinčuka Európska únia aj Spojené kráľovstvo pre jeho aktivity uvalili sankcie. Americké ministerstvo zahraničných vecí v roku 2024 obvinilo kanál Rybar zo zasahovania do prezidentských volieb v USA a ponúklo odmenu desať miliónov dolárov za informácie o aktivitách jeho siete.
Rybar zadržanie potvrdil a uviedol, že jeho tím sa v Čiernej Hore zdržiaval legálne s cieľom nakrútiť reportáž a neporušil žiadne zákony.
Vo februári 2026 spoločnosť OpenAI oznámila, že zablokovala účty ChatGPT spojené so sieťou Rybar, ktoré využívali umelú inteligenciu na tvorbu obsahu pre sociálne siete a ďalšie internetové platformy. Podľa OpenAI jeden z používateľov žiadal ChatGPT o pomoc pri príprave plánov na skryté vplyvové kampane v Afrike vrátane možného zasahovania do volieb. Spoločnosť však nemala dôkazy, že sa navrhované aktivity uskutočnili.
Zvinčuk v minulosti pracoval v tlačovej službe ruského ministerstva obrany. Spolu s kolegom Denisom Ščukinom založil telegramový kanál Rybar, ktorý má v súčasnosti viac ako 1,5 milióna odberateľov. Podľa portálu The Bell tento kanál pomáhal financovať
zakladateľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin.
Koncom septembra novinári českého servera Seznam Zprávy zistili, že spolupracovníci Rybaru pôsobia aj v Európe a pravidelne robia rozhovory s politikmi, novinármi a odborníkmi. České úrady zadržali a vypočuli ruských občanov Vitalija Čaščuchina a Igora Dolmatova, ktorí sú s kanálom Rybar spojení, a nariadili im opustiť územie ČR.
Britská vláda označila Zvinčuka za spolumajiteľa a generálneho riaditeľa siete Rybar a tvrdí, že je čiastočne koordinovaná ruskou prezidentskou administratívou, dostáva finančné prostriedky od štátnej spoločnosti Rostech a spolupracuje s príslušníkmi ruských spravodajských služieb.
Zakladateľ ruského provojnového a propagandistického kanála Rybar Michail Zvinčuk plánuje zažalovať čiernohorské úrady za svoje vyhostenie z krajiny a zaistenie techniky jeho tímu. V piatok ho zadržali spolu s manželkou Valerijou a tromi kolegami. Po niekoľkých hodinách vypočúvania úrady nariadili všetkým piatim, aby opustili krajinu. V sobotu o tom informovali ruské a čiernohorské médiá.
Zvinčuk zverejnil na kanáli Rybar krátke video z letiska v Podgorici, v ktorom oznámil, že sa vracia domov. Zadržaná skupina následne zamierila do Belehradu, kde chce Zvinčuk podľa vlastných slov vyhľadať právnikov a podniknúť právne kroky proti čiernohorským úradom, informoval denník Vijesti.
Čiernohorské úrady zdôvodnili vyhostenie Zvinčukovho tímu záujmami národnej a vnútornej bezpečnosti. Po vykonaní operatívnych a spravodajských úkonov dospeli k záveru, že pobyt zadržaných v krajine nemôže pokračovať. Podľa čiernohorských médií išlo o administratívne vyhostenie, nie o vydanie do iného štátu.
Správcovia kanála Rybar tvrdia, že skupina sa v Čiernej Hore zdržiavala legálne a neporušila tamojšie zákony. Do krajiny podľa nich prišla nakrútiť film o prechode Čiernej Hory na vízový režim EÚ.
Na Zvinčuka sa vzťahujú sankcie EÚ, ktoré zahŕňajú zákaz vstupu na územie členských štátov a tranzitu cez ne. Brusel ich odôvodňuje jeho činnosťami, ktoré podľa EÚ narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny.
Čiernohorská polícia zadržala Zvinčukov tím v piatok približne o 07:00 h pri odchode z hotela v meste Risan. Zvinčuk tvrdí, že polícia pri prehliadke nevyhotovila protokol a zaistenú techniku im nevrátila. Neskôr im odovzdala súpis zaistených vecí, nevysvetlila však, ako ich môžu získať späť.
„Všetky postupy boli absolútne porušené. Stačí už len to, že sme podpisovali dokumenty, ktorých obsah nám nikto nepreložil,“ uviedol Zvinčuk. V Belehrade sa plánuje obrátiť na právnickú kanceláriu.
Polícia informovala, že pri zásahu v hoteli zaistila dron, fotografické a videozariadenia, kameru GoPro a niekoľko mobilných telefónov. Techniku plánuje podrobiť expertíze, ktorá má objasniť, na aké účely ju používali.
Čiernohorské tajné služby sledovali Zvinčuka a jeho tím niekoľko dní. Podľa médií bola operácia zameraná na „potlačenie hybridných aktivít“ siete kanálov Rybar. Podľa informácií portálu Baza Zvinčuka, jeho manželku a troch kolegov podozrievajú zo šírenia proruských materiálov a z možného zahraničného zasahovania do informačného priestoru krajiny.
Niekoľko dní pred zadržaním sa Zvinčuk a jeho tím nachádzali v Srbsku a Bosne a Hercegovine. Podľa dostupných informácií tam nakrúcali dokumentárny seriál o vzťahoch medzi Ruskom a Balkánom, uviedla balkánska redakcia Rádia Sloboda (RFE/RL).
Poľský Úrad na ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov (UOKiK) v pondelok vzniesol obvinenia voči štyrom spoločnostiam zo skupiny Google pre podozrenie zo zneužívania dominantného postavenia voči poľským médiám. Dôvodom je spôsob rokovaní o odmeňovaní za využívanie novinových článkov vo vyhľadávači a službách Google News a Google Discover, informuje varšavský spravodajca TASR.
UOKiK uviedol, že Google pri návrhu odmien neposkytol vydavateľom údaje potrebné na posúdenie ponúknutých sadzieb. Neuviedol napríklad, ako využíva novinárske publikácie a aké príjmy z toho dosahuje, ani parametre použité pri výpočte či dokumenty umožňujúce overiť jeho predpoklady. Vydavatelia tak podľa úradu nemohli posúdiť výhodnosť ponuky alebo predložiť vlastný návrh založený na údajoch.
Obvinenia sa týkajú spoločností Alphabet Inc., Google LLC, Google Ireland Limited a Google Poland. Maximálna pokuta za zneužitie dominantného postavenia na trhu môže dosiahnuť desať percent obratu.
„Veľké technologické spoločnosti nemôžu stáť nad zákonom. Predpisy jasne určujú, aké informácie musí Google poskytnúť vydavateľom, aby sa s nimi mohol spravodlivo vyrovnať za obsah, ktorý využíva. Chýbajúce údaje viedli k situácii, keď sa rokovania stávali iba formálnymi a smerovali k nanúteniu podmienok zo strany dominantného subjektu na trhu,“ uviedol predseda UOKiK Tomasz Chrostny.
Úrad zároveň upozornil, že nie je stranou sporu a neposudzuje výšku odmeny navrhovanú Googlom. Ak sa zúčastnené strany nedohodnú, odmenu môže určiť predseda Úradu elektronických komunikácií.
Európska komisia tiež vedie samostatné vyšetrovanie Google. Jeho cieľom je zistiť, či spoločnosť používa obsah vydavateľov v službách založených na umelej inteligencii bez primeranej kompenzácie a bez toho, aby im dala možnosť namietať.
UOKiK zase vedie ďalšie konania voči veľkým technologickým spoločnostiam vrátane Apple a Meta.
Ceny Emmy, hodnotiace to najlepšie v televíznej tvorbe, sú najnovším galavečerom v globálnom zábavnom priemysle, ktoré podpísali zmluvu o streamovaní, a od budúceho roka sa už nebudú vysielať v televízii, ale na platforme Amazon Prime, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Akadémia televíznych umení a vied (ATAS) v utorok oznámila uzavretie novej šesťročnej zmluvy, vďaka ktorej bude možné sledovať udeľovanie cien Emmy prostredníctvom streamovania po celom svete bez poplatku na danej platforme spoločnosti Amazon.
Už v poradí 79. ročník udeľovania amerických cien Emmy, naplánovaný na september 2027, sa stane prvým z hlavných ocenení známych pod skratkou EGOT - Emmy, Grammy, Oscar, Tony -, ktorý bude vysielaný výlučne prostredníctvom streamovania.
Udeľovanie prestížnych Oscarov sa od roku 2029 presúva na webovú platformu YouTube - po uplynutí posledných dvoch rokov zmluvy s televíznou stanicou ABC.
Prechod udeľovania cien Emmy na streamovacie platformy odzrkadľuje širšie trendy v danom odvetví, zatiaľ čo televízne stanice súperia o zachovanie si vplyvu, keďže streamovanie sa ukazuje ako čoraz dominantnejšia sila, poznamenala AFP.
Copyright © TASR 2026
Bývalá hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavitt bude komentátorkou Fox News. Mainstreamové médiá sa predtým v tlačovej miestnosti často stávali terčom jej kritiky. Na spravodajstvo televízie sa neraz sťažuje aj Donald Trump.
Leavitt pôsobila hlavná hovorkyňa prezidenta do augusta. Biely dom opustila, aby sa mohla sústrediť na rodinu.
Vlani v januári sa v 27 rokoch stala najmladším človekom menovaným do tejto funkcie. Po odchode ju doteraz nikto nenahradil.
Trump do svojej druhej administratívy prizval množstvo osobností, ktoré pracovali pre Fox News. Kľúčové posty v jeho kabinete napríklad obsadili Pete Hegseth ako minister obrany a Sean Duffy ako minister dopravy.
Leavitt sa naopak stala známou osobnosťou ako Trumpova spolupracovníčka a do stanice mediálneho magnáta Ruperta Murdocha teraz prechádza.
V Bielom dome sa presadila ako Trumpova neochvejná obhajkyňa, napísal denník The New York Times. Republikánsky prezident si pochvaľoval jej slovné prestrelky s novinármi a o jej perách povedal, že sa „hýbu ako guľomet“.
Fox News má úzke väzby na Trumpa, ktorého pravidelne v hlavnom vysielacom čase obhajujú hviezdy stanice ako Sean Hannity a Jesse Watters.
Trumpova nevesta Lara Trump moderuje program vysielaný raz týždenne a ministri jeho kabinetu pravidelne v programoch stanice vystupujú.
Vzťah Trumpa s Fox News je napriek tomu komplikovaný. Minulý týždeň napríklad na sociálnej sieti Truth Social napísal, že stanica vysiela „celkom negatívny naratív“.
Paramount Skydance dokončil prevzatie konkurenta Warner Bros. Discovery v hodnote 110 miliárd dolárov. Akcie zlúčenej firmy s názvom Skydance sa presunuli z trhu Nasdaq na newyorskú burzu, kde sa budú obchodovať pod symbolom SKYD.
Šéf skupiny David Ellison už minulý týždeň uviedol, že účelom názvu Skydance je zachovanie samostatnej identity štúdií Paramount a Warner Bros.
Spotify rozšíri do konca roka ponuku audiokníh do vyše 180 krajín zo súčasných 22. Záujem o audioknihy podľa platformy rastie, po expanzii budú mať používatelia prístup k 350-tisíc titulom vo viac než 120 jazykoch.
Podľa údajov Spotify sa počet používateľov, ktorí audioknihy každý mesiac počúvajú, zvýšil medziročne o 40 %. Počet hodín strávených počúvaním vzrástol o vyše 30 %.
Firma vylepší funkciu Page Match, ktorá umožňuje ľahko prechádzať medzi tlačenou alebo digitálnou knihou a jej zvukovou verziou.
Po novom budú môcť používatelia naskenovať kód ISBN knihy a zadať číslo stránky, a ľahšie tak nájdu zodpovedajúce miesto v audioknihe.
Spotify označila v júni 2022 audioknihy za významnú oblasť rastu. O niekoľko mesiacov neskôr spustila službu v USA, kde ponúka 300-tisíc titulov.
Celkovo má na výber 800-tisíc audiokníh od takmer 300 vydavateľov a vyše 50-tisíc autorov
Copyright © ČTK 2026
