Tlačová beseda RTVS na tému: RTVS je slobodná a verejnoprávna

 Tlačová beseda RTVS na tému: 

RTVS je slobodná a verejnoprávna

Tlačová beseda RTVS na tému: RTVS je slobodná a verejnoprávna bude dnes o 14:30 v konferenčnej miestnosti na prízemí budovy Slovenského rozhlasu, Mýtna 1, Bratislava. Vystúpia na nej generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, riaditeľ Sekcie programových služieb SRo Michal Dzurjanin, riaditeľ Sekcie spravodajstva a publicistiky Vahram Chuguryan, vedúca Odboru televízneho spravodajstva a aktuálnej publicistiky Hana Lyons a vedúca Odboru rozhlasového spravodajstva a aktuálnej publicistiky Petra Stano Maťašovská.

RTVS: Žiadosť o opravu

RTVS: Žiadosť o opravu

„Žiadame vydavateľov tlačových periodík a prevádzkovateľov spravodajských portálov o opravu nepravdivých tvrdení o tom, že Zuzana Kovačič Hanzelová dostala písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny za to, že kritizovala vedenie RTVS. Ako jej pochybenie bolo vyhodnotené ňou šírenie nepravdivej informácie, že do spravodajstva RTVS bola šéfredaktorom presadzovaná neoverená konšpirácia o tom, že sýrskym deťom mali byť podané šumivé tablety, aby bola na záberoch nafingovaná pena z úst a vyzeralo to ako chemický útok. Nič také na porade nezaznelo, čo potvrdili všetci prítomní redaktori a editori. Toto vymyslené tvrdenie poškodzuje dobrú povesť RTVS a dôveryhodnosť spravodajstva. Preto žiadame opraviť tieto nepravdivé tvrdenia vo všetkých vašimi médiami publikovaných článkoch“.

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

"Trošková mala stupeň previerky na prácu, ktorú vykonávala".
Robert Fico

„Na jednej strane stojí šéf spravodajstva RTVS PhDr. Vahram Chuguryan, PhD., dlhoročný zahraničnopolitický novinár, vzdelaný a skúsený odborník. Na druhej strane stojí bakalárka žurnalistiky Hanzelová, jednostranná a arogantná 29-ročná zlostná blondína, ktorá ešte nieže nevyprodukovala nič užitočné, ale ani si nedokončila vysokú školu. Hádajte, komu dôverujem viac.“
Ľuboš Blaha

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Členské štáty EÚ by mali prijať nevyhnutné právne predpisy a opatrenia, ktoré by novinárom zaistili bezpečné a chránené prostredie umožňujúce nezávislý výkon ich povolania bez neprimeraných zásahov. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré vo štvrtok schválili poslanci Európskeho parlamentu (EP) pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače.
Parlament - po podobnom aprílovom uznesení zo Štrasburgu - opätovne odsúdil zavraždenie slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Poslanci tiež zopakovali svoju výzvu pre Konferenciu predsedov (predseda EP a lídri politických skupín), aby predložila návrh o možnostiach, ako by europarlament mohol oceniť prácu Jána Kuciaka, a aby zvážila možnosť, že po ňom pomenuje stáž EP pre novinárov.
Uznesenie zároveň vyzýva Európsku komisiu, aby z rozpočtu EÚ vyčlenila trvalé a primerané finančné prostriedky na podporu Nástroja monitorovania plurality médií v rámci Centra pre pluralitu a slobodu médií.
Komisia by podľa uznesenia mala vytvoriť aj nezávislý mechanizmus monitorovania rizík v oblasti slobody a plurality médií v EÚ.
Poslanci v tejto súvislosti žiadajú členské štáty Únie, aby posilnili finančnú podporu pre poskytovateľov verejných služieb a investigatívnu žurnalistiku, ale zdržali sa zasahovania do redakčných rozhodnutí. Všetky verejné prostriedky poskytnuté vlastníkom médií by podľa europoslancov mali byť pravidelne monitorované.
EP v tejto súvislosti opäť vyzval na zaistenia neutrality DPH vo vzťahu k médiám, čiže rovnakého prístupu k tlačeným médiám a on-line spravodajským portálom, ako to odporúčal už vo svojom uznesení z 13. októbra 2011.
Uznesenie vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s novinárskymi organizáciami zriadili nezávislý a nestranný regulačný orgán, ktorý by monitoroval a informoval o hrozbách a násilí voči novinárom. Členské štáty by do svojej vnútroštátnej legislatívy mali zakotviť účinné právne postihy za nátlak, sledovanie či hrozbu násilia voči novinárom, ktoré obmedzujú slobodný výkon ich povolania či zvádzajú k autocenzúre.
V širšom kontexte slobody médií štvrtkové uznesenie Európskeho parlamentu vyjadruje znepokojenie európskych zákonodarcov nad nárastom výskytu kybernetického šikanovania, zverejňovania pornografie z pomsty či produkovania materiálov zobrazujúcich pohlavné zneužívanie detí.
Poslanci sa zhodli, že masmédiá musia v plnej miere prihliadať na záujmy maloletých osôb a dodržiavať ich práva. Vyzvali tiež na prijatie právnych predpisov, ktoré by zabezpečili odhaľovanie, nahlasovanie a odstraňovanie obsahu poškodzujúceho ľudskú dôstojnosť zo sociálnych médií.
Podľa ich názoru by sa tzv. "fake news", teda falošné správy, nikdy nemali využívať na podkopávanie dôvery verejnosti v médiá ani na diskreditáciu a kriminalizáciu kritických hlasov.
Uznesenie preto nabáda spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálnych médií a on-line platformy, aby vyvinuli nástroje, ktoré používateľom umožnia nahlasovať a označovať potenciálne falošné správy, umožnia ich preskúmanie nezávislými a nestrannými organizáciami na kontrolu faktov a urýchlia ich opravu.
V neposlednom rade europarlament vyzval Európsku komisiu, aby predložila návrh smernice zameranej voči strategickým žalobám proti verejnej účasti (SLAPP), ktorá bude chrániť nezávislé médiá v EÚ pred nepríjemnými súdnymi procesmi určenými na ich umlčanie alebo zastrašenie.

Copyright © TASR 2018

SaS vyzýva Rezníka a vedenie RTVS, aby v záujme upokojenia atmosféry odstúpili

SaS vyzýva Rezníka a vedenie RTVS, aby v 

záujme upokojenia atmosféry odstúpili

Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník so svojimi najbližšími spolupracovníkmi, vedúcimi redakcií spravodajstva a publicistiky, zničili dôveryhodnosť RTVS, ktorú si toto verejnoprávne médium vybudovalo za jeho predchodcu. Myslia si to predstavitelia opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS), ktorých stanovisko k aktuálnej situácii vo verejnoprávnom médiu poskytla hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková.

"Dnes je RTVS v rozklade. S redaktormi spravodajstva solidarizuje celá novinárska obec vrátane iných redakcií RTVS. Jaroslav Rezník, Vahram Chuguryan, Petra Stano Maťašovská a Hana Lyons sa profesionálne skompromitovali a sú spájaní so snahami koaličných strán, najmä SNS a Smeru-SD, podriadiť si verejnoprávne médium svojim záujmom. To je zásadná diskvalifikácia a dôvod na odstúpenie z funkcií. Vyzývame ich, aby v záujme upokojenia atmosféry tak urobili a dali príležitosť parlamentu vybrať kvalifikovanejší tím do vedenia RTVS. Je nemysliteľné, aby občania na Slovensku platili koncesionárske poplatky a súčasne boli svedkami normalizačných praktík z tých najtemnejších dôb mečiarizmu," píše sa v stanovisku SaS, pod ktorým sú podpísaní predseda SaS Richard Sulík, podpredsedníčka NR SR za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová a poslankyňa NR SR a tímlíderka SaS pre kultúru Renáta Kaščáková.

Podľa liberálov RTVS v súčasnosti prestáva plniť svoje zákonom určené poslanie byť objektívnym, vyváženým a nestranným verejnoprávnym médiom. "Za príkladmi netreba chodiť ďaleko. RTVS v stredu neponúkla divákom žiadnu informáciu z tlačovej besedy strany SaS, ktorá bola venovaná Dňu slobody tlače a zaznela na nej aj kritika vedenia RTVS," dodávajú liberáli.

Rezník vo štvrtok na Výbore NR SR pre kultúru a médiá vysvetľoval situáciu v RTVS členom výboru. Vyhlásil, že žiadna politická moc nezasahovala, nezasahuje a nebude zasahovať do vysielania RTVS. "Zároveň zdôrazňujem, že kým na tomto poste budem, nebude do vysielania RTVS zasahovať ani žiadna iná moc," povedal Rezník. Na výbore vystúpil na základe návrhu podpredsedu parlamentu a člena výboru Bélu Bugára (Most-Híd). Exminister kultúry a člen výboru Marek Maďarič (Smer-SD) považuje situáciu v RTVS za kritickú. "Ak 60 redaktorov napíše list verejnosti, toto nie je znak dobrej situácie,“ povedal. Veľký podiel viny na súčasnej situácii v RTVS majú podľa Maďariča aj politici. "Tí, ktorí pred voľbou nového generálneho riaditeľa obviňovali RTVS, že je protivládna, tí, ktorí politickú nomináciu nadradili nad profesionálne schopnosti," povedal.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Organizátori zhromaždení z občianskej iniciatívy Za slušné Slovensko sa stretli 30. apríla a 1. mája 2018 v Banskej Štiavnici, kde sa zhodli, že budú aj naďalej pokračovať v občianskych aktivitách po celom Slovensku. Vyplýva to z oficiálneho stanoviska, ktoré iniciatíva poskytla agentúre SITA. Zhromaždenia budú pokračovať v piatok 4. mája po celom Slovensku s názvom „Za slušné Slovensko – predvečer svadby“. Organizátori si chcú takýmto spôsobom pripomenúť plánovaný sobáš zavraždeného novinára Jána Kucia a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Ten sa mal konať v sobotu 5. mája. Zúčastnení občania budú mať na zhromaždeniach možnosť podpísať sa pod petíciu za referendum o predčasných parlamentných voľbách, ktorú organizujú odlišné iniciatívy. Piatkové zhromaždenia podporia aj slovenskí farmári, ktorí v piatok vyjdú do ulíc na poľnohospodárskych strojoch.
„Občianska iniciatíva Za slušné Slovensko volá po trvalej zmene krajiny. Uvedomujeme si, že zmena nenastane zo dňa na deň, preto budeme robiť všetko preto, aby zo Slovenska bola či už po predčasných alebo riadnych voľbách lepšia, spravodlivejšia a slušnejšia krajina. Budeme upozorňovať na celoslovenské problémy a rovnako aj regionálne témy, keďže sme iniciatívou ľudí z celého Slovenska. Vyzývame všetkých ľudí, ktorí majú radi Slovensko, aby sa začali angažovať vo verejnom živote, nebáli sa nahlasovať korupciu a pomenovať problémy, ktoré vo svojom okolí vidia, a navrhovať ich riešenia. Nebojme sa osloviť poslancov obecných zastupiteľstiev, ale aj poslancov v parlamente. Politika musí byť službou,“ uvádzajú v stanovisku organizátori.
„Piatok 4. mája 2018, v predvečer svadby, ktorú mali mať Ján a Martina si uctíme ich pamiatku zhromaždeniami po celom Slovensku s názvom ´Za slušné Slovensko – predvečer svadby´. O mieste a čase jednotlivých zhromaždení budú informovať organizátori z konkrétnych miest. Spoločne ukážeme politikom, ktorí sa nám vysmievajú, že nikam neodchádzame, a že stále voláme po tom, aby bola politika službou – službou všetkým ľuďom, nie len „našim“ ľuďom. Budeme volať po vyšetrovaní káuz, o ktorých Ján a jeho kolegovia píšu," dopĺňa iniciatíva.
Za slušné Slovensko sleduje aj dianie vo verejnoprávnej RTVS. „Jednou z lekcií, ktorú nás smrť Jána Kuciaka naučila, je, že za slobodu médií sa musí postaviť aj verejnosť. No ak chceme slušnú políciu, súdy a úrady, potrebujeme aj slušné média, ktoré nie sú sluhami politikov. Preto spoločne verejne odmietame normalizáciu, ktorá začala v RTVS,“ uzatvorili organizátori. Na doterajšie zhromaždenia vyšlo do ulíc desaťtisíce občanov Slovenskej republiky.

Zhromaždenie s názvom Za slušné Slovensko – predvečer svadby bude dnes o 17:00 aj na Trojičnom námestí v Trnave. Organizátori si ním podobne ako v ďalších slovenských mestách pripomenú plánovaný sobáš zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej, ktorý sa mal konať v sobotu 5. mája. Plány na veľký deň prekazil zatiaľ neznámy páchateľ, ktorý ich vo februári brutálne zavraždil v rodinnom dome vo Veľkej Mači v okrese Galanta. Na organizovaní ďalších zhromaždení sa dohodli zástupcovia iniciatívy Za slušné Slovensko na stretnutí v Banskej Štiavnici na prelome apríla a mája.
"Táto dvojnásobná vražda bola pre mnohých budíkom, ako to na Slovensku vyzerá. V článku, na ktorom pracoval Ján Kuciak, bolo množstvo prepojení talianskej mafie na politikov. Reakcie, ktoré od týchto politikov prišli, niesli v sebe iba aroganciu moci, strašenie o prevratoch zo zahraničia a ďalšie útoky na novinárov. Spustil sa veľký útok na média a novinárov, ktorí sa nebáli vyjadriť svoju podporu Jánovi a ďalej pracujú na odhaľovaní korupcie a mafie, ktorá ovláda Slovensko. Len v posledných dňoch boli prepustení z RTVS ľudia, ktorí robili výbornú prácu a prichádzajú namiesto nich ľudia, ktorí šíria rôzne konšpirácie,“ napísali v pozvánke na podujatie organizátori zhromaždenia v Trnave.
V Trnave sa doteraz konali štyri zhromaždenia Za slušné Slovensko. Ich účastníci požadovali okrem iného dôkladné vyšetrenie vraždy dvoch mladých ľudí a personálne zmeny vo vláde aj v polícii.


2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Akadémia Axela Springera ocenila Jána Kuciaka in memoriam

Akadémia Axela Springera ocenila 

Jána Kuciaka in memoriam

Zvláštnu cenu, ktorú Akadémia Axela Springera v Berlíne udelila in memoriam zavraždenému slovenskému investigatívnemu novinárovi Jánovi Kuciakovi, si v Berlíne prevzali vo štvrtok žurnalistova sestra Mária a Peter Bárdy, šéfredaktor internetového portálu Aktuality.sk, pre ktorý ocenený pracoval.
Stalo sa tak pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače v rámci odovzdávania cien spomínanej akadémie.
Ocenenie za vynikajúcu prácu mladého žurnalistu mimo nemecky hovoriaceho priestoru, ktoré je dotované sumou 5000 eur, bolo udelené vôbec po prvý raz, pripomenula tlačová agentúra DPA.
Riaditeľ akadémie Marc Thomas Spahl vyzdvihol oceneného ako múdreho a neoblomného mladého novinára.
Kuciakova evidentne dojatá sestra pri tejto príležitosti zdôraznila, že jej brat bol presvedčený o tom, že môže svet zmeniť na lepší.
Telá zavraždeného 27-ročného novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej našla polícia 25. februára v rodinnom dome vo Veľkej Mači v okrese Galanta.
V priebehu večera si ocenenia pre mladých novinárov prevzalo celkove päť laureátov v troch hlavných kategóriách a ďalších dvoch za investigatívne rešeršovanie a kreatívnu realizáciu.
Spahl v tejto súvislosti vyzdvihol fakt, že kvalitná žurnalistika získava na význame v časoch, ktoré charakterizujú "fake news" a v celosvetovej relácii ustupujúca sloboda tlače.

Copyright © TASR 2018

Takmer 50 zamestnancov RTVS vyjadrilo listom podporu svojim kolegom

Takmer 50 zamestnancov RTVS vyjadrilo listom 

podporu svojim kolegom

Takmer 50 zamestnancov a spolupracovníkov verejnoprávneho RTVS vyjadrilo podporu svojim kolegom zo spravodajstva. Urobili tak prostredníctvom otvoreného listu, pričom zastúpenie má medzi nimi napríklad Rádio Slovensko, Rádio Regina, Rádio Patria, Rádio Devín či Rádio_FM, ale tiež odbor vlastnej tvorby či odbor hudby a špecializovaných programov.
"Umlčanie kritických hlasov, degradovanie na nižšie pozície, vyhrážanie sa žalobami, vyvíjanie tlaku na 'dobrovoľný' odchod zo zamestnania, prepúšťanie bez porušenia pracovnej disciplíny, ohováranie a znevažovanie v médiách, pretláčanie nepravdivých alebo neoverených informácií do spravodajských vstupov - na toto nie sme v RTVS zvyknutí a zvykať si ani nechceme," uvádza sa v liste.
Kolegom zároveň poďakovali za ich nasadenie a profesionalitu, ktorými mali pozdvihnúť dôveryhodnosť spravodajstva RTVS. "Poznáme vašu prácu, osobne poznáme vás a dôverujeme vám. Chceme, aby ste vedeli, že pri vás stojíme a podporujeme vás vo vašej práci v boji za pravdu a novinársku slobodu," píše sa ďalej v otvorenom liste.
Vedenie spravodajstva RTVS v piatok (27.4.) ukončilo spoluprácu so štvoricou externých pracovníkov spravodajstva RTVS, keď im nepredĺžilo zmluvy. RTVS skonštatovala, že viacerým redaktorom skončila dohoda o externej spolupráci a vedenie spravodajstva sa rozhodlo, že niektorým z nich ju k danému dňu nepredĺži. V posledných dňoch pribúdajú redaktori, ktorí ukončujú spoluprácu na vlastnú žiadosť. "Napriek tomu, čo sa v médiách objavuje, deklarujem, že spravodajstvo RTVS pracuje slobodne," uviedol na štvrtkovom rokovaní Výboru NR SR pre kultúru a médiá generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník. Zároveň podotkol, že žiadna politická moc nezasahovala, nezasahuje a nebude zasahovať do vysielania RTVS.


Zamestnanci RTVS, ktorí podpísali list

Rozália Vlasková (Rádio Junior), Gábor Czímer (Rádio Patria), Miroslava Kobzová (Rádio Devín), Tomáš Bartoněk (Rádio Devín), Simona Fochlerová (Rádio Devín), Samuel Smatana (Odbor hudby a špecializovaných programov), Daniela Kapitáňová (Odbor vlastnej tvorby), László Jaubecz (Rádio Patria), Katarína Havranová (Rádio Patria), Anca Dragu (RSI), Dušan Kozák (Odbor výroby), Ján Klíma (Rádio Devín), Ina Sečíková (RSI), Mojmír Procházka (RSI), Marek Puškáš (Rádio Pyramída), Martin Šenc (Rádio Litera), Melánia Puškášová (Odbor hudby a špecializovaných programov), Norbert Kálmán (Rádio Patria), Boris Koreň (bývalý vedúci Odboru aktuálnej a analytickej publicistiky), Vladimír Seman (Rádio Slovensko), Fedor Blaščák (Rádio_FM), Andrea Makýšová Volárová (Rádio Devín), Maroš Hečko (Rádio_FM), Slavomír Uhrin (Rádio_FM), Noémi Récseiová (Rádio Patria), Martina Kubániová (Rádio Slovensko), Juraj Mravec (Reportéri), Juraj Pavlovič (RSI), Martina Švirlochová (Rádio Regina), Jana Ambrózová (Rádio_FM), Maja Hriešik (Rádio_FM), Dalibor Uhlár (Rádio Regina), Katrin Litschko (RSI), Peter Sabaček (RSI), Tereza Simanová (Odbor vlastnej tvorby), Tereza Križková (Odbor vlastnej tvorby), Miroslav Kocúr (Rádio Slovensko), Ján Svrček (špecialista ľudských zdrojov), Veronika Dianišková (Rádio Junior), Ján Sklenár (Rádio Devín), Zuzana Golianová (Rádio Devín), Zuzana Kallová (Rádio Devín), Zuzaha Hudecová (šéfdramaturgička Jednotky), Monika Kekeliaková (Rádio Litera), Pavol Náther (Odbor vlastnej tvorby)


Copyright © TASR 2018

Novinárska cena 2017

Novinárska cena 2017

Víťazmi Novinárskej ceny za rok 2017 v jednotlivých súťažných kategóriách sa stali:

Písaná žurnalistika:

Najlepší investigatívny príspevok: Vladimír Šnídl, SNS na obrane, Denník N

Najlepší rozhovor: Marek Vagovič - Bývalý šéf tímu Gorila Marek Gajdoš: Urobili zo mňa nepriateľa štátu., Aktuality.sk

Najlepší analytický príspevok: Mária Hunková - Máme lepšie nemocnice ako na Západe alebo ako sa zo strachu nebezpečne klame. Týždenník TREND

Najlepšia reportáž: Juraj Koník, Martina Koník, Tomáš Benedikovič - Takto učí dobrý učiteľ. Novinár odišiel z Bratislavy na východ a odpísané deti vyťahuje do normálneho života., Denník N

Najlepší komentár: Beata Balogová - Autorská strana Beaty Balogovej, Denník SME

Najlepší príspevok uverejnený na blogu: Radovan Bránik - Séria blogov, Blog.sme.sk



Prierezové kategórie

Najlepší regionálny alebo regionálne odvysielaný príspevok: Peter Jabrik, Jaroslav Vrábeľ - Séria káuz Tempus, Denník Korzár

Najlepší kreslený vtip, komiks, karikatúra: Martin Šútovec - Séria karikatúr, Denník N

Cena za inovatívnu online žurnalistiku: Peter Nagy - SME.sľuby.sk, SME.sk


Audiovizuálna žurnalistika:

Najlepší rozhovor, beseda, diskusia: Oľga Baková, Tomáš Kaminský, Ľubica Stanek, Ondrej Starinský, Andrea Horečná, Maja Hriešik - Silná zostava: Sú korupcia, podplácanie a rodinkárstvo našimi tradičnými normami?, RTVS

Najlepšia fotografia: Juraj Mravec - Mosúl cena za slobodu, Denník N, Aktuality.sk

Najlepší investigatívny príspevok: Katarína Začková - Reportéri: Zviera ako vec, RTVS

Najlepšia reportáž: Lýdia Kokavcová - Reportéri: O cigánskych studničkách; Reportéri: Myšlienky a tradície tohto národa, RTVS



ŠPECIÁLNE OCENENIA:

Špeciálna cena Novinárskej ceny 2017 a Fondu Investigatívnej žurnalistiky: Ján Kuciak

Cena Asociácie vydavateľov tlače: Tomáš Kyseľ, Martin Odkladal, Ján Petrovič, Rudo Sivý, Marek Vagovič, Peter Bárdy, Stanislava Harkotová, Jana Čunderlíková, Ján Jasenka, Mišo Čarnoky - 25 rokov Slovenska, Aktuality.sk

Cena Zastavme korupciu: Monika Tódová - Vyšetrovateľ Gorily Gajdoš: Vidím, koľko komu Penta poslala na účet, ale neviem dokázať, že je to úplatok, Denník N

Cena Otvorenej spoločnosti: Redakcia Denníka N - Vzdelávacie projekty pre stredné školy, Denník N

Cena Solutions Journalism: Juraj Koník - Takto učí dobrý učiteľ. Novinár odišiel z Bratislavy na východ a odpísané deti vyťahuje do normálneho života, Denník N

Česko-slovenská cena verejnosti: Saša Uhlová - Hrdinové kapitalistické práce, A2larm

Poslaním novozaloženého Fondu investigatívnej žurnalistiky je podporovať prácu investigatívnych novinárov v ich jedinečnej práci s veľmi špecifickým a významným vplyvom na našu spoločnosť a oceňovať a zviditeľňovať výnimočné investigatívne projekty a novinárov.

„Šokujúce februárové udalosti nenechali nikoho chladným. Spoločenské a politické otrasy ešte nedozneli. Viac ako tucet občianskych iniciatív je odhodlaných prísne kontrolovať oblasť verejného života. Ako organizátor Novinárskej ceny chceme k tomuto úsiliu prispieť podporu investigatívnej žurnalistiky ako dôležitého nástroja verejnej kontroly. Zároveň sme toho názoru, že pamiatka Jána Kuciaka si zasluhuje trvalú spomienku. Tú podľa nás reprezentuje Fond pre investigatívnu žurnalistiku," uviedol Ján Orlovský, správca Nadácie otvorenej spoločnosti.

Vyhlasovateľom súťaže je Nadácia otvorenej spoločnosti. Hlavným partnerom Novinárskej ceny 2017 je Slovenská sporiteľňa.

Na polici v hrnci,voľačo tam mrnčí

Na polici v hrnci,voľačo tam mrnčí

Odvaha nespočíva v slovách, spočíva vo voľbe

Odvaha nespočíva v slovách, 

spočíva vo voľbe

„Čokoľvek tu povieme, ortieľ už je povedaný. Akokoľvek sa budeme snažiť, sme pre vás politická moc, ktorá sa snaží umlčať novinárov. Viac k tejto téme ani nepoviem, lebo už je rozhodnuté.“
Béla Bugár

„Situácia v RTVS nie je dobrá. Nie je dobrou vizitkou, ak rad za radom odchádzajú alebo sú odídení skúsení pracovníci.“
Marek Maďarič

„Všeličo viem zniesť, ale ak som na niečo citlivý, tak je to na slovo normalizácia. Ja som zažil, čo je to normalizácia. Nijaká politická moc nezasahuje do vysielania. Ale pokiaľ tam budem, nebude do vysielania zasahovať ani žiadna iná moc.“
Jaroslav Rezník

„Nedovoľte, aby si RTVS privlastnila skupina jednotlivcov a pretvorila na svoj zvrátený obraz.“
Jana Masárová, Matúš Baňovič, Kristián Čekovský a Matúš Dávid

RTVS by mala lepšie komunikovať s verejnosťou, uzniesol sa výbor

RTVS by mala lepšie komunikovať s 

verejnosťou, uzniesol sa výbor

Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá dnes zobral na vedomie informáciu o súčasnom stave vo verejnoprávnom Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS), ktorú podal generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník. Výbor odporúča zlepšiť komunikáciu RTVS s verejnosťou. V úvode rokovania výboru podpredseda NR SR Béla Bugár (Most-Híd) vyhlásil, že je znechutený z debaty, ktorá sa okolo situácie v RTVS vedie, a kritizoval dnešné spoločné vyhlásenie, pod ktoré sa podpísalo vyše 190 novinárov z rôznych médií, v ktorom vyjadrujú znepokojenie zo súčasného diania v RTVS. „Čokoľvek tu povieme, ortieľ už je povedaný. Akokoľvek sa budeme snažiť, sme pre vás politická moc, ktorá sa snaží umlčať novinárov. Viac k tejto téme ani nepoviem, lebo už je rozhodnuté,“ povedal Bugár.

Rezník sa v úvode svojho vystúpenia razantne ohradil voči vyjadreniam, ktoré v spoločnosti a v médiách na adresu rozhodnutí vedenia RTVS zaznievajú. Pripomenul, že v minulosti, keď bol generálnym riaditeľom Slovenskej televízie Richard Rybníček, prepustili 1 096 zamestnancov, počas pôsobenia prvej generálnej riaditeľky RTVS Miloslavy Zemkovej viac ako 200 ľudí a za Václava Miku vedenie ohlásilo hromadné prepúšťanie 298 zamestnancov. Priblížil, že k 30. aprílu tohto roka má RTVS 97 interných a 141 externých redaktorov. "Externí prevažujú nad internými. To, čo spustilo lavínu je, že vedenie spravodajstva ukončilo spoluprácu so štyrmi externistami. Odvtedy počúvame o nás klamstvá, vyfabulované záležitosti. Napriek tomu deklarujem, že vysielanie je slobodné, redakčná práca je slobodná," vyhlásil s tým, že spravodajstvo má byť pre všetkých, má dávať priestor všetkým svetonázorom, je a bude kritické a otvorené. Dodal, že doteraz bol presvedčený, že nie je dobre, aby sa verejne komunikovali interné veci. Pripomenul, že pravidelne chodil na porady sekcie spravodajstva a stav, ktorý tam bol, považuje za optimálny. "To, že sme zaviedli zápisy z porád považujem za elementárnu záležitosť. Chceme, aby príspevky redaktorov hodnotili aj editori," dodal. Zároveň odmieta nazývať situáciu v RTVS normalizácia. „Všeličo viem zniesť, ale ak som na niečo citlivý, tak je to slovo normalizácia. Ja som zažil, čo je to normalizácia,“ povedal. „Nijaká politická moc nezasahuje do vysielania. Ale pokiaľ tam budem, nebude do vysielania zasahovať ani žiadna iná moc," vyhlásil rezník a ubezpečil, že žiadna normalizácia v RTVS nenastane.

Podľa exministra kultúry Mareka Maďariča je ilustrovanie počtov prepustených počas pôsobenia predchodcov Rezníka veľmi lacný manéver. "Situácia v RTVS nie je dobrá. Nie je dobrou vizitkou, ak odchádzajú skúsení kvalitní zamestnanci," povedal Maďarič. Zároveň však vyhlásil, že na súčasnej situácii majú podiel aj politici a neprišla príchodom Rezníka. "Politici hovorili že RTVS je protivládna, protiprávna. Nadradili politický aspekt nad výsledky," povedal Maďarič s tým, že toto viedlo k tomu, že z RTVS odchádzajú kvalitní, mladí, ambiciózni, nadšení redaktori, s ktorými treba pracovať a nie rozväzovať s nimi pracovné zmluvy. Rezník je vo funkcii deväť mesiacov, a za ten čas podľa Maďariča stihla RTVS zrušiť investigatívu a desiatky novinárov verejne prejavujú svoju nespokojnosť. "Som na hrane povedať, že súčasné vedenie zlyháva. Dnes považujem za nevyhnutné, aby spravodajstvo neriadili ľudia prepojení na politické strany.

Predseda mediálneho výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD) pripomenul, že za Rezníka ako šéfa RTVS hlasovalo v parlamente 95 poslancov, teda aj poslanci z radov opozície. Maďarič sa s tým podľa Jarjabka zrejme doteraz nezmieril. Nezaradený poslanec Peter Marček uviedol, že treba dať Rezníkovi čas, aby boli viditeľné výsledky jeho práce. Karol Farkašovský (SNS) uviedol, že nový manažment má právo robiť personálne zmeny. Nevidí problém v tom, že ľudia z politiky sa vrátia späť do médií. "Prečo by sa nemohli vrátiť do médií?" pýtal sa. Maďarič následne uviedol, že môže sa vrátiť skúsený človek z politiky, ale nie hneď na vysokú pozíciu.

Rezník dnes informoval na výbore aj o tom, že Gustáv Murín spolupracoval s RTVS dlhodobo a aj v predchádzajúcom období. "A nikomu to neprekážalo. Momentálne sa zjavilo toľko výhrad voči nemu," uviedol s tým, že dnes dostal informáciu, že Murín končí spoluprácu s RTVS a verejnoprávne médium to zoberie na vedomie. RTVS podľa Rezníka chystá tretí športový kanál. Rovnako pripravujú nové televízne formáty a pripravuje aj novú diskusnú reláciu, ktorá bude súperiť o priazeň divákov s Večerou s Havranom. Rezník povedal, že Havranovu reláciu chce napriek kritickým ohlasom ponechať. Ku komunikácii vo vnútri RTVS Rezník uviedol, že vo všetkých sekciách to bolo relatívne bezproblémové. "V spravodajstve to ide pomalšie, ale myslím, že dôjdeme k tomu, že sa dohodneme na dodržiavaní aj nepísaných pravidiel," povedal.

K štvorici externých redaktorov, ktorým RTVS nepredĺžila zmluvu, povedal, že napríklad Oľge Bakovej ponúkli významnú funkciu, čo bol podľa neho prejav dôvery voči nej. S Tiborom Búzom sa Rezník rozišiel kultivovaným spôsobom. "Konzultujem s ním výber jeho nástupcu," dodal. Ľudia, ktorí vedú spravodajstvo, sú podľa neho profesionáli. "Nikdy sa neznížili ku klamstvám," uviedol na adresu Vahrama Chuguryana a Hany Lyons. Podľa Rezníka je dôležité do budúcna nastaviť zmenu financovania RTVS, lebo súčasné nastavenie vydrží ešte tak dva roky.

Bugár v závere povedal, že na verejnoprávnosť má každý svoj názor. Podľa neho moderátori víkendových diskusných politických relácií sú dobrými oponentmi aj voči vládnym poslancom. "Pán Braňo Dobšinský aj pán Martin Strižinec, obaja sa správajú tvrdo aj voči mne. Toto má redaktor robiť. S tým problém nemám," uviedol.

Nezaradená poslankyňa Viera Dubačová dnes navrhovala, aby poslanci vykonali prieskum v RTVS a preskúmali situáciu. Jej návrh poslanci nepodporili.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Jaroslav Rezník vylúčil, že by do vysielania RTVS zasahovala politická moc

Jaroslav Rezník vylúčil, že by do vysielania 

RTVS zasahovala politická moc

Žiadna politická moc nezasahovala, nezasahuje a nebude zasahovať do vysielania RTVS. Na štvrtkovom rokovaní Výboru NR SR pre kultúru a médiá to uviedol generálny riaditeľ verejnoprávneho média Jaroslav Rezník.
"Zároveň zdôrazňujem, že kým na tomto poste budem, nebude do vysielania RTVS zasahovať ani žiadna iná moc," vyhlásil Rezník, ktorý pred výbor predstúpil na základe návrhu podpredsedu NR SR a člena výboru Bélu Bugára (Most-Híd).
Rezník dal svoje vyjadrenia do súvislosti so štvrtkovým medializovaným vyhlásením časti novinárskej obce, označujúcej posledné kroky vedenia RTVS ako umlčiavanie kritikov. "To, čo spustilo túto lavínu, je fakt, že sa vedenie spravodajstva rozhodlo nepredĺžiť spoluprácu so štyrmi redaktormi," skonštatoval Rezník s tým, že za éry jeho predchodcov ukončila RTVS spoluprácu so stovkami zamestnancov vrátane redaktorov.
"Napriek tomu, čo sa v médiách objavuje, deklarujem, že spravodajstvo RTVS pracuje slobodne," zdôraznil Rezník. Uviedol, že ho veľmi znechucuje spájanie RTVS s pojmom normalizácia. "Normalizácia je vtedy, keď nechcete súhlasiť, že udalosti z augusta 1968 boli bratskou pomocou, ale stojíte za tým, že to bola okupácia a následkom toho vás vyhodia z práce a ďalších päť rokov si neškrtnete ani na stavbe," povedal.
Ohradil sa i voči slovám o zrušení investigatívy v RTVS. "Urobili sme kroky, vďaka ktorým má tento druh publicistky oveľa väčšiu sledovanosť," zdôraznil. Potvrdil aj prípravu pokračovania Reportérov, ktorí by sa do vysielania mali dostať na jeseň v profesionálnejšom formáte, ako tomu bolo v predchádzajúcom období.
Podľa bývalého ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) situácia v RTVS nie je dobrá, označil ju dokonca za kritickú. "Ak 60 redaktorov napíše list verejnosti, toto nie je znak dobrej situácie,“ povedal. Myslí si, že na súčasnej situácii v RTVS majú veľký podiel viny aj politici. "Tí, ktorí pred voľbou nového generálneho riaditeľa obviňovali RTVS, že je protivládna, tí, ktorí politickú nomináciu nadradili nad profesionálne schopnosti," povedal.
Predseda výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD) Maďaričove slová vníma ako potvrdenie toho, že sa exminister kultúry nevyrovnal s tým, že Rezníka zvolilo v parlamente 95 hlasov. "To nie sú len poslanci vládnej koalície, to je ústavná väčšina," upozornil. Takisto poznamenal, že ak sa spomína otvorený list nespokojných redaktorov, je potrebné spomenúť aj to, že od redaktorov RTVS dostali pred voľbou generálneho riaditeľa poslanci list, aby nevolili Rezníka, ale Václava Miku. "Tá súčasná situácia bola zasiata dlho pred voľbou riaditeľa RTVS," poznamenal Jarjabek.
Tiež pripomenul ostrú kritiku, ktorú si vyslúžilo nadštandardné odmeňovanie členov manažmentu v období Miku. Pýtal sa preto, či pretrvávajú 6 až 8-tisícové platy. "Kasty už nie sú," povedal Rezník, podľa ktorého vedenie RTVS razí cestu spravodlivého odmeňovania. "A v tomto zmysle si nemyslím, že manažment má byť úplne odtrhnutý od ostatných," dodal.
Podľa Bugára mohol manažment RTVS veci, ktoré sa „prepierajú“ v médiách, odkomunikovať lepšie. Súčasne vyjadril znechutenie nad tým, čo si o tejto téme prečíta v médiách. "Myslím si, že aj keby tu padli akékoľvek argumenty, niektorých by aj tak nezaujímali, pre nich je to rozhodnuté,“ uviedol ohľadom medializovaného vyhlásenia skupiny novinárov.

Copyright ©TASR 2018

Gustav Murín nebude spolupracovať s RTVS

Gustav Murín nebude 

spolupracovať s RTVS

Gustáv Murín končí spoluprácu s RTVS. Na štvrtkovom rokovaní Výboru NR SR pre kultúru a médiá o tom informoval generálny riaditeľ telerozhlasu Jaroslav Rezník. Na výbore referoval o aktuálnej situácii v RTVS v súvislosti s medializovanými informáciami o napätej atmosfére v spravodajstve.
"Ešte pred rokovaním rady a týmto verejným vypočutím som dostal v tomto znení sms," povedal. Na odôvodnenosť spolupráce s Murínom sa ho na výbore pýtala Natália Milanová (OĽaNO), poukazovala pritom na spájanie Murínovho mena so šírením dezinformácií a konšpiračných teórií. Rezník poznamenal, že Murín spolupracoval s RTVS už v minulosti bez toho, aby jeho pôsobenie niekto spochybňoval.

Copyright © TASR 2018

RTVS NEWS

RTVS NEWS

Slovenský režisér a animátor Noro Držiak dokončil nakrúcanie nového slovensko-českého filmu Cesta do nemožna o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Snímka, v ktorej slovenského politika, diplomata, generála francúzskej armády a astronóma čakajú veľké dobrodružstvá naprieč kontinentmi, sa dostane do kín na budúci rok pri príležitosti 100. výročia Štefánikovho úmrtia.
"Milan Rastislav Štefánik bol predobrazom moderného Indianu Jonesa a Jamesa Bonda v jednej osobe," vyjadril sa o významnej slovenskej osobnosti producent a kameraman Michael Kaboš. "Jeho životné osudy a cesty sa zdajú byť až neuveriteľné. Pripomínajú rozsiahly dobrodružný román," dodal Držiak.
Cesta do nemožna je trikový film založený na skutočných udalostiach. Aj keď sa odohráva na viacerých kontinentoch, štáb za lokáciami nikam necestoval. Všetky scény nakrútil v štúdiu pred zeleným pozadím a s minimálnym počtom rekvizít. Tvorcov teraz po niekoľkých týždňoch nakrúcania čaká postprodukcia, ktorá bude trvať viac ako rok. "Pomocou animácií vytvoríme štylizovaný výtvarný svet, ktorý vyzerá tak trochu maľovane. Čerpá inšpiráciu v kolorovaných starých fotografiách, art decu, ale aj v 3D a dokáže tak byť moderný vo filmovom výraze," vysvetlil Noro Držiak.
Držiak pracoval na prvom českom celovečernom rotoskopickom filme Alois Nebel, za ktorý v roku 2012 získal Českého leva aj Cenu Európskej filmovej akadémie za najlepší celovečerný animovaný film. Spolu so scenáristom Michalom Balážom sa podpísali aj pod oceňovanú dokudrámu True Štúr (2015). "Práve tu sme podobným spôsobom po prvý raz experimentovali s formou a nielen mladí diváci ocenili atraktívne poľudštenie osobnosti, ktorú do tej doby vnímali mechanicky iba ako súčasť povinného čítania. To je dôvod, prečo aj teraz s nadhľadom používame filmovú reč, ktorá je tejto generácii blízka," vyjadrila sa dramaturgička snímky Alexandra Gunišová. "Radi by sme takto prebudili v mladých divákoch záujem o najvýraznejšiu osobnosť československých dejín," dodal Kaboš.
Názov snímky odkazuje na rovnomenný film priekopníka kinematografie Georgesa Méliesa, ktorý v roku 1904 pôsobil v Paríži. V tom istom roku sa v tom istom meste začne odvíjať život mladého Milana Rastislava Štefánika. Príbehom, ktorý zakončí jeho tragická smrť v roku 1919, sprevádza český filmár Otakar Kubánek. Ten sa očarený Štefánikovou osobnosťou rozhodne opustiť prácu u Méliesa a vydá sa na cesty po svete so Štefánikom, bude ho sprevádzať pri misiách a dobrodružstvách, zatiaľ čo o ňom bude nakrúcať dobový dokument.
Roly Štefánika sa ujal slovenský herec Tomáš Mischura a jeho dvorného filmára stvárni jeho český kolega Peter Vaněk. V úlohách Štefánikových osudových žien sa ukážu slovenské a české herečky Kristína Svarinská, Judit Bárdos, Jana Stryková a Anita Krausová. Okrem nich sa v snímke predstavia aj Marek Ťapák, Arnošt Goldflam, Ján Greššo, Václav Neužil či Jan Vondráček.
Odbornými poradcami filmu sú slovenský historik Michal Kšiňan, ktorý o Štefánikovi napísal na francúzskej univerzite Sorbonna dizertačnú prácu, a český dramaturg Jakub Tabery, ktorý sa v dokumentárnych filmoch venuje najmä histórii 20. storočia s dôrazom na svetové vojny. Na snímke spolupracuje aj Československá obec legionářská.
Hlavným partnerom snímky, ktorá vznikne ako slovensko-česká koprodukcia, je Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS). "RTVS má ako koproducent výrazné postavenie, vzhľadom k tomu, že film vzišiel zo súbehu námetov k 100. výročiu úmrtia M. R. Štefánika a od začiatku na ňom spolupracuje naša dramaturgia. Po predchádzajúcej úspešnej spolupráci s rovnakým autorským tímom sme sa rozhodli kreatívne spracovanie Štefánikovho príbehu s medzinárodným kontextom podporiť," vyjadril sa programový riaditeľ RTVS Tibor Búza. Za produkciou projektu stoja slovenská spoločnosť Media Film s českou Kabos Film & Media, Česká televízia, RTVS a animačné štúdio Tobogang. Film podporili aj slovenský Audiovizuálny fond, český Státní fond kinematografie a Creative Europe - Media.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Niekoľko dní pred parlamentnými voľbami v Libanone - prvými od roku 2009 - západné médiá poukazujú na zvláštnu prax, keď kandidáti na funkciu poslanca musia často zaplatiť za to, že sa objavia v televíznom či rozhlasovom vysielaní.
Okrem iných o tom informovala aj rozhlasová stanica Europe 1, ktorá pripomenula, že tento fenomén má v Libanone dlhoročnú tradíciu a pretrváva aj napriek novému volebnému zákonu, podľa ktorého sa budú konať aj nedeľné (6.5.) voľby.
Europe 1 vysvetlila, že veľká väčšina médií v Libanone - okrem verejnoprávnej televízie, ktorá má nízku sledovanosť - vyžaduje od kandidátov, aby platili, ak chcú, aby sa interview s nimi objavilo vo vysielaní.
Mimovládna organizácia Maharat, ktorá situáciu sleduje, zistila, že s približujúcim sa termínom volieb tarify za nahratie a odvysielanie interview stúpajú.
Podľa zistení organizácie Maharat sa za minútu v televíznom vysielaní platí v priemere 5000 eur a za účasť v televíznej debate 200.000 eur. V ponuke je aj možnosť zaplatiť 1,25 milióna eur za mediálne služby "all inclusive", pričom sa však bližšie nešpecifikuje, čo tento balíček služieb zahŕňa.
Tarify rozhlasových staníc sú o niečo nižšie, konštatovala Europe 1, no podotkla, že výsledkom je, že prístup do elektronických médií v Libanone majú len najbohatší kandidáti alebo veľké politické strany. Ostatní kandidáti vedú preto kampaň skôr na sociálnych sieťach.
Europe 1 informovala, že v Libanone existuje v súlade s novým volebným zákonom komisia, ktorá má sledovať aj mediálne výstupy kandidátov a dbať o to, aby si v ich počte boli rovní.
Podľa zákona by médiá mali každý týždeň volebnej komisii poskytovať výkaz, v ktorom by presne rozpísali "platenú reklamu", pod čím sa myslia "platené interview".
"Nikto to však nerobí," dodala Europe 1 s odvolaním sa na mimovládnu organizáciu, ktorá poznamenala, že volebná komisia nemá prostriedky, aby údaje vo výkazoch preverovala. V dôsledku tohto stavu pred asi dvoma týždňa z komisie odstúpila členka, ktorá v nej ako jediná zastupovala občiansku spoločnosť.
Europe 1 uviedla, že pre libanonské médiá táto situácia nepredstavuje problém, pretože sú financované historicky v menšej miere z reklám, ale "najmä politikmi, rivalskými veľmocami Blízkeho východu, Saudskou Arábiou, Iránom, Katarom, z ktorých každý vlastní svoju mediálnu sieť".
Televízia Futur TV tak napríklad "drukuje" premiérovi Saadovi Harírímu a prostriedky má zo Saudskej Arábie. Televízia Manár je proiránska a je za ňou politické hnutie Hizballáh.
Europe 1 súčasne upozornila, že v súvislosti s krízou v ropnom priemysle a nízkymi cenami ropy, ale aj kvôli novým médiám, sa "tradičný" model financovania elektronických médií v Libanone rúca. Aj preto médiá vrcholiacu predvolebnú kampaň v Libanone berú ako príležitosť na získanie finančnej injekcie na svoje fungovanie.

Sudca v kauze dvoch mjanmarských novinárov pracujúcich pre agentúru Reuters a obvinených z porušenia štátneho tajomstva v stredu akceptoval ako dôveryhodné svedectvo muža-oznamovateľa, ktorý tvrdí, že títo novinári padli do pasce nastraženej políciou.
Dvadsaťsedemročný žurnalista Ťjo Sou U a tridsaťjedenročný Wa Lone boli zatknutí vlani 12. decembra na predmestí najväčšieho mjanmarského mesta Rangún krátko po tom, čo sa zišli s dvoma policajtmi. Tí pôsobili v Jakchainskom štáte, kde sú bezpečnostné zložky obviňované z porušovania ľudských práv pri ich ťažení proti moslimom z etnika Rohingov. Pred násilnosťami bezpečnostných zložiek a radikálnych budhistov utieklo od augusta z Mjanmarska do susedného Bangladéša vyše 650.000 Rohingov.
Mjanmarská prokuratúra tvrdí, že novinári nelegálne získali od policajtov "významné tajné vládne dokumenty vzťahujúce sa k Jakchainskému štátu a bezpečnostným silám s cieľom zdieľať ich so zahraničnými médiami". Policajtov zapletených do prípadu takisto zatkli.
Dnešné rozhodnutie sudcu akceptovať výpoveď spomínaného informátora ako dôveryhodnú je podľa obhajcov kľúčovým krokom v prospech reportérov.
Podľa Reuters kľúčové svedectvo poskytol súdu kapitán mjanmarskej polície, ktorý uviedol, že nemenovaný policajný dôstojník nariadil dvom policajtom, aby nastražili pascu na jedného z novinárov spolupracujúcich s touto agentúrou.
Spomínaný kapitán bude pred súdom osobne svedčiť 9. mája. Na stredajšom pojednávaní sa nemohol zúčastniť, pretože minulý týždeň bol odsúdený na rok väzenia za porušenie disciplinárnych pravidiel.

Obvinený novinár Wa Lone pri odchode zo súdnej siene vyjadril radosť nad rozhodnutím sudcu. Dodal, že Svetový deň slobody tlače, ktorý pripadne na štvrtok, bude pre neho i jeho kolegu "naozaj zmysluplným, pretože (v situácii), keď deň za dňom trávia vo väzení, si uvedomujú, aká je sloboda médií dôležitá".

Iracký novinár Muntazar Zajdí, ktorý sa dostal do hlavných správ médií po celom svete, keď na tlačovej konferencii v Iraku pred desiatimi rokmi hodil svoje topánky do vtedajšieho amerického prezidenta Georgea W. Busha, kandiduje v irackých parlamentných voľbách plánovaných na 12. mája. Zajdí dúfa, že sa stane zákonodarcom a bude môcť bojovať proti korupcii v politike. V stredu o tom informovala americká televízia NBC News.
Zajdí (39) pre NBC News povedal, že je presvedčený, že Iračania sú "unavení z politiky". Zaviazal sa, že ak získa kreslo v parlamente, pošle "zlodejských politikov" do väzenia.
Po incidente s topánkami v roku 2008 strávil Zajdí približne deväť mesiacov za mrežami. Vtedy totiž na tlačovej konferencii zakričal: "Toto je rozlúčkový bozk od irackého ľudu, ty pes!" A hodil po Bushovi prvú topánku.
"Toto je za vdovy a siroty a všetkých ľudí, zabitých v Iraku!" dodal Zajdí, keď hádzal druhú topánku.
Bush sa šikovne uhol obom topánkam.
"Bola to veľkosť desať," zažartoval neskôr prezident USA.
Vďaka incidentu sa zo Zajdího stal idol a hrdina vo väčšine arabského sveta, ktorý bol čoraz viac frustrovaný z politiky Spojených štátov na Blízkom východe, predovšetkým po Bushovom rozhodnutí podniknúť inváziu do Iraku. Tá sa uskutočnila v roku 2003 a zvrhla vtedajšieho irackého diktátora Saddáma Husajna.
Zajdí v telefonáte z Bagdadu pre televíziu NBC News opísal svoje spomienky z väzenia. "Bolo to veľmi ťažké," povedal s tým, že ho tam mučili, rozbili mu zuby a zlomili nos aj kosti chodidiel.
Po prepustení z väzenia strávil Zajdí určitý čas v Libanone a vo Švajčiarsku, potom sa asi pred dvoma mesiacmi vrátil do Iraku.
Jeho zámerom v politike je napríklad zmeniť súdny systém v krajine, podporovať práva žien a brániť zasahovaniu Iránu do irackých záležitostí.
"Pošlem zlodejských politikov do väzenia," dodal.
Zajdí nie je členom žiadnej politickej strany, ale je súčasťou aliancie, ktorú podporuje šiitský duchovný a burič Muktadá as-Sadr.
Sadr vytvoril po páde Husajnovho režimu v roku 2003 Mahdího armádu. Tieto šiitské milície bojovali proti americkým vojakom, ktorí zostali po invázii v Iraku.
Mahdího armádu obviňujú aj z masového vraždenia sunnitských civilistov počas násilia medzi náboženskými vetvami islamu, ktoré vrcholilo v rokoch 2006 a 2007.
Jeho bojovníci sú v súčasnosti združení v jednotkách známych ako Mierové brigády a až do konca minulého roka bojovali proti militantom extrémistickej organizácie Islamský štát.
V irackých parlamentných voľbách 12. mája sa o 329 kresiel uchádza takmer 7000 kandidátov. Ide o štvrté voľby od invázie pod vedením Spojených štátov z roku 2003.

Spoločnosť Cambridge Analytica, ktorá podľa obvinení neoprávnene získala osobné údaje facebookových používateľov, ohlásila v stredu ukončenie svojho pôsobenia. S odvolaním sa na denník The Wall Street Journal o tom informovala agentúra AP.
Do problémov sa Cambridge Analytica dostala po tom, ako informátor z vnútra spoločnosti prišiel s tvrdením, že analytická firma získala údaje používateľov na to, aby ich použila na ovplyvnenie amerických prezidentských volieb v roku 2016.
"Napriek tomu, že Cambridge Analytica si je jednoznačne istá, že jej zamestnanci postupovali v súlade so zákonom... silná medializácia odohnala všetkých našich klientov a dodávateľov," uviedol podľa spravodajskej televízie BBC hovorca britskej firmy Clarence Mitchell.
"V dôsledku toho sa spoločnosť rozhodla ukončiť svoje podnikanie," dodal Mitchell.
Škandálom s únikom osobných údajov bolo podľa informácií Facebooku zasiahnutých až 87 miliónov užívateľov tejto sociálnej siete, pripomína BBC.

Copyright ©TASR 2018

Ukrajinskí pohraničníci zakázali vstup do krajiny trom zahraničným novinárom vrátane redaktora Parlamentných listov Jana Rychetského. Oznámila to ruská agentúra TASS s odvolaním sa na tlačovú službu ukrajinskej pohraničnej stráže. Podľa pohraničníkov ide o "prorusky orientované osoby".
Okrem českého novinára boli vyhostení reportéri z Talianska a Ruska. Všetci traja mali podľa TASS namierené na Ukrajinu, aby informovali o akciách k štvrtému výročiu tragických udalostí v Odese, kde začiatkom mája 2014 pri stretoch s ukrajinskými pravicovými radikálmi prišli o život desiatky ruských aktivistov.
 Vo vyhlásení sa uvádza, že Rychetský je redaktorom "politického médiá, ktorý skresľoval informácie a lživo informoval o udalostiach na Ukrajine". Spoliehať na nestrannosť vyhostených žurnalistov podľa vyhlásenia nebolo možné.
Taliansky novinár, podľa ruskej agentúry TASS fotoreportér Giorgio Bianchi, bol rovnako ako Rychetský odoslaný späť domov po prílete na kyjevskej medzinárodné letisko Boryspil.

Copyright © ČTK 2018

Súd v Bombaji udelil doživotný trest odňatia slobody jednému z najznámejších zločincov v Indii Chhotovi Radžanovi. Stalo sa tak v prípade vraždy novinára Džjotirmoja Deja, ktorého na jeho objednávku v roku 2011 zastrelili štyria muži na motorkách.
Radžana odsúdili spolu s jeho ôsmimi pobočníkmi. Po jednom podozrivom ešte stále pátra polícia, ďalší zomrel v roku 2015. Obvineniam čelili aj dve ďalšie osoby vrátane jednej novinárky. Pre nedostatok dôkazov ich ale súd zbavil obvinení.
Počas súdneho procesu vypovedalo v prospech žalobcov 155 svedkov. Priamo pri vražde ale nebol žiaden očitý svedok.
Zosnulý novinár, ktorý publikoval pod menom J Dey, patril medzi popredných bombajských novinárov venujúcich sa zločinu. Publikoval viacero článkov venovaných bombajskému podstvetiu a jeho zločincom, a teda aj Radžanovi. Po jeho smrti novinári v meste usporiadali protestné pochody a požadovali väčšiu ochranu zo strany vlády.
Vyšetrovaniu Dejovej smrti sa venovala najprv polícia v Bombaji, neskôr ho prevzala federálna polícia. Päťdesiatosemročný Radžan je vo väzbe od roku 2015, keď ho do Indie vydala Indonézia. Zločinecký bos je obvinený z viacerých vrážd, vydierania a obchodovania s drogami.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.