Seriálový hit Oteckovia sa vrátil ako najsledovanejší nespravodajský program dňa

 Seriálový hit Oteckovia sa vrátil ako 

najsledovanejší nespravodajský program dňa

Celkovo najviac divákov v oboch hlavných cieľových skupinách si v pondelok pozrelo večerné spravodajské relácie Televízne noviny a Počasie.

Po niekoľkotýždňovej zimnej prestávke sa na obrazovky TV Markíza s novými časťami vrátil podvečerný seriálový megahit Oteckovia. Prvá epizóda najobľúbenejšieho rodinného seriálu v novom roku v pondelok, 11. januára 2021, opäť neohrozene kraľovala trhu a v obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 sa stala najsledovanejším nespravodajským programom dňa v rámci ponuky všetkých slovenských staníc.

S vynikajúcim ratingom 9,3 % a vysoko nadpriemerným trhovým podielom 27,8 % v cieľovej skupine 12-54 Oteckovia výrazne porazili konkurenčnú šou Bez servítky, ktorá na TV Joj zaznamenala podiel na trhu 12,9 %. Skvelú zábavu s mimoriadne populárnymi seriálovými postavami si na Markíze vychutnalo celkovo 488-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov.

Celkovo najsledovanejším programom dňa v oboch hlavných cieľových skupinách sa v pondelok stali Televízne noviny. V cieľovej skupine 12-54 dosiahli výborný rating 12,2 % a vysoko nadpriemerný trhový podiel 30,9 %. Súhrn najdôležitejší udalostí dňa z domova i zo sveta si nenechalo ujsť 676-tisíc divákov starších ako 12 rokov.

Druhé miesto v pondelkovom rebríčku sledovanosti obsadila nasledujúca relácia Počasie, ktorá v cieľovej skupine 12-54 zaznamenala nemenej skvelý rating 11,4 % a trhový podiel 27,9 %. Aktuálne informácie o počasí pritiahli k obrazovkám 644-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov.

Dokonca aj večernú programovú ponuku konkurencie po 20:30 dokázali z hľadiska sledovanosti predstihnúť popoludňajšie relácie TV Markíza Prvé Televízne noviny (rating 7,2 % / share 27,3 % v CS 12-54) a Reflex (rating 7,3 % / share 26,3 % v CS 12-54).

Na obrazovkách televízie Doma sa úspešne rozbieha nový turecký seriál Spútaný motýľ (rating 2,1 % / share 5,1 % a rating 2,0 % / share 5,6 % v CS 12-54). Druhá epizóda pondelkového večera v širšej cieľovej skupine 12+ dorovnala doposiaľ najlepší výkon seriálu, keď si ju pozrelo 163-tisíc divákov. Spútaný motýľ sa tiež teší masívnej pozitívnej odozve fanúšikov v online prostredí a na sociálnych sieťach.

Skupina Markíza (Markíza, Doma, Dajto) bola v pondelok v obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 silným trhovým lídrom celodenne (share 26,5 %) aj v prime-time 19:00-23:00 (share 28,2 %).

Dáta sú uvedené v meraní LIVE + VOSDAL + HOSTIA. Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Nemecká kancelárka Angela Merkelová považuje rozhodnutie sociálnych sietí o trvalom zablokovaní používateľských účtov odchádzajúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa za problematické. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP.
Merkelová podľa pondelňajšieho vyjadrenia svojho hovorcu považuje rozhodnutie sociálnych sietí natrvalo znemožniť Trumpovi prístup na svoje účty za problematické, pretože o slobode prejavu by šéfovia sociálnych sietí nemali rozhodovať.
Do tohto práva možno podľa Merkelovej zasahovať právnym spôsobom a v súlade so zákonmi, a nie na základe rozhodnutia vedenia sociálnych sietí.
"Kancelárka z tohto hľadiska považuje trvalé zablokovanie účtov amerického prezidenta za problematické," uviedol hovorca.
Trump v piatok obvinil sociálnu sieť Twitter zo sprisahania a spolčenia sa s jeho politickými nepriateľmi za účelom "umlčať" ho.
Trump to vyhlásil krátko po tom, ako Twitter natrvalo zrušil jeho osobný účet.
Twitter znemožnil Trumpovi prístup na svoju platformu po tom, ako stúpenci republikánskeho prezidenta vtrhli do budovy Kongresu vo Washingtone a prerušili tak spoločné zasadnutie oboch komôr - Senátu a Snemovne reprezentantov, na ktorom sa potvrdzovalo víťazstvo demokrata Joea Bidena v novembrových voľbách hlavy štátu.
Sociálna sieť Facebook zablokovala účet dosluhujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa "na neurčitý čas" vzhľadom na jeho snahy podnecovať násilie, ku ktorému došlo v hlavnom meste Washington. Oznámil to minulý týždeň vo štvrtok šéf a zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg. Spresnil, že zákaz, ktorý bol oznámený v stredu na 24 hodín, sa predĺžil z dôvodu Trumpovho "používania našej platformy na vyvolávanie násilnej vzbury proti demokraticky zvolenej vláde".

Európska únia by mala viac tlačiť na reguláciu veľkých sociálnych platforiem. Uviedli to eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton a aj šéf najväčšej politickej skupiny v Európskom parlamente (EP) Manfred Weber. Informovali o tom v pondelok týždenník Politico a tlačová agentúra AFP.
Breton v stanovisku pre denník Le Figaro a týždenník Politico priznal, že má rozpaky nad rozhodnutím niektorých digitálnych platforiem pozastaviť účty prezidenta USA Donalda Trumpa na sociálnych sieťach "bez legitímnej a demokratickej kontroly". Takýto krok podľa jeho slov potvrdzuje opodstatnenosť predstavených projektov Európskej komisie na reguláciu IT gigantov.
Twitter znemožnil Trumpovi prístup na svoju platformu dva dni po tom, ako stúpenci republikánskeho prezidenta 6. januára vtrhli do budovy Kongresu vo Washingtone a prerušili tak spoločné zasadnutie oboch komôr - Senátu a Snemovne reprezentantov - na ktorom sa potvrdzovalo víťazstvo demokrata Joea Bidena v novembrových voľbách hlavy štátu. Facebook a ďalšie platformy ako Snapchat a Twitch pozastavili Trumpov účet na neurčito už 7. januára.
Podľa Bretona o útoku Trumpových podporovateľov na budovu Kongresu 6. januára možno hovoriť ako o "11. septembri sociálnych médií", píše AFP. "Skutočnosť, že výkonný riaditeľ môže zastaviť hlásnu trúbu prezidenta USA bez akejkoľvek inej formy, je mätúca," upozornil Breton. Toto podľa jeho vyjadrení nie je len potvrdením moci sociálnych médií, ale poukazuje i na slabiny v oblasti organizácie našej spoločnosti v digitálnom priestore.
Eurokomisár pripomenul, že ide o "zmätenú" a neslýchanú reakciu digitálnych platforiem na útoky na washingtonský Kapitol. Kladie si otázku, prečo sociálne siete nedokázali včas blokovať falošné správy a nenávistné prejavy, ktoré viedli k nepokojom vo Washingtone, ale zamerali sa na "cenzúru" úradujúceho prezidenta USA, pričom ich rozhodnutie nepodliehalo zákonnej a demokratickej kontrole.
Európska komisia vlani v decembri predstavila návrh nových právnych predpisov EÚ - nariadenie o digitálnych službách (DSA) a nariadenie o digitálnych trhoch (DMA). Ich cieľom je ukončiť svojvôľu gigantov v oblasti IT a zneužívanie ich právomocí a naopak, stanoviť pravidlá hry a usporiadať informačný priestor s jasne definovanými právami, povinnosťami a zárukami.
"Tieto udalosti ukazujú, že sa už nemôžeme nečinne prizerať a veriť iba v dobrú vôľu platforiem," uviedol Breton po zablokovaní účtov Donalda Trumpa.
Jasný odkaz má v tomto smere aj Manfred Weber, šéf Európskej ľudovej strany (EPP). "EÚ nesmie nechať Facebook a Twitter rozhodovať o tom, čo je na ich platformách prijateľné a čo nie. Nemôžeme nechať na amerických technologických gigantoch, aby rozhodli o tom čo a ako diskutujeme, čo sa dá a čo sa nedá povedať v demokratickej debate. Potrebujeme prísnejší regulačný prístup," opísal situáciu Weber. Spresnil, že pre EÚ je zásadnou otázkou previesť fungujúci princíp demokracie - hľadanie kompromisu a spoločných východísk - aj do digitálnej sféry.

Ministerstvo financií USA v pondelok uvalilo sankcie na štyroch Ukrajincov, ktorí pomáhali právnikovi prezidenta Donalda Trumpa, Rudymu Giulianimu, v jeho snahách očierniť počas predvolebnej kampane protikandidáta Demokratickej strany Joea Bidena. Informovala o tom agentúra AFP.
Sankcie sa týkajú troch bývalých predstaviteľov ukrajinskej vlády: Kosťantyna Kulyka, Oleksandra Onyščenko, Andrija Teliženka a poslanca súčasného ukrajinského parlamentu Oleksandra Dubynského.
Títo štyria muži boli súčasťou siete zosnovanej "ruským agentom", prorusky orientovaným ukrajinským poslancom Andrijom Derkačom v snahe mariť Bidenovu predvolebnú kampaň.
Táto štvorica koncom roku 2019 bola v kontakte alebo sa osobne stretla s Giulianim, ktorý sa vtedy snažil zozbierať dôkazy o tom, že medzičasom za prezidenta USA zvolený Biden a jeho syn Hunter boli údajne na Ukrajine zaplatený do korupčnej kauzy.
Na "čiernu listinu" amerického ministerstva financií boli okrem spomínanej štvorice zaradení aj ľudia, ktorí pracovali v Derkačovom tíme: Petro Žuraveľ, Dmytro Kovaľčuk a Anton Symonenko.
Sankcie boli uvalené aj na mediálne spoločnosti NabuLeaks, Era-Media TOV, Only News a Skeptik TOV, ktoré boli použité na šírenie dezinformácií.
"Ruské dezinformačné kampane proti americkým občanom sú hrozbou pre našu demokraciu," uviedol v tejto súvislosti minister financií USA Stephen Mnuchin.
Americká vláda v septembri roku 2020 uvalila na Derkača sankcie. Na vysvetlenie uviedla, že Derkač údajne pomáhal Giulianimu hľadať kompromitujúce materiály na Trumpovho vyzývateľa v prezidentských voľbách Bidena a jeho syna Huntera.
V stanovisku ministerstva financií zo septembra sa uvádzalo, že Derkač, ktorý sa za posledné roky niekoľkokrát stretol s Giulianim v snahe skompromitovať Bidena, bol viac ako desaťročie aktívnym ruským vplyvovým agentom".
Podľa stanoviska ministerstva financií USA zo septembra bol Derkač v úzkom spojení s ruskými spravodajskými službami a zapojil sa do pokusu o narušenie prezidentských volieb v USA, ktoré sa konali vlani 3. novembra.
Derkačovo meno sa spomínalo vlani v lete, keď zverejnil záznamy údajných telefonických rozhovorov medzi ukrajinským exprezidentom Petrom Porošenkom, vtedy bývalým viceprezidentom USA Bidenom a exministrom zahraničných vecí USA Johnom Kerrym. Na záznamoch zaznievajú hlasy podobné hlasom týchto troch politikov. Jeden z rozhovorov sa týka plynárenskej firmy Burisma, v ktorej vedení svojho času pôsobil Bidenov syn Hunter.
Kvôli firme Burisma vypukol škandál aj v roku 2019, ked bol dosluhujúci šéf Bieleho domu Donald Trump obvinený, že vyvíjal nátlak na prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, aby poskytol USA kompromitujúce materiály o Bidenovom synovi a o jeho úlohe v Burisme.

                   

Európska komisia (EK) v pondelok varovala pred pokusmi vyvíjať nátlak na médiá po tom, ako slovinská vláda pozastavila financovanie národnej spravodajskej agentúry STA na základe kritiky zo strany predsedu slovinskej vlády Janeza Janšu. Informovala o tom agentúra AFP.
Hovorca EK vyzval umožniť médiám slobodne pracovať a uviedol, že verejnoprávne médiá "hrajú v Európskej únii osobitnú úlohu". "Vyzývame všetky členské štáty, aby sa zdržali pokusov vyvíjať na ne tlak," uviedol hovorca EK Christian Wigand.
"Rozhodnutie týkajúce sa financovania agentúry je potrebné podrobne preskúmať na vnútroštátnej úrovni, samozrejme, príslušnými orgánmi," uviedol hovorca a dodal, že "situáciu budeme naďalej pozorne sledovať".
Slovinská vláda svoje rozhodnutie o pozastavení financovania STA z decembra roku 2020 odôvodnila tým, že vedenie STA neposkytlo požadované údaje o finančných operáciách tlačovej agentúry. Vládny úrad pre komunikáciu (UKOM) každoročne poskytoval STA zhruba dva milióny eur.
Riaditeľ STA Bojan Veselinovič v reakcii na to pre štátnu televíziu uviedol, že UKOM poskytol všetky potrebné údaje. Pokiaľ ide o informácie o zamestnancoch a redakčnej činnosti, tie UKOM nedal, pretože by tým porušil mediálnu legislatívu.
Podľa agentúry AFP premiér Janša krátko po svojom nástupe do funkcie v marci minulého roku použil svoj účet na sociálnej sieti Twitteri na útok na médiá, ktoré spochybňovali spôsob, akým zvláda krízu vyvolanú koronavírusom SARS-CoV-2. Janša vtedy médiá obvinil zo šírenia klamstiev, falošných správ a z toho, že slúžia záujmom opozície.
Vlani v októbri zasa Janša vo svojom tvíte označil STA "za hanbu národa" a obvinil ju, že sa spreneverila svojmu názvu.
Príčinou tejto Janšovej kritiky bolo, že STA podľa jeho názoru poskytla viac priestoru rozhovoru s hudobníkom, raperom Zlatkom, ktorý kritizoval vládu, ako jeho stretnutiu s jeho blízkym spojencom, maďarským premiérom Viktorom Orbánom.
STA bola založená v roku 1990, keď sa Slovinsko rozhodlo odčleniť od bývalej juhoslovanskej federácie.

 

Copyright © TASR 2021

Program RTVS prilákal k obrazovkám cez víkend množstvo divákov

 Program RTVS prilákal k obrazovkám

 cez víkend množstvo divákov

Počas uplynulého víkendu sa RTVS tešila vysokej sledovanosti. Divákov zaujala repríza silvestrovského vydania šou Milujem Slovensko, filmové klasiky, ale aj športové prenosy zo zjazdového lyžovania a biatlonu.

V piatok večer ponúkla divákom Jednotka reprízu silvestrovského vydania obľúbenej súťažno-zábavnej šou Milujem Slovensko, ktorá prilákala k obrazovkám 331.000 divákov s trhovým podielom 14,4 % v cieľovej skupine 12+ a stala sa jednotkou v sledovanosti v danom vysielacom čase.

Počas víkendu boli diváckym ťahúňom filmové klasiky. Televízny film Bičianka z doliny si pozrelo počas sobotného neskoršieho popoludnia 244.000 divákov a získal tak trhový podiel 15,1% v cieľovej skupine 12+. V nedeľu popoludní sa diváckej priazni na Jednotke tešil film Gróf Monte Christo, ktorý si nenechalo ujsť 285.000 divákov a získal tak trhový podiel 16,8% v cieľovej skupine 12+. Podvečer patrili televízne obrazovky poľskej dvojdielnej filmovej dráme Mastičkár. Prvú časť si nenechalo ujsť 295.000 divákov s trhovým podielom 14,5% a druhú časť si pozrelo až 483.000 divákov s trhovým podielom 21,6% v cieľovej skupine 12+. Všetky spomínané filmové tituly boli najsledovanejšími televíznymi programami v danom vysielacom čase.

Vysokej sledovanosti sa už tradične tešili aj športové prenosy na Dvojke. Prvé kolo Svetového pohára v Zjazdovom lyžovaní mužov si v sobotu pozrelo 151.000 divákov s trhovým podielom 15,8% a druhé kolo sledovalo 240.000 divákov s trhovým podielom 18,4% v cieľovej skupine 12+. Svetový pohár v zjazdovom lyžovaní žien zo St. Anton sledovalo počas sobotného poludnia až 430.000 divákov s trhovým podielom 34,6% v cieľovej skupine 12+. Divákov zaujali aj sobotné prenosy zo Svetového pohára v biatlone. Stíhacie preteky žien si pozrelo 295.000 divákov s trhovým podielom 23,8% a stíhacie preteky mužov sledovalo 148.000 divákov s trhovým podielom 10,2% v cieľovej skupine 12+. Takmer počas všetkých sobotných športových prenosov bola Dvojka najsledovanejším televíznym programom v danom čase.

Zjazdové lyžovanie žien prilákalo k obrazovkám divákov aj v nedeľu. Super G si nenechalo ujsť 400.000 divákov s trhovým podielom 23,2% v cieľovej skupine 12+ a bolo najsledovanejším televíznym programom v danom čase. Diváckej priazni sa tešili opäť aj prenosy zo Svetového pohára v biatlone. Zmiešanú štafetu sledovalo 163.000 divákov s trhovým podielom 9,6% v cieľovej skupine 12+ a zmiešanú štafetu jednotlivcov si pozrelo 121.000 divákov s trhovým podielom 7% v cieľovej skupine 12+.

Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

HOAX: Experiment s Coca-Colou nedokazuje, že antigénové testy sú nespoľahlivé

HOAX:

Experiment s Coca-Colou nedokazuje, že antigénové testy sú nespoľahlivé

Desaťtisíce používateľov Facebooku zdieľali v decembri 2020 video rakúskeho poslanca, ktorý pred kolegami v parlamente predvádzal vyhodnotenie antigénového testu na prítomnosť koronavírusu SARS-CoV-2 v Coca-Cole. Test vyšiel ako pozitívny, čo malo slúžiť ako dôkaz, že antigénové testy nie sú spoľahlivé. Nie je to pravda. Podľa odborníkov, ktorých agentúra AFP kontaktovala, nebol test na videu prevedený správne. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Video ukazuje rakúskeho poslanca Michaela Schnedlitza, člena Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), ktorý 10. decembra 2020 pred poslancami predviedol experiment. Namočil vatovú tyčinku do pohára s Coca-Colou a vzorku naniesol na antigénový test s tým, že chcel ukázať, ako zavádzajúce tieto testy sú. Po niekoľkých minútach test skontroloval a prehlásil: "Pán predseda, máme problém. V parlamente máme pozitívny prípad koronavírusu, keďže tejto Coca-Cole vyšiel pozitívny test." Na videu však výsledok testu nie je vidieť.
Tvrdenie, že antigénový test pri nanesení Coca-Coly vyjde pozitívne, a tým pádom je nespoľahlivý, je podľa AFP nepravdivé. Podľa Berta Niestersa, profesora mikrobiológie a prednostu klinickej virológie v univerzitnej nemocnici v holandskom Groningene, môžu rôzne látky pri antigénových testoch spôsobiť pozitívny výsledok. "To však ešte nič neznamená v prípade, že bol test použitý nesprávnym spôsobom." uviedol pre AFP 14. decembra 2020. "Dokazuje to len to, že pokiaľ použijete test iným ako presne definovaným spôsobom, nedostanete nikdy spoľahlivý výsledok," dodal Niesters.
S tým súhlasí aj profesor Austrálskej národnej univerzity (ANU) Peter Collignon, mikrobiológ a špecialista na infekčné ochorenia z nemocnice v Canberre. "Pokiaľ nebudete presne dodržiavať inštrukcie, vyjde vám omnoho viac chybných výsledkov, či už falošne pozitívnych alebo falošne negatívnych," povedal pre AFP 23. decembra 2020.
Aj imunológovia a biochemici, na ktorých sa AFP obrátila, potvrdili, že podobné experimenty nič nedokazujú.
Thomas Decker, profesor imunobiológie na Viedenskej univerzite, uviedol: "Nie je ťažké zmanipulovať podmienky pre tieto testy tak, aby vykázali nesprávne výsledky. Test je určený pre špecifické podmienky umožňujúce, aby sa protilátky naviazali na antigény, nie na to, aby reagovali na kadejaké lepkavé jedlo. To už sa rovno môžete sťažovať, že vám auto nenaštartovalo potom, čo ste nádrž naplnili lekvárom."
Annette Beck-Sickingerová, profesorka biológie na univerzite v Lipsku, uviedla: "Test môže byť spoľahlivý iba ak je použitý za správnych podmienok." V prípade antigénových testov sa jedná napríklad o to, že musí byť použitý stabilizačný, tzv. pufrovací, roztok, do ktorého sa vzorka zamieša.
Dôležitosť pufrovacieho roztoku spomínal pre Denník N aj slovenský vedec a prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave Peter Celec. "Účelom pufrovacieho roztoku je udržať pH stabilné," povedal Celec. Ak sa roztok nepoužije, tak sa podľa Celeca nemožno čudovať, že test nefunguje správne.
Po vystúpení poslanca Schnedlitza vyhlásil rakúsky výrobca antigénových testov Dialab, že politik nepoužil test správne. Spoločnosť 12. decembra 2020 zverejnila na Facebooku video korektne vykonaného testu na prítomnosť koronavírusu v Coca-Cole, pričom výsledok testu bol negatívny.
"Pre správne vykonaný test treba vzorku najskôr dôkladne rozmiešať v roztoku, ktorý udržuje stabilné pH," uvádza sa v príspevku.

Copyright © TASR 2020

Pavol Rusko zostáva vo väzbe

 Pavol Rusko zostáva vo väzbe

 

Exriaditeľ TV Markíza a bývalý minister hospodárstva Pavol R. zostáva vo väzbe. Ako informovala hovorkyňa Najvyššieho súdu SR (NS SR) Alexandra Važanová, senát 3T NS SR na dnešnom neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť obžalovaného podanú proti uzneseniu predsedníčky senátu najvyššieho súdu, ktorým bol obžalovaný vzatý do väzby.

„Senát 3T považuje rozhodnutie predsedníčky senátu za zákonné a správne,“ povedala Važanová.

NS SR vzal Pavla R. do väzby 16. decembra minulého roku po tom, čo sa deň predtým nedostavil na zasadnutie NS SR v kauze miliónových zmeniek. Tvrdil totiž, že má po útoku kyselinou poškodený zrak. Ďalšie verejné zasadnutie v kauze zmeniek je na najvyššom súde vytýčené na utorok 12. a stredu 13. januára.

 

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.