Zomrel El Risitas

Zomrel El Risitas

 

Vo veku 65 rokov zomrel španielsky herec a komik Juan Joya Borja, známy ako El Risitas (v preklade z angličtiny Chichot), ktorý sa stal celosvetovo známym vďaka sérii skečov a meme ako Spanish Laughing Guy. Informoval o tom španielsky denníka La Vanguardia.
Borja v júni roku 2007 poskytol rozhovor moderátorovi TV programu Ratones Coloraos, v ktorom vybuchol do nákazlivého smiechu, keď rozprával, ako hádzal kuchynské panvice do mora, keď ako mladý pracoval v plážovej reštaurácii.
Tento skeč sa preslávil v roku 2015, keď sa objavil vo videu na kanáli YouTube.
Následne sa objavili desiatky parodických klipov: ktokoľvek mohol k jeho videu napasovať nejaké titulky a predstierať, že hovorí o nekompetentných šéfom alebo zážitku z rodiny.
Na Slovensku bolo tak v apríli roku 2015 zverejnený meme parodujúce politickú aféru Váhostav. O rok neskôr bol už celosvetovo známy televízny skeč použitý na parodovanie rozhodnutia o brexite, pričom El Risitas v ňom "vystupoval" ako poradca vtedajšieho britského premiéra Davida Camerona.
Jedným z najväčších hitov stalo video upravené tak, že Borja v ňom vystupuje ako vývojár spoločnosti Apple a hovorí o novom Macbooku 2015.
Hercova tvár sa objavila aj na streamovacej platforme Twitch ako často zdieľaný emotikon "KEKW".
Obdobia, keď Borja účinkoval v médiách, sa striedali s dlhými "anonymnými" sezónami, ktoré trávil v meste Punta Umbría v provincii Huelva, kde v miestnych plážových baroch rozprával svoje vtipy. Sporadicky účinkoval aj na večierkoch a párty, ktoré oživoval svojím humorom. Účinkoval aj v niekoľkých filmoch a reklamách.
Ako informoval spravodajský portál ABC de Sevilla, Borja zomrel v nemocnici v Seville, ktorá bola jeho rodiskom. Kým sa stal hercom a komikom, pracoval v kuchyni a na stavbách.
Súdiac podľa množstva komentárov a reakcií na rôznych sociálnych sieťach, kde sa objavila správa o jeho smrti, je zrejmé, že komikov smiech mal vplyv na mnoho životov, napísal denník La Vanguardia.
El Risitas sa v vlani v septembri podrobil amputácii nohy kvôli kardiovaskulárnym komplikáciám. Napriek svojej sláve a dlhoročnej kariére zostal v sevillskej nemocnici La Caridad, ktorá už celé storočia slúži chorým starším ľuďom, sociálne odkázaným alebo opusteným.
Len čo sa na internete objavili správy, že Borja má vážne zdravotné problémy, vrátane cukrovky, na lekársku starostlivosť preňho sa vyzbierali tisíce eur. Borja sa svojím fanúšikom poďakoval za pomoc prostredníctvom sociálnych sietí.

 

Copyright © TASR 2021

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa dôrazne ohradzuje voči zavádzajúcim informáciám, ktoré odzneli v článku Denníka N

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa dôrazne ohradzuje voči

 

 zavádzajúcim informáciám, ktoré odzneli v článku Denníka N

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa dôrazne ohradzuje voči zavádzajúcim informáciám, ktoré odzneli v článku Denníka N, publikovanom dňa 28. apríla 2021 pod názvom „Od zadržania šéfa SIS Pčolinského bol Boris Kollár dvakrát u generálneho prokurátora.“ Autorka článku sa sugestívne snaží navodiť u čitateľov dojem, že predmetom rozhovoru generálneho prokurátora SR a predsedu Národnej rady SR mohol byť aj prípad bývalého riaditeľa SIS V. P., ktorý je v súčasnosti väzobne trestne stíhaný.
   Autorku článku sme dňa 27. apríla 2021 informovali, že generálny prokurátor Maroš Žilinka prijal predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára dvakrát. Prijatie sa uskutočnilo v oboch prípadoch na Generálnej prokuratúre SR na žiadosť predsedu Národnej rady SR a bolo dohodnuté prostredníctvom kancelárií oboch najvyšších ústavných činiteľov. V oboch prípadoch bola predmetom rokovania výlučne problematika kolúznej väzby. Na stretnutiach predseda národnej rady informoval generálneho prokurátora o legislatívnych zámeroch a zároveň sa zaujímal o stanovisko prokuratúry k uvedenému problému.
      Autorka spomínaného článku generálnemu prokurátorovi SR vyčíta, že o stretnutí s druhým najvyšším ústavným činiteľom neinformoval verejnosť. Radi by sme v tejto súvislosti zdôraznili, že program generálneho prokurátora je zásadne neverejný a Generálna prokuratúra SR nemá povinnosť informovať o každom stretnutí. Zdôrazňujeme, že spomínané stretnutia s predsedom Národnej rady SR sa uskutočnili v pracovnom čase na pôde Generálnej prokuratúry SR a mali len informatívny charakter.
      Generálna prokuratúra informovala autorku článku, že generálny prokurátor SR sa s predsedom Národnej rady SR nerozprával o trestnej veci obvineného bývalého riaditeľa SIS a ani o žiadnej inej trestnej veci. Generálny prokurátor Maroš Žilinka nemá žiadne informácie o stave konania v trestnej veci obvineného V. P., pretože v danej veci z dôvodu vylúčenia akýchkoľvek pochybností o nestrannosti nekoná a všetky úkony v zastúpení generálneho prokurátora SR vykonáva námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera. „Nezaznamenal som žiadne signály, že by v predmetnej trestnej veci dochádzalo k snahám o ovplyvňovanie vyšetrovania zo strany kohokoľvek. Nikdy by som to nedopustil a to dokonca ani zo strany generálneho prokurátora, ktorý v predmetnej veci nie je oprávnený konať a vyslovene žiadal, že nechce byť o stave konania informovaný,“ zdôraznil v tejto súvislosti námestník Generálnej prokuratúry SR Jozef Kandera.
      Rovnako sa tiež ohradzujeme voči možnému spájaniu generálneho prokurátora so stranou Sme rodina na základe toho, že bol do funkcie navrhnutý poslankyňou spomínanej strany Petrou Hajšelovou, ktorá bola ako poslankyňa Národnej rady SR oprávneným subjektom a mala právomoc navrhovať kandidáta na funkciu generálneho prokurátora. Dôrazne sa tiež ohradzujeme voči spôsobu, akým sa autorka článku snaží navodiť dojem, že prijatie predsedu Národnej rady SR na pôde Generálnej prokuratúry SR má podobný charakter ako prijatie neskôr trestne stíhaného podnikateľa M. K. zo strany vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.
      V závere článku zaznelo, že generálny prokurátor neodpovedal na otázku, či sa v súvislosti s problematikou kolúznej väzby stretol aj s predsedami iných politických strán. Takúto otázku sme zo strany autorky ani nedostali. Maroš Žilinka sa navyše stretol s Borisom Kollárom ako predsedom Národnej rady SR a nie predsedom politickej strany, čo je zásadný rozdiel. Preto vzhľadom na vyššie uvádzané argumenty považujeme spomínaný článok za tendenčný, manipulatívny a absolútne v rozpore so základnými princípmi novinárskej etiky.

Hospodárenie vykázalo prebytok, rada chváli vymáhanie dlhov, kritizuje VO

Hospodárenie vykázalo prebytok, rada chváli

 

 vymáhanie dlhov, kritizuje VO

Bratislava 27. apríla (TASR) – Hospodárenie RTVS v predchádzajúcom roku vykázalo k 31. decembru 2020 pri porovnaní príjmov a výdavkov prebytok vo výške 36.914.806 eur. Vyplýva to zo stanoviska Rady RTVS k výsledku hospodárenia RTVS v roku 2020 s osobitnou pozornosťou venovanou hospodáreniu RTVS s finančnými prostriedkami poskytnutými na základe zmluvy so štátom. "Výsledok hospodárenia bol dosiahnutý úspornými opatreniami v bežných výdavkoch, nižším čerpaním kapitálových výdavkov a prechodom niektorých výdavkov z roku 2020 do roku 2021," uviedla rada v stanovisku, ktoré schválila na utorkovom rokovaní. Pochválila manažment za efektívne vymáhanie starých dlhov, ktoré zabránilo vyššiemu prepadu v príjmoch, na druhej strane opätovne upozornila na potrebu zvýšiť efektívnosť verejných obstarávaní (VO).
Celkové výdavky RTVS dosiahli v roku 2020 sumu 128.390.233 eur, čo je plnenie na úrovni 79,86 percenta. "Na nižšom plnení sa podieľalo nižšie čerpanie kapitálových výdavkov (plnenie na 72,62 percenta), ako aj bežných výdavkov v dôsledku dosahu pandémie ochorenia COVID-19," objasnila členka dozornej komisie rady Jarmila Mikušová, pričom poukázala na to, že nižšie čerpanie v oblasti kapitálových výdavkov súvisí najmä s procesmi VO. "Rada v tejto súvislosti opakovane upozorňuje manažment na nevyhnutnosť zvýšenia efektívnosti obstarávacích procesov. Musia byť v čo najväčšej miere digitalizované i kontinuálne monitorované a vyhodnocované s cieľom ich zjednodušenia a urýchlenia," zdôraznila.
Príjmy RTVS v roku 2020 dosiahli 165.305.039 eur. "V porovnaní s rokom 2019 príjmy bez finančných operácií boli nižšie o 19.860.204 eur, najmä v dôsledku nižších daňových príjmov (úhrady za služby verejnosti) o 7.931.117 eur. Rada pritom upozornila na fakt, že medziročný pokles daňových príjmov by bol výrazne vyšší (na úrovni takmer 14 miliónov), ak by sa RTVS nedarilo efektívne vymáhať staré dlhy. "Do 31. decembra 2020 RTVS vymohla 5,78 milióna eur za staré dlhy týkajúce sa obdobia do 31. decembra 2019," priblížila Mikušová.
Z hľadiska výnosov a nákladov zaznamenala RTVS účtovný zisk vo výške 1.679.290 eur.
V prípade prostriedkov zo zmluvy so štátom, určených na realizáciu pôvodných programov vo verejnom záujme (3 milióny v oblasti rozhlasového vysielania, 19,3 milióna v oblasti televízneho vysielania) čerpala RTVS príspevky v celej poskytnutej výške. Slovenský rozhlas vyrobil 16.287 pôvodných programov vo verejnom záujme s celkovou minutážou 567.588 minút. V oblasti televízneho vysielania bolo vyrobených 2368 samostatných pôvodných televíznych programov vo verejnom záujme s celkovou minutážou 86.115 minút.
V prípade alokácie vo výške 3.000.000 eur, poskytnutej štátom na kapitálové výdavky, bolo čerpanie vo výške 1.081.573 eur. Zvyšok sa prenáša do roka 2021.
Rada vo svojom uznesení takisto opätovne upozornila, že súčasný model financovania RTVS nedostatočne pokrýva jej potreby na ďalší rozvoj, čo sa negatívne prejavuje v náraste investičného dlhu, nedostatočných možnostiach tvorby potrebných finančných rezerv, ako aj pri samotnej programovej výrobe.

Copyright © TASR 2021

RTVS predstaví zaujímavé miesta Bratislavy v novej dokumentárnej sérii Metropola

 RTVS predstaví zaujímavé miesta Bratislavy 

v novej dokumentárnej sérii Metropola

RTVS prostredníctvom novej 12-dielnej dokumentárnej série Metropola odhalí miesta a zákutia Bratislavy, ktoré sú bežnému obyvateľovi často neznáme alebo nedostupné. Cieľom je divákom predstaviť, čím je Bratislava výnimočná, ako aj nanovo objaviť miesta, či už verejného alebo privátneho priestoru. RTVS uvedie v premiére prvý diel série Metropola v sobotu 1. mája po 8.45 h na Dvojke a následne v týždennej periodicite každú sobotu v rovnakom čase.

„Dívame sa, ale nevidíme, lebo nevieme – tak by sa dal charakterizovať seriál o malých veciach slovenskej metropoly, ktoré neraz písali veľké dejiny. Je aj o tých, ktoré sa jej dejinami práve stávajú. Turistické spolky a ich erudovaní sprievodcovia sú zvláštnym, nedoceneným druhom osvety a edukácie. Vyťažujú historikov, či bádateľov, chcú ísť s nimi za hranicu „bedekerových“ extraktov. Isteže nemá zmysel trápiť prílišnými detailmi jednodňového návštevníka mesta, dať však tomuto bádaniu televízno-náučnú podobu už zmysel má,“ hovorí producent Metropoly Igor Noskovič.

Bratislava vyrástla na križovatke obchodu, klímy, histórie, politiky i svetonázorov a je typická spolužitím najrôznejších prvkov. Tvorcovia dokumentárnej série Metropola pátrajú po konceptoch - princípoch stavieb, námestí, parkov, záhrad a ulíc, ktoré vznikli v metropole Slovenska. Objasňujú dôvody, prečo ich obyvatelia v danom čase potrebovali a približujú, ako ľuďom slúžia dnes. Na výpravách stretnú diváci odborníkov, či ľudí zanietených pre danú tému. V každej epizóde budú predstavené dve témy, ktoré sa vzájomne prelínajú a vytvárajú nové významové pohľady na zobrazované veci, situácie a príbehy spojené základnou témou, ktorou ostáva Bratislava. Ľudský rozmer prinesú aj vyjadrenia samotných obyvateľov.

Témy jednotlivých dielov vytvárajú pre divákov základ pre nachádzanie nových kontextov, a to nielen tých najzákladanejších, sociálnych, geopolitických a historických, ale aj kontextov priestorových. Séria zároveň odhaľuje aj dnešné prostredia, ich funkčnosť a zmysluplnosť pre náš každodenný život. Spájanie dnešného života s históriou vytvára vzájomné prepojenie v inej rovine. Počas tvorby 12 dielov série Metropola sa réžie zhostili 3 režiséri - Jaroslav Vojtek, Lenka Moravčíková – Chovanec a Miriam Petráňová.

„Séria rozpráva o stavbách a priestoroch Bratislavy z iného uhla pohľadu. Cez ich príbehy odhaľujeme nepoznanú históriu Bratislavy, ktorá ju tak zaraďuje do európskeho kontextu. A je fascinujúce, že niekedy je to len cez malý fragment pozostatku - chodník, múr, kameň...,“ hovorí jeden z režisérov Jaroslav Vojtek.

Divákom sa prihovoria zástupcovia z odbornej obce, ako napríklad historik architektúry Peter Szalay, alebo historik umenia Ivo Štassel a antropológ Milan Thurzo, ale aj filmový architekt a autor úspešných bedekrov o Bratislave Tomáš Berka. Široké spektrum pohľadov úspešne dopĺňajú aj miestni znalci prostredia ako dlhoroční sprievodcovia, spevák zo Slovenskej filharmónie, ale aj lodník alebo údržbári z Prioru. Producentsky sériu pripravil a vyrobil Igor Noskovič s produkčnou spoločnosťou I.N.P. s.r.o. v koprodukcii s RTVS.

Témy jednotlivých epizód:

1. Hry osudu (História a súčasnosť Lamača, Slovenský národný archív)

Bežné panelákové sídlisko Lamač sa netají svojou bohatou aj bojovou históriou. Lamačská brána víta i vyprevádza obchodníkov, vynálezcov, osvietencov, liberálov, ale sa aj lúči s transportom tisícov Židov. Známy kostol sv. Margity architekta Harminca je kópiou kostola v Terchovej. Keď sa lámu politické vetry hrozí riziko, že sa zmení i pohľad na fakty. Chrániť ich je niečo, čo spoločnosť vyžaduje a štát zabezpečuje. Archív je strategickým miestom, najvyššie položenou svätyňou poriadku.

2. Vrstvenie času (Kaplnka svätého Jakuba, Cintorín Kozia brána)

História mesta sa neraz skrýva pod zemou. Pod známym „Manderlákom“ našli archeológovia Kaplnku svätého Jakuba s kostnicou z 15. storočia. Keď vojdeme na cintorín pri Kozej bráne na Palisádach, miestami si môžeme myslieť, že sme v sochárskom ateliéri. V tom je čaro cintorína: živí umelci zložia poctu neraz aj svojím kolegom.

3. Cesty (Zimný prístav, Bratislavské pasáže)

Mesto má svoje cesty tovaru, ale aj cesty ľudí. Bratislavský Zimný prístav z prelomu 19. a 20. storočia bol vybudovaný z bývalej lodenice. V úplných začiatkoch svojej existencie sa pýšil unikátnym dvojžeriavom, schopným zdvihnúť a premiestniť na loď, či z lode, bremená vážiace vyše 500 ton. V meste je niekoľko impozantných dobových pasáží pre peších, ktoré neboli len skratkami medzi ulicami, ale aj miestami odpočinku, nákupu, či zábavy.

4. Priblížiť sa svetu (Obchodný dom Prior a hotel Kyjev na Kamennom námestí, Reduta - sídlo Slovenskej filharmónie) Obchodný dom Prior je typickým príkladom riešenia nadčasovej architektúry. Ale prečo bol vlastne postavený? Hneď vedľa naň zvysoka hladí tiež nadčasový hotel Kyjev. Slovenská filharmónia kedysi vyrástla na mieste mestskej sýpky a odvtedy v nej odsýpali zábavy až do rána. Dnes tam hrajú už len vážnu hudbu.

5. Postavy zo záhrobia (Ondrejský cintorín a jeho osobnosti, Rohmerov dom na Zámočníckej ulici skrýva mnoho tajomstiev) Do dejín nevchádzajú cintoríny, ale ich slávni obyvatelia. V časti Staré mesto navštívime jeden výnimočný – Ondrejský. Počas života však vlastníme honosné budovy, nákladné vikiere, vzácne stropy, či historické pivnice. Vstúpme teda do meštianskeho renesančného domu na Zámočníckej.

6. Po stopách histórie (Bratislavská krížová cesta, Kalvária na Hlbokej, Horský park)

Krížové cesty nebývajú turistickými atrakciami, ale miestami rozjímania a pokory. Tá bratislavská má, oproti iným v Európe, o jedno zastavenie viac. Legendárny Horský park sa vďaka rôznym urbanistickým riešeniam zrazu ocitol v strede mesta.

7. Bývanie zvonku a zvnútra (Štvrť okolo Blumentálu, Bytové domy Unitas na Šancovej)

Blumentál, voľne preložené ako „údolie kvetov“, bolo niečo ako logistika, či špajza mesta: osada plná ovocia, zeleniny, hydiny, kvetov. Majere, vinohrady, záhrady, pasienky. Aby bolo z čoho brať. Dnes je to vzácna dominanta v strede mesta. Obytný súbor Unitas sa ako jeden z prvých v ozaj veľkej mierke usiloval vyriešiť zlú bytovú situáciu v meste koncipovaním jednoduchého, ale zdravého bývania pre najslabšiu vrstvu spoločnosti.

8. Medzi mostami (Starý most a Most SNP, Historický šport v Prešporku)

História a súčasnosť Starého mosta, ktorý si pamätá C-K monarchiu, ale aj jeho novodobého brata Mosta SNP, ktorý si pamätá už len socializmus. Oba mosty ohraničujú aj časť pravej strany Dunaja, Petržalky, kde sa dávnejšie veselo športovalo.

9. Hraničné značky (Hraničné kamene starého Prešporka, Tabuľky označujúce názvy ulíc)

Deliace čiary mali tú najrozličnejšiu podobu. V Bratislave nájdete na chodníkoch záhadné kamene, ktoré nám označovali priestor, majetky. Ich novodobejšia podoba má svoje varianty v uličných tabuliach označujúcich ich názvy, aby ste nezablúdili.

10. Kontrapunkty (Vily nad Bratislavou, Megasídlisko Petržalka)

Do Bratislavy sa v dvadsiatych rokoch húfne nanominovala česká inteligencia a zaplavila ju vilami. Pozrime sa na „previlovanú“ oblasť jej Palisád, kde je pestrá zmes vkusov a slohov. Nenásytná Bratislava sa potrebovala rozrastať nielen na konci devätnásteho storočia, ale aj v sedemdesiatych rokoch toho minulého. Aby mohla ubytovať hlavne cezpoľných, vymyslela si Petržalku, megasídlisko, akoby na truc historickému jadru oproti cez Dunaj.

11. Zabudnuté priestory (Pálffyho palác a židovské geto, Avión)

Paláce si nemohol dovoliť hocikto ani v polovici sedemnásteho storočia. Nuž, ale keď ste aj župan, aj kapitán Bratislavského hradu a voláte sa gróf Pavol Pálffy, tak ho máte ešte aj s terasovou záhradou.

Funkcionalistický Avión v strede mesta mal byť oslavou oslobodenia novej republiky z pazúrov monarchie.

12. Oheň a voda (Nobelova továreň Dynamitka, Rieka Dunaj)

Továrňam na výbušniny sa centrá miest veľmi netešia. A predsa, tá bratislavská chcela prilákať robotníkov, nuž je o niečo bližšie... Dunaj, veľký pán aj despota kedysi svojimi ramenami hlboko zasahoval do častí, kde si to teraz ani nevieme predstaviť. Jeho ľadové povodne boli postrachom obyvateľov Pressburgu.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Na historický úspech režisérky Chloé Čao narodenej v Pekingu, ktorej filmová snímka Zem nomádov bola v noci na pondelok ocenená Oscarom v kategóriách najlepší film i najlepšia réžia, zareagovalo čínske vedenie cenzúrnymi zásahmi. Hlavné štátne médiá vrátane tlačovej agentúry Sinchua či stanice CCTV totiž o tom, že získala ocenenie Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) vôbec neinformovali, píše agentúra DPA.
Čiastočne vymazané boli i príspevky na sociálnych sieťach týkajúce sa ocenení tejto režisérky, ktorá má americké občianstvo a je medzinárodne známa ako Chloé Zhao.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí odmietol jej úspech na udeľovaní Oscarov komentovať slovami, že "nejde o diplomatickú záležitosť".
V poradí 93. ročník odovzdávania filmových cien Oscar sa konal v americkom meste Los Angeles v noci na pondelok. Najúspešnejšia snímka, Zem nomádov, ktorá bola nominovaná v šiestich kategóriách, je elegickým road movie o starnúcej, marginalizovanej generácii Američanov brázdiacich západ Spojených štátov v dodávkach.
Film triumfoval v kategóriách najlepší film, najlepšia réžia a najlepšia herečka v hlavnej úlohe (Frances McDormandová). Chloé Čao, ktorá má síce americké občianstvo, ale narodila sa a vyrastala v Číne, sa stala iba druhou ženou, ktorá získala Oscara za réžiu.
Začiatkom marca čínske noviny Global Times ešte Čao chválili ako "pýchu Číny", keď Zem nomádov bodovala na 78. ročníku odovzdávania Zlatých glóbusov. Prístup Pekingu sa ale zmenil po tom, čo sa v Číne na internete rozšíril starší rozhovor s režisérkou, v ktorom svoju krajinu kritizovala ako "miesto lží". V posledných dňoch boli z čínskeho internetu vymazané reklamné materiály i odkazy na Zem nomádov a informácie o filme tiež zmizli z čínskych webstránok na predaj lístkov.

Copyright © TASR 2021

Webovému dizajnérovi sa podarilo kúpiť argentínsku doménu spoločnosti Google. Ako uvádza spravodajský portál BBC, udialo sa tak minulý týždeň vo chvíli, keď bol tento vyhľadávač v spomenutej juhoamerickej krajine dve hodiny mimo prevádzky.
Tridsaťročný IT vývojár Nicolás Kurona uviedol, že doménu google.com.ar sa mu podarilo kúpiť bežným a zákonným spôsobom. „Nikdy by som si nepomyslel, že sa to bude dať kúpiť,“ povedal pre BBC. Google Argentina pre rovnaký web poznamenal, že doménu na krátky čas získal niekto iný, ale veľmi rýchlo ju dokázal získať späť.
Nevšedný príbeh sa začal v stredu večer, keď Nicolás sedel v Buenos Aires za počítačom a vytváral webovú stránku pre klienta. Začal dostávať správy prostredníctvom aplikácie WhatsApp, že Google nefunguje. Rozhodol sa teda pátrať v databáze organizácie zodpovednej za prevádzkovanie domén v Argentíne a zistil, že doménu Googlu je možné kúpiť.
Napriek tomu, že to vopred považoval za odsúdené na neúspech, skúsil doménu získať a keď mu prišiel doklad o uskutočnenej transakcii, nestačil sa čudovať. „Pri pohľade na obrazovku som zamrzol. Nemohol som uveriť tomu, čo sa v tej chvíli stalo,“ povedal Nicolás, ktorý za doménu Googlu zaplatil v prepočte necelých 2,5 eura.
Samotný Nicolás vôbec netuší, čo sa stalo a vraví, že sa mu uľavilo, že sa pre nákup domény nedostal do problémov. Ani technologický gigant nevie, prečo bola argentínska doména v danej chvíli dostupná na zakúpenie, keďže tvrdí, že jeho licencia mala vypršať až v júli 2021.

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.