27. 10. 2022

Festival lokálnych televízií Zlatý žobrák ponúkne filmy aj sprievodný program

Festival lokálnych televízií Zlatý žobrák 
 Zlatý žobrák bude neskôr
 
ponúkne filmy aj sprievodný program

Medzinárodný festival lokálnych televízií Zlatý žobrák opäť v Košiciach ponúkne divákom pestrú paletu filmov od tvorcov z celého sveta. V poradí 28. ročník podujatia sa uskutoční 27. až 30. októbra, jeho program sa odohrá v Kulturparku, ale aj Kine Úsmev, Výmenníku Wuppertálska a dokonca v Ústave pre výkon väzby na Floriánskej ulici. Informovali o tom vo štvrtok organizátori.
Na festival sa zaregistrovalo celkovo 331 filmov z 57 krajín celého sveta. "Vo filmoch jednoznačne prevažuje téma ľudských osudov a problémov. Ak sme doteraz hovorili, že festival prináša filmy z nepoznanej Európy, tak tentokrát sú to už filmy o osudoch ľudí, neznámych miestach a neznámych udalostiach z celého sveta. Nečakajte filmy, ktoré môžeme bežne vidieť v kinách, sú svojím spôsobom unikátne. Svedčí o tom viac ako tridsiatka vybraných finálových filmov, z ktorých sa niektoré budú premietať," priblížila riaditeľka festivalu Eva Děkanovská.
Filmy rôznych produkcií vybrala medzinárodná porota na čele so švajčiarskym hercom, režisérom a scenáristom Rogerom Worrodom. Vstup na jednotlivé premietania je voľný. Program vyvrcholí v sobotu 29. októbra večerným oceňovaním najlepších filmov v Kulturparku.
Hlavným partnerom a spoluorganizátorom Zlatého žobráka sú v tomto roku Košické kultúrne centrá K13. Partnerom je aj projekt Viva Rukami, ktorého kurátorkou je Slava Hriadelová.
Verejnosť môže v piatok (28. 10.) sledovať ukrajinskú filmovú celovečernú drámu Matka apoštolov. Na premietaní sa zúčastnia aj hlavní protagonisti filmu na čele s producentom Dmytrom Ovechkinom. Súčasťou programu bude aj diskusia na tému Médiá a moc. V dvoch hodinových blokoch festival premietne v kine Úsmev výber súťažných filmov v pôvodnom znení s anglickými titulkami. Už štvrtýkrát po sebe organizátori zaradili do programu aj kuriózne premietanie v Ústave pre výkon väzby na Floriánskej ulici. Odozvy z väznice tvoria podľa organizátorov zaujímavú súčasť hodnotení festivalu. Festivalová sobota (29. 10.) sa bude niesť v znamení zábavného dňa predovšetkým pre deti s animovanými filmami.
Podujatie je v tomto roku určené nielen Košičanom, ale aj ukrajinským spoluobčanom.
 

26. 10. 2022

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

The Insider, Bellingcat и Der Spiegel обнаружили секретное подразделение  ГВЦ ВС РФ, которое наводит ракеты на гражданскую инфраструктуру Украины


Novinári z troch investigatívnych webov odhalili tajnú jednotku, ktorá pôsobí v rámci hlavného výpočtového strediska ruských ozbrojených síl a určuje parametre pre navádzanie vysoko presných rakiet používaných Ruskom vo vojne proti Ukrajine. Informáciu o tom na svojom webe zverejnila rozhlasová stanica Radio France Internationale (RFI).
Tímy investigatívnych novinárov z periodík Insider, Bellingcat a Der Spiegel zistili, že operátori spomínanej jednotky navádzali riadené strely počas masívneho ostreľovania ukrajinských miest, ktoré sa začalo 10. októbra.
Ruské ministerstvo obrany vtedy uviedlo, že útočí na vojenskú a energetickú infraštruktúru Ukrajiny, ale rakety zasiahli aj civilné ciele. Kyjev následne informoval o úmrtiach desiatok civilistov.
Kremeľ označil tieto raketové údery za reakciu na výbuch na Krymskom moste v čiernomorskom Kerčskom prielive, ktorý podľa ruských úradov zosnovali ukrajinské tajné služby.
Na to, aby novinári odhalili navádzačov rakiet, analyzovali údaje o tisíckach absolventov popredných ruských vojenských inštitútov, špecializujúcich sa na raketovú vedu a vytyčovanie cieľov raketových útokov.
Zistili, že tí absolventi, ktorí po ukončení štúdia nastúpili do služby v hlavnom výpočtovom stredisku (GVC) ruských ozbrojených síl, mali totožné bydlisko i miesto výkonu práce. Ide o adresu, na ktorej v Moskve sídli generálny štáb ruskej armády.
Samotné výpočtové stredisko sa v médiách spomína len zriedka; jeho funkcie sú vo vojenských publikáciách opísané ako "poskytovanie IT služieb" a "automatizácia" ozbrojených síl.
Investigatívni novinári v rámci svojho vyšetrovania analyzovali metadáta telefonických rozhovorov šéfa GVC generálmajora Roberta Baranova.
Ako ukázala analýza jeho hovorov od 24. februára do konca apríla 2022, vždy pred odpálením riadených striel na Ukrajinu, ktoré sú známe z otvorených zdrojov, mal generál telefonát vždy z rovnakého čísla. Ide o číslo, ktoré patrí plukovníkovi Igorovi Bagňukovi.
Na základe Bagňukových hovorov novinári následne identifikovali celú jednotku pozostávajúcu z 33 vojenských operátorov a IT špecialistov. Väčšinou ide o mladých ľudí so skúsenosťami v IT, vrátane vývoja počítačových hier.
Ide o tri tímy, z ktorých každý programuje letové dráhy jedného typu vysoko presných rakiet: riadené strely Kalibr na mori, riadené strely R-500 pre pozemné komplexy Iskander a riadené strely Ch-101 odpaľované počas letu.
Novinári z Insideru ich následne telefonicky kontaktovali:
všetci priznali, že zistené telefónne čísla patria im, ale popreli, že pracujú v GVC a majú niečo spoločné s ostreľovaním Ukrajiny.
Jeden z absolventov vojenskej akadémie tvrdil, že sa živí ako inštalatér, iný údajne pracuje na farme s ošípanými, ďalší sa označil za vodiča autobusu. Muž v hodnosti majora pre The Insider vyhlásil, že sa ešte len učí programovať v jazyku Python, a jedna zo žien v tíme tvrdila, že prevádzkuje stánok s kvetmi.
Nemenový zdroj však pod podmienkou anonymity poskytol novinárom fotografiu, na ktorej je plukovník Igor Bagňuk a zamestnanci GVC na pozadí budovy ministerstva obrany. Tím Bellingcatu zistil, že táto fotografia bola urobená na dvore budovy na moskovskej ulici Znamenka 19, kde sídli generálny štáb ruských ozbrojených síl.
Investigatívni novinári tvrdia, že ich zistenia potvrdzujú priamu účasť týchto vojenských operátorov na plánovaní, výpočte a odpaľovaní rakiet, ktoré zabíjajú civilistov a ničia energetickú infraštruktúru ukrajinských miest.
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) označuje raketové útoky na civilné ciele na Ukrajine za porovnateľné s vojnovými zločinmi.

Novinar Sergej Sacuk Archives - NOVA portal



Na osem rokov väzenia odsúdili v stredu v Bielorusku investigatívneho novinára Sergeja Sacuka. Vo vyhlásení to oznámilo Bieloruské združenie novinárov (BAŽ), na ktoré sa odvoláva agentúra AFP.
Sacuk (58), šéfredaktor internetového periodika Ježednevnik, bol odsúdený v Minsku za údajné podnecovanie nenávisti, profesionálne pochybenie a prijímanie úplatkov, uviedlo BAŽ. Zadržali ho vlani v decembri po tom, čo polícia vykonala prehliadku jeho bytu a pracoviska.
Sacukovi kolegovia tvrdia, že režim autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka ho trestá za vyšetrovanie korupčných škandálov v bieloruskom zdravotníctve a tiež za odhaľovanie klamstiev miestnych úradov týkajúcich sa pandémie koronavírusu.
AFP v tejto súvislosti pripomína, že keď covidová pandémia zasiahla Bielorusko, Lukašenko nebezpečenstvo vírusu dlho spochybňoval.
BAŽ na svojej webstránke vyjadrilo presvedčenie, že Sergej Sacuk bol v skutočnosti stíhaný a odsúdený za svoju novinársku činnosť na základe vykonštruovaných obvinení. Zároveň vyzvalo na jeho prepustenie na slobodu.
Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna zaraďuje novinára Sacuka medzi 1344 politických väzňov aktuálne zadržiavaných v Bielorusku.

 

Copyright  © TASR 2022

 

 

Zomrela Zuzana Burianová

 Zomrela Zuzana Burianová

 Zomrela známa herečka a speváčka Zuzana Burianová († 75)!

Vo Švajčiarsku zomrela česká herečka a speváčka Zuzana Burianová, mala 75 rokov. Napísal to dnes server Blesk.cz, ktorému to potvrdila Burianová dcéra Katarína Kergalová. Burianová bola známa predovšetkým vystupovaním v divadle Semafor, v menších rolách sa objavila napríklad v televíznom seriáli Nemocnice na kraji mesta alebo filme Dedinka má, stredisková. "Som teraz v šoku, ale určite mamičke pripravím zádušnú omšu, kam sa jej priatelia budú môcť prísť rozlúčiť," cituje Blesk Kergalovú. Jej otcom a manželom Burianovej bol zosnulý režisér Ján Roháč. Do Semaforu sa vyučená elektromechanička Burianová dostala vďaka svojej účasti v speváckej súťaži. Účinkovala v predstaveniach Jonáš a Tingl Tangl, Benefice, Keby tisíc klarinetov alebo Človek z pôdy. Vystupovala aj s komickou dvojicou Jiří Grossmann a Miloslav Šimek. Zo Semaforu z prelomu 60. a 70. rokov pochádzajú jej nahrávky dobovo populárnych piesní Áno, pán Jiří, Čo som všetko stratila a Máš už ísť. Ešte v 60. rokoch si Burianová v menších rolách zahrala vo filmoch Fantom Morrisvillu alebo Bolo štvrť a bude pol. Známejšia sa stala postavami zdravotnej sestry Zuzany v seriáli Nemocnice na kraji mesta alebo skladnice Bohunky vo filme Dedinka má, stredisková. Začiatkom 90. rokov odišla so svojím partnerom do Švajčiarska a svoje herecké pôsobenie až na výnimky ukončila.

 

Zdroj: ČTK

 

Všetci túžime po spravodlivosti. Peter Bebjak pripravuje pre Voyo novú minisériu Matematika zločinu

 Všetci túžime po spravodlivosti. Peter Bebjak pripravuje 

 


pre Voyo novú minisériu Matematika zločinu


Premiéra ďalšieho hviezdne obsadeného exkluzívneho titulu, ktorý vzniká pod značkou Voyo Originál, je naplánovaná na budúci rok.


Režisér oceňovaných televíznych aj filmových hitov a nositeľ dvoch Českých levov Peter Bebjak začal pre Voyo natáčať novú trojdielnu minisériu s pracovným názvom Matematika zločinu. Tá je inšpirovaná rovnomenným podcastom, za ktorým stoja dokumentaristky Magdalena Sodomková a Brit Jensen. V hlavných úlohách sa predstavia Lucie Štěpánková, Ján Nedbal, Zuzana Bydžovská, Kristýna Boková, Tomáš Maštalír, Miloslav Pecháček a Jiří Bartoška. Premiéra pod značkou Voyo Originál je naplánovaná na budúci rok. Matematiku zločinu pre Voyo natáča slovenská produkčná spoločnosť DNA Production producentov Rasťa Šestáka a Petra Bebjaka.

„Každý človek túži po skutočnej spravodlivosti,“ hovorí režisér Peter Bebjak a dodáva: „A keď sa náhodou dostane do nejakej zlej situácie, verí tomu, že systém funguje, že skrátka musí fungovať. A ak niekde dôjde k pochybnostiam, tak je to zlé.“

Príbeh odštartuje správa, ktorú novinárka Magdalena Sodomková (Lucie Štěpánková) dostáva od Tomáša Tomana (Jan Nedbal). Ten je presvedčený o tom, že za smrť mladíka v jednom z pražských klubov, za ktorú bol odsúdený na dvanásť a pol roka väzenia, nemôže a bojuje o to, aby sa jeho prípad znovu otvoril. Toman si myslí, že súd rozhodol v jeho neprospech len kvôli chybnému posudku biomechanika Krausa (Jiří Bartoška), jednej z najväčších kapacít odboru. Po rozsudku tak radšej uteká z Českej republiky do Indonézie, bojuje o oživenie svojho prípadu prostredníctvom médií a spolu so svojou rodinou (Zuzana Bydžovská, Kristýna Boková) sa snaží o obnovu procesu za pomoci najdrahšieho a najvyhlásenejšieho pražského advokáta (Tomáš Maštalír). Sodomkovú prípad zaujme a postupne zisťuje, že narazila na oveľa hlbší problém, než je jeden zbabraný rozsudok.

„Fascinuje ma, keď je príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami. Magdalena Sodomková, ktorú hrám, je veľmi inšpiratívna osoba, takže niečo som si z nej rada vzala, ale finálne stvárnenie je už čisto na mne,“ hovorí predstaviteľka hlavnej úlohy Lucie Štěpánková.

„Neváhal som, pretože minisériu točí Peter Bebjak a toto je už niekoľký projekt, ktorý spolu robíme. Neviem, čo by sa muselo stať, aby som mu povedal nie,“ približuje predstaviteľ hlavnej úlohy Ján Nedbal a pokračuje: „Tiež ma zaujalo, že vôbec prvýkrát stvárňujem reálnu a stále žijúcu postavu. S Tomášom Tomanom som sa mohol osobne stretnúť, vypočuť si ten príbeh z jeho strany, robiť si poznámky a skúsiť jeho charakter previesť na plátno.“



„Podcast Matematika zločinu bol vo svojej dobe fenomén a otvoril veľmi dôležitú tému justičných omylov v českom súdnom systéme. Je desivé, že sa to môže týkať kohokoľvek z nás. Sme radi, že nám Tomáš Toman, Magdalena Sodomková a Brit Jensen dali svoju dôveru príbeh spracovať, je to obrovský záväzok a tešíme sa na to, ako budúci rok minisériu predstavíme divákom Voyo,“ hovorí kreatívna producentka Iva K. Jestřábová.

„Baví ma to veľmi, človek pozná príbeh, ktorý je true story a následne aj sleduje, do akej miery je kvôli dramatickosti prepracovaný a prepísaný,“ hovorí o svojej úlohe biomechanika Krausa jeho predstaviteľ Jiří Bartoška a k natáčaniu dodáva: „Toto je, myslím, už naša tretia spolupráca, robili sme spolu dokonca aj jednu krimisériu na Slovensku. Peter Bebjak je nesmierne pohodový, má zostavený výborný štáb, takže všetko ide rýchlo a bol som rád, keď som ním bol oslovený.“

V ďalších rolách sa predstavia Miloslav Pecháček, Barbora Bočková, Radek Žák, Kryštof Bartoš, David Matásek, Martin Stránský, Adrian Jastraban, Ján Vondráček, Karel Heřmánek ml. a Kateřina Winterová.

Seriál vzniká z veľkej časti v reálnych lokáciách a tvorcovia tak napríklad za prísnych bezpečnostných podmienok natáčali vo väznici Praha Pankrác, za plnej prevádzky na pražskom letisku Václava Havla, v Chemickom ústave Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity, alebo v sídle jedného z českých mediálnych domov. Posledná klapka by mala padnúť v polovici decembra.




Matematika zločinu // réžia: Peter Bebjak // scenár: Tomáš Bombík // kreatívny producent Voyo: Iva Kašpárková Jestřábová // výkonný producent Voyo: Lucie Brabcová // producent D.N.A.: Rasťo Šesták // výkonná producentka D.N.A.: Natália Rau Guzikiewicz // vedúca produkcie: Rafaela Radojčić // kamera: Martin Žiaran // zvuk: Klára Javoříková // svetlá: Rostislav Vysyliev // architektka: Mariana Kuchařová // výprava: Leonard Händler // kostýmová výtvarníčka: Andrea Králová // umelecká maskérka: Michaela Kicková // hrajú: Lucie Štěpánková, Jan Nedbal, Zuzana Bydžovská, Kristýna Boková, Miloslav Pecháček, Radek Žák, Kateřina Winterová, Igor Bareš, Tomáš Maštalír, Kryštof Bartoš, Barbora Bočková, Jakub Gottwald, Jiří Bartoška, Adrian Jastraban, Tomáš Měcháček, David Matásek, Michal Režný, Vasil Fridrich, Marián Chalány, Jan Vondráček, Karel Heřmánek ml., Marek Pospíchal, Jakub Albrecht, Martin Stránský a ďalší

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Európsky parlament – Wikipédia
O situáciu v maďarských médiách a vo vzdelávaní sa bude zaujímať deväťčlenná delegácia Výboru pre kultúru a vzdelávanie Európskeho parlamentu (EP), ktorá v druhej polovici budúceho týždňa pricestuje do Budapešti. Uviedol to v utorok denník Népszava s odvolaním sa na bruselské zdroje, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Denník podotýka, že návšteva od 2. do 4. novembra je súčasťou riadneho programu výboru a nemá žiadnu súvislosť s prebiehajúcimi rokovaniami medzi Maďarskom a Európskou úniou o plnení podmienok vyplácania eurofondov.
Členov delegácie bude zaujímať predovšetkým sloboda médií, umelecká a akademická sloboda a zaobchádzanie so školopovinnými ukrajinskými utečencami v Maďarsku. Pôvodný termín návštevy bol máj 2020, pre koronavírusovú pandémiu sa však neuskutočnila.
Delegácia sa má stretnúť s ministrom kultúry a inovácií Jánosom Csákom, ministrom územného rozvoja Tiborom Navracsicsom, primátorom Budapešti Gergelyom Karácsonym a vedením univerzít, kultúrnych inštitúcií a občianskych organizácií. V programe delegácie je aj návšteva Národného úradu pre médiá a komunikáciu. Na rokovaniach sa bude určite diskutovať aj o aktuálnej situácii učiteľov, píše Népszava.
Výbor pre kultúru a vzdelávanie EP v uplynulých rokoch viackrát rokoval o vývoji v Maďarsku. Jeho členovia kritizovali vyhostenie Stredoeurópskej univerzity (CEU) z Budapešti, obmedzenie autonómie Divadelnej a filmovej univerzity, segregované vzdelávanie rómskych detí a situáciu v médiách, ktorá je zväčša pod vládnym vplyvom, uzatvára denník.

Spiegel affair - Wikipedia

Aféru "Spiegel" a vládnu krízu spustil spor medzi spolkovým ministrom obrany Franzom Josefom Straußom vo vláde kancelára Konrada Adenauera a Rudolfom Augsteinom, vydavateľom renomovaného týždenníka Der Spiegel. Podľa niektorých nemeckých komentátorov sa táto aféra stala prvým úspešným testom povojnovej západonemeckej demokracie a považuje sa míľnik pri obhajobe slobody tlače.
V stredu 26. októbra uplynie 60 rokov odvtedy, čo došlo v povojnových dejinách Nemeckej spolkovej republiky k dovtedy nevídanej udalosti: do redakčných priestorov týždenníka Der Spiegel vtrhli policajti.
Celá aféra sa začala odvíjať 10. októbra 1962. V tento deň publikoval tento renomovaný časopis rozsiahly článok pod názvom "Podmienečne pripravený na obranu". Jeho autori Conrad Ahlers a Hans Schmelz ostro kritizovali obrannú politiku Bonnu, pričom poukazovali na žalostný stav nemeckej armády, ktorá podľa nich nebola pripravená na obranu krajiny.
Článok vyšiel tesne po cvičení NATO Fallex 62, ktoré ukázalo, že v prípade útoku komunistického Východu by sa západonemecká obranná línia zrútila ako "domček z karát".
Týmto článkom vlastne vyvrcholili dlhodobo napäté vzťahy medzi vydavateľom časopisu Der Spiegel Augsteinom a spolkovým ministrom obrany Straußom, dlhoročným predsedom Kresťansko-sociálnej únie (CSU), usilujúcim sa zastaviť, ako hovoril "publicistický teror" z Hamburgu, kde sídlila hlavná redakcia časopisu.
Napríklad len rok pred tým obvinil tento časopis ministra z prijatia úplatku v prospech stavebnej firmy Fibag.
Spolkové ministerstvo obrany vtedy obvinilo magazín Der Spiegel z vlastizrady tvrdiac, že v článku našlo viac ako 40 tajných informácií a citátov.
Šestnásť dní po zverejnení kritického materiálu, 26. októbra 1962 okolo pol desiatej večer, vtrhli do redakčných priestorov týždenníka desiatky policajtov. V rukách mali povolenie na prehliadku a sedem zatykačov na vedúcich pracovníkov spravodajského magazínu. Redakčné priestory prehľadali v Hamburgu i Bonne a skonfiškovali množstvo dokumentov.
Polícia zatkla šéfredaktorov magazínu Clausa Jacobiho a Johannesa K. Engela. Jeden z autorov článku Conrad Ahlers bol zadržaný počas dovolenky v Španielsku a vydavateľ Rudolf Augstein sa vydal do rúk polície na druhý deň po razii. Zadržaní boli pre podozrenie z vyzradenia utajovaných skutočností, vlastizrady a úplatkárstva.
Zatknutie novinárov a útok na slobodu tlače vyvolal v Nemeckej spolkovej republike značné pobúrenie a vlnu protestov i demonštrácií. Médiá prezentovali celú kauzu ako exemplárny príklad zneužitia štátnej moci.
O afére Spiegel sa diskutovalo aj v Spolkovom sneme. Franz Josef Strauß spočiatku všetky obvinenia odmietal, ale neskôr vyšlo najavo, že nehovoril pravdu a dokonca dal podnet na zadržanie autora článku Ahlersa v zahraničí. Pod tlakom dôkazov napokon 30. novembra 1962 z ministerského postu vo vláde kancelára Adenauera odstúpil. O štyri roky neskôr sa do vlády opäť vrátil, ale to už do kabinetu kancelára Kurta Georga Kiesingera ako minister financií.
Po štyroch týždňoch sa mohli zamestnanci časopisu Der Spiegel vrátiť do svojich redakčných priestorov. Postupne boli z vyšetrovacej väzby prepustení autori článku: Conrad Ahlers po 56, Hans Schmelz po 81 dňoch a vo februári 1963, po 103 dňoch, opustil väzenie ako morálny víťaz aj vydavateľ Rudolf Augstein.
Aféra sa skončila výrazným zvýšením popularity týždenníka Der Spiegel, ktorý dokázal zvýšiť svoj náklad z 500.000 na 700.000 výtlačkov a plne sa etabloval ako "ochranný štít demokracie". 

Moderátor ruskej RT navrhoval topiť ukrajinské deti. Dostal dištanc

Moderátor ruskej štátnej televíznej stanice RT Anton Krasovskij sa ospravedlnil v pondelok za to, že vo vysielaní vyzýval na utopenie ukrajinských detí. Ruské úrady medzičasom oznámili, že moderátorove výroky vyšetrujú. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Krasovskij minulý týždeň vo vysielaní uviedol, že deti, ktoré vnímali počas Sovietskeho zväzu Rusov ako okupantov, mali byť utopené v rieke. Ukrajina za tieto jeho slová označila v nedeľu stanicu RT za podnecovateľa genocídy a vyzvala na jej zákaz na celom svete.
Ruský moderátor v pondelok uviedol, že sa pre svoje výroky "cíti trápne". "No stáva sa to, sedíš vo vysielaní, necháš sa uniesť. Prosím o odpustenie všetkých, ktorých to šokovalo... Dúfam, že mi prepáčite," uviedol Krasovskij na sociálnej sieti Telegram.
Ruský vyšetrovací výbor (Sledkom), ktorý sa zaoberá ťažkými zločinmi, uviedol, že bol požiadaný, aby preveril moderátorove "ostré komentáre". Výbor dal následne príkaz vypracovať v tejto súvislosti správu.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na Twitteri uviedol, že Ukrajina postaví Krasovského za jeho "agresívne podnecovanie ku genocíde" pred súd.
Krasovskij je provojnový komentátor ruskej televízie RT, na ktorého Európska únia uvalila sankcie. V minulotýždňovom vysielaní tiež navrhol "strčiť deti do chatrčí a upáliť" a vtipkoval o znásilňovaní ukrajinských žien.
Šéfredaktorka RT Margarita Simoňjanová uviedla, že autora výroku – moderátora Antona Krasovského – pre jeho "nechutné" komentáre suspendovala. Dodala, že nikto v RT sa s jeho názormi nestotožňuje. 

Rada pre mediálne služby začne s monitoringom predvolebného vysielania

Rada pre mediálne služby má ambíciu koordinovať aktérov projektov mediálnej gramotnosti, umožňujú jej to nové zákonné kompetencie. S cieľom vytvoriť platformu na výmenu skúseností v oblasti rozvoja a podpory mediálnej gramotnosti na Slovensku zorganizovala Rada pre mediálne služby v pondelok online okrúhly stôl. TASR o tom informovala hovorkyňa rady Lucia Michelčíková.
Ambíciou Rady pre mediálne služby bolo získať od prezentujúcich odpoveď na kľúčovú otázku, aké sú najväčšie výzvy rozvoja a podpory mediálnej gramotnosti na Slovensku. Okrúhly stôl organizovaný pri príležitosti Svetového týždňa informačnej a mediálnej gramotnosti otvoril riaditeľ Rady pre mediálne služby Ľuboš Kukliš, ktorej kompetenciu iniciovať a vykonávať aktivity podporujúce mediálnu gramotnosť, ale aj výskumnú a analytickú činnosť v tejto oblasti zveril nový zákon o mediálnych službách. Člen Rady pre mediálne služby Pavel Izrael okrúhly stôl vníma ako potrebný impulz na rozvoj aktivít mediálnej gramotnosti na Slovensku.
Ako problematické vnímajú viacerí aktéri najmä absenciu vhodného formálneho vzdelávania budúcich pedagógov, ktorí by mali poznatky z oblasti odovzdávať žiakom a študentom, ale aj limity spôsobené neustálym rozvojom technológií, ktorý je zložité dostatočne rýchlo reflektovať v projektoch zameraných na elimináciu negatívnych dôsledkov ich využívania. Okrúhly stôl, na ktorom sa zúčastnili viacerí členovia rady, považuje regulátor za iniciačné stretnutie. Ide o prvú zo série aktivít, ktorých ambíciou je vytvoriť sieť na efektívne koordinovanie projektov realizovaných v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti a hodnotenia stavu mediálneho prostredia v tomto zreteli.
Ďalšie stretnutie rada plánuje ešte do konca tohto roka. 


WhatsApp Messenger – Aplikácie v službe Google Play
Komunikačná aplikácia WhatsApp, ktorá patrí americkému koncernu Meta, po globálnom výpadku opäť funguje. TASR o tom informuje na základe správy CNBC.
Problémy boli podľa údajov stránky Downdetector, ktorá monitoruje výpadky internetových služieb, prvýkrát zaznamenané okolo 9.17 h SELČ. Používatelia hlásili, že majú problémy so zasielaním a prijímaním správ. Normálne fungovanie WhatsAppu bolo obnovené okolo jedenástej hodiny SELČ.
Takisto WhatsApp Web, čo je verzia určená pre prehliadače, ktorá sa predtým nenačítala, už opäť funguje.
Koncern Meta predtým potvrdil problémy WhatsAppu. "Vieme, že niektorí ľudia majú aktuálne problém s posielaním správ, pracujeme na tom, aby sme čo najrýchlejšie obnovili fungovanie WhatsAppu pre každého," povedal hovorca Meta pre CNBC.
WhatsApp má po celom svete okolo 2 miliardy používateľov..

Turecká polícia - Webnoviny.sk

Turecká polícia v utorok prehľadala priestory viacerých prokurdských médií a vykonala razie v domoch novinárov v Istanbule a ďalších mestách vrátane juhovýchodnej časti krajiny s väčšinovým zastúpením Kurdov. Ochrancovia práv označili túto policajnú operáciu za cenzúru.
Ako uviedla agentúra AFP, polícia zadržala desať novinárov, a to v Istanbule, Ankare a ďalších mestách vrátane Diyarbakiru na juhovýchode Turecka, informuje TASR.
Sedem zo zadržaných novinárov podľa Zväzu tureckých novinárov (TGS) pracuje pre prokurdskú tlačovú agentúru Mezopotamya a traja pre JINNEWS.
Turecký parlament v októbri schválil prísny zákon, na ktorého základe môžu byť novinári a používatelia sociálnych sietí uväznení až na tri roky, ak sa dopustia šírenia tzv. falošných správ.
Nové opatrenia týkajúce sa médií prichádzajú pred parlamentnými voľbami, do ktorých prezident Recep Tayyip Erdogan vstupuje so stratou v prieskumoch verejnej mienky.
Opozičné strany a novinárske zväzy protestovali proti novým represívnym pravidlám, a to pred rozpravou v parlamente i počas nej.
AFP pripomenula, že väčšina tureckých novín a televíznych kanálov sa dostala pod kontrolu vládnych predstaviteľov a ich obchodných spojencov počas represií po neúspešnom prevrate v roku 2016.
Sociálne siete a internetové médiá však zostali do veľkej miery bez dohľadu, čo vyvoláva nevôľu Erdoganovho tábora.
Podľa indexu slobody médií, ktorý začiatkom tohto roka zverejnila organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), sa Turecko umiestnilo na 149. mieste spomedzi 180 krajín.

 

Copyright  © TASR 2022