19. 6. 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Právnici komunikačnej aplikácie Telegram, ktorú po celom svete používajú milióny ľudí, sa v súvislosti so zablokovaním prístupu k nej v Rusku obrátili na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Informovala o tom v utorok agentúra Interfax.
V zdôvodnení sťažnosti sa uvádza, že rozhodnutím ruských úradov zablokovať prístup k aplikácii prišiel o možnosť "slobodne šíriť a získavať informácie" nielen Telegram, ale okolo 15 miliónov jeho používateľov v Rusku.
Právnici Telegramu upozornili, že používatelia ich služby tak prišli aj o prístup k "obrovskému archívu unikátnych informácií, ktoré nie je možné získať z iných zdrojov.
V sťažnosti podanej na ESĽP právnici Telegramu uvádzajú, že okrem zdieľania informácií aplikácia poskytuje svojim používateľom aj možnosť zakladať a spravovať informačné kanály. Tie sú podľa právnikov "v podmienkach silnej vládnej cenzúry v tradičných médiách jedným z nemnohých nezávislých a slobodných nástrojov šírenia informácií a výmeny názorov na spoločensko-politické témy".
Právnici Telegramu poukázali aj na to, že obmedzenie prístupu k službe Telegram v Rusku sekundárne viedlo k zablokovaniu stoviek ďalších webových stránok a k narušeniu činnosti ďalších - dokonca aj takých, ku ktorým ruské úrady nemali žiadne výhrady.
Prístup k internetovej aplikácii Telegram je v Rusku obmedzený od apríla tohto roku, keď o tom rozhodol súd. Vedenie Telegramu totiž predtým rozhodlo, že nevyhovie žiadosti ruských bezpečnostných služieb a neposkytne im kľúč k rozšifrovaniu správ používateľov aplikácie. Bezpečnostné zložky svoju žiadosť zdôvodnili tým, že Telegram bol už niekoľkokrát použitý pri príprave a páchaní teroristických útokov.
Telegram má celosvetovo viac než 200 miliónov užívateľov. Táto aplikácia im umožňuje komunikovať pomocou zašifrovaných správ, ktoré tretia strana - vrátane vládnych úradov - nedokáže rozlúštiť.
Telegram vyvinul ruský podnikateľ Pavel Durov, ktorý tvrdí, že ruská bezpečnostná služba FSB porušuje práva jeho užívateľov. Durov podľa agentúry Reuters už viackrát vyhlásil, že jeho spoločnosť ruským úradom kľúč neposkytne.
Agentúra Interfax v utorok konštatovala, že prístup k službe Telegram v Rusku stále je, i keď s občasnými prerušeniami.

Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) žiada srbské úrady, aby objasnili okolnosti a príčiny zmiznutia srbského investigatívneho novinára Stefana Cvetkoviča, po ktorom od štvrtka pátrala polícia a ktorý neskôr na polícii vypovedal, že ho uniesli maskované osoby. Informoval o tom portál Ifex.org.
Po novinárovi prebiehalo od noci na minulý štvrtok rozsiahle policajné pátranie. V meste Bela Crkva objavili jeho opustené vozidlo s otvorenými dverami, zapnutými svetlami a hrajúcim rádiom. Vedľa osobného auta sa našli aj jeho poškodené náramkové hodinky.
Cvetkoviča nakoniec objavila polícia v meste Bela Crkva živého a zdravého v piatok popoludní - po 48 hodinách - a odviedla ho na výsluch do Belehradu.
Cvetkovič vypovedal, že z auta ho násilím vytiahli neznáme maskované osoby. Nesprávali sa však k nemu hrubo, nebili ho, a ani nehladoval. Mali sa mu vyhrážať v súvislosti s vraždou významného kosovskorsbského politika Olivera Ivanoviča, ktorej sa venoval a zverejnil k nej veľké množstvo informácií.
Cvetkoviča údajne uniesli osoby zapletené do tohto zločinu a ich plán bol jeho presun do Rumunska, uviedol server Novosti.rs. Polícia uviedla, že túto jeho výpoveď preverí.
K prípadu sa ešte v piatok vyjadril aj srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý naznačil, že mohlo ísť o zinscenovaný únos a podrobnosti vrátane úlohy samotného novinára v prípade objasní až ďalšie podrobné vyšetrovanie.
Cvetkovič je známy svojou kritikou voči srbskému vedeniu, na ktoré dokonca v roku 2014 podal trestné oznámenie pre spreneveru verejných financií. Medzi háklivými témami, ktorým sa ako novinár venoval, bola aj spomínaná vražda Olivera Ivanoviča zo 16. januára tohto roku.
Za posledných desať rokov bol Cvetkovič terčom zastrašovania a dostával aj vyhrážky smrťou, informoval zväz nezávislých novinárov v Srbsku.

Copyright © TASR 2017

MTV Movie & TV Awards

MTV Movie & TV Awards

Udeľovanie MTV Movie & TV Awards ovládli akčná snímka Čierny panter (2018) a mysteriózny seriál Stranger Things (2016), ktoré kraľovali aj nomináciám.
Marvelovka zasadená do prostredia fiktívnej africkej krajiny Wakanda si vyslúžila štyri trofeje, pričom dve - za najlepší herecký výkon vo filme a pre najlepšieho hrdinu, získal predstaviteľ titulnej úlohy Chadwick Boseman. Ten sa však pri preberaní druhej menovanej rozhodol upozorniť na "skutočného hrdinu" a trofej dal Jamesovi Shawovi Jr., ktorý v apríli v americkom Tennessee vzal zbraň útočníkovi v reštaurácii Waffle House. Poznamenal pritom, že i keď je pocta dostať cenu za stvárnenie superhrdinu, je podľa neho dôležité upozorňovať na hrdinov zo skutočného života. Čierneho pantera vyhlásili aj za Najlepší film a štvrtú trofej, v kategórii Najlepší zloduch, si vyslúžil Michael B. Jordan, ktorý v komiksovke stvárnil Erika Killmongera.
Rovnako štyri ceny získal Stranger Things z produkcie Netflixu, ktorý vyhlásili za Najlepší seriál. Ďalšie zlaté popcorny si vďaka nemu vyslúžili Millie Bobby Brown v kategórii Najlepší herecký výkon v seriáli, Noah Schnapp za najvystrašenejší výkon a štvrtú cenu získali Finn Wolfhard a Millie Bobby Brown v kategórii Najlepší hudobný moment. Predstaviteľka Eleven sa pritom na slávnosti pre zranenie nezúčastnila.
Galavečer, ktorý sa konal v sobotu 16. júna a odvysielali ho v pondelok, moderovala Tiffany Haddish. Tridsaťosemročná rodáčka z Los Angeles tiež sama získala cenu za najlepší komediálny výkon vďaka účinkovaniu v snímke Girls Trip (2017). Ako pritom poznamenala, v 27. ročníku udeľovania ocenení moderovala slávnosť ako vôbec prvá černoška.
Špeciálnu Generation Award si prevzal Chris Pratt a Lene Waithe udelili MTV Trailblazer Award.

Prehľad víťazov a víťaziek 2018 MTV Movie & TV Awards:

Najlepší film: Čierny panter
Najlepší seriál: Stranger Things
Najlepší herecký výkon vo filme: Chadwick Boseman - Čierny panter
Najlepší herecký výkon v seriáli: Millie Bobby Brown - Stranger Things
Najlepší bozk: Nick Robinson a Keiynan Lonsdale - Ja, Simon
Najlepší zloduch: Michael B. Jordan - Čierny panter
Najlepší hrdina: Chadwick Boseman - Čierny panter
Najlepší hudobný dokument: Gaga: Five Foot Two
Najlepšia reality šou: Kardashianky
Najlepší komediálny výkon: Tiffany Haddish - Girls Trip
Najvystrašenejší výkon: Noah Schnapp - Stranger Things
Najlepší tím: Finn Wolfhard, Sophia Lillis, Jaeden Lieberher, Jack Dylan Grazer, Wyatt Oleff, Jeremy Ray Taylor a Chosen Jacobs - To
Nečakaný stredobod pozornosti: Madelaine Petsch - Riverdale
Najlepší boj: Wonder Woman - Wonder Woman (Gal Gadot) vs. nemeckí vojaci
Najlepší hudobný moment: tanec Mikea a Eleven na Every Breath You Take - Stranger Things

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Tlačová agentúra SR bude spolupracovať s Bulharskou tlačovou agentúrou

Tlačová agentúra SR bude spolupracovať s 

Bulharskou tlačovou agentúrou


Tlačová agentúra (TA) SR podpísala dohodu o spolupráci s Bulharskou tlačovou agentúrou (BTA). Médiá si budú vymieňať informácie a neskôr aj fotografie. Dohodu podpísali v Prezidentskom paláci v Bratislave šéfovia agentúr Vladimír Puchala (TASR) a Maxim Minchev (BTA).
"Tlačová agentúra Slovenskej republiky chce mať kontakty so spoľahlivými zdrojmi a Bulharská tlačová agentúra je spoľahlivý zdroj informácií. Zmluva sa týka výmeny informácií v anglickom jazyku, takže ľudia na Slovensku a v Bulharsku budú mať spoľahlivé informácie z prvej ruky," povedal po podpise Puchala.
V blízkej budúcnosti by si agentúry chceli vymieňať aj fotografie. "S kolegom sme hovorili aj o stážach a o ďalšom expandovaní celého kontraktu," uviedol Puchala.
Pripomenul, že TASR spolupracuje s vyše 20 tlačovými agentúrami na celom svete. Spolupráca s BTA je podľa Puchalu dôležitá z viacerých dôvodov. "Bulharsko je destinácia, kam Slováci cestujú, je to krajina, ktorá má ambíciu byť v Schengene, prijať euro. A to sú všetko témy, ktoré sú zaujímavé aj na Slovensku," doplnil šéf TASR.

Copyright © TASR 2017
SLOVAK MEDIA LAW NEWS

Ohováranie zostáva trestným činom. Národná rada SR totiž odmietla novelu Trestného zákona, ktorou chcela opozičná SaS tento delikt zrušiť.
"Trestný čin ohovárania býva zneužívaný na šikanovanie kritických novinárov za zverejňovanie informácií, ktoré upozorňujú na korupciu politikov a ďalšie negatívne javy v spoločnosti," upozorňovali poslanci SaS.
Poukazujú, že zakázať trest odňatia slobody za ohováranie odporúčalo európskym štátom Parlamentné zhromaždenie Rady Európy už v roku 2007. "Podľa viacerých expertov má Slovensko najvyššie tresty odňatia slobody za trestný čin ohovárania v Európe," doplnili poslanci.
Podľa zákonodarcov niektoré európske krajiny neumožňujú za trestný čin ohovárania uložiť trest odňatia slobody, ale len pokutu. "Iné krajiny trestný čin ohovárania zrušili úplne," uvádzajú.

Množstvo reklamy vysielanej v televíznom a rozhlasovom vysielaní sa neobmedzí. Národná rada SR totiž odmietla novelu zákona o vysielaní a retransmisii z dielne kotlebovcov.
Novela mala plošne obmedziť množstvo reklamy vysielanej v televíznom alebo rozhlasovom vysielaní na maximálne päť percent z celkového denného vysielacieho času. Zároveň mala skrátiť vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny z 20 percent na maximálne desať percent, a to s platnosťou pre všetky médiá počas celého dňa.
Novela mala tiež desaťnásobne zvýšiť pokuty pre prevádzkovateľov televíznych a rozhlasových staníc za nedodržanie zákona. "Súčasnú výšku pokút totiž považujeme za neprimerane nízku a pre veľké mediálne spoločnosti za nedostatočne odstrašujúcu," doplnili.
Kotlebovcom neprešiel ani návrh, aby sa príspevok pri narodení dieťaťa vyplácal na princípe zásluhovosti. Rovnako neuspeli s predĺžením materskej dovolenky na tri roky a s úpravou jej výšky.

Copyright © TASR 2017

18. 6. 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Veronika Velez-Zuzulová bude komentovať televízne prenosy z lyžovania , pričom plánuje aj predstavovať trate svetového pohára s kamerou na prilbe. „Ešte sa rokuje, v ktorej televízii,“ povedala. Chcela by som začať v Courcheveli (21. a 22. decembra ). Mala by som rodiť koncom októbra, takže budem mať dva mesiace, aby som sa dala dokopy. Budem sa snažiť ísť už v Courcheveli s kamerou na prilbe a priblížiť slovenským divákom lyžovanie z profesionálnej strany. Často som sa v minulosti stretla s tým, že ľudia prepínali na zahraničné vysielanie. Budem pokračovať v avizovanej akadémii, otec už bol na prvom sústredení s mladými slovenskými lyžiarkami. Hneď, ako to bude možné, sa k nim pripojím.“

Copyright ©TASR 2018

Dva nové ateliéry, ktoré vznikli investíciou 160 miliónov českých korún, môžu novo využívať produkcie z celého sveta vo filmových štúdiách v pražských Letňanoch. ČTK to povedala Simona Andělová, ktorá mediálne zastupuje spoločnosť Prague Studios. Vďaka filmovým stimulom záujem filmárov o natáčanie v Česku rastie. Letňanskéj ateliéry majú podľa riaditeľa spoločnosti Henricha Guttnera plno až do konca budúceho roka, točia sa tam hlavne filmy a televízne seriály. Práve sa dokončila druhá séria hororového seriálu Lore pre Amazon Studios, uviedla Andělová.
Komplex ateliérov Prague Studios v Prahe 9 vyrástol na mieste bývalej leteckej továrne Letov. Dva rozľahlé hangáre prešli prestavbou na filmové ateliéry v roku 2001. Za Prague Studios stojí filmová produkčná spoločnosť Milk and Honey Pictures. V ateliéroch sa v minulosti natáčali filmovej či seriálovej hity ako The Adventurers, Wanted, Van Helsing, Votrelec vs. Predátor, seriál Britannia, Hellboy, The Red Baron alebo Children of Dune.
Vlani sa spoločnosť Prague Studios rozhodla postaviť k existujúcim štyrom ateliérom ďalšie dva; hotové sú od konca mája. Ateliéry majú zhodne rozlohu 1260 metrov štvorcových a sú prepojiteľné do jedného priestoru. V súčasnej dobe má celý areál rozlohu cez 30.000 metrov štvorcových a okrem šiestich filmových ateliérov sú jeho súčasťou kancelárie, maskérne, kostymérne, catering a dielne.
Konateľ a majiteľ spoločnosti Prague Studios Tomáš Krejčí ČTK už skôr oznámil, že ročný obrat spoločnosti je približne 23 miliónov korún. Spoločnosť vykazuje zisk, jeho výšku neuviedol.
Na rastúci záujem zahraničných produkcií reagujú tiež Barrandovské štúdiá, aj tam sa snažia rozširovať priestory. Rovnako ako v predchádzajúcom roku vlani štúdio vyťažilo svoje ateliéry na 83 percent. Za minulý rok firma vykázala zisk pred zdanením zhruba 65 miliónov korún. Tržby firmy predstavovali približne 500 miliónov korún, o rok skôr boli 444 miliónov korún. Vlastníkom spoločnosti je spoločnosť Moravia Steel,ktorá patrí podnikateľovi Tomášovi Chrenkovi.
Jedny z najväčších filmových ateliérov v Európe oslávili tento rok v januári 85 rokov od chvíle, kedy v nich padla prvá klapka snímke Vražda v Ostrovní ulici režiséra Svatopluka Innemanna, a symbolicky sa tak začala písať história modernej filmovej výroby v Československu.
Druhými historicky najvýznamnejšími filmovými ateliérmi v Česku sú Zlínske ateliéry otvorené 1. júla 1936 pôvodne ako miesto pre natáčanie reklamných filmov spoločnosti Baťa. Poznávacím znamením Zlínskeho štúdia sa neskôr stala tvorba pre deti a mládež.

Copyright © ČTK 2018

Islandská futbalová reprezentácia urobila v ostatnom čase veľký výkonnostný skok a teší sa ohromnej podpore svojich fanúšikov. Severania sa prvýkrát prebojovali na majstrovstvá sveta a na ich výkony v Rusku je zvedavá prakticky celá populácia 335-tisícovej ostrovnej krajiny - najmenšej spomedzi všetkých účastníkov MS 2018.
Dokazuje to aj sledovanosť ich sobotného debutu proti Argentíne, z ktorého Island senzačne vydoloval bod za remízu 1:1. Podľa prieskumov televízny prenos sledovalo 99,6 percenta obyvateľov Islandu. To podsúva otázku, čo robili ostatní? Zvyšok Islanďanov bol možno priamo v dejisku stretnutia v Moskve. Už pri prvej účasti na majstrovstvách Európy pred dvoma rokmi vo Francúzsku sa Islanďania zviditeľnili masívnou návštevou na štadiónoch.


©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Vedenie SNS má pravdepodobne informácie o interných procesoch v redakcii spravodajstva

Vedenie SNS má pravdepodobne informácie o 

interných procesoch v redakcii spravodajstva

Farkašovský chce vzdelávať investigatívnych novinárov

Farkašovský chce vzdelávať 
investigatívnych novinárov

Poslanec NR SR Karol Farkašovský (SNS) by privítal etický kódex pre novinárov a pre sociálne siete. Ako povedal dnes v rozprave k novele Trestného zákona, ohováranie je bežný jav a na sociálnych sieťach sa pri ňom vytvára pocit beztrestnosti. „Problémom je, že neexistujú etické normatívy a tiež vzdelávanie novinárov, ktorí sa venujú investigatíve. „Investigatívu glorifikujeme. Investigatíva nie je o tom, že každý môže napísať, čo si zmyslí. Má to mať svoje pravidlá. Každý nesie zodpovednosť za to, čo zverejní,“ zdôraznil s tým, že novinár má právo kritizovať, ale nemôže obviňovať.

Poslanci popoludní diskutujú o návrhu poslancov za stranu Sloboda a Solidarita, ktorí chcú vypustiť trestný čin ohovárania z Trestného zákona. Ako povedal v rozprave poslanec Jozef Rajtár (SaS), tento trestný čin býva podľa nich zneužívaný na šikanovanie kritických novinárov za zverejňovanie informácií, ktoré upozorňujú na korupciu politikov a ďalšie negatívne javy v spoločnosti.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Začnem chodiť do Billy?

Začnem chodiť do Billy?

Stanovisko Eurimages SR k návrhu SaS o AFP

Stanovisko  Eurimages SR 

k návrhu SaS o AFP


MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Väznený turecký prokurdský politik Selahattin Demirtaš, kandidujúci v nadchádzajúcich prezidentských voľbách za Ľudovodemokratickú stranu (HDP), sa v rámci predvolebnej kampane prihovoril v nedeľu tureckým voličom. Jeho zhruba 10-minútový prejav z väzenia odvysielala turecká štátna televízia.
Demirtaš v ňom voličov požiadal, aby prostredníctvom predčasných volieb naplánovaných na 24. júna zabránili "režimu jediného muža", a síce prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Atmosféru, aká momentálne panuje v Turecku, označil tento prokurdský politik za "upútavku" na film, ktorého "skutočne desivé časti sa ešte nezačali". 
 Demirtaš, 45-ročný politik a odborník na problematiku ľudských práv, je väznený v západotureckom meste Edirne. Turecké úrady ho zatkli v roku 2016 na základe podozrenia z napojenia na zakázaných kurdských militantov. Za vodcovstvo v teroristickej organizácii a za ďalšie zločiny mu hrozí súhrnne až 142 rokov väzenia. 
Demirtaš všetky obvinenia odmieta a tvrdí, že ho pred 20 mesiacmi zadržali "nezákonne", pričom dôvod vidí v tom, že pre tureckú vládu predstavuje hrozbu. V prezidentských voľbách napriek pobytu za mrežami kandidovať môže, keďže doposiaľ nebol z ničoho usvedčený. Zároveň má v súlade s tureckými zákonmi ako prezidentský kandidát v rámci predvolebnej kampane právo na 20 minút vysielacieho času v štátnej televízii, priblížila agentúra AP. 
Až do svojho uväznenia bol Demirtaš prakticky jediným tureckým politikom s rečníckymi schopnosťami a charizmou porovnateľnými s Erdoganom. Ten v ostatnom čase v rámci svojej kampane vystupňoval útoky proti Demirtašovi - označil ho za "teroristu" zodpovedného za smrť desiatok ľudí, keďže v októbri 2014 vyzval na protesty, ktoré prerástli do násilností.
 So svojimi priaznivcami komunikuje Demirtaš aj napriek uväzneniu stále takmer denne, a to prostredníctvom tweetov zverejňovaných jeho advokátmi, pričom sa vyjadruje k politike a aktualitám a niekedy ich aj vtipne glosuje. Aj vo svojom nedeľňajšom televíznom prejave skonštatoval: "Kým ste slobodní vy, budem slobodný aj ja."

Copyright © TASR 2018

Nakrúcaním trinásťdielneho detského seriálu Kriminálka 5.C teraz ožili Zlínske filmové ateliéry. Prvá klapka nedávno padla na Zlínskom filmovom festivale pre deti a mládež. Seriál sa v Zlíne vyvíjal takmer štyri roky, povedal ČTK Zdeněk Skaunic, riaditeľ spoločnosti Filmové ateliéry, ktorá je výkonným producentom projektu za českú stranu. Vo zlínskych ateliéroch chystajú aj projekty o automobilovej závodníci Eliške Junkovej a architektke Eve Jiřičnej.
"Ak sa teraz stále hovorí o návrate filmárčiny do Zlína, tak tento projekt to plní na sto percent, pretože sa na ňom podieľa mnoho tunajších filmárov. Vlastné natáčania je takmer zo 60 percent na Zlínsku a predovšetkým vracia do Zlína seriálovú tvorbu s deťmi a pre deti, "uviedol k seriálu Skaunic. Partnermi sú Česká televízia, slovenská verejnoprávna televízia RTVS, Filmové ateliéry a slovenská spoločnosť Alef Film & Media.
Režisérom seriálu je Juraj Nvota, hrajú v ňom Bolek Polívka, Milan Lasica, Martin Myšička, Lenka Krobotová, Roman Zach či Jan Dolanský. "Do štábu som angažoval rad absolventov a študentov zlínskej univerzity na základe spolupráce, ktorú sme začali už pri vývoji tohto projektu," podotkol Skaunic.
Spoločnosť tiež pripravuje ďalšie projekty, napríklad dielo inšpirované automobilovou pretekárkou Junkovou. "Pri tomto projektu sme dospeli do štádia, kedy disponujeme scenárom od Pavla Kosatíka a Zuzany Vojtíškovej na štvordielnu TV minisériu a paralelne sa pripravuje kinodokument, ktorý by mal v predstihu Elišku Junkovú predstaviť súčasným mladým divákom," povedal Skaunic. Chystá sa tiež projekt o zlínskej rodáčke Jiřičnej. "Určite aj v tomto prípade pôjde o koprodukčný projekt, na ktorom sa bude podieľať viacero spoločností nielen z tuzemska," uviedol riaditeľ.
Filmové ateliéry teraz pracujú na takmer desiatke projektov. "Do tohto 'balíčku' patrí projekt Prvá dáma Zlína autora Pavla Hajného rozprávajúci príbeh podnikateľa Tomáša a Jána Baťu prostredníctvom Márie Baťovej, ďalej seriál s pracovným názvom Ochotné divadlo autora Pavla Taussiga, ale aj animovaný projekt už zosnulého výtvarníka Petra Poša, ktorý pripravujeme s režisérom Ivošom Hejcmanom, "povedal Skaunic. Na seriál Kriminálka 5.C by mal nadviazať obdobný projekt. "Aby sa tento špecifický druh audiovizuálnej výroby trvalo opätovne usadil v Zlíne a nadviazal tak na mnohoročnú tunajšej tradíciu," doplnil Skaunic.
Návratu filmovej tvorby do Zlína podľa jeho slov pomáha spolu s tamojšou Fakultou multimediálnych komunikácií Univerzity Tomáša Baťu aj dokončované zmena vlastníckej štruktúry v samotnom filmovom areáli. Väčšina vlastníkov podľa neho akceptuje celkový koncept opierajúci sa predovšetkým o podnikanie v audiovizuálnej oblasti a príbuzných odboroch. V areáli vznikol napríklad Kabinet filmovej histórie, pôsobí tam zlínska filmová kancelária, chystá sa výstavba nového ateliéru a objektu určeného na prenájom firmám podnikajúcim v audiovizuálnom priemysle. V areáli tiež pôsobí filmová škola. Ateliéry boli otvorené 1. júla 1936 ako miesto pre natáčanie reklamných filmov spoločnosti Baťa. Doteraz tu boli vyrobené stovky filmových titulov.

Copyright © ČTK 2018

Zrušte Maticu slovenskú, klame!

Zrušte Maticu slovenskú, klame!

Dnes vydala Matica slovenská toto stanovisko :



Matica slovenská sa ostro ohradzuje proti nepravdám poslanca O. Dostála o spolupráci s polovojenskými a extrémistickými skupinami


Nové vedenie Matice slovenskej sa ostro ohradzuje proti nepravdivým tvrdeniam poslanca NR SR Ondreja Dostála, ktorý podľa medializovaných informácií na štvrtkovej Hodine otázok v NR SR vyhlásil, že Matica slovenská na viacerých akciách a aktivitách spolupracuje so Slovenskými brancami. Rovnako je klamstvom, že by štát podporoval akúkoľvek polovojenskú či extrémistickú organizáciu prostredníctvom štátnych dotácií pre Maticu slovenskú, ako to naznačuje poslanec za SaS. Verejnoprávna ustanovizeň to považuje za hrubé poškodzovanie jej dobrého mena na verejnosti a urážku takmer 29-tisíc matičiarov po celom Slovensku.


Matica slovenská je pripravená bezodkladne poskytnúť súčinnosť Ministerstvu kultúry SR, aby preverilo matičné podujatia a aktivity financované zo štátnej účelovej dotácie. Nové vedenie, zvolené v novembri 2017, sa už viackrát mediálne i verejne dištancovalo od akýchkoľvek polovojenských a extrémistických skupín, s ktorými nespolupracuje ani spolupracovať nebude. Činnosť Matice slovenskej, ako aj jej stoviek miestnych, záujmových a vedeckých odborov po celom Slovensku je vyslovene zameraná na kultúrne, umelecké, historické, literárne, vzdelávacie, divadelné a vlastenecké aktivity. Zároveň ustanovizeň naštartovala spoluprácu s viacerými inštitúciami a organizáciami, ako sú samosprávy, najväčšie kresťanské cirkvi, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov či Múzeum SNP.


Nepravdivé tvrdenia o spolupráci s polovojenskými a extrémistickými skupinami považuje Matica slovenská za účelovú konšpiráciu poslanca O. Dostála bez čo i len najmenšej znalosti o rozmanitej činnosti Matice slovenskej a jej 29-tisíc členov.



Matica slovenská však klame. Odstránila svoj vlastný príspevok z webu cez víkend o akcii na Devíne minulý rok, ktorý o tom jasne hovorí.


Okrem toho,je  tu aj perfektná reportáž RTVS. 




Takže k tej otázke Ondreja Dostála ešte jedna, kedy rozpustíme Maticu slovenskú, kde sa defraudovali verejné financie, spája sa s extrémistami a jej dosah ne verejnosť je bezvýznamný? Štefan Moyzes a Karol Kuzmány by sa hanbili.

Kolégium PN: Sloboda slova, vzťah k pravde a naša zodpovednosť

Kolégium PN: Sloboda slova, vzťah 

k pravde a naša zodpovednosť

Kolégium pamäti národa Slovensko a Post Bellum organizuje pre verejnosť a pre svojich členov, diskusiu: Sloboda slova, vzťah k pravde a naša zodpovednosť.

Diskusia bude mať časť pre verejnosť a pracovnú časť Kolégia Pamäti národa

Verejná časť obsahuje sériu vstupov a diskusiu s osobnosťami z oblasti médií a vzdelávania.

Hostia diskusie:
Peter Zajac, spisovateľ a literárny vedec,
RTVS: Braňo Dobšinský,
prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc.
Peter Krajňák, štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR

Moderuje: Bohdan Smieška.

Neverejná pracovná časť bude pre členov Kolégia Pamäti národa. Jej cieľom bude zreflektovať diskusiu, prípadne doplniť Výzvu kolégia o zodpovednosti spoločnosti voči rešpektovaniu slobody slova.

Kedy :18.júna 18.00-21.00
Kde: A4 - priestor súčasnej kultúry

17. 6. 2018

SLOVAK MEDIA NEWS


SLOVAK MEDIA NEWS

Slováci sa v rámci nákupov podľa reklamy veľmi nerozhodujú. Ako ďalej vyplynulo z prieskumu spoločnosti Home Credit, len necelá pätina ľudí tvrdí, že si niečo kúpi práve na základe reklamy. Ale väčšina priznáva, že pokiaľ je reklama dobrá, zlepšuje to ich vnímanie o danom výrobku alebo firme. Na otázku, čo ich v reklame zaujalo, najviac Slovákov odpovedá, že cena a potom značka.
Vo všeobecnosti si Slováci vyberajú nejaký tovar alebo službu predovšetkým na základe ich ceny. Vyjadrili sa tak dve tretiny respondentov. Ďalším veľmi podstatným kritériom, ktoré zaváži u viac ako polovice ľudí, je osobná skúsenosť a tretím v poradí je odporúčanie od niekoho iného. Približne tretina ľudí berie do úvahy aj recenzie a diskusie na internete. Rozhodovanie sa pre nejaký tovar alebo firmu podľa reklamy skončilo až na siedmom mieste v poradí.
Keď už reklama na niekoho zaberá, je to predovšetkým prostredníctvom televíznych obrazoviek. Aspoň tak to vníma väčšina Slovákov v prieskume. Šiesti z desiatich sa vyjadrili, že najviac ich ovplyvňuje reklama v televízii. Viac ako polovica spomenula internet a približne štvrtina sociálne siete. Bilbordy a letáky, podobne ako aj reklama v tlači ovplyvňuje zhodne po 13 % Slovákov. Najmenej zrejme účinkuje reklama po telefóne, ktorá podľa vyjadrení ľudí, ovplyvní len 3 % z nich.
Prieskum spoločnosť Home Credit uskutočnila od 18. do 24. mája 2018 metódou CAWI na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie 400 respondentov vo veku 18 až 60 rokov.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Zomrel Ladislav Lajcha

Zomrel Ladislav Lajcha

V sobotu (16.6.) vo veku 85 rokov zomrel v Bratislave teatrológ Ladislav Lajcha. Informoval o tom Vladimír Zvara z Katedry muzikológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Slovensko v Lajchovi podľa Zvaru stráca intelektuála európskeho formátu, ktorý jedinečným spôsobom prispieval k uchovávaniu kultúrnej pamäti a kultivovaniu uvažovania o umení.
Ladislav Lajcha sa narodil 15. augusta 1932 v Malackách, študoval divadelnú vedu v Prahe, pôsobil ako novinár, rozhlasový redaktor a pracovník SAV.
Stál pri počiatkoch Divadelného ústavu v Bratislave, v ktorom pracoval po väčšinu svojho profesionálneho života. Je autorom kníh o dejinách slovenského divadla a o tvorbe slovenských scénografov.

Copyright ©TASR 2018

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

Reláciu V politike vysiela TA3 v nedeľu 17. júna od 11.00 h.

Témy:
Prezidentova správa o stave republiky, sociálne opatrenia vládnej koalície, stratégia v prezidentských voľbách, efektivita priamej voľby prezidenta; Stretnutie lídrov USA a KĽDR, nová vláda v Taliansku, vzrastajúca protimigračná rétorika krajín západného bloku EÚ, obrana pred nelegálnou migráciou.

Hostia:
Veronika Remišová (OĽANO), poslankyňa NR SR, predsedníčka posl. klubu
Ľuboš Blaha (Smer-SD), poslanec NR SR, Výbor NR SR pre európske záležitosti
Martin Klus (SaS), poslanec NR SR, Výbor NR SR pre európske záležitosti.
Moderuje Norbert Dolinský.





O 5 minút 12 vysiela RTVS v nedeľu 17. júna o 11.55 h na Jednotke.

Hostia:

podpredseda poslaneckého klubu Smeru-SD v NR SR Miroslav Číž 
poslankyňa NR SR za Most-Híd Edita Pfundtner 
poslankyňa NR SR a podpredsedníčka SaS Jana Kiššová
poslanec NR SR a predseda OĽaNO Igor Matovič

Témy:

správa prezidenta SR o stave republiky a témy, na ktoré upriamil pozornosť;

aktuálna spoločenská a politická situácia.

Moderuje Martin Strižinec.


16. 6. 2018

ART FILM FEST NEWS

ART FILM FEST NEWS

Jednou z cien, ktoré každoročne odovzdáva Medzinárodný filmový festival Art Film Fest, je Hercova misia. Určená je domácim či zahraničným osobnostiam za výnimočný prínos v oblasti hereckej tvorby. Tradične počas festivalu organizátori odovzdávajú dve Hercove misie. Laureátkou prvej z nich sa stala slovenská herečka Zuzana Mauréry.

V súčasnosti patrí medzi najobsadzovanejšie tváre slovenských filmov, má na svojom konte dve národné filmové ceny Slnko v sieti aj ocenenia Igric za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. Medzinárodný filmový festival Karlove Vary ocenil jej stvárnenie Márie Drazdechovej v dráme Učiteľka (2016) rovnako cenou za najlepší ženský herecký výkon, na svojom konte má aj dve nominácie na Českého leva. S úspechom sa objavuje v televíznych projektoch, diváci ju poznajú z dvoch sérií seriálu Tajné životy, či väzenskej drámy Odsúdené. Účinkuje aj na divadelných doskách, okrem činohry sa venuje muzikálovému herectvu na Slovensku, v Českej republike i Rakúsku. Je tiež držiteľkou ocenení Slovenka roka a Krištáľové krídlo.

„Čo môže byť viac, ako keď vás ocenia vaši kolegovia, vaši domáci a vaše publikum?“ pýtala sa čerstvá laureátka Hercovej misie pri jej preberaní z rúk prezidenta festivalu Milana Lasicu na košickej Hlavnej ulici, pri známej Dolnej bráne. Vyznala sa tiež z vrúcneho vzťahu k mestu Košice. „Strávila som tu časť detstva, pretože môj otec hral 6 rokov v opere Štátneho divadla. Mám ku Košiciam vnútorný vzťah a vždy sa sem budem rada vracať. Myslím si, že Košice sú skvelé mesto a určite si zaslúžia taký skvelý festival, ako je Art Film Fest.“

Podujatie zaradilo do svojho programu dvojicu filmov, za ktoré Slovenská filmová a televízna akadémia cenou Slnko v sieti odmenila herecké umenie Zuzany Mauréry – ešte v sobotu večer premietne snímku Učiteľka (2016) a o týždeň neskôr, v posledný deň festivalu, drámu Ďakujem, dobre (2013). Okrem toho sa herečka objaví aj vo filme Tlmočník (2018), ktorý je účasťou programovej sekcie Slovenská sezóna, predstavujúcej filmy domácej produkcie. Druhú z tohtoročných cien Hercova misia prevezme v závere Art Film Festu česká herečka Ivana Chýlková.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Srbský investigatívny novinár Stefan Cvetkovič, po ktorom od štvrtka pátrala polícia, vypovedal, že ho uniesli "maskované osoby, ktoré ho chceli prepraviť do Rumunska," informuje server Novosti.rs.
Po novinárovi prebiehalo od noci na štvrtok rozsiahle policajné pátranie. V meste Bela Crkva objavili jeho opustené vozidlo s otvorenými dverami, zapnutými svetlami a hrajúcim rádiom. Vedľa osobného auta sa našli aj jeho poškodené náramkové hodinky.
Cvetkoviča nakoniec objavila polícia v meste Bela Crkva živého a zdravého v piatok popoludní a odviedla ho na výsluch do Belehradu. "Stefan Cvetkovič vypovedal ako občan, jeho výpoveď možno označiť za ohlásenie neoprávneného obmedzenia osobnej slobody... Doposiaľ nie je podozrivý, ale poškodený," spresnil pre agentúru Beta prokurátor Tihomir Kneževič.
V prípadu sa ešte v piatok vyjadril aj srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý naznačil, že mohlo ísť o zinscenovaný únos a podrobnosti vrátane úlohy samotného novinára v prípade objasní až ďalšie podrobné vyšetrovanie.
Cvetkovič vypovedal, že z auta ho násilím vytiahli neznáme maskované osoby. Neboli však k nemu hrubí, nebili ho, ani nehladoval. Mali sa mu vyhrážať v súvislosti s prípadom vraždy významnej postavy kosovskorsbskej politickej scény Olivera Ivanoviča, ktorej sa venoval a zverejnil k nej množstvo informácií. Údajne ho mali uniesť osoby zapletené do tohto zločinu a ich plán bol jeho presun do Rumunska, píšu Novosti.
Polícia jeho výpoveď preveruje. Podľa doterajších zistení sa nenašli žiadne stopy DNA v jeho osobnom aute ani na poškodených náramkových hodinkách. Zistilo sa tiež, že bol Cvetkovič pred niekoľkými dňami v kosovskej Prištine v spoločnosti známeho biznismena z východného Srbska a s ním aj najviac komunikoval v čase bezprostredne pred svojím zmiznutím. Telefonoval tiež na neznáme číslo lokalizované v Prištine, ako aj s niekoľkými neznámymi osobami v Macedónsku.
Od roku 2013 sa novinár podľa médií sťažoval na vyhrážky. Krátko po zavraždení kosovskosrbského vodcu Ivanoviča v januári tohto roka Cvetkovič vystúpil na tlačovej konferencii, kde uviedol, že má informácie o vykonávateľoch aj objednávateľoch tohto zločinu. Predložil fotografie niekoľkých osôb, ich mená však nezverejnil. Vyhlásil, že za vraždou nestoja kosovskí Srbi ani Albánci, ale vplyvná zločinecká skupina, a atentát nemá politické ani etnické, ale výlučne kriminálne pozadie. Zverejnil tiež informáciu, podľa ktorej objednávateľ vraždy zaplatil za Ivanovičovu likvidáciu 40.000 eur, napísal spravodajský server B92.net.

Americká televízna moderátorka Oprah Winfreyová podpísala dlhodobú dohodu so spoločnosťou Apple na vytvorenie pôvodných programov určených výlučne pre streamovaciu službu, ktorú Apple ešte iba spustí. Stane sa tak hlavným rivalom značiek Amazon a Netflix, uviedla v piatok agentúra AP.
Podľa časopisu The Hollywood Reporter dohoda hovorí o výrobe filmov, televíznych šou, smartfónových aplikáciách a knihách, ktoré môžu byť distribuované prostredníctvom firmy Apple. Táto spoločnosť má zmluvy aj s inými hviezdami vrátane režiséra Stevena Spielberga, či herečiek Jennifer Anistonovej a Reese Witherspoonovej.
Apple investoval do tohto projektu miliardu dolárov. Jeho krok prichádza krátko po tom, ako bývalý americký prezident Barack Obama a jeho manželka Michelle podpísali zmluvu s Netflixom na výrobu programov. Podľa AP sa streamovanie televíznych a filmových programov stáva postupne veľkou konkurenciou tradičných TV operátorov.
Winfreyová je sama zakladateľkou a šéfkou televízneho kanála OWN, ktorý bol spustený v roku 2011. Známou sa stala vďaka televíznemu programu The Oprah Winfrey Show, ktorý sa vysielal od septembra 1986 do mája 2011. Okrem toho je i herečkou s jednou nomináciou na Oscara, producentkou a aktivistkou v oblasti dobročinnosti.

Copyright ©TASR 2018

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

MEIN GOTT WALTER. TA3 je podľa Reuters najdôveryhodnejšou mediálnou značkou

MEIN GOTT WALTER

TA3 je podľa Reuters najdôveryhodnejšou mediálnou značkou







Zomrela Gabriela Vránová

Zomrela Gabriela Vránová

Vo veku 78 rokov zomrela v sobotu ráno po ťažkej chorobe česká herečka Gabriela Vránová, dlhoročná členka Divadla na Vinohradoch, informoval spravodajský server Novinky.cz.
Vránová podľa médií bojovala s rakovinou hrubého čreva, vlani podstúpila operáciu, pri ktorej jej lekári odstránili nádor. Od tej doby sa snažila znovu nabrať silu.
Vránovú vďaka jej špecificky zafarbenému hlasu poslucháči poznali najmä z rozhlasových hier a rozprávok. Nezanedbateľná bola aj jej práca v dabingu, za ktorý dostala Cenu Františka Filipovského.
Vránová sa narodila na Slovensku v učiteľskej rodine. Detstvo prežila v Brne, kde v roku 1960 absolvovala JAMU. Kariéru začala v Národnom divadle moravskosliezskom v Ostrave, odkiaľ po dvoch sezónach prešla do pražského Divadla na Vinohradoch.
V televízii hrala napríklad v seriáloch My všichni školou povinní, F. L. Věk, Sňatky z rozumu, Chalupáři. Filmové úlohy stvárnila v snímkach Hledá se táta, Poklad byzantského kupce či Jak vytrhnout velrybě stoličku.
Jej veľkou láskou bola poézia, jej otec bol okrem pedagóga aj autorom kresťansky orientovanej lyriky. Sama si pripravovala hudobno-literárne relácie a dlhoročná práca v tomto odbore jej vyniesla Krištáľovú ružu, najvyššie ocenenie v oblasti umeleckého prednesu. Vránová napísala desiatky fejtónov, ktoré sa neskôr stali základom knihy Magnetický vítr.
Vránová svoje skúsenosti odovzdávala i mladým adeptom herectva. Medzi jej žiakov patrili Vladimír Dlouhý či Zlata Adamovská. Okrem Ceny Františka Filipovského za celoživotné majstrovstvo v dabingu získala aj cenu Prix Bohemia za herecký rozhlasový výkon.


Copyright © TASR 2018