22. 6. 2024

Začal sa košický Art Film

Začal sa košický Art Film



Medzinárodný filmový festival Art Film začal v piatok v Košiciach svoj jubilejný 30. ročník. Na otváracom ceremoniáli odovzdali prvé dve festivalové ocenenia. Cenu Zlatá kamera získali slovenský režisér Miloslav Luther a rumunský filmový tvorca Cristi Puiu.
Festival potrvá do 28. júna. Jeho súťažné sekcie sa v tomto roku rozšírili na tri. Okrem medzinárodnej súťaže hraných filmov a krátkych filmov pribudla sekcia filmov z krajín strednej a východnej Európy. V programe je aj ďalšia desiatka nesúťažných filmových sekcií.
Na podujatí ocenia Zlatou kamerou aj ukrajinského režiséra Sergeja Loznicu, ktorého najnovší film Invázia premiérovo uviedli na tohtoročnom festivale v Cannes.
Cenu Hercova misia udelia slovensko-talianskej herečke Antónii Liškovej a hercovi Marošovi Kramárovi.
Otvárací ceremoniál sa konal v košickej Kunsthalle. Art Film počas ôsmich dní ponúka 143 filmov, 171 projekcií a množstvo sprievodného programu. Dejiskom premietania filmov je Kunsthalle, Kulturpark, kino Veritas, kino Úsmev, Katova bašta a Záhradné kino.
"Teší nás aj výrazné zastúpenie slovenských premiér naprieč súťažnými i nesúťažnými sekciami. Festivaloví diváci ich uvidia vôbec prvýkrát na Slovensku. Predstavíme aj aktuálne novinky z Cannes, Berlína, Benátok, Sundance či Rotterdamu, snímky od tvorcov, akými sú Wim Wenders, Radu Jude, Alexander Kluge, Lav Diaz, Sofia Coppola, Levan Akin, Michel Franco, Malgorzata Szumowska a iných, ako aj výrazné počiny mladých, menej známych, ale novátorských tvorcov," priblížil pred začiatkom festivalu jeho umelecký riaditeľ Martin Palúch. V programe sú aj masterclassy, autogramiády, koncerty, talkshow, prezentácie či výstavy. Súčasťou je aj koncert Petra Lipu a jeho hostí s pesničkami Milana Lasicu alebo koncert filmovej hudby so sólistami Mirkou Partlovou a Jánom Slezákom.



Zdroj: TASR

21. 6. 2024

VÝROKY TÝŽDŇA

 VÝROKY TÝŽDŇA






„Ja som bol v Stuttgarte na rokovaní o Gabčíkove-Nagymaros, celá delegácia sme tam boli. Vodohospodárska výstavba, minister energetiky Maďarska, Popritom sme šli na futbal“
Tomáš Taraba

Zomrel Donald Sutherland

Zomrel Donald Sutherland



Vo veku 88 rokov zomrel vo štvrtok kanadský filmový a televízny herec Donald Sutherland, ktorého kariéra trvala sedem desaťročí. Smrť svojho otca potvrdil jeho syn, herec Kiefer Sutherland. TASR v tejto súvislosti prináša profil Donalda Sutherlanda, držiteľa čestného Oscara, dvoch Zlatých glóbusov i ceny Emmy, ktorý sa predstavil vo viac ako 150 filmoch.

Donald Sutherland sa narodil 17. júla 1935 v meste Saint John v kanadskej provincii New Brunswick. Štúdium inžinierstva na univerzite v Toronte zavŕšil dvojitým vyznamenaním. Pred kariérou inžiniera však uprednostnil hereckú dráhu. Ako 23-ročný sa presťahoval do Británie, kde vyštudoval prestížnu Londýnsku akadémiu múzických umení (The London Academy of Music and Dramatic Art).
Prvé herecké skúsenosti zbieral od roku 1963 v britských filmoch. Zlomovými momentami v jeho hereckej kariére boli vojnové snímky Tucet špinavcov (1967), MASH (1970) a Kellyho hrdinovia (1970). Nasledovala hlavná úloha v kriminálke Klute (1971), kde Sutherlandovi sekundovala Jane Fondová.
V 70. rokoch 20. storočia sa kanadský herec definitívne zaradil medzi hollywoodsku hereckú elitu. Zažiaril v temnom trileri Teraz sa nepozeraj (1973), v dráme Deň kobyliek (1975) alebo v sci-fi Invasion of the Body Snatchers (Invázia zlodejov tiel, 1978). V tom období stvárnil tiež hlavnú postavu v kritikmi chválenej životopisnej snímke Casanova Federica Felliniho (1976).
Zlatý glóbus (1996) i cenu Emmy (1995) mu vyniesol televízny film Citizen X (Občan X, 1995). Druhý Zlatý glóbus (2003) získal za výkon v politickej dráme Path to War (Cesta do vojny, 2002).
Jeho bohatú filmografiu tvorili aj komerčne úspešné snímky Lúpež po taliansky (2003), Návrat do Cold Mountain (2003), Pýcha a predsudok (2005), Obchodník so smrťou (2005), Šéfovia na zabitie (2011), Najvyššia ponuka (2013) či Measure of a Man (Dôkaz muža, 2018).
Mladším filmovým fanúšikom bol Sutherland známy najmä z filmových spracovaní knižnej trilógie Hry o život (The Hunger Games). V štyroch pokračovaniach (2012, 2013, 2014, 2015) o odvekom zápase dobra proti zlu stvárnil diktátorského prezidenta Snowa.
V roku 2017 dostal čestnú Cenu Akadémie filmových umení a vied (čestného Oscara) za celoživotnú prácu pred filmovými a televíznymi kamerami. Ďalšia cena za celoživotné dielo mu pribudla v roku 2019 na Filmovom festivale v San Sebastiane.
Ešte v tom istom roku mohli diváci vidieť Donalda Sutherlanda v úlohe sudcu v kanadskej dráme American Hangman. Stihol si tiež zahrať v sci-fi filme Ad Astra a v snímkach The Burnt Orange Heresy a Oheň 2.
Donald Sutherland bol dvakrát ženatý, mal jednu dcéru a troch synov. Jedným z nich je herec Kiefer Sutherland narodený 21. decembra 1966 v Londýne.


Zdroj: TASR

20. 6. 2024

A teraz prídu kolaboranti

A teraz prídu kolaboranti


Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) sa zmení na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR). Riaditeľa má voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi Ministerstva kultúry (MK) SR. Vyplýva to zo zákona o STVR, ktorý vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Prijali k nemu aj viaceré pozmeňujúce návrhy od koaličných poslancov. Za zákon hlasovali všetci zo 78 prítomných poslancov, opozícia sa na hlasovaní nezúčastnila. Odhlasovaním legislatívy ukončili poslanci štvrtkové rokovanie, zídu sa opäť v piatok (21. 6.) od 9.00 h.
Zákon predložilo ministerstvo kultúry. Legislatíva podľa neho nerozdeľuje verejnoprávnu inštitúciu zabezpečujúcu televízne a rozhlasové vysielanie, no vytvára podmienky na samostatný rozvoj televízie a rozhlasu. "Prináša vyššiu mieru odpolitizovania procesov pri voľbe generálneho riaditeľa inštitúcie, kreovaní Rady Slovenskej televízie a rozhlasu a zavádza nový inštitút etickej komisie, ktorá bude poradným orgánom rady," vysvetlilo.
Zmeny rezort odôvodnil negatívnymi skúsenosťami vyplývajúcimi z aplikácie zákona o RTVS i porovnania skúseností z fungovania verejnoprávnych inštitúcií v zahraničí. Legislatíva podľa neho reaguje aj na podnety laickej i odbornej verejnosti apelujúcich na zlepšenie súčasného stavu inštitúcie.
Orgánmi STVR majú byť rada a generálny riaditeľ. Mesačná odmena členov rady aj generálneho riaditeľa sa má navýšiť. Rada má mať tak ako doteraz deväť členov. Bude sa však meniť spôsob jej kreovania. Minister kultúry má po novom nominovať štyroch členov rady na základe výberového konania, zvyšných piatich má voliť Národná rada SR na základe návrhu parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Funkčné obdobie člena rady má ostať šesťročné.
Rada bude mať opäť kompetenciu voliť generálneho riaditeľa telerozhlasu na základe verejného vypočutia prihlásených kandidátov. V prípade naplnenia príslušných ustanovení zákona ho bude môcť aj odvolať. Funkčné obdobie riaditeľa sa má predĺžiť zo súčasných piatich na šesť rokov. Dňom účinnosti zákona má zaniknúť funkcia súčasného šéfa RTVS Ľuboša Machaja aj mandát členov súčasnej Rady RTVS.
Poradným orgánom rady má byť deväťčlenná etická komisia. Tá má dohliadať na dodržiavanie etických noriem novinárskej práce v STVR a zároveň navrhovať opatrenia s cieľom zabezpečiť ich dodržiavanie. Členov rady má voliť predseda rady na základe nominačného návrhu subjektov zastupujúcich jednotlivé oblasti, ktoré majú mať v etickej komisii zastúpenie. Legislatíva hovorí aj o prvom kreovaní orgánov STVR, keďže má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
STVR bude mať tiež povinnosť v televíznom i rozhlasovom vysielaní zaradiť v čase od 23.30 h do 00.30 h štátnu hymnu SR. Medzi hlavnú činnosť telerozhlasu sa zahrnie aj vysielanie najmenej troch televíznych programových služieb, doteraz bola v zákone uvedená činnosť najmenej dvoch. Medzi hlavné činnosti sa zaradí aj vysielanie programov zameraných na Slovákov žijúcich v zahraničí. Zákon stanovuje tiež minimálny rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií. Každé má zabezpečiť vysielanie najmenej 20 minút denne.
Zmenu názvu média rezort kultúry odôvodňuje tým, že súčasný degraduje slovenský národ na región Slovensko. "Namiesto prívlastku 'slovenský', 'slovenská' (aký) označujúci štátotvorný národ je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska (koho, čoho)," podotkol. V prípade financovania STVR legislatíva rešpektuje aktuálne platný stav - primárnym zdrojom má byť nárokovateľný príspevok vo výške najmenej 0,12 percenta z HDP.
Nová legislatíva má v prípade podpisu prezidentom SR nadobudnúť účinnosť 1. júla.

Zdroj: TASR

Najpočúvanejším rádiom je stále Expres, má aj najväčší podiel na trhu

 Najpočúvanejším rádiom je stále Expres, 

má aj najväčší podiel na trhu


Bratislava 20. júna (TASR) - Rádio Expres je stále najpočúvanejším rádiom na Slovensku, pustilo si ho 31 percent poslucháčov. Vyplýva to z aktuálnych výsledkov prieskumu počúvanosti Radioprojekt, ktorý realizuje spoločnosť Median SK. TASR ich poskytla zástupkyňa spoločnosti Linda Kleinertová.
Druhým najpočúvanejším je Fun rádio s podporou poslucháčov 22,2 percenta. K počúvaniu Rádia Slovensko ako tretej najpočúvanejšej rozhlasovej stanici sa v aktuálnej vlne prieskumu prihlásilo 21,4 percenta respondentov. Rádio Europa 2 má počúvanosť 18,7 percenta a Rádio Vlna 16 percent. Nasledujú Rádio Melody s 12 percentami a Rádio Regina, ktoré si naladilo 8,9 percenta poslucháčov.
Najväčší podiel na trhu patrí Rádiu Expres s 20,9 percenta, nasleduje Rádio Slovensko s hodnotou 16,7 percenta, Fun rádio dosiahlo 14,3 percenta. Rádio Európa 2 má 12,2 percenta a Rádio Vlna 9,9 percenta. Podiel 7,1 percenta má Rádio Melody a 4,6 percenta Rádio Regina. Ostatným rozhlasovým staniciam patrí 14,3-percentný podiel na trhu.
Celková počúvanosť rádií v parametri "počúval posledný týždeň" predstavuje 81,7 percenta, čo je 3.617.000 poslucháčov vo veku 14 až 79 rokov. Každý deň počúva rádio viac ako 2,3 milióna ľudí (51,5 percenta populácie). V priemere každý občan SR počúva denne rádio viac ako hodinu a 50 minút.
Spoločnosť Median SK realizuje kontinuálny prieskum Radioprojekt od apríla 2009. Zverejnené výsledky zbierali od 4. marca 2024 do 26. mája 2024. Prieskum bol realizovaný na vzorke 3053 respondentov, občanov SR vo veku 14 až 79 rokov.



Zdroj: TASR

Cieľom zákona o STVR je politické ovládnutie verejnoprávneho média( a zvýšenie platu riaditeľovi)

Cieľom zákona o STVR je politické ovládnutie verejnoprávneho 



média( a zvýšenie platu riaditeľovi)



Cieľom nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) je politicky ovládnuť verejnoprávnu televíziu a rozhlas a určovať jej obsah. Skonštatoval to na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling.
Podľa SaS koalícia nemá žiadne argumenty ani dáta a pri obhajovaní zákona používa všeobecné frázy, pretože nevie vysvetliť cieľ návrhu. Strana zdôraznila, že verejnoprávne médiá majú byť schopné a spôsobilé byť kritické aj voči vláde. Poslanec Tomáš Szalay (SaS) na tlačovej konferencii dodal, že návrh je v rozpore s európskymi predpismi.
SaS kritizuje aj obmedzenie diskusie k zákonu, ktorá má trvať 12 hodín. Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) si myslí, že prezident SR Peter Pellegrini by nemal zákon podpísať. Poukázala na to, že ako premiér v roku 2019 za Slovensko podpísal dokument, vďaka ktorému sa SR stala členom tzv. Media Freedom Coalition. Návrh zákona je podľa nej v rozpore so záväzkami, ktoré vyplývajú z tohto členstva.
Podľa návrhu zákona o STVR sa má Rozhlas a televízia Slovenska zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas. Riaditeľa by mala voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi ministerstva kultúry. Návrh podľa rezortu kultúry vytvára podmienky na samostatný rozvoj Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.






Cieľom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) je zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho "svojimi" ľuďmi. V diskusii v pléne NR SR to povedal Jozef Hajko (KDH). Rada STVR bude podľa neho len predĺženou rukou vládnej moci. Označil za prázdne reči tvrdenia, že zabezpečiť nezávislosť inštitúcie má to, že riaditeľa bude voliť rada namiesto parlamentu.
Hajko si myslí, že generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj mal odstúpiť, ak to malo zabrániť zdevastovaniu súčasnej inštitúcie. Zákon sa podľa neho robil na "kolene", označil za absurdné zvýšenie odmeny pre členov rady a pre generálneho riaditeľa. Považuje to za sprivatizovanie RTVS.
Odmieta kritiku novinárov RTVS, ide podľa neho o fungujúcu inštitúciu. Pripomenul, že vládne garnitúry neboli schopné zvýšiť takmer 20 rokov príjem z koncesionárskych poplatkov a nakoniec ich zrušili, hoci išlo o symbol nezávislosti. Napriek tomu si podľa Hajka dokázala RTVS plniť povinnosti, ktoré od nej zákon vyžadoval.
Poslanec vyčítal vláde, že odmieta diskutovať o tom, čo sú to verejnoprávne médiá a akú úlohu majú zohrávať v 21. storočí, či sú vysielateľmi alebo producentmi a v akom pomere. "Pre vás je verejnoprávne médium médium služby politikom a vašim politickým záujmom," odkázal vládnej koalícii. Dodal, že striedajúce sa vládne garnitúry si cez RTVS realizujú svoje úzke záujmy.
Hajko dodal, že nový zákon bude telerozhlas nútiť ku komercionalizovaniu obsahu, pretože percento reklamy sa desaťnásobne zvyšuje.






Zámerom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) nie je reforma zlepšenia verejnoprávnych médií, ale odvolanie súčasného vedenia, ktoré je vládnej koalícii nepohodlné. Skonštatovala to podpredsedníčka parlamentného výboru pre kultúru a médiá Zora Jaurová (PS) v diskusii k legislatíve v pléne Národnej rady (NR) SR. Myslí si, že je to v rozpore s európskou legislatívou.
"Verejnoprávne médiá by mali mať zabezpečenú ochranu pred akýmkoľvek politickým alebo ekonomickým zasahovaním, čo je nevyhnutné na udržanie ich objektivity a nezávislosti," poznamenala s tým, že podľa európskej legislatívy nie je možné ukončovať predčasne funkčné obdobia vedúcich zamestnancov verejnoprávnych médií.
Zákon podľa nej obsahuje viaceré body, ktoré sú v rozpore s európskou legislatívou. Tvrdí, že návrh je problematický aj z ústavného hľadiska. Poslankyňa namietala aj legislatívny postup. "Bezdôvodné rušenie existujúcej verejnoprávnej inštitúcie a zakladanie novej identickej ibaže úplne podriadenej vláde s cieľom odstrániť súčasného generálneho riaditeľa a manažment a ovládnuť spravodajstvo je presne taký zásah do slobody médií, pred akým varuje aj novoprijatá európska legislatíva, s ktorou je táto úprava v príkrom rozpore," dodala. Nesúhlasí s viacerými navrhovanými zmenami, napríklad so spôsobom kreovania rady STVR či zvýšením reklamného objemu. Zároveň skritizovala, že návrh nerieši financovanie verejnoprávnych médií.






Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) by sa mohol ešte upraviť. Poslanec Národnej rady (NR) SR Dušan Jarjabek (Smer-SD) podal pozmeňujúci návrh. Ten okrem iného prináša navýšenie mesačnej odmeny člena rady a upravuje aj rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií.
Pozmeňujúci návrh stanovuje minimálny rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií. Každé má podľa neho zabezpečiť vysielanie najmenej 20 minút denne. Hovorí aj o povinnosti STVR zabezpečiť podporu regionálnych televíznych a rozhlasových štúdií, a to najmä v Banskej Bystrici a Košiciach.
Navrhuje sa tiež, aby člen rady STVR, ktorému sa skončilo funkčné obdobie, bol oprávnený vykonávať funkciu až do zvolenia alebo vymenovania nového člena. Predkladatelia to v pozmeňujúcom návrhu odôvodňujú záujmom zachovania funkčnosti rady. Pozmeňujúci návrh má tiež zvýšiť mesačnú odmenu člena rady.
Poslankyňa a exministerka kultúry Ľubica Laššáková (Hlas-SD) ocenila, že Jarjabek spomenul vo svojom návrhu regionálne vysielanie, ktoré je podľa nej tepnou každého vysielania. "Som rada, že jeho vážnosť bude opäť potvrdená aj v zákone," uviedla s tým, že regionálne štúdiá sa roky považovali za "technickú popolušku RTVS", hoci v nich pracujú šikovní ľudia. Rovnako ocenila, že v zákone bude ukotvená existencia a relevantnosť symfonického orchestra rozhlasu.
Poslankyňa Lucia Plaváková (PS) pripomenula, že Jarjabek predložil rozsiahly pozmeňujúci návrh. Nerozumie navyšovaniu odmeny členov rady na dvojnásobok, chcela by preto počuť odôvodnenie tejto zmeny.





Zdroj: TASR

18. 6. 2024

Zomrela Anouk Aimée

Zomrela Anouk Aimée



Vo veku 92 rokov zomrela v utorok v Paríži francúzska filmová a divadelná herečka Anouk Aimée, známa z filmu Muž a žena od režiséra Clauda Leloucha z roku 1966, v ktorom hrala po boku Jeana-Louisa Trintignanta.
O herečkinej smrti informovala jej dcéra Manuela Papatakisová prostredníctvom statusu na platforme Instagram.
Vo filme debutovala v roku 1946 ako 14-ročná. O tri roky neskôr si zmenila svoje meno Nicole Françoise Judith Sorya Dreyfusová na umelecké, ktoré pre ňu vymyslel básnik Jacques Prévert pri písaní scenára k filmu Milenci z Verony (1949). Slovo "aimée" znamená vo francúzštine "milovaná".
V 60. rokoch Anouk Aimée hrala vo viacerých filmoch známych režisérov, napr. vo filme Sladký život (1960) režiséra Federica Felliniho, v snímke Lola (1961) od Jacqua Demyho, vo Felliniho filme 8 a pol (1963) či v Justine (1969) režiséra Georgea Cukora.
Nakrúcala aj s režisérom Philippom de Broca či Robertom Altmanom.
Jej azda najväčším úspechom bola hlavná rola v spomínanom filme Muž a žena (1966), za ktorý získala cenu Zlatý glóbus i cenu Britskej akadémie filmového a televízneho umenia.
Po roku 1969 mala Anouk Aimée niekoľkoročnú hereckú prestávku a na konci 70. rokov a v 80. rokoch nakrúcala filmy sporadickejšie. V tomto období hrala napríklad vo filmovej mozaike Nech žije život (1984) režiséra Clauda Leloucha alebo vo filme Muž a žena po 20 rokoch (1986), ktorý je pokračovaním skoršieho filmu. V 90. rokoch začala hrať i v televíznych filmoch.
V roku 1995 bola Anouk Aimée časopisom Empire zaradená medzi 100 najkrajších žien filmovej histórie. Jej filmovými partnermi boli okrem Trintignana aj Gérard Philippe a Marcello Mastroianni.



Zdroj: TASR

NEZABUDNIE!POCHOD! Za slobodu! Za demokraciu!

 NEZABUDNIE!POCHOD! Za slobodu! 

Za demokraciu!


Platformy Otvorená Kultúra!, Klimatická koalícia, Platforma pre demokraciu, Mier Ukrajine, o. z., a organizátori*rky občianskych protestov zo slovenských miest, ako i ďalšie občianske organizácie a iniciatívy, sa spoja na spoločnom pochode Za Slobodu a demokraciu Slovenska. Spoločným pochodom vyjadríme postoj a odhodlanie brániť nezávislosť a slobodu médií, kultúry, mimovládnych organizácií a ochrany prírody.

Občianska spoločnosť sa hlási k ochrane inštitúcií a chce sa aktívne zapájať do správy vecí verejných. Už žiadne rozdeľovanie na MY a ONI. Príďte spoločným pochodom vyjadriť, že Slovensko patrí nám všetkým. Pridajte sa! Sloboda a demokracia sú krehké veličiny. Je na nás, aby sme sa o ne starali a chránili ich tak, ako sa staráme o všetko, čo máme radi.

Už v utorok, 18. júna 2024 o 17:00, sa stretneme na námestí SNP v Bratislave. Náš pochod Za slobodu! skončí symbolicky na Námestí slobody približne o 17:45. Pokračovať bude krátkymi príhovormi na podporu demokracie a slobody médií. Na záver organizátori*ky prečítajú spoločné Vyhlásenie občianskych platforiem, iniciatív a organizácií.

Pozývame všetkých, ktorým záleží na stave demokracie na Slovensku. Príďte aj s transparentami, píšťalkami, rapkáčmi, aby nás bolo vidieť, a aj počuť.

Súčasťou podujatia bude aj hudobný sprievod v podaní Jána Petroviča z Malaciek a jeho žiakov, ktorí dajú pochodu ten správny rytmus🪘🪘

Otvorená Kultúra!
Platforma pre demokraciu
Klimatická koalícia
Mier Ukrajine, o. z.
Nie v našom meste - Banská Bystrica
Banská Štiavnica nebude ticho
Občianski aktivisti Bardejov
Košice za demokraciu
Neformálne združenie humenských občanov Príď a Poznaj - Humenné
Kremnica nie je ticho
Občianski aktivisti Liptovský Mikuláš
Občianska iniciatíva Lučenec
Občianski aktivisti Nové Zámky
Orava za slušné Slovensko
Verejnosť za ochranu demokracie - Pezinok
Občianski aktivisti Piešťany
Poprad za Demokraciu
Občianski aktivisti Prievidza
Rimavska kaviareň - Rimavská Sobota
Občianski aktivisti Ružomberok
Občianski aktivisti Spišská Nová Ves
Občianski aktivisti Trnava
Občiansky aktivizmus Veľký Krtíš
Občianski aktivisti Vranov nad Topľou




Zomrel Paul Chemetov

Zomrel Paul Chemetov


Vo veku 95 rokov zomrel v nedeľu v Paríži významný francúzsky architekt a urbanista Paul Chemetov. Na svojom webe o tom informoval denník Le Monde.
Medzi jeho najvýznamnejšie realizácie patrí ikonická budova francúzskeho ministerstva financií, na ktorej spolupracoval s Borjom Huidobrom, či budova francúzskeho veľvyslanectva v Naí Dillí, ale aj
druhá časť obchodného centra Forum des Halles v Paríži a mobiliár priliehajúceho parku.
Podieľal sa aj na obnove Národného prírodovedného múzea v Paríži (Muséum national d'histoire naturelle). Jeho ateliér okrem iného projektoval aj budovy knižníc v Évreux, Montpellier, či v Châlons-en-Champagne. Bol i pri mnohých mestských renováciách, ako aj pri bytových projektoch, napr. v Ivry-sur-Seine, Poitiers a Tours.
Zapojil sa aj do projektu urbanizácie metropolitnej oblasti Paríža - ide o projekt rozsiahlej reformy parížskej aglomerácie, ktorá sa okrem Paríža týka ďalších siedmich departementov a mnohých obcí. Projekt, spustený za vlády Francoisa Fillona, počíta s vytvorením hospodárskych centier okolo Paríža, ktoré budú prepojené s mestom, letiskami a ďalšími dopravnými uzlami pomocou siete nového metra Grand Paris Express.
Materiálom typickým pre tvorbu Chemetova je betón. V minuloročnom rozhovore pre web bybeton.fr architekt vyvrátil tvrdenia časti kolegov a stavebníkov, že betón je materiálom minulosti a že ho možno a treba nahradiť inými. Predpovedal, že betón "len teraz začne žiť svoj nearchaický život" s tým, že podoby betónov, ktoré sú známe doteraz, "boli archaické". "Sme na začiatku histórie betónu," doplnil.
Vlani bola Chemetovovi za jeho celoživotné dielo udelená Zlatá medaila francúzskej Akadémie architektúry. Okrem toho dostal i Veľkú národnú cenu za architektúru (1980). Bol nositeľom titulu komandér Radu čestnej légie, dôstojníkom Radu umení a literatúry a dôstojníkom Národného radu za zásluhy.

Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS



Významná čínska aktivistka hnutia #MeToo Chuang Süe-čchin bola v piatok v Kantone na juhu Číny odsúdená na päť rokov väzenia za "rozvracanie štátu". TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Tridsaťpäťročná nezávislá novinárka Chuang sa podľa jej právnikov plánuje odvolať. Spolu s ňou bol odsúdený na tri roky a šesť mesiacov aj ďalší aktivista Wang Ťien-ping (40). Bezprostredne nebolo jasné, či sa odvolá.
Čínska vláda používa obvinenie z "podnecovania k rozvracaniu štátnej moci" proti disidentom pomerne často. Horná hranica trestu je päť rokov väzenia, ale vo výnimočných prípadoch môže byť aj vyššia.
"(Trest) bol vyšší, ako sme očakávali," povedal hovorca skupiny za jej oslobodenie, ktorý si praje zostať v anonymite. "Nemyslím si, že by to malo byť také prísne, a je to aj celkom zbytočné. Podporujeme preto zámer Chuang Süe-čchin odvolať sa," doplnil.
Obžalovaných zadržali čínske úrady už v septembri 2021, súdny proces sa začal v minulom roku. Na pojednávaní dvojica poprela akékoľvek previnenie, uviedli ich podporovatelia. Podľa obvinení pre čínsku mládež organizovali stretnutia, na ktorých spoločne diskutovali o sociálnych otázkach.
"Ich úsilie a oddanosť práci, právam žien, ako aj širšej občianskej spoločnosti nebudú týmto nespravodlivým procesom znevážené. Spoločnosť na ich prínos nezabudne. Práve naopak, pre pretrvávajúci útlak a nespravodlivosť budú takíto aktivisti pribúdať," uviedla pred vynesením rozsudku skupina zahraničných aktivistov.
Na bezprostredné okolie súdu v meste Kanton v piatok ráno dozerali bezpečnostné zložky a polícia vypočúvala okoloidúcich.
Chuang Süe-čchin počas svojej kariéry pokrývala témy obvinení v rámci kampane #MeToo a taktiež aj protivládne protesty v Hong Kongu. Koncom roka 2019 ju preto zadržala polícia na tri mesiace.





Prvá americká predvolebná debata medzi súčasným šéfom Bieleho domu Joeom Bidenom a jeho republikánskym protikandidátom Donaldom Trumpom, ktorá sa uskutoční 27. júna, bude zahŕňať dve reklamné prestávky, budú v nej zakázané vizuálne pomôcky a mikrofóny sa budú vypínať, keď kandidát nebude mať slovo, uviedla v sobotu CNN. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.
V máji sa kandidáti dohodli, že sa stretnú v dvoch debatách - v júnovej, ktorú odvysiela CNN, pričom druhú, ktorá sa uskutoční 10. septembra, bude hostiť televízia ABC.
CNN v sobotu uviedla, že obaja kandidáti budú počas 90-minútovej debaty vystupovať na jednotnom pódiu, pričom pozície na pódiu sa vylosujú. Biden aj Trump dostanú fľašu vody, pero, poznámkový blok, ale nebudú môcť používať vizuálne pomôcky.
"Moderátori použijú všetky nástroje, ktoré budú mať k dispozícii, aby dodržali časový harmonogram a zabezpečili civilizovanú diskusiu," uviedla CNN s tým, že mikrofón kandidáta, ktorý práve nebude mať slovo, bude vypnutý.
Počas dvoch reklamných prestávok nesmie tím komunikovať so svojím kandidátom a v štúdiu nebudú prítomní diváci.
Prvú televíznu predvolebnú debatu republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa a jeho demokratického rivala Joea Bidena v septembri 2020 sledovalo približne 73 miliónov ľudí. Bola poznačená napätím, osobnými útokmi a vzájomným prerušovaním sa kandidátov.
V roku 2016 si pozrelo prvú predvolebnú debatu Trumpa a demokratickej kandidátky Hillary Clintonovej okolo 84 miliónov ľudí.

Copyright © TASR 2024


16. 6. 2024

NEDEĽNÉ REZNE BEZ KÁVY

  NEDEĽNÉ REZNE BEZ KÁVY




Na TA3 o 11.00


Hosťami budú:
  • Michal Šimečka (poslanec NR SR, PS)
  • Robert Kaliňák (minister obrany, Smer-SD)


Rozprávať sa budeme o:

  • Lex atentáte
  • Poslaní MIG-ov na Ukrajinu
  • Aktuálnej politickej situácii



     


RTVS O 5 minút 12:


- Peter Pellegrini, zvolený prezident SR




 

15. 6. 2024

RTVS upozorňuje na zmenu frekvencií programov na satelitnej platforme

RTVS upozorňuje na zmenu frekvencií programov

 na satelitnej platforme


V nedeľu (16. 6.) dôjde k zmene frekvencií televíznych programov RTVS na satelitnej platforme Skylink. Dôvodom je migrácia tejto platformy z družice Astra 3B na Astra 3C. TASR o tom informoval PR manažér RTVS Filip Púchovský.
"Dôvodom plánovanej zmeny je postupná migrácia zo staršieho satelitného transpondéra na nový so životnosťou, ktorá umožní ďalší rozvoj satelitných služieb minimálne do konca roka 2029," priblížil Púchovský. Doplnil, že zmena bude uskutočnená automaticky bez potreby vonkajšieho zásahu na všetkých nových set-top boxoch a na všetkých set-top boxoch s označeným Skylink READY s funkciou FastScan.
Ostatní diváci prijímajúci televízny signál cez satelit budú mať podľa Púchovského dostatok času na preladenie na novú frekvenciu do 30. augusta. "Satelitné vysielania televíznych programových služieb RTVS bude do tohto dátumu možné naladiť na dvoch frekvenciách, pôvodnej frekvencii 11.954 megahertzov (MHz) aj novej frekvencii 12.012 MHz, pričom obe na satelitnej pozícii družice Astra 23,5 stupňa východne," uviedol.



Zdroj: TAS
R

14. 6. 2024

TV Markíza prinesie rozhovory s odchádzajúcou prezidentkou Zuzanou Čaputovou, aj s jej nástupcom Petrom Pellegrinim

 TV Markíza prinesie rozhovory s odchádzajúcou prezidentkou 



Zuzanou Čaputovou, aj s jej nástupcom Petrom Pellegrinim

Rozhovor so Zuzanou Čaputovou viedla moderátorka Zlatica Švajdová Puškárová, odvysielaný bude už v dnešných Televíznych novinách. S Petrom Pellegrinim sa bude rozprávať redaktor Martin Prôčka a diváci si jeho prvý rozhovor pre TV Markíza vo funkcii prezidenta budú môcť pozrieť v rámci nedeľných Televíznych novín. 


Televízia Markíza už dnes večer po 19:00 hod., v rámci hlavnej spravodajskej relácie Televízne noviny, odvysiela exkluzívny bilančný rozhovor s odchádzajúcou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Pôjde o jej vôbec posledný rozhovor pre médiá v rámci jej funkčného obdobia, ktoré sa dnešným dňom končí. 

V otvorenom, približne 15-minútovom rozhovore s moderátorkou Zlaticou Švajdovou Puškárovou priblíži Zuzana Čaputová aj osobnejšie svoje pocity z konca významnej životnej etapy v prezidentskom úrade a ako sa rodilo jej rozhodnutie odísť z politického života. 

„Bude hovoriť o tom, ako prežívala ťažké situácie, s ktorým premiérom sa jej dobre spolupracovalo, či ako sa dá zladiť funkcia prezidentky s každodenným životom. Popisuje, akú podobu by malo mať uvoľnenie napätia v spoločnosti, aj ako by mala vyzerať snaha o zmier,“ prezradila Zlatica Švajdová Puškárová, ktorá rozhovor viedla priamo v Prezidentskom paláci. 

Následne v nedeľu 16. júna po 19:00 hod., taktiež vo vysielaní večerných Televíznych novín, prinesie TV Markíza aj rozhovor s čerstvo inaugurovaným novým prezidentom Petrom Pellegrinim. O jeho prvých plánoch a výzvach, ktoré ho čakajú na poste hlavy štátu, sa s ním bude rozprávať redaktor spravodajstva Martin Prôčka.  


TV Markíza prinesie naživo inauguráciu nového prezidenta Petra Pellegriniho

 TV Markíza prinesie naživo inauguráciu nového



 prezidenta Petra Pellegriniho

Mimoriadnu reláciu budú moderovať Ivana Zuzelková a Dominik Matulaj, ktorí v špeciálnom externom štúdiu v centre Bratislavy privítajú atraktívnych hostí.


V sobotu, 15. júna 2024, sa v priestoroch Slovenskej filharmónie v Bratislave ujme prezidentského úradu zvolený prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini a diváci televízie Markíza budú pri tom. So začiatkom o 11:00 hod. odštartuje na obrazovkách najsledovanejšej slovenskej televízie priamy prenos slávnostnej inaugurácie novej hlavy štátu. 

Mimoriadnou, približne tri hodiny trvajúcou reláciou s názvom PREZIDENT 2024: Inaugurácia budú sprevádzať moderátori Ivana Zuzelková a Dominik Matulaj. V špeciálnom externom štúdiu v centre Bratislavy privítajú zaujímavých hostí - odborníčku na diplomatický protokol a etiketu Katarínu Strýčkovú a politológa Jozefa Lenča.

„Pre divákov sme pripravili skutočne bohatý program, naživo sprostredkujeme všetko podstatné, od slávnostnej ceremónie v bratislavskej Redute a zloženia prezidentského sľubu, až po prehliadku jednotiek Ozbrojených síl SR na Hviezdoslavovom námestí a tradičnú bohoslužbu Te Deum v Dóme sv. Martina,“ priblížil Michal Kratochvíl, riaditeľ Centra spravodajstva a publicistiky TV Markíza. „Vysielať tentoraz nebudeme zo štúdia v Záhorskej Bystrici, ale zo špeciálneho, vizuálne naozaj atraktívneho miesta, odkiaľ je výhľad na celé Staré Mesto, či na Bratislavský hrad. Diváci sa tak aj z toho hľadiska naozaj majú na čo tešiť,“ dodal. 

Miesto diania budú podrobne monitorovať aj štáby spravodajstva TV Markíza, ktoré mimoriadnu reláciu obohatia o živé vstupy s najaktuálnejšími informáciami. Súhrn toho najzaujímavejšieho si diváci budú môcť pozrieť aj vo večerných Televíznych novinách a priebežne tiež na spravodajskom portáli TVNOVINY.sk, ktorý ponúkne aj stream samotnej mimoriadnej relácie.


RTVS ponúkne divákom a poslucháčom priamy prenos z inaugurácie prezidenta SR

RTVS ponúkne divákom a poslucháčom priamy

 prenos z inaugurácie prezidenta SR


RTVS ponúkne divákom a poslucháčom v sobotu 15. júna priamy prenos z inaugurácie prezidenta SR Petra Pellegriniho. V televíznom vysielaní budú môcť diváci celý priebeh inaugurácie sledovať na Jednotke a spravodajskom okruhu RTVS :24 a pre poslucháčov bude podujatie v rozhlasovom vysielaní mapovať Rádio Slovensko. Okrem toho bude inaugurácia prezidenta SR rezonovať počas celého dňa vo vysielaní RTVS :24 a vo všetkých hodinových správach v Rádiu Slovensko, Rádiu Regina a tiež Rádiu_FM.


RTVS :24 bude o inaugurácii prezidenta SR Petra Pellegriniho v sobotu 15. júna vo vysielaní informovať od prvého spravodajského bloku o 7.00 h. O 9.00 h odvysiela Mimoriadne štúdio s moderátorom Alfonzom Šuranom. V štúdiu privíta Pavla Demeša, bývalého poradcu prezidenta Michala Kováča a Marek Trubača, bývalého hovorcu prezidenta Ivana Gašparoviča. Rozprávať sa budú o tom, ako bude prebiehať slávnostná schôdza NR SR, aké sú ústavné právomoci prezidenta SR, aký je význam slávnostného Te Dea, ktoré je súčasťou programu. RTVS :24 predstaví aj proces odovzdania Prezidentského paláca a divákom ponúkne aj pohľad do interiéru Grasalkovičovho paláca.

Živé vysielanie z inaugurácie prezidenta SR odštartuje na Jednotke a RTVS :24 o 10.45 h.

Z Mlynskej doliny sa divákom prihovorí moderátorka Barbora Bodáková, ktorá v štúdiu privíta aj ústavného právnika Radoslava Procházku, odborníka na protokol Romana Rotha, či hovorcu OS SR Štefana Zemanoviča.

Do vysielania vstúpi z externého štúdia na nábreží Dunaja aj moderátorka Janette Štefánková, ktorá priblíži dianie priamo spred bratislavskej Reduty, v ktorej sa uskutoční slávnostná schôdza NR SR . Tá sa porozpráva okrem iných aj s hovorkyňou Petra Pellegriniho Patríciou Medveď Macíkovou a politológom Erikom Lášticom.

Po slávnostnej schôdzi NR SR sa prezident presunie na prehliadku jednotiek OS SR, po ktorej ponúkne RTVS exkluzívny rozhovor moderátora Ľubomíra Bajaník s prezidentom SR Petrom Pellegrinim. Nasledovať bude ekumenická bohoslužba v katedrále sv. Martina, pred ktorou bude dianie monitorovať Nina Janešíková.

RTVS pripravuje externé štúdio aj pred Prezidentským palácom, kde prebehne prevzatie paláca a rozlúčka s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Na mieste bude redaktorka Barbora Šišoláková.

Predpokladaný koniec živého vysielania je o 15.30 h. Následne bude na RTVS :24 pokračovať Mimoriadne štúdio. Moderátorka Slavomíra Dvořáková v štúdiu privíta politologičku Máriu Kočnerovú, sociologičku Zuzanu Kusú, bezpečnostného analytika Radovana Bránika a dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici Branislava Kováčika. Téme inaugurácie sa bude RTVS :24 venovať aj v ďalších spravodajských blokoch až do 22.25 h.

V rozhlasovom vysielaní bude inaugurácia prezidenta SR rezonovať vo všetkých hodinových správach, ako v Rádiu Slovensko, Rádiu Regina a tiež Rádiu_FM. V Rádiožurnále o 7.00 h bude RTVS informovať nielen o priebehu inaugurácie, bezpečnostných opatreniach, prinesieme aj profil novej hlavy štátu Petra Pellegriniho, pripomenieme si právomoci hlavy štátu a zhodnotíme tiež 5-ročný mandát končiacej prezidentky Zuzany Čaputovej v úrade.

Mimoriadne štúdio venované inaugurácii novej hlavy štátu odštartuje vo vysielaní Rádia Slovensko o 11.30 h. Moderátorom živého vysielania bude Matej Baránek, s ktorým budú v štúdiu komentovať inauguráciu, jednotlivé vystúpenia ústavných činiteľov aj odborník na protokol a analytik.

Od 11.45 h odvysiela Rádio Slovensko priamy prenos slávnostnej schôdze NR SR z budovy Slovenskej filharmónie. Z Reduty bude naživo po rozhlasových linkách sprievodcom inaugurácie Marián Kukelka, ktorý sprostredkuje dianie priamo z budovy Slovenskej filharmónie. Rádio Slovensko poslucháčom naživo prinesie aj zloženie sľubu nového prezidenta, vystúpenia najvyšších ústavných činiteľov, predsedu Ústavného súdu, či zástupcov parlamentných strán, vrátane prvého príhovoru inaugurovaného prezidenta Petra Pellegriniho.

Po skončení inaugurácie a prehliadky ozbrojených síl Slovenskej republiky, ponúkne Rádio Slovensko po 13.10 h poslucháčom v spoločnom priamom prenose s televíznou RTVS :24 rozhovor prezidenta SR Petra Pellegriniho s Ľubomírom Bajaníkom.

Rozhlasové spravodajstvo bude tiež informovať o Slávnostnej bohoslužbe slova Te Deum z Dómu sv. Martina, po jej budú redaktori rozhlasového spravodajstva sledovať aj prevzatie Prezidentského paláca prezidentom SR, ako aj pietne akty kladenia vencov prezidentom Petrom Pellegrinim pri pamätníku M. R. Štefánika a pri pamätníku Brána Slobody.

V Rádiožurnále o 18.00 h prinesie RTVS kompletný súhrn o inaugurácii novej hlavy štátu, od najpodstatnejších momentov, reakcií, priebehu slávnostnej bohoslužby až po prevzatie prezidentského úradu Petrom Pellegrinim.

Téme inaugurácie ako aj prvým krokom, zahraničným cestám a rozhodnutiam novej hlavy štátu v prezidentskom úrade sa bude Rádio Slovensko v diskusiách aktuálnej publicistiky Z Prvej ruky, K Veci a tiež v Sobotných dialógoch.

V nedeľu 16. júna odvysiela RTVS na Jednotke, RTVS: 24 a v Rádiu Slovensko od 11.55 h naživo diskusnú reláciu O 5 minút 12, ktorej hosťom bude prezident Peter Pellegrini.

SaS chce mimoriadny kultúrny výbor pre situáciu v RTVS

SaS chce mimoriadny kultúrny výbor pre
 situáciu v RTVS




Poslanci opozičnej strany Sloboda a Solidarita požiadali o mimoriadne zasadnutie parlamentného výboru pre kultúru a médiá, ktorého jedinou témou bude situácia v RTVS. Ako liberáli zdôrazňujú, situácia vo verejnoprávnom telerozhlase je kritická. Pripomenuli pritom štrajk zamestnancov a ich protestný pochod pred ministerstvo kultúry.

Na výbor chcú poslanci SaS pozvať okrem aktuálneho šéfa RTVS Ľuboša Machaja aj členov štrajkového výboru a ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú. „Sme svedkom totálneho rozkladu mediálneho prostredia na Slovensku. Vláde nejde o nič iné, len o deštrukciu objektívneho spravodajstva, ktoré býva štandardne voči vládnym garnitúram kritické, čo sa aktuálnej garnitúre nepáči. Preto chce jej fungovanie okresať na minimum," povedal člen kultúrneho výboru Tomáš Szalay.

Podľa tímlídra SaS pre kultúru Reného Paráka je nepredstaviteľné, že sme v dnešnej dobe svedkami zasahovania do slobody médií a do objektívnej novinárskej práce. Vyspelé štáty si podľa neho uvedomujú, aká dôležitá a nenahraditeľná je v spoločnosti úloha novinárov. Aj preto bol na úrovni Európskej únii prijatý Pakt o slobode médií, ktorý sa zaoberá práve nevyhnutnosťou médiá chrániť. „Konanie našej vlády je v priamom rozpore s tým, o čo sa usiluje Európska únia. Namiesto toho sa koalícia inšpiruje v krajinách, ako je Maďarsko. Pokojne sa môže stať, že pre aktivity tejto vlády môžu prísť zo strany Európskej únie také sankcie, ktoré si ani nevieme predstaviť," dodal Parák.

V Bratislave sa v pondelok 10. júna konal prvý štrajk zamestnancov RTVS, ktorého cieľom bolo stiahnutie návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR). Na protestnom zhromaždení sa pred ministerstvom kultúry zúčastnilo približne 150 ľudí.




Zdroj: SITA

VÝROKY TÝŽDŇA

  VÝROKY TÝŽDŇA









MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Ruské ministerstvo zahraničia oznámilo, že zrušilo akreditáciu korešpondentke rakúskeho verejnoprávneho vysielateľa ORF Marii Knips-Witting a povedalo jej, aby opustila krajinu. Tento krok je reakciou na rakúske vypovedanie novinára ruskej štátnej tlačovej agentúry Tass Ivana Popova, ktorému pred šiestimi týždňami Viedeň zrušila akreditáciu.
Reportérka ORF Maria Knips-Witting pracovala z Moskvy od januára.
Je to najnovší krok Moskvy proti zahraničným novinárom pôsobiacim v Rusku. Vo väzbe je napríklad reportér amerického denníka Wall Street Journal Evan Gershkovich obvinený zo špionáže či americko-ruská novinárka Alsu Kurmaševová, ktorá sa nezaregistrovala ako „zahraničná agentka“. V auguste 2023 Rusko zamietlo obnoviť víza holandskej novinárke Eve Hartog pracujúcej pre Politico. V marci zase musel pre podobný dôvod opustiť krajinu Xavier Colas zo španielskeho denníka El Mundo.



©2024, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.





Súd v Holandsku v stredu odsúdil troch mužov na 26 a 28 rokov väzenia za vraždu novinára Petra R. de Vriesa. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AP.
Strelec, organizátor vraždy a vodič únikového vozidla boli uznaní za vinných z priameho zapojenia do zabitia novinára. Strelca a vodiča súd odsúdil na 28 rokov väzenia a organizátora vraždy na 26 rokov. Prokuratúra navrhovala pre nich doživotie.
Strelec bol na súde identifikovaný ako Holanďan Delano G., zvyšní dvaja, Kamil E. a Krystian M., pochádzajú z Poľska.
Celkovo bolo v súvislosti s vraždou obvinených deväť ľudí. Traja ďalší boli uznaní za vinných zo spoluúčasti na vražde. Podľa agentúry DPA súd dvoch spolupáchateľov potrestal odňatím slobody na 10 rokov a jedného na 14 rokov.
Dvoch obžalovaných súd oslobodil, pretože prokuratúra nedokázala ich zapojenie do zločineckej organizácie. Deviaty obvinený bol oslobodený spod obžaloby zo spolupáchateľstva na vražde, za prechovávanie drog bol odsúdený na štyri týždne.
Investigatívneho novinára De Vriesa (64) postrelili do hlavy na rušnej ulici v Amsterdame začiatkom júla 2021 krátko po odchode z televízneho štúdia, kde vystúpil ako hosť. Na následky zranení zomrel o deväť dní neskôr. Jeho vražda vyvolala v Holandsku šok a pobúrenie.
Zavraždený novinár bol poradcom a dôverníkom chráneného svedka v prípade s údajným lídrom a ďalšími členmi zločineckej skupiny. Okrem de Vriesa bol zavraždený brat a právnik tohto svedka.
Líder tejto zločineckej skupiny Ridouan Taghi bol vo februári uznaný za vinného z piatich mafiánskych vrážd a bol odsúdený na doživotie. Sudcovia ho pritom označili za nesporného lídra "vražednej organizácie".
Taghi však nebol obvinený z vraždy de Vriesa a prokuratúra neobvinila z objednania jeho vraždy nikoho.




Prokuratúra v Rusku obvinila zadržiavaného reportéra amerického denníka The Wall Street Journal Evana Gershkovicha zo zhromažďovania informácií pre americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA) o spoločnosti Uralvagonzavod, ktorá vyrába vojenskú techniku. Jeho prípad zaslala oblastnému súdu v Jekaterinburgu, informuje TASR podľa štvrtkovej správy agentúry AFP.
Gershkovicha zadržali v Rusku v marci 2023 a následne obvinili zo špionáže. Prokuratúra vo štvrtok prvýkrát zverejnila detaily tohto obvinenia. Ruské úrady však podľa agentúry AP dosiaľ nepredložili žiadne dôkazy.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) pôvodne tvrdila iba to, že novinár "podľa pokynov americkej strany zhromažďoval informácie predstavujúce štátne tajomstvo o činnosti jedného z podnikov ruského vojensko-priemyselného komplexu". FSB vtedy dodala, že Američana zadržali v Jekaterinburgu "pri pokuse získať tajné informácie".
Vinu, ktorú mu v Rusku pripisujú, Gershkovich odmieta. Americké úrady označili jeho zadržanie a väzobné stíhanie za nezákonné a avizovali, že sa pokúsia dosiahnuť jeho prepustenie na slobodu.
Je prvým novinárom od rozpadu Sovietskeho zväzu, ktorého vzali v Rusku do väzby pre údajnú špionáž. Naposledy sa tak stalo ešte v čase vrcholiacej studenej vojny v roku 1986, keď sovietske tajné služby nakrátko zadržali Nicholasa Daniloffa, čo vyvolalo diplomatickú krízu so Spojenými štátmi.



Litva rozšírila platnosť zákazu vysielania a retransmisie rozhlasových a televíznych programov ruských a bieloruských staníc. Zákaz po novom neobsahuje žiadne pôvodné výnimky. Rozhodli o tom vo štvrtok poslanci tamojšieho jednokomorového parlamentu, keď v tomto smere jednomyseľne schválili novelu zákona. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Zákaz bude podľa novely platiť dovtedy, kým budú Rusko a jeho spojenec Bielorusko považované Vilniusom za hrozbu pre národnú bezpečnosť tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom EÚ aj NATO.
Litva zastavila vysielanie kanálov registrovaných v Rusku a Bielorusku už po tom, čo Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Rovnaký prístup zvolilo susedné Estónsko i Lotyšsko, ako aj viaceré ďalšie krajiny v snahe zabrániť šíreniu ruskej propagandy na svojom území.
Litva má spoločné hranice s ruskou exklávou Kaliningrad a tiež s Bieloruskom, ktoré je blízkym spojencom Moskvy. V tejto 2,8-miliónovej pobaltskej krajine žije aj približne päťpercentná ruská menšina.


Copyright © TASR 2024

RTVS opúšťa známy moderátor a bývalý šéf spravodajstva Miro Frindt

RTVS opúšťa známy moderátor a bývalý šéf



 spravodajstva Miro Frindt




RTVS opúšťa známy moderátor a bývalý šéf televízneho spravodajstva Miro Frindt. Vo verejnoprávnej televízii končí po 25 rokoch. Frindt patrí medzi otvorených kritikov snáh Ficovej vlády o zmeny v RTVS. „Nie, nebolo to ľahké rozhodovanie, nebudem machrovať, že opúšťam televíziu rád. Keby toto bolo silné verejnoprávne médium vo vyspelej demokracii, so svojimi skúsenosťami a v tomto veku by som bol na vrchole kariéry. Žiaľ, u nás to tak nie je. Musím sa zariadiť inak,“ napísal na sociálnej sieti.

Posledný júnový deň bude jeho posledným dňom vo verejnoprávnom médiu. RTVS ho podľa jeho slov veľa naučila. „Venoval som jej 25 rokov života, v Mlynskej doline som zošedivel. Verím, že som niečo odovzdal aj vám – televíznym divákom,“ uviedol. Kolegom v RTVS želá všetko dobré, veľa trpezlivosti a síl. „Nedajte sa klamať starosvetskými poučkami o vyvažovaní, dajú sa veľmi ľahko politicky zneužiť. Spravodajstvo dnes funguje inak,“ naznačil Frindt. Pre portál omediach.sk povedal, že od januára nie je v žiadnych spravodajských prémiových formátoch RTVS. „Nebudem sa pýtať manažérky televízneho spravodajstva prečo. Mali sme už na začiatku rozdielne pohľady na reláciu Interview, ktorú moderujem,“ uviedol.

Mira Frindta na sociálnej sieti podporila aj dramaturgička, textárka a bývalá poslankyňa Národnej rady SR Monika Kozelová. „Mladší kolegovia sa pýtajú, prečo odchádzaš. No lebo… Aj mňa už poslali. Niekoľkokrát. A vždy to bolo o zmene politického vedenia krajiny. A keď si spomeniem na tie dôvody… to len bolo niečo! Vraj “Detská tvorba nie je v centre záujmu RTVS”,“ uviedla a dodala, že na ňu to skúšali rôzne. Napríklad ju nútili podpísať absolútne nadhodnotenú zmluvu až o takú sumu, že to bolo „na basu.“ „A viazala sa k eventu Róberta Fica, Širokého a Smeru. Nepodpísala som ju. A tak to spravili inak. Šikovné,“ napísala. Na záver dodala, že bojovať za pravdu nikdy nebolo jednoduché a Miro Frindt ten boj ustál so cťou. „Obaja milujeme RTVS. Verejnoprávnu. Nie štátnu, nie politickú. Snáď sa tam raz vrátime,“ uzavrela.

V pondelok sa zhruba 150 zamestnancov a spolupracovníkov RTVS zúčastnilo na prvom výstražnom štrajku. Protestujú proti návrhu zákona z dielne SNS, ktorý zásadným spôsobom mení celú RTVS.

Zdroj: SITA

13. 6. 2024

Bez verejnoprávneho priestoru bude kultúrny život ľudí ohrozený

 

Bez verejnoprávneho priestoru bude


 kultúrny život ľudí ohrozený




V živote zistíte, čo je dôležité až vtedy, keď to nemáte, povedal generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) pri príležitosti dňa verejnoprávnosti. Reagoval tak na stále pretrvávajúcu snahu vládnej koalície zrušiť RTVS a nahradiť ju Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR).

„Verejnoprávnosť má zmysel. Dúfam, že to ľudia chápu už teraz a nezistia to až po tom, ako ju ohrozia alebo obmedzia,“ povedal Machaj. Nesúhlasí s kritikou RTVS. „Bol by som rád, keby sa nezávislosť verejnoprávneho média zachovala,“ dodal.

Ľudia by podľa neho mali pochopiť, že bez verejnoprávneho priestoru bude ich kultúrny a spoločenský život ohrozený. „Nikto im neposkytne taký priestor na vyžitie sa v programových aktivitách, ako to robí RTVS,“ priblížil.

„Verím, že verejnoprávny priestor bude obhájený, či už v rámci RTVS alebo novej značky. Pozerajme sa do budúcnosti,“ dodal Machaj.