MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

 Facebook je v súčasnosti nástrojom ruského prezidenta Vladimira Putina a táto sociálna sieť sa stáva zbraňou informačnej vojny. Spoločnosť Meta pritom nerobí dosť na to, aby tento fenomén zastavila. Uviedol to americký kongresman Patrick Maloney, ktorý je jedným zo signatárov otvoreného listu, v ktorom americkí zákonodarcovia žiadajú spoločnosť Meta, aby riešila proruské dezinformácie na Slovensku.
"Žiadame Facebook o podniknutie opatrení na zastavenie ruských dezinformačných kampaní, ktoré podkopávajú demokratické režimy vo východnej Európe," napísal Maloney na sociálnej sieti Twitter.
Jeho kolega z výboru pre tajné služby Snemovne reprezentantov Jason Crow v tejto súvislosti uviedol, že "nemôžeme dovoliť", aby proruské dezinformácie stále zaplavovali Facebook. "Nedávno sme sa dozvedeli o škodách, ktoré tieto dezinformácie spôsobujú v krajinách akou je Slovensko, a naliehame na (šéfa spoločnosti Meta) Marka Zuckerberga, aby zakročil proti kremeľskej propagande na Facebooku," napísal Crow na Twitteri.
Predseda výboru Snemovne reprezentantov USA Adam Schiff a ďalší štyria zákonodarcovia z Demokratickej strany poslali otvorený list Zuckerbergovi a žiadajú spoločnosť Meta, aby riešila proruské dezinformácie, ktoré sa šíria v SR. Členovia výboru pre spravodajské služby dospeli k názoru, že Facebook nepodniká kroky na zastavenie šírenia proruskej propagandy a dezinformácií, aj napriek tomu, že slovenská a americká vláda na problém opakovane upozorňujú.
"Výbor je hlboko znepokojený pokračujúcou prítomnosťou škodlivých dezinformácií a proruskej propagandy na slovenskom Facebooku a vyzýva Facebook, aby okamžite zaistil rýchle zníženie viditeľnosti alebo odstránenie všetkých proruských dezinformácií," uvádza sa v otvorenom liste.
Materská spoločnosť Facebooku, Meta, sa k otvorenému listu amerických zákonodarcov zatiaľ nevyjadrila. TASR v tejto súvislosti požiadala o stanovisko hovorcu firmy.

Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) víta krok amerických kongresmanov, ktorí v otvorenom liste žiadajú spoločnosť Meta, aby riešila proruské dezinformácie na Slovensku. Korčok si myslí, že odozva sociálnej siete Facebook na manipuláciu verejnej mienky na Slovensku nie je adekvátna.
Korčok tvrdí, že táto aktivita vyšla zo slovenskej strany. Dodal, že o téme hovoril s kongresmanmi minister Jaroslav Naď (OĽANO) a zdôraznil pred nimi veľký význam sociálnych sietí, cez ktoré sú šírené dezinformácie. Vplyv kongresmanov je podľa Korčoka veľký.
Nielen konšpiračná scéna, ale aj mnohí politickí predstavitelia si podľa Korčoka urobili zo sociálnych sietí svoju politickú živnosť. "Dlhodobo je témou aj to, že keď sú požiadavky na to, aby reagovala napríklad sociálna sieť Facebook a nestala sa priestorom šírenia dezinformácií, ktoré evidentne manipulujú verejnú mienku, tak odozva zo strany tejto sociálnej siete v prípade SR podľa nás nie je adekvátna," priblížil s tým, že na to poukázal Naď v rozhovore s kongresmanmi.
Facebook je v súčasnosti nástrojom ruského prezidenta Vladimira Putina a táto sociálna sieť sa stáva zbraňou informačnej vojny. Spoločnosť Meta pritom nerobí dosť na to, aby tento fenomén zastavila. Uviedol to americký kongresman Patrick Maloney, ktorý je jedným zo signatárov otvoreného listu, v ktorom americkí zákonodarcovia žiadajú spoločnosť Meta, aby riešila proruské dezinformácie na Slovensku.

Premiér Eduard Heger (OĽANO) ocenil list amerických zákonodarcov, v ktorom požiadali spoločnosť Meta, aby riešila proruské dezinformácie na Slovensku. Na sociálnej sieti im poďakoval za pomoc.
"Sme síce malá krajina, malý trh. Ale sme členom Severoatlantickej aliancie, Európskej únie a susedíme s Ukrajinou. Je v našom národnom záujme, aby čo najviac ľudí malo jasno v hodnotách a vedelo sa správne pohybovať v zložitostiach sveta," vyhlásil Heger.
Ocenil, že členovia výboru Snemovne reprezentantov pre tajné služby sa osobne zasadzujú, aby sociálna sieť Facebook "okamžite zabezpečila, že všetky proruské dezinformácie budú rýchlo vyhodnotené, overené faktami a označené, zaradené alebo odstránené v súlade s verejnými prísľubmi a deklarovanými politikami Facebooku". List je podľa neho výsledkom spoločného úsilia mnohých ľudí, ktorí sa zasadzujú u nás i vo svete za pravdu.
Predseda vlády upozornil na zneužívanie slobody slova a prejavu. "Dezinformácie tu boli od nepamäti, ale ešte nikdy v histórii v takom masovom meradle a s takým ničivým dosahom nebola sloboda slova a prejavu zneužívaná v prospech vraždenia a ničenia," komentoval. Poukázal pritom na ruskú propagandu a jej nosičov dezinformačnej scény, ktoré podľa neho rozleptávajú súdržnosť spoločnosti, navádzajú ľudí k nesprávnym záverom, falošným hodnotám, vzbudzujú nenávisť, ale aj zbavujú schopnosti rozoznávať spojencov od nepriateľov.
Predseda výboru Snemovne reprezentantov USA Adam Schiff a ďalší štyria zákonodarcovia z Demokratickej strany poslali otvorený list šéfovi spoločnosti Meta Markovi Zuckerbergovi a žiadajú ju, aby riešila proruské dezinformácie, ktoré sa šíria v SR. Členovia výboru pre spravodajské služby dospeli k názoru, že Facebook nepodniká kroky na zastavenie šírenia proruskej propagandy a dezinformácií aj napriek tomu, že slovenská a americká vláda na problém opakovane upozorňujú.

Copyright  © TASR 2022

 

Štefana Agha, odsúdeného v kauze falšovania miliónových zmeniek vydali z Česka na Slovensko na výkon trestu odňatia slobody. Informoval o tom portál televízie Markíza tvnoviny.sk s tým, že informáciu potvrdila zástupkyňa riaditeľa správy Mestského súdu v Prahe Ludmila Machyánová.
Portál pripomína, že Agh bol odsúdený v kauze falšovania zmeniek na 13-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody. „Česká polícia ho zadržala 30. marca v Prahe. Dôvodom bola skutočnosť, že nenastúpil do výkonu trestu," dodali tvnoviny.sk.

 

©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Ochráni Únia slobodu svojich médií?

 Ochráni Únia slobodu 

 

svojich médií?

 

Občianske združenie EuroPolicy a portál EURACTIV Slovensko, v spolupráci s pražskou kanceláriou Heinrich Böll Stiftung, Vás pozývajú na online diskusiu s názvom Ochráni Únia slobodu svojich médií?, ktorá sa uskutoční 18. mája 2022 so začiatkom od 10:00.

Slobodné médiá sú dôležitým pilierom demokracie, tie európske však čelia čoraz väčším tlakom. Pretlak dezinformácií, urážky od politikov, bránenie prístupu k informáciám, ale aj odoberanie licencií a politické ovplyvňovanie cez verejné financovanie, hrozby stíhania či skupovanie vydavateľstiev.

Európska komisia na jeseň predstaví Európsky akt o slobode médií, v ktorom chce riešenie týchto problémov podchytiť legislatívne. Určiť by mal jednotný európsky rámec pre vlastníctvo médií, ich vnútorné fungovanie aj verejné financovanie.

– Akým problémom čelia slovenské a české médiá?

– Ako nastaviť európske pravidlá tak, aby ich riešili?

– A čo s členskými štátmi, ktoré sú voči médiám nepriateľské?

Diskutovať budú:

RADOSLAV KUTAŠ, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR
BEATA BALOGOVÁ, šéfredaktorka denníka SME
VÁCLAV ŠTĚTKA, Centrum pre výskum komunikácie a kultúry, Loughborough University

 

Diskusiu bude moderovať BARBARA ZMUŠKOVÁ, editorka portálu EURACTIV Slovensko.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Latinský patriarcha Jeruzalema, arcibiskup Pierbattista Pizzaballa, v pondelok ostro odsúdil minulotýždňový "vpád" izraelskej polície do areálu kresťanskej nemocnice, v ktorej sa sa v tom čase nachádzalo telo zabitej novinárky Šírín abú Aklaovej. TASR informáciu prevzala od agentúry AFP.
Izraelskí policajti v piatok obuškami zaútočili na nosičov rakvy s telesnými pozostatkami Aklaovej, ktorá takmer spadla na zem, ako aj na ostatných smútiacich.
K zásahu došlo pred Nemocnicou svätého Jozefa v Jeruzaleme. Policajti svojim konaním podľa Pizzaballu "zneuctili cirkev, zneuctili zdravotný ústav, zneuctili pamiatku zosnulej."
Patriarcha v tejto súvislosti v mene všetkých biskupov pôsobiacich vo Svätej zemi kritizoval izraelskú políciu za podľa neho "neprimerané použitie sily," približuje AFP.
Pondelkovej tlačovej konferencie tiež rázne odsúdil izraelských policajtov za "útok na smútiacich, udieranie (smútiacich) obuškami, používanie dymových granátov a pogumovaných projektilov."
Izraelská polícia sa zaviazala, že spomínaný incident vyšetrí. Útok príslušníkov bezpečnostných zložiek židovského štátu na smútiacich odsúdili už aj Európska únia, Spojené štáty aj OSN, pripomína AFP.
Predstavitelia polície sa medzičasom pokúsili piatkové nepokoje vysvetliť tým, že zasahovali len voči výtržníkom, ktorí sa pokúšali narušiť priebeh smútočných obradov. Aklaovej rodina však túto verziu udalostí kategoricky odmietla s tým, že polícia zaútočila na smútiacich v reakcii na to, že skandovali heslá a niesli palestínske vlajky.
Ako pripomína AFP, izraelské jednotky bežne zasahujú proti osobám, ktoré verejne vyjadrujú svoju palestínsku identitu.
Riaditeľ nemocnice Džamíl Kúsa pre AFP uviedol, že vopred žiadal políciu, aby umožnila "pokojný" priebeh procesie. Polícia však predstaviteľov nemocnice upozornila, že zasiahne, ak budú účastníci smútočného sprievodu mávať palestínskymi vlajkami či skandovať nacionalistické heslá.
Abú Aklaovú, prominentnú palestínsko-americkú televíznu reportérku, zastrelili v stredu 11. mája počas mediálneho pokrývania izraelského zásahu na okupovanom Západnom brehu Jordánu, pripomína AFP. Televízia al-Džazíra uviedla, že ju "chladnokrvne" zabil Izrael. Židovský štát však namieta, že doposiaľ nebolo možné presne určiť, čo sa stalo a tvrdí, že smrtiacu guľku mohli vypáliť aj palestínski ozbrojenci.
Investigatívny portál Bellingcat v sobotu zverejnil vlastnú reportáž, v ktorej poznamenáva, že dostupné videozáznamy a iné informácie podporujú verziu Palestínčanov, že za smrť novinárky je zodpovedná izraelská armáda.

Ukrajinská hudobná skupina Kalush Orchestra, ktorá v sobotu zvíťazila vo finále Pesničkovej súťaže Eurovízie 2022, sa v pondelok vrátila do vlasti. Na hraniciach s Poľskom ju privítali príslušníci ukrajinskej pohraničnej stráže a ďalší Ukrajinci. Informuje o tom agentúra Reuters.
Frontman skupiny Oleh Psiuk dostal od pohraničnej stráže kyticu zo žltých a modrých kvetov, a teda farieb ukrajinskej vlajky. Na hranice ho prišla privítať aj jeho priateľka.
Skupina zhromaždeným predviedla aj improvizovanú verziu skladby Stefania, s ktorou na súťaži Eurovízie v Turíne zvíťazila, čím dodala morálnu podporu svojim bojujúcim krajanom.
Z víťazstva skupiny sa tešili aj ukrajinskí vojaci pozerajúci súťaž v televízii, píše Reuters. Psiuk na konci živého vystúpenia žiadal o pomoc pre obliehané ukrajinské mesto Mariupol a tamojšie oceliarne Azovstaľ, v ktorom sa skrývajú poslední z ukrajinských vojakov brániacich toto mesto pred ruskou agresiou.
"Eurovízia je veľmi dôležitá, obzvlášť v tomto roku. Životy tak mnohých ľudí sú však oveľa dôležitejšie," povedal v pondelok Psiuk na stretnutí s pohraničníkmi.
Reuters uvádza, že Kalush Orchestra plánuje víťaznú trofej z finále Eurovízie, ktorou je ikonická sklenená soška v tvare mikrofónu, predať a získanými peniazmi podporiť obranu Ukrajiny proti ruskej agresii.
Psiuk dúfa, že za trofej dostane státisíce dolárov. "Sú ľudia, ktorí sú jednoducho pripravení dávať takéto dary. Toto ich má jednoducho trochu motivovať - môžu vlastniť túto trofej. Pre niekoho môže byť cool mať doma sošku od víťaza ceny Eurovízie 2022," povedal.
Skupine sa bezprostredne po víťazstve poďakoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a nadšenie vyjadrovali aj občania mesta Kaluš, po ktorom je táto formácia pomenovaná, keďže ide o Psiukovo rodné mesto.
"Milujem mojich Kalush. S manželkou sme pozerali do jednej v noci, a tešili sme sa z víťazstva. Skákal som (od radosti). Bol som v siedmom nebi... Chcem však tiež, aby sme čo najrýchlejšie skončili vojnu, to by bolo ešte väčšie víťazstvo," povedal 74-ročný obyvateľ tohto mesta, ktoré je od poľsko-ukrajinských hraníc vzdialené zhruba tri hodiny cesty autom.

Ukrajinská hudobná skupina Kalush Orchestra, ktorá zvíťazila vo finále Pesničkovej súťaže Eurovízie 2022, v utorok oznámila, že plánuje usporiadať turné po európskych krajinách, aby tak vyzbierala finančné prostriedky pre ukrajinskú armádu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Frontman hudobnej skupiny Oleh Psiuk povedal na tlačovej konferencii v meste Ľvov ležiacom na západe Ukrajiny, že skupina čoskoro na sociálnej sieti Instagram oznámi, kam v rámci turné vyrazí. "Na každom predstavení budeme zbierať finančné prostriedky pre potreby armády," uviedol Psiuk.
Dodal, že zámerom hudobného turné je tiež spopularizovať ukrajinský jazyk v hudbe a spropagovať ukrajinskú kultúru, uvádza televízia CNN.
Skupina Kalush Orchestra zároveň plánuje vydražiť trofej, ktorú získala za víťazstvo v Eurovízii, a výťažok darovať ukrajinskej armáde, ktorá už vyše 80 dní vzdoruje ruským silám.
Psiuk okrem toho vyjadril nádej v to, že súťaž Eurovízia sa budúci rok uskutoční na Ukrajine.
Na tlačovej konferencii sa pritom poďakoval ukrajinským obrancom z obkľúčeného areálu oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol za ich odvahu a za to, že tak dlho vydržali.
Ukrajinská armáda v utorok oznámila, že pracuje na zabezpečení evakuácií svojich zvyšných vojakov z Azovstaľu, ich poslednej bašty v Mariupole. Podľa agentúry Reuters tým Kyjev prakticky odovzdal kontrolu nad týmto prístavným mestom Moskve.
Kalush Orchestra zvíťazili v sobotu vo finále Pesničkovej súťaže Eurovízie 2022 vďaka diváckym hlasom. Pieseň Stefania, s ktorou vystúpili, sa totiž po hlasovaní porotcov súťaže umiestnila na štvrtom mieste a víťazstvo im priniesla až podpora divákov. Víťazstvo ukrajinskej kapely pritom predpovedali aj stávkové kancelárie.

 

Copyright  © TASR 2022

 

 

Šéf Tesly Elon Musk sa vyjadril, že realizácia jeho kúpy firmy Twitter prevádzkujúcej mikroblogovaciu sieť nemôže pokračovať, kým spoločnosť nepredloží verejný dôkaz, že falošných účtov v sieti je menej ako 5 percent. Musk to vyhlásil v odpovedi inému používateľovi Twitteru v utorok ráno. Veľkú časť predošlého dňa Musk strávil zdĺhavou diskusiou s generálnym riaditeľom Twitteru Paragom Agrawalom, ktorý zverejnil sériu tweetov vysvetľujúcich snahu jeho firmy bojovať proti robotom simulujúcim ľudskú aktivitu. Agrawal zároveň objasňoval, ako jeho firma odhaduje, že menej ako 5 percent účtov na Twitteri je falošných.
Musk v pondelok na technologickej konferencii v Miami odhadol, že najmenej 20 percent z 229 miliónov účtov na Twitteri tvoria počítačové programy rozosielajúce spam. Vyjadrenia Elona Muska podporujú teórie analytikov, že americký miliardár buď chce od dohody o kúpe Twitteru odstúpiť alebo firmu získať za nižšiu cenu. Musk 14. apríla ponúkol prevzatie Twitteru pri cene 54,20 dolára za akciu. Odvtedy akcie Twitteru klesli a teraz sú o viac ako 8 percent lacnejšie, keďže pondelkové obchodovanie uzavreli na úrovni 37,39 dolára za kus.

Generálna prokuratúra zrušila obvinenie influencerke Zuzane Strausz Plačkovej a jej manželovi Renému Strauszovi pre drogovú trestnú činnosť a iné. Ako informoval hovorca generálnej prokuratúry Dalibor Skladan v tlačovej správe, generálny prokurátor v zastúpení prvým námestníkom Jozefom Kanderom dňa 16. mája vyhovel návrhu obvinených a zrušil uznesenie o vznesení obvinenia, a to z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vznesenie obvinenia.
Polícia ešte vlani 27. septembra uskutočnila policajnú akciu pod krycím názvom Chikara, počas ktorej vykonali viaceré domové prehliadky a prehliadky iných priestorov. Následne obvinili celkovo 15 osôb. Podľa uznesenia o vznesení obvinenia viedol skupinu od roku 2012 Tibor G. prezývaný Guláš.
Koordinovanú trestnú drogovú trestnú činnosť údajne vykonávala na území Trnavského, Bratislavského a Trenčianskeho kraja. Medzi obvinenými boli aj influencerka a jej manžel.

 

 

©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Hostia a témy diskusnej relácie TV Joj Analýzy Na hrane

 Hostia a témy diskusnej relácie 

 

TV Joj Analýzy Na hrane

 

 

Analýzy Na hrane - politická diskusná relácia, ktorá voľne naväzuje na štvrtkový formát Na hrane. Nová relácia má ambíciu ponúknuť priestor analytikom, odborníkom, ale napríklad aj politikom, ktorí nedostávajú priestor vo večernej relácii. 

Analýzy Na hrane majú predovšetkým webovú podobu, televízia ich vysiela na stránke Novinyplus.sk, na svojich webových platformách a na facebookovej stránke Na hrane TV JOJ, kde si štvrtkový politický duel našiel svoju stálu divácku základňu. 

 Hosťom relácie v utorok 17. mája bude minister hospodárstva SR Richard Sulík (SaS). Hovoriť budú o daňovo-odvodovej reforme, o koaličných sporoch, ale aj o energetickej politike v kontexte vojny na Ukrajine, či o plánoch rezortu hospodárstva. 

 Nenechajte si ujsť reláciu Analýzy Na hrane v utorok 17. mája od 18:00.

Televízie Markíza a Nova predstavujú CME Content Academy, študijný program pre všetkých televíznych nadšencov

 Televízie Markíza a Nova predstavujú CME Content Academy,

 

 študijný program pre všetkých televíznych nadšencov

Dvojročný intenzívny kurz študentov pripraví na prácu pre televíziu a zabezpečí im po jeho dokončení dlhodobú spoluprácu na programoch pre TV Markíza a TV Nova.


Televízia Markíza na Slovensku a televízia Nova v Česku hľadajú v radoch širokej verejnosti skryté talenty! Pre všetkých záujemcov otvárajú spoločne s Televíznym inštitútom dvojročný štipendijný študijný program CME Content Academy, ktorý ich pripraví na prácu pre televíziu a zabezpečí im po dokončení kurzu dlhodobú spoluprácu na programoch pre TV Markíza a TV Nova.

CME Content Academy je dvojročný intenzívny kurz rozdelený do ôsmich blokov. Počas nich sa študenti naučia písať scenáre, strihať, produkovať alebo riadiť natáčanie. Súčasťou kurzu je aj televízny marketing, dátová analytika alebo udržateľné natáčanie (tzv. green filming). Kurz sa začína tento rok v októbri a prebieha v Brne pod záštitou Televízneho inštitútu.

„Prihlášku Do CME Content Academy si môže podať úplne každý, konkrétne vzdelanie ani dlhoročné skúsenosti v odbore nie sú podmienkou. Ak sršíte kreatívnymi nápadmi, myslíte si, že by ste napríklad scénu zo svojho obľúbeného seriálu vymysleli ešte lepšie, alebo máte túžbu režírovať televíznu minisériu, potom je to kurz ako stvorený presne pre vás. Veríme, že takto objavíme a následne nadviažeme spoluprácu s množstvom skrytých talentov,“ hovorí Matthias Settele, generálny riaditeľ TV Markíza a člen odbornej rady akadémie.

Medzi prednášajúcimi sú oceňovaní odborníci zo sveta filmu a televízie z Českej republiky aj zo zahraničia, napr. Vratislav Šlajer, producent radu úspešných televíznych formátov a držiteľ ceny Emmy či Českého leva, Piodor Gustafsson, šéf vývoja v najväčšej švédskej komerčnej televízii TV4, Ben Gibson, bývalý dekan londýnskej filmovej školy, Vinca Wiedemannová z dánskej Národnej filmovej školy, alebo Radovan Síbrt, režisér a producent, ktorý stojí napríklad za úspešnými formátmi MasterChef Česko či Malé lásky.

„Máme veľkú radosť, že sa nám podarilo zabezpečiť množstvo renomovaných českých i zahraničných televíznych a filmových odborníkov, ktorí budú na CME Content Academy prednášať. Naši študenti sa môžu tešiť na úplne nový pedagogický prístup s dôrazom na získanie praktických zručností v súčasnej televíznej tvorbe, storytellingu, a to pri využití najnovších technológií,“ dodáva Kamila Zlatušková, riaditeľka Televízneho inštitútu.

Prihláška je k dispozícii na webe www.tvinstitut.tv/cme-content-academy do 6. júna, v rámci výberového konania bude pre štúdium vybraných desať najlepších kandidátov. Po úspešnom dokončení kurzu absolventi automaticky prejdú na platené pozície kreatívnych tvorcov nových projektov v TV Markíza a TV Nova. Viac informácií nájdete na www.tvinstitut.tv.

RTVS si pripomenie Josefa Abrháma

 RTVS si pripomenie Josefa Abrháma

RTVS so zármutkom prijala správu o úmrtí herca Josefa Abrháma. 

Jeho výraznú osobnosť si pripomenieme legendárnym filmom Vrchní, prchni! dnes o 22:00 na Jednotke a v archívnej dramatike Kapustnica zo série Zaprášené histórie Ema Bohúňa v stredu 18. mája od 09.55 na Dvojke. 

Česť jeho pamiatke.

Zomrel Jozef Abrhám

Zomrel Jozef Abrhám

Vo veku 82 rokov zomrel český herec Jozef Abrhám.
Jeden z najpopulárnejších českých hercov trávil jeseň života v ústraní a mimo oči verejnosti, úplne sa stiahol po smrti svojej milovanej manželky Libuše Šafránkovej (†68) v júni roku 2021. Informáciu denníka Blesk potvrdil Jan Kačer (85) „Veľmi rád vám k Pepikovi niečo poviem. Teraz ale, prosím vás, nie. Ja som sa z toho ešte nespamätal. Nie som schopný. Je to pre mňa obrovská rana.“

RTVS otvára 12. ročník festivalu rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok

 RTVS otvára 12. ročník festivalu rozhlasových

 

 rozprávok Zázračný oriešok

Do mesta Piešťany zavíta rozhlasová rozprávková hra, monologická rozprávka a hra pre rodinu spolu s množstvom sprievodných aktivít zameraných na prezentáciu, popularizáciu a súťaž kvality rozhlasovej dramatickej tvorby určenej pre deti a mladého poslucháča. 12. ročník populárneho festivalu Zázračný oriešok, ktorý RTVS pripravuje v spolupráci s Trnavským samosprávnym krajom, mestom Piešťany a Mestskou knižnicou mesta Piešťany, čaká na návštevníkov od utorka 17. mája v Piešťanoch.

Zámerom festivalu Zázračný oriešok je obohatiť svet súčasného dieťaťa o zážitok v podobe počúvania rozhlasových rozprávok a popritom podporiť pozitívny vzťah detí k čítaniu, posilniť ich čitateľskú gramotnosť a obohatiť ich obzory nad rámec vedomostí nadobudnutých v škole. Festival založený najmä na symbióze knihy s rozhlasom sa vyvinul do modernej formy prezentácie umenia pre deti prostredníctvom rôznych multižánrových aktivít. Zameriava sa na rodiny s deťmi, deti v školskom veku a ich pedagógov, ale nepochybne aj na širokú verejnosť a turistov.

Štyri festivalové dni od 17. do 20. mája 2022 kladú dôraz na súťažnú prehliadku rozhlasových hier, vytvorených na motívy kníh domácich i zahraničných autorov Odborom literárno-dramatickej výroby Slovenského rozhlasu za posledné dva roky. Súčasťou festivalu budú okrem počúvania súťažných titulov aj divadelné predstavenia, ilustrátorské workshopy pre deti, vernisáže, koncerty a početné besedy s autormi a inými umelcami zaoberajúcimi sa tvorbou pre detského prijímateľa.

Osemnásť súťažných titulov v troch kategóriách čaká na verdikt deväťčlennej odbornej poroty i na konečné rozhodnutie troch pätnásťčlenných detských porôt v kategóriách rozprávkovej hry, monologickej rozprávky a hry pre rodinu.

O titul najzaujímavejšej rozprávkovej hry súťažia tituly Peter Karpinský: Celestín, Diana Mašlejová / Barbora Kardošová: Kráľovskí agenti, Hans Christian Andersen / Dana Garguláková: Kresadlo. Daniel Hevier / Marián Čekovský: O dvanástich mesiačikoch, Václav Šuplata: O ježibabe Brunhylde a Barbora Kardošová: Traja kamoši a fakticky fantastický bunker.

O víťazstvo v kategórii monologických rozprávok bojujú tituly Ted Hughes: Ako sa zrodila mačka, Ondrej Sliacky: Na Kráľovej holi stojí strom zelený, Ján Uličiansky: Pán Nápad zachraňuje svet, Marta Hlušíková: Piata mušketierka, Beáta Panáková: Pygmalion a Galatea a Gianni Rodari: Telefonické rozprávky.

Titul najlepšej hry pre rodinu môžu získať tituly Mária Danadová, Monika Kováčová: Neviditeľní, Viliam Klimáček: Osem uší, Tomáš Repčiak: Perzeida, Ján Uličiansky: Potlesk, František Rábek: Tajomstvo Zoborského kláštora alebo Ted Hughes: Traja králi.

Už v utorok odovzdáme Cenu Rozhlasu a televízie Slovenska za celoživotné dielo a prínos v rozhlasovej dramatickej tvorbe pre deti Františkovi Kovárovi. Autorkou jej vizuálu je významná slovenská ilustrátorka Adela Režná. Zvláštna cena Literárneho informačného centra – Cena Márie Ďuríčkovej – poputuje tento rok do rúk spisovateľa Ľubomíra Feldeka za významný umelecký prínos pre literatúru určenú deťom a mladým čitateľom.

Rozhlasové programové služby budú v úzkom kontakte so svojimi poslucháčmi počas živých vysielaní a verejných nahrávok populárnych programov – z Astória Villa sa ozve Ranné ladenie i Ladenie Rádia Devín s Jarmilou Vitovičovou a hudobným hosťom Frantisek Bales Ansambel s Terezou Froncovou, Popoludnie Rádia Slovensko s Romanom Bombošom a Ivanou Ilgovou s hudobnou hostkou Veronikou Strapkovou aj Popoludnie Rádia Regina Západ s Marcelom Hanáčkom a hudobnou hostkou Janais. V Kursalone sa odohrá slávnosť 12 zázračných orieškov s Michalom Jánošom a Adrianou Totikovou s hudobnými hosťami Barborou Švidraňovou a Šimonom Švidraňom, divákov zabaví Skúška sirén Tomáša Hudáka a Sama Trnku, kokteil skečovej šou a kabaretu, zmes standupu a glosátorského humoru, ktorý dopĺňa Kamil Mikulčík a hostka Eva Pavlíková a ceny festivalu Zázračný oriešok 2022 zohrajú výraznú úlohu na galavečere s moderátorkou Evou Pavlíkovou a Vrbovskými víťazmi v priamom prenose Rádia Regina Západ.

Sté výročie narodenia Kláry Jarunkovej tvorí spolu s kreatívnymi spojeniami viacerých druhov umenia pre deti dôležitú dramaturgickú líniu sprievodného programu, v ktorom nechýbajú ani početné výstavy slovenských a českých ilustrátorov, tvorivé dielne, divadelné dramatizácie, scénické čítania či výstava ocenených detských prác. Ako uviedla Zuzana Belková, vedúca Odboru literárno-dramatickej výroby Slovenského rozhlasu, vďaka programu Čo by bolo, keby sme žili v rozprávke bokom nezostane ani Rádio Junior so svojím škriatkom Breptíkom.

Tento ročník bude špeciálny aj tým, že sa do festivalu zapoja aj úspešné detské televízne formáty Poraď si, Karavan a Knižkotipy. Festival zostane verný charakteru rozhlasového sviatku s pestrými farbami, knihou a najmä detským svetom v hlavnej úlohe.

Zomrela Marcela Plítková-Jurovská

 Zomrela Marcela Plítková-Jurovská

 

Vo veku 82 rokov včera zomrela slovenská scenáristka, režisérka a dramaturgička dokumentárnych filmov Marcela Plítková-Jurovská. 

Marcela Plítková - Jurovská chcela byť novinárkou. Po ukončení strednej školy začala tento odbor aj študovať. Politické zmeny v päťdesiatych rokoch ale zasiahli aj do jej rodiny a Marcela sa stala žeriavničkou v Stalinových závodoch v Martine. Potom sa rozhodla prihlásiť na FAMU do Prahy na odbor filmovej a televíznej dramaturgie. Po skončení pražského štúdia nastúpila ako režisérka a dramaturgička do Krátkeho filmu v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave. Zameriavala sa na výrobu filmových a televíznych žurnálov. Od roku 1983 do roku 1990 vyučovala na FAMU v Prahe. Ako pedagogička pôsobila i na VŠMU v Bratislave, kde patrila do tímu tvorcov študijného programu dokumentárneho filmu v polovici 70. rokov spolu s režisérom Martinom Slivkom a s kameramanom Alexandrom Strelingerom. Neskoršie po založení samostatnej Filmovej fakulty VŠMU viedla Katedru dokumentárnej tvorby. Od roku 1999 je držiteľkou pamätnej medaily VŠMU, ktorou bola ocenená k 50. výročiu založenia školy. Svoje skúsenosti Marcela Plítková využila aj pri zakladaní študijného programu filmová dokumentárna tvorba v študijnom odbore filmové umenie a multimédiá na Fakulte dramatických umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici (spolu s Antonom Szomolányim). V rokoch 2000 až 2007 pracovala ako pedagogička a vedúca Katedry dokumentárnej tvorby na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde sa neskôr stala aj mimoriadnou profesorkou. Marcela Plítková vo svojej dokumentárnej tvorbe rada využíva archívne materiály. Venuje sa histórii najmä rokom paťdesiatym. Dramaturgiu a scenáristku, ktorú vyštudovala na FAMU, nikdy nepraktizovala. V roku 1993 natočila trinásťdielny cyklus Pred kamerou–za kamerou, v ktorom porovnáva vlastné osobné spomienky s oficiálnym propagandistickým obrazom päťdesiatych rokov. V roku 2003 Marcela Plítková natočila dlhometrážny film Čo odvial čas z letopisných materiálov pre filmový archív, na ktorom dlhší čas pracovala. Od roku 2000 natáčala aj pre Slovenskú televíziu, ako napríklad televízne filmy Historická panoráma, Zrkadlenie v čase: Krok za krokom (2000) a Pán, alebo sluha (2001). V roku 2008 natočila dva zo štyroch dielov televízneho seriálu Magická osmička, a to Kto zvíťazil vo februári a Rok 1918 – vízie a skutočnosť. Participovala aj na televíznom seriáli Ženy o ženách, pre ktorý zrealizovala film Krásny svet pod Roháčmi (2001). K filmu Príbeh jednej lanovky (2004) napísala scenár. S filmovými amatérmi pracuje prakticky počas celej svojej profesionálnej kariéry. Je dlhoročnou spolupracovníčkou Národného osvetového centra v Bratislave v oblasti amatérskeho filmu a mnohoročnou členkou poradného zboru NOC pre amatérsky film (bola i predsedníčkou). Marcela Plítková je taktiež autorkou viacerých úspešných publikácii. NOC jej vydalo tituly, ako napríklad Dramaturgia v amatérskom filme (1974), Portrét človeka v dokumentárnom filme (1984) alebo Filmový šlabikár (Základy audiovizuálneho vyjadrovania, 2000). Často pôsobila ako členka alebo predsedníčka porôt na súťažiach neprofesionálnej filmovej tvorby (napr. CINEAMA) alebo ako lektorka na seminároch a školeniach v tejto oblasti. Je vyhľadávanou konzultantkou filmových prác amatérskych filmárov. V oblasti profesionálneho filmu zastávala v roku 2004 na Medzinárodnom filmovom festivale dokumentárnej tvorby v oblasti architektúry ARCHFILM Košice predsednícky post. Tiež bola členkou v porote na Art Filme v Trenčianskych Tepliciach v roku 2001 a v roku 2008 na podujatí 9. miedzynarodowe dni filmu dokumentalnego v Lubline.

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

 

Voliči vo Švajčiarsku v jednom z troch nedeľňajších referend súhlasili s tým, aby streamovacie platformy ako Netflix finančne prispievali na domácu filmovú a seriálovú tvorbu a vysielali určitý podiel európskej tvorby. Podporili aj financovanie rozšírenia európskej pohraničnej agentúry Frontex, čím sa krajina vyhla ďalšiemu sporu s Bruselom. Prešiel aj nový transplantačný zákon. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a portálu 20min.ch.
Podľa prognózy inštitútu gfs.bern za zákon známy ako Lex Neflix hlasovalo takmer 58 percent zúčastnených voličov. Súhlasili tak s reformou filmového zákona, ktorú parlament schválil v októbri.
Od roku 2007 sú švajčiarski televízni vysielatelia povinní investovať štyri percentá svojho obratu do švajčiarskej filmovej produkcie. Teraz tak budú musieť urobiť aj streamovacie platformy ako Netflix, Amazon Prime alebo Disney+.
Podľa nového filmového zákona musí minimálne 30 percent filmov a seriálov na streamovacích platformách pochádzať z Európy. Takáto kvóta už existuje aj v EÚ.

Talianska polícia v nedeľu oznámila, že sa jej počas semifinále aj sobotného finále pesničkovej súťaže Eurovízia 2022 podarilo zmariť kybernetické útoky proruských hackerov. Informuje o tom agentúra Reuters.
Víťazom aktuálneho ročníka Eurovízie, ktorý sa konal v Turíne, sa stala ukrajinská skupina Kalush Orchestra so skladbou "Stefania". Jej úspech ocenil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa hudobníkom poďakoval za reprezentáciu krajiny.
Oddelenie talianskej polície zaoberajúce sa kybernetickou bezpečnosťou informovalo, že počas predstavení a diváckeho hlasovania vo finále a semifinále tejto súťaže zmarilo viacero útokov hackerskej skupiny Killnet a s ňou spriazneného zoskupenia Legion.
Polícia okrem toho získala informácie z účtov tejto proruskej hackerskej skupiny na platforme Telegram, aby tak zabránila prípadným ďalším útokom a zistila tiež, z akých lokalít hackeri útoky na Euróviziu podnikli.
Skupina Killnet sa 11. mája prihlásila k útoku na viaceré talianske inštitúcie vrátane tamojšieho Senátu a Národného zdravotníckeho inštitútu.
Mnohé západné krajiny zvýšilo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z konca februára úroveň pohotovosti v očakávaní prípadných kybernetických útokov na svoje IT systémy a infraštruktúru. Rusko vykonávanie kybernetických útokov pravidelne popiera.

Ukrajinskí vojaci tvrdia, že víťazstvo ich krajiny v pesničkovej súťaži Eurovízia 2022 v noci na nedeľu posilnilo ich morálku. V pondelok o tom informoval portál britskej stanice Sky News.
Podľa niektorých ukrajinských vojakov je úspech folkrapovej ukrajinskej skupiny Kalush Orchestra v talianskom Turíne predzvesťou toho, že nasledovať budú víťazstvá na bojisku.
"Zvíťazili sme: dnes v Eurovízii, ale čoskoro zvíťazíme v ukrajinsko-ruskej vojne," povedala vojenská zdravotníčka Tetjana.
Vitalij, ukrajinský vojak nasadený severne od hlavného mesta Kyjev, povedal: "Ukázali sme, že vieme nielen bojovať, ale aj veľmi pekne spievať."
Ukrajinská skupina Kalush Orchestra sa stala víťazom pesničkovej súťaže Eurovízia 2022 so skladbou "Stefania".
Päťčlenná formácia vo finále tohto najväčšieho hudobného podujatia svojho druhu na svete porazila ďalších 24 súťažiacich. Rozhodujúcimi boli hlasy divákov, ktorí Ukrajine vyjadrili podporu v čase ruskej okupácie.
Kalush Orchestra vo svojej tvorbe kombinuje folklórne motívy s modernými zvukmi, pričom používa rozličné ľudové nástroje. Skupina je pomenovaná po západoukrajinskom meste Kaluš.
Text autorskej skladby "Stefania" je koncipovaný ako óda na matku. "Aj keď budú všetky cesty zničené, vždy nájdem cestu domov," znie jeden z veršov víťaznej piesne.
Text skladby je výlučne v ukrajinčine. Výpoveď piesne dostala emotívny kontext vo svetle ruského vojenského vpádu na Ukrajinu, ktorý sa začal len dva dni po tom, čo skupina prijala ponuku vystúpiť na Eurovízii.

Ukrajinská pošta plánuje čo najskôr vydať špeciálnu známku na počesť úspechu ukrajinskej hudobnej skupiny Kalush Orchestra v pesničkovej súťaži Eurovízia 2022. V pondelok o tom informovala agentúra DPA.
Skupina Kalush Orchestra v noci na nedeľu presvedčivo zvíťazila nad ďalšími 24 súťažiacimi na Eurovízii vďaka hlasom televíznych divákov z celej Európy.
O podobe známky rozhodne umelecká komisia, napísal v nedeľu na Facebooku šéf ukrajinského poštového úradu Ihor Smilianskyj. Dodal, že dúfa v zrýchlený proces.
Ukrajinskí predstavitelia prisľúbili, že Ukrajina bude hostiteľom nasledujúceho ročníka tejto pesničkovej súťaže bez ohľadu na prebiehajúci konflikt.
V súčasnosti by Ukrajina nemohla usporiadať takúto súťaž, pretože tam platí stanné právo, ktoré nedovoľuje konanie veľkých podujatí. Platia aj zákazy nočného vychádzania. Koniec ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, ktorý rozpútalo Rusko, je v nedohľadne, píše DPA.
Speváčky Ruslana a Džamala, ktoré sa stali poslednými dvoma ukrajinskými víťazmi Eurovízie (v rokoch 2004 a 2016), boli tiež poctené poštovými známkami.
Nedávno vydal ukrajinský poštový úrad známku venovanú ukrajinským vojakom na Haďom ostrove v Čiernom mori, ktorí sa odmietli vzdať ruskej vojnovej lodi.
Smilianskyj zverejnil návrh novej známky, ktorá má aj text "Pomôžte Mariupolu - pomôžte Azovstaľu". Práve túto výzvu vyslovil frontman skupiny Kalush Orchestra Oleh Psjuk v noci na nedeľu na pódiu v talianskom Turíne, kde sa pesničková súťaž konala.
Spevák oznámil, že skupina chce v aukcii vydražiť svoju trofej z Eurovízie a venovať zisk Ukrajine a ukrajinským ozbrojeným silám.

      

 Copyright  © TASR 2022

 

Zatiaľ čo sa Izrael sporí s Palestínčanmi v súvislosti s vyšetrovaním smrti reportérky televízie Al-Džazíra Širín abú Aklah, viaceré nezávislé skupiny sa venujú vlastným vyšetrovaniam. Jeden takýto tím pracujúci s otvorenými zdrojmi pritom konštatoval, že ich prvé zistenia podporujú vyjadrenia palestínskych svedkov, a teda, že novinárku zabila izraelská paľba.
Výsledky týchto vyšetrovaní by mohli pomôcť formovať medzinárodnú mienku v súvislosti so smrťou Abú Aklah, najmä v prípade, že sa bude vyšetrovanie izraelskej armády naťahovať.
Medzinárodná investigatívna skupina Bellingcat sídliaca v Holandsku počas víkendu zverejnila analýzu videí a zvukových záznamov, ktoré zozbierala na sociálnych médiách. Materiál pochádzal z palestínskych aj izraelských armádnych zdrojov a v analýze sa zamerali na dôkazy ako časové značky, lokality videí, tiene a tiež forenzné audioanalýzy streľby. Zistili pritom, že i keď v oblasti boli palestínski ozbrojenci aj izraelskí vojaci, dôkazy podporujú výpovede svedkov o tom, že novinárku zabila izraelská paľba. Poznamenali síce, že analýza nie je na 100 % istá bez dôkazov, ako sú guľka, zbrane a GPS lokalizácia, no ďalšie dôkazy podľa nich zvyčajne skôr podporia predbežné výsledky a takmer nikdy ich nezvrátia.
Svoje vyšetrovanie vedie aj izraelská ľudskoprávna organizácia Be-celem, ktorej prvotné zistenia už minulý týždeň viedli k tomu, že armáda upustila od svojho tvrdenia, že za smrť Abú Aklah je zrejme zodpovedný palestínsky strelec.
Známa palestínsko-americká reportérka zahynula minulú stredu, keď pokrývala izraelskú raziu v meste Džanín na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Palestínski predstavitelia a svedkovia, vrátane novinárov, ktorí boli v tom čase s ňou, tvrdia, že ju zabila izraelská armáda. Predstavitelia izraelských ozbrojených síl to najprv kategoricky odmietali a tvrdili, že novinárku zabila streľba palestínskych ozbrojencov, neskôr však pripustili, že sa tak mohlo stať aj v dôsledku chyby pri izraelskej streľbe.
Izrael vyzval na spoločné vyšetrovanie s Palestínčanmi s tým, že guľku musia zanalyzovať balistickí experti. Palestínska strana to však odmieta s odôvodnením, že Izraelu nedôveruje. Toto presvedčenie podporujú aj ľudskoprávne organizácie, podľa ktorých má Izrael slabé výsledky, čo sa týka vyšetrovania pochybení jeho bezpečnostných zložiek.
Palestínske úrady najprv súhlasili s účasťou tretieho partnera na vyšetrovaní, no v nedeľu odmietli aj to a oznámili, že incident vyšetria sami a čím skôr zverejnia výsledky. Zdôvodňujú to neochotou komukoľvek odovzdať dôkazy, pretože sa obávajú ich následného sfalšovania.
Izraelská armáda odmietla žiadosť agentúry AP o rozhovor týkajúci sa stavu vyšetrovania.
Bývalý armádny hovorca a expert na vojenské záležitosti Jonathan Conricus uviedol, že rekonštrukcia prestrelky v husto obývaných oblastiach je veľmi zložitá a pre dosiahnutie výsledku sú kľúčové forenzné dôkazy, ako je guľka. Palestínsku samosprávu preto obvinil, že odmieta spolupracovať z propagandistických dôvodov.
Izraelská polícia medzitým spustila vyšetrovanie konania policajtov, ktorí v piatok zaútočili na smútiacich počas pohrebu novinárky, pričom spôsobili, že im takmer spadla rakva so zosnulou.
Päťdesiatjedenročná Širín Abú Aklah sa narodila v Jeruzaleme. Pre Al-Džazíru pracovala od roku 1997 a pravidelne nakrúcala reportáže z palestínskych území.

 

©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

RTVS kraľovala víkendovej sledovanosti

 RTVS kraľovala víkendovej sledovanosti

V piatok 13. mája odštartovali MS v ľadovom hokeji 2022 vo Fínsku a RTVS ponúkla popoludní prvý zápas slovenskej reprezentácie, ktorý prilákal k televíznym obrazovkám takmer pol milióna divákov. Ešte väčšiemu diváckemu záujmu sa tešil sobotný večerný duel Slovenska s Nemeckom, ktorý atakoval hranicu 600.000 divákov. Okrem športových prenosov sa vysokej sledovanosti tešili aj zábavné programy a nedeľná politická diskusná relácia O 5 minút 12.

V piatok popoludní si diváci nenechali ujsť úvodný zápas slovenskej reprezentácie na MS v hokeji 2022. Duel s Francúzskom si na :Športe pozrelo 469.000 divákov pri trhovom podiele až 41,2 % v cieľovej skupine 12+ a športový prenos sa stal najsledovanejším programom dňa. V komerčnej cieľovej skupine si zápas pozrelo 285.000 divákov pri trhovom podiele až 50,9 %. Tretia tretina prekonala polmiliónovú divácku hranicu (514.000 divákov, shr 41,1 %) a na webe dosiahol zápas až 274.786 pozretí. Vysokej sledovanosti sa tešil aj nový formát Fínsky denník (441.000 divákov, shr 39,1 %), ktorý vyplnil prestávku a samozrejme hokejové štúdio (423.000 divákov, shr 37,2 %). Večerný zápas Nemecka s Kanadou sledovalo na :Športe 117.000 divákov pri trhovom podiele 7 % a neskôr večer si šou Richarda Lintnera Citronáda pozrelo 55.000 divákov pri trhovom podiele 3,8 % v cieľovej skupine 12+.

V sobotu večer bol veľkým diváckym lákadlom zápas slovenskej reprezentácie s Nemeckom. Priamy prenos si na :Športe pozrelo 592.000 divákov pri trhovom podiele 33,4 % v cieľovej skupine 12+ a zápas sa stal najsledovanejším programom dňa a dominoval aj v komerčnej cieľovej skupine (389.000 divákov, shr 42,2 %). Tretia tretina atakovala hranicu až 700.000 divákov (667.000 divákov, shr 33,8 %) a na webe dosiahol zápas 250.449 pozretí. Vysokej sledovanosti sa opäť tešil aj Fínsky denník (512.000 divákov, shr 26,3 %), ktorý opäť vyplnil prestávku a samozrejme hokejové štúdio (518.000 divákov, shr 26,5 %). Pozápasovú šou Citronáda sledovalo 89.000 divákov pri trhovom podiele 6,2 % v cieľovej skupine 12+.

V nedeľu bol najsledovanejším zápasom na MS v hokeji 2022 duel Česka so Švédskom. Večerný zápas si na :Športe pozrelo 191.000 divákov pri trhovom podiele 10,3 % v cieľovej skupine 12+. Hokejové štúdio prilákalo k obrazovkám 178.000 divákov pri trhovom podiele 8,8 % v cieľovej skupine 12+.

Jednotka lákala divákov počas víkendu najmä zábavnými reláciami. V piatok večer si súťažnú vedomostnú šou Čo ja viem pozrelo 244.000 divákov pri trhovom podiele 13,6 % v cieľovej skupine 12+. V sobotu si diváci nenechali ujsť súťažno-zábavnú šou Záhady tela. Sledovalo ju 254.000 pri trhovom podiele 13 % v cieľovej skupine 12+ a v danom čase bola trhovou dvojkou popri športovom prenose z MS v hokeji. Divákov zaujala aj talkšou Neskoro večer, ktorú sledovalo 284.000 divákov pri trhovom podiele 16,7 % v cieľovej skupine 12+, ktorá po skončení hokejového zápasu Slovenska s Nemeckom dominovala televíznej sledovanosti. V nedeľu odštartoval na Jednotke nový nemecký seriál Rebelka z dobrej rodiny, ktorý si v prime-time pozrelo 218.000 divákov pri trhovom podiele 11,2 % v univerzálnej cieľovej skupine.

V nedeľu na poludnie lákala divákov k televíznym obrazovkám diskusná relácia O 5 minút 12 na Jednotke. Sledovalo ju 284.000 divákov pri trhovom podiele 26,2 % v cieľovej skupine 12+ v danom čase bola najsledovanejšou televíznou reláciou. V rámci spravodajského vysielania :24 si reláciu pozrelo ďalších 60.000 divákov pri trhovom podiele 5,6 % v rovnakej cieľovej skupine.

Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

SFTA navrhla na 35. Európske filmové ceny Cenzorku

SFTA navrhla na 

 

35. Európske filmové ceny Cenzorku

Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) navrhla na Európske filmové ceny Cenzorku, snímku režiséra Petra Kerekesa a producenta Ivana Ostrochovského. TASR o tom informoval Radomír Brhlík, PR manažér SFTA.
Dej drámy Cenzorka sa odohráva na Ukrajine, v jednej z odeských ženských väzníc, kde filmoví tvorcovia strávili návštevami a nakrúcaním šesť rokov. Väčšina protagonistiek vo filme hrá svoj skutočný príbeh.
Snímka už počas svojej realizácie v roku 2017 získala ocenenie Works in Progress na Medzinárodnom filmovom festivale Karlovy Vary, o rok neskôr zvíťazila ako najlepší projekt na MFF Odesa. Svetovú premiéru mala vlani v septembri na filmovom festivale v Benátkach, kde si jej tvorcovia prebrali cenu za najlepší scenár v sekcii Horizonty. "Toto ocenenie z Benátok získal slovenský film po prvý raz v histórii modernej slovenskej kinematografie," pripomína Brhlík.
Cenzorka bola úspešná aj na medzinárodnom filmovom festivale v americkom Chicagu, odkiaľ si odniesla ocenenie Silver Hugo v kategórii najlepšia réžia, či na tohtoročnom filmovom festivale v nemeckom Cottbuse, kde získala hlavnú cenu pre najlepší film. Stala sa tiež slovenským národným kandidátom na cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (Oscar) v kategórii najlepší zahraničný celovečerný film. Počas tohtoročného udeľovania národných filmových cien Slnko v sieti zvíťazila v kategóriách najlepší hraný film, najlepšia filmová réžia, filmový scenár a ženský herecký výkon v hlavnej úlohe.
Európske filmové ceny udeľuje každoročne od roku 1988 Európska filmová akadémia za vynikajúce výsledky v oblasti európskeho filmu. Ceny sa udeľujú v 26 kategóriách, z ktorých najdôležitejšia je Najlepší film. Zameriavajú sa na európsku kinematografiu a európskych producentov, režisérov a hercov.
V poradí 35. ročník odovzdávania Európskych filmových cien sa uskutoční v sobotu 10. decembra v Reykjavíku. Nominácie zverejnia 8. novembra.

Zdroj: TASR

Rádio Regina zaradí do vysielania novú reláciu pre ukrajinských utečencov

Rádio Regina zaradí do vysielania novú reláciu

 

 pre ukrajinských utečencov

Od pondelka 16. mája zaradí RTVS do vysielania v cykle Rádionoviny mimoriadnu reláciu v ukrajinskom jazyku. Rádio Regina ju bude vysielať každý pondelok od 18.40 h.
"Zámerom relácie je pomôcť utečenkám a utečencom s vytváraním svojpomocných komunít a tiež so začleňovaním sa do slovenskej spoločnosti," zdôraznila šéfredaktorka redakcie národnostného vysielania Rádia Patria Kristína Mojžišová. Novú reláciu pripravuje ukrajinská novinárka Daryna Tkačuk, ktorá je sama utečenkou a momentálne žije v Košiciach.
Relácia je nateraz naplánovaná na obdobie 10 týždňov, teda do konca augusta.
Hovorkyňa RTVS Andrea Pivarčiová pripomenula, že RTVS do vysielania Rádia Regina Východ zaradila bezprostredne po vypuknutí migračnej vlny správy v ukrajinskom jazyku. "Vzhľadom k tomu, že sa postupne menia potreby utečeniek a utečencov, vznikla potreba reagovať na tieto zmeny práve v podobe novej relácie," dodala hovorkyňa RTVS.

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

Víťazom pesničkovej súťaže Eurovízia 2022 sa v noci na nedeľu podľa očakávania stala ukrajinská hiphopová skupina Kalush Orchestra so skladbou "Stefania". Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Päťčlenná formácia vo finále tohto najväčšieho hudobného podujatia svojho druhu na svete porazila ďalších 24 súťažiacich. Rozhodujúcimi boli hlasy divákov, ktorí Ukrajine vyjadrili podporu v čase ruskej okupácie.
Kalush Orchestra vo svojej tvorbe kombinuje folklórne motívy s modernými zvukmi, pričom používa rozličné ľudové nástroje. Skupina je pomenovaná po západoukrajinskom meste Kaluš.
Text autorskej skladby "Stefania" je koncipovaný ako óda na matku. "Aj keď budú všetky cesty zničené, vždy nájdem cestu domov," znie jeden z veršov víťaznej piesne.
Text skladby je výlučne v ukrajinčine. Výpoveď piesne dostala emotívny kontext vo svetle ruského vojenského vpádu na Ukrajinu, ktorý sa začal len dva dni po tom, ako skupina prijala ponuku vystúpiť na Eurovízii.
Ukrajinu mala pôvodne reprezentovať speváčka Alina Pašová. Tá však odstúpila po tom, ako vyšlo najavo, že v roku 2015 vstúpila na územie Moskvou okupovaného Krymského polostrova z ruskej strany, čo Kyjev považuje za nelegálne.
Rusko i jeho blízky spojenec Bielorusko boli z aktuálneho ročníka Eurovízie v súvislosti s vojnou na Ukrajine vylúčené.
V poradí 66. ročník Eurovízie sa uskutočnil 10.-14. mája v talianskom meste Turín, keďže vlani v holandskom Rotterdame zvíťazila talianska rocková skupina Maneskin. Súťaž sa konala vo viacúčelovej aréne Pala Alpitour.
Ukrajina zvíťazila na Eurovízii už dvakrát predtým - v roku 2004 triumfovala speváčka Ruslana s piesňou "Wild Dances" a v roku 2016 speváčka Džamala so skladbou "1944".

Izraelská polícia bila smútiacich na pohrebe zastrelenej novinárky televízie al-Džazíra Šírín abú Aklaovej, ktorej zabitie na okupovanom Západnom brehu Jordánu vyvolalo vlnu hnevu, uviedla v piatok stanica BBC.
Rakva abú Aklaovej takmer spadla na zem, keď policajti - niektorí s obuškami - vtrhli do davu Palestínčanov, ktorí sa okolo nej zhromaždili.
Polícia uviedla, že tak konala po tom, čo na ňu Palestínčania hádzali kamene, píše BBC.
Abú Aklaovú zastrelili za sporných okolností ešte v stredu, pričom z jej usmrtenia sa navzájom obviňujú Izrael a Palestínčania. Jej zabite vyvolalo rozsiahlu vlnu odsúdenia.
Podľa BBC na videozázname vidieť potýčku medzi políciou a Palestínčanmi, ktorí sa v areáli nemocnice zhromaždili okolo novinárkinej rakvy. Polícia následne dav zatlačila späť, pričom niektorí policajti bili a kopali smútiacich. Izraelská polícia uviedla, že policajti "boli nútení použiť prostriedky na rozohnanie davu", uvádza spravodajská stanica.
Hovorca generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN) Antónia Guterresa uviedol, že Guterres bol "hlboko znepokojený" konfrontáciou medzi izraelskými bezpečnostnými silami a Palestínčami, ako i správaním sa niektorých policajtov.
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová taktiež označila snímky ukazujúce bitie smútiacich zo strany polície za znepokojivé. "Ľutujeme narušenie niečoho, čo by malo byť predovšetkým pokojnou procesiou," povedala.
Palestínska samospráva a televízia al-Džazíra tvrdia, že abú Aklaovú zabili izraelské bezpečnostné jednotky, pripomína BBC. Izrael však namieta, že doposiaľ nebolo možné presne určiť, čo sa stalo, a že novinárka mohla zomrieť aj v dôsledku palestínskej paľby.
Zo štvrtkovej predbežnej správy izraelskej armády vyplýva, že smrteľný výstrel mohol pochádzať z "mohutnej paľby palestínskych ozbrojencov" či možno z "niekoľkých guliek" vypálených vojakom "na teroristu, ktorý strieľal na jeho vozidlo".
Novinárke vyjadril úctu aj palestínsky prezident Mahmúd Abbás, ktorý ju označil za "martýrku slobodného sveta", čo "obetovala svoj život" na obranu palestínskej otázky, uvádza BBC.
Abbás zároveň vyhlásil, že Izrael je "plne zodpovedný za jej zabitie" a že prípad posunie na Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý vyšetruje podozrenia z vojnových zločinov. Izraelský premiér Naftali Bennett obvinil Abbása, že "hádže vinu na Izrael bez akéhokoľvek základu".

Rusko zhodilo fosforov bomby na oceliarne Azovstaľ v zničenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol po tom, čo Ukrajina v sobotu večer zvíťazila v pesničkovej súťaži Eurovízia. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá sa v nedeľu odvolala na ukrajinské zdroje.
"Na zem prišlo peklo. Do Azovstaľu," napísal na platforme Telegram poradca starostu Mariupola Petro Andriuščenko. Zdieľal tiež video, na ktorom bol spomínaný útok zachytený. Na zázname, ktorý podľa AFP nebolo možné nezávisle overiť, bolo vidieť aj delostreleckú paľbu.
Fosforové bomby sú zápalnou muníciou, ktorá sa pri kontakte s kyslíkom vznieti a spôsobí ničivé škody. Ich použitie v obývaných oblastiach je na základe medzinárodného práva zakázané.
Andriuščenko zverejnil aj fotografie znázorňujúce nápisy na bombách, ktoré naznačujú, že boli zhodené v reakcii na víťazstvo Ukrajiny na Eurovízii, píše AFP. Zdroj fotografií nebol známy, na munícii však bolo v ruštine napísané: "Kalusha, ako bolo požadované! Do Azovstaľu". A po anglicky: "Pomôžte Mariupolu - Pomôžte Azovstaľu hneď teraz", s dátumom 14. mája.
Boli to slová, ktoré vyslovil spevák ukrajinskej skupiny Kalush Orchestra počas výzvy z pódia po víťazstve v súťaži v talianskom Turíne.
Rusko bolo z pesničkovej súťaže Eurovízia kvôli vojne na Ukrajine vylúčené, pripomína AFP. V obliehaných oceliarňach v Mariupole sa na základe tvrdení Ukrajiny nachádza približne 1000 ľudí. Pokusy o ich záchranu sa ukázali ako komplikované, odmietajú sa však podriadiť ruským výzvam, aby sa vzdali.

 

Copyright  © TASR 2022

 

 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu ráno vyhlásil, že jeho krajina raz bude hostiteľom medzinárodnej pesničkovej súťaže Eurovízia v meste Mariupoľ, ktoré je takmer celé v rukách ruskej armády okrem oceliarne naďalej bránenej niekoľkými stovkami ukrajinských vojakov. Zelenskyj sa takto vyjadril po tom, ako v tohtoročnej súťaži Eurovízia zvíťazila ukrajinská skupina Kalush Orchestra s piesňou Stefania, ktorá sa stala hymnou Ukrajincov počas ruskej invázie.
„Naša odvaha urobila dojem na svet, naša hudba dobýja Európu," uviedol Zelenskyj na Facebooku. Skupina počas vystúpenia vášnivo vyzvala na pomoc bojovníkom v mariupoľskej oceliarni Azovstaľ a Zelenskyj vyhlásil, že súťaž Eurovízia sa raz bude konať „v ukrajinskom Mariupoli".

 

©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.