TO JE TV!

 TO JE TV!

Zomrel Ján Uličiansky

Zomrel Ján Uličiansky

Spisovateľ a dramaturg Slovenského rozhlasu mal 69 rokov. Svet dobra detskej fantázie bude žiť v srdiach jeho čitateľov ďalej.
Do Slovenského rozhlasu sa 3. mája dostala smutná správa o úmrtí spisovateľa, dramaturga, režiséra, scenáristu, vysokoškolského pedagóga a člena Rady RTVS Jána Uličianskeho. Celé desaťročia bol pevnou súčasťou rozhlasového vysielania. V rokoch 1988 až 2008 bol šéfdramaturgom Hlavnej redakcie pre deti a mládež v Slovenskom rozhlase v Bratislave. Patril k zakladateľom festivalu rozhlasovej tvorby pre deti a mládež Zázračný oriešok. Kniha v rozhlase, rozhlas v knihe.

Rádio Slovensko mu vzdá úctu v piatok 3. mája po 16 h v popoludňajšom vysielaní.

V Rádiu Devín večer 3. mája ponúknu poslucháčom z jeho rozsiahlej rozhlasovej tvorby hru Ústa pravdy.

V sobotu 4. mája si na Rádiu Devín vypočujte o 9 h rozprávkovú hru Oriešková rozprávka.

V nedeľu 5. mája odvysiela Rádio Devín o 12 h rozhlasovú hru Čakanie na Nežnú: Kľúče.

A takisto v nedeľu 5. mája odvysiela Rádio Devín o 15 h rozhlasovú hru Dotyky Nežnej: Aréna Verona.

V nedeľu 5. mája odvysiela o 17:05 h Rádio Regina Jána Uličianskeho rozhlasovú hru pre mládež Grécky cyklus.

Počas štátneho sviatku 8. mája počúvajte v Rádiu Devín jeho rozhlasový muzikál Potlesk.

V televíznom vysielaní si osobnosť Jána Uličianskeho pripomenie RTV na Dvojke v sobotu 4. mája o 16:55 h televíznym filmom Obrus s monogramom.

Dramatický autor, ale aj spisovateľ pre deti a mládež, scenárista, režisér Ján Uličiansky zanechal v Slovenskom rozhlase po sebe výrazné stopy, po ktorých sa vydajú do ríše fantázie a dobra ešte iste mnohé ďalšie generácie detí.

Rozprávkrár Ján Uličiansky sa narodil 29. októbra 1955 v Bratislave, pričom dramaturgiu a réžiu bábkového divadla vyštudoval v Prahe v rokoch 1975 až 1979.

Zdroj: RTVS

Iniciatíva za verejnoprávnosť vyzýva poslancov, aby nepodporili zákon o STVR

Iniciatíva za verejnoprávnosť vyzýva

 poslancov, aby nepodporili zákon o STVR

Koordinačný výbor iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov RTVS za verejnoprávnosť a nezávislosť v piatok odovzdal v Národnej rade (NR) SR listy adresované poslancom parlamentu. Vyzýva ich, aby nepodporili návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR).
"Práve týmto formálnym aktom chceme tieto aktivity posunúť, ukázať, že nám ako zamestnancom veľmi záleží na tom, aby sme mohli pracovať v slobodnej inštitúcii," zdôvodnil člen koordinačného výboru Tomáš Bartoněk. Poznamenal, že listy priniesli symbolicky v Svetový deň slobody tlače.
Autori listu argumentujú, že návrh zákona o STVR vzbudzuje obavy nielen o budúcnosť objektívneho spravodajstva, ale aj o celkovú dôveryhodnosť a postavenie verejnoprávnej inštitúcie na Slovensku. Ako pripomenuli, tieto obavy vyjadrili stovky pracovníkov Rozhlasu a televízie Slovenska. Poukázali aj na kritiku zo zahraničných médií či protestný hlas rešpektovaných osobností.
Zamestnanci telerozhlasu upozorňujú zákonodarcov, že oslabenie verejnoprávnej inštitúcie ešte viac prehĺbi obavy o stav právneho štátu a úroveň demokracie v očiach partnerov vrátane Európskej komisie. "To môže mať aj negatívne ekonomické dôsledky, ktoré budú znášať všetci občania a obyvatelia Slovenska, teda aj vaši voliči," podotkli v liste.
Poslancom sa prihovárajú s tým, že veria v zhodu na tom, že pre úspech Slovenska a všetkých jeho obyvateľov je nevyhnutné, aby boli médiá skutočne slobodné, nezávislé a najmä, aby šírili len pravdivé a overené informácie.
Návrh zákona o STVR koncom apríla schválila vláda. Návrh formálne nerozdeľuje súčasnú RTVS, mení však pravidlá kreovania orgánov telerozhlasu. Dňom účinnosti nového zákona má zaniknúť mandát súčasného riaditeľa Ľuboša Machaja i členov Rady RTVS. Mení sa i názov verejnoprávneho média, keďže ten doterajší podľa predkladateľov degradoval štátotvorný (slovenský) národ.
Predstavitelia koalície argumentovali potrebu zmien neobjektívnosťou verejnoprávnej televízie a rozhlasu či neudržateľnosťou súčasného modelu fungovania. Opozícia, viacero mimovládnych organizácií i vedenie RTVS návrh kritizovali. Hovoria o účelových zmenách.

Plná znenie listu:

Otvorený list poslancom Národnej rady od našej Iniciatívy za verejnoprávnosť a nezávislosť RTVS

Práve dnes, v Medzinárodný deň slobody tlače, ho doručili moji milí kolegovia do podateľne NR SR, pripájam jeho plné znenie:

"Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

obraciame sa na Vás s výzvou, aby ste nepodporili návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase.

Výzvu Vám adresujeme, symbolicky, v deň, kedy si svet pripomína zápas za slobodu tlače.

Nezabúdajme, že aj Slovensko je krajina, ktorú poznačila vražda novinára Ján Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej.

Po šiestich rokoch od vraždy útoky na médiá pokračujú.

Návrh zákona o STVR vzbudzuje obavy nielen o budúcnosť objektívneho spravodajstva, ale

aj o celkovú dôveryhodnosť a postavenie verejnoprávnej inštitúcie, na Slovensku.

Tieto obavy vyjadrili stovky pracovníkov Rozhlasu a televízie Slovenska.

Kritika sa ozýva aj od zahraničných médií, vrátane Európskej vysielacej únie.

A protestný hlas zaznieva aj od rešpektovaných osobností, ktoré zažili časy neslobody, nacistickú alebo komunistickú diktatúru.

Za slobodné a nezávislé verejnoprávne médiá sa postavili aj ľudia ako Branislav

Tvarožek, politický väzeň nacistov a komunistov a dnes už posledný vojak, ktorý v povstaní sprevádzal priamo generálov Goliana a Viesta, bojovník z povstania a preživší holokaustu Otto Šimko či viacerí slovenskí chartisti.

„Politickí predstavitelia, nech sú príslušníci akýchkoľvek politických strán, by absolútne

nemali zasahovať do verejnoprávnych inštitúcií, ako je televízia alebo tlač. Novinári sú tu na to, aby boli ako strážni psi nad politikmi, lebo politici sa zaviazali slúžiť ľuďom, a nie opačne,“ pripomenula výtvarníčka a signatárka Charty 77 Kyra Matuštík.

Ako zákonodarcovia ste si nepochybne vedomí, že okrem textu zákona existuje aj „duch“ zákona.

Legislatíva môže byť napísaná bezchybne, no ak vzniká v atmosfére neustálych útokov na pracovníkov inštitúcie či bojkotovania médií, dá sa navrhovateľovi veriť dobrý úmysel?

Majte, prosím, na zreteli, že oslabenie verejnoprávnej inštitúcie ešte viac prehĺbi obavy o stav právneho štátu a úroveň demokracie v očiach našich partnerov, vrátane Európskej komisie.

To môže mať aj negatívne ekonomické dôsledky, ktoré budú znášať všetci občania a

obyvatelia Slovenska, teda aj Vaši voliči.

Poslanecký sľub ste skladali so slovami, že budete „dodržiavať ústavu“.

Základný zákon nášho štátu pritom hovorí jasne:

„Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.“

Naozaj budú tieto základné práva občanov zaručené, keď verejnoprávny rozhlas a

verejnoprávna televízia budú mať výrazne nižšie financovanie ako porovnateľné inštitúcie v iných európskych krajinách?

Prospeje zvýšenie objemu reklamy vo vysielaní

verejnoprávnosti?

Budeme môcť my a naši kolegovia, zamestnanci a spolupracovníci

verejnoprávneho média, naozaj tvoriť slobodne, ak na našu prácu bude dohliadať Etická komisia, ktorá má „navrhovať príslušné opatrenia“?

RTVS pritom má etickú komisiu a na pôsobenie inštitúcie dohliadajú aj Rada RTVS a Rada pre mediálne služby.

Mnohé výhrady voči návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase zaznejú aj počas rozpravy k tomuto zákonu v NR SR.

Nebudeme ich preto uvádzať v tomto liste.

Azda sa však zhodneme na tom, že pre úspech Slovenska a všetkých jeho obyvateľov je nevyhnutné, aby boli médiá skutočne slobodné, nezávislé a najmä, aby šírili len pravdivé a overené informácie.

S úctou

Iniciatíva zamestnancov a spolupracovníkov RTVS za verejnoprávnosť a nezávislosť v

zastúpení Koordinačného výboru:

Vladimír Amrich, Tomáš Bartoněk, Ivan Brada, Soňa Gyarfašová, Paula Maľárová, Vlasta Ruppeldtová, Michal Várošík, Rozália Vlasková, Soňa Weissová

Zdroj: TASR

Hlava štátu pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače akcentovala neoddeliteľnosť demokracie a slobodných médií

Hlava štátu pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače

 akcentovala neoddeliteľnosť demokracie a slobodných médií

Úradujúca prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače akcentovala neoddeliteľnosť demokracie a slobodných médií. V tomto kontexte poukázala i na to, že Slovensko pokleslo v globálnom rebríčku slobody tlače, podotkla ale, že SR stále patrí k slobodnejšej časti sveta, čo považuje za dobrú správu. „Nemôžeme akceptovať útoky na novinárov a zvlášť od tých, ktorí majú v rukách moc. K demokracii nepatrí ani zastrašovanie médií a snaha o ich politické ovládnutie. Vnímajme slobodu tlače predovšetkým ako právo každého z nás mať pravdivé a overené informácie," vyjadrila sa hlava štátu. Zdôraznila tiež, že toto právo potrebuje aktívnu ochranu.


Zdroj: SITA

Dnes je Svetový deň slobody tlače

Dnes je Svetový deň slobody tlače

V roku 1991 Organizácia spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) vyhlásila 3. máj za Svetový deň slobody tlače (World Press Freedom Day). Jedná sa o deň, v ktorý sa pripomínajú základné princípy slobody tlače . Slúži ako príležitosť informovať verejnosť o porušovaní práv na slobodu prejavu a ako pripomienka uväznenia alebo smrti mnohých novinárov, ktorí prinášajú ľudom každodenné informácie o dianí vo svete.

VÝROKY TÝŽDŇA

 VÝROKY TÝŽDŇA

„Domáce zdroje, aj súkromné, v bankách alebo nainvestované do dôchodkového zabezpečenia, musíme použiť na domáce ciele alebo na ciele Európskej únie. To sú peniaze, ktoré zväčša končia v Spojených štátoch amerických, ale my ich potrebujeme tu doma.“ 

Robert Fico

„Slniečkari budú zase omdlievať z pobúrenia – neviem sa dočkať tých ich hysterických záchvatov.“

Ľuboš Blaha po tom, ako vystúpil na internetovom kanáli trestne stíhaného antisemitu Daniela Bombica

RSF hlási celosvetový pokles podpory slobody

 tlače, SR skončila na 29. priečke

Sloboda tlače na celom svete je ohrozovaná zo strany politických úradov, ktoré by mali byť jej ochrancami. Vyplýva to zo správy organizácie Reportéri bez hraníc (RSF). Situácia je najhoršia v Eritrei, najlepšie podmienky majú novinári v Nórsku. SR skončila na 29. priečke zo 180 krajín, pohoršila si o 12 miest, informuje TASR podľa správy RSF.
Organizácia na ochranu novinárov za znepokojujúce označila aj to, že chýba regulácia v oblasti používania umelej inteligencie (AI) ako dezinformačného prostriedku pre politické ciele. Dezinformáciám typu deepfake v súčasnosti patrí podľa RSF vedúca pozícia pri ovplyvňovaní priebehu volieb.
"To bolo potvrdené audio médiom deepfake novinárky Moniky Tódovej počas parlamentných volieb na Slovensku," píše RSF a dodáva, že išlo o jeden z prvých zaznamenaných prípadov takéhoto typu útoku na novinára s cieľom ovplyvniť demokratické voľby.
Na druhej priečke rebríčka slobody tlače skončilo Dánsko, tretie je Švédsko. Česká republika je 17-ta, Rakúsku patrí 32., Poľsku 47. a Maďarsku 67. priečka.
Najhoršie podmienky pre slobodu tlače sú podľa RSF v africkej Eritrei (180. priečka). Medzi desiatkou krajín s najhoršou situáciou sa nachádza aj Čína, Irán, Mjanmarsko a KĽDR.
Respondenti v 138 zo 180 krajinách pre RSF uviedli, že politickí činitelia sa často zúčastňujú na dezinformáciách a propagande. Túto činnosť označili respondenti za systematickú v 31 krajinách.
"Niektoré politické skupiny podnecujú nenávisť a nedôveru voči novinárom urážkami, poškodzovaním dobrého mena a ohrozovaním," píše RSF. "Ďalšie pripravujú prevzatie mediálneho prostredia", dodáva organizácia, ktorá za znepokojujúci symbolický čin označila marcové rozhodnutie argentínskeho prezidenta Javiera Mileia zatvoriť štátnu tlačovú agentúru Télam. Upozornila aj na kroky talianskej vlády v spojitosti s možným prevzatím tlačovej agentúry AGI skupinou, na čele ktorej je poslanec vládnej strany Liga.
RSF sa kriticky vyjadruje aj k nedostatku prejavov politickej vôle medzinárodného spoločenstva s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu novinárov vo vojne v Pásme Gazy. Viac než sto palestínskych žurnalistov prišlo v tejto enkláve o život pri zásahoch izraelskej armády, z ktorých najmenej 22 zahynulo pri výkone povolania.
Správa RSF vychádza z údajov o prejavoch zlého zaobchádzania s novinármi a dotazníkov rozposlaných expertom, vedcom a ochrancom ľudských práv.


Zdroj: TASR

Posledná rozlúčka s Fedorom

 Posledná rozlúčka s Fedorom

Zomrel Paul Auster

Zomrel Paul Auster

Vo veku 77 rokov zomrel v noci na stredu vo svojom byte v newyorskej štvrti Brooklyn americký spisovateľ a scenárista Paul Auster. Príčinou smrti boli komplikácie spojené s rakovinou pľúc. Austerove úmrtie pre denník The New York Times potvrdila Jacki Lyndenová, ktorá sa s ním priatelila, informuje TASR.
Spisovateľove ochorenie minulý rok oznámila jeho manželka Siri Hustvedtová, ktorá je tiež spisovateľkou, uvádza AFP.
Paul Auster sa narodil 3. februára 1947 v americkom štáte New Jersey. V detstve bolo jeho najväčšou vášňou čítanie, ktoré sa neskôr pretavilo do lásky k písaniu príbehov. Bol dvakrát ženatý a mal dve deti, syna Samuela Austera a dcéru Queenie Bogatovú.
Pravdepodobne najznámejším Austerovým dielom je trojica jeho románov The New York Trilogy, ktoré do detektívnych románov vniesli závan filozofie. Vo svojich prácach využíva tiež prvky experimentálnej prózy a získal si nimi veľkú popularitu nielen v Spojených štátoch, ale aj v Európe.
Za svoje diela získal množstvo ocenení, v roku 2006 bol nominovaný aj na cenu Prince of Asturias Award za literatúru, ktorú získal napr. Günter Grass.
V slovenskom jazyku vyšli preklady jeho próz City of Glass (Sklené mesto), The Book of Illusions (Kniha ilúzií), The Brooklyn Follies (Brooklynské frašky) a Travels in the Scriptorium (Putovanie v skriptóriu).


Zdroj: TASR

Eurovoľby na Markíze: Vlastná redakcia v Bruseli a zaujímavé príbehy ľudí, ktorí uspeli na európskej úrovni

Eurovoľby na Markíze: 

Vlastná redakcia v Bruseli a zaujímavé príbehy ľudí, ktorí uspeli na európskej úrovni

· Špičkové pokrytie prezidentských volieb upevnilo pozíciu TV Markíza ako lídra a trendsettera v oblasti spravodajstva.

· Blížiace sa voľby do europarlamentu vníma Markíza ako príležitosť nadviazať na vysokú mieru diváckej dôvery a posunúť sa opäť o krok ďalej.

· Markíza chce preto ponúknuť divákom a diváčkam informačný štandard, ktorý zatiaľ na slovenskom trhu nemal obdobu.

· Okrem tém priamo z centra diania v Bruseli bude spravodajstvo Markízy prinášať aj inšpiratívne príbehy úspešných Slovákov a Sloveniek.

Po divácky úspešnom pokrytí prezidentských volieb sa televízia Markíza pripravuje na plné nasadenie počas eurovolieb. Priamo v centre európskeho diania, belgickom Bruseli, zriadi vlastnú prechodnú redakciu a okrem komplexného informačného servisu divákom a diváčkam prinesie aj zaujímavé a inšpiratívne príbehy Slovákov a Sloveniek, ktorí uspeli na európskej úrovni.

„Ocitli sme sa v zaujímavej situácii, kedy sme zažili dve volebné kampane prebiehajúce jedna cez druhú. Pochopiteľne sme priorizovali prezidentské voľby a potvrdili sme, že máme najsilnejší tím na trhu. Dôkazom je vysoká sledovanosť a celkovo úspešné a divácky atraktívne pokrytie volieb hlavy štátu. Teraz však máme pred sebou ďalšiu výzvu a tou bude rovnako profesionálne zvládnuť voľby do europarlamentu. Som si istý, že diváci a diváčky sa majú na čo tešiť a vďaka nášmu spravodajskému tímu budú informovaní o všetko podstatnom a dôležitom,“ zhodnotil Peter Gažík, generálny riaditeľ skupiny Markíza.

V súvislosti s eurovoľbami dôjde aj k niekoľkým konkrétnym krokom. Redaktorka Gabriela Kajtárová sa od 1. mája 2024 presunie do Bruselu, kde bude pôsobiť v dočasne zriadenej redakcii TV Markíza. V hlavnom meste Belgicka strávi celkovo šesť týždňov. Počas svojho pobytu bude pokrývať všetky dôležité aspekty nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu a tiež výzvy na úrovni Európskej únie, ktoré majú priamy dopad na Slovensko „Máme v redakcii záujem venovať sa téme eurovolieb priamo z hlavného mesta Európy a cez ľudské príbehy byť ešte bližšie našim divákom a diváčkam. Témy týkajúce sa Bruselu sú dlhodobo vnímané ako ťažké či neosobné. Chceme ich preto prinášať ľudskou rečou a priblížiť nielen dianie, ktoré sa ich týka, ale aj príbehy úspešných krajanov, ktorí nás na európskej úrovni reprezentujú,“ doplnila Gabriela Kajtárová.

Redaktorka Martina Töröková sa zameria na prípravu reportáží o viacerých inšpiratívnych príbehoch Slovákov a Sloveniek, ktorí sa presadili v rôznych krajinách Európskej únie. Navštívi hneď niekoľko členských štátov a divákom a diváčkam sprostredkuje príbehy ľudí, ktorých životy a kariéry by bez možností, ktoré ponúka členstvo v EÚ, pravdepodobne nikdy nezískali taký rozmer.

Riaditeľ Centra spravodajstva a publicistiky TV Markíza Michal Kratochvíl spresnil, že ambíciou spravodajského tímu je voľby nielen pokryť, ale celkovo posunúť spracovanie európskych tém na vyššiu úroveň: „V tomto období pred eurovoľbami si intenzívne uvedomujeme, že naše poslanie informovať verejnosť je dôležitejšie, než kedykoľvek predtým. Dôsledné sústredenie sa na pokrytie európskych volieb nám umožňuje poskytnúť našim divákom a diváčkam nielen aktuálne informácie, ale aj hlbší pohľad do procesov, ktoré formujú budúcnosť Európy. Vnímame náš záväzok poskytovať objektívne a vyvážené spravodajstvo, ktoré obyvateľom Slovenska umožní v nadchádzajúcich eurovoľbách urobiť informované rozhodnutie."

Voľby do europarlamentu sa konajú každých päť rokov a umožňujú obyvateľom Európskej únie zvoliť si priamo svojich zástupcov za poslancov a poslankyne Európskeho parlamentu. Tieto voľby sa uskutočnia vo všetkých členských štátoch v dňoch 6. až 9. júna 2024.

RADA RTVS

RADA RTVS

Dôsledným priebežným sledovaním vývoja hospodárenia i správnymi manažérskymi opatreniami mohol manažment RTVS predísť, respektíve minimalizovať vykázanú stratu v hospodárení za rok 2023. Skonštatovala to Rada RTVS na pondelkovom rokovaní pri stanovisku k výsledku hospodárenia. Manažment sa bráni tým, že efektívnymi opatreniami, naopak, dokázal výrazne znížiť plánovanú účtovnú stratu za rok 2023 a v porovnaní výdavkov a príjmov dosiahol prebytok.
Podľa schválenej účtovnej závierky za rok 2023 dosiahol RTVS stratu vyše 2,3 milióna eur. Členka dozornej komisie rady Tatiana Strempeková Tomanová v tejto súvislosti pripomenula aj stanovisko audítora účtovnej závierky, prednesené na ostatnom rokovaní rady (15. 4.), podľa ktorého "významným faktorom účtovnej straty sú osobné náklady a ich navýšenie oproti roku 2022 o 7.329.087 eur".
Strempeková Tomanová zdôraznila, že k výraznej dynamizácii zvýšenia osobných nákladov a nákladov na externú spolupráce došlo v poslednom štvrťroku 2023, priebežný výsledok hospodárenia v treťom štvrťroku podľa nej vykazoval zisk. "Rada RTVS vyjadruje názor, že priebežným dôsledným sledovaním účtovného vývoja mohol manažment vykázanej celkovej strate predísť, respektíve ju mohol minimalizovať," skonštatovala Strempeková Tomanová.
Ekonomický riaditeľ RTVS Eduard Čengel na rokovaní upozornil, že účtovná strata pri porovnaní nákladov a výnosov je jeden, no nie jediný ukazovateľ hospodárenia. Poukázal tiež na to, že účtovná strata, oveľa vyššia, takmer na úrovni 27 miliónov eur, bola plánovaná už v rozpočte schválenou radou. "Ak rada konštatuje, že manažment mohol správnymi opatreniami znížiť výslednú stratu, môžem povedať, že práve týmito krokmi sme plánovanú účtovnú stratu v rozpočte znížili o vyše 90 percent," upozornil na rokovaní.
Citoval tiež zo stanoviska vedenia, ktoré zdôraznilo, že v rámci rozpočtu príjmov a výdavkov dokázal RTVS vykázať za rok 2023 celkový prebytok vo výške 24.986.230 eur. "Vďaka tomuto prebytku bol RTVS schopný znížiť plánovanú ročnú účtovnú stratu," dodal
Rozporoval tiež relevantnosť porovnávania priebežného a záverečného výsledku hospodárenia. "Je bežné, aj z predchádzajúcej praxe minulých rokov v RTVS, že výdavky v poslednom štvrťroku boli výraznejšie vyššie," skonštatoval. Pripomenul, že pod hospodársky výsledok sa podpísal aj nárast cien energií i odpisy dlhodobého majetku.



Zdroj: TASR

Rada RTVS kritizuje verejnoprávne médium za priamy prenos z udeľovania filmových cien Slnko v sieti. Dôvodom je prejav prezidentky Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Kataríny Krnáčovej na podporu prezidentky Zuzany Čaputovej.

Predseda Rady RTVS Igor Gallo povedal, že šéfka akadémie Krnáčová zneužila verejnoprávny priestor a jej prejav bol v rámci odovzdávania cien neprijateľný.

Čo sa stalo: Počas piatkového galavečera, ktorý vysielala RTVS, Krnáčová okrem iného povedala: „Pani prezidentka, prepáčte, že sme sa za vás dostatočne hlasno nepostavili, keď oveľa hlasnejšie na vás útočili na námestiach a do mikrofónov. Prepáčte, že ste museli zažívať útoky na vašich najbližších, na vašu rodinu a my sme vás opäť

Reakcie: Predseda Rady RTVS Gallo na dnešnom rokovaní pripomnul, že vysielateľ je zodpovedný aj za obsah priameho prenosu. Zároveň však chápe, že televízia nevie vždy ovplyvniť obsah živých podujatí.

„Nikto nejde spochybňovať právo ocenených vyjadriť svoj občiansky postoj, nech je akýkoľvek. To by mohlo zaváňať cenzúrou,“ povedal Gallo. „Na druhej strane považujem za problém, respektíve za čiarou, ak vystúpenie zástupkyne spoluorganizátora – v tomto prípade prezidentky Slovenskej filmovej a televíznej akadémie – je absolútne v rozpore s obsahom a námetom eventu,“ povedal Gallo.

„Vedenie RTVS musí zvážiť, s kým a s čím ide do spolupráce,“ povedal člen rady Jozef Chudík. Podľa neho treba posúdiť legitimitu organizátora podujatia, čo RTVS podľa neho neurobila. „Akadémia je kto? Kto ju volil? Sú zástupcovia koho? Kedy, kde, ako boli zvolení?“ pýtal sa Chudík na rokovaní rady.

Podľa Chudíka je takáto situácia, akoby sa hokejový zápas na majstrovstvách sveta zmenil na politickú prezentáciu. Umelci a vedenie televízie podľa neho dali za pravdu koaličným politikom, ktorí kritizujú verejnoprávne médium a chcú RTVS zrušiť.

Chudík si želá, aby nový zákon o verejnoprávnom médiu dal viac kompetencií dozornej rade, aby bola viac „rešpektovaná“.

Vedeniu RTVS poradil, aby podobné podujatie nabudúce nevysielali naživo, ale len ho natočili na záznam a potom sa hľadal „spôsob, ako ho odvysielať“.

Na prejav Krnáčovej sa rade sťažovalo aj Združenie občianskej sebaobrany, ktoré riadi Jana Miklovičová. Podľa združenia došlo k „bezprecedentnému zneužitiu“ verejného vysielacieho času na „politické adorovanie“. Združenie žiada, aby sa niečo podobné v budúcnosti už na RTVS neopakovalo.

Vysvetlenie: „Obsah príhovorov jednotlivcov nie je súčasťou scenára. Tak ako 1. mája sa nepýtame, čo bude hovoriť premiér Fico, nevedeli sme vopred ani to, čo povie prezidentka SFTA pani Krnáčová. Bol to jednoducho živý prenos,“ reagoval v stanovisku Vincent Štofaník z vedenia RTVS.

Televízia dopredu ani nevedela, kto ceny vyhrá, a teda ani nevedela, kto bude vystupovať na pódiu.

Záver: Vedenie RTVS predloží rade podrobnejšie stanovisko k udeľovaniu cien Slnko v sieti. Rada sa bude prípadom zaoberať aj na ďalšom rokovaní, ktoré bude 15. mája.


Zdroj DennikN

TO JE TV!

 TO JE TV!