Mezinárodní festival dokumentárních filmů
Jihlava
Víťazné filmy 13. ročníka Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jihlava sú známe. Zaujali aj dvaja slovenskí režiséri – Jaroslav Vojtek a Miro Remo.
V medzinárodnej súťaži Opus Bonum zaujal jediného porotcu v tejto sekcii, hlavného hosťa festivalu Jorgena Letha, švajčiarsko-iránsky titul Bassidji (Basídž) v réžii Tamadona Mehrana. Medzi moři, blok venovaný stredo- a východoeurópskej dokumentárnej tvorbe, zvíťazila snímka Hranica. Dokument o nezmyselnej hranici, ktorá rozdelila dedinu Slemence i ľudské osudy na dlhé desaťročia, režíroval Jaroslav Vojtek. Dotýka sa udalostí z 30. augusta 1946, keď Červená armáda rozdelila dedinu na ukrajinskú a slovenskú časť.
V bloku Česká radosť ocenili Souboj s mozkem Jana Šípka a Mám ráda nudný život v réžii Jana Gogolu. Spomedzi experimentálnych filmov súťažiach v programovom bloku Fascinace najviac zaujal film Robotníci vychádzajú z továrne (Workers leaving the faktory (Dubaj)).
V rámci trhu Silver Eye, ktorý sa konal na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jihlava, triumfovala najmä poľská kinematografia. Nové Oceánie Silver Eye udelili v kategórii krátkometrážny dokument snímke Six Weeks v réžii Marcina Janosa Krawczyka. Porota sa rozhodla udeliť zvláštne uznanie slovenskému dokumentaristovi Mirovi Removi za jeho dokument Arsy-Versy. Je to životný príbeh matky a syna fascinovaného prírodou a najmä netopiermi. V kategórii stredometrážny dokument zvíťazil poľský Rabbit a lá Berlin, ktorý je v užšom výbere na nominácie na Oscara v kategórii Najlepší krátky dokument. Zvláštne uznanie poroty putovalo opäť do Poľska, tentoraz Anne Kazejak za film The Sidetrack. V kategórii dlhometrážny dokument vyhrala snímka Disco and Atomic War (Disco a atómová vojna). Cenu divákov a diváčok si prevzal režisér Martin Mareček za Auto*Mat. Porota oceňovala aj ešte nedokončené projekty uvedené v rámci Pitching Session – Piráti z čierneho mora a Magické pole.
Prvé ocenenia odovzdali už na slávnostnom otvorení filmovej prehliadky v utorok 27. októbra. Cenu Respektu pre najlepšiu televíznu, video alebo online reportáž si z rúk šéfredaktora týždenníka Erika Taberyho prevzali autori David Macháček a Radek Kudela za reportáž Bezdlužníci, ktorú uviedli v programe Reportéři ČT. Cenu za prínos svetovej kinematografii si odniesol jeden z hlavných festivalových hostí, dánsky filmár Jorgen Leth.
Trinásty Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava potrvá do nedele 1. novembra. Dozvuky ponúkne webový portál DocAllianceFilms.com - do 8. novembra bude možné práve na tejto internetovej stránke nahliadnuť priamo do festivalového diania. Organizačný tím divákom spätne odhalí ochutnávky nielen z filmového plátna, ale aj zo sprievodného programu.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Český divadelný a filmový herec Josef Karlík, známy ako deduško z filmu Jak dostat tatínka do polepšovny (1978), zomrel v piatok ráno vo veku 81 rokov.
Josef Karlík sa narodil 19. marca 1928 v meste Kroměříž. Absolvoval herectvo na Janáčkovej Akadémii múzických umení v Brne a po niekoľkých krátkych angažmánoch sa stal členom činohry Štátneho divadla v Brne, kde pôsobil 40 rokov. Hral v inscenáciách Azdak, Křídový kruh, Goetz, Ďábel a pánbůh, Král Lear, Edgar, Galileo Galilei, Car Fjodor, Othello, Sen noci svatojánské či Tartuffe.
Na konci sedemdesiatych rokov sa objavil v niekoľkých televíznych filmoch a v osemdesiatych rokoch si zahral napríklad v snímke Jak dostat tatínka do polepšovny v réžii Marie Poledňákovej. Úlohy získal aj v tituloch Angličanka (1982), Případ žárlivého muže (1986), Pohádka o Faustovi (1994), Prsten a řetěz (1995) či v seriáloch Sanitka (1984) či Četnické humoresky (1997). Pôsobil aj v rozhlase a dabingu.
Najlepšou cestou pre internet je samoregulácia tvrdí Asociácia internetových médií (AIM), ktorá kritizuje parlamentom vo štvrtok prijatú novelu zákona o vysielaní a retransmisii. "Prijatá novela zákona obsahuje pasáže, ktoré sa pri implementácii zákona môžu prejaviť ako problematické,“ uviedol v tlačovej správe Milan Csaplár, predseda správnej rady asociácie. Ako sa ďalej uvádza v tlačovej správe, "medzi hlavné body novely patrí, že Rada pre vysielanie a retransmisiu bude dohliadať nad tzv. lineárnym vysielaním a službami on-demand na internete. Slovenská republika sa vydala cestou vymenovania služieb, ktoré spadajú pod reguláciu. Oproti tomu dôvodová správa obsahuje zoznam služieb, ktorých sa smernica netýka. V praxi tak môže dôjsť k nejednoznačnému výkladu zákona".
Asociácia zdôrazňuje, že napriek tomu, že "prijatá novela obsahuje pozmeňujúci návrh o znížení pokút pre internetových prevádzkovateľov, stále ide o vysoké pokuty, ktoré neodrážajú reálne príjmy internetového trhu". Pokuty môžu niektorých internetových podnikateľov aj zlikvidovať, upozorňuje. "Novela bude taktiež pre domáce podnikateľské subjekty znamenať vysoké dodatočné náklady na zladenie poskytovania služieb a interných procesov so zákonom...Niektorí slovenskí prevádzkovatelia budú z konkurenčných dôvodov nútení zvažovať migráciu do krajín, kde je regulácia liberálnejšia, prípadne tam, kde regulácia internetu neexistuje vôbec."
"Zákony majú mať v prvom rade preventívnu funkciu a samoregulácia je účinný preventívny nástroj, ktorý sa osvedčuje na celom svete. Už v minulosti sme v Asociácii internetových médií prijali Pravidlá internetovej reklamy a naši členovia tieto pravidla dodržiavajú, čím sa podstatne podarilo znížiť agresívnu internetovú reklamu. Som presvedčený, že samoregulácia môže fungovať aj v oblasti videoobsahu na internete, a to je to, čo momentálne môže zabezpečiť práve asociácia. V najbližšom čase chceme prijať Etický kódex internetových médií, ktorý bude záväzný pre členov Asociácie internetových médií,“ dodal v tlačovej správe Milan Csaplár.
Asociácia internetových médií funguje od mája 2005 ako združenie slovenských médií na internete. V súčasnosti ho tvorí 31 členov. Najnovším riadnym členom je spoločnosť Travel.SK.
Mestská rada Tbilisi vo štvrtok odsúhlasila premenovanie ulice v hlavnom meste Gruzínska. Ulica dostane názov po zavraždenej ruskej novinárke Anne Politkovskej ako poctu jej odvahe a boju proti "ruskému imperializmu". Novinárka Anna Politkovská bola významná bojovníčka známa svojou odvahou, zdôvodnil predseda mestskej rady Zaal Samadašvili v stanovisku k premenovaniu ulice. "Politkovská bojovala proti ruskému imperializmu a stala sa obeťou tohto boja ... Ukázala pravdu svetu a občanom Ruska," uvádza sa vo vyhlásení.
Počas svojho vystúpenia v OSN začiatkom roka nazval gruzínsky prezident Michail Saakašvili Polikovskú "jednou z jeho osobných hrdinov". "Anna Politkovská bola brutálne umlčaná," povedal Saakašvili.
Politkovskú, tvrdú kritičku ruského premiéra Vladimíra Putina a jeho politiky v Čečensku, zavraždili pred jej domom v centre Moskvy 7. októbra 2006. Rusku sa doteraz nepodarilo nájsť vrahov novinárky ani objednávateľa tohto zločinu. 
Iránska žurnalistka a politická aktivistka, ktorú zadržali po kontroverzných júnových prezidentských voľbách v islamskej republike, začala držať protestnú hladovku. Informovala o tom reformistická webstránka Norouz.
Hingamí Šahídíová, ktorá pracovala pre denník Etemad-e Melli proreformného duchovného Mahdího Karúbího, začala s protestnou hladovku v utorok v teheránskej väznici Evin. "Trpí chorobou srdca a ťažkou depresiou," uviedla webstránka bez odvolania sa na zdroj.
Šahídíovú, bojovníčku za práva žien, ktorá bola počas volieb z 12. júna Karúbího poradkyňou, zadržiavajú už niekoľko mesiacov. Vydávanie denníka Etemad-e Melli úrady zakázali v auguste.
Po júnových voľbách, ktoré vyvolali masívne protesty a uvrhli Irán do politickej krízy, úrady zadržali tisícky ľudí. Umiernená opozícia tvrdí, že voľby boli zmanipulované s cieľom zabezpečiť znovuzvolenie radikálneho prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda. Úrady to popierajú. Karúbí vo voľbách skončil ako štvrtý.
Väčšinu zadržaných už prepustili, viac ako stovka popredných reformátorov, aktivistov, žurnalistov a ďalších opozičných predstaviteľov však postavili pred súd pre obvinenia z podnecovania verejných nepokojov. Opozícia súdne procesy odsúdila ako "monsterprocesy".
Rada pre vysielanie a retransmisiu bude kontrolovať aj internetové televízie a poskytovateľov videa. Za 
SFZ po 
Členovia odborných komisií Audiovizuálneho fondu, ktorí od začiatku nadchádzajúceho roka 2010 budú posudzovať žiadosti o podporu filmovej tvorby a ďalších projektov v slovenskej audiovízii, by mali byť známi už na budúci týždeň. Rada Audiovizuálneho fondu koncom augusta vyzvala na predkladanie návrhov na kandidátov na členov odborných komisií fondu do 30. septembra. Do tohto termínu dostala 70 návrhov. Z nich sa voľba členov odborných komisií uskutoční na rokovaní Rady Audiovizuálneho fondu 27. a 28. októbra, teda v utorok a v stredu.
Kandidáti do komisií, ktoré budú posudzovať žiadosti o finančnú podporu audiovizuálnych diel, musia mať okrem iného ukončené vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa a odborne pôsobiť v audiovízii aspoň päť rokov, alebo musia mať skončené stredné vzdelanie s maturitou a odborne pôsobiť v audiovízii najmenej sedem rokov.
Odborné komisie sú poradnými orgánmi fondu. Majú odborne, transparentne a nezávisle posúdiť každú žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov z fondu. Na budúci rok bude mať Audiovizuálny fond štyri odborné komisie podľa počtu programov podpornej činnosti fondu. Každá komisia musí mať najmenej päť členov a ich počet musí byť vždy nepárny. Členov odborných komisií vymenúva a odvoláva Rada Audiovizuálneho fondu nadpolovičnou väčšinou všetkých členov rady na dva roky. Člen odbornej komisie nesmie byť žiadateľom o finančné prostriedky z fondu, členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov žiadateľa, ktorý je právnickou osobou, ani štatutárnym orgánom žiadateľa, ktorý je právnickou osobou. Členom odbornej komisie zároveň nemôže byť člen orgánov fondu ani zamestnanec fondu.
Audiovizuálny fond, ako nová nezávislá verejnoprávna inštitúcia, v roku 2010 nahradí program Audiovízia, ktorý fungoval v rámci grantovej schémy ministerstva kultúry od roku 2004. Fond má podľa zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorý platí od 1. januára, podporiť rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku. Financovaný je zo štátneho rozpočtu a z príspevkov od používateľov audiovizuálnych diel. Na systematickú obnovu audiovizuálneho dedičstva a príspevok do Audiovizuálneho fondu je na rok 2010 vyčlenených v návrhu rozpočtu ministerstva kultúry 4 993 726 €. Návrh je spolu s ostatnými kapitolami štátneho rozpočtu na rok 2010 v súčasnosti v parlamente. Od budúceho roka poskytne fond dotácie, pôžičky a štipendiá na podporu rozvoja audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Jeho úlohou je aj obnova audiovizuálnych technológií či kín. Prvé projekty prijíma koncom novembra tohto roka. Žiadosti na rozdiel od grantového systému ministerstva kultúry už nebude posudzovať jedna grantová komisia, ale viacero nezávislých odborných komisií. O pridelení peňazí rozhodne podľa zákona riaditeľ fondu na základe stanovísk odborných komisií. Filmári veria, že fond pomôže dostať slovenskú kinematografiu na úroveň porovnateľnú s ostatnými európskymi štátmi.
Rada Audiovizuálneho fondu 7. mája v tajnom hlasovaní zvolila na päť rokov do čela fondu Martina Šmatláka. Šmatlák, známy praxou v oblastiach filmu, televízie aj reklamy, bol jediným kandidátom na funkciu riaditeľa fondu. Z deviatich platných hlasov získal osem, jeden z hlasujúcich sa zdržal hlasovania.
Ďalšie podrobnosti o Audiovizuálnom fonde sú na internetovej adrese: 
Saudskoarabský kráľ Abdalláh nariadil zrušil trest bičovania pre novinárku Rozannu al-Jamiovú, usvedčenú z účasti na televíznej šou, v rámci ktorej bola reč o sexe. Oznámil to dnes hovorca ministerstva informácií ultrakonzervatívnej arabskej krajiny, v ktorej otázky súvisiace so sexom patria medzi najprísnejšie tabu.
Na základe rozhodnutia súdu sa al-Jamiová ako prvá novinárka v histórii Saudskej Arábie mala podrobiť 60 úderom bičom. Jej prípadom ako aj kauzou druhej saudskoarabskej novinárky, tiež obviňovanej z účasti na tomto televíznom programe, sa po intervencii monarchu bude zaoberať výbor, zložený z vysokopostavených zamestnancov ministerstva informácií. 
