Svetový deň rozhlasu
Rozhlas, ktorý má schopnosť pokryť 95 percent svetovej populácie, zostáva naďalej najuniverzálnejším masovokomunikačným prostriedkom na svete. Organizácia spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) na svojej internetovej stránke vyzvala všetky rozhlasové stanice na svete, aby sa pripojili k oslavám prvého Svetového dňa rozhlasu. Pripadne na 13. februára a vyhlásili ho delegáti na 36. zasadnutí Generálnej konferencii UNESCO 3. novembra 2011. Dátum 13. február zvolili v spojitosti so založením Rozhlasu OSN v roku 1946. Návrh na vyhlásenie Svetového dňa rozhlasu predložila delegácia Španielskeho kráľovstva.
Cieľom Svetového dňa rozhlasu je upozorniť verejnosť i ďalšie médiá na hodnotu rozhlasu. K ďalším cieľom tohto dňa patrí zlepšenie medzinárodnej spolupráce medzi rozhlasmi a povzbudenie všetkých, čo môžu prispieť k ľahšiemu prístupu k rozhlasu i vytváraniu staníc, aby tak postupovali.
Podľa informácií Medzinárodnej telekomunikačnej únie vyše 75 percent domácnosti v rozvojových krajinách vlastní najmenej jeden rozhlasový prijímač. K tomu počtu treba prirátať zvyšujúci sa počet osôb, ktoré počúvajú rozhlasové vysielanie pomocou iných prostriedkov.
Generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokova v posolstve, zaznamenanom pri príležitosti prvého Svetového dňa rozhlasu, uviedla, že "rozhlas je médium, ktoré zachytáva najširšie spektrum spoločnosti, najmä však jej marginalizovanú časť". Ďalej konštatovala, že "pluralistický, nezávislý a slobodný rozhlas je nevyhnutný pre silné spoločnosti, je ich životne dôležitým prostriedkom umožňujúcim napredovať v oblasti ľudských práv a základných slobôd".
S cieľom podnietiť verejnoprávne, súkromné i komunitné stanice, aby oslávili prvý Svetový deň rozhlasu, UNESCO vytvorilo webovú stránku s audio posolstvami vo viacerých jazykoch i manuály pre komunitné stanice. Majú tak možnosť vypočuť si a bezplatne reprodukovať zvukové nahrávky UNESCO s hlasmi takých osobností, akými boli Pablo Neruda, Jean-Paul Sartre, Jorge Luis Borges, André Malraux, Pablo Picasso, Charles de Gaulle, Jurij Gagarin, Nelson Mandela, Federik De Klerk a ďalší.
Copyright © TASR 2011
Európska komisia vo štvrtok opäť kritizovala maďarský mediálny zákon, pričom varovala, že hrozba vysokých pokút môže viesť k autocenzúre médií. Tieto obavy vyslovila eurokomisárka pre médiá a digitálnu agendu Neelie Kroesová pred poslancami výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody.
"Mám naďalej obavy zo súčasnej situácie v Maďarsku," vyhlásila. Mediálny zákon je podľa nej príliš reštriktívny, čím ohrozuje slobodu tlače. "Hrozba vysokých pokút za porušenie nejasných pravidiel môže viesť k autocenzúre, aj keď nebudú udelené žiadne pokuty," zdôraznil komisárka.
Mediálny zákon z dielne vládnej koalície pod vedením premiéra Viktora Orbána začal platiť 1. januára 2011. Maďari ho pod tlakom čiastočne upravili, podľa kritikov však nie dostatočne, keďže zmeny sa netýkali najproblematickejších častí zákona , ktoré sa snažia o reguláciu obsahu médií.
Predovšetkým ide o astronomické pokuty, ktoré môžu médiá dostať, a problémom je aj príliš úzka prepojenosť regulačných úradov s vládou. Problémové sú aj ustanovenia týkajúce sa povinnosti novinára prezradiť svoj zdroj a povinnosti médií "poskytovať vyvážené spravodajstvo".
Americký televízny seriál z lekárskeho prostredia Dr. House sa po ôsmich ročníkoch v apríli skončí, oznámili jeho producenti. Jeden z nich, britský herec Hugh Laurie, ktorý v seriáli stvárnil hlavnú postavu nekonvenčného lekára Gregoryho Housa, povedal, že to bolo "bolestivé" rozhodnutie.
Dr. House, ktorý je známy aj slovenským divákom, získal od svojho začiatku takmer 40 ocenení vrátane dvoch cien Emmy (najprestížnejších ocenení udeľovaných v USA televíznej tvorbe) a dvoch Zlatých glóbusov. Počas uplynulých štyroch rokov si tiež odniesol ceny amerických divákov People's Choice Awards (PCA).
Päťdesiatdvaročný Laurie a jeho spoluproducenti David Shore a Katie Jacobsová v spoločnom vyhlásení, z ktorého dnes citovala stanica BBC, uviedli: "Housa sme si vždy predstavovali ako tajomného tvora. Pri odchode z večierka by nikdy nemal byť posledný... Je oveľa lepšie, keď sa stratí, skôr než prestane hrať hudba, pokým je vo vzduchu ešte stále určitá mystika."
Poskytovatelia internetových služieb by mali robiť viac pre to, aby zabránili využívaniu internetu na podporu násilného extrémizmu, upozornili v dnešnej správe britskí parlamentní poslanci.
Internet sa stal významným zdrojom extrémistických hrozieb, väčším ako univerzity a väzenia, stal sa miestom vývoja a výmeny nebezpečných myšlienok, varovali poslanci.
"Máme obavy z nárastu podpory nenásilného extrémizmu i extrémnych a násilných foriem ultrapravicovej ideológie," uviedol výbor Dolnej snemovne pre vnútorné záležitosti v správe, ktorá zhŕňa ich deväťmesačné štúdium záležitosti. Informovala o tom agentúra AP.
Británia bola už dejiskom celého radu teroristických sprisahaní:
V roku 2007, 7. júla, štyria samovražední atentátnici zabili pri synchronizovaných útokoch na londýnsky dopravný systém 52 ľudí.
O rok nato americkí a britskí agenti prekazili jeden z najväčších plánovaných útokov, pri ktorom mali bomby vybuchnúť v takmer tucte transatlantických letov.
Minulý týždeň sa štyria Briti počas súdneho procesu priznali k účasti na sprisahaní inšpirovanom al-Káidou, cieľom ktorého bol v decembri 2010 bombový útok na londýnsku burzu.
Parlamentný výbor pre vnútorné záležitosti vo svojej dnešnej správe konštatuje, že internet "sa stal jedným z mála neregulovaných priestorov, v ktorých sa môže prezentovať radikalizácia" a zohráva oveľa väčšiu úlohu pri propagácii násilností ako väzenia, univerzity či kostoly.
Predseda výboru Keith Vaz upozornil, že "toto sú úrodné semeniská terorizmu". Poslanci vyzvali internetových providerov, aby aktívnejšie monitorovali svoje webové stránky a v spolupráci s vládou vypracovali postup, podľa ktorého budú odstraňovať akýkoľvek materiál propagujúci násilný extrémizmus.
Obhajcovia občianskych slobôd návrh odsúdili s tým, že o blokovaní obsahu na internete by mali rozhodovať súdy, a nie "úradníci".
"Úroveň monitorovania, ktorú by si vyžiadala táto schéma, by predstavovala významný zásah do súkromia každého užívateľa internetu," reagoval riaditeľ občianskeho hnutia Big Brother Watch Nick Pickles. "Existuje vážne riziko, že takáto cenzúra by nielen urobila internet menej bezpečným pre ľudí rešpektujúcich zákon, ale súčasne prinútila skutočné hrozby prejsť do podzemia a sťažila ochranu verejnosti".
Britské ministerstvo vnútra uviedlo, že závery parlamentného výboru posúdi. "Úzko spolupracujeme s políciou a poskytovateľmi internetových služieb, aby sme odstránili nenávisť z internetu," reagovalo vo vyhlásení.
