AVF NEWS-Odpoveď ministrovi ?
Audiovizuálny fond má 13 nových členov odborných komisií. Zvolili ich na prvom tohtoročnom rokovaní Rady Audiovizuálneho fondu (AVF), ktoré sa konalo vo štvrtok 27. januára. Ako ďalej agentúru SITA informoval hovorca fondu Andrej Obuch, po prvom roku podpornej činnosti Audiovizuálny fond na základe vyhodnotenia činnosti odborných komisií pristúpil aj k čiastočnej zmene ich fungovania, obsahového zamerania a zloženia. Zároveň fond prijal nové pravidlá a kritériá, podľa ktorých komisie hodnotia jednotlivé projekty. Navrhované zmeny si vyžiadali doplnenie jednotlivých komisií o nových členov a tiež bolo treba nahradiť tých členov, ktorí skončili činnosť v komisiách.
Z celkom 22 navrhnutých kandidátov Rada AVF zvolila 13 nových členov. Pre podprogram hrané audiovizuálne diela bol zvolený Jakub Gejdoš a Dušan Rapoš. Pre podprogram dokumentárne audiovizuálne diela: Darina Smržová, Miroslava Trizmová a Jaroslav Vojtek. Členov komisie pre podprogram animované audiovizuálne diela doplnil Patrik Pašš mladší. Pre podprogram audiovizuálne diela určené pre iný spôsob uvádzania na verejnosti než je kinodistribúcia a televízne vysielanie Rada AVF zvolila šesť nových členov: Alena Bodingerová, Peter Gavalier, Jakub Gejdoš, Matej Gyárfáš, Barbara Hessová a Ľubomír Viluda. Do komisie pre podporu rozširovania a uvádzania audiovizuálnych diel na verejnosti pribudli: Jakub Gejdoš a Martin Palúch, pre program podpora výskumu, vzdelávania, výchovy a edičnej činnosti: Jana Dudková a do komisie pre program podpora rozvoja technológií Jakub Gejdoš. Gejdoš je pritom až v štyroch komisiách, podľa Obucha to umožňuje zákon a znamená to len viac práce.
"Členstvo v odbornej komisii AVF je dvojročné a novým členom vzniklo dňom ich vymenovania. Všetky odborné komisie v najbližšom období čaká hodnotiaci proces projektov, ktoré žiadatelia predkladajú v otvorených výzvach. Hodnotenie projektov sa uskutoční už podľa nových pravidiel, ktoré na januárovom zasadnutí definitívne schválila rada fondu po dôslednej príprave a podrobnej diskusii aj na základe pripomienok odbornej verejnosti," informoval ďalej Obuch.
Rada AVF o nových členov odborných komisií fondu rozhodla už v doplnenom zložení. Minister kultúry Daniel Krajcer v utorok 25. januára vymenoval do Rady Audiovizuálneho fondu za oblasť distribúcie audiovizuálnych diel Ľubu Féglovú a za oblasť nezávislých producentov v audiovízii Zuzanu Gindl-Tatárovú.
Ministerstvo kultúry zverejnilo 21. decembra minulý rok výzvu na predkladanie návrhov na vymenovanie členov rady Audiovizuálneho fondu. V stanovenom termíne do 17. januára prišlo päť návrhov na vymenovanie za člena rady z oblasti nezávislých producentov a tri návrhy na vymenovanie člena rady z oblasti distribúcie audiovizuálnych diel. Profesorku Zuzanu Gindl-Tatárovú navrhli do funkcie člena rady Audiovizuálneho fondu Slovenská asociácia producentov v audiovízii, Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave, Slovenský filmový ústav a Slovenská filmová a televízna akadémia. Na členstvo v rade Audiovizuálneho fondu nominovali Ľubu Féglovú spoločnosti Film Europe s.r.o., Cinemax a.s. a Continental Film s.r.o., dodalo ministerstvo kultúry v tlačovej správe.
Vlani na jeseň sa členstva vzdal Michal Drobný za distribútorov a následne začiatkom decembra sa vzdal členstva v rade AVF predseda rady fondu Patrik Pašš z oblasti nezávislých producentov v audiovízii. Pašš 9. decembra oznámil, že sa vzdal členstva v rade fondu napriek tomu, že nesúhlasí so spochybňovaním jeho pôsobenia vo fonde. Po kritike Asociácie nezávislých producentov vyzval minister kultúry Daniel Krajcer 7. decembra vtedajšieho predsedu rady fondu Pašša, ale aj člena jednej z komisií fondu Jaroslava Barana na odstúpenie, ak sa preukáže ich konflikt záujmov pri udeľovaní príspevkov z fondu. Pašš nesúhlasil so spochybňovaním jeho pôsobenia vo fonde. Ako uviedol vo vyhlásení k svojmu odstúpeniu, opakované vyhlásenia niektorých členov filmárskej obce o tom, že porušuje zákon alebo vnútorné predpisy fondu, "nemajú právny základ a ich výzvy na 'konanie' zo strany ministra kultúry či orgánov fondu prezrádzajú prinajmenšom neznalosť právnych predpisov". Drobný aj Pašš mali v Audiovizuálnom fonde, ktorého poslaním je podpora a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku, zastávať svoje funkcie šesť rokov. Pašša, Drobného a ďalších siedmich - historicky prvých členov Rady Audiovizuálneho fondu, vymenoval 30. marca 2009 Krajcerov predchodca Marek Maďarič.
© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Vo veku 61 rokov zomrel v pondelok večer nemecký filmový producent, režisér a scenárista Bernd Eichinger. Filmár skonal na infarkt počas večere so svojou rodinou a priateľmi v Los Angeles. "Všetci sme šokovaní touto neuveriteľnou správou. Cítime s jeho rodinou a príbuznými," uviedla v stanovisku produkčná spoločnosť Constantin Film AG, v ktorej má producent väčšinový podiel.
Bernd Eichinger sa počas viac ako 40 rokov podpísal pod snímky, ktoré zaujali kritikov a mali aj komerčný úspech. Ako scenárista a producent sa podieľal napríklad na filme Pád Tretej ríše (2004) o posledných dňoch nacistického diktátora Adolfa Hitlera, ktorý bol nominovaný na Oscara. Na cenu Akadémie v kategórii Najlepší cudzojazyčný film bola nominovaná aj snímka Baader Meinhof Komplex (2008), na ktorej sa taktiež podieľal ako scenárista i producent. Eichinger je podpísaný aj pod filmami Nekonečný príbeh (1984), Meno ruže (1986), Dom duchov (1993), Resident Evil (2002) a jeho pokračovaniami, Fantastická štvorka (2005) či Parfum: Príbeh vraha (2006).
"Úmrtie Bernda Eichingera je stratou veľkého nemeckého filmára a producenta, ktorý sa presadil na medzinárodnom poli tak ako málokto iný," uviedol nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle. "Bol to motor nemeckého filmárstva," povedal o Eichingerovi minister kultúry Nemecka Bernd Neumann.
Filmár, ktorý striedavo žil v Nemecku a Los Angeles, po sebe zanechal manželku Katju a 29-ročnú dcéru z predchádzajúceho vzťahu.
Licenčná rada dnes pokutovala televízie JOJ a Markíza. Vysielateľovi TV JOJ, spoločnosti MAC TV uložila pokutu 3 400 eur za porušenie ochrany maloletých zlým označením vekovej prístupnosti programu Prci, prci, prcičky 5 – Nahá míľa 26. a 27. decembra 2009. Ako ďalej agentúru SITA informoval riaditeľ kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) Ľuboš Kukliš, druhú pokutu, tento raz vo výške 1 000 eur dala rada MAC TV za porušenie zákazu sponzorovania politickej publicistiky v diskusnom programe Lampa vysielanom 26. augusta 2010. Sankciu vo výške 500 eur dostala spoločnosť Markíza-Slovakia, vysielateľ TV Markíza za porušenie pravidiel pri odvysielaní príspevkov z olympijských hier, na ktorých vysielanie mala výhradné práva STV. V tomto prípade televízia podľa RVR porušila tzv. právo na krátke spravodajstvo a presiahla časový limit a nedostatočne uviedla pôvodný zdroj. Podľa tzv. práva na krátke spravodajstvo môžu televízni vysielatelia vyrobiť z podujatia vyvolávajúceho zvýšený záujem verejnosti, na ktorého vysielanie má výhradné právo iný vysielateľ, pre svoje spravodajstvo krátky záznam do 90 sekúnd. Na zázname musí byť zreteľne označený vysielateľ, ktorý má na vysielanie právo.
RVR dnes tiež uložila nefinančné sankcie - upozornenie na porušenie zákona o vysielaní a retransmisii. Dostala ho spoločnosť TV Pezinok pre skrytú reklamu v programe Radi poradíme odvysielanom 20. júna 2010. Upozornenie na porušenie zákona dostala aj spoločnosť Slovak Telecom pre porušenie zákona v súvislosti s poskytovaním retransmisie - služby Magio Sat prostredníctvom satelitu v rozpore s registráciou. Rovnakú sankciu dostala aj spoločnosť Rádio Viva pre nevyužívanie frekvencií 96,1 MHz Nitra, 106,7 MHz Rimavská Sobota, 107,0 MHz Dobšiná, 92,0 MHz Žiar nad Hronom, 95,6 MHz Bardejov, 92,8 MHz Ružomberok na účely, na ktoré jej boli pridelené. Licenčná rada dnes udelila licenciu na lokálne digitálne vysielanie programovej služby eM-TV spoločnosti Progres Malacky.
Plénum národnej rady bude na februárovej schôdzi v tajnom hlasovaní rozhodovať o dvoch nových členoch Rady pre vysielanie a retransmisiu a vyberať si bude zo štyroch kandidátov. Po preštudovaní prihlášok dnes parlamentný výbor pre kultúru a médiá skonštatoval, že všetci uchádzači spĺňajú požadované náležitosti. Pôvodne sa prihlásili piati záujemcovia, klub poslancov za stranu Sloboda a Solidarita však stiahol svojho kandidáta, ktorým bol Peter Vrábel.
Za člena rady na šesťročné funkčné obdobie kandidujú radca stratégie riaditeľa Towercomu Peter Alakša, ktorého nominoval Medzinárodný tlačový inštitút - IPI Slovensko, riaditeľ strategického rozvoja Slovenskej televízie Ján Dianiška, ktorého by v rade chcela základná organizácia Odborového zväzu masmédií STV Bratislava, odborník pre ústavného činiteľa v rezorte životného prostredia Attila Lovász, ktorého nominoval klub poslancov za Most-Híd a štvrtým je Miloš Mistrík, profesor z Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorá ho aj navrhla.
Dôvodom pre voľbu dvoch nových členov je koniec funkčného obdobia Petra Abraháma a Miloša Mistríka k 16. februáru. Funkčné obdobie nových členov deväčlennej rady začne plynúť od 17. februára. V prípade, že v prvom kole nezvolia žiadneho kandidáta, uskutoční sa druhé kolo voľby.
K piatim denníkom, ktoré majú prioritný prístup k diplomatickým dokumentom od internetového projektu WikiLeaks, sa pripojili ďalšie štyri významné európske denníky. Nórsky Aftenposten, švédsky Svenska Dagbladet, nemecký Die Welt a dánsky Politiken sa dohodli so spoločnosťou WikiLeaks na spolupráci pri zverejňovaní 250 tisíc dokumentov, z ktorých 15 652 má označenie tajné. Informoval o tom Martin Joensson, výkonný riaditeľ švédskeho denníka Svenska Dagbladet.
"Obsah dokumentov je tak enormný, že je z logistického hľadiska jednoduchšie pracovať v tíme," uviedol v nedeľu pre AFP Joensson. Svenska Dagbladet a Afterposten patria pod nórsku mediálnu spoločnosť Schibsted. Joensson neuviedol, ako sa jeho spoločnosť k databáze dopracovala. Nešpecifikoval ani obsah dohody so spoločnosťou WikiLeaks. Dokumenty majú k dispozícii od decembra.
Doteraz mali prednostné právo na postupné zverejňovanie diplomatických depeší amerických diplomatov francúzsky Le Monde, španielsky El País, americký New York Times, britský The Guardian a nemecký Der Spiegel. 
