11. 7. 2020

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Spoločnosť Facebook zvažuje, že zakáže akúkoľvek politickú reklamu na svojej sociálnej sieti v dňoch pred prezidentskými voľbami v USA, ktoré sa uskutočnia 3. novembra. Informovala o tom v piatok agentúra Bloomberg s odvolaním sa na nemenované zdroje oboznámené s plánmi spoločnosti.
O možnom zákaze sa ešte len diskutuje, rozhodnutie zatiaľ nepadlo, píše Bloomberg.
Hovorca Facebooku sa pre agentúru Reuters odmietol k správe vyjadriť.
Facebook je pod tlakom za to, že neoveruje správnosť faktov uvedených v politickej reklame, čo zdôvodnil okrem iného slobodou prejavu. Oproti tomu mikroblogovacia sieť Twitter, jeho hlavný rival, vlani vo svojich príspevkoch všetku politickú reklamu zakázala, všíma si Reuters.
Volebné štáby demokratického uchádzača o prezidentskú kandidatúru Joea Bidena a prezidenta Donalda Trumpa sa k tejto správe bezprostredne nevyjadrili.
V júni členovia Bidenovho volebného štábu napísali otvorený list šéfovi Facebooku Markovi Zuckerbergovi, v ktorom žiadajú, aby spoločnosť pred voľbami overovala správnosť faktov uvedených v politickej reklame.

Copyright © TASR 2020




Za piatkové problémy s niekoľkými aplikáciami na iPhoneoch a iPadoch môže Facebook. Spoločnosť pre BBC uviedla, že "pri niektorých aplikáciách pre iOS došlo k problému v dôsledku zmeny kódu", no "problém rýchlo vyriešili". "Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti," dodali zástupcovia Facebooku. Aplikácie ako Spotify, TikTok, Tinder a Waze neboli funkčné niekoľko hodín.
Podobný problém nastal aj v máji a vyradil služby na časť dňa. Oba prípady rozpútali debatu, či Facebook nemá až príliš veľkú moc nad nezávislými aplikáciami. Vývojár aplikácií Guilherme Rambo po májovom incidente napísal, že "sa stala chyba a nebolo to úmyselné, no zdôrazňuje to, že (Facebook) má kontrolu nad aplikáciami, ktoré obsahujú jeho kód".
Problémy znepokojujú mnohých používateľov iOS, naopak, používatelia Androidu potvrdili, že im aplikácie "fungujú dobre".



Populárna aplikácia TikTok vymazala od júla do decembra 2019 viac ako 49 miliónov videí. Vo svojej najnovšej správe o transparentnosti o tom informovali zástupcovia firmy. Takisto potvrdili, že od vlád a polície prijali približne 500 žiadostí súvisiacich so zdieľaním dát, pričom vyhoveli približne 480 z nich.
TikTok vlastní čínska firma ByteDance. Aplikácia však v Číne nie je dostupná. TikTok nezaregistroval žiadnu žiadosť týkajúcu sa dát zo strany čínskej vlády alebo polície. Takisto čínska vláda aplikáciu nepožiadala o odstránenie nejakého obsahu.
Firma v spomínanej správe objasnila, že 25,5 % zmazaných videí obsahovalo nahých dospelých ľudí alebo sexuálne akty. Ďalších 24,8 % videí porušilo nariadenia o ochrane detí, 21,5 % príspevkov zobrazovalo nelegálne činnosti alebo "regulovaný tovar". Tri percentá vymazali pre obťažovanie alebo šikanovanie a menej ako jedno percento odstránených videí súviselo s prejavom nenávisti.
Všetkých 49 miliónov videí predstavuje menej ako jedno percento videí, ktoré ľudia zverejnili medzi júlom a decembrom 2019. Celkovo 98,2 % odstránených príspevkov zaregistrovali s pomocou strojového učenia alebo moderátorov ešte predtým, ako ich nahlásili používatelia.
Americké úrady v súčasnosti skúmajú, či TikTok dodržiava dohodu z roku 2019 o ochrane používateľov mladších ako 13 rokov. Predstavitelia aplikácie uviedli, že v systéme fungujú zavedené obmedzenia a pre osoby do 13 rokov platia aj ďalšie opatrenia súvisiace s bezpečnosťou a súkromím. Americký minister zahraničia Mike Pompeo nedávno naznačil, že Spojené štáty zvažujú zakázanie čínskych aplikácií sociálnych médií vrátane TikToku.
Indická vláda aplikáciu už zakázala v súvislosti s kybernetickou bezpečnosťou.
Firma ohlásila, že zvažuje zriadenie nového sídla mimo Číny.



©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.



Reklamná pauza,môžete sa...

Reklamná pauza,môžete sa...

10. 7. 2020

Zomrel Svatopluk Matyáš

Zomrel Svatopluk Matyáš

Vo veku 90 rokov zomrel dnes herec Svatopluk Matyáš.

Známy je z filmov Nebeskí jazdci, Stretnutie v júli či Akcia Bororo a seriálov Kamenný poriadok, Priatelia Zeleného údolia alebo 30 prípadov majora Zemana. Pôsobil tiež v divadlách v Hořovicích, Hradci Králové, Ostrave a Košiciach. Naposledy stál pred kamerou v roku 2014 v televíznom seriáli Stopy života.
Svatopluk Matyáš sa narodil 18. októbra 1929 v Radslaviciach na Přerovsku, po maturite na obchodnej akadémii v Prahe vyštudoval odbor herectvo na DAMU. Vytvoril rad milovnických aj charakterových divadelných rolí, bohatá je jeho filmografia aj účinkovanie v televíznych inscenáciách.
Vo filme sa Matyáš objavil hneď ako čerstvý absolvent DAMU v troch snímkach z roku 1956, ktoré sú však dnes už skôr zabudnuté. Väčšiu úlohu potom hral vo vojnovej dráme Ročník 21 (1957), ale rovnako ako u rady iných hercov, tak aj u Matyáša bolo jeho mimopražské divadelné angažmán príčinou jeho relatívne málo filmografia až do konca 60. rokov. Väčšiu úlohu dostal znovu vo vojnovej dráme Nebeskí jazdci (1968).
S rozvojom regionálnych televíznych štúdií Matyáš ako člen moravských divadelných scén dostal viac príležitostí v projektoch ostravskej a brnenskej televízie. Diváci si ho tak môžu pamätal zo seriálov Kamenný poriadok (1975) alebo Priatelia zeleného údola (1979).
Okrem spomínaných filmov účinkoval tiež treba vo filmoch Pozor, vizita !, Schôdzka sa tiene, Skalpel, prosím, Anjel zvádza diabla, Všetci moji blízki, Nejasná správa o konci sveta, Putá alebo Tri sezóny v pekle.


 Copyright © ČTK 2020

Poľsko, náš vzor!

Poľsko, náš vzor!


MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Moskva popiera obvinenia zo zapojenia sa čečenských úradov do vraždy ruského občana v Rakúsku, uviedla vo štvrtok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
"S poľutovaním musíme konštatovať, že niekoľko médií narážalo na to, že úrady Čečenskej republiky mohli byť zapletené do vraždy. Rozhodne podobné špekulácie popierame a považujeme ich za nevhodné a škodiace prebiehajúcemu vyšetrovaniu," povedala hovorkyňa. Podľa nej ruské veľvyslanectvo v Rakúsku aktívne spolupracuje s príslušnými orgánmi.
Zdroje z rakúskej polície pre agentúru TASS uviedli, že 43-ročného azylanta, ruského občana, nedávno zastrelili v rakúskej dedine Gerasdorf bei Wien. Zadržali podozrivého 47-ročného ruského občana. Neskôr zadržali pre podozrenie z účasti na vražde ďalšieho muža.
Podľa prokurátorov pochádzala obeť z Čečenska a v Rakúsku žila pod menom Martin Beck v súlade s programom na ochranu identity. Obaja podozriví sú taktiež čečenskí občania.
Motív vraždy bol podľa prokurátorov politický, pretože obeť písala blog, kde vyjadrovala svoje politické názory. Čečenský prezident Ramzan Kadyrov obvinil z vraždy protiruské spravodajské služby. Podľa neho zahraničné spravodajské služby pomáhajú vytvoriť a potom odstránia politických blogerov, aby vyvolali politickú odozvu proti Rusku.



Copyright © TASR 2020



Počas pandémie koronavírusu stúplo opäť v Českej republike nelegálne sťahovanie filmov. Na panelovej diskusii, ktorú včera v Prahe usporiadal karlovarský filmový festival, to povedala riaditeľka Štátneho fondu kinematografie Helena Bezděk Fraňková. Situácia, ktorú zapríčinila koronavírová kríza a zatvorené kina, by sa podľa nej mala vziať ako výzva k osvete, pretože mnoho ľudí podľa nej stále nevie, či si sťahuje audiovizuálny obsah legálne alebo nelegálne.
"Pripravovaná novela autorského zákona obsahuje síce nástroje, ktoré by mali pomôcť zneškodňovať nelegálne úložiska. Užívatelia by tiež mali vedieť, že keď platia za bajty, neznamená to, že platia za autorské práva," uviedla. České legálne VOD platformy podľa nej sú stále málo vidieť a je potrebné posilniť ich propagáciu.
Debatu na tému český filmový priemysel v čase pandémie, dopady krízy a možné východiská pre nadchádzajúce obdobie spoluorganizovala Kancelária Kreatívne Európa a zúčastnili sa jej režiséri, zástupcovia výrobcov, distribútorov či kinárov.
Väčšina kín v Česku musela zavrieť v polovici marca po vyhlásení vládnych opatrení proti šíreniu koronavírusu. Otvoriť za prísnych a obmedzujúcich podmienok mohla 11. mája, ale ako uviedol Ivo Anderle z distribučnej spoločnosti Aerofilms, mnohí na to neboli pripravení, pretože sa treba pustili do opráv. Predovšetkým ale chýbal obsah, teda nové filmy, a chýbajú doteraz - predovšetkým z produkcie veľkých amerických štúdií, ktorá čakajú na vhodnú dobu, respektíve na čo najviac publika.
"Filmy zrazu majú toľko miesta, že na to nie sme zvyknutí," uviedol Anderle za spoločnosť, ktorá sa zameriava skôr na európske alebo artové filmy. "Kiná nemajú americkej blockbustery. Hráme v mnohých kinách, ale nie pre viac ľudí, maximálne je to rovnako ako predtým. Hľadám teda filmy, ktoré by mali čo najväčší divácky potenciál, a snažím sa využiť situáciu, kedy kiná nemajú čo hrať, a ponúknuť im niečo, čo bude zaujímať čo najviac ľudí, "uviedol.
Distribúcia formou VOD (Video on Demand, video na požiadanie) zaznamenala počas koronavírovej krízy nárast záujmu. Podľa Anderleho sa po opadnutí krízy objem takéhoto sledovania obsahu vracia späť, ale nie tam, kde bol. "Zasiahlo to ľudí, na ktoré by sme si netrúfli, záujem sa vracia na 2,5 až trojnásobok toho, čo bolo pred krízou," pochvaľoval si. Legálna ponuka sťahovania filmov ale v ČR podľa neho stále nie je širšia ako ponuka toho, čo poskytujú nelegálne servery.


Copyright © ČTK 2020

Meghan, vojvodkyňa zo Sussexu, vo štvrtok požiadala súd, aby zabránil novinám Mail on Sunday vo zverejnení mien jej piatich priateliek, ktoré ju vlani obraňovali v anonymnom rozhovore pre americký magazín People. Ten v súčasnosti súvisí s jej žalobou na bulvárne noviny Mail on Sunday a ich vydavateľa Associated Newspapers za články s úryvkami "súkromného a dôverného" listu, ktorý Meghan napísala otcovi niekoľko mesiacov po svadbe s princom Harrym v roku 2018.
Vojvodkyňa Meghan vo svojej svedeckej výpovedi podanej na britskom vyššom súde uvádza, že sa noviny vyhrážali zverejnením mien piatich žien, ktoré sa s People zhovárali anonymne, no sú menované v súdnych dokumentoch v rámci jej žaloby. Noviny sa podľa jej slov zverejnením snažia dosiahnuť zisk a odviesť pozornosť od pointy prípadu, pričom ohrozujú emočnú a mentálnu pohodu jej priateliek, ktoré majú právo na súkromie.
Noviny vo vyhlásení uviedli, že nemajú vôbec v úmysle cez víkend zverejniť mená žien, hoci nevidia dôvod, prečo ich utajovať, keď sú "ich dôkazy v centre prípadu". Preto by mal podľa nich o utajenosti mien rozhodnúť súd.
Meghan v žalobe obviňuje noviny a vydavateľa z porušenia autorských práv, zneužitia súkromných informácií a porušenia britského zákona na ochranu osobných údajov.
Zástupcovia žalovaných však vinu popierajú a argumentujú, že zverejnenie listu vojvodkyne Thomasovi Markleovi prišlo v reakcii na "jednostranný" článok v People, ktorý obsahoval rozhovor s blízkymi priateľkami a spomínal aj daný list. To podľa právnikov znamená, že bol vo verejnej doméne. Noviny tiež argumentujú, že "o kráľovskú rodinu a činnosti, správanie sa a štandardy správania sa jej členov je obrovský a legitímny verejný záujem" a to sa netýka iba ich verejného vystupovania, ale aj "ich osobných a rodinných vzťahov, pretože tieto sú neoddeliteľnou súčasťou správneho fungovania monarchie".




Spoločnosť Facebook odstránila siete účtov a stránok s väzbami na politického stratéga Rogera Stonea a brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
V spojitosti so Stoneom, ktorý je spojenec amerického prezidenta Donalda Trumpa a vlani ho uznali vinným z klamania Kongresu, a jeho spolupracovníkmi Facebook zakročil proti dezinformačnej sieti. Zrušil dovedna 54 účtov, 50 stránok na svojej sociálnej sieti a štyri kontá na službe Instagram, ktoré zverejňovali príspevky o Stoneových webstránkach, knihách, mediálnych vystúpeniach, miestnej politike a materiáloch, ktoré zverejnila platforma Wikileaks pred prezidentskými voľbami v roku 2016. Niektoré dokonca mali väzby na skupiny presadzujúce nadradenosť belochov. Popularitu príspevkom v komentároch zdanlivo pridávali falošné profily, ktoré sa vydávali za obyvateľov Floridy. Jednu alebo viac facebookových stránok sledovalo okolo 260-tisíc účtov a celkovo zrušené stránky minuli na reklamu na Facebooku okolo 308-tisíc dolárov (v prepočte takmer 273-tisíc eur).
Nathaniel Gleicher, vedúci oddelenia kybernetickej bezpečnosti spoločnosti Facebook, uviedol, že v rámci zrušenia siete stiahnu okrem iného aj Stoneove osobné účty. "Videli sme, ako sa tu hlboko zapájajú do aktivít," uviedol.
Stone účasť na dezinformačnej sieti popiera a pre denník The New York Times sa vyjadril, že nikdy "nevlastnil ani nekontroloval falošné účty na Facebooku, Twitteri alebo Instagrame".
V súvislosti s Bolsonarom zase Facebook identifikoval sieť falošných kont, ktoré viedli zamestnanci jeho vlády. Spoločnosť dovedna odstránila 35 facebookových účtov, 14 stránok, jednu skupinu a 38 kont na Instagrame, ktoré zverejňovali politické mémy, kritizovali politickú opozíciu, médiá a novinárov a zverejňovali príspevky o pandémii koronavírusu. Zodpovedné osoby vytvorili "falošné osoby vystupujúce ako novinári" a maskovali sa za spravodajské médiá. Facebook spája dané kontá so zamestnancami kancelárií Jaira Bolsonara, jeho synmi Eduardom a Fláviom či osobitným poradcom Térciom Arnaudom.
Facebook tiež zrušil účty spojené s dezinformačnou kampaňou na Ukrajine, ktorú spája s miestnou reklamnou agentúrou, a stránku PR agentúry Estraterra sídliacej v Kanade za účasť na zahraničnom zasahovaní zameranom na Salvádor, Argentínu, Uruguaj, Venezuelu, Ekvádor a Čile.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.





HOAX: Opäť sa šírila stará dezinformácia o tom, že Rómovia majú lieky zadarmo

HOAX: 

Opäť sa šírila stará dezinformácia o tom, že Rómovia majú lieky zadarmo



Na Facebooku sa opäť šírila ničím nepodložená informácia, že Rómovia nemusia v lekárňach platiť za lieky, pokiaľ predložia potvrdenie zo Sociálnej poisťovne. To však nie je pravda, táto dezinformácia z roku 2011 bola už mnohokrát vyvrátená. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Ide o jeden z najstarších a najvirálnejších hoaxov na slovenskom Facebooku. Na súkromnom profile sa objavil už v októbri 2011. V príspevku sa uvádzalo (doslovné znenie): "Rómovia nemusia platiť za lieky. Bol som v lekárni kúpiť deťom kvapky na kašeľ a do nosa atď. Predo mnou boli ONI, vybrali si lieky a ... potom vytiahli papier zo sociálky, ... lekárnička ho potvrdila a odišli. Pýtal som sa, čo to bolo a ona mi povedala, že sú sociálne slabí, tak im štát platí lieky."
Aj keď má tento príspevok takmer deväť rokov, mnohí používatelia Facebooku ho opäť zdieľali aj počas koronakrízy v roku 2020. Príspevok bol zdieľaný napríklad v skupine Občiansky tribunál, NEPOTREBUJEM POLITIKOV - Priama občianska demokracia, alebo tiež stránkou Ľsns-Ľudová strana Naše SlovenskoFan page.
Tvrdenie, že Rómovia nemusia platiť za lieky, prípadne, že im lieky platí štát, je nepravdivé. Za lieky s doplatkom a voľnopredajné lieky totiž v lekárni platia všetci bez výnimky. Rozsah zdravotnej starostlivosti a služieb s ňou súvisiacich uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia vymedzuje zákon č. 577/2004 Z. z. a rozsah a podmienky úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín vymedzuje zákon č. 363/2011 Z. z.
Ani v jednom zo zákonov nie je zmienka o nároku na špeciálnu starostlivosť či akékoľvek iné úľavy v súvislosti s platbami za lieky na základe etnickej príslušnosti. Takéto opatrenie by bolo v rozpore s článkom 12 Ústavy SR.
Agentúra AFP kontaktovala Sociálnu poisťovňu, ktorá je v klamlivom facebookovom príspevku priamo spomenutá, s otázkou, či vydáva akékoľvek potvrdenie pre Rómov, na základe ktorého by si mohli nárokovať lieky zadarmo. Mária Ďurišová z odboru komunikácie s verejnosťou pre AFP uviedla: "Poplatky za lieky sú súčasťou zdravotného poistenia a zdravotnej starostlivosti, ktoré do kompetencie Sociálnej poisťovne nepatria. Sociálna poisťovňa je poverená o. i. výkonom nemocenského poistenia ako poistenia pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Pri posudzovaní nároku na nemocenské dávky Sociálna poisťovňa v žiadnom prípade neskúma, z akej skupiny obyvateľstva poistenec pochádza."
Stanovisko o tom, že finančné úľavy na lieky sa neposkytujú na základe etnicity, poslala AFP Zuzana Štukovská z referátu komunikácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).
Hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Jana Lukáčová pre AFP uviedla, že v minulosti už vyvrátili hoax o tom, že by existovali potvrdenia od Úradu práce či už pre Rómov alebo pre poberateľov pomoci v hmotnej núdzi, na ktoré by lekárne dávali zľavu.
V minulosti na svojom facebookovom profile správu vyvrátil aj Ábel Ravasz, bývalý splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity (2016 - 2020). V reportáži RTVS Ravasz uviedol, že neexistujú žiadne sociálne dávky špeciálne pre Rómov. "Zvyčajne sú to klamstvá a zvyčajne sú to účelové klamstvá," povedal Ravasz v minulosti pre RTVS.
Zdroj: TASR

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA




„Voliči mu dali hlas napriek tomu, že mal nejakú fotku. A to ostatné buď nevedel alebo sa nedokázalo. Keby vozil drogy, tak je vo väzení a nie v parlamente.“
Poslankyňa Cigániková (SaS)

"Ako člen tejto vlády presadzujem jasné prozápadné a euroatlantické smerovanie Slovenska. Akékoľvek spochybňovanie mojej osoby vnímam ako aktivitu finančných skupín, ktoré sa obávajú o svoju budúcnosť v zdravotníctve.“
Minister Marek Krajčí

"Budeme ochraňovať americký spôsob života, ktorý začal v roku 1492, keď Kolumbus objavil Ameriku."
Donald Trump

„Predpokladám, že vo finále SaS a Za ľudí stiahnu chvost a bola to len taká hra na ľudí. Na tejto kauze Borisl Kollár nestratil skoro nič. SaS a Za ľudí sa snažia takýmto spôsobom to nejako uhrať a tváriť, že ako zásadovo by chceli niečo dosiahnuť a aký majú ten zásadový názor. Myslím si, že na konci to bude presne opačne, ako sa tvária.“
Igor Matovič

"Myslím že, že sme na dobrom mieste. Nesúhlasím s ním. Robíme dobrú prácu.“ 
Donald Trump v utorok vyjadril nesúhlas s vyjadreniami imumológa Anthonyho Fauciho


„Niečo tak odporne farizejské ako je pán podpredseda Šeliga som v živote nestretol“.
Boris Kollár

SLOVAK MEDIA NEWS


SLOVAK MEDIA NEWS



V Košiciach vznikol projekt, ktorého ambíciou je pomáhať novinárom. Bezplatná služba umožňuje prepojenie profesionálov pracujúcich v médiách so špecialistami z rôznych odvetví, ktorí sú pripravení reagovať na ich otázky. Informovala o tom spoluzakladateľka projektu Medializuj.sk Jana Beerová.
Nápad na startup vznikol pred vyše rokom. Stojí za ním trojica mladých východniarov Jana Beerová a Miroslava Korytková, ktoré sa dlhoročne venujú médiám a public relations, a vývojár Zsolt Szabo so skúsenosťami v medzinárodných startupoch. „V médiách sme často videli množstvo neoverených informácií. Z vlastnej novinárskej praxe viem, že získanie vyjadrenia od odborníka je časovo náročné a pritom veľmi dôležité pre zabezpečenie objektivity. Zároveň poznáme veľa špičkových odborníkov, ktorí by novinárom radi pomohli. Preto sme sa rozhodli vytvoriť bezplatnú službu Medializuj.sk, ktorá spája novinárov s odborníkmi a pomôcť tak obom stranám,” vysvetľuje Beerová.
Do databázy sa môžu pridať novinári a odborníci z celého Slovenska. Stačí sa zaregistrovať a počkať na schválenie registrácie. „Všetky registrácie a rovnako aj všetky otázky od novinárov, ktoré sú zadané do systému, kontrolujeme manuálne, aby sme maximalizovali kvalitu služby,” uviedla Beerová. Novinár môže po registrácii vytvoriť výzvy pre špecialistov pôsobiacich v konkrétnom odbore, ale vie aj položiť otázku širokej verejnosti, napríklad pri príprave ankety. Filtrácia je možná aj na základe regiónu pôsobenia a publicista môže kontaktovať respondenta aj individuálne.
Registrácia do zoznamu odborníkov prebieha nepretržite. Po zadaní základných údajov môže používateľ vyplniť svoj profesijný životopis, opísať svoje skúsenosti a úspechy, pridať rôzne odkazy či priložiť fotografie, ktoré smie novinár použiť v pripravovanom článku.
Služba prepájania novinárov a odborníkov je bezplatná. „Je pre nás dôležité, aby bola táto služba navždy poskytovaná zadarmo a veríme, že vďaka nej vznikne množstvo kvalitných textov, ktoré potešia čitateľov,” dodala Beerová. V budúcnosti pribudnú aj platené služby, ako napríklad distribúcia tlačových správ. Pilotne bol projekt spustený na Slovensku, v priebehu roka 2020 bude rozšírený do viacerých krajín Európy.

 
Copyright © TASR 2020

MEDIA NEWS


MEDIA NEWS

Poľské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo nemeckého diplomata v súvislosti s údajnou zaujatosťou nemeckých médií pri pokrývaní kampane pred druhým kolo poľských prezidentských volieb. Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA.
Ministerstvo zahraničných vecí vo Varšave vo štvrtok uviedlo, že odmieta manipulácie a jednostranné hodnotenia prezidentských volieb v Poľsku. Takéto praktiky podľa neho charakterizovali nedávnu sériu článkov zverejnených v nemeckých a poľských médiách, ktoré majú nemeckých vlastníkov.
Tieto články podľa poľského rezortu diplomacie vytvárajú dojem, že uvedené médiá podporujú jednu zo súperiacich strán v druhom kole prezidentských volieb vypísanom na 12. júla.
Súperom súčasného prezidenta Andrzeja Dudu bude varšavský primátor Rafal Trzaskowski, kandidát centristickej Občianskej koalície (KO).
S predstaviteľom poľského rezortu diplomacie sa stretol diplomat dočasne poverený vedením nemeckého veľvyslanectva vo Varšave, obchodný radca Knut Abraham. Nový nemecký veľvyslanec Arndt Freytag von Loringhoven totiž ešte nenastúpil do úradu, uvádza na svojej webovej stránke denník Die Welt.
Nemecké veľvyslanectvo konanie stretnutia potvrdilo, avšak neuviedlo nijaké ďalšie podrobnosti.
Poľský prezident Duda v piatok 3. júla naznačil, že sa Nemecko pokúša zasahovať do prezidentských volieb v Poľsku, pripomína DPA.
Duda to vyhlásil po tom, čo poľský bulvárny denník Fakt, ktorého majiteľom je nemecká spoločnosť Axel Springer, informoval o prezidentskej milosti udelenej mužovi odsúdenému za pedofíliu.
Úrady ešte predtým vysvetlili, že udelená milosť sa týka len zrušenia súdneho zákazu kontaktu s obeťou a muž odsúdený za pedofíliu si odpykal celý trest. Denník Fakt napísal, že muž ukončil výkon trestu pred piatimi rokmi - v roku 2015.
Sporná titulná stránka denníka Fakt môže podľa niektorých komentátorov vzbudzovať dojem, že samotný prezident Duda je spájaný so sexuálnymi zločinmi.
Prezident Duda takisto kritizoval varšavského spravodajcu nemeckého denníka Die Welt, ktorý podľa DPA napísal, že Trzaskowski by mal Dudu vo voľbách poraziť.
Spoločnosť Axel Springer sa k záležitosti odmietla vyjadriť.


Brazílskym novinárom, ktorí robili rozhovor s nakazeným prezidentom Jairom Bolsonarom, nariadil ich zamestnávateľ samoizoláciu, kým nebudú mať negatívny test na koronavírus SARS-CoV-2. Informovala o tom agentúra Reuters.
Bolsonaro v utorok oznámil, že bol pozitívne testovaný na koronavírus. Urobil tak pred skupinou novinárov, ktorí boli v jeho tesnej blízkosti, teda bez dodržania odborníkmi odporúčanej minimálnej vzdialenosti jedného až dvoch metrov.
Neskôr prezident od novinárov odstúpil a sňal si z tváre rúško - údajne chcel, aby fotografi a kameramani mohli nasnímať jeho tvár, aby bolo vidno, že sa má dobre.
Televízne stanice CNN Brasil, Record TV a štátom prevádzkovaná spoločnosť Brazil Communications Company (EBC) vo svojich vyhláseniach uviedli, že redaktorom následne dočasne nariadili samoizoláciu.
Reportéri Record TV a EBC sa budú môcť vrátiť do práce až vtedy, keď budú mať negatívny test na koronavírus. CNN Brasil neuviedla, aké pokyny dala svojmu štábu.
Zväz novinárov pre federálny dištrikt, v ktorom sa nachádza aj hlavné mesto Brazília, vyzval médiá, aby pozastavili rozhovory a kontakty novinárov s Bolsonarom. Prezident už osobné vystúpenia zrušil, pokračovať bude v režime videokonferencií.
Napriek vývoju epidemiologickej situácie v Brazílii sa Bolsonaro neustále snaží epidémiu bagatelizovať, keď ju označuje za banálnu chrípku. Je aj proti odporúčaniam epidemiológov týkajúcim sa fyzických kontaktov ľudí i reštrikciám vo výrobe a podnikaní, ktoré považuje za príliš škodlivé pre ekonomiku.
Novým koronavírusom sa v Brazílii doteraz infikovalo viac ako 1,6 milióna ľudí a vyše 66.000 ich zomrelo na respiračné ochorenie COVID-19 spôsobené novým koronavírusom.
Samotný Bolsonaro v stredu prostredníctvom sociálnej siete Twitter oznámil, že sa má "veľmi dobre" a má len mierne symptómy ochorenia, čo pripísal užívaniu antimalarického preparátu hydroxychlorochín - zatiaľ netestovanému na liečbu COVID-19.


Súčasný poľský prezident Andrzej Duda a jeho protikandidát v druhom kole prezidentských volieb Rafal Trzaskowski sa nestretnú v debatnom dueli, ako býva pred voľbami zvykom. Informovala o tom televízia TVN24.pl.
Podľa analytikov sa Duda a Trzaskowski takto snažia "za každú cenu vyhnúť chybe, ktorá by ich prišla draho".
Obaja preto namiesto spoločnej debaty zorganizovali v pondelok svoje "sólo" vystúpenie, pričom na pódiu bol v oboch prípadoch rečnícky pult pre neprítomného súpera.
Spravodajský server Onet.pl túto situáciu vníma ako dôkaz toho, že "poľsko-poľská vojna nestratila na svojej intenzite".
Duda zorganizoval svoje ťažiskové vystúpenie v meste Koňskie v strednom Poľsku. Vysielala ho provládna televízia TVP a Duda počas neho odpovedal na vopred zozbierané otázky divákov.
Jeho konkurent Trzaskowski v rovnaký deň podstúpil "grilovanie" novinármi pozvanými do mesta Leszno na západe Poľska.
Onet.pl v utorok na margo týchto "monodebát" napísal, že "táto predvolebná kampaň sa zapíše do dejín. Či už v Poľsku alebo v inej krajine považovanej za demokratickú sa ešte nikdy nestalo, aby dvaja kandidáti prezidentských volieb organizovali debatu sami so sebou a podľa svojich vlastných pravidiel".
Server poznamenal, že Duda a Trzaskowski nechceli ísť do skutočnej konfrontácie, v ktorej by mohli u voličov stratiť body, keďže ich súboj o prezidentský úrad bude veľmi tesný.
"Radšej si bili na diaľku a mobilizovali svoj vlastný elektorát," dodal Onet.pl.
Tento spravodajský portál však súčasne konštatoval, že počas záverečných "debát" ani Duda, ani Trzaskowski "nepovedali nič, čo by mohlo ovplyvniť nedeľňajšie hlasovanie".
"V skutočnosti každý z nich prehral sám so sebou a obaja dokázali, že sú veľkí pokrytci, ktorým nezáleží ani na skutočnej diskusii, ani na úcte k demokratickým právam a zvyklostiam," píše Onet.pl.
Pondelok podľa Onetu.pl "jasne ukázal, k čomu vedú informačné bubliny, keď majú politici a ich voliči vlastné televízne kanály, noviny, rozhlasové stanice alebo webové stránky. Toto rozdelenie, ktoré po celé roky zhoršovali hlavné politické strany (v Poľsku), vzalo spoločnosti dôležitý volebný nástroj, ktorým je debata (kandidátov) pred prezidentskými voľbami".
Druhé kolo prezidentských volieb v Poľsku sa bude konať v nedeľu 12. júla.



Čečenský prezident Ramzan Kadyrov vo štvrtok vyhlásil, že čečenského blogera, ktorý sa minulý týždeň pri Viedni stal obeťou vraždy, zabili zahraničné tajné služby.
Zavraždeným je bloger Mamichan (Anzor) Umarov, ktorý vo svojich článkoch Kadyrova ostro kritizoval. Okrem blogov pripravoval aj príspevky pre svoj videokanál na sieti YouTube, ktorý mal názov "Anzor iz Veny" (Anzor z Viedne) a mal 12.600 pravidelných sledovateľov.
Podľa správ miestnych médií Umarov bol žiadateľom o politický azyl v Rakúsku, kde žil už niekoľko rokov, pričom používal meno Martin Beck.
Rakúska polícia v súvislosti s vraždou zadržala dvoch občanov Ruska čečenského pôvodu.
Agentúra AFP napísala, že najnovšia vražda v Rakúsku zvýšila obavy o bezpečnosť čečenských disidentov žijúcich v exile. V uplynulom období totiž došlo k vraždám i pokusom o zabitie odporcov súčasného režimu v tejto kaukazskej republike.
Napr. v januári našli v hotelovej izbe vo francúzskom meste Lille telo čečenského opozičného vodcu Imrana Alijeva. Na jeho tele sa našlo 135 bodných rán.
Aj Alijeva Kadyrov vo štvrtok spomenul medzi osobami, ktorých smrť majú na svedomí zahraničné tajné služby. Podľa neho sily zo zahrania útočia na čečenských disidentov v exile, aby potom mohli zvaliť vinu na čečenské vedenie.
Kadyrov vo svojom vyjadrení zverejnenom na sociálnej sieti Telegram tvrdí, že aj bloger Umarov bol medzi tými, ktorí "sa stali ... obeťami tajných služieb pracujúcich proti Rusku a najmä proti mne". Čečenský líder pritom podľa AFP nešpecifikoval, o ktoré krajiny konkrétne ide.
O čečenských disidentoch sa Kadyrov vyjadril ako o "predajných hlásnych trúbach", ktoré dostávajú "za svoju robotu zaplatené" a "potom sú zabité ako údajne nevinné obete" čečenského režimu, ktorý kritizovali.
Agentúra AFP pripomenula, že Kadyrov, oddaný spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, vedie Čečensko od roku 2007. Hovorí sa, že od Moskvy má voľnú ruku na použitie tvrdej ruky, aby v Čečensku udržal poriadok. Ľudskoprávne organizácie Kadyrova obviňujú z porušovania slobody slova i tvrdých represálií voči svojim odporcom.
Ruský nezávislý spravodajský server Novaja gazeta napísal, že v Rakúsku zavraždený muž bol "osobným nepriateľom" Kadyrova a že Umarovov blog bol obľúbený kvôli "otvorenosti autora".
Mnohí sledovatelia blogov zavraždeného na sociálnych sieťach uviedli, že bloger často na adresu čečenského vedenia používal expresívne výrazy, čo je pre "čečenskú komunitu neprijateľné".


Platforma YouTube nemusí vydať IP adresy a e-mailové adresy používateľov, ktorí na YouTube v období rokov 2013-14 nezákonne nahrali dva filmy. Vyplýva to zo štvrtkového rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (CJEU) v Luxemburgu, o ktorom informovala agentúra Reuters.
Nemecký súd sa na CJEU obrátil v súvislosti s prípadom internetového pirátstva.
Nemecká produkčná spoločnosť Constantin Film žiadala aby YouTube a Google vydali údaje používateľov, ktorí na tieto platformy nahrali dva filmy, na ktoré mala táto spoločnosť na území Nemecka výhradné práva.
Spoločnosť Constantin Film sa na nemecký súd obrátila po tom, ako jej Google a YouTube odmietli tieto údaje vydať.
Súdny dvor EÚ vo štvrtok rozhodol, že na základe európskeho práva sú prevádzkovatelia služieb povinní poskytnúť len poštové adresy používateľov. Na e-mailové a IP adresy, či telefónne čísla sa tento zákon podľa európskeho súdu nevzťahuje.
Členské krajiny EÚ však môžu držiteľom duševného vlastníctva udeliť právo žiadať viac informácii v prípade, že sa zachová rovnováha medzi základnými právami a ďalšími všeobecnými princípmi práva EÚ, uviedol vo štvrtok európsky súd.
Spoločnosť Google je vlastníkom platformy YouTube, ktorú kúpila ešte v roku 2006.


Copyright © TASR 2020