MEDIA NEWS
Bulharský investigatívny novinár Christo Grozev, známy vďaka projektom organizácie Bellingcat, ktorého Rusko zaradilo na zoznam hľadaných osôb, má obavy o svoj život i životy členov svojej rodiny. V tejto súvislosti mu už pomoc ponúklo niekoľko európskych krajín vrátane Rakúska, kde žil v posledných desiatich rokoch, informovala vo štvrtok agentúra AP.
Bulharský premiér Galab Donev vo štvrtok uviedol, že Rusko Sofiu oficiálnou cestou neinformovalo o žiadnych obvineniach vznesených voči Grozevovi, ktorý sa tento rok vo svojej investigatívnej činnosti zameral na vojnové zločiny spáchané na Ukrajine a pripisované ruskej armáde.
Zaradenie Grozeva na zoznam Ruskom hľadaných osôb označil Donev za neprijateľný čin, ktorý "predstavuje zásah do slobody prejavu a pokus o zastrašenie bulharského občana".
V súvislosti s Grozevovou kauzou si bulharské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok predvolalo ruskú veľvyslankyňu.
Samotný Grozev už v pondelok v statuse zverejnenom na Twitteri uviedol, že netuší, prečo ho Kremeľ zaradil na zoznam hľadaných osôb. „V istom zmysle na tom nezáleží — už roky dávajú jasne najavo, že sa boja našej práce a nezastavia sa pred ničím, aby sa jej zbavili," konštatoval.
Grozev, ktorý z bezpečnostných dôvodov nezverejňuje miesto, kde sa nachádza, v rozhovore pre médiá vyjadril obavy o svoj život a život svojej rodiny. Povedal tiež, že očakáva podporu od bulharského štátu. Dodal, že pomoc mu ponúklo už viacero iných krajín.
V spomínanom rozhovore Grozev uviedol, že v posledných rokoch on i jeho kolegovia z Bellingcatu cestovali tak, že si letenky kupovali na poslednú chvíľu, aby nebolo ľahké zistiť, kam smerujú a čo vyšetrujú. Teraz sa musia vyhnúť tomu, aby sa dostali na územie krajiny, ktorá by "mohla chcieť urobiť Kremľu službu".
Grozev svojho času viedol vyšetrovanie prípadov otráv ruského opozičného politika Alexeja Navaľného a bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéry, pričom odhalil a dokázal, že šlo o činy spáchané ruskou vojenskou rozviedkou.
Bulharsko, ktoré bolo kedysi blízkym spojencom Sovietskeho zväzu, je členom Európskej únie a NATO a po vpáde ruskej armády na Ukrajinu podporilo západné sankcie uvalené na Rusko za rozpútanie vojny na Ukrajine.
Rusko koncom apríla prerušilo dodávky plynu do Bulharska, ktorého vláda odmietla požiadavku Moskvy platiť účty za plyn v rubľoch.
O dva mesiace neskôr Bulharsko vyhostilo 70 pracovníkov ruskej diplomatickej misie a ich rodinných príslušníkov. Toto hromadné vyhostenie — jedno z najväčších v Európe — spôsobilo nárast napätia medzi týmito historicky blízkymi krajinami.
Copyright © TASR 2022
Kremeľ zosilňuje úsilie dostať na svoju stranu vojenských blogerov a ponúka im mocenské pozície. Konštatuje to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorého to umožňuje Moskve „posilniť niektoré elementy oficiálnej rétoriky“ prostredníctvom populárnych kanálov. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Jeden ruský vojenský bloger, ktorého ruský prezident Vladimir Putin menoval do ruskej rady pre ľudské práva, hlásal oficiálne vyhlásenie rady, že nedostala žiadne informácie o násilnej mobilizácii zajatcov k účasti vo vojne, píše ISW. Ďalší bloger, ktorý získal miesto v Putinovej mobilizačnej pracovnej skupine, zas vyjadril nadšenie z možnosti predniesť svoje obavy priamo ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi počas prvého stretnutia pracovnej skupiny 28. decembra. „Ponukou týchto pozícií vo vláde Kremeľ presadzuje autocenzúru a predstavuje svoje naratívy niektorým osobnostiam v priestore vojenských blogerov. Putinovo vymenovanie týchto vojenských blogerov do oficiálnych pozícií tiež naznačuje, že súhlasí s ich extrémnymi a niekedy genocídnymi vyhláseniami,“ uvádza inštitút.
Do informačnej sféry Kremľa je podľa ISW čiastočne integrovaných najmenej sedem najprominentnejších vojenských blogerov. Kremeľ by z toho mohol „významne profitovať“, ale je nepravdepodobné, že Putin „skrotí celú komunitu“.
Bulharské ministerstvo zahraničia si vo štvrtok predvolalo ruského veľvyslanca, aby vysvetlil, prečo Moskva zaradila bulharského novinára pracujúceho pre medzinárodný investigatívny web na zoznam hľadaných osôb. Stalo sa tak po tom, čo hlavné strany v parlamente vyzvali na podporu Christa Grozeva.
Grozev je vedúci výskumník investigatívneho zoskupenia Bellingcat, ktorý vyšetroval otravy ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného a bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa. Tento rok sa sústredil na údajné ruské vojnové zločiny na Ukrajine. Novinár, ktorý z bezpečnostných dôvodov nezverejňuje, kde sa nachádza, v pondelok na Twitteri napísal, že netuší na základe čoho ho Kremeľ zaradil na spomenutý zoznam.
Bulharský premiér Galab Donev vo štvrtok uviedol, že Rusko cez oficiálne kanály neinformovalo Bulharsko o akýchkoľvek obvineniach vznesených proti Grozevovi. „Tento čin je neprijateľný... predstavuje zásah do slobody prejavu a pokus zastrašiť bulharského občana,“ povedal predseda bulharskej vlády.
Grozev prostredníctvom videospojenia hovoril s miestnymi televíziami a vyjadril obavy o jeho život aj jeho rodiny, pričom povedal, že očakáva podporu od Bulharska. Pomoc mu podľa jeho slov ponúklo niekoľko európskych krajín vrátane Rakúska, kde žil v ostatnom desaťročí. Novinár povedal, že v posledných rokoch on a jeho kolegovia z Bellingcatu cestovali „s nákupmi lístkov na poslednú chvíľu, aby nebolo ľahké zistiť, kam ideme a čo vyšetrujeme“. „Teraz sa musíme vyhnúť tomu, aby sme sa dostali na územie krajiny, ktorá by mohla Kremľu urobiť láskavosť,“ dodal.
Po schválení nových mediálnych zákonov máme technologicky modernú a neutrálnu legislatívu, ktorá reflektuje na všetky druhy médií - od televízie po internetové platformy na zdieľanie videí, od periodickej tlače po spravodajské portály, podcasty a audioknihy. Pred reformou mediálnej legislatívy slovenské zákony poznali v zásade len periodickú tlač, tlačové agentúry, vysielanie a od neho odvodené audiovizuálne služby. Ako ďalej uviedla dočasne poverená ministerka kultúry Natália Milanová (OľaNO) na sociálnej sieti, podľa nej ide o najdôležitejšiu reformu, ktorú sa podarilo uskutočniť v tomto roku, a to nielen obsahom, ale aj rozsahom zmien.
„Do mediálneho prostredia prináša legislatívna reforma tak väčšiu prehľadnosť mediálneho vlastníctva, ako aj posilnenie ochrany novinárskeho zdroja. Od 1. augusta 2022 tak vďaka zákonu vieme účinnejšie zakročiť aj voči takým príspevkom na internete, ktoré propagujú násilie alebo nenávisť voči menšinám, či sú nástrojom propagandy," tvrdí Milanová. Novinári tak podľa dočasne poverenej ministerky môžu používať modernú právnu úpravu, ktorá ich a ich prácu ochráni bez ohľadu na to, kto bude práve pri moci. „Pri pohľade za hranice Slovenska si ešte viac uvedomujem, že práve sloboda prejavu a nezávislosť médií sú základnými hodnotami, na ktorých stojí zdravá občianska spoločnosť, a preto musíme nezávislosť médií chrániť v každom čase," myslí si Milanová.
Dočasne poverená ministerka kultúry ďalej verí, že už budúci rok sa podarí na európskej úrovni prijať Európsky akt o slobode médií, s ktorými sa stotožňuje a jeho prijatie podporuje. „Som úprimne rada, že v oblasti regulácie médií patrí momentálne Slovensko k štátom, ktorými sa môže inšpirovať aj Európska únia," uviedla v závere Natália Milanová.
Najviac sledovateľov na sociálnej sieti Facebook si v tomto roku udržala prezidentka Zuzana Čaputová. Jej profilová stránka má takmer 371-tisíc sledovateľov a oproti minulému roku získala takmer 34-tisíc nových odberateľov. Údaje vyplývajú z analýzy profilov a stránok politikov na Facebooku, ktorú vypracovala Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave. Druhý najvyšší počet sledovateľov má stránka lídra Hlas - sociálna demokracia Petra Pellegriniho, ktorú sleduje takmer 315-tisíc ľudí. Na treťom mieste sa umiestnil profil lídra Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) Igora Matoviča s viac ako 273-tisíc odberateľmi. Nasleduje predseda Smeru - sociálna demokracia Robert Fico so 197 490 sledovateľmi, predseda Sme rodina Boris Kollár so 144 081 odberateľmi a predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík so 143 024 sledovateľmi. Najmenej sledovateľov z vybraných politikov má predsedníčka Za Ľudí Veronika Remišová 57 321 a premiér SR Eduard Heger (OĽaNO) 53 927 odberateľov.
Najviac sledovateľov pribudlo Robertovi Ficovi, získal viac ako 37 400 odberateľov, prezidentke Čaputovej pribudlo viac ako 33 800 nových odberateľov. Pokles sledovateľov zaznamenal profil Igora Matoviča, znížil sa o 8 176 ľudí a predsedu Sme rodina Borisa Kollára, u ktorého sa znížil o 1 559 sledovateľov.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že najvyšší počet príspevkov na svojom profile publikovala predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová, za rok pridala viac ako 680 príspevkov. Nasleduje profil Petra Pellegriniho s viac ako 660 príspevkami a stránka premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) s viac ako 585 príspevkami. Líder OĽaNO Matovič pridal v súčasnom roku 583 príspevkov, Zuzana Čaputová 519 a Robert Fico 382. Najmenej príspevkov z vybraných politikov pridali Boris Kollár 305 a Richard Sulík 150.
Najviac komentované a zdieľané boli príspevky Roberta Fica. Príspevky šéfa Smeru-SD zdieľalo 635 075 ľudí a komentovalo 447 911. Za ním nasledujú príspevky Petra Pellegriniho a Eduarda Hegera v prípade počtu komentárov. Pellegriniho príspevky celkovo komentovalo 298 488 ľudí, Hegerove 290 574. Po Robertovi Ficovi dosiahol najvyšší počet zdieľaní Pellegrini celkovo 151 585. Najmenej komentované a zdieľané príspevky má Boris Kollár, komentovalo ich 37 512 ľudí a zdieľalo 6 756.
Najvyšší počet kliknutí na príspevok, komentovaní, zdieľaní alebo označení "like" mali príspevky Roberta Fica, celkovo dosiahli viac ako 5-miliónov interakcií. Za Ficom sa umiestnila Zuzana Čaputová s 3 407 299 interakciami a Peter Pellegrini s 2 397 462 interakciami. Najmenej interakcií zaznamenal šéf Sme rodina 186 285. Ficova a Pellegriniho stánka využívala i možnosť platených príspevkov, ktoré sa cielene zobrazujú užívateľom podľa zadaných parametrov, ako napr. vek, pohlavie či región a zvyšujú tak počet interakcií. Naopak, profil prezidentky nemal, tak ako v predchádzajúcich rokoch ani v tom súčasnom, žiadne platené príspevky. Najviac platených príspevkov mal na svojej stránke Robert Fico, aktívnych bolo celkom 260 kampaní. Profil Petra Pellegriniho mal aktívnych 110 platených príspevkov. Medzi lídrami koaličných strán mala najviac platených príspevkov Veronika Remišová, a to 69. Hegerova stránka mala podľa prieskumu v tomto roku len jeden platený príspevok. Profily Borisa Kollára a Richarda Sulíka nepublikovali za rok 2022 žiaden platený príspevok.
Najväčší počet sledovateľov spomedzi vybraných zahraničných politikov má na sociálnej sieti stránka francúzskeho prezidentka Emmanuela Macrona, celkom 4 697 652. Nasleduje profil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, celkom 3 132 615 odberateľov. Na treťom mieste sa umiestnil bývalý premiér Veľkej Británie Boris Johnson s 2 437 184 sledovateľmi. Profil ukrajinského prezidenta v tomto roku získal takmer 1 900 000 nových sledovateľov. Taktiež zo všetkých analyzovaných politikov zverejnil na svojej stránke najviac príspevkov takmer 1 800. Celkovo podľa prieskumu dosiahli viac ako 44 700 000 interakcií. Druhý najvyšší počet príspevkov uverejnil český premiér Petr Fiala 1 184 a Boris Johnson 441. Najmenej príspevkov zaznamenal profil českého prezidenta Miloša Zemana s počtom 238. Zeman mal taktiež i najmenší počet interakcií, konkrétne 390 121.
Kontroverznú postavu sociálnych médií a bývalého profesionálneho kickboxera Andrewa Tatea vo štvrtok zadržali v Rumunsku v súvislosti s obvineniami z obchodovania s ľuďmi a znásilnenia. Informovali o tom miestne médiá.
Tatea, ktorý je britsko-americkým občanom a pred časom si vyslúžil zákaz od viacerých internetových platforiem pre jeho mizogýnne názory a nenávistné prejavy, údajne zatkli spolu s jeho bratom Tristanom v župe Ilfov, severne od rumunského hlavného mesta Bukurešť.
Rumunská agentúra, ktorá sa venuje vyšetrovaniu organizovaného zločinu (DIICOT), uviedla v stanovisku, že zadržala štyroch podozrivých - dvoch britských a dvoch rumunských občanov, pre obvinenia z účasti v organizovanej zločineckej skupine, obchodovania s ľuďmi a znásilnení.
Britskí občania podľa DIICOT lákali ženy, ktoré následne podrobovali „fyzickému násiliu a psychickému nátlaku“, sexuálne ich zneužívala skupina členov a nútili ich účinkovať v pornografii s cieľom získať „významný finančný prospech“.
DIICOT identifikoval šesť ľudí sexuálne zneužitých touto organizovanou skupinou a podozrivých zadržali na 24 hodín. V súvislosti s prípadom vykonali vo štvrtok razie v piatich domoch.
Copyright
© SITA 2022
.
