RTVS odvysiela priame prenosy Fortuna ligy

RTVS odvysiela priame prenosy 

Fortuna ligy

Slovenskí futbaloví fanúšikovia budú opäť sledovať priame televízne prenosy zo zápasov Fortuna ligy už od začiatku novej sezóny. RTVS ich po intenzívnych rokovaniach prinesie na svojich obrazovkách. Spravidla v tradičnom sobotňajšom termíne odvysiela jeden zápas z každého kola najvyššej slovenskej futbalovej ligy. Priame prenosy odštartuje v sobotu 21. júla o 18:15 na Dvojke duel FK Senica s úradujúcim majstrom Spartakom Trnava.

„Ligový futbal na obrazovke RTVS? Jednoznačne áno. Bola to jedna z našich priorít. Našou maximálnou snahou bolo exkluzívne získať slovenský futbal pre trh voľne dostupných TV spoločností. Toto výrazne pomôže kvalite našich prenosov, ktoré spestríme niekoľkými novinkami,“ priblížil riaditeľ Sekcie športu RTVS Matej Hajko.

RTVS obohatí počas sezóny priame prenosy v niekoľkých etapách. Už od úvodných kôl prinesie výrazné graficko-informačné prvky, ako je napríklad vzdialenosť lopty od brány pri priamom kope. „Pri viacerých predchádzajúcich projektoch mali pozitívnu odozvu flashbacky, čiže krátke obrazové návraty do minulosti súťaže, pri ktorých môžeme využívať náš bohatý archív, a preto s nimi prichádzame v tejto sezóne Fortuna ligy,“ doplnil tímlíder pre priame prenosy Pavol Gašpar

V 2. kole sa v sobotu 28. júla od 18:15 predstavia pred kamerami RTVS futbalisti MŠK Žilina a FC Nitra.

„Som rád, že náš ligový futbal zostáva na RTVS a bude tak pre fanúšikov naďalej dostupný na voľnej televízii. Je to pre dobro Fortuna ligy a jej fanúšikov po celom Slovensku,“ uviedol prezident Únie ligových klubov Ivan Kozák.

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

RTVS si pripomenie zakladateľku Zlatej brány A. Takáčovú

RTVS si pripomenie zakladateľku 

Zlatej brány A. Takáčovú

RTVS so zármutkom prijala správu o úmrtí zakladateľky Zlatej brány, dramaturgičky Alice Takáčovej. Jej tvorbu si RTVS pripomenie v sobotu (21.7.) o 7.05 h na Dvojke v jednom z prvých vydaní relácie Zlatá brána.
V deň poslednej rozlúčky, v pondelok (23.7.) o 17. hodine, Dvojka odvysiela dokument Brána do televízie, ktorý aj cez rozprávanie a spomienky Takáčovej zachytáva výnimočné momenty z 55-ročnej tvorby košického štúdia RTVS. Následne diváci uvidia o 17.40 h jedno z posledných vydaní Zlatej brány, ktoré autorsky pripravila. Rádio Regina Východ si dlhoročnú dramaturgičku Zlatej brány pripomenie v pondelok o 6.15 h v rannom vysielaní.
Takáčová stála pri zrode tohto programu vtedajšej Československej televízie, ktorý vznikal v košickom televíznom štúdiu. Autorsky ho pripravovala od roku 1971 až do roku 1996. Jej rukami prešlo nespočetne veľa detí, ktoré sa vďaka Zlatej bráne naučili aj herectvu. "Deti, ktoré s nami robili, mali od šesť do desať rokov. Za celý čas výroby Zlatej brány sa u nás vystriedalo asi šesť takýchto detských generácií," zaspomínala si v jednom z rozhovorov.
Zlatá brána patrila k najobľúbenejšiemu televíznemu programu pre deti a mládež, ktorý rovnako milovali deti aj rodičia. Každý rok na konkurzy prichádzali stovky malých záujemcov a mnohé z pesničiek, ako Bola raz malá hviezdička, Klope dáždik, Čumbulák, Slnečný vietor či Kykymora sa stali hitmi.
"Alica Takáčová patrí k tej generácii tvorcov košického štúdia Slovenskej televízie, ktorá sa nezmazateľným spôsobom zapísala do jeho histórie. S jej menom bude už navždy spätá predovšetkým relácia Zlatá brána, v ktorej začínalo a profesionálne rástlo množstvo detských talentov a ktorá košické štúdio preslávila nielen vo vtedajšom Československu, ale prakticky v celej Európe. Súčasne platí, že už v 70. rokoch symbolicky spojila košické rozhlasové i televízne štúdio, keďže s detskou pesničkovou tvorbou začala v rozhlase a pokračovala v televízii," priblížil šéf Štúdia RTVS Košice Jozef Puchala.
Zlatú bránu odvysielalo košické štúdio prvýkrát 31. augusta 1969. V jej prapôvodnej podobe ju pripravovalo až do roku 1990 a následne v rokoch 1995 - 1997 aj s Hitparádou Zlatej brány. Celkovo diváci videli 165 častí.

Prieskum Median SK

Prieskum Median SK

Rádio Expres je najpočúvanejším rádiom s dosiahnutým výsledkom 33,5 percenta za obdobie apríl – jún 2018. Vyplýva to z výsledkov prieskumu počúvanosti Radioprojekt v parametri počúval posledný týždeň za obdobie apríl až jún 2018. Na druhom mieste je rádio Slovensko s 27,4 percenta, tretie Fun rádio s 23,9 percenta, rádio Europa 2 má počúvanosť 19 percent, rádio Vlna dosiahlo 15,1 percenta, rádio Jemné 14,6 percenta a rádio Regina 11,3 percenta.
Celková počúvanosť rádií v parametri počúval posledný týždeň predstavuje 89,7 percenta, čo je 4.013.000 poslucháčov vo veku 14 - 79 rokov. Každý deň počúvajú rádio takmer tri milióny ľudí (64,5 percenta populácie). V priemere každý občan Slovenskej republiky počúva denne rádio takmer dve hodiny a desať minút. Každý poslucháč počúva rádio priemerne tri hodiny a 20 minút.
V parametri podiel na trhu (share) je na prvej pozícii rovnako rádio Expres s podielom 21,2 percenta, nasleduje rádio Slovensko s hodnotou 21 percent, Fun rádio dosiahlo 12 percent, rádio Vlna 7,9 percenta, rádio Europa 2 7,8 percenta a rádio Jemné 7,1 percenta.
Spoločnosť Median SK, s. r. o., realizuje kontinuálny prieskum Radioprojekt od apríla 2009. Výsledky zverejnené v tlačovej správe boli zbierané v termíne od 2. 4. 2018 do 24. 6. 2018. Prieskum bol realizovaný na vzorke 4019 respondentov, občanov Slovenskej republiky vo veku 14 - 79 rokov. Uvedené údaje boli zverejnené 20. júla podľa výsledkov prieskumu Median SK, Radioprojekt IV. - VI./2018.
Copyright © TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Písomný protest voči prístupu gréckych úradov k spravodajcovi ORF a jeho tímu na grécko-albánskych hraniciach adresoval vo štvrtok gréckej ambasáde vo Viedni generálny riaditeľ rakúskeho verejnoprávneho rozhlasu a televízie ORF Alexander Wrabetz. Informovala o tom agentúra APA.
Spravodajca Christian Wehrschütz chcel v pohraničí nakrútiť v stredu príspevok pre druhé vydanie spravodajskej relácie televízie ORF Zeit im Bild a urobiť rozhovory s prítomnými zástupcami Frontexu. Lokálne úrady však vopred udelené povolenia neakceptovali a namiesto toho asi na 90 minút zadržali novinára i jeho vodiča na hraničnom priechode. Grécke orgány im vrátili doklady a umožnili pokračovať v ceste až po telefonáte na rakúske veľvyslanectvo v Aténach. Tímu ORF sa však nebolo umožnené realizovať jeho vopred avizované a dohovorené pracovné povinnosti.
Ako konštatoval generálny riaditeľ ORF, správanie gréckych úradov považuje za neakceptovaný zásah do výkonu novinárskeho povolania, proti ktorému ostro protestuje. Navyše pripomenul konanie gréckej strany a zdôraznil, že ide o obmedzovanie slobody tlače a nerešpektovanie informačného poslania rakúskeho verejnoprávneho média, ktoré sa nesmie tolerovať.

Copyright © TASR 2018

Neznámi páchatelia zastrelili na Filipínach rozhlasového komentátora. Zástupca polície Arnel Escobal uviedol, že 38-ročný Joey Llana sa v piatok ráno chystal vyraziť autom do práce, keď ho pri jeho dome v meste Daraga zabili. Útočníci vystrelili približne tucet rán a z miesta ušli. Polícia v súčasnosti vyšetruje motív útoku.
Medzinárodná federácia novinárov incident odsúdila. Podľa filipínskeho Národného zväzu novinárov by to bola už dvanásta vražda novinára počas mandátu prezidenta Rodriga Duterteho, a to v prípade, ak sa preukáže, že incident súvisel s prácou zosnulého.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané. 

Zomrela Alica Takáčová

Zomrela Alica Takáčová

Zomrela Alica Takáčová, dramaturgička Slovenskej televízie, ktorá vyše 20 rokov stála pri výrobe každej Zlatej brány.
V Zlatej bráne sa vystriedalo šesť generácií detí. Svoju kariéru v Zlatej bráne odštartovala herečka Zuzka Tlučková,Igor Timko z kapely No Name, spevák a moderátor Mirec Babjak, či bývalý superstarista Martin Krausz.

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

„Lidský odpad, který se v médiích a na sociálních sítích pohoršuje nad tím, že si pan prezident po vzniku společné oficiální fotografie na summitu NATO sedl kvůli bolavým nohám na židli, si zaslouží to nejhlubší opovržení. Druhorepubliková špína! Každý, kdo si utahuje ze zdravotního handicapu, je prachobyčejný šmejd. Tak si to pamatujou, Gibš. Spánek není handicap, spánek je lék.“
Jiří Ovčáček

"Všiml jsem si v sobotním Blesku titulku, že ožralu zachraňovala prezidentova ochranka. Potěšilo mě to, jsou to obětaví hoši. Není nad každodenní tréning."
Karel Schwarzenberg

"Čierna Hora môže začať byť agresívna a gratulujem, sme v tretej svetovej vojne."
Donald Trump

"Ukrajinské zákony pre slovenských občanov neplatia pán Muška, to by ste mohli vedieť."
Andrej Danko

Zomrel Šinobu Hašimoto

Zomrel Šinobu Hašimoto

Vo veku 100 rokov zomrel vo štvrtok japonský scenárista, režisér a producent Šinobu Hašimoto, ktorý často spolupracoval s režisérom Akirom Kurosawom - okrem iného aj na filmoch Sedem samurajov či Rašómon.
Japonská televízia NHHK informovala, že Hašimoto zomrel vo štvrtok vo svojom dome v Tokiu na zápal pľúc.
Vo svojich profesionálnych aktivitách Hašimoto pokračoval až do svojich 90 rokov. V ďalšej práci mu zabránili zdravotné problémy súvisiace s mozgovou porážkou.
Za svoju prácu dostal niekoľko prestížnych ocenení, vrátane Zlatého leva na filmovom festivale v Benátkach.

Copyright © TASR 2018

Národná komunikácia

Národná komunikácia

Zomrel Adrian Cronauer

Zomrel Adrian Cronauer

Vo veku 79 rokov zomrel americký rozhlasový diskdžokej Adrian Cronauer, ktorý inšpiroval tvorcov filmu Dobré ráno, Vietnam (1987). Mary Muse, manželka jeho nevlastného syna Michaela, vo štvrtok potvrdila, že naposledy vydýchol v stredu po dlhej chorobe. Žil v Troutville v štáte Virginia.

Adrian Cronauer pôsobil v rokoch 1965 a 1966 ako člen amerického letectva vo Vietname, kde začínal svoju rozhlasovú šou pozdravom "Dobré ráno, Vietnam". Túto frázu použil v spomínanej snímke režiséra Barryho Levinsona aj predstaviteľ hlavného hrdinu, diskdžokej armádneho rozhlasu, Robin Williams.

Cronauer pochádzal z Pittsburghu. Bol synom pracovníka v oceliarskom priemysle a učiteľky. Strávil 21 rokov v televízii, reklame či školstve pred tým, ako sa zameral na právnu prax. Neskôr pracoval aj ako poradca v Pentagone.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané. 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Medzinárodná mediálna ľudskoprávna skupina Reportéri bez hraníc (RSF) vyzvala vo štvrtok Japonsko a medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečili oslobodenie japonského novinára uneseného a zadržiavaného v Sýrii po zverejnení ďalšieho videozáznamu, na ktorom je zachytený. Informuje o tom agentúra DPA.
Japonské médiá začiatkom júla informovali o novom videu s Džumpeiom Jasudom, ktorý zmizol ešte v roku 2015 po svojom príchode do Sýrie. V krajine mal spravodajsky pokrývať občiansku vojnu.
Médiá však poukázali aj na jeho zhoršený zdravotný stav. Odvolali sa pritom na Sýrčana s kontaktmi na skupinu, ktorá Jasudu uniesla. "Ak sa potvrdí existencia videa a dátum, kedy bolo nafilmované, opäť to posilní našu nádej, že uvidíme Džumpeia Jasudu živého," uviedol riaditeľ kancelárie Reportérov bez hraníc pre Východnú Áziu Cédric Alviani.
"Viac než kedykoľvek predtým vyzývame japonské úrady a medzinárodné spoločenstvo, aby konali v záujme prepustenia tohto novinára predtým, než bude neskoro," dodal.
Na videozázname s dátumom 17. októbra 2017, ktorým disponuje japonská komerčná televízna sieť Nippon News Network (NNN), Jasuda po anglicky hovorí, že sa má "dobre" a dúfa, že uvidí svoju rodinu.
"Chcel by som vás vidieť... Dúfam, že čoskoro," povedal unesený japonský novinár.
Jasudu údajne zadržiava skupina Džabhat Fatah aš-Šám napojená na medzinárodnú teroristickú sieť al-Káida. Skupina bola predtým známa ako Front an-Nusra, píše DPA.
Fotografie i videá s Džumpeiom Jasudom boli na internete zverejnené aj v marci a máji 2016.

Americký prezident Donald Trump obvinil vo štvrtok spravodajské médiá zo snahy o konfrontáciu s Ruskom, ktorá by mohla viesť k vojne. Podľa agentúry AP je toto vyjadrenie súčasťou Trumpových snáh o odvrátenie kritiky za jeho pondelkový summit s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
"Médiá šíriace falošné správy tak veľmi chcú vidieť veľkú konfrontáciu s Ruskom, dokonca konfrontáciu, ktorá by mohla viesť k vojne," uviedol Trump na Twitteri. Týmto médiám sa podľa neho nepáči fakt, že bude zrejme udržiavať dobrý vzťah s Vladimirom Putinom.
Stretnutie s ním označil za "veľký úspech". Podľa vlastných slov sa už teší na ďalšie spoločné stretnutie, aby sa mohli začať uskutočňovať niektoré z mnohých vecí, o ktorých s Putinom diskutovali vrátane zastavenia terorizmu či zaistenia bezpečnosti pre Izrael.
Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov však povedal novinárom, že Moskva a Washington zatiaľ nediskutujú o možnosti zorganizovania ďalšieho stretnutia oboch prezidentov, informuje agentúra TASS.
Trump sa tiež sťažoval, že mnohé mediálne správy o ňom sú "úplnými výmyslami". Média "sa zbláznili", uviedol na Twitteri.
Za úspešný označil summit vo štvrtok aj Putin. Obvinil pritom Trumpových odporcov v USA z marenia akéhokoľvek pokroku v otázkach, o ktorých diskutovali.
Putin ruským diplomatom povedal, že americko-ruské vzťahy sú "istým spôsobom horšie ako počas studenej vojny", ale stretnutie s Trumpom im umožnilo vydať sa na "cestu k pozitívnej zmene".
"Uvidíme, ako sa veci budú vyvíjať ďalej," uviedol a vyjadril znepokojenie nad bližšie nešpecifikovanými "silami" v USA, ktoré sa snažia zabrániť akémukoľvek zlepšeniu vzťahov, obzvlášť spolupráci týkajúcej sa vojny v Sýrii alebo kontroly zbrojenia.

Šéf spoločnosti Facebook Mark Zuckerberg vyhlásil, že verí spravodajskej komunite USA, podľa ktorej Rusko využívalo Facebook na zasahovanie do amerických prezidentských volieb.
"Videli sme dosť jasné dôkazy o tom, že Rusi sa snažili zasahovať do volieb," uviedol v rozhovore pre webový server Recode, ktorý bol zverejnený v stredu. Konštatoval, že nemá "žiadny dôvod" neveriť americkým tajným službám, podľa ktorých Rusko Facebook zneužilo.
"Sú to skutočné veci. Nie sú to veci, ktoré by si niekto vymyslel. Videli sme túto aktivitu," povedal s tým, že sledovali aktivitu Agentúry na výskum internetu so sídlom v Petrohrade. Nemonitorovali len jej snaženie v USA, ale spätne sledovali jej úsilie manipulovať kultúru a správy v samotnom Rusku, približuje Zuckerbergove vyjadrenia server časopisu The Washington Examiner.
Agentúra na výskum internetu, takzvaná trollovská farma, sa špecializuje na šírenie internetovej propagandy a dezinformácií. Agentúra podľa amerických vyšetrovateľov začala do politiky Spojených štátov zasahovať už v roku 2014, teda približne dva roky pred prezidentskými voľbami.

Šéf spoločnosti Facebook Mark Zuckerberg vníma popieranie holokaustu ako "hlboko urážlivé", avšak nedomnieva sa, že by mal byť takýto obsah na Facebooku zakázaný. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP, ktorá pripomína, že Zuckerberg má židovský pôvod.
V rozhovore pre webovú spravodajskú stránku Recode Zuckerberg uviedol, že podľa neho sú záležitosti, ktoré "rôzni ľudia zle chápu". Nemyslí si, že ich chápu zle "zámerne".
Jeho výroky vyvolali vlnu kritiky, a to aj zo strany Ligy proti hanobeniu (ADL), ktorá vo vyhlásení uviedla, že Facebook má "morálnu a etickú povinnosť" neumožňovať ľuďom na tejto sociálnej sieti propagovať popieranie holokaustu.
Zuckerberg dodal, že urážlivý obsah nie je nutné zakazovať, pokiaľ jeho zámerom nie je podnecovať ubližovanie alebo útočiť na niekoho.

Rozhlasová stanica Slobodná Európa (RFE/RL) vo štvrtok oznámila, že obnoví svoj spravodajský servis v Rumunsku a Bulharsku s cieľom bojovať proti falošným správam a nízkokvalitnému novinárstvu. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na Thomasa Kenta, riaditeľa stanice so sídlom v Prahe.
Slobodná Európa, založená a financovaná po druhej svetovej vojne americkým Kongresom, sa do daných dvoch východoeurópskych krajín vráti začiatkom decembra tohto roku.
Kent dúfa, že tento krok "pomôže pri rozvoji slobodnej tlače, podpore demokratických hodnôt a inštitúcií, ako aj iniciovaní diskusie v oboch krajinách o ich mieste v NATO, EÚ a ďalších západných organizáciách".
"Vládni činitelia, zástupcovia občianskej spoločnosti a novinári (v Rumunsku a Bulharsku) vyjadrujú znepokojenie, že dezinformácie, korupcia a sociálne rozdiely podkopávajú tamojšie politické systémy," uvádza sa v Kentovom vyhlásení.
RFE/RL ukončila svoj bulharský servis v roku 2004, rumunský v roku 2008. Kent poznamenáva, že situácia miestnych médií sa od vstupu oboch krajín do Európskej únie v roku 2007 zhoršila.
Slobodná Európa, ktorá je redakčne nezávislá, má kancelárie aj v Bosne, Kosove, Macedónsku, Čiernej Hore a Srbsku. Servis v rumunskom jazyku je dostupný v bývalej sovietskej republike Moldavsko. Stanica pokrýva dianie v Rusku, Iráne, Kazachstane, Kirgizsku, Tadžikistane, Turkménsku, Uzbekistane, Arménsku, Azerbajdžane, Gruzínsku, Pakistane, Afganistane, Bosne, Kosove, Macedónsku, Čiernej Hore, Srbsku, Bielorusku, Moldavsku a na Ukrajine.
RFE/RL vznikla na počiatku studenej vojny na šírenie necenzurovaných správ poslucháčom za železnou oponou. Zohrala význačnú úlohu pri páde komunizmu a nastolení demokratického zriadenia v postkomunistickej Európe.
Stanica poskytuje rozhlasový, televízny a internetový servis v krajinách, kde je slobodná tlač zakázaná vládou alebo nie je plne ustanovená, uvádza predmetné médium na svojej oficiálnej webovej stránke.

Copyright © TASR 2018

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Osem poslancov Európskeho parlamentu (EP) uskutoční v dňoch 17.-19. septembra návštevu Slovenska a Malty s cieľom preskúmať situáciu v oblasti právneho štátu, korupcie a bezpečnosti novinárov.
Vyslanie ad hoc delegácie Výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) vo štvrtok schválila Konferencia predsedov EP (predseda EP a lídri politických skupín). Delegácia nadviaže na zistenia predchádzajúcich prieskumných pracovných ciest poslancov z decembra 2017 na Malte a z marca 2018 na Slovensku a zhodnotí doterajší vývoj v oboch členských štátoch EÚ.
Europarlament vyšle delegáciu na Slovensko a na Maltu na základe odporúčania Monitorovacej skupiny pre právny štát (ROLMG), ktorá sa zaoberá situáciou v oboch krajinách po vraždách maltskej novinárky a blogerky Daphne Caruany Galiziovej a slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Vedúcou delegácie bude holandská poslankyňa Sophie in 't Veldová z frakcie liberálov a demokratov (ALDE). In 't Veldová v tejto súvislosti uviedla, že EP stojí po boku rodín a priateľov zavraždených novinárov na Malte a na Slovensku.
"Tieto vraždy musia byť vyšetrené a nesmú ostať nepotrestané. Novinári musia cítiť, že svoju prácu môžu vykonávať bezpečne. Opätovne navštívime Maltu a Slovensko, aby sme dostali ďalšie odpovede a získali jasnejší obraz o aktuálnej situácii. Táto cesta by tiež mala byť vnímaná v kontexte nášho úsilia o zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu v celej Európskej únii. Existujú vážne obavy súvisiace so špecifickými problémami v oboch krajinách, ktoré majú vplyv na Európsku úniu ako celok," upozornila europoslankyňa.
Presný program pracovnej cesty poslancov a mená zákonodarcov, ktorí sa na nej zúčastnia, budú spresnené na prelome augusta a septembra.

Copyright © TASR 2018

TV Markíza podala odvolanie proti rozhodnutiu súdu v kauze podozrivých zmeniek

TV Markíza podala odvolanie proti

rozhodnutiu súdu v kauze podozrivých zmeniek

Televízia Markíza podala odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu v kauze podozrivých zmeniek. Okresný súd Bratislava ešte 26. apríla 2018 rozhodol v prospech spoločnosti Mariána Kočnera. Podľa Markízy však súd nezobral do úvahy presvedčivé dôkazy, že zmenky sú falošné. Informoval o tom mediálny zástupca televízie Peter Papanek.
Markíza pravosť zmeniek spochybňuje od začiatku súdneho sporu. "Markízu šokovalo rozhodnutie okresného súdu. Zmenky sú falošné, čo Markíza tvrdila na súde aj v trestnom oznámení. Preto sme sa odvolali proti prvostupňovému rozhodnutiu a budeme aj naďalej bojovať za spravodlivosť," uistil Papanek.
Podľa jeho slov sa televízia viac ako rok snažila na súde predložiť znalecké posudky od medzinárodne uznávaných expertov, ktoré by jasne ukázali, že zmenky nie sú pravé. "Súd však tieto dôkazy nepovolil. Markíza tiež získala odborné stanovisko písmoznalkyne, ktoré jasne dokazuje, že Pavol Rusko zmenky nepodpísal v roku 2000, ako spolu s Kočnerom tvrdia. Súd však odmietol znalkyňu vypočuť," pripomenul.
Súd v apríli rozhodol, že bývalý riaditeľ TV Markíza Pavol Rusko a v druhom rade aj samotná televízna spoločnosť sú povinní preplatiť zmenku v hodnote 8,3 milióna eur spoločnosti Správa a inkaso zmeniek Mariána Kočnera. Rozsudok nie je právoplatný.
Sudkyňa vyniesla verdikt v prvom z trojice súdnych sporov, v ktorých firma podnikateľa Kočnera požaduje preplatenie troch zmeniek v celkovej hodnote viac ako 42 miliónov eur. Pojednávanie neohrozil ani bombový poplach, kvôli ktorému polícia súdnu budovu načas uzatvorila. Do finále sa zmenkový spor na prvom súdnom stupni dostal po tom, ako sudkyňa odmietla z dôvodu ekonomiky pojednávania vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré navrhovala vykonať žalovaná TV Markíza.
Rozsudok sudkyňa Zuzana Maruniaková odôvodnila tým, že Kočnerova spoločnosť pred súdom preukázala, že je riadnym majiteľom zmenky a má právo požadovať zmenkovú sumu vrátane šesťpercentného úroku, ktorý začal plynúť k dátumu jej splatnosti – 11. júna 2015. Samotný Rusko pred súdom dosvedčil, že zmenku 11. júna 2000 podpísal a opísal aj okolnosti, za akých k tomu došlo. Pravosť zmenky a nárok Kočnera tak pred súdom namietala iba súkromná televízia, tej hrozí, že zmenku bude musieť v prípade nemajetnosti Ruska uhradiť.
Argumenty televízie sudkyňa označila za nedôvodné a nepreukázané, podľa nej neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení. "Žalovaný v druhom rade okrem všeobecne formulovanej procesnej obrany, ktorou poprel pravosť podpisu a dátum vystavenia zmenky, neposkytol súdu žiadne také konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by konkretizoval túto svoju procesnú obranu," uviedla v odôvodnení rozsudku. V konaní podľa Maruniakovej nebolo preukázané, že by žalovaní nemali povinnosť nesporný záväzok splniť.

Copyright © TASR 2018

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Mediálna reakcia expremiéra Roberta Fica po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej bola podľa jeho poradcu a poslanca NR SR Erika Tomáša rýchla a obsahovala logické kroky. Robert Fico však neskôr priznal určitú chybu v komunikácii. „Robert Fico mal na mysli to, či sme sa v rámci komunikácie nemali vybrať inou cestou, než sme išli,“ povedal pre agentúru SITA Tomáš s tým, že vtedajší premiér Fico sa stretol so zástupcami všetkých bezpečnostných zložiek, podľa vzoru Malty sa vypísala aj miliónová odmena za informácie, ktoré pomôžu dolapiť vraha. „Zorganizovali sa aj veľké stretnutia so zástupcami spoločnosti Ringier, pod ktorú patrí portál Aktuality.sk, s domácimi vydavateľmi a vysielateľmi, ako aj so zahraničnými žurnalistickými organizáciami. Vo vedení strany sa rozpútala aj diskusia, či neísť inou líniou. Názory však neboli jednotné, a tak nepadlo jednoznačné rozhodnutie. Už to teda nebolo o marketingu, ale o politickom rozhodnutí. Je zbytočne sa už teraz k tomu vracať,“ uviedol Tomáš.

Erik Tomáš nevidí nič zlé na tom, že v záujme odhalenia páchateľov tohto ohavného činu sa využijú aj neštandardné nástroje, napríklad milión eur na stole vedľa premiéra. „Kontroverziu vyvolala vizualizácia týchto peňazí. Môj mediálny tím upozorňoval na možný negatívny kontext predovšetkým v podobe rôznych asociácií na sociálnych sieťach. Ale zvíťazila podstata tejto myšlienky a tou je urobiť maximum pre objasnenie vraždy. A takto by sa mali aj na jeden milión eur na stole pozerať všetci. Mimochodom, vypísanie odmeny je stále platné,“ uviedol, pričom pripomenul, že generálny prokurátor vtedy tvrdil, že "rozpúta peklo". „Nemôže byť preto pre políciu a prokuratúru problém vyhodnotiť akúkoľvek informáciu, pretože v trestnom konaní niekedy stačí maličkosť, ktorá pomôže vyšetriť celý prípad. Ja osobne ako politik a bývalý novinár, a pevne verím, že i celé celá krajina, hádam, len s výnimkou vrahov, chceme poznať pravdu, pretože od nej závisí aj ďalší politický vývoj,“ zdôraznil.

Tomáš po odstúpení Fica odišiel v pozícii poradcu do centrály strany s Robertom Ficom. Tam sa vytvoril tlačový odbor, s ktorým spolupracuje. Dvaja členovia môjho tímu Marián Bednár a Michal Hlaváč zostali pracovať pri premiérovi Petrovi Pellegrinim,“ dodal.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané. 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Americká televízia CW pripravuje seriál o komiksovej hrdinke Batwoman. Na televízne obrazovky by tak mali priniesť prvý hraný superhrdinský seriál s otvorene homosexuálnou hlavnou postavou, informuje spravodajský portál BBC.

Batwoman sa v komiksoch po prvý raz objavila ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia, ako objekt romantického záujmu Batmana, čo malo rozptýliť klebety o jeho homosexualite. Opätovne ju do príbehov vrátili v roku 2006 - tentoraz ako lesbu menom Kate Kane. Odvtedy sa stala najvýznamnejšou otvorene homosexuálnou postavou z dielne DC Comics.

Seriál sa zaradí k ďalším projektom z komiksového sveta DC, ktoré vysiela CW, ako Arrow (2012), The Flash (2014), Supergirl (2015) a Legends of Tomorrow (2016).

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané. 

Britský spevák Cliff Richard uspel v súdnom spore, ktorý viedol so stanicou BBC ohľadom jej reportáže o policajnom zásahu v jeho dome. Najvyšší súd mu v stredu zároveň priznal odškodné 210.000 libier.
Sir Cliff tvrdil, že pokrývanie policajnej razie v jeho dome, ku ktorej došlo v roku 2014 v rámci vyšetrovania historických obvinení z pohlavného zneužívania detí, bolo "závažným narušením" jeho súkromia. K zatknutiu ani k obvineniu speváka v tejto súvislosti však nikdy nedošlo. Obvinenia siahajú ešte do roku 1985.
Sudca rozhodol, že BBC, ktorá prináša aj túto správu, porušila práva sira Cliffa na súkromie "závažným" a "senzáciechtivým" spôsobom. Policajná razia, ktorej priebeh odvysielalo predmetné médium, sa odohrala v dome 77-ročného speváka v grófstve Berkshire na juhovýchode Anglicka. Cliff Richard sa vtedy nachádzal v Portugalsku.
Za inváziu do svojho súkromia, finančnú stratu a poškodenie dobrého mena požadoval umelec čo "najvyššie možné" odškodné. Spevák už predtým dostal od polície odškodné 400.000 libier. Podľa spravodajskej stanice Sky News by stredajší verdikt mohol negatívne ovplyvniť slobodu tlače na reportovanie o policajnom vyšetrovaní.

Novinári v Afganistane zažili od začiatku tohto roka do júna pri výkone svojej práce "najkrvavejšie obdobie". Od januára v krajine zabili najmenej 11 žurnalistov, pričom až deviati z nich prišli o život počas jedného krvavého útoku militantnej organizácie Islamský štát (IS). Vyplýva to zo správy Bezpečnostného výboru afganských novinárov (AJSC), o ktorej v stredu informovala agentúra DPA.
Podľa AJSC pri útoku bojovníkov z IS, ku ktorému došlo 30. apríla v afganskom hlavnom meste Kábul, zahynulo deväť novinárov a ďalších šesť utrpelo zranenia. Ďalších dvoch žurnalistov zavraždili v provinciách Chóst a Kandahár.
AJSC označil tento aprílový útok za "zlomový bod v povahe hrozieb voči mediálnym pracovníkom". Podľa tohto výboru prišlo v priebehu rovnakého obdobia roku 2017 o život desať novinárov.
Vo zverejnenej správe AJSC uvádza, že tiež "zaznamenali 89 prípadov násilia a zastrašovania". Z nich išlo v 14 prípadoch o fyzické násilie, v 11 prípadoch o telesné poranenia, v 28 prípadoch o zastrašovanie a v 19 prípadoch o týranie. Z toho podľa výboru vyplýva, že v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška došlo k 22-percentnému nárastu takýchto prípadov.
AJSC v správe uviedol, že za 37 prípadov sú zodpovední bojovníci Talibanu a Islamského štátu a za ďalších 36 jednotlivci napojení na vládu a bezpečnostné zložky. Páchatelia zvyšných prípadov nie sú známi.
V správe AJSC dodáva, že úroveň násilia voči novinárom viedla medzi reportérmi k autocenzúre, najmä v provinciách, kde sú silne prítomní militanti Talibanu a IS. Týka sa to napríklad provincií Helmand a Kandahár na juhu, provincie Ghazní na juhovýchode a provincie Nangarhár na východe krajiny.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podal v stredu trestné oznámenie na desiatky opozičných poslancov, ktorí na sociálnych sieťach zdieľali jeho karikatúru. Erdogan ich viní z urážky na cti, píše agentúra DPA.
Trestnému oznámeniu čelí predseda Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemal Kiličdaroglu a 72 poslancov tohto opozičného subjektu.
Líder republikánov zdieľal v utorok na Twitteri karikatúru z roku 2006, ktorá zobrazuje Erdogana v podobe rôznych zvierat. Poslancov za svoju stranu zároveň vyzval, aby túto karikatúru z titulky tureckého satirického magazínu Penguen taktiež zdieľali.
Úrad hlavného prokurátora v Ankare potvrdil, že voči Kiličdaroglovi otvoril vyšetrovanie v prípade údajnej urážky prezidenta, uviedla stanica TRT.
V súvislosti so zmienenou karikatúrou nedávno zadržali štvoricu vysokoškolákov z Ankary. Tí si ju vytlačili na banner, ktorý si vzali so sebou na promóciu.Osobám, ktoré sa dopustia urážky prezidenta, hrozia v Turecku až štyri roky väzenia. Erdogan podal v tejto súvislosti už takmer 2000 trestných oznámení, píše agentúra AP. 

Copyright © TASR 2018

Index udržateľnosti médií

Index udržateľnosti médií

Stále nižšia miera bezpečnosti novinárov a zvyšujúci sa finančný tlak ohrozujúci etiku a nezávislosť sa ukazuje byť podľa Indexu udržateľnosti médií (MSI) organizácie IREX za rok 2018 pre Európu a Euráziu neustálou bariérou v udržateľnosti médií.
Panely expertov MSI od Balkánu, cez Euráziu až po Strednú Áziu neustále predkladajú dôkazy zvýšenej miery násilia voči novinárom. Na Ukrajine bolo zaznamenaných 29 fyzických útokov, čo je rovnaký počet ako v roku 2016, a 15 prípadov kybernetických útokov, poškodenia majetku, politického tlaku a súdnych sporov proti médiám. Chorvátski účastníci panelu hovorili o dvojnásobnom počte fyzických útokov na novinárov v roku 2017 v porovnaní s rokom 2016. Odborníci z Bosny spomínali hrozbu smrti novinárom a bulharskí prispievatelia k indexu MSI poznamenali, že verbálnych útokov na novinárov zo strany členov vlády alebo iných vysokopostavených funkcionárov je stále viac.
Index MSI hodnotí situáciu v médiách na základe piatich komponentov, vrátane právneho prostredia súvisiaceho so slobodou prejavu, kvalitou žurnalistiky, pluralitou zdrojov správ, s praktikami v manažmente médií a efektívnosťou podporných inštitúcií. Odborníci z oblasti médií z každej krajiny na základe týchto indikátorov popisujú a hodnotia stav nezávislých médií.
V tomto roku spustila organizácia IREX dynamickú dátovú platformu pod názvom Media Sustainability Explorer, ktorá užívateľom umožňuje analyzovať a preskúmavať dáta za predchádzajúcich 17 rokov existencie MSI v Európe a v Eurázii a tiež porovnávať trendy v dátach, ciele MSI, regióny a jednotlivé krajiny v priebehu času.
Médiá v celom regióne sa snažia prežiť ekonomické krízy a zvládnuť aj novú situáciu na trhoch, kde sa príjmy z reklám presúvajú z tradičných na internetové médiá, či zvyšujúci sa tlak politických záujmov a finančných praktík oslabujúcich nezávislosť, etiku a profesionalitu. Účastníci panelu uviedli, že novinári stále viac využívajú sociálne médiá bez kontroly správnosti citovaných údajov, aby okorenili svoje články a získali prístup ku zdrojom. Takéto trendy môžu viesť k šíreniu falošných správ a iným druhom porušení profesionálnych a etických noriem. V Kazachstane panelisti uviedli, že využívanie nových technológií a médií vedie k vzniku žurnalistiky, ktorá má formát blogov, a to znižuje novinársky štandard na úroveň, v rámci ktorej mnoho novinárov jednoducho prepíše len tlačové správy vydané oficiálnymi orgánmi.
Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj financuje index MSI Európa a Eurázia v 21 krajinách. MSI je dôveryhodným hodnotením globálneho zdravia médií poskytujúci donorom, mediálnym advokátom, miestnym odborníkom a vedcom 17 rokov dát. Správu za každú krajinu nájdete na www.irex.org/msi.

Copyright © TASR 2018

Európska komisia uložila spoločnosti Google pokutu vo výške 4.34 mld. EUR

Európska komisia  uložila spoločnosti Google 

pokutu vo výške 4.34 mld. EUR

Komisia uložila spoločnosti Google pokutu vo výške 4.34 mld. EUR za porušovanie antitrustových pravidiel EÚ. Spoločnosť Google od roku 2011 zaviedla nezákonné obmedzenia pre výrobcov zariadení využívajúcich systém Android a prevádzkovateľov mobilných sietí, aby si upevnila dominantné postavenie vo všeobecnom internetovom vyhľadávaní.

Spoločnosť Google musí teraz ukončiť toto správanie v lehote 90 dní. V opačnom prípade jej hrozia penále až do výšky 5 % priemerného denného svetového obratu jej materskej spoločnosti Alphabet.

Komisárka Margrethe Vestagerová zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže uviedla: „Mobilný internet dnes tvorí viac ako polovicu svetovej internetovej prevádzky. Zmenil životy miliónov Európanov. Tento prípad sa týka troch druhov nezákonných obmedzení, ktoré spoločnosť Google ukladala výrobcom zariadení s Androidom a prevádzkovateľom sietí v záujme toho, aby tok dát z nich smeroval na vyhľadávač Google Search. Použila tak Android ako nástroj na upevnenie dominancie vlastného vyhľadávača. Tieto praktiky upreli konkurentom možnosť inovovať a konkurovať na základe kvality ich služieb. Európski spotrebitelia tak prišli o výhody efektívnej hospodárskej súťaže v takej dôležitej sfére, akou je mobilný internet. To je v rozpore s antitrustovými pravidlami EÚ.“

Spoločnosť Google konkrétne:

predinštaláciu aplikácie Google Search a svojho prehliadača (Chrome) výrobcom uložila ako podmienku udelenia licencie pre svoj obchod s aplikáciami (Play Store),
platila niektorým veľkým výrobcom a operátorom mobilných sietí pod podmienkou, že do svojich zariadení budú vopred inštalovať výhradne vyhľadávaciu aplikáciu Google Search, a
bránila výrobcom, ktorí chceli vopred inštalovať aplikácie Google, aby predávali čo i len jedno inteligentné mobilné zariadenie využívajúce alternatívne verzie Androidu, ktoré neschválila, teda tzv. Android forks (odnože Androidu).
Stratégia spoločnosti Google a rozsah vyšetrovania Komisie

Prevažná väčšina príjmov spoločnosti Google pochádza z jej hlavného produktu – vyhľadávača Google. Spoločnosť rýchlo pochopila, že prechod od osobných počítačov k mobilnému internetu, ktorý sa začal v polovici minulej dekády, bude pre Google Search predstavovať zásadnú zmenu. Preto vypracovala stratégiu na predvídanie dôsledkov tejto zmeny a na zaistenie toho, aby používatelia naďalej používali Google Search aj na mobilných zariadeniach.

V roku 2005 spoločnosť Google kúpila pôvodného vývojára mobilného operačného systému Android, ktorý odvtedy sama rozvíja. Android dnes využíva zhruba 80 % inteligentných mobilných zariadení v Európe a na celom svete.

Vždy, keď Google vyvinie novú verziu Androidu, uverejňuje zdrojový kód online. Vďaka tomu si tretie strany tento kód v zásade môžu stiahnuť a upraviť, čím vznikajú odnože Androidu. Tento otvorený zdrojový kód Androidu zahŕňa základné znaky inteligentného mobilného operačného systému, ale nie proprietárne aplikácie a služby Google založené na Androide. Výrobcovia zariadení, ktorí chcú získať proprietárne aplikácie a služby Google založené na Androide, musia so spoločnosťou Google uzavrieť zmluvu, v ktorej je zakotvených niekoľko obmedzení. Spoločnosť Google uzatvorila zmluvy aj s určitými veľkými prevádzkovateľmi mobilných sietí, ktorým takisto uložila niektoré z uvedených obmedzení. Tí totiž môžu určovať, ktoré aplikácie a služby sa inštalujú na zariadenia predávané koncovým používateľom.

Vyšetrovanie Komisie sa týka troch konkrétnych typov zmluvných obmedzení, ktoré spoločnosť Google uložila výrobcom zariadení a prevádzkovateľom mobilných sietí a ktoré jej umožnili použiť Android ako nástroj na upevnenie dominancie vlastného vyhľadávača. Inými slovami, rozhodnutím Komisie sa nijako nespochybňuje model otvoreného kódu ani operačný systém Android ako taký.

Dominantné postavenie Google

Komisia vo svojom rozhodnutí dospela k záveru, že Google má dominantné postavenie na trhoch všeobecných služieb vyhľadávania na internete, licencovaných operačných systémov pre inteligentné mobilné zariadenia a obchodov s aplikáciami pre mobilný operačný systém Android.

Všeobecné služby vyhľadávania

Google má dominantné postavenie na vnútroštátnych trhoch všeobecného vyhľadávania na internete v rámci celého Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), t. j. vo všetkých 31 členských štátoch EHP. Vo väčšine členských štátov EHP má Google vyše 90-percentný podiel. Vstupu na tieto trhy bránia veľké prekážky. To bolo uvedené aj v rozhodnutí o službách porovnávania cien Google z júna 2017.

Licencované operačné systémy pre inteligentné mobilné zariadenia

Android je licencovaný operačný systém pre inteligentné mobilné zariadenia. Výrobcovia inteligentných mobilných zariadení z radov tretích strán naň teda môžu získať licenciu a inštalovať ho do svojich produktov.

Spoločnosť Google má vďaka Androidu dominantné postavenie na celosvetovom trhu licencovaných operačných systémov pre inteligentné mobilné zariadenia (s výnimkou Číny), pričom jej trhový podiel presahuje 95 %. Vstupu na tento trh bránia veľké prekážky, sčasti v dôsledku sieťových účinkov: čím viac je používateľov určitého inteligentného mobilného operačného systému, tým viac vývojárov vytvára aplikácie pre tento systém, čo priťahuje ešte viac používateľov. Okrem toho sú na vývoj úspešného licencovaného operačného systému pre inteligentné mobilné zariadenia potrebné značné zdroje.

Android sa ako licencovaný operačný systém odlišuje od operačných systémov využívaných výhradne vertikálne integrovanými vývojármi (ako napríklad Apple iOS alebo Blackberry). Tie nie sú súčasťou toho istého trhu, lebo iní výrobcovia zariadení na ne nemôžu získať licencie.

Komisia však napriek tomu preskúmala, do akej miery by hospodárska súťaž o koncových používateľov (na dolnom trhu), najmä medzi zariadeniami Apple a zariadeniami so systémom Android, mohla nepriamo obmedziť trhovú silu Google, pokiaľ ide o udeľovanie licencií na systémy Android výrobcom zariadení (na hornom trhu). Usúdila, že táto hospodárska súťaž dostatočne neobmedzuje Google na hornom trhu z mnohých dôvodov vrátane týchto:

na rozhodnutia koncových používateľov o nákupe vplývajú rôzne faktory (napríklad hardvérové prvky alebo značka zariadenia), ktoré sú nezávislé od mobilného operačného systému,
zariadenia Apple sú zvyčajne drahšie než zariadenia s Androidom, a preto nemusia byť prístupné veľkej časti základne používateľov zariadení s Androidom,
používatelia zariadení s Androidom majú pri prechode na zariadenia Apple náklady – napríklad preto, že prídu o niektoré aplikácie, údaje a kontakty, a navyše sa musia naučiť, ako používať nový operačný systém, a
ak by aj koncoví používatelia vymenili zariadenia s Androidom za produkty Apple, na hlavnú činnosť Google by to malo len malý vplyv. Google Search je totiž prednastavený ako vyhľadávač aj na zariadeniach Apple a ich používatelia by ho preto s najväčšou pravdepodobnosťou využívali aj naďalej.
Obchody s aplikáciami využívajúcimi mobilný operačný systém Android

Spoločnosť Google má v prípade obchodov s aplikáciami využívajúcimi mobilný operačný systém Android na celosvetovom trhu (okrem Číny) dominantné postavenie. Jej obchod s aplikáciami s názvom Play Store obsahuje viac ako 90 % aplikácií, ktoré si používatelia sťahujú do zariadení s Androidom. Tento trh zároveň charakterizujú aj vysoké prekážky vstupu. Analogicky k dôvodom uvedeným vyššie dominancia obchodu s aplikáciami, ktorý ponúka spoločnosť Google, nie je obmedzená obchodom App Store z dielne Apple, ktorý je dostupný len na zariadeniach s iOS.

Porušenie antitrustových pravidiel EÚ

Dominantné postavenie na trhu ako také nie je v zmysle antitrustových pravidiel EÚ nezákonné. Spoločnosti s takýmto dominantným postavením však nesú osobitnú zodpovednosť za to, aby nezneužívali svoju silnú trhovú pozíciu tým, že budú obmedzovať hospodársku súťaž či už na trhu, kde majú dominantné postavenie, alebo na iných trhoch.

Spoločnosť Google sa uchýlila k trom samostatným druhom praktík, ktorých cieľom bolo upevniť jej dominantné postavenie v oblasti všeobecného vyhľadávania na internete.

1. Nezákonné viazanie vyhľadávacích a prehliadacích aplikácií Google

Google ponúka svoje mobilné aplikácie a služby výrobcom zariadení ako balík, ktorý zahŕňa Play Store, aplikáciu Google Search a prehliadač Google Chrome. Licenčné podmienky Google výrobcom nedovoľujú vopred nainštalovať len niektoré z týchto aplikácií.

Výrobcovia zariadení počas vyšetrovania Komisie potvrdili, že bez aplikácie Play Store sa nezaobídu. Používatelia totiž očakávajú, že ju na svojich zariadeniach nájdu predinštalovanú (predovšetkým preto, že sami si ju legálne stiahnuť nemôžu).

V rozhodnutí Komisie sa konštatuje, že spoločnosť Google sa uchýlila k dvom praktikám nezákonného viazania produktov:

Prvou je viazanie vyhľadávacej aplikácie Google Search: spoločnosť zabezpečila, aby sa jej aplikácia Google Search vopred inštalovala na takmer všetky zariadenia s Androidom predávané v EHP. Vyhľadávacie aplikácie predstavujú dôležitý vstupný bod vyhľadávania na mobilných zariadeniach. Podľa Komisie je toto viazanie nezákonné od roku 2011, čo je dátum, keď spoločnosť Google získala dominantné postavenie na trhu s obchodmi s aplikáciami pre mobilný operačný systém Android.
Druhou je viazanie prehľadávača Google Chrome: spoločnosť zabezpečila, aby sa jej mobilný prehliadač vopred inštaloval na takmer všetky zariadenia s Androidom predávané v EHP. Prehliadače takisto predstavujú dôležitý vstupný bod vyhľadávania na mobilných zariadeniach a Google Search je prednastavený ako vyhľadávač v Google Chrome. Komisia usúdila, že toto viazanie je nezákonné od roku 2012, čo je dátum, od ktorého spoločnosť Google zaradila prehliadač Chrome do svojho balíka aplikácií.
Predinštalácia môže neželane brániť zmenám a vývoju. Používatelia, ktorí na svojich zariadeniach nájdu vopred nainštalované vyhľadávacie a prehliadacie aplikácie, majú tendenciu ich aj používať. Komisia napríklad dokázala, že používanie aplikácie Google Search je zvyčajne oveľa častejšie v prípade zariadení s Androidom, kde je predinštalovaná, než v prípade zariadení s Windows Mobile, kde si ju používatelia musia stiahnuť. Z toho zároveň vyplýva, že používatelia si konkurenčné aplikácie nesťahujú tak často, aby sa mohla vykompenzovať významná komerčná výhoda, ktorú spoločnosti Google prináša predinštalácia. Napríklad v roku 2016 bola situácia takáto:

pokiaľ ide o zariadenia s Androidom, na ktorých boli predinštalované aplikácie Google Search a Chrome, vyše 95 % všetkých vyhľadávaní sa uskutočnilo cez Google Search a
pokiaľ ide o zariadenia s Windows Mobile, na ktorých aplikácie Google Search a Chrome predinštalované nie sú, cez Google Search sa neuskutočnilo ani 25 % všetkých vyhľadávaní. Vyše 75 % vyhľadávaní sa uskutočnilo cez vyhľadávač Bing patriaci spoločnosti Microsoft, ktorý je na zariadeniach s Windows Mobile predinštalovaný.
Praktiky Google teda znižovali motiváciu výrobcov vopred inštalovať konkurenčné vyhľadávacie a prehliadacie aplikácie, ako aj stimuly pre používateľov, aby si takéto aplikácie sťahovali. Tým sa obmedzila možnosť konkurentov účinne súťažiť s Google.

Komisia navyše podrobne posúdila argumenty spoločnosti Google, podľa ktorej viazanie aplikácie Google Search a prehliadača Chrome bolo nevyhnutné na zhodnotenie jej investície do Androidu, a dospela k záveru, že tieto tvrdenia sú neopodstatnené. Spoločnosť Google má len z obchodu Play Store ročné príjmy v objeme miliárd dolárov, zo zariadení s Androidom zhromažďuje množstvo údajov, ktoré sú cenné pre jej obchodnú činnosť v oblasti vyhľadávania a inzercie, a aj bez obmedzení by bola mala významné príjmy z reklamy pri vyhľadávaní.

2. Nezákonné platby pod podmienkou výhradnej predinštalácie Google Search

Spoločnosť Google poskytla významné finančné stimuly niekoľkým najväčším výrobcom zariadení a operátorom mobilných sietí pod podmienkou, že do všetkých svojich druhov zariadení s Androidom budú vopred inštalovať výhradne vyhľadávač Google Search. To poškodilo hospodársku súťaž, lebo sa výrazne znížili stimuly pre výrobcov, aby vopred inštalovali konkurenčné vyhľadávacie aplikácie.

Komisia pri vyšetrovaní usúdila, že žiadny konkurenčný vyhľadávač by nedokázal výrobcovi zariadení alebo prevádzkovateľovi mobilnej siete vynahradiť stratu platieb podielov na zisku od spoločnosti Google a zároveň stále dosahovať zisky. Dôvodom je skutočnosť, že ak by aj konkurenčný vyhľadávač bol býval vopred inštalovaný len na niektorých zariadeniach, konkurent by bol musel výrobcovi zariadenia alebo prevádzkovateľovi mobilnej siete nahradiť stratu podielu na zisku spoločnosti Google v prípade všetkých zariadení.

V súlade s nedávnym rozhodnutím Súdneho dvora EÚ v prípade spoločnosti Intel Komisia okrem iných faktorov zvážila podmienky, za ktorých boli stimuly poskytnuté, ich výšku, podiel na trhu, na ktorý sa tieto dohody vzťahujú, a dĺžku ich trvania.

Komisia na tomto základe dospela k záveru, že konanie Google bolo nezákonné od roku 2011 až do roku 2014. V roku 2013 (po tom, ako sa Komisia začala zaoberať touto otázkou) spoločnosť Google začala uvedenú požiadavku postupne rušiť. Nezákonný postup sa definitívne zastavil v roku 2014.

Komisia takisto podrobne posúdila argumenty Google, podľa ktorých bolo potrebné poskytnúť finančné stimuly na exkluzívnu predinštaláciu vyhľadávača Google Search do všetkých druhov zariadení s Androidom. V tejto súvislosti Komisia vyvrátila tvrdenie Google, že bolo potrebné používať platby založené na exkluzivite s cieľom presvedčiť výrobcov zariadení a prevádzkovateľov mobilných sietí, aby vyrábali zariadenia pre ekosystém Androidu.

3. Nezákonné marenie vývoja a rozširovania konkurenčných operačných systémov Android

Spoločnosť Google bránila výrobcom zariadení použiť akúkoľvek alternatívnu verziu Androidu, ktorú neschválila (odnože Androidu). Aby výrobcovia mohli na svoje zariadenia vopred inštalovať proprietárne aplikácie Google vrátane Play Store a Google Search, museli sa zaviazať k tomu, že nebudú vyvíjať ani predávať ani len jedno zariadenie s odnožou Androidu. Komisia usúdila, že toto počínanie malo zneužívajúci charakter od roku 2011, čo je dátum, keď spoločnosť Google získala dominantné postavenie na trhu s obchodmi s aplikáciami pre mobilný operačný systém Android.

Tým sa obmedzila možnosť vývoja a predaja zariadení využívajúcich odnože Androidu. Komisii sa napríklad podarilo dokázať, že správanie spoločnosti Google zabránilo mnohým veľkým výrobcom vyvíjať a predávať zariadenia využívajúce konkurenčnú odnož Androidu od spoločnosti Amazon s názvom Fire OS.

Tým spoločnosť Google svojej konkurencii zároveň zablokovala významný kanál na zavedenie aplikácií a služieb, najmä všeobecných služieb vyhľadávania, ktoré by mohli byť vopred nainštalované v odnožiach Androidu. Jej konanie preto malo priamy vplyv na používateľov, lebo im zabránilo v prístupe k ďalším inováciám a inteligentným mobilným zariadeniam využívajúcim alternatívne verzie Androidu. Inými slovami, o tom, ktoré operačné systémy by mali prosperovať, v dôsledku tejto praxe rozhodovala v skutočnosti spoločnosť Google, a nie používatelia, vývojári aplikácií či trh.

Komisia takisto podrobne posúdila tvrdenia Google, že uvedené obmedzenia boli potrebné na to, aby sa zabránilo „fragmentácii“ ekosystému Androidu, a dospela k záveru, že nie sú opodstatnené. Po prvé, spoločnosť Google mohla zabezpečiť, aby zariadenia so systémom Android používajúce jej proprietárne aplikácie a služby boli v súlade s jej technickými požiadavkami, a to bez toho, aby bránila vzniku odnoží Androidu. Po druhé, spoločnosť Google neposkytla žiadne vierohodné dôkazy o tom, že odnože Androidu by mali technické chyby alebo by nepodporovali aplikácie.

Infographic

Dôsledky nezákonných praktík Google

Komisia vo svojom rozhodnutí dospela k záveru, že tieto tri druhy zneužívania tvoria súčasť celkovej stratégie spoločnosti Google zameranej na upevnenie jej dominantného postavenia vo všeobecnom internetovom vyhľadávaní v čase, keď dôležitosť mobilného internetu výrazne rástla.

Po prvé, tieto praktiky upreli konkurenčným vyhľadávačom možnosť konkurovať na základe kvality ich služieb. Praktikami viazania sa zabezpečila predinštalácia vyhľadávača a prehliadača Google na takmer všetky zariadenia s Androidom a platby za exluzivitu výrazne znižovali motiváciu výrobcov vopred inštalovať konkurenčné vyhľadávače. Spoločnosť Google takisto bránila vývoju odnoží Androidu, ktoré mohli konkurenčným vyhľadávačom poskytnúť platformu na presmerovanie toku dát. Stratégia spoločnosti Google okrem toho zabránila konkurenčným vyhľadávačom, aby zhromažďovali viac údajov z inteligentných mobilných zariadení vrátane dát o vyhľadávaní a polohe zariadenia, vďaka čomu sa upevnila dominancia vyhľadávača Google.

Praktiky Google navyše poškodili hospodársku súťaž a ďalšie inovácie v širšom mobilnom prostredí a nielen v oblasti internetového vyhľadávania, keďže nedovolili ostatným mobilným prehliadačom, aby účinne konkurovali predinštalovanému prehliadaču Google Chrome. V neposlednom rade spoločnosť Google bránila vývoju odnoží Androidu, ktoré mohli vytvoriť platformu aj pre iných vývojárov aplikácií, vďaka ktorej by mohli prosperovať.

Dôsledky rozhodnutia

Komisia pri stanovovaní pokuty vo výške €4 342 865 000 zohľadnila trvanie a závažnosť porušenia. V súlade s usmerneniami Komisie o pokutách z roku 2006 (pozri tlačovú správu a OZNAM) bola pokuta vypočítaná na základe hodnoty príjmov Google zo služieb reklamy spojenej s vyhľadávaním na zariadeniach s Androidom v EHP.

V rozhodnutí Komisie sa vyžaduje, aby spoločnosť Google účinne ukončila protiprávne konanie do 90 dní od jeho prijatia.

Google musí minimálne zastaviť všetky tri druhy praktík a nesmie sa k nim znova uchýliť. V rozhodnutí sa takisto vyžaduje, aby spoločnosť upustila od akéhokoľvek opatrenia, ktoré má rovnaký alebo rovnocenný cieľ alebo dôsledky ako spomínané praktiky.

Rozhodnutie nebráni spoločnosti Google zaviesť vhodný, spravodlivý a objektívny systém na zabezpečenie správneho fungovania zariadení s Androidom využívajúcich proprietárne aplikácie a služby, ktorý by však zároveň neobmedzoval slobodu výrobcov vyrábať zariadenia založené na odnožiach Androidu.

Za zabezpečenie súladu s rozhodnutím Komisie zodpovedá výlučne Google. Komisia bude pozorne monitorovať, ako Google dodržiava predpisy, a spoločnosť je povinná pravidelne informovať Komisiu o tom, ako si plní povinnosti.

Ak spoločnosť Google rozhodnutie Komisie nedodrží, mohla by dostať pokutu až do výšky 5 % priemerného denného svetového obratu svojej materskej spoločnosti Alphabet. Komisia by musela stanoviť takýto nesúlad v samostatnom rozhodnutí, pričom všetky platby by sa mali počítať odo dňa, keď sa neplnenie povinností začalo.

Google navyše môže čeliť aj občianskoprávnym žalobám o náhradu škody, ktoré môže na súdy členských štátov postúpiť akákoľvek osoba alebo podnik, ktorých sa týka správanie narúšajúce hospodársku súťaž. Obetiam protisúťažných praktík uľahčuje získanie náhrady škody nová smernica EÚ o náhrade škody v dôsledku porušovania antitrustových pravidiel.

Iné prípady týkajúce sa Google

V júni 2017 Komisia uložila spoločnosti Google pokutu 2,42 mld. EUR za zneužívanie dominantného postavenia medzi vyhľadávačmi tým, že poskytla neoprávnenú výhodu svojej službe porovnávania cien. Komisia v súčasnosti intenzívne monitoruje, či Google toto rozhodnutie dodržiava.

Komisia vyšetruje aj obmedzenia, ktorými spoločnosť Google niektorým webovým stránkam tretích strán bránila v zobrazovaní reklám spojených s vyhľadávaním realizovaným cez vyhľadávače konkurentov Google (prípad AdSense). Komisia v júli 2016 dospela k predbežnému záveru, že spoločnosť Google zneužila svoje dominantné postavenie v prípade týkajúcom sa AdSense.

Súvislosti

Dnešné rozhodnutie je určené spoločnosti Google LLC (predtým Google Inc.) a jej materskej spoločnosti Alphabet Inc. Komisia začala konanie týkajúce sa správania spoločnosti Google, pokiaľ ide o operačný systém Android a aplikácie založené na ňom, v apríli 2015. V apríli 2016 jej zaslala oznámenie námietok.

Zneužívanie dominantného postavenia zakazujú článok 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článok 54 Dohody o EHP.

Ďalšie informácie o tomto vyšetrovaní sú dostupné na webovej lokalite Európskej komisie venovanej hospodárskej súťaži vo verejnom registri prípadov pod číslom 40099.