19. 8. 2022

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇANa obrázku môže byť 2 ľudia a stojaci ľudia

RTVS si vo vysielaní pripomenie udalosti okupácie niekdajšej ČSSR

RTVS si vo vysielaní pripomenie

 udalosti okupácie niekdajšej ČSSR

 

Jednotka odvysiela 21. augusta o 20.30 h romantický muzikál Rebelové, ktorý je popri láskavej zápletke mementom okupačných dní. Nasledovať bude snímka Jan Palach. Príbeh študenta, ktorý sa v roku 1969 na protest invázie sovietskych vojsk do Československa upálil, ponúkne divákom Jednotka o 22.30 h.

Dvojka v sobotu, 20. augusta o 20.10 h, prinesie reprízu talkshow Anjeli strážni, ktorej hostkou bude Dana Herrmannová, legendárna hlásateľka ČST, ktorej tvár a hlas sa stali svedomím národa. O 20.40 h Dvojka odvysiela v premiére dokument 1968 Rekonštrukcia okupácie, v ktorom útržky pamäte jednotlivých postáv predstavia obraz okupácie.

V nedeľu si môžu diváci Dvojky o 8.30 h pozrieť dokument o obsadení Československého rozhlasu a vysielanie počas prvého dňa okupácie pod názvom Vlny slobody. O 9.00 h bude nasledovať dokument o významnej redaktorke Slovenského rozhlasu Ote Plávkovej s názvom Nezlomená. O 13.30 h divákov poteší koncertné prevedenie legendárneho štúdiového albumu autorskej trojice Jaro Filip, Milan Lasica a Július Satinský Bolo nás jedenásť. Neskôr prídu na rad dokumenty Vycestovacia doložka pre Dubčeka o 15.25 h, Spýtaj sa vašich o 18.30 h a Okupácia o 22.45 h.

Trojka odvysiela 20. augusta o 22.15 h film Balada o siedmich obesených. Ide o viacerými zahraničnými festivalmi ocenenú psychologickú sondu do pocitov na smrť odsúdených ľudí v réžii Martina Hollého. Tri nedele popoludní budú môcť diváci spoznávať osobnosť Alexandra Dubčeka v medailóne Blízky človek. Dokument Svedectvo obrazovky bude spomienkou na dni ilegálneho vysielania Slovenskej televízie počas tragických augustových dní, ktorým sa budú venovať aj dokumentárne reminiscencie Slnečné dni ako zlý sen. Oba dokumenty si môžu diváci pozrieť 21. augusta od 22.55 h.

Rádio Regina Stred si udalosti okupácie pripomenie v relácii Nedeľné ráno s Rádiom Regina Stred, kde v Historickom kalendári - Almanach stredného Slovenska ponúkne poslucháčom spomienky pamätníkov na prvé chvíle okupácie našej krajiny.

Rádio Devín tému pokryje naprieč svojím celodenným vysielaním. Už o 6.00 h sa jej bude venovať Katarína Hrabčáková v relácii Tvárou v tvár ničote. O 10.00 h nasleduje Denník novinára, ktorý sa, okrem iného, dotkne aj ilegálneho rozhlasového vysielania vtedajšieho Československého rozhlasu.

O 15.30 h v relácii Hrá SOSR si budú môcť diváci vypočuť hudbu inšpirovanú inváziami v podobe vojny, atómovej bomby či invázie vojsk bratských krajín.

 

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS


Symboly -NBU


Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) momentálne vyhodnocuje medzirezortné pripomienkové konanie k novele zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorá má upraviť blokovanie škodlivého obsahu. Ako pre TASR priblížil hovorca NBÚ Peter Habara, úrad rokuje s ministerstvom spravodlivosti, ktoré si voči návrhu uplatnilo zásadnú pripomienku.
NBÚ sa musí podľa hovorcu zásadnou pripomienku rezortu spravodlivosti zaoberať, lebo ide o povinne pripomienkujúci subjekt. "Až po ukončení tohto procesu môže byť predložený upravený návrh na vládu. Je preto priskoro hovoriť o jeho obsahu," uviedol.
Oproti súčasnej právnej úprave, ktorá umožňuje blokovanie do 30. septembra, úrad podľa Habaru v rámci zákona navrhuje opatrenia na ešte väčšiu transparentnosť a efektívnejšiu kontrolu. Navrhuje napríklad, aby blokovanie vykonával na základe rozhodnutia súdu. Riaditeľ NBÚ by tiež mohol kontrolnému výboru v parlamente predkladať správu o zablokovaných subjektoch. Chce tiež, aby boli vydané rozhodnutia prístupné verejnosti.
Ministerstvo spravodlivosti v zverejnených pripomienkach žiadalo napríklad zmenu návrhu tak, aby NBÚ vykonal blokovanie na základe rozhodnutia súdu bez vydávania administratívneho rozhodnutia o vykonaní blokovania, ktoré je následne preskúmateľné ďalším súdom v správnom súdnictve. Namietali tiež skrátenú dobu medzirezortného pripomienkového konania.
Momentálne nie je v platnosti žiadne rozhodnutie o blokovaní v zmysle zákona o kybernetickej bezpečnosti, ako informuje na stránke NBÚ. Do konca júna boli zablokované štyri weby.
Ako upozornil hovorca, novela zákona o kybernetickej bezpečnosti, schválená koncom júna 2022, neobsahovala prechodné ustanovenie, ktoré by NBÚ umožňovalo predĺžiť platnosť rozhodnutí o blokovaní. Na každé nové rozhodnutie je preto od 1. júla nutné nové konanie.
"V prípade doručenia relevantných podkladov postupujeme v zmysle zákona o kybernetickej bezpečnosti, o čom však nemôžeme verejne informovať, pretože nám rovnaký zákon ukladá povinnosť zachovávať mlčanlivosť a nepovažujeme to za užitočné ani z taktických dôvodov," skonštatoval Habara. Ako dodal, pri rozhodovaní úrad vychádza z podkladov bezpečnostných zložiek štátu združených v Národnom bezpečnostnom analytickom centre v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby.
Inštitút blokovania zaviedol parlament v rámci balíka opatrení súvisiacich so situáciou na Ukrajine. Právomoc umožňovala najprv blokovať weby do konca júna, neskôr parlament predĺžil možnosť blokovať škodlivý obsah do 30. septembra.
Možnosť zablokovať škodlivý obsah alebo aktivity v kybernetickom priestore v súvislosti s tzv. hybridnými hrozbami by mohla NBÚ ostať na základe predloženej novely aj v budúcnosti. 



Youdare - YouTube 

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka dal preveriť, či nedochádza na sociálnej platforme Youdare k páchaniu niektorého z trestných činov proti životu a zdraviu, proti mládeži, proti slobode a ľudskej dôstojnosti či proti iným právam a slobodám. Informoval o tom na sociálnej sieti.
Riaditeľovi trestného odboru GP SR Žilinka uložil zabezpečiť preverenie možného páchania trestnej činnosti na tejto platforme, "v súvislosti so sprostredkovaním a plnením bizarných až zvrátených výziev za odplatu na sociálnej platforme Youdare, najmä osobami mladšími ako 18 rokov, spôsobilých vážnym spôsobom ohroziť či poškodiť život, zdravie, morálnu výchovu, slobodu alebo ľudskú dôstojnosť".
Ako ďalej zdôraznil, dôstojnosť ľudskej osoby nie je len základným právom ako takým, ale predstavuje základ ľudských práv. "Ľudská dôstojnosť sa musí bezvýhradne rešpektovať, a to aj v prípade obmedzenia iného práva," doplnil.

 

Copyright  © TASR 2022

18. 8. 2022

Najpočúvanejším rádiom je stále Expres, má aj najväčší podiel na trhu

 Najpočúvanejším rádiom je stále Expres, 

 


má aj najväčší podiel na trhu


Rádio Expres je stále najpočúvanejším rádiom na Slovensku, pustilo si ho 33,9 percenta poslucháčov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu počúvanosti Radioprojekt, ktorý realizuje spoločnosť Median SK.
Druhým najpočúvanejším je Rádio Slovensko s 24,1-percentnou podporou poslucháčov. Na treťom mieste sa umiestnilo Fun rádio, ku ktorému sa prihlásilo 22,5 percenta poslucháčov. Rádio Vlna má počúvanosť 18,4 percenta a Rádio Europa 2 17,3 percenta. Nasledujú Rádio Melody so 14 percentami a Rádio Regina, ktoré si naladilo desať percent poslucháčov.
Najväčší podiel na trhu patrí Rádiu Expres s 21,5 percenta, nasleduje Rádio Slovensko s hodnotou 18 percent, ako tretie sa umiestnilo Fun rádio s podielom 12,9 percenta. Ďalej Rádio Europa 2 s 9,8 % a Rádio Vlna s 9,7-percentným podielom na trhu. Rádiu Melody namerali podiel 7,1 percenta a Rádiu Regina 4,9 percenta. Ostatným rozhlasovým staniciam patrí 16,2-percentný podiel na trhu.
Celková počúvanosť rádií v parametri "počúval posledný týždeň" predstavuje 86,1 percenta, čo je 3.839.000 poslucháčov vo veku 14 až 79 rokov. Každý deň počúva rádio viac ako 2,3 milióna ľudí (51,7 percenta populácie). V priemere každý občan SR počúva denne rádio takmer hodinu a 50 minút. Každý poslucháč počúva rádio priemerne viac ako tri hodiny a desať minút.
Spoločnosť Median SK realizuje kontinuálny prieskum Radioprojekt od apríla 2009. Zverejnené výsledky zbierali od 25. apríla do 17. júla. Prieskum realizovali na vzorke 3176 respondentov, občanov SR vo veku 14 - 79 rokov. Výsledky prieskumu poskytla pre TASR zástupkyňa spoločnosti Median SK Linda Kleinertová.

Zdroj: TASR

Zomrela Hanae Moriová

 Zomrela Hanae Moriová




Vo veku 96 rokov zomrela už 11. augusta svetoznáma japonská módna návrhárka Hanae Moriová, ktorá za používanie charakteristických motýlích motívov dostala prezývku Madame Butterfly. Podľa agentúry AFP o tom vo štvrtok informovali japonské médiá.
V roku 1951 si Moriová otvorila v Japonsku svoj prvý módny salón. Od roku 1954 začala pre filmovú spoločnosť Nikkacu navrhovať kostýmy pre hercov.
V roku 1965 mala prvú zahraničnú prehliadku v New Yorku, ktorá jej otvorila dvere do Európy a mnohých krajín amerického kontinentu.
V roku 1977 si otvorila salón v Paríži, kde ju ako prvú ženu z Ázie prijali do prestížnej Spoločnosti haute couture. Tento salón musela v roku 2004 pre finančné problémy zatvoriť, parfumy s jej menom sa však predávajú naďalej.
Moriová obliekala prvú dámu USA Nancy Reaganovú, oscarovú herečku Grace Kellyovú a nespočetné množstvo členov japonskej vyššej spoločnosti. Pre cisárovnú Masako navrhla biele šaty, ktoré mala oblečené na svadbe v roku 1993.
V rokoch 1967 – 1988 navrhovala uniformy pre letušky spoločnosti Japan Air Lines (JAL). Navrhla tiež oblečenie pre japonskú výpravu na olympijských hrách v Barcelone (1992) a v Lillehammeri (1994).
Moriová má dvoch synov, ktorí je pomáhali s módnym biznisom. Jej dve vnučky sa venujú modelingu.
V roku 1988 jej japonská vláda udelila štátne vyznamenanie Medailu cti a o rok neskôr ju francúzsky prezident François Mitterrand vyznamenal Radom čestnej légie.

Zdroj: TASR

17. 8. 2022

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS


Študentku v Saudskej Arábii odsúdili za používanie Twitteru na 34 rokov za  mrežami


Na 34 rokov väzenia odsúdil súd v Saudskej Arábii vysokoškolskú študentku Salmu Šihábovú za to, že mala vytvorený účet na sociálnej sieti Twitter, na ktorom sledovala a zdieľala príspevky aktivistov a disidentov. TASR správu prevzala v stredu z denníka The Guardian.
Salmá Šihábová si rozsudok vypočula niekoľko týždňov po návšteve amerického prezidenta Joea Bidena v Saudskej Arábii, ktorá mohla podľa ľudskoprávnych aktivistov v tejto arabskej krajine vystupňovať boj úradov proti tamojším bojovníkom za demokraciu.
Saudskoarabský súd Šihábovej najprv vymeral tri roky za mrežami za trestný čin "používania internetovej stránky za účelom vyvolania politických nepokojov a destabilizácie verejnej a národnej bezpečnosti". Odvolací súd však v pondelok vyniesol nový rozsudok a Šihábovú odsúdil a 34 rokov väzenia. Keď si ich odpyká, bude mať na ďalších 34 rokov zákaz cestovať.
Denník The Guardian však uvádza, že Šihábová mala na Twitteri len niečo cez 2500 sledovateľov a jej účet na Instagrame sledovalo len 159 ľudí. Na sociálnych sieťach uverejňovala najmä fotografie svojich dvoch detí, avšak občas prezdieľala i príspevky saudskoarabských disidentov žijúcich v exile, žiadajúcich oslobodenie tamojších politických väzňov.
Paradoxom je, že hoci sú v Saudskej Arábii používatelia Twitteru prenasledovaní, tamojší princ Walíd ibn Talál vlastní prostredníctvom investičnej nadácie Kingdom Holding viac než päť percent tejto spoločnosti.
Európski bojovníci za ľudské práva rozsudok pre Šihábovú skritizovali, keďže podľa nich ide o "najdlhší trest, aký bol kedy vymeraný pre aktivistku".



Súbor:Flag of Tunisia (1959–1999).svg – Wikipédia


Tuniský vojenský súd odsúdil novinára Saláha Attíju na tri mesiace väzenia za verejné výroky na adresu prezidenta Kajsa Saída a ozbrojených síl krajiny. S odvolaním sa na obhajcu novinára o tom v stredu informovala agentúra AFP.
Ide o ďalšieho z radov kritikov vnímaných za nepriateľov tuniského prezidenta, ktorí čelia prenasledovaniu, odkedy si Saíd vlani v júli uplatnil rozsiahle núdzové právomoci.
Vojenský súd uznal novinára za vinného ešte v utorok, a to za "spochybňovanie ozbrojených síl" a "podnecovanie Tunisanov k násiliu". Attíja, ktorého zadržali ešte v júni po tom, čo sa vyjadril pre katarskú spravodajskú stanicu al-Džazíra, sa podľa svojho obhajcu plánuje voči rozsudku odvolať. Attíjovo stíhanie odsúdila aj ľudskoprávna organizácia Amnesty International.
Saíd koncom júla 2021 pozastavil činnosť tuniského parlamentu a odvolal vládu. Občania, ktorí boli nespokojní s vládou politických elít a s rokmi ekonomickej stagnácie, to privítali. Saídovi politickí súperi to však označili za prevrat.
Kajs Saíd po odvolaní vlády udelil právomoc vládnuť dekrétmi a prepustil desiatky sudcov, čo vyvolalo mnoho protestov. Celkom 94,6 percenta hlasujúcich sa v Tunisku v júlovom referende vyslovilo za novú ústavu, udeľujúcu neobmedzené právomoci prezidentovi krajiny. Opoziční politici a ľudskoprávne organizácie upozorňujú, že Tunisko by sa počas platnosti novej ústavy mohla vrátiť k diktatúre.


Šest godina od nestanka Austina Ticea | MC_ONLINE



Sýria neuniesla a na svojom území nezadržiava žiadneho amerického občana. Sýrske ministerstvo zahraničných vecí týmito slovami v stredu odmietlo obvinenie prezidenta USA Joea Bidena, že Damask zadržiava amerického novinára Austina Ticea, informovala agentúra AP.
Biden vo vyhlásení zverejnenom minulý týždeň Bielym domom pri príležitosti desiateho výročia únosu Ticea uviedol, že USA sú si isté, že novinára zadržala sýrska vláda. "Opakovane sme žiadali vládu Sýrie, aby s nami spolupracovala, nech môžeme Austina priviesť domov," píše sa vo vyhlásení.
Najnovšie výroky prezidenta USA sú doposiaľ najjednoznačnejším náznakom istoty Spojených štátov, že Ticea zadržiava vláda sýrskeho prezidenta Bašára Asada, konštatuje AP.
Rezort sýrskej diplomacie však vo svojom vyhlásení poprel akékoľvek tajné kontakty s americkými predstaviteľmi v veci nezvestných Američanov. Dodalo, že "oficiálny dialóg s americkou vládou bude verejný len v prípade rešpektovania suverenity Sýrie".
Tice zmizol 14. augusta 2012 krátko po svojich 31. narodeninách na kontrolnom stanovišti v nepokojnej oblasti západne od sýrskej metropoly Damask. Mesiac po únose bol zverejnený videozáznam, na ktorom je Tice so zaviazanými očami obklopený ozbrojenými mužmi a hovorí: "Ó, Ježiš." Odvtedy o ňom nebolo počuť, dodáva AP.
Tice je jedným z dvoch Američanov, ktorí sú nezvestní v Sýrii. Druhým je Majd Kamalmaz, psychológ z Virgínie, ktorý zmizol v roku 2017. Pochádza z Houstonu a v Sýrii spravodajsky pokrýval konflikt, ktorý sa začal v roku 2011. Jeho články publikoval The Washington Post, denníky skupiny McClatchy a ďalšie médiá.

Copyright  © TASR 2022

 

 

Veronika Rabada - Piargy /Titulná pieseň k filmu PIARGY/

Veronika Rabada - Piargy 

 

/Titulná pieseň k filmu PIARGY/

 

16. 8. 2022

Zomrel Wolfgang Petersen

Zomrel Wolfgang Petersen 


Svetoznámy nemecký režisér Wolfgang Petersen zomrel vo veku 81 rokov. TASR správu prevzala v utorok od agentúry DPA, ktorá sa odvolala na režisérovu asistentku.
Petersen, ktorý sa preslávil snímkami ako Ponorka, Smrtiaca epidémia, Air Force One či Dokonalá búrka, zomrel podľa jej vyjadrení na rakovinu pankreasu ešte minulý piatok (12. augusta).
Režisér sa narodil v meste Emden v severonemeckom regióne Východné Frízsko a vyrastal v Hamburgu, pripomína nemecký týždenník der Spiegel.
Začiatkom 80. rokov sfilmoval úspešný román Lothara-Günthera Buchheima "Ponorka" – epos o posádke nemeckej ponorky počas druhej svetovej vojny. Po prvých medzinárodných úspechoch sa Petersen v roku 1986 presťahoval do Los Angeles a stal sa najúspešnejším nemeckým režisérom.

Zdroj: TASR

Zomrel Peter Bauer

Zomrel Peter Bauer

 Zomrel architekt Peter Bauer, spoluautor novej budovy SND | Aktuality.sk

Zomrel slovenský architekt architekt Peter Bauer. Slovenské národné divadlo (SND) so zármutkom prijalo správu o jeho úmrtí. Bauer bol spoluautorom novej budovy SND. V rámci konceptu stavby mal na starosti spoločenské priestory/foyer a umelecké diela. Na projekte sa spolupodieľal spolu s ďalšími mladými architektmi Pavlom Paňákom a Martinom Kusým. Ich projekt zvíťazil vo verejnej súťaži v roku 1979, v konkurencii 49 projektov. Samotná budova bola otvorená až v roku 2007 a počas pätnástich rokov fungovania privítala viac ako tri a pol milióna divákom. Na svojej stránke to uvádza SND.

Zdroj: SITA

 

MEDIA NEWS

  MEDIA NEWS


Central Intelligence Agency – Wikipédia 

Skupina novinárov a právnikov zažalovala americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA) a jej bývalého riaditeľa Mikea Pompea pre podozrenie, že ju agenti sledovali, keď zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea navštívila na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne.

Ako v pondelok informovala agentúra Reuters, v žalobe sa uvádza, že CIA pod vedením Pompea porušila právo na súkromie týchto amerických novinárov a právnikov tým, že ich údajne špehovala.
Medzi žalobcami sú novinári Charles Glass a John Goetz a právničky Margaret Kunstlerová a Deborah Hrbeková, ktoré zastupovali Assangea.
"Ústava Spojených štátov chráni amerických občanov pred nadmerným zásahom americkej vlády, a to aj vtedy, keď sa tieto aktivity uskutočňujú na veľvyslanectve v cudzej krajine," povedal hlavný advokát zastupujúci žalobcov Richard Roth.
CIA, ktorá sa k žalobe odmietla vyjadriť, nesmie zhromažďovať spravodajské informácie o občanoch USA, hoci viacerí zákonodarcovia tvrdia, že spravodajská služba vedie tajné úložisko komunikačných údajov Američanov, všíma si Reuters.
Žaloba voči CIA a Pompeovi bola podaná v pondelok na okresnom súde USA pre južný okres New York.
V súdnom podaní sa podľa Reuters špecifikuje, že novinári a právnici museli pred návštevou Assangea odovzdať svoje elektronické zariadenia súkromnej bezpečnostnej spoločnosti Undercover Global S.L., ktorá v tom čase zabezpečovala bezpečnosť veľvyslanectva.
V žalobe sa tvrdí, že spoločnosť si údaje z nich skopírovala a poskytla ich CIA, ktorej vtedy šéfoval Pompeo.
Assange strávil na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne sedem rokov. O azyl na veľvyslanectve požiadal v roku 2012 v obave z trestného stíhania zo strany USA, ktoré žiadali jeho vydanie v súvislosti s obvineniam zo sprisahania, z nelegálneho preniknutia do vládnych počítačov a z porušenia zákona o špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov. Na webovej stránke WikiLeaks sa tieto materiály objavili v rokoch 2010–11.
Assange popiera, že sa dopustil trestného činu, a tvrdil, že je obeťou porušovania ľudských práv a že v prípade vydania do USA by mu hrozil doživotný trest.
Ekvádor ho však v apríli roku 2019 o diplomatický azyl pripravil, po čom ho zadržala britská polícia. V júni tohto roku Británia schválila vydanie zakladateľa WikiLeaks do Spojených štátov.
Americké úrady stíhajú Assangea v 18 bodoch obžaloby vrátane obvinenia zo špionáže v súvislosti so zverejnením dôverných amerických vojenských záznamov a diplomatických telegramov známych ako kauza WikiLeaks. Jeho priaznivci ho považujú za bojovníka proti establišmentu, ktorý sa stal obeťou, pretože odhalil pochybenia Spojených štátov v konfliktoch v Afganistane a Iraku.



Na východe Ukrajiny prišla o život aktivistka úradmi nezaregistrovanej strany Iné Rusko a novinárka pracujúca pre prokremeľské médiá Zemfira Sulejmanovová. V utorok o tom informovala ruská služba britskej stanice BBC, podľa ktorej Sulejmanovová zahynula pri výbuchu nastraženej míny.
Strana Iné Rusko spresnila, že Sulejmanovová pricestovala do mesta Doneck začiatkom augusta ako dobrovoľníčka a vojenská novinárka.
O smrti tejto novinárky, narodenej v roku 1997, informovali aj úrady samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR), ktoré však neuviedli jej meno. V DĽR špecifikovali, že šlo o novinárku prokremeľskej televízie RT, tá to však neskôr poprela.
Úrady DĽR spresnili, že novinárka prišla o život pri výbuchu protipechotnej trhavotrieštivej míny PFM-1, známej pre svoj tvar aj ako motýlia mína. Mladá žena pri výbuchu utrpela zranenia nezlučiteľné so životom.
BBC dodala, že úrady DĽR začiatkom augusta obvinili Ukrajinu z ostreľovania kazetovou muníciou obsahujúcou tento typ mín. Obyvateľom Donecka následne odporúčali, aby nevychádzali do ulíc, kým sa nedokončí odmínovanie.

 

Copyright  © TASR 2022

 

 

 

©2022 Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 


Americká filmová akadémia sa ospravedlnila indiánskej aktivistke a herečke z kmeňa Apačov Márii Louise Cruzovej, známej ako Sacheen Littlefeather, za urážky, ktorým čelila po svojom prejave na Oscaroch. Umelkyňa pred takmer 50 rokmi vystúpila na slávnostnom ceremoniáli namiesto herca Marlona Branda, aby prehovorila o zobrazovaní pôvodných obyvateľov Ameriky v hollywoodskych filmoch, ale bola vypískaná z pódia. Informoval o tom server BBC News. Aktivistka a herečka v roku 1973 v priamom televíznom prenose odmietla Oscara, ktorého získal Marlon Brando za film Krstný otec. Brando odmietol ocenenie za najlepšieho herca kvôli zlej reprezentácii pôvodných obyvateľov Ameriky americkým filmovým priemyslom a poslal namiesto seba vtedy 26-ročnú Cruzovú odetu do šiat a mokasín z jelenice. Akadémia uviedla, že herečka bola po svojom krátkom prejave vystavená "neoprávneným a neopodstatneným" urážkam. Niektorí diváci ju vypískali. Hviezda westernov John Wayne, ktorý bol v tom čase v zákulisí, údajne zúril a muselo ho krotiť šesť členov ochranky. "Nikdy som si nemyslela, že sa dožijem dňa, keď toto počujem," povedala Cruzová webu The Hollywood Reporter. Jej prejav bol podľa organizátorov prvým politickým vyhlásením na televíznom ceremoniáli, čím začala trend, ktorý pokračuje dodnes. V televízii ho videlo 85 miliónov ľudí. Niektoré médiá po tejto udalosti uvádzali, že Cruzová nie je skutočnou indiánkou, ale že s prejavom súhlasila skôr preto, aby pomohla svojej hereckej kariére. Niektorí tiež špekulovali, že by mohla byť Brandovou milenkou. Cruzová BBC povedala, že všetky tieto tvrdenia sú nepravdivé. "Emocionálna záťaž, ktorú ste prežili, a dopady na vašu vlastnú kariéru v našom odvetví sú nenapraviteľné. Odvaha, ktorú ste preukázali, zostávala príliš dlho nedocenená. Za to sa vám hlboko ospravedlňujeme a zároveň vám vyjadrujeme úprimný obdiv," napísal David Rubin, bývalý predseda Akadémie filmového umenia a vied herečke v liste, ktorý bol zverejnený v pondelok. Rubin uviedol, že prejav na 45. ročníku udeľovania Oscarov "nám naďalej pripomína nutnosť rešpektu a dôležitosť ľudskej dôstojnosti". Múzeum filmovej akadémie usporiada v septembri akciu, na ktorej herečka prehovorí o svojom vystúpení na Oscaroch v roku 1973 a o budúcnosti zastúpenia pôvodných obyvateľov na filmovom plátne. "My Indiáni sme veľmi trpezliví ľudia - je to len 50 rokov!" uviedla sedemdesiatpäťročná herečka v reakcii na ospravedlnenie. "Musíme si v tomto ohľade zachovať zmysel pre humor za všetkých okolností. Je to naša metóda prežitia," dodala.

Copyright  © ČTK 2022

Hostia a témy diskusnej relácie TV Joj Analýzy Na hrane

Hostia a témy diskusnej relácie 

 Analýzy Na hrane | JOJ.sk | Stránka, ktorá sa dá pozerať!

TV Joj Analýzy Na hrane


Analýzy Na hrane - politická diskusná relácia, ktorá voľne naväzuje na štvrtkový formát Na hrane. 

Nová relácia má ambíciu ponúknuť priestor analytikom, odborníkom, ale napríklad aj politikom, ktorí nedostávajú priestor vo večernej relácii. 

Analýzy Na hrane majú predovšetkým webovú podobu, televízia ich vysiela na stránke Novinyplus.sk, na svojich webových platformách a na facebookovej stránke Na hrane TV JOJ, kde si štvrtkový politický duel našiel svoju stálu divácku základňu. 

Hosťom relácie v utorok 16. augusta bude minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO). Hovoriť budú o tom, či má zmysel zachraňovať vládu a o riešeniach koaličnej krízy. Rozprávať sa budú aj o predpokladoch vývoja situácie na Ukrajine a o slovenskej vojenskej technike smerujúcej na východ. 

Nenechajte si ujsť reláciu Analýzy Na hrane v utorok 16. augusta od 18:00.

Zomrel Nicholas Evans

Zomrel Nicholas Evans


Vo veku 72 rokov zomrel britský spisovateľ Nicholas Evans, autor bestselleru Liečiteľ koní (The Horse Whisperer). Podľa pondelkovej správy tlačovej agentúry AP podľahol 9. augusta infarktu myokardu.
Evans sa narodil v roku 1950 v grófstve Worcestershire. Na Oxfordskej univerzite študoval právo a v 70. rokoch pracoval ako novinár. Neskôr sa uplatnil ako scenárista a producent televíznych dokumentov.
Liečiteľ koní bol jeho debutový román a vyšiel v roku 1995. Kniha sa stretla s veľkým ohlasom čitateľov; celosvetovo sa z nej predalo viac než 15 miliónov výtlačkov.
Dielo sa stalo predlohou amerického westernového filmu Zaklínač koní (1998) v hlavnej úlohe s Robertom Redfordom, ktorý snímku i režíroval. Vo filme účinkovali aj Kristin Scottová Thomasová a Scarlett Johanssonová.
Medzi ďalšie diela Nicholasa Evansa patria The Loop (1998), The Smoke Jumper (2001), The Divide (2005) a The Brave (2010).


Zdroj: TASR

15. 8. 2022

Prieskum: Markíza, Expres a Nový Čas sú naďalej najpopulárnejšie slovenské médiá


Prieskum: Markíza, Expres a Nový Čas sú 
MML - TGI národný prieskum spotreby, médií a životného štýlu Market & Media  & Lifestyle - TGI ®
 
naďalej najpopulárnejšie slovenské médiá


Televízia Markíza, Rádio Expres, denník Nový Čas, týždenník Plus 7 dní, dvojtýždenník TV Max a mesačníky Emma a Zdravie patrili v prvom a druhom kvartáli 2022 medzi najpreferovanejšie slovenské médiá. Vyplýva to z výsledkov národného prieskumu spotreby, médií a životného štýlu Market & Media & Lifestyle – TGI. Zber dát sa uskutočnil od 3. januára 2022 do 19. júna 2022 na vzorke 4117 respondentov. TASR o tom informovala Linda Kleinertová zo spoločnosti Median SK.
Celková čítanosť celoštátnych denníkov dosiahla hodnotu 28 percent opýtaných - pri metodike "čítal som posledné vydanie". Za posledných 14 dní denníky čítalo 56 percent opýtaných. Prvú pozíciu si udržal Nový Čas s 13 percentami. Nasledujú denníky Plus jeden deň (šesť percent), Pravda a Sme (po päť percent). Denník Šport má štvorpercentný podiel, Denník N a Hospodárske noviny dosiahli tri percentá.
Posledné vydanie týždenníka si aspoň prelistovalo 29 percent opýtaných. Najčítanejším bol týždenník Plus 7 dní (päť percent). Štvorpercentnú čítanosť majú týždenníky Život a Báječná žena. O jedno percento menej obyvateľov SR číta Nový Čas Nedeľa, Nový Čas pre ženy, Eurotelevíziu a Slovenku.
Čítanosť pri dvojtýždenníkoch predstavuje 13 percent vo veku od 14 do 79 rokov. Najčítanejším bol TV max (šesť percent). Nasleduje Relax so štyrmi percentami, Tele plus má o percento menšiu čítanosť.
Celková čítanosť mesačníkov bola v sledovanom období na úrovni 45 percent. Najviac (päť percent) mali časopisy Emma a Zdravie. Štvorpercentnú čítanosť mal Záhradkár, Nový Čas krížovky, Evita Magazín, Urob si sám a Napínavé krížovky.
Celková počúvanosť rádií v parametri "počúval včera" predstavovala 53 percent populácie. Prvú pozíciu si udržalo Rádio Expres so 17 percentami, nasleduje Rádio Slovensko (15 percent), Fun rádio (desať percent). Rádio Europa 2 dosiahlo 8 percent a Rádio Vlna sedem percent. Rádio Melody (predtým Rádio Jemné) malo počúvanosť na úrovni šiestich percent. Siedmou najpočúvanejšou stanicou bolo Rádio Regina (päť percent).
Celková počúvanosť rádií v parametri "počúval posledný týždeň" dosiahla hodnotu 94 percent. Prvé miesto obsadilo opäť Rádio Expres (40 percent), nasleduje Rádio Slovensko (28 percent) a Fun rádio (26 percent). Dvadsaťjeden percent počúvalo aspoň raz týždenne Rádio Vlna, 20 percent Rádio Europa 2 a 14 percent Rádio Melody. Sedmičku uzatvára Rádio Regina s deviatimi percentami.
Sumárna sledovanosť všetkých televízií bola 72 percent, čo predstavuje viac ako tri milióny divákov. Najsledovanejšou bola TV Markíza s 34 percentami, druhá TV Joj zaznamenala 27 percent a tretia verejnoprávna Jednotka RTVS dosiahla 24-percentnú sledovanosť. Rovnaké poradie predstavuje aj trhový podiel, TV Markíza (28 percent), TV Joj (17 percent), Jednotka RTVS (15 percent).


ZDROJ: TASR

14. 8. 2022

NEDEĽNÁ KÁVA

NEDEĽNÁ KÁVA


TA3 V politike v nedeľu o 11.00

- Boris Kollár, predseda NR SR, predseda hnutia Sme rodina

- Robert Fico, poslanec NR SR, predseda strany Smer – SD