Najobjektívnejšie televízne spravodajstvo má opäť RTVS

Najobjektívnejšie televízne

 spravodajstvo má opäť RTVS

Najobjektívnejšie spravodajstvo má podľa verejnosti RTVS, následne TA3. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median, ktorý sa konal v mesiacoch apríl až jún 2023.
V odpovedi na otázku "Ktorá televízia má podľa vás najobjektívnejšie spravodajstvo?" uviedlo 24,4 percenta respondentov RTVS (Jednotka, Dvojka, :24 atď.). Nasleduje TA3 s 19,5 percenta, TV Markíza so 16,7 a Joj s 13,8 percenta.
Inú televíziu uviedli štyri percentá opýtaných. Respondenti mohli určiť len jednu televíziu, pričom 19,5 percenta z nich sa k otázke nevyjadrilo.
Vzorku tvorilo 2092 respondentov vo veku 14 až 79 rokov.


Zdroj: TASR

VÝROKY TÝŽDŇA

 VÝROKY TÝŽDŇA

 

 

 „Zobrali nám slobodu slova, lynčovali nás, zapchávali nám ústa. A výsledok? Zvíťazili sme s náskokom 5% pred PS-kom. V rozpore s tými ich zmanipulovanými prieskumami od AKO či slávnym exit pollom od Focusu. A ten ich nenávidený Blaha dostal 220 478 krúžkov, čo je piaty najlepší výsledok z celého Slovenska. Spoločne sme im ukázali, že môžu mať v rukách peniaze, moc, médiá, NAKA aj mimovládky, ale aj tak nikdy nezabijú pravdu. Nech žije Slovensko!“ 

Ľuboš Blaha

„Ja sa pýtam užitočných idiotov v progresívnych mediách, ktorí sa tri roky doslova na ružiach snažili ustlať Pellegrinimu a tvrdili, že nie Pellegrini ale Matovič je hrozbou pre demokraciu, prečo nepíšu o tom, že si Pellegrini nevyberie cestu mafiánskeho štátu. Prečo teraz mlčíte ? Vy ste ho stvorili, užitoční idioti v progresívnych médiach. Vy ste tu hovorili tri roky o Pellegrinim, že je to vlastne demokrat, a v takýchto kritických chvíľach sa postaví na stranu spravodlivosti. Že nebude pozerať na to, že špeciálna prokuratúra mu ide po krku za úplatok, ktorý mal zobrať za softvér za 15,4 milióna eur, a takto pomohol okradnúť štát o 15 miliónov eur. Vy ste tvrdili, že on vždy uprednostní záujem Slovenska. Ja sa pýtam užitočných idiotov v progresívnych médiách, kde je teda váš demokrat Pellegrini? Prečo dnes si nezvolá tlačovku a nepovie, že v žiadnom prípade on nebude pomáhať zločincovi Ficovi v tom, aby zahatal cestu spravodlivosti? Prečo mlčíte užitoční idioti? Vy ste stvorili Pellegriniho, vy ste stvorili Hlas.Nepočujem vás, užitoční idioti z progresívnych médií. Dosiahli sme výrazne lepší výsledok, ako nám hovoril prieskum, a to aj po trojročnej propagande proti nám a za Pellegriniho. Toto bude skúška správnosti, kto tu tri roky klamal ľudí. Či užitoční idioti z progresívnych médií, ktorí o Pellegrinim hovorili, že je kovaný demokrat, alebo mal pravdu Matovič, ktorý hovorí, že Pellegrini je to isté zlodejské DNA ako Fico.“
Igor Matovič

„Ďalšou možnosťou je aj referendum o predčasných voľbách.“
Veronika Remišová

Hlavnú cenu Agrofilmu získal lotyšský dokument Krajina

Hlavnú cenu Agrofilmu získal

 lotyšský dokument Krajina

Lotyšský film režiséra Ivarsa Seleskisa Krajina si odnáša z Nitry hlavnú cenu 39. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Agrofilm 2023. Medzinárodná porota udelila spolu 14 cien filmárom z 12 krajín sveta za neobyčajné spracovanie tém z oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a iných príbuzných tém. Ocenila pritom výnimočný kreatívny prístup tvorcov, akým pripomínajú dôležitosť a náročnosť práce poľnohospodára, jeho vzťah k pôde, zvieratám, ale aj problémy súvisiace s udržateľnosťou agrosektora, informoval spoluorganizátor festivalu Ján Škorňa.
Víťazný film festivalu prezentuje prostredníctvom piatich rodín vidiecky život počas celého roka. Ich návrat ku koreňom, k hospodáreniu, otvára množstvo otázok o budúcnosti poľnohospodárstva.
Tohtoročný Agrofilm predstavil dokumentárne filmy z 22 krajín sveta. Autori prihlásili spolu 90 dokumentov, v ktorých rezonovali aktuálne témy ochrany pôdy, vody a trvalo udržateľné hospodárenie v prospech nielen človeka, ale aj nášho životného prostredia, zhodnotil hlavný organizátor festivalu, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (NPPC) v Nitre-Lužiankach.
Tradiční partneri festivalu, ku ktorým patria univerzity, školy, inštitúcie, nezávislé kluby a mestá, premietali počas tohto týždňa desiatky filmov spolu so sprievodným programom. Filmy boli dostupné širokej verejnosti aj vďaka online premietaniu. Posledný premietací deň festivalu bude sobota 7. októbra. V kinosále Mlyny Cinemas v Nitre budú môcť záujemcovia sledovať aj niekoľko ocenených filmov.

Zdroj: TASR

RpMS: Opatrenia proti šíreniu dezinformácií v online prostredí prinášajú efekt

RpMS: Opatrenia proti šíreniu dezinformácií 

v online prostredí prinášajú efekt

Zavedením opatrení proti šíreniu dezinformácií na sociálnych sieťach sa výrazne zvýšila efektívnosť obmedzovania hoaxov a manipulatívnych správ. Vyplýva to zo správ, v ktorých globálne online platformy informujú o konkrétnych opatreniach a ich efekte v boji na elimináciu šírenia dezinformačného obsahu. Výstupy zo správ tlmočila Rada pre mediálne služby (RpMS), ktorá sa v Európskej skupine regulátorov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) výrazne angažuje v boji proti dezinformáciám.
K prvotným zisteniam, vychádzajúcim zo správ, mapujúcim obdobie prvého polroka 2023, napríklad patrí, že spoločnosť Google zabránila toku reklamy k subjektom, pôsobiacim v oblasti dezinformácií v EÚ v hodnote viac ako 31 miliónov eur. Spoločnosť Meta pri viac ako 40 miliónoch obsahov na Facebooku a vyše milióna obsahov na Instagrame upozornila, že na základe overenia faktov ide o nepravdivý alebo manipulatívny obsah. "Viac ako tretina používateľov prehodnotila svoj úmysel zdieľať obsah, keď zistili, že bol príspevok takto označený," upozornila hovorkyňa RpMS Lucia Michelčíková. "Približne tretina používateľov platformy TikTok taktiež zruší zámer zdieľania pri obsahu, označenom ako neoverený. V prípade služby LinkedIn report poukazuje na to, že sa podarilo zabrániť vzniku vyše 6,7 milióna falošných účtov," dodala.
Vo svojich správach signatári Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií informujú aj o opatreniach, ktoré vo svojich službách realizujú v súvislosti s novými generatívnymi systémami a nástrojmi umelej inteligencie. Ich vplyv je pritom nesporný. "Len za posledný týždeň kampane pred voľbami do Národnej rady SR nahlásila RpMS platformám viac ako 70 príspevkov s nepravdivými videami, týkajúcimi sa kandidátov, ktoré boli vytvorené s využitím takýchto technológií," upozornila Michelčíková.
Správy o efektoch opatrení proti šíreniu dezinformácií v online priestore poskytujú Európskej komisii, ale aj národným regulátorom či nezávislým výskumníkom prehľad, nevyhnutný pre hľadanie ďalších účinných nástrojov na elimináciu šírenia dezinformácií.

Zdroj: TASR

Zomrela Magda Šmihulová

Zomrela Magda Šmihulová

Vo veku nedožitých 93 rokov zomrela vo štvrtok dlhoročná hlásateľka Československého rozhlasu Magda Šmihulová. TASR o tom informovala rodina zosnulej.
Ponuku pracovať ako hlásateľka dostala v roku 1950. V tomto roku absolvovala Baťovu školu vo Svite, na ktorej navštevovala dramatický krúžok. V rámci neho sa zúčastnila na celoslovenských recitačných pretekoch v Košiciach, ktoré vyhrala.
Na miesto hlásateľky v Československom rozhlase v Košiciach nastúpila po úspešných konkurzných hlásateľských skúškach v októbri 1951. Po necelých dvoch rokoch zamierila v júli 1953 do Československého rozhlasu v Bratislave, kde pracovala až do odchodu do dôchodku, do konca januára 1988.
V Československom rozhlase strávila za mikrofónom takmer 37 rokov. Počas tohto obdobia sa venovala nielen výchove svojich nasledovníkov, pričom vychovala mnohých rozhlasových hlásateľov, ale súčasne spolupracovala aj s Československou televíziou v Bratislave a Krátkym filmom, kde načítavala texty k dokumentárnym filmom.
Za svoju prácu získala viacero ocenení a vyznamenaní, medzi nimi aj Vzorný pracovník slovenského ministerstva kultúry.

Zdroj: TASR

Nobelovu cenu za literatúru získal Jon Fosse

Nobelovu cenu za literatúru získal

 

 Jon Fosse

Nobelovu cenu za literatúru získal nórsky spisovateľ a dramatik Jon Fosse. Šesťdesiatštyriročný rodák z Haugesundu si vyslúžil prestížnu cenu „za jeho inovatívne hry a prózu, ktoré dávajú hlas nevysloviteľnému“. V Štokholme to dnes oznámil stály tajomník Švédskej akadémie Mats Malm.

„Bol som prekvapený, keď mi zavolali, ale zároveň nebol. Opatrne som sa za posledných 10 rokov pripravoval na možnosť, že by sa toto mohlo stať. Bola to pre mňa veľká radosť, že som dostal telefonát,“ povedal podľa agentúry AP laureát nórskemu verejnoprávnemu vysielateľovi NRK.

Rozsiahla tvorba Fosseho, ktorú píše v nynorsk, takzvanej novonórčine, pokrýva rôzne žánre a pozostáva z množstva hier, románov, básnických zbierok, esejí, kníh pre deti a prekladov. Je jedným z najhranejších nórskych dramatikov na svete a uznanie mu priniesla aj jeho próza. Na poli prózy debutoval rebelantským a emocionálne surovým románom Raudt, svart (1983), ktorý v mnohých ohľadoch udáva tón jeho neskoršej tvorbe. Prelom na divadelných doskách mu zase priniesla hra Niekto príde (1996).

„Podobne ako jeho veľký predchodca v nynorskej literatúre Tarjei Vesaas spája Fosse silné miestne väzby, jazykové aj geografické, s modernistickými umeleckými postupmi. ... Hoci Fosse zdieľa negatívny pohľad svojich predchodcov, nemožno povedať, že by jeho osobitá gnostická vízia viedla k nihilistickému pohŕdaniu svetom. V jeho diele je skutočne veľa srdečnosti a humoru a naivnej zraniteľnosti v jeho drsných obrazoch ľudskej skúsenosti,“ uviedol predseda Nobelovej komisie pre literatúru Anders Olsson v autorovej biografii na webstránke www.nobelprize.org.

Už pred Nobelovou cenou bol Fosse oceňovaný autor. Posledná časť jeho Septológie, ktorú Olsson označil za jeho „magnum opus“, Eit nytt namn (2021) bola napríklad nominovaná na International Booker Prize.



Zdroj: SITA

 

TV JOJ NA HRANE

 TV JOJ NA HRANE

Televízia JOJ ponúka svojim divákom politickú diskusnú reláciu Na hrane. Každý štvrtok večer si nenechajte ujsť naživo politický duel, aktuálne témy aj exkluzívne prieskumy. 

Každý týždeň, vo štvrtok večer, sa v štúdiu Na hrane stretávajú dvaja politici a venujú sa aktuálnym politickým a spoločenským témam. Diskusná relácia je výnimočná aj tým, že diváci majú možnosť zapojiť sa do diskusie a opýtať sa politikov, čo ich zaujíma prostredníctvom aplikácie. Ak sa otázky nepodarí zodpovedať v živom vysielaní, hostia sa im pokúsia venovať po skončení televíznej diskusie na webe www.hrane.joj.sk. 

 Reláciu moderuje jej dramaturgička a skúsená politická redaktorka spravodajstva TV JOJ Jana Krescanko Dibáková. 

Pozvanie do diskusie prijali vo štvrtok 5. októbra poslankyňa NR SR Veronika Remišová (OĽANO-KÚ-Za ľudí) a Tomáš Taraba, poslanec NR SR (SNS). Hovoriť budú o povolebných rokovaniach, o budúcej vládnej koalícii, ale aj o právnom štáte a zmenách na čele polície a Úradu špeciálnej prokuratúry. 

 Sledujte Na hrane vo štvrtok 5. októbra o 21:50 na JOJke.

Cena Romana Kaliského za významný prínos v oblasti žurnalistiky

 Cena Romana Kaliského za významný

 

 prínos v oblasti žurnalistiky

 

Literárny fond - výbor Sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu udelil Cenu Romana Kaliského za významný prínos v oblasti žurnalistiky Výbor Sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu Literárneho fondu od roku 2016 udeľuje významnej osobnosti slovenskej žurnalistiky Cenu Romana Kaliského. Ôsmim laureátom sa stal významný novinár Milan Černák Výbor Sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu Literárneho fondu od roku 2016 udeľuje významnej osobnosti slovenskej žurnalistiky Cenu Romana Kaliského. Cena sa udeľuje za dlhoročnú novinársku tvorbu na vysokej profesionálnej úrovni v duchu pravidiel Etického kódexu novinára. ôsmym laureátom sa stáva novinár, režisér, scenárista, dramaturg krátkych dokumentárnych, populárno-vedeckých a animovaných filmov Milan Černák. Milan Černák sa narodil v Bratislave 14. apríla 1932. Po skončení gymnázia chcel študovať na Vysokej škole múzických umení so zameraním na divadelnú dramaturgiu. Neprijali ho z kádrových dôvodov po „zásahu“ straníckej organizácie na vysokej škole. Po maturite v roku 1950 nastúpil do bratislavského Spravodajského filmu, kde pracoval ako režisér. Venoval sa kultúre a športu. V roku 1962 začal študovať na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe, kde absolvoval odbor televíznej a filmovej dramaturgie a réžie. Od roku 1964 do roku 1970, vykonával funkciu šéfredaktora Spravodajského filmu. V r. 1970 ho odvolali. Dôvodom odvolania bolo spolupodieľanie sa na vydaní mimoriadneho čísla žurnálu Čierne dni (r. L. Kudelka, M. Černák, Š. Kamenický, C. Kováč, 1968), zachytávajúcom intervenciu vojsk Varšavskej zmluvy z augusta 1968, čím sa dostal ako režisér na čiernu listinu. Černákove filmy stiahli, jeho meno sa nemohlo nikde objaviť. Nový riaditeľ Spravodajského filmu Štefan Malíček však filmárov neprepustil, ale nechal si ich na iných postoch. Dielo Milana Černáka je napriek normalizačným zákazom obdivuhodné. Nakrútil približne 160 krátkych dokumentárnych, populárno-vedeckých a animovaných filmov. Za svoju tvorbu bol odmeňovaný na domácich i zahraničných festivaloch (Budapešť, Lipsko, Moskva, Zaragoza a pod.) najvyššími poctami. Krátke filmy Milana Černáka boli profesijne brilantné, obsahovo pravdivé, nenadbiehali režimu. Po novembrových udalostiach v roku 1989 ho výbor Verejnosti proti násiliu navrhol ako kandidáta na riaditeľa Slovenskej filmovej tvorby Koliba. Stal sa prvým zvoleným riaditeľom v celej sfére kultúry. V roku 1991 bol z tejto funkcie opäť odvolaný. Neskôr pôsobil ako riaditeľ odboru médií na Ministerstve kultúry SR. Vyše dvadsať rokov pôsobil aj v orgánoch Slovenského syndikátu novinárov. Po sneme SSN v roku 2015 sa úplne stiahol zo všetkých syndikátnych funkcií, odvolávajúc sa na svoj vek.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Sociálne platformy spoločnosti Meta sa snažia zaviesť pre užívateľov Instagramu a Facebooku v Európe predplatné v prípade, že nechcú reklamy. TASR o tom informuje na základe správy Reuters, ktorá sa odvoláva na dva zdroje oboznámené s touto záležitosťou.
Diskutuje sa o niekoľkých cenových plánoch, ale poplatok 10 eur mesačne sa ukazuje ako najpravdepodobnejší, povedal jeden z nich, zatiaľ čo druhý zdroj uviedol, že bude zavedený v najbližších mesiacoch.
Návrh je pokusom spoločnosti Meta splniť nariadenia Európskej únie (EÚ), ktoré môžu obmedziť jej schopnosť prispôsobovať reklamy užívateľom bez ich súhlasu a poškodia jej hlavný zdroj príjmov.
Ponuka výberu medzi bezplatným využívaním služieb, ale s reklamami, a predplatným bez reklám môže viesť k tomu, že užívatelia sa rozhodnú pre prvý model. To spoločnosti Meta umožní dodržať predpisy bez toho, aby to ovplyvnilo jej reklamné podnikanie.
Na mobilných zariadeniach by cena za jeden účet vyskočila na zhruba 13 eur, pretože Meta by zohľadňovala provízie účtované obchodmi s aplikáciami Apple a Google, uviedol druhý zdroj.
Na porovnanie, Netflix si účtuje za základné predplatné 7,99 eura mesačne, zatiaľ čo YouTube Premium stojí približne 12 eur a prémiová služba Spotify približne 11 eur.
Spoločnosť Meta dostala začiatkom tohto roka pokutu 390 miliónov eur od írskeho komisára pre ochranu osobných údajov, ktorý ju upozornil, že nemôže používať tzv. kontrakt ako právny základ na posielanie reklám užívateľom na základe ich online aktivity.

Ruskú novinárku Marinu Ovsiannikovovú, ktorá vlani v štátnej televízii protestovala proti vojne na Ukrajine, odsúdili v stredu v neprítomnosti na osem a pol roka väzenia za šírenie dezinformácií o ruskej armáde. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"Súd odsudzuje Ovsiannikovovú na osem rokov a šesť mesiacov väzenia," uviedla moskovská prokuratúra. Ruská prokuratúra pôvodne žiadala pre novinárku deväť a pol ročné väzenie.
Ovsiannikovová (45) sa preslávila v marci 2022, keď vtrhla do televízneho štúdia počas živého vysielania správ a držala plagát proti vojne na Ukrajine. V stredu ju však odsúdili za iný protest z vlaňajšieho júla, keď na brehu rieky Moskva oproti Kremľu držala plagát, kde označila ruského prezidenta Vladimira Putina za vraha a jeho vojakov za fašistov.
V stredu sa na súdnom pojednávaní nezúčastnila, pretože ešte vlani ušla z Ruska spolu so svojou 11-ročnou dcérou. Počas vyšetrovania jej prípadu bola v domácom väzení.
Vo vyhlásení zverejnenom v utorok označila Ovsiannikovová obvinenia za absurdné a politicky motivované. Ruské úrady ju podľa jej slov chcú potrestať, pretože sa rozhodla nazvať veci pravým menom.
"Samozrejme nepriznávam vinu. Nepopieram nijaké zo svojich slov. Spravila som veľmi ťažké, no jediné správne rozhodnutie v mojom živote a už som za neho zaplatila dosť," uviedla novinárka.
Bývalá televízna reportérka štátnej televízie Pervyj kanal podnikla svoj protest pred televíznymi kamerami necelé tri týždne po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vlani vo februári.
Od začiatku invázie pritom ruské úrady vedú bezprecedentný zásah proti disentu, pričom ruské súdy už uväznili desiatky osôb, ktoré proti konfliktu vystúpili.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v utorok predvolalo veľvyslanca Moldavska v Moskve Liliana Dariija, aby mu tlmočilo protest proti údajnej "politicky motivovanej perzekúcií" ruskojazyčných médií v Moldavsku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Kišiňov v polovici septembra vyhostil šéfa moldavskej pobočky ruskej štátnej tlačovej agentúry Sputnik, ktorú Moldavsko obviňuje zo šírenia ruskej propagandy a dezinformácií.
Moskva v tejto súvislosti uviedla, že ide o súčasť prebiehajúcej kampane, ktorá sa usiluje o perzekúciu ruských médií v Moldavsku. Bez uvedenia bližších detailov dodala, že istým ľuďom, ktorí sa podieľajú na obmedzovaní slobodného prejavu a práv ruských novinárov v Moldavsku, bude zakázaný vstup do Ruska.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa zvýšilo napätie medzi Moskvou a Kišiňovom. Ako píše AFP, súčasná moldavská vláda, naladená proeurópsky, odsúdila ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine, ako aj údajné sprisahanie Moskvy s cieľom zosadiť vládu v Kišiňove.

Skupiny za práva LGBTQ+ ľudí v utorok privítali 60-dňový trest odňatia slobody, ktorý súd vo Švajčiarsku udelil spisovateľovi a krajne pravicovému publicistovi za zosmiešňovanie a ohováranie novinárky.
Verdikt vynesený v pondelok súdom v Lausanne sa týka švajčiarskeho novinára francúzskeho pôvodu Alaina Bonneta, ktorý publikuje pod menom Alain Soral.
Súd ho uznal za vinného z ohovárania, diskriminácie a podnecovania k nenávisti. Okrem trestu odňatia slobody Bonnet musí zaplatiť aj súdne poplatky a pokuty.
Bonnetov právnik Pascal Junod v utorok neodpovedal na otázku agentúry AP, či sa jeho klient plánuje odvolať.
Ku konaniu, za ktoré bol Bonnet odsúdený, došlo pred dvoma rokmi, keď vo videu zverejnenom na sociálnej sieti na Facebook kritizoval novinárku zo švajčiarskych novín Tribune de Geneve a 24 Heures Catherine Macherelovú. Označil ju za "tučnú lesbičku" a queer aktivistku, čo je podľa neho synonymom tvrdenia, že je psychicky nevyrovnaná.
Podľa prokurátora Érica Kaltenriedera tento Bonnetov výrok nebol len ohováraním, ale "sú to posolstvá" o tom, že obvinený cíti nenávisť k homosexuálom a pohŕda nimi.
Bonnet pred súdom uznal, že šlo z jeho strany o
"trochu jedovaté slová", pričom však súčasne ubezpečoval, že nie je „homofóbnym aktivistom, ako sa o tom verejnosť snaží presvedčiť prokuratúra".
Murial Waegerová, ktorá je jednou z riaditeliek lesbickej aktivistickej skupiny LOS, pre agentúru AP uviedla, že rozhodnutie súdu v kauze Bonnet je dôležitým okamihom pre spravodlivosť a práva LGBTQI ľudí vo Švajčiarsku.
Usvedčenie "Alaina Sorala je silným signálom, že homofóbna nenávisť nemôže byť v našej spoločnosti tolerovaná," spresnila.
Dodala, že verdikt nad novinárom a esejistom predstavuje míľnik v uplatňovaní opatrenia schváleného švajčiarskymi voličmi v roku 2020, ktoré zakazuje diskrimináciu ľudí na základe ich sexuálnej orientácie.
Bonnet v minulosti čelil viacerým obvineniam aj vo svojom rodnom Francúzsku - napr. v roku 2019 tam bol odsúdený na trest odňatia slobody za popieranie holokaustu, ktoré je v jeho vlasti kvalifikované ako trestný čin.

Copyright  © TASR 2023

Kollár: Zásah v sídle Fun rádia bol cirkus, polícia chce prekryť svoje zlyhanie

Kollár: Zásah v sídle Fun rádia bol cirkus,

 polícia chce prekryť svoje zlyhanie

Ranný zásah v sídle Fun rádia v Bratislave považuje predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) za policajný cirkus, ktorým chce polícia prekryť zlyhanie pri ochrane hraníc. Zdôraznil, že akcia nemá nič spoločné s politikou. Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) si podľa Kollára prišli po faktúry, ktoré už boli odovzdané pred tromi mesiacmi.
Kollár nevedel povedať, aké konkrétne dokumenty policajtov zaujímali. Od vedenia rádia sa dozvedel, že malo ísť o faktúry. Myslí si, že sa týkali dodávateľsko-odberateľských vzťahov. "Nevediem to rádio, nechodím tam, nevstupujem do toho, riadi si to manažment spoločnosti, od koho nakupuje, komu predáva, akú reklamu vysiela," priblížil Kollár, ktorý podľa svojich slov nie je konateľom ani štatutárom rádia, ale len konečným užívateľom výhod. Informoval tiež, že v rámci akcie nebol nikto zadržaný ani obvinený.
Šéf parlamentu kritizuje, že policajti prišli na piatich autách po štyri faktúry, ktoré už má NAKA k dispozícii tri mesiace. Vedenie polície chce touto akciou podľa neho prekryť svoju neschopnosť v súvislosti s ochranou hraníc. Pripomenul, že od stredy zaviedli kontroly na hraniciach so Slovenskom Poľsko, Rakúsko i Česko. "Veľmi ma mrzí, že takýmto spôsobom sa prekrývajú veci. Pretože nič iné ako cirkus mi to nepripadá," povedal.
Príslušníci NAKA v stredu od rána zasahovali v rámci akcie Targety na 17 miestach v rámci Slovenska. Akcia bola zameraná na objasnenie rozsiahlej ekonomickej trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná v rokoch 2011 až 2021 so škodou na DPH vo výške približne 7,5 milióna eur.
Na zásah reagovala aj spoločnosť Radio Group, do ktorej portfólia patrí aj Fun rádio. Nie je si vedomá žiadneho porušenia zákonov, ponúkla plnú spoluprácu a predložila všetky požadované dokumenty a informácie.


Zdroj: TASR

Spoločnosť Radio Group si nie je vedomá žiadneho porušenia zákonov

Spoločnosť Radio Group si nie je

 vedomá žiadneho porušenia zákonov

Spoločnosť Radio Group si nie je vedomá žiadneho porušenia zákonov. Generálny riaditeľ spoločnosti Rastislav Dutka to uviedol v reakcii na stredajší policajný zásah. "Sme pevne presvedčení, že naša spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní povedie k rýchlemu vyjasneniu tejto situácie," zdôraznil Dutka. Napriek zásahu deklaroval dôveru k schopnosti policajných orgánov vykonávať svoje povinnosti v súlade s platnými zákonmi a predpismi a len v nevyhnutnej miere. "V tejto súvislosti sme ponúkli plnú spoluprácu a predložili sme všetky požadované dokumenty a informácie," podotkol generálny riaditeľ spoločnosti Radio Group, do ktorej portfólia patrí aj Fun rádio. Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry v stredu od ranných hodín realizujú akciu s názvom Targety. Zameraná je na objasnenie rozsiahlej ekonomickej trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná v rokoch 2011 až 2021. Policajti zasahujú na 17 miestach v rámci Slovenska.

Zdroj: TASR

Súd ukončil dokazovanie v kauze Maják nádeje, rozsudok má byť v novembri

Súd ukončil dokazovanie v kauze Maják nádeje,

 rozsudok má byť v novembri

Mestský súd Bratislava I ukončil v stredu dokazovanie v kauze Maják nádeje. Obžalobe zo subvenčného podvodu čelí exminister hospodárstva, exšéf TV Markíza a bývalý riaditeľ Majáka nádeje Pavol R. Hlavné pojednávanie bolo následne odročené na 23. novembra, keď by mal byť vyhlásený rozsudok. Informoval o tom predseda senátu bratislavského mestského súdu Michal Valent.
Na začiatku stredajšieho hlavného pojednávania prečítali výpoveď bývalej účtovníčky Majáka nádeje. Priblížila, že neziskovka disponovala finančnými prostriedkami od Bratislavského samosprávneho kraja a od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. "Maják nádeje som sanoval aj z vlastných peňazí," reagoval obžalovaný. Pred ukončením dokazovania ešte na súde prečítali listinné dôkazy.
Podľa obžaloby mal Pavol R. ako riaditeľ neziskovej organizácie Maják nádeje v roku 2015 financovať muzikál Rómeo a Júlia z peňazí účelovo viazaných na činnosť azylového centra. Celkovo malo ísť o sumu 101.000 eur. Obžalovaný to považuje za lož, vinu odmieta.
Nezisková organizácia Maják nádeje vznikla v roku 2002 ako spoločný projekt bratislavského Starého Mesta a Nadácie Markíza. Azylové centrum sídlilo v budove na Karpatskej ulici v Bratislave.
Pavol R. bol v minulosti právoplatne odsúdený na 19 rokov väzenia pre kauzu falšovania televíznych zmeniek. Zatiaľ neprávoplatne ho v septembri oslobodili v kauze prípravy vraždy jeho bývalej spoločníčky v TV Markíza Sylvie Klaus-Volzovej.

Zdroj: TASR

Pavol Rusko by sa mal v stredu opäť postaviť pred súd

Pavol Rusko by sa mal v stredu opäť

 postaviť pred súd

Na Mestskom súde Bratislava I by malo v stredu (4. 10.) pokračovať hlavné pojednávanie v kauze Maják nádeje. Obžalobe zo spáchania pokračovacieho zločinu subvenčného podvodu čelí exminister hospodárstva, exšéf TV Markíza a bývalý riaditeľ neziskovej organizácie Maják nádeje Pavol R.
"Mestský súd Bratislava I v tejto chvíli neeviduje žiadnu prekážku pre vykonanie hlavného pojednávania v nariadenom termíne," uviedol pre TASR hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak. Predseda senátu Michal Valent na aprílovom hlavnom pojednávaní avizoval, že súdny proces sa blíži k záveru.
Podľa obžaloby mal Pavol R. ako riaditeľ neziskovej organizácie Maják nádeje v roku 2015 financovať muzikál Rómeo a Júlia z peňazí účelovo viazaných na činnosť azylového centra. Celkovo malo ísť o sumu 101.000 eur. Obžalovaný to považuje za lož, vinu odmieta.
Nezisková organizácia Maják nádeje vznikla v roku 2002 ako spoločný projekt bratislavského Starého Mesta a Nadácie Markíza. Azylové centrum sídlilo v budove na Karpatskej ulici v Bratislave.
Pavol R. si momentálne odpykáva 19-ročný trest väzenia pre kauzu falšovania televíznych zmeniek. Zatiaľ neprávoplatne ho oslobodili v kauze prípravy vraždy jeho bývalej spoločníčky v TV Markíza Sylvie Klaus-Volzovej.


Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Americký podnikateľ Elon Musk zverejnil v pondelok na svojej sociálnej sieti X meme s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským s napätým výrazom v tvári. Fotografiu sprevádza popis: "Keď ubehlo päť minút a stále si nepožiadal o pomoc za miliardu dolárov".
Na Muskov status podľa agentúry Reuters reagovali tisíce ľudí, pričom väčšina z nich ho odsúdila: podporu Ukrajine zo strany USA označovali za nutnú a pripomínali Muskovi, že balíky vojenskej pomoci pre Ukrajinu sú aj investíciami do amerického vojensko-priemyselného komplexu, teda do ekonomiky USA.
Na sociálnych sieťach sa objavili i meme s Muskom v hlavnej úlohe: je v nich vyobrazený v uniforme vojaka ruskej armády, ako pes na reťazi vedený ruským prezidentom Vladimirom Putinom či v analogickej póze ako Zelenskyj v pôvodnom meme, ale s popisom: "Keď uplynie päť minút a ty si ešte nepovedal ani jednu hlúposť".
Tento motív využil vo svojej reakcii aj ukrajinský parlament, pričom fotokoláž doplnil textom: "Keď prešlo päť minút a ty si nešíril ruskú propagandu".
Na Muskov "vtip" reagoval aj predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk, ktorý v narážke na aprílový neúspešný štart rakety SpaceX ku koláži s Muskom doplnil text: "Keď si sa pokúšal dobyť vesmír, ale čosi nevyšlo a ty si po piatich minútach po uši v sra.kách".
Britská stanica BBC označila Muskovo meme so Zelenským za "hraničiace s urážkou" a ukrajinský publicista Mychajlo Tkač adresoval americkému podnikateľovi otvorený list s titulkom "Záchrana sveta nie je biznis".
Musk vlastní spoločnosť SpaceX poskytujúcu satelitné komunikačné služby Starlink, ktoré sú životne dôležité pre obranné úsilie Ukrajiny.
Muskove vyhlásenia v čase vojny rozpútanej Ruskom však vedenie v Kyjeve už viackrát rozhnevali. Tento podnikateľ totiž obhajuje zníženie objemu vojenskej pomoci USA a NATO pre Ukrajinu a nalieha na vyriešenie vojnového konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou prostredníctvom rokovaní.
Pred rokom dokonca predložil vlastný plán, podľa ktorého by sa na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom mali konať nové referendá a Ukrajina by si mala zachovať neutrálny status.
Európska komisia v septembri zverejnila správu, v ktorej tvrdí, že sociálna sieť X - predtým známa ako Twitter - pod vedením Elona Muska zohrala významnú úlohu v šírení ruskej propagandy o Ukrajine, pretože umožnila, aby sa dezinformácie dostali k väčšiemu počtu ľudí ako pred začiatkom vojny.
                               


Iránsku novinárku Marjam Lotfíovú z denníka Šargh zadržala v pondelok polícia v Teheráne po tom, ako v nemocnici navštívila dievča, ktoré odpadlo v metre. Na svojej webovej stránke to napísal denník Šargh, na ktorý sa odvoláva agentúra AFP.
Denník Šargh nekonkretizoval, aké obvinenia vzniesli voči jeho redaktorke. Lotfíová sa údajne chystala písať o zdravotnom stave 16-ročného dievčaťa.
Okolnosti incidentu v metre sú nejasné. Výkonný riaditeľ teheránskych podzemných dráh Masúd Dorostí pre iránsku štátnu tlačovú agentúru IRNA poprel, že by došlo "k akémukoľvek slovnému alebo fyzickému konfliktu" študentky s pracovníkmi metra, čo podľa neho potvrdzujú aj zábery bezpečnostnej kamery. Štátna agentúra napísala, že dievča odpadlo v stanici metra pre náhly pokles krvného tlaku.
Viac než 90 novinárov zadržali iránske úrady od začiatku vlny protestov, ktoré v krajine prepukli vlani na jeseň po úmrtí iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej, zadržanej pre porušenie predpisov o obliekaní.

 

Copyright  © TASR 2023

  

 

Európsky parlament dnes schválil nový európsky zákon o slobode médií. Zákon prinesie vyššiu ochranu novinárov pred nezákonným sledovaním ako aj viac editorskej nezávislosti. Na príprave zákona sa podieľal aj slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (EPP/Demokrati). Ako Bilčík informoval, nový zákon o slobode médií je výbornou správou ako pre médiá, tak i pre demokraciu.
„Na Slovensku už roky, a zvlášť od začiatku ruskej agresie na Ukrajine, čelíme zahraničnému zasahovaniu zo strany Ruskej federácie. Tá šíri svoj vplyv cez dezinformácie, falošné správy a rôzne pokútne weby. Pomáhajú jej v tom aj veľkí politickí hráči vrátane strany Smer-SD, ktorá v sobotu vyhrala parlamentné voľby," uviedol Bilčík s tým, že je potrebné chrániť nezávislosť médií a novinárov, aby mali väčšiu slobodu a dokázali prinášať overené a kvalitné informácie. „Pre demokraciu na Slovensku je to nevyhnutná podmienka," doplnil Bilčík, ktorý prispel k príprave zákona ako tieňový spravodajca európskych ľudovcov vo výbore pre občianske slobody.
Bilčík ďalej upozornil, že zákon prichádza v čase, keď na Slovensku opäť zvíťazila strana Smer-SD. „Robert Fico musel v roku 2018 odstúpiť z postu premiéra pre vraždu novinára a jeho snúbenice. Neobjednal si ju, ale neustálymi útokmi na médiá vytvoril prostredie, v ktorom bol takýto ohavný čin možný. Dnes je Fico späť a zrejme opätovne zloží vládu," uviedol europoslanec a dodal, že Smer otvorene komunikuje v prospech Ruska a používa pri tom rôzne klamstvá a hoaxy. „V takejto politickej atmosfére sú nezávislé a slobodné médiá kľúčom k udržaniu demokracie,” zdôraznil Bilčík, podľa ktorého zákon prinesie aj zvýšenú ochranu novinárov pred nezákonným sledovaním. „ Motívom smrti Jána Kuciaka a jeho snúbenice bola práve Kuciakova novinárska práca. Neskôr sme zistili, že sledovaní boli aj ďalší žurnalisti. Toto je absolútne neprijateľné a verím, že nová európska legislatíva takémuto niečomu v budúcnosti zabráni,“ uzavrel europoslanec.

 

SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

Indická polícia prehľadala domy viacerých novinárov v rámci vyšetrovania nezávislého portálu NewsClick, ktorý údajne získal nelegálnu finančnú podporu zo zahraničia. Portál kritický k premiérovi Módímu obvinenia odmieta a raziu kritici označili za útok na slobodu slova.
Polícia dnes zabavila novinárom notebooky a telefóny a niektorí boli odvedení na policajnú stanicu na výsluch. Policajti taktiež prehľadali kanceláriu portálu NewsClick, ktorý bol terčom razie už v roku 2021.
Do centra pozornosti sa NewsClick znovu dostal tento rok v auguste, keď sa v denníku The New York Times objavila správa, podľa ktorej spravodajský portál dostal peniaze od amerického milionára Nevilla Roya Singhama, aby šíril „čínsku propagandu“. V polovici augusta bolo voči portálu vznesené obvinenie, ktoré NewsClick odmietol.
Od nástupu premiéra Módího k moci v roku 2014 sa viaceré médiá v Indii stali predmetom vyšetrovania kvôli údajne nelegálnemu financovaniu, čo vyvolalo obavy ohľadom slobody tlače v krajin
 

Copyright  © ČTK 2023

Hostia a témy diskusnej relácie TV Joj Analýzy Na hrane

 Hostia a témy diskusnej relácie 

 

TV Joj Analýzy Na hrane

Analýzy Na hrane - politická diskusná relácia, ktorá voľne naväzuje na štvrtkový formát Na hrane. Nová relácia má ambíciu ponúknuť priestor analytikom, odborníkom, ale napríklad aj politikom, ktorí nedostávajú priestor vo večernej relácii. 

Analýzy Na hrane majú predovšetkým webovú podobu, televízia ich vysiela na spravodajskej televízii JOJ 24, na stránke Novinyplus.sk, na svojich webových platformách a na facebookovej stránke Na hrane TV JOJ, kde si štvrtkový politický duel našiel svoju stálu divácku základňu. 

Hosťami relácie v utorok 3. októbra budú Alojz Hlina, zvolený za poslanca NR SR (SaS) a Roman Mikulec, bývalý minister vnútra (OĽANO a priatelia). Rozprávať sa budú o čakaní na novú vládnu koalíciu, o predpokladoch jej zloženia, ale aj o obavách spojených s reštriktívnymi opatreniami vo vzťahu k vedeniu polície a vyšetrovaniu veľkých káuz.

Nenechajte si ujsť reláciu Analýzy Na hrane v utorok 3. októbra od 18:00.

Tvorba z produkcie RTVS opäť bodovala

 Tvorba z produkcie RTVS 

opäť bodovala

Vo štvrtok, 28. septembra 2023 sa vo Varšave uskutočnilo už po tretíkrát odovzdávanie cien medzinárodného televízneho festivalu Heart of Europe, na ktorom RTVS získala 2. miesto za krátky dokumentárny film Môj emigrant – Elena azvláštne uznanie za reláciu Čekyho hudobný labák v kategórii Deti a mládež. Dokumentárna séria Môj emigrant získala ocenenie aj na domácom poli v rámci 34. ročníka udeľovania najstarších filmových cien za filmovú a televíznu tvorbu IGRIC, ktorého záznam na obrazovkách odvysielala RTVS sobotu, 30. septembra na Dvojke.

Bratislava, 02. októbra 2023

Medzinárodný televízny festival Heart od Europe je iniciatívou Poľskej televízie, ktorá združuje verejnoprávne televízie zo strednej a východnej Európy a ponúka rozsiahlu prehliadku ich najnovšieho televízneho obsahu. Festival už tradične predstavuje najlepšie hrané filmy, celovečerné seriály, dokumentárne filmy, ako aj zábavné programy, programy pre deti a mládež a digitálne projekty vyrobené verejnoprávnymi televíziami z Poľska, Česka, Slovenska, Slovinska, Maďarska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Chorvátska, Srbska, Rumunska, Bulharska, Ukrajiny a Gruzínska.

V roku 2023 sa festival po veľkom úspechu predchádzajúcich ročníkov uskutočnil už po tretí raz. Diela prihlásené tvorcami televízií strednej a východnej Európy súťažili v 6 kategóriách: Celovečerný film a seriál, Dokumentárny film, Krátky dokumentárny film, Deti a mládež, Zábava, Digitálny film. Víťazov vybrala medzinárodná porota zložená zo zástupcov zúčastnených vysielateľov a vyhlásila ich počas slávnostného odovzdávania cien, ktoré sa uskutočnilo v záverečný deň festivalu, 28. septembra.Porota udelila celkovo dvanásť cien a dve špeciálne uznania v šiestich kategóriách. Okrem toho boli udelené aj dve špeciálne ceny.

V kategórii Krátky dokumentárny film bodovala prvá epizóda z dokumentárnej série RTVS Môj emigrant – Elena a z festivalu si odniesla 2. miesto. Môj emigrant je dokumentárna sedemdielna séria podľa námetu Ingrid Mayerovej o tom, ako emigrácia medzi rokmi 1968 a 1989 ovplyvnila životy ľudí v našej krajine i za jej hranicami. Konfrontáciou pohľadu emigrantov a ich blízkych, ktorí zostali žiť v Československu, skúma jednu z najzákladnejších otázok totalitného režimu – otázku osobnej slobody a jej hodnoty. Na rozdiel od súčasnosti, otázka odísť nebola v minulosti o slobodnom rozhodnutí vyskúšať si život vonku, získať vzdelanie a kedykoľvek sa vrátiť. Dokument skúma túto hraničnú situáciu, to, čo jej predchádzalo, aj to, čo prišlo po nej. Sériu dokumentov začala RTVS vysielať 11.9.2022.

Cenu za RTVS prevzala filmárska dvojica Jana Bučka Kovalčíková a Michal Fulier.

V kategórii Deti a mládež si zvláštne uznanie poroty odniesla hudobno-zábavná pesničková relácia pre deti Čekyho hudobný labák. Obľúbenárelácia na obrazovkách RTVS približuje rôzne hudobné žánre v spolupráci s deťmi a významnými slovenskými hudobníkmi. Šikovné malé slovenské talenty v spolupráci so známymi hudobnými odborníkmi vytvoria počas každej časti nové autorské piesne na autorské originálne texty. Výsledkom relácie je pieseň, takmer vždy na originálnu hudbu a text v rôznych žánroch. Deti sa podieľajú nielen na tvorbe, ale aj na interpretácii skladby.

Cenu za RTVS prevzal dramaturg Oliver Filan.

Kompletný zoznam víťazov všetkých súťažných kategórií je k dispozícii na stránke festivalu: The Winners of the 3th Heart of Europe International TV Festival (tvp.pl)

Cena IGRIC každý rok pripomína tvorcom, že ich práca má zmysel a nezastupiteľné miesto nielen v rozvoji národnej kultúry, ale aj v životoch každého z nás. V poradí už 34. ročník udeľovania najstarších národných cien za filmovú a televíznu tvorbu IGRICsa niesol v duchu citátu Nech ťa sila sprevádza!, známeho zo série Star Wars režiséra Georgea Lucasa. Organizátori všetkým oceneným ako aj slovenskej filmovej a televíznej tvorbe, želali: Nech Vás, mentálna, kreatívna, ale aj fyzická sila sprevádza na ceste krajinou filmu a fantázie!

V rámci 34. ročníka bolo ocenených množstvo filmov, pri ktorých sa RTVS spolupodieľala ako koproducent, medzi inými Jozef Mak, Piargy, Slúžka, Čierne na bielom koni a Tvoja zem. Tvorivú prémiu získala režisérka Jana Bučka Kovalčíková, za ostatnú televíznu a filmovú tvorbu za réžiu filmu Elena z dokumentárnej série Môj emigrant.

TO JE TV!

 TO JE TV!

Stanovisko Heraldickej komisie MV SR k šíreniu nepravdivých informácií, týkajúcich sa štátnej symboliky Slovenskej republiky

Stanovisko Heraldickej komisie MV SR k šíreniu nepravdivých

informácií, týkajúcich sa štátnej symboliky Slovenskej republiky

Heraldická komisia Ministerstva vnútra (MV) SR sa na svojom riadnom zasadnutí 28. 9. 2023 zaoberala informáciami, publikovanými Maticou slovenskou, podľa ktorých bola štátna vlajka Slovenskej republiky v roku 1992 vytvorená podľa zástavy organizácie Matica slovenská Abroad, Inc., Hamilton, Canada, v podobe trikolóry, v ktorej strede je umiestnený štátny znak vojnovej Slovenskej republiky z roku 1939. Túto vlajku si údajne mala v roku 1992 pri tvorbe štátnych symbolov samostatnej Slovenskej republiky osvojiť aj vláda Slovenskej republiky a následne prijať aj Slovenská národná rada a kodifikovať ju v Ústave Slovenskej republiky.
Keďže podklady legislatívnej úpravy, na základe uznesenia vlády, pripravovala práve Heraldická komisia MV SR, považuje teraz za svoju povinnosť konštatovať, že uvedené informácie publikované Maticou slovenskou sú celkom nepravdivé. Heraldická komisia nikdy neodporučila vlajku so štátnym znakom niekdajšieho slovenského štátu z rokov 1939 - 1945 na legislatívne pokračovanie. Jej oficiálne stanoviská z rokov 1991 - 1992 sú zadokumentované a boli viackrát publikované. Komisia preto odmieta myšlienku, že by ako súčasť štátnej vlajky odporúčala štátny znak niekdajšej vojnovej Slovenskej republiky, jeden zo symbolov jej totalitnej ideológie a potláčania základných práv a slobôd jej občanov.
Heraldická komisia MV SR zároveň upozorňuje, že rovnako nepravdivé je viackrát Maticou slovenskou publikované tvrdenie, že slovenský znak sa na trikolóru dostal po prvýkrát v roku 1984. Zachované historické pramene totiž hovoria o takomto spojení slovenskej vlajky a znaku oveľa skôr. Možno ho doložiť napríklad už v roku 1848, pri samotnom vzniku slovenských národných symbolov, ale aj neskôr, v roku 1862, 1915, 1919, či 1939, teda hovoriť o nejakom "historickom prvenstve" zástavy organizácie Matica slovenská Abroad, Inc. Hamilton, Canada z roku 1984 je celkom neopodstatnené.
Heraldická komisia tiež upozorňuje, že publikovanie vyobrazenia znaku niekdajšej Slovenskej republiky z roku 1939 - 1945 na stránke Matice slovenskej môže byť v zmysle trestného zákona kvalifikované ako prejav sympatií k ideológii smerujúcej k potláčaniu základných práv a slobôd, keďže verejné prezentovanie trikolóry so znakom totalitného štátu o prejave sympatií k oficiálnej ideológii toho štátu isto hovorí. Heraldická komisia preto žiada Maticu slovenskú, aby od prezentovania uvedenej symboliky z rokov 1939 - 1945, ako aj od prezentovania nepravdivých informácií, týkajúcich sa pôvodu štátnych symbolov súčasnej samostatnej Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke upustila.

RTVS úspešne odštartovala tretiu sériu šou Pečie celé Slovensko

RTVS úspešne odštartovala tretiu

 sériu šou Pečie celé Slovensko

RTVS prilákala divákov k televíznym obrazovkám počas víkendu obľúbenými zábavnými reláciami a bola od piatku do nedele lídrom sledovanosti v prime-time. Počas víkendu ponúkla divákom aj mimoriadne spravodajské vysielanie k parlamentným voľbám na Jednotke aj na spravodajskom okruhu RTVS :24. Diváckemu rekordu sa tešila najmä povolebná politická diskusná relácia O 5 minút 12, ktorú na Jednotke a RTVS :24 sledovalo celkom až 691.000 divákov a stala sa najsledovanejším nespravodajským programom dňa a zároveň bola celkovo najsledovanejšou povolebnou politickou diskusnou reláciou.

RTVS bodovala u divákov počas víkendu zábavou a od piatku do nedele bola lídrom v sledovanosti v prime-time. V piatok sledovalo premiéru vedomostnej šou Čo ja viem na Jednotke 360.000 divákov pri trhovom podiele 20,6 % v cieľovej skupine 12+ a relácia sa stala najsledovanejším nespravodajským programom dňa. Vysokej sledovanosti sa tešila aj premiérová epizóda cestopisnej relácie Cestou necestou, ktorú si pozrelo až 183.000 divákov pri trhovom podiele 13,4 % v univerzálnej cieľovej skupine.

V sobotu večer oslovila Jednotka divákov premiérovou epizódou šou Záhady tela, ktorú si nenechalo ujsť 343.000 divákov pri trhovom podiele 19,2 % v univerzálnej cieľovej a relácia sa stala najsledovanejším nespravodajským programom dňa.

V nedeľu odštartovala na obrazovkách RTVS premiérová 3. séria divácky obľúbenej šou Pečie celé Slovensko. Prvú epizódu sledovalo v silnej konkurencii 380.000 divákov pri trhovom podiele 20,5 % v cieľovej skupine 12+ a relácia bola v danom čase jednotkou v sledovanosti.

RTVS ponúkla divákom počas víkendu aj kontinuálny volebný a povolebný informačný servis. V sobotu dosiahol spravodajský televízny okruh RTVS :24 celodenný trhový podiel 3,2 % v univerzálnej cieľovej skupine. Mimoriadne volebné vysielanie „Parlamentné voľby 2023 - Volebná noc“ sledovalo na Jednotke 146.000 divákov pri trhovom podiele 12,2 % a na RTVS :24 ďalších 55.000 divákov pri trhovom podiele 5,3 % v cieľovej skupine 12+. V nedeľu dosiahol spravodajský televízny okruh RTVS :24 celodenný trhový podiel až 4,8 % v univerzálnej cieľovej skupine. Mimoriadne volebné vysielanie „Parlamentné voľby 2023 – Povolebné ráno“ sledovalo na RTVS :24 92.000 divákov pri trhovom podiele 9,7 % v cieľovej skupine 12+. Správy :24 k parlamentným voľbám si o 11.00 h na Jednotke pozrelo 135.000 divákov pri trhovom podiele 11,1 % a na RTVS :24 ďalších 62.000 divákov pri trhovom podiele 5,1 % v univerzálnej cieľovej skupine.

V nedeľu prilákalo divákov k televíznym obrazovkám aj mimoriadne vydanie diskusnej relácie O 5 minút 12 so zástupcami politických strán a hnutí, ktoré uspeli v parlamentných voľbách. Reláciu na Jednotke a RTVS :24 sledovalo celkom až 691.000 divákov a bola tak celkovo najsledovanejšou povolebnou politickou diskusnou reláciou. Na Jednotke si ju nenechalo ujsť až 497.000 divákov pri trhovom podiele 34,8 % a na spravodajskom okruhu RTVS :24 sledovalo reláciu ďalších 194.000 divákov pri trhovom podiele až 13,6 % v univerzálnej cieľovej skupine. Nasledovala publicistická relácia Občan za dverami s Patrikom Hermanom, ktorá v silnej konkurencii dosiahla sledovanosť až 210.000 divákov pri trhovom podiele 15,3 % v cieľovej skupine 12+.

Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

2023 San Sebastián International Film Festival

2023 San Sebastián International 

Film Festival

Režisérka Jaione Cambordaová sa v sobotu stala prvou Španielkou, ktorá získala Zlatú mušľu, hlavnú cenu na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne. Porota ocenila jej snímku O corno, informovala agentúra AFP. Usporiadatelia prehliadky uviedli, že je to štvrtý rok po sebe, keď Zlatú mušľu dostala žena. Ide o druhý celovečerný film Cambordaovej, ktorá v San Sebastiáne vyrastala. Striebornú mušľu za najlepšiu réžiu si odniesli Tzu-Chuj Pcheng a Pching-Wen Wang z Taiwanu za snímku A Journey in Spring, cenu za najlepší scenár získali Argentínčania María Alché s Benjamínom Naishtatom za film Puan. Čestnú cenu Donostia tento rok získal španielsky herec Javier Bardem, ktorý je známy napríklad z Goyových prízrakov, filmu Vicky Cristina Barcelona alebo z filmu Táto krajina nie je pre starý. 

Zdroj: ČTK

Najsledovanejšiu volebnú noc na Markíze si zaplo až 1 130 000 divákov

 Najsledovanejšiu volebnú noc na Markíze si

 zaplo až 1 130 000 divákov

Volebné vysielanie TV Markíza sa tešilo mimoriadne vysokej diváckej pozornosti, skvelé výkony počas víkendu zaznamenávala aj hlavná spravodajská relácia Televízne noviny či online portál TVNOVINY.sk.

V sobotu, 30. septembra 2023, Slovensko rozhodlo o víťazoch a porazených v predčasných parlamentných voľbách. Politická udalosť roka výrazne zvýšila divácky záujem o spravodajské programy, mimoriadnej pozornosti sa tešili aj víkendové volebné špeciály.

V oboch hlavných cieľových skupinách trávilo volebnú noc jednoznačne najviac divákov v spoločnosti televízie Markíza. Mimoriadne volebné štúdio s názvom Voľby 2023 - Volebná noc dosiahlo so začiatkom o 21:50 hod. v hlavnej, obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 výborný rating 6,7 % a vysoko nadpriemerný trhový podiel 35,2 %. Volebná noc na Jednotke RTVS zaznamenala v rovnakej cieľovej skupine výrazne nižší trhový podiel 11,0 %, na TV Joj ešte slabších 7,5 % a na spravodajskej stanici TA3 priemerný podiel na trhu 6,2 %. Najväčší záujem vyvolal nočný volebný maratón v cieľovej skupine mladých žien vo veku od 15 do 24 rokov, ktoré Markíze v čase jeho vysielania zabezpečili podiel na trhu až 48,6 %. 

Viac než štvorhodinový program s moderátormi Zlaticou Švajdovou Puškárovou, Michalom Kovačičom, Viktorom Vinczem a ich zaujímavými hosťami, politickým komentátorom Mariánom Leškom a sociológom Martinom Slosiarikom, v rámci ktorého TV Markíza priniesla aj výsledky exkluzívneho exit pollu agentúry Focus, sledovalo celkovo 330-tisíc divákov starších ako 12 rokov. V čase vysielania však malo mimoriadne volebné vysielanie na Markíze dosah až na 1 130 000 divákov (AvRch v CS 12+).

Suverénne najsledovanejším sobotným programom sa v oboch hlavných cieľových skupinách stali Televízne noviny. V cieľovej skupine 12-54 dosiahli vynikajúci rating 7,7 % a vysoko nadpriemerný trhový podiel 30,7 %. Nenechalo si ich ujsť 488-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov, pričom v čase vysielania zasiahli až 724-tisíc divákov (AvRch v CS 12+).

V nedeľu, 1. októbra 2023, priniesla Markíza so začiatkom o 9:55 hod. vôbec prvú povolebnú diskusiu s lídrami politických strán a hnutí, ktoré sa dostali do parlamentu. Mimoriadna relácia s názvom Voľby 2023 - Víťazi volieb dosiahla v cieľovej skupine 12-54 vynikajúci rating 6,3 % a vysoko nadpriemerný trhový podiel 34,3 %. Exkluzívna debata moderovaná Zlaticou Švajdovou Puškárovou a Michalom Kovačičom k obrazovkám pritiahla, s prihliadnutím na predpoludňajší vysielací čas, nadštandardne vysoký počet divákov, ktorých bolo v rámci širšej cieľovej skupiny 12+ až 321-tisíc. Aspoň tri minúty ju sledovalo 461-tisíc divákov (AvRch v CS 12+).

Vynikajúco sa darilo aj popoludňajšej relácii Na telo, v ktorej hosťami moderátora Michala Kovačiča boli novozvolení poslanci Michal Truban (PS), Denisa Saková (Hlas-SD), Michal Šipoš (OĽaNO a priatelia) a Tomáš Taraba (SNS). V cieľovej skupine 12-54 zaznamenalo špeciálne vydanie relácie skvelý rating 5,6 % aj trhový podiel 25,3 %. Na telo si pozrelo 344-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov, pričom dosah malo až na 649-tisíc divákov (AvRch v CS 12+).

Jednoznačne najsledovanejším nedeľným programom v oboch hlavných cieľových skupinách stali Televízne noviny. Vydanie, ktoré sa podrobne venovalo volebnému dianiu na Slovensku, dosiahlo v komerčnej cieľovej skupine 12-54 excelentný rating 9,3 % a vysoko nadpriemerný trhový podiel 30,3 %. Hlavnú spravodajskú reláciu TV Markíza si nenechalo ujsť celkovo až 561-tisíc divákov starších ako 12 rokov a aspoň na tri minúty si ju zaplo dokonca až 814-tisíc divákov (AvRch v CS 12+).

Predčasné parlamentné voľby výrazne zvýšili záujem aj o online spravodajstvo. Počas volebného víkendu navštívilo spravodajský videoportál TVNOVINY.sk vyše 405 000 unikátnych návštevníkov. Diváci mali možnosť sledovať mimoriadnu reláciu Volebná noc 2023 televízie Markíze aj na webe Televíznych novín bezplatne, počas víkendu si vysielanie naživo do celého sveta zaplo vyše 65 000 ľudí, čo je najvyššie zaznamenané číslo v meraní webu. Celkovo počas volebného víkendu TVNOVINY.sk zaznamenali vyše 311 000 pozretí reportáží a videí.

Ekotopfilm - Envirofilm

 Ekotopfilm - Envirofilm

Medzinárodný filmový festival Ekotopfilm-Envirofilm 2023, ktorý prebiehal od 25. do 29. septembra v Banskej Bystrici a Bratislave, pozná víťazov. V bratislavskom Primaciálnom paláci v piatok (29. 9.) odovzdali ceny víťazným snímkam v 13 kategóriách. Medzinárodná odborná porota tento rok vyberala z 1691 filmov. Poctu Honour of Ekotopfilm udelila projektu Blue Religion, ktorý "zmenil pohľad na ochranu oceánov". TASR o tom informovala PR manažérka Nora Krchňáková. Cenu vlády Slovenskej republiky Grand Prix a cenu v kategórii Za poznaním prírody získal film Čarovné momentky z prírody. Ocenenie za krátky film si odniesla experimentálna snímka Breath Posledný nádych človeka na Zemi, ktorú vytvorila umelá inteligencia. V kategórii Úspešné príbehy zvíťazila snímka Idjanga - gorilí prales. Prvenstvo v kategórii O čom treba hovoriť patrí snímke O láve a živote - výbuch sopky na La Palme. V kategórii venovanej deťom a mládeži si cenu odniesol film Čo sa stalo v trópoch počas posledného masového vymierania? Zvláštnu cenu za prínos získal domáci zástupca Motýle Slovenska - mestá a záhrady. Medzinárodná porota udelila svoje ocenenie snímke Dažďový prales budúcnosti. Cena za najlepšiu prezentáciu príbehu patrí dielu Motýlie projekty - Európa. V sprievodnom festivalovom programe figurovali tematické prezentácie, workshopy a diskusie. "Na Slovensko pricestovali viacerí zahraniční filmári, ktorí odpovedali divákom na otázky priamo v kinosále. Zaujímavú prednášku mali počas festivalu dobrodruh Marcel Rebro či fotograf Filip Kulisev. Študenti sa zase počas Junior festivalu dozvedeli o umelej inteligencii, o biodiverzite a vyskúšali si auto poháňané vodíkom," približuje Krchňáková. Organizátori avizujú, že aktivity festivalu sa týždňovým programom v Bratislave a v Banskej Bystrici nekončia. Ambicióznym cieľom podujatia je podľa nich navštíviť s programom 500 miest v rámci krajín V4. Festivalové filmy a zaujímavé diskusie prinesie aj tohtoročné festivalové turné. Viac informácií zverejňuje festival na svojej webstránke. 

 Zdroj: TASR

Zomrela Patricia Janečková

Zomrela Patricia Janečková 

Vo veku 25 rokov zomrela v nedeľu muzikálová a operná speváčka Patricia Burda Janečková pochádzajúca zo Slovenska. V roku 2010 len ako 12-ročná zvíťazila v televíznej česko-slovenskej súťaži, neskôr zažiarila aj na svetových pódiách. TASR prevzala pondelkovú správu z portálu TN.cz českej televízie Nova. Pre portál úmrtie potvrdila Jana Švábová, manažérka speváčky.
Janečková sa narodila v Nemecku slovenským rodičom, vyrastala a žila v Ostrave, kde absolvovala operný spev na Janáčkovom konzervatóriu. Vystupovala na festivaloch v Česku i zahraničí. Ako sólistka účinkovala s mnohými českými a slovenskými symfonickými a komornými orchestrami a pôsobila v Moravskosliezskom Národnom divadle.
Prvýkrát očarila verejnosť už ako 12-ročná a dokonalým spevom ovládla súťaž Talentmánia. Hneď po víťazstve vydala vlastný debutový album.
Janečková od vlaňajšieho februára bojovala s rakovinou prsníka a musela podstúpiť mastektómiu (odstránenie prsníka). V rozhovore pre redakciu portálu TN.cz vtedy hovorila o náročných zážitkoch počas ožarovania a chemoterapie.
V júni tohto roka sa vydala za herca Vlastimila Burdu a označila to za "najkrajší deň jej života". Práve on bol jednou z najväčších opôr pri ťažkej liečbe, povedala Janečková.
Na medzinárodnej scéne vďaka opernému spevu zažiarila v roku 2014 ako absolútna víťazka speváckej súťaže Concorso Internazionale Musica Sacra v Ríme.

Zdroj: TASR

Zomrel František Rajecký

 Zomrel František Rajecký

Vo veku 80 rokov zomrel fotograf  František Rajecký