Oskar je krumplová diera

Oskar je krumplová diera

Najkomickejším paradoxom predstaviteľov elitnej BRATISLAVSKEJ "kaviarne" je, že sú to poväčšine potomkovia tých, čo dávali električke chleba, aby ich nepohrýzla. Z korunovačného mesta sa vďaka nim stala krumplová diera. Neviem ako ich nazvať, nerád by som totiž nechtiac urazil poctivých a pracovitých ľudí z dedín, so zdravým "sedliackym" rozumom, tých si naopak vážim a učím sa od nich, ale ambiciózni prišelci, rôzne zlatokopky a zakomplexovaní trtkovia, ktorí za posledných 30 rokov bez rešpektu obsadili hlavné mesto a zničili jeho autenticitu, respektíve aristokratickú podstatu, sú jednoducho banda protardských sedlákov, ktorí sú nadržaní keď sa im konečne podarí oddeliť chvost na krevete. Nie, nie, šaty nerobia človeka.😉
Oskar Rózsa na tripe

NEEXISTUJE LEPŠIE OCENENIE TVOJEJ PRÁCE, AKO KEĎ ŤA KRITIZUJÚ SOROSOVCI 😆
Z celého srdca gratulujem premiérovi Robertovi Ficovi, že ho francúzska progresívna mimovládka Reportéri bez hraníc zaradila na zoznam predátorov slobody tlače.
Čo moze byť krajšia lichôtka 😉
Chcete vedieť, čo sú zač Reportéri bez hraníc a prečo robia, čo robia? Páči sa ❤️

Oskar Rózsa na tripe

V prvom kroku, len tak v skratke, by sme mohli začať rozlišovať v pojme umelec, minimálne dve základné kategórie:
1. Interpretačný umelec- remeselník, častokrát epigon epigonu, zabávač, pracujúci podľa predlohy, ktorú mu musí vytvoriť ten, z kategórie 2.
2. Umelec tvorca-nenapodobiteľný originál, skladateľ, spisovateľ, výtvarník, básnik atď.
No a potom je špeciálna kategória herec-moderátor-politický aktivista, ten má k pojmu umelec blízko len tým, že je umelý, ako umakart.
PROSÍM VÁS, NEURÁŽAJTE TVORCOV A NENAZÝVAJTE PAPAGÁJOV A OPIČKY UMELCAMI.
Ďakujem.
...pre tých menej chápavých, prpagandou zabitých blbečkov, zjednodušená téza: Ak za umelca môžme považovať napríklad W.A.Mozarta, len ťažko do rovnakej hodnotovej kategórie zaradíme napríklad dídžeja z protardského pajzlu, ajkeď on sám sa tak samozrejme cíti a sedem fanúšikov s komplexom menejcennosti mu to pravidelne potvrdzuje.
Ja napríklad, posledných 15 rokov pociťujem nevolnosť keď počujem slovo umelec, nebodaj, keď ma do toho pojmu chce niekto natesnať.
Devalvácia pojmov, hodnôt a morálneho rámca zašla priďaleko. Ale verím v renesanciu 2.0

Oskar Rózsa na tripe

Ja by som v tej kultúre nebol až tak skeptický. Kto má zdravý koreň, nie je hysterický. Ani kvalita jeho tvorby nie je v priamej umere s výškou akejkoľvek dotácie.

A nezabúdajme, že pravý tvorca tvorí primarne kôli sebe, túžby sa vyjadriť abstraktným jazykom a až potom prichadza to mantrické "pre ľudí".

Nechápu to len príživníci, pseudomanagéri, obchodníci s kultúrou a stovky občianskych združení produkujúcich umelecky impotentný teplý shit a kluby, ktoré brali štedré dotácie na svoj chod a muzikantov tam nechali hrať za vstupné, z ktorého si ešte nechali 20%.

Ani jeden z veľkých festivalov nie je otrokom fpu, mnohí majú ďaleko potentnejších sponzorov, možno konečne začnú chápať zmysel "menej je viac"

Komerčnej sfére je fpu ukradnuté, logicky.

Čiže tí, čo míňajú svoju jedinečnú existenciu na fňukanie, strašenie, osočovanie a škodenie, mám pre vás radu: prestante parazitovať a začnite tvoriť.

Tu a teraz, zadarmo, pre radosť, blaho spoločnosti a rozvoj globálneho umenia.

Odmena si vás určite nájde😘

Oskar Rózsa na tripe

Zomrela Valerie Perrin

Zomrela Valerie Perrin

Americká herečka Valerie Perrine zomrela v pondelok 21. marca 2026 vo svojom sídle v meste Los Angeles v Estados Unidos. Mala mal 82 rokov a za sebou zložitú anamnézu, ktorá si vyžadovala neustálu pozornosť zdravotníkov a rodinných príslušníkov.Valerie Perrine bola niekoľko rokov diagnostikovaná s chorobou Parkinson, čo vážne ohrozilo jej nedávnu mobilitu. Neurologický stav ju posledných desať rokov držal pripútanú na lôžko, čo si vyžaduje dôsledné prispôsobenie sa jej každodennej rutine a nepretržitú podporu.

Jej kariéra umelca v Hollywood bola postavená na výkonoch, ktoré preukázali skvelú schopnosť prispôsobiť sa rôznym žánrom. Ela sa pohyboval medzi veľkorozpočtovými produkciami a nezávislými projektmi s rovnakým technickým nasadením.Jeho prítomnosť na filmových scénach sa vyznačovala profesionalitou a snahou podať autentické herecké výkony bez ohľadu na čas strávený na plátne jeho postáv. 

Pred dosiahnutím celosvetovej slávy so superhrdinskými franšízami herečka už nazbierala skúsenosti s úlohami, ktoré si vyžadovali vysokú drámu a intenzívnu psychologickú prípravu. Pracovná metóda, ktorú si osvojila, zahŕňala rozsiahly výskum ľudského správania, umožňujúci konštrukciu zložitých postáv, ktoré sa odchyľovali od zaužívaných stereotypov tej doby.

Uznanie v celosvetovom meradle nastalo najmä od roku 1978, keď sa pripojil k obsadeniu prvého veľkého filmového spracovania „Supermana“. V produkcii dala život Eve Teschmacher, priamej asistentke antagonisty Lex Luthor, čím vytvorila dynamiku scény, ktorá zmiešala komickú úľavu a naratívny význam pre vývoj hlavnej zápletky.Kritický vrchol jeho kariéry nastal po vydaní životopisného filmu „Lenny“ v roku 1974 v réžii Bob Fosse. Interpretácia Honey Bruce, manželky kontroverzného komika Lenny Bruce, si vyžadovala absolútnu angažovanti.Herečka bola prítomná aj vo vyšetrovacích a akčných seriáloch, ako napríklad „Walker, Texas Ranger“ a „Nash Bridges“. Diela Esses jej umožnili preskúmať procesný formát charakterizovaný prípadmi vyriešenými v každej epizóde.V oblasti práva a komédie bol súčasťou vedľajšej zostavy v epizódach „The Practice“ a „Just Shoot Me!“. Rotácia Essa medzi rôznymi žánrami v televízii dokázala svoju schopnosť prispôsobiť sa rôznym rytmom nahrávania a režijným štýlom.Spolužitie v zákulisí produkcie DC Comics vytvorilo trvalé priateľstvo medzi Valerie Perrine a Gene Hackman. Puto prekročilo limity štúdií Warner Bros a zostalo pevné počas nasledujúcich desaťročí.

Umierajúci verí v život, ako zločinci veria v svoju slobodu

Umierajúci verí v život, ako

 zločinci veria v svoju slobodu

 🇸🇰KU KANDIDATÚRE MILANA MAZUREKA NA POST ŽUPANA PREŠOVSKÉHO KRAJA 

Dnes 21.03.2026 v relácii Sobotné dialógy na STVR premiér Robert Fico okrem iného v závere uviedol, že zrejme podporia Milana Mazureka v župných voľbách na post župana Prešovského kraja, túto informáciu som dodnes nevedel a nevnímal, som z toho celkom príjemne prekvapený.

▫️Pre technickosť a čisté uzrozumenie uvádzam nasledovný disclaimer: tento môj príspevok vzniká z mojej vlastnej hlavy bez ohľadu na akékoľvek osobné animozity v minulosti a nezištne. Nie som v kontakte s nikým z hnutia Republika, nikto mi nič nesľúbil, tak isto neočakávam žiadnu chválu ani žiadnu reakciu a zároveň tento príspevok nemá absolútne nič spoločné s mojim trestným stíhaním.

▫️V prípade, že Milan Mazurek naozaj bude kandidovať na post župana Prešovského kraja, ho ako kandidáta jednoznačne a rozhodne PODPORUJEM, tu ide čisto o slovenský národ, zažil som si rozpad západného sveta a jeho pomalé umieranie. Slovenský národ a jeho budúcnosť je a vždy ostane môj najvyšší princíp aj za cenu obety.

▫️Všetky globalistické sily a prvky musia byť na Slovensku raz a navždy rozbité a opustiť náš priestor a na to potrebujeme aj takýchto kandidátov ako Milan Mazurek. Ešte raz zdôrazňujem, že nebol som a nie som členom žiadnej politickej strany, toto je čisto môj osobný, súkromný pohľad a vyjadrujem ho pre mojich fanúšikov.

Daniel Bombic 

VŽDY HOVORÍM DCÉRE: " NEBUĎ TUPÁ AKO TABAK!"

 VŽDY HOVORÍM DCÉRE: 

" NEBUĎ TUPÁ AKO TABAK!"

Zomrel Leonid Radvinsky

Zomrel Leonid Radvinsky

Ukrajinsko-americký podnikateľ a väčšinový vlastník platformy s obsahom pre dospelých OnlyFans Leonid Radvinsky zomrel na rakovinu vo veku 43 rokov, oznámil hovorca jeho spoločnosti v pondelok. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„S hlbokým smútkom oznamujeme úmrtie Lea Radvinského. Leo zomrel v pokoji po dlhom boji s rakovinou. Jeho rodina požiadala o rešpektovanie súkromia v tejto ťažkej chvíli,“ uviedol hovorca platformy OnlyFans.
Radvinsky kúpil firmu Fenix International Limited, materskú spoločnosť platformy OnlyFans, v roku 2018 a zastával odvtedy pozíciu jej riaditeľa a väčšinového vlastníka. Platformu v roku 2016 založil britský podnikateľ Tim Stokely a prudký nárast popularity zaznamenala najmä počas pandémie COVID-19.


Zdroj: TASR

Sedem filmárskych organizácií protestuje proti čistkám v STVR a likvidácii kultúrnych inštitúcií

Sedem filmárskych organizácií protestuje proti čistkám v STVR

 a likvidácii kultúrnych inštitúcií

Celé znenie vyhlásenia:

„My, zástupcovia profesijných asociácií pôsobiacich v oblasti slovenskej audiovízie, s vážnym znepokojením sledujeme postupné opúšťanie princípov, na ktorých – aj podľa zákona prijatého v roku 2024 – stojí poskytovanie verejnej služby v rozhlasovom a televíznom vysielaní, a zásadne protestujeme proti personálnym čistkám, do ktorých tento proces vyústil v STVR.


Slovenská televízia a rozhlas plní v spoločnosti nenahraditeľnú funkciu. Jej úlohou je slúžiť verejnosti, vytvárať priestor na pluralitu, kultúrnu rozmanitosť, kritické myslenie a slobodnú výmenu názorov. Zodpovedná správa verejnej inštitúcie má stáť na princípoch stability, predvídateľnosti a úcty k ľuďom, ktorí ju tvoria. Profesionálna a spoločensky zodpovedná práca má byť hodnotou sama osebe – bez ohľadu na osobné či politické názory jednotlivcov. Demokratická spoločnosť si má vážiť odbornosť a výsledky a nedovolí vystavovať inštitúcie zásadným personálnym otrasom po každej zmene politickej reprezentácie.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia napriek kontinuálnemu problému s financovaním a neustálej snahe politikov zasahovať do riadenia nezávislej inštitúcie dokázali prinášať jedinečné diela a programy – k nim patria aj podstatné a významné dokumentárne diela, ktoré v televízii vznikli za posledných desať rokov. Viaceré z nich sa začali z éteru postupne vytrácať a teraz majú odísť tí, ktorí tie najlepšie verejnoprávne programy vytvárajú.

Ako zástupcovia filmových tvorcov musíme zdôrazniť, že verejnoprávna televízia je dôležitým partnerom domácej audiovizuálnej tvorby a zásadnou súčasťou audiovizuálnej infraštruktúry. Jej rozhodnutia majú na kultúru a kreatívny priemysel vážny dosah – napríklad zastavenie animovaných projektov pre deti aktuálnym vedením znamená, že na Slovensku takmer zanikli podmienky na animovanú tvorbu.

Žiadnou konsolidáciou sa nedá obhájiť prepustenie tých, ktorých výsledky sú nespochybniteľné. Toto rozhodnutie nemožno nazvať inak ako čistkou. Spôsob, akým prebieha aktuálne prepúšťanie v STVR, dokazuje, že ide nielen o organizačné zmeny, ale aj o zámerné oslabovanie nezávislosti, odborného zázemia a vnútornej integrity inštitúcie.

V kontexte likvidácie neštátnej kultúry Fondom na podporu umenia a štátnych kultúrnych inštitúcií Ministerstvom kultúry SR a ideologických zásahov do rozhodovania Audiovizuálneho fondu je popieranie princípov, na ktorých má verejnoprávne médium stáť, pre spoločnosť ďalšou katastrofálnou správou.



Ako zástupcovia profesijnej audiovizuálnej obce apelujeme na to, že slobodná kultúra a nezávislé médiá musia stáť na rovnakých hodnotových základoch: na pravdivosti, kritickom myslení, rôznorodosti hlasov, občianskej zodpovednosti a ochrane verejného priestoru pred svojvôľou moci.“

Rozhodli ste sa zničiť slovenskú kultúru

Rozhodli ste sa zničiť slovenskú kultúru

Vážení slovenskí kulturtrégri,

ako hovoril jeden z našich prezidentov: „Toto je iná radosť, toto je smútok.“ Píšem Vám otvorený list, lebo som za posledný týždeň videl plakať troch ľudí, ktorí celý život pracujú v oblasti kultúry a vďaka Vašim rozhodnutiam strácajú vieru v zmysel svojej práce. Nie sú slabí, sú len bezmocní. Nemajú domy, chaty, úspory, ale majú chuť niečo robiť pre spoločenstvo, v ktorom žijú.

Vyhrocujete situáciu do bodu zlomu, z ktorého nebude návratu. Rozhodli ste sa zničiť slovenskú kultúru, zdeformovať inštitúcie, ktoré budovali predchádzajúce generácie, vyštvať zo Slovenska tvorivých ľudí. Správate sa ako nešťastný Herostratos, ktorý podpálil chrám, aby si ho niekto všimol. Musím však pripomenúť, že efezské úrady odsúdili tohto podpaľača na večné zatratenie jeho pamiatky – damnatio memoriae. Bolo zakázané vysloviť alebo napísať jeho meno.
Nič nebolo samozrejmé

Pani ministerka, za celý čas svojho pôsobenia ste nepredstavili žiadnu pozitívnu víziu rozvoja a podpory kultúry. O kultúre, umení, historických pamiatkach nerozprávate. Na každej tlačovke hovoríte o tom, čo Vás zaujíma najviac – o peniazoch. Máte spočítané, koľko čo stálo, kto koľko zarobil, ale nezaujíma Vás, čo vytvoril.


Pritom na Slovensku sa koná toľko zaujímavých výstav, koncertov, divadelných predstavení, vychádza množstvo dobrých kníh. Vaše rozhodnutia svedčia o tom, že nemáte historickú pamäť, neviete, koľko úsilia museli vynaložiť spisovatelia, výtvarníci, hudobníci, tanečníci, divadelníci, filmári, architekti, organizátori kultúrneho života, ale aj osvietení politici na to, aby sme prekonali provincionalizmus a stali sa súčasťou vyspelej Európy. Boli aj také chvíle.

Viete, kto inicioval postavenie budovy Divadla Pavla Országha Hviezdoslava? A kto bojoval o rekonštrukciu Bratislavského hradu, ktorý bol do konca šesťdesiatych rokov zrúcaninou? Viete, ako vznikla Slovenská filharmónia? Nič nebolo samozrejmé. Ani vybudovanie Slovenskej národnej galérie, Slovenského filmového ústavu, Divadelného ústavu, Hudobného centra, Slovenského národného múzea. Všetko si vyžadovalo množstvo práce, získavania skúseností, učenia sa. Trvalo roky, kým vyrástli generácie kurátorov, umenovedcov, archivárov. A Vy ste sa rozhodli šmahom ruky všetko zničiť.

Mnohé ustanovizne, ktoré ste drastickým okresaním financií dostali na kolená, sú pamäťové inštitúcie. Majú archívy, spravujú dokumenty, musia zabezpečovať starostlivosť o položky v depozitoch. Ak prestanú napĺňať svoje funkcie, nebude to tragédia len pre kultúrnu obec, ale pre celú spoločnosť. Vymazaním pamäte stratíme našu identitu. Žonglujete s peniazmi ako kúzelník v cirkuse – a zrazu zmiznú.

Vážený pán generálny tajomník, neviem, čím sme si Vás zaslúžili. Nezaujímajú Vás problémy ľudí v kultúrnych ustanovizniach ani výsledky ich práce. Správate sa k nim ako k lokajom, ktorí Vám majú slúžiť. Šírite strach, vyhrážate sa a prepúšťate. Odmietate s riaditeľmi inštitúcií hľadať riešenia, ktoré by pomohli prekonať krízu bez tragických dôsledkov. Niekedy mám pocit, že Vám nejde o šetrenie, ale o ničenie ľudských životov.

Pri Vašich činoch som si uvedomil, že buď netušíte nič o šírke činností, ktoré musia rôzne kultúrne inštitúcie zo zákona plniť, alebo ich zámerne metodicky likvidujete. Neviem, čo je horšie. Hádžete im pod nohy polená, mailom posielate nezmyselné príkazy, a pritom práve oni zachraňujú, čo sa dá. Je to zvrátené.

Ako vždy sa napokon ukáže, že ide o riadenie verejného obstarávania a o budovy. Tentoraz je to Divadelný ústav a kto bude ďalší? Hudobné centrum? Filmový ústav? Všetko sme už zažili, pamätám si, ako slovenskí filmári bránili vysťahovaniu filmového archívu na mečiarovcami ukradnutú Kolibu. Držali sa za ruky a prehradili Grösslingovú ulicu.


Mám šesťdesiattri rokov a celý život nerobím nič iné, len vysvetľujem, že nesmieme zničiť hodnoty, ktoré vybudovali generácie pred nami. Je to únavné, pretože Vy ste oportunisti bez pamäti.
Nezávislosť nie je nadávka

A potom tu máme Fond na podporu umenia. Pán predseda Rady fondu, naozaj si zabudol, že sme obaja vyrástli v nezávislých divadlách? Nepamätáš si, že aj v čase tuhého komunizmu boli slobodné? Malé divadelné štúdio v Košiciach – kde si začínal – bolo azylom pre mladých ľudí, ktorí sa chceli vyjadrovať k životu spoločnosti, bol to jedinečný priestor, kde mohli prejaviť svoj nesúhlas so stavom vecí. A komunisti to tolerovali aj platili. Nedávali peniaze len na projekty, ale aj na fungovanie celej inštitúcie.

Čo je zlé na kontinuálnej podpore Bratislavských džezových dní? Prečo nemôže vychádzať renomovaný časopis o výtvarnom umení? A čo Ti prekáža na kultúrnom centre Nová Cvernovka? Bol si sa tam niekedy pozrieť? Videl si tých šťastných mladých ľudí, ktorí majú priestor na organizovanie kultúrnych akcií? Premýšľam, čo sa stalo, že si stratil vieru v slobodu a chceš zastaviť zmysluplné projekty nezávislých spoločenstiev? Nezávislosť nie je nadávka. Neznič tých pár vecí, ktoré v tomto štáte ešte fungujú. Teš sa z toho, že mladí ľudia majú radi divadlo, organizujú výstavy, festivaly a koncerty. O takej spoločnosti sme predsa kedysi snívali.

Vážení slovenskí kultutrégri, to, čo som napísal vyššie, už dobre poznáte. Bolo to vyslovené veľakrát, ale nič to nezmenilo. Idete ako motorová píla, máte svoje ciele. Neviem, prečo všetko ničíte. Urazil niekto Vaše ego? Chcete sa pomstiť? Nedokážem nájsť logické vysvetlenie, prečo chcete mladým ľuďom zničiť budúcnosť.

Najskôr som si myslel, že tomu, čo hovoríte, skutočne veríte. Dúfal som, že časom predstavíte hodnoty, za ktoré bojujete, že logicky obhájite svoje postoje. Márne. Permanentnou negáciou sa nedá nič vytvoriť. Postupne som si uvedomil, že ste presiaknutí cynizmom a pokrytectvom. Zhrozil som sa, keď som videl, ako sa najbližší ministerkini spolupracovníci smiali z jej postojov a výrokov, ale navonok jej prikyvovali. Ponižovali nielen ju, ale aj seba.

Pôvodne som chcel osloviť aj Najvyššieho zemepána, ktorý za to všetko – či chce alebo nechce – nesie zodpovednosť. Chcel som mu pripomenúť, že ničíte dôležité inštitúcie, ktoré jeho strana pred rokmi vybudovala, a ťaháte nás ku dnu. Ale pochopil som, že to nemá zmysel.

Najvyšší zemepán je inteligentný, múdry, osvietený – aspoň tak sa medzi ľudom hovorí – a vidí Vám na prsty. Dobre vie, čo robíte, a ukladá si to do pamäti. Hodí sa mu, že trestáte slobodne mysliacich ľudí. Priviera nad likvidáciou inštitúcií oči, lebo chce mať spoločnosť bez pamäti. Umenie a kultúru až tak veľmi nepotrebuje, rajcujú ho hlavne politické konflikty. To je zážitok, ktorý mu nikto nenahradí. Ani sláčikové kvarteto.

Čo s tým, pani poslankyne a páni poslanci kultúrneho výboru? Hľadím na svet očami svojich detí. Nekúpil som im dom v Chorvátsku ani v Dubaji. Chcem, aby ostali na Slovensku a nemuseli sa hanbiť, keď vystrčia nos za hranice. Pozeráte sa aj Vy na budúcnosť očami svojich detí?

Nie sme vo vojnovom stave – ako tvrdí doyen slovenského parlamentu – a všeličo sa dá zachrániť. Treba si len spomenúť na radosť, ktorú ste zažili pri prvom dotyku s umením, pripomenúť si ideály, s ktorými ste šli do politiky. Pozrite sa ráno do zrkadla, to pomáha. Skúste pozbierať zvyšky sebaúcty, vykašlite sa na politické počty a postavte sa proti ničote, ktorá sa šíri geometrickým radom.

Máte na to silu, Najvyšší zemepán potrebuje Vaše hlasy a možno bude načúvať. Odvolajte likvidátorov a zastavte rozklad. Nie je to naivné zvolanie, je to nevyhnutný čin na záchranu národných hodnôt. Nemôžeme stále začínať od nuly. Ak nezastavíte deštrukciu kultúrnych inštitúcií, vrátime sa o sedemdesiat rokov späť a stratíme kontakt s dianím vo svete. Ostane po Vás čierna diera a ľudia sa z Vás budú smiať tak, ako sa smiali na Širokom a Bacílkovi.

Máte moc. Máte zodpovednosť.

P. S. Chamtivosť je zlá vlastnosť.

Martin Šulík, DenníkN

Prečo pôjde Flašíková do pekla ?

Prečo pôjde Flašíková do pekla ?

V našej krajine sa dejú veci, aké sa v takej miere od novembra ’89 ešte nediali. Slovenská vláda otvorene zrádza Európu a ponúka sa späť do područia Ruska. Spoločnosť dennodenne stráca prvky občianskej slobody. Nedávno som ukončil spoluprácu s rozhlasom. Najprv vystrihli časť kázne, ktorá sa na odvysielanie vraj nehodila. Potom mali námietky k mojim zamysleniam. Prekážala veta o tom, ako Mečiar a Fico používajú slobodu proti jej zmyslu: politické témy vraj do duchovného slova nepatria. Nuž s príspevkami pre STVR som skončil. Rozhodol som sa tak vlastne už dávno – v novembri 1989. Bol vo mne vtedy istý rozpor.

Po skúsenosti s Bohom som sa pripojil k životu cirkevnej komunity. Prevládal tam v tom čase podobný prístup: „Šíriť evanjelium, to áno. Prejavovať občiansky odpor, nie.“ K Bohu ma však priviedol práve tento odpor. Zaň ma vyhodili zo školy. Možno azda pravdu evanjelia oddeliť od občianskej zodpovednosti? Ježiš predsa povedal: Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. V čase revolúcie sme boli v Michalovciach. Kancelária Verejnosti proti násiliu bola u nás v obývačke. Vtedy som sa rozhodol: Ak by sa totalita v nejakej podobe vrátila, zvolím si disent.

Disent predsa odjakživa patrí ku kresťanskej existencii. Autor listu Diognetovi zo 4. storočia napísal: Kresťania sa nelíšia od ostatných ľudí ani krajom, ani rečou, ani obyčajmi. Bývajú vo svojej vlasti, ale ako cudzinci. Každá krajina je ich vlasťou a každá vlasť cudzinou. Sú v tele, ale nežijú podľa tela. Bývajú na zemi, ale domov majú v nebi.

Nemodlil sa práve za toto Ježiš? Nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta. Ako si ma ty, Otče, poslal na svet, ja ich posielam do sveta. Svet (v gréckom origináli kósmos) označuje stvorené bytie – všetko, čo v čase vzniká a zaniká. Život v ňom sa podľa Dawkinsa riadi sebeckým génom. Určuje ho boj o prežitie. Ježiš stavia svet do protikladu k tomu, čím svet nie je. Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta, povie Pilátovi.


Je tu vari ešte niečo iné než svet? Mimo sveta je len nestvorené bytie Boha. Bytie úplnej pravdy, lásky a dobra. Ja som sa na svet narodil preto, aby som vydal svedectvo pravde, povie Ježiš Pilátovi.

Ako to mám ja? Odkiaľ pochádzam? Som iba produkt slepých procesov, nevedomých pudov, som iba sociálny konštrukt? Alebo som transcendentná bytosť, ktorá svet presahuje? Určuje ma bytostný záväzok voči pravde, láske a spravodlivosti? Ak by som bol iba produktom nevedomých síl, nemám prečo rozlišovať pravdu od lži, dobro od zla. Riešim iba otázku účelnosti – aby som v živote úspešne presadil svoj záujem.

Spor medzi temnotou sveta a čistotou dobra sa odohráva v každom z nás. Nebyť zo sveta znamená odpútať sa od seba. Byť v čase, no spočívať vo večnosti. Tak Ježiš svoju modlitbu začína: prosbou o večný život. Nejde tu iba o vieru, že moje bytie pretrvá čas; ide o večnosť tu a teraz – život žitý pre večné hodnoty, ktoré pretrvajú čas.

Mojím otcom nie je vesmír, mojou matkou nie je hlina, nesplodili ma slepé procesy hmoty, ale Božia myseľ, ktorá ma myslela a chcela prv, ako som bol. Môj pobyt vo svete sa z neurčitého bytia existencie samej pre seba mení na poslanie byť človekom. Preto sa ma týka všetko: sociálna nespravodlivosť, zneužívanie moci, drancovanie prírody, rovnako ako oslobodenie človeka evanjeliom Božej lásky.

Byť vo svete, no nebyť zo sveta? Simone Weil to videla so sebe vlastnou jasnozrivosťou:

Daniel Pastirčák , citacia z Denníka N

Mať ako rektor vzťah so študentkou a žrať šušne je vnútorný život Tálesa z Modry

Mať ako rektor vzťah so študentkou a žrať šušne

 je vnútorný život Tálesa z Modry

NAOZAJ SÚ UMELCI SVEDOMÍM NÁRODA?

Martin Šimečka so svojím emocionálnym kvocientom na bode mrazu a nulovou sebareflexiou už dokázal uraziť asi všetkých. Ale jeho posledné výplody už vykazujú znaky psychickej poruchy a dokážu skôr rozosmiať ako rozhnevať. Tento Sokrates z maringotky a absolvent stredného odborného učilišťa v Slovnafte sa nechal počuť, že to nie je náhoda, že sa ozývajú umelci, pretože bežní ľudia vraj nemajú schopnosť formulovať a premýšľať o spoločnosti tak ako umelci, ktorí sa tým živia a neustále tým žijú. Podľa neho je hlúposť, že nerozumejú skutočnému životu, lebo oni sa skutočným životom zaoberajú údajne oveľa viac ako bežní ľudia, lebo je to ich práca... K týmto bezočivým rečiam sa pridala aj exprezidentka Zuzana Čaputová, ktorá ešte pritvrdila a na sociálnej sieti napísala, že "IBA ONI (umelci) dokážu pomenovať to, čo politika ešte nevie, a cítiť to, čo spoločnosť ešte len tuší"...

Všimnite si, že "umelci" sa v očiach týchto ľudí neprimerane redukujú na hercov, lebo iba tí zodpovedajú politickému profilu progresívcov. Keby ste položili tie isté otázky hudobníkom, reagovali by úplne inak. Preceňovala by Čaputová umelcov aj v tomto prípade, keby sa dozvedela nelichotivé hodnotenia svojho politického pôsobenia? A ak starý Šimečka vychvaľuje do nebies umelcov, ktorí podľa jeho zvrátenej teórie majú viac svedomia ako bežní ľudia, ako s tým korešponduje fakt, že nazval popredných umelcov, ktorí podpísali petíciu za mier, "spodinou"?

Šimečka a Čaputová sú, samozrejme, úplne mimo. Ten takzvaný "bežný človek" alebo Hronského "človek milión" vie toho o živote, prirodzene, neporovnateľne viac ako akýkoľvek špičkový umelec. Človek, ktorý v pote tváre "seje i žne na svojom" (Chalupka), počíta dni do výplaty, usiluje sa uživiť svoju rodinu, spláca hypotéku, snaží sa ušetriť deťom na topánky, čelí exekúcii a nemá ani na autobus do hlavného mesta, žije neporovnateľne autentickejší život ako umelec interprerujúci alternatívnu realitu.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo majú nutkavú potrebu pokaziť každé podujatie politickým vyhlásením práve herci? Prečo nepolitikárčia hudobní skladatelia, výtvarníci či básnici? Nie, nie je to preto, že by vedeli len oni pomenovať veci, ktoré ešte ostatní nevedia, ako takmer konšpiratívne tvrdí Čaputová. Veď je to smiešne. Herci patria k najhlúpejším sociálnym skupinám, majú šokujúce medzery vo všeobecnom vzdelaní, ktoré navyše exhibicionisticky vystavujú na obdiv vo vedomostných súťažiach. A pani Čaputová by nám mohla vysvetliť, ako sa s jej predstavou o predvídavých umelcoch zhoduje fakt, že boli za každého režimu tými najhorlivejšími kolaborantmi, udavačmi a propagandistami.

Marián Labuda to z tribúny v novembri 1989 ospravedlňoval tým, že "tieto tváre" boli dvadsať rokov zneužívané. Lenže "tieto tváre" sa nechávali s potešením zneužívať aj predtým, aj potom. A stali sa najatými žoldniermi v informačnej vojne. Takto však nevyzerá "svedomie národa" ani pri znásilnení mysle. Takto vyzerajú patologickí manipulátori s verejnou mienkou, ktorí zneužívajú svoje známe tváre a vyškolené modulované hlasy na získanie ľudí pre nejaký ideologický koncept. V skutočnosti sú takíto aktivistickí herci iba nátlakovou skupinou progresivistov - podobne ako odborári v ľavicovom prostredí alebo cirkevní hodnostári v konzervatívnom prostredí. Nemali by sme im preto pripisovať hlbší význam, no ani dovoliť, aby ovládli každé podujatie svojou ideologickou optikou.

Včera sa uskutočnil 29. ročník nádherného podujatia Krištáľové krídlo. Je nielen odovzdávaním prestížnych cien, ktoré si už za tie roky získali povesť "slovenských nobeloviek", ale predovšetkým jedinečnou oslavou tých najlepších profesionálnych výkonov, ktoré si zaslúžia našu pozornosť či úctu. Je to oáza súdržnosti, dnes o to vzácnejšia, so žičlivou atmosférou, kde sa vyzdvihuje to najlepšie v nás.

A predsa (alebo práve preto) sa musel nájsť niekto, komu toto zdieľanie spoločného dobra prekážalo.

Hoci herec Milan Ondrík pri ďakovačke už prekračoval hranicu politického posolstva, progresivistickým umelcom sa to videlo málo. Na sociálnych sieťach šikanovali prítomných umelcov, že svojou účasťou vraj legitimizovali "frašku v rukách kultúrnych normalizátorov" a vyčítali im, že sú ochotní "kolaborovať s najhoršími". Akejsi "scenáristke" Helene Hudáčekovej (o ktorej som v živote nepočul, ale ona si tak hovorí, lebo spolupracovala na jednom krátkometrážnom 19-minútovom filme), ktorá si na svojom profile uvádza, že je "slovenská ambasádorka pre 108. brigádu teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny", sa nepáčil ani metaforický Ondríkov prejav. Rozčuľuje sa, že namiesto tvrdých útokov voči vládnym predstaviteľom tam zaznelo "majme sa radi" a že umelci premrhali jedinečnú príležitosť povedať prezidentovi, čo si o ňom myslia.


Taká opovážlivosť! Vyzvať ľudí, aby sa mali radi! 🤦‍♂️🤦‍♂️
Tomuto už hovorím DUCHOVNÝ TERORIZMUS. Snaha za každú cenu účelovo narušiť harmonické podujatie, vyvolať konflikt priamo v sále a nasilu vnucovať obecenstvu politiku tam, kam nepatrí. Herečka Táňa Pauhofová sa v prítomnosti exprezidentky Čaputovej postažovala, že je už alergická na množiace sa odkazy ľudí, že herci sa nemajú miešať do politiky. Lenže ľudia sú už alergickí na agresívne manipulácie aktivistických hercov. Nikto im neberie ich ústavné právo na vyjadrenie vlastného názoru. Ale odkiaľ berú tú drzosť politizovať úplne všetko?


Kedysi boli svedomím národa spisovatelia. Oprávnene. Boli široko vzdelaní, vedeli formulovať pevné postoje a čo bolo hlavné - vyjadrovali ich vo svojich dielach a neotravovali nimi ľudí na koncertoch čj športových podujatiach. Herci neformulujú nič. Interpretujú myšlienky iných. Nerozvádzajú ich. Netvoria nové. Sú len zneužívaní na mocenské ciele iných. Radi moralizujú o slušnosti, ale tá sa o nich ani neobtrela, nemajú rešpekt k nikomu a ničomu, čo sa od nich odlišuje. Namiesto skutočného riešenia problémov znásobujú pokrytectvo, morálny gýč a falošné pózy.


Uvažujem nad tým, či je náhoda, že všetci títo pozéri - od Martina Šimečku až po Štefana Hríba nemajú vysoké školy. Či všetci nie sme obeťami ich snahy liečiť si vlastné komplexy. Keď vidíte, že "prezident Rizman" s maturitou prednáša na našej najprestížnejšej univerzite o liberálnej demokracii, nepotrebujete vedieť nič viac o kvalite bratislavskej katedry politológie. A potom nám nanucujú polovzdelaných hercov ako to najlepšie, čo tu máme? Nie. Nenaleťte na to. V tejto spoločnosti musí byť viac počuť hlas vedcov, filozofov, sociológov, učencov, ktorí jediní majú kvalifikáciu na formulovanie nových myšlienok o spoločnosti - nie herci. Tí nám to môžu zahrať, ale bude to vždy len predstieranie.


Zuzane Čaputovej sú herci blízki, lebo rovnako ako ona predstierajú svoje úlohy v spoločenskom živote. Moderátorka Adela Vinczeová si nedávno vzdychla, že nechápe, ako môže byť taký vzácny človek, akým je pre ňu Zuzana Čaputová, ktorý to má vraj hodnotovo upratané, "terčom nenávisti za svoju ľudskosť"... Môjtybože. Takéto povrchné klišé by som od Adely nečakal. Zuzanu Čaputovú neodsudzujú za "ľudskosť", ale za pokrytectvo. Ak si mýlite pretvárku s ľudskosťou a neúprimnosť so slušnosťou, s takouto malomeštiackou morálkou Slovensko nezachránite. Zuzana Čaputová mala vždy plné ústa ľudských práv, no v skutočnosti len neochvejne obhajovala americkú imperiálnu politiku, kým ani slovkom neodsúdila genocídu v Gaze a odignorovala žiadosť ľudskoprávnych organizácií, aby sa prihovorila za politického väzňa Juliana Assangea. A ak Adele nevadí ani jej posadnutosť cenzúrou, ktorú presadzovala na domácej i medzinárodnej scéne, vrátane zákazu takých periodík ako je Zem a Vek, ktorý vtedy ešte len slečna Banášová propagovala na zadnej obálke časopisu - potom prebehlo " veľké hodnotové upratovanie" predovšetkým v hlave moderátorky.
Hereckí aktivisti, ktorí nebojujú za slobodu, ale za vlastné kšefty, ktorí mlčali za éry "neviditeľnej ministerky" a ktorí vystupovali v predvolebnej kampani za Progresívne Slovensko, nemajú nijaké morálne právo nazývať sa "svedomím národa" a vyžadovať si väčšiu pozornosť. Nie sú žiadnymi autoritami v spoločenskej oblasti, sú len nátlakovými skupinami jednej politickej strany. A to je na akceptáciu ich špinavej hry, že oni majú pre nás posolstvo, na ktoré všetci čakáme, trochu málo. Vďaka za projekty, akým je Krištáľové krídlo, a najmä za to, že sa dokázali ubrániť fanatickej politizácii.
Eduard Chmelár

Jeden národ, jedna strana, jeden vodca

 Jeden národ, jedna strana, jeden vodca

„Vláda sama nepožiada o vyslovenie dôvery. Celý tento cirkus, ktorý si vymyslela opozícia, je len o tom, ako zabaviť celú spoločnosť útokmi, hádkami a zbytočnou situáciou v Národnej rade. „Neexistuje žiadny pokyn, ktorý by presne prikazoval, v akom okamihu sa má vláda uchádzať o dôveru. Kubáncov mám veľmi rád. NATO hrozí kríza a môže sa rozpadnúť, rovnako ako EÚ. Som prekvapený, že ďalší poslanec bol vytlačený z hry .Smer by mal mať silného kandidáta v Bratislave, Jožo Ráž by bol vhodným kandidátom. Ak sa rozhodne, podporím ho. Voliči Smeru podporia Milana Mazureka.“
Robert Fico

MEDIA NEWS WEEK

  MEDIA NEWS WEEK

Britská spoločnosť BBC v pondelok oznámila, že požiadala federálny súd v americkom štáte Florida, aby zamietol žalobu podanú prezidentom USA Donaldom Trumpom pre odvysielanie dokumentu, v ktorom bol upravený jeho prejav pred útokom na Kapitol USA z roku 2021. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

BBC sa proti Trumpovej žalobe bráni tvrdením, že jej „dokument nikdy nebol vysielaný na Floride ani v USA a nebol dostupný na streamovanie na žiadnej platforme.“ „Preto sme spochybnili jurisdikciu floridského súdu a podali žiadosť o zamietnutie žaloby prezidenta“ Trumpa, uviedol hovorca BBC v komentári zaslanom agentúre AFP.
Zároveň pripomenul, že BBC „po celý čas tvrdila, že sa bude dôrazne brániť proti tejto žalobe“.
Advokáti britskej spoločnosti už v januári v dokumentoch predložených súdu v Miami uviedli, že vysielateľ „požiada o zamietnutie žaloby“ pre absenciu jurisdikcie zo strany súdu.
Trump zažaloval BBC v decembri 2025 za dokumentárny film, v ktorom boli použité upravené zábery z jeho prejavu zo 6. januára 2021, ktoré vyvolávali dojem, že vyzýva svojich priaznivcov na útok na Kapitol - sídlo amerického Kongresu. Americký prezident žiada od britskej televíznej stanice päť miliárd dolárov za každý z dvoch bodov žaloby, a to za ohováranie a porušenie floridského zákona zakazujúceho klamlivé a nekalé obchodné praktiky.
Spravodajské agentúry uvádzajú, že žaloba na BBC je súčasťou širšej kampane Trumpa proti médiám. V minulosti americký prezident žaloval alebo verejne útočil na viaceré americké televízne stanice a noviny, ktoré kritizovali jeho konanie. Niektoré z nich, ako napríklad CBS a ABC, súhlasili s mimosúdnymi dohodami v hodnote desiatok miliónov dolárov. Iné médiá, vrátane The New York Times a The Wall Street Journal, tieto obvinenia odmietajú.

V nedeľu získal cenu Oscar americkej filmovej akadémie za najlepší celovečerný dokumentárny film Pán Nikto proti Putinovi. V pondelok novinári požiadali o vyjadrenie k nemu hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. TASR o tom píše podľa agentúry AP a webu The Moscow Times.
„K tomu sa nemôžem vyjadriť, pretože som ten film nevidel. Ak chcete komentovať, musíte aspoň pochopiť, o čom je. Zatiaľ sa zdržím akýchkoľvek komentárov,“ povedal hovorca Kremľa.
V Rusku štátne tlačové agentúry v pondelok informovali o slávnostnom odovzdávaní cien americkej Akadémie bez zmienky o tomto filme, zatiaľ čo hlavní štátni vysielatelia Oscarov úplne ignorovali.
Film popisuje príbeh ruského učiteľa Pavla Talankina z mestečka Karabaš na južnom Urale. Film v dánsko-českej koprodukcii režírovali americký tvorca David Borenstein a samotný Talankin, ktorý použil vlastné zábery.
„V mene našej budúcnosti, v mene všetkých našich detí, zastavte všetky tieto vojny teraz,“ povedal Talankin pri preberaní ceny v ruštine prostredníctvom tlmočníka.
Na svojej škole viedol videokrúžok a oficiálne tak mohol natáčať, ako sa výchova k vlastenectvu mení na propagovanie vojny proti Ukrajine.
Nápad na dokumentárny film vznikol po tom, čo ruské ministerstvo školstva začalo vydávať smernice o piesňach, básňach a vlasteneckých rituáloch v rámci oficiálnych učebných osnov. Vedenie školy ho poverilo, aby ich natáčal pre nadriadené úrady.
Pevné disky zo zábermi potom prepašoval do cudziny, kam utiekol aj on sám, aby spolupracoval s americkým režisérom Davidom Borensteinom, ktorý žije a pracuje v dánskej Kodani. Talankin žije v exile v Českej republike.
Film mal premiéru minulý rok na filmovom festivale Sundance a filmovom festivale v Göteborgu. Získal tiež cenu za najlepší dokument na britských filmových cenách BAFTA.
Obaja muži počas svojich prejavov dodali oscarovému večeru niektoré z najvýraznejších politických momentov. Talankin v zákulisí povedal, že prejav mu pomohli napísať jeho študenti. Borenstein zase hovoril o štátoch rútiacich sa k totalitarizmu, pričom jasne zdôrazňoval podobnosti medzi svojou krajinou a Talankinovou.
Keď Borenstein povedal, že krajinu stratíte, ak „nič nehovoríme“, keď vlády zabíjajú ľudí na uliciach a oligarchovia sa snažia upevniť kontrolu nad médiami, v hľadisku zosilnel jasot. „Všetci stojíme pred morálnou voľbou, ale našťastie aj ‚nikto‘ má väčšiu moc, než si myslíte,“ dodal.
Vojna na Ukrajine sa na Oscaroch prejavila aj v roku 2024, keď cenu za najlepší celovečerný dokument získal film agentúry Associated Press 20 dní v Mariupole.

V nedeľu získal cenu Oscar americkej filmovej akadémie za najlepší celovečerný dokumentárny film Pán Nikto proti Putinovi. V pondelok novinári požiadali o vyjadrenie k nemu hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. TASR o tom píše podľa agentúry AP a webu The Moscow Times.
„K tomu sa nemôžem vyjadriť, pretože som ten film nevidel. Ak chcete komentovať, musíte aspoň pochopiť, o čom je. Zatiaľ sa zdržím akýchkoľvek komentárov,“ povedal hovorca Kremľa.
V Rusku štátne tlačové agentúry v pondelok informovali o slávnostnom odovzdávaní cien americkej Akadémie bez zmienky o tomto filme, zatiaľ čo hlavní štátni vysielatelia Oscarov úplne ignorovali.
Film popisuje príbeh ruského učiteľa Pavla Talankina z mestečka Karabaš na južnom Urale. Film v dánsko-českej koprodukcii režírovali americký tvorca David Borenstein a samotný Talankin, ktorý použil vlastné zábery.
„V mene našej budúcnosti, v mene všetkých našich detí, zastavte všetky tieto vojny teraz,“ povedal Talankin pri preberaní ceny v ruštine prostredníctvom tlmočníka.
Na svojej škole viedol videokrúžok a oficiálne tak mohol natáčať, ako sa výchova k vlastenectvu mení na propagovanie vojny proti Ukrajine.
Nápad na dokumentárny film vznikol po tom, čo ruské ministerstvo školstva začalo vydávať smernice o piesňach, básňach a vlasteneckých rituáloch v rámci oficiálnych učebných osnov. Vedenie školy ho poverilo, aby ich natáčal pre nadriadené úrady.
Pevné disky zo zábermi potom prepašoval do cudziny, kam utiekol aj on sám, aby spolupracoval s americkým režisérom Davidom Borensteinom, ktorý žije a pracuje v dánskej Kodani. Talankin žije v exile v Českej republike.
Film mal premiéru minulý rok na filmovom festivale Sundance a filmovom festivale v Göteborgu. Získal tiež cenu za najlepší dokument na britských filmových cenách BAFTA.
Obaja muži počas svojich prejavov dodali oscarovému večeru niektoré z najvýraznejších politických momentov. Talankin v zákulisí povedal, že prejav mu pomohli napísať jeho študenti. Borenstein zase hovoril o štátoch rútiacich sa k totalitarizmu, pričom jasne zdôrazňoval podobnosti medzi svojou krajinou a Talankinovou.
Keď Borenstein povedal, že krajinu stratíte, ak „nič nehovoríme“, keď vlády zabíjajú ľudí na uliciach a oligarchovia sa snažia upevniť kontrolu nad médiami, v hľadisku zosilnel jasot. „Všetci stojíme pred morálnou voľbou, ale našťastie aj ‚nikto‘ má väčšiu moc, než si myslíte,“ dodal.
Vojna na Ukrajine sa na Oscaroch prejavila aj v roku 2024, keď cenu za najlepší celovečerný dokument získal film agentúry Associated Press 20 dní v Mariupole.

Rusko v stredu odsúdilo film Pán Nikto proti Putinovi, ktorý cez víkend získal cenu Oscar americkej filmovej akadémie ako najlepší celovečerný dokumentárny film. V prvej oficiálnej reakcii na získanie prestížnej ceny Moskva uviedla, že vo filme boli deti natáčané bez súhlasu rodičov. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
Poradný orgán prezidenta Vladimira Putina Rada pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudské práva uviedol, že v dokumente boli „použité zábery maloletých bez súhlasu ich rodičov“. Vznikli ako „interný záznam školských aktivít na vzdelávacie účely“, ale potom boli použité na komerčné účely.
Rada uviedla, že požiadala americkú filmovú Akadémiu a UNESCO o začatie vyšetrovania. Štátom kontrolované médiá v Rusku ocenenie filmu Oscarom doteraz do značnej miery ignorovali.
Učiteľ a vedúci videokrúžku na škole v juhouralskom meste Karabaš Pavel Talankin na príkaz vedenia školy zaznamenával na video propagandistické vlastenecké akcie a vyučovacie hodiny. Školské úrady ich spolu so zmenou osnov zaviedli do vyučovania po začiatku agresie proti Ukrajine vo februári 2022.
Talankin neskôr utiekol z Ruska aj so svojimi zábermi a v spolupráci s americkým režisérom Davidom Borensteinom z nich vznikol ocenený film o propagande v ruskej spoločnosti a jej militarizácii už od malých detí. Dnes žije v Českej republike.
Ruský režisér Nikita Michalkov 13. marca vo svojom televíznom programe „Besogon“ o Talankinovi povedal, že vo filme „pravdepodobne prinútil deti spievať hymnu hlasnejšie, vztýčiť vlajku vyššie a predniesť vlastenecké prejavy, aby ilustroval ideologické násilie páchané na školákoch“. Upozornil na to ruský web Viorstka.
Talankina označil za rovnakého zradcu ako bol Grigorij Rodčenkov, ktorý v roku 2016 odhalil rozsiahly systematický štátny doping v Rusku a manipulácie počas olympiády v Soči. Pre obavy o život utiekol do USA, kde sa stal chráneným svedkom a vystupoval aj v dokumente Icarus, ktorý získal Oscara v roku 2018.
Michalkov je jedným z troch sovietskych/ruských režisérov, ktorí získali Oscara za najlepší cudzojazyčný film. V roku 1995 ho ocenili za Utomľonnyje solncem (Unavení slnkom), v ktorom bol aj spoluscenáristom a zahral si aj hlavnú rolu vojenského veliteľa Kotovova počas stalinistických čistiek.

Oscarový herec z USA Sean Penn zavítal na Ukrajinu, aby vojnou zničenej krajine a jej predstaviteľom vyjadril podporu, uviedol v pondelok ukrajinský zdroj. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Herec a režisér, ktorý v nedeľu získal tretie ocenenie americkej Akadémie filmových umení a vied, tentokrát za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe vo filme Jedna bitka za druhou, sa na slávnostnom odovzdávaní cien nezúčastnil. „Môžeme povedať, že je na Ukrajine, ale ide o jeho súkromnú návštevu, on to vníma tak, že potrebuje byť na Ukrajine,“ povedal predstaviteľ pre AFP. Dodal, že umelec chce „jednoducho podporiť Ukrajinu“, pričom tam zavítal už niekoľkokrát.
Predstaviteľ uviedol, že Penn by sa mal počas pondelka stretnúť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Druhý zdroj pre AFP povedal, že Američan tiež „plánuje ísť na front“ na východne Ukrajiny.
Sean Penn sa v roku 2023 podieľal na režírovaní dokumentárneho filmu o Zelenskom, portréte o jeho premene z komika na vojenského vodcu po tom, čo Rusko v roku 2022 začalo svoju inváziu. Penn i Zelenskyj sa prostredníctvom rozhovorov k filmu stali blízkymi priateľmi, píše AFP. V roku 2025 Penn a rocková hviezda Bono na filmovom festivale v Cannes vyzývali Západ, aby stál pri Ukrajine, a pózovali na červenom koberci s ukrajinskými vojakmi.
Herec Sean Penn si na Ukrajine prevzal symbolickú verziu Oscara vyrobeného z kusu vagóna, ktorý poškodili Rusi. Penn, ktorý dal prednosť návšteve Kyjiva pred odovzdávaním filmových cien v USA, označil dar za poklad.
Pennovi odovzdala tenkú kovovú platňu v tvare známych oscarových sošiek ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznycia.
Tvrdí, že herec ju získal za podporu Ukrajiny, ale aj za to, že „sa rozhodol byť tu s nami.“
Penn v roku 2022 daroval jedného zo svojich dvoch Oscarov ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Uviedol vtedy, že ide o symbol podpory vo vojne rozpútanej Ruskom.

Sledovanosť 98. ročníka udeľovania prestížnych filmových ocenení Oscar zaznamenala po niekoľkých rokoch rastu ďalší prepad. Spoločnosť Walt Disney Company v utorok uviedla, že nedeľný prenos, vysielaný na stanici ABC a streamovacej službe Hulu, sledovalo tesne pod 17,9 milióna divákov. Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.
Sledovanosť klesla o 9 percent oproti minuloročnému postpandemickému maximu 19,7 milióna divákov, keď galavečer prvýkrát moderoval Conan O'Brien. Ešte výraznejší pokles, až o 14 percent, bol v kategórii divákov vo veku 18 až 49 rokov.
Nedeľné Oscary priniesli súboj dvoch filmov štúdia Warner Bros. – Jedna bitka za druhou a Hriešnici, pričom prvý menovaný získal cenu za najlepší film aj réžiu. V druhej spomínanej snímke dostal Michael B. Jordan ocenenie v kategórii najlepší herec. Film Hriešnici bol pritom so 16 nomináciami najviac nominovaným v histórii, no zároveň vytvorili rekord aj v počte prehier - 12.
Aj napriek poklesu sledovanosti zostávajú Oscary najsledovanejším zábavným programom hlavného vysielacieho času v sezóne 2025 – 2026. Golden Globe Awards, vysielané v januári na stanici CBS, sledovalo 8,7 milióna divákov, čo bol tiež pokles o sedem percent oproti predchádzajúcemu roku.
Zapojenie publika však rástlo v iných ukazovateľoch – počet interakcií na sociálnych sieťach v hlavnom vysielacom čase vzrástol o viac než 42 percent a počas večera bolo zaznamenaných viac ako 129 miliónov videní videí na platformách Akadémie filmových umení a vied (AMPAS), ktorá Oscary udeľuje.
Podobne ako mnohé iné udeľovania cien, Oscary dosiahli historické minimum v roku 2021 počas pandémie s len 10,4 miliónmi divákov. V 90. rokoch pritom bežne prilákali okolo 45 miliónov sledujúcich. Rekord padol v roku 1998, keď snímka Titanic získala Oscara za najlepší film a prenos si pozrelo 57,2 milióna ľudí.
Televízna sledovanosť už nebude hlavným ukazovateľom úspechu od roku 2029, keď sa Oscary presunú na YouTube pri svojom 101. ročníku.

Francúzska prokuratúra podozrieva technologického magnáta Elona Muska z podpory šírenia tzv. sexualizovaných deepfakeov na platforme X, materiálov vytvorených nástrojom umelej inteligencie Grok, s cieľom „umelo“ zvýšiť hodnotu svojej spoločnosti. Prokuratúra v sobotu uviedla, že už na to upozornila americké úrady. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Kontroverzia, vyvolaná deepfake videami zobrazujúcimi nahotu, ktoré vygeneroval Grok, mohla byť cielená. Poslúžila by na umelé zvýšenie hodnoty spoločností X a X AI“ vzhľadom na „plánované uvedenie nového subjektu na burze v júni 2026, ktorý vznikol fúziou“ Space X a X AI, uviedla prokuratúra. V utorok preto kontaktovala americké ministerstvo spravodlivosti, ako aj francúzskych právnikov v Komisii pre cenné papiere a burzy USA (SEC), aby vyjadrila svoje obavy.
Francúzske orgány už od vlani vyšetrujú spoločnosť X pre podozrenie, že jej algoritmus sa použil na zasahovanie do politiky krajiny. Vyšetrovanie sa teraz rozšírilo aj o podozrenie, že Grok šíril materiály o popieraní holokaustu a deepfake videá zobrazujúce nahotu. Paríž si preto vo februári predvolal Muska na „dobrovoľný výsluch“ a vykonal prehliadku tamojších kancelárií X, čo Musk označil za „politický útok“.
Vyšetrovanie už spustila aj Británia a Európska únia vo veci tvorby sexualizovaných deepfakeov zobrazujúcich ženy a deti prostredníctvom chatbota Grok.


Copyright © TASR 2026

Federálny súd nariadil obnoviť vysielanie rozhlasovej stanice Hlas Ameriky, ktorú vyradili z prevádzky radikálne škrty Trumpovej vlády po nástupe do Bieleho domu. Do práce sa má vrátiť viac ako tisíc zamestnancov, ktorí pred vyše rokom dostali platené voľno.
Hlas Ameriky je verejnoprávna organizácia, ktorá vznikla s cieľom bojovať proti nacistickým dezinformáciám počas druhej svetovej vojny.
Týždenne oslovovala približne 360 ​​miliónov ľudí v takmer 50 jazykoch. V priebehu rokov vysielala v Číne, Severnej Kórei, vtedajšom ZSSR aj na Kube.
Americký prezident označuje médium za protitrumpovské.

Pražský súd predbežne zakázal vysielať v televízii film Zbormajster o zneužívaní maloletých členiek speváckeho zboru Bambini di Praga. Rozhodoval o žalobe ženy, ktorá sa vo filme spoznala ako jedna z obetí. Tvrdí, že snímka zasiahla do jej práv na ochranu osobnosti.
Zmena krstného mena hlavnej postavy filmu podľa súdu neodstraňuje riziko identifikácie žalobkyne.
Predbežné opatrenie obvodného súdu sa podľa advokáta ženy týka iba pozemného vysielania. Rozhodnutie nie je právoplatné.

Nemeckí vyšetrovatelia v spolupráci s európskymi krajinami vrátane Česka, ale aj s Kanadou, Austráliou a Spojenými štátmi rozbili sieť viac ako 373.000 internetových stránok ponúkajúcich detskú pornografiu. Cieľom webov, hoci tu detská pornografia bola čiastočne dostupná, bolo záujemcov okradnúť. Za organizátora považujú kriminalisti istého 35-ročného Číňana, po ktorom pátrajú. Vyšetrovanie sa ale zameralo aj na zhruba 600 užívateľov spomínaných portálov, oznámila dnes bavorská kriminálna polícia. Vyjadrenie českej polície ČTK zisťuje. Akciu koordinovala únijná policajná organizácia Europol.Súčasná operácia nazvaná Alice, ktorej súčasťou boli razie v niekoľkých nemeckých spolkových krajinách a do ktorej sa zapojilo vyše 20 štátov, je vyvrcholením viac ako štvorročného vyšetrovania bavorských kriminalistov. Tí sa zamerali na skrytú časť internetu, takzvaný darknet, konkrétne na stránky ponúkajúce detské pornografické snímky. Tie prilákali záujemcov, ktorí si ďalší takýto materiál objednali. Zmyslom prevádzkovateľa bolo získať peniaze, ale snímky nedodať.Bavorský minister spravodlivosti Georg Eisenreich vo vyhlásení poznamenal, že aj keď snímky záujemcovia nakoniec nedostali, falošné obchody skutočnú detskú pornografiu skutočne inzerovali. "Nesmieme zabúdať, že za každým takýmto obrázkom a za každým videom je nepredstaviteľné utrpenie detí," povedal.Vyšetrovanie je podľa Eisenreicha šokujúce, pretože odhalilo, aký vysoký dopyt po detskej pornografii je. V hľadáčiku polície je teraz okolo 600 užívateľov, ktorí od februára 2020 do júla 2025 na teraz zablokovaných portáloch vykonali platby. Bavorské ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že na 440 používateľov sa už policajtom podarilo identifikovať. Policajné vyhlásenie uvádza, že 89 užívateľov je z Nemecka, štátnu príslušnosť ostatných nespomína.

Elon Musk pred odkúpením Twitteru podviedol investorov, rozhodol súd. Sociálnu sieť verejne hanil, aby ju mohol kúpiť za nižšiu cenu ako za povôdnú ponuku 44 miliárd dolárov. Výška odškodného bude známa neskôr.
Porotcovia federálneho súdu v San Franciscu dospeli k záveru, že Musk úmyselne uviedol akcionárov Twitteru (dnes X) do omylu, keď písal, že sociálna sieť má príliš veľa falošných účtov.
Následne sa pokúsil od kúpy odstúpiť. Akcionári by mali teraz zverejniť svoje nároky na odškodnenie. Podľa agentúry Bloomberg to môžu byť stovky miliónov až niekoľko miliárd dolárov.
Prehra na súde je v prípade Muska ojedinelá. V minulosti sa mu často darilo vyhrávať aj také spory, kde mu takmer nikto nedával šancu na úspech.
Muskovi právnici uviedli, že sa odvolajú, a pripomenuli, že v iných odvolacích konaniach vyhrával

Netflix a Warner Music budú produkovať dokumenty o slávnych interpretoch. Netflix vďaka zmluve získa prístup k jednému z najväčších hudobných archívov v dejinách. Nahrávacia spoločnosť má napríklad práva na hudbu Davida Bowieho a zastupuje Coldplay, Charli XCX alebo Bruna Marsa.
Dohoda podľa Reuters predstavuje najnovšiu kapitolu v čoraz väčšom súboji medzi držiteľmi hudobných práv a streamovacími platformami.
Tie sa snažia premeniť rozsiahle hudobné katalógy na prémiový vizuálny obsah a zabezpečiť si tak viac predplatiteľov.
Konkurenčné spoločnosti zároveň výrazne investujú do hudobných dokumentov. Disney+ od firmy Disney ponúka napríklad The Beach Boys. Platforma Max od Warner Bros. Discovery upútala dokumentmi ako Stax: Soulsville U.S.A., ktoré predstavujú historické hudobné vydavateľstvá a vplyvných interpretov.
Apple Music sa zameriava na pôvodný hudobný videoobsah, vyrába dokumenty a naživo streamuje koncerty prostredníctvom svojho seriálu Apple Music Live.

Sudca dal za pravdu denníku New York Times v žalobe za obmedzenie prístupu médií do Pentagónu. Podľa Trumpom navrhnutých pravidiel mohli byť novinári označení za bezpečnostné riziko, ak by sa snažili získať informácie, ktorých zverejnenie nie je povolené.
Federálny sudca Paul Friedman sa priklonil na stranu denníka a rozhodol, že politika Pentagónu nezákonne obmedzuje novinárske akreditácie reportérov, ktorí radšej opustili budovu, než by súhlasili s novými pravidlami. Vláda tvrdenia New York Times spochybnila a uviedla, že nové pravidlá sú rozumné a nevyhnutné pre národnú bezpečnosť.

„Táto smernica na prvý pohľad robí z akéhokoľvek zhromažďovania informácií a reportáží, ktoré nemajú súhlas ministerstva, možný dôvod zamietnutia, pozastavenia alebo odobratia novinárskej akreditácie,“ uviedol sudca Friedman v odôvodnení svojho rozhodnutia. „Novinárom neposkytuje žiadny spôsob, ako môžu vykonávať svoju prácu bez toho, aby prišli o akreditáciu,“ dodal

Copyright © ČTK 2026

TO JE TV!

 TO JE TV!

Stultitia excusationem non habet

Stultitia excusationem non habet

ZATIAĽ ČO ROBERT FICO BOJUJE ZA SLOVENSKO V BRUSELI, ŠIMEČKA SA KOCHÁ PISOÁRMI A NEJAKÁ HÚŽEVNATÁ HRUŠTIČKA Z SAS SA PREDVÁDZA NA HRÁDZI 🤦
Ešteže v týchto ťažkých časoch stojí na čele Slovenskej republiky skúsený štátnik a nie banda Zelenského pubertiakov 🤷
Kokot Blaha

DEAD MAN WALKING

DEAD MAN WALKING

STANOVISKO MESTSKÉHO DIVADLA ŽILINA K AKTUÁLNEJ SITUÁCII V KULTÚRE

 STANOVISKO MESTSKÉHO DIVADLA ŽILINA K AKTUÁLNEJ SITUÁCII V KULTÚRE

Stanovisko Divadla P. O. Hviezdoslava

Stanovisko Divadla P. O. Hviezdoslava

Pedagógovia Filmovej a televíznej fakulty VŠMU posielajú otvorený list vedeniu STVR

 Pedagógovia Filmovej a televíznej fakulty

 VŠMU posielajú otvorený list vedeniu STVR

Celé stanovisko:

Filmová a televízna fakulta VŠMU, ako inštitúcia, ktorej cieľom je výchova nových generácií autorov a autoriek v oblasti filmu, televízie a rozhlasu, s mimoriadnym znepokojením vníma rozhodnutie vedenia STVR realizovať konsolidačné opatrenia formou prepúšťania kvalitných zamestnancov a zamestnankýň.

Z medializovaných informácií i z neformálneho prieskumu je zrejmé, že ide predovšetkým o ľudí, ktorí nahlas a aktívne vyjadrili nesúhlas s povolebnou transformáciou RTVS a praktikami dočasného či nového vedenia.

Preto dôrazne protestujeme proti neodôvodnenému prepúšťaniu zamestnancov a zamestnankýň STVR a proti systematickému oslabovaniu verejnoprávnych médií. So znepokojením sledujeme manipuláciu s inštitúciou, ktorej poslaním má byť nezávislé, objektívne, ale aj kritické informovanie verejnosti a kultivácia spoločnosti. Jednou zo základných ambícií autoritatívnej moci je ovládnuť médiá a prispôsobiť verejnú mienku vlastným záujmom.

Zásahy do riadenia, netransparentný výber vedenia, rozhodovanie bez účasti odbornej verejnosti a rýchle odstraňovanie kľúčových tvorivých pracovníkov a pracovníčok neohrozujú len verejnoprávnu televíziu a rozhlas, ale aj budúcnosť slovenskej audiovízie. Nedá sa to nazvať inak než čistkami.

Ako pedagógovia a pedagogičky FTF VŠMU nemôžeme tvárou v tvár netransparentnej a nekompetentnej svojvôli mlčať. Vnímame záväzok spoluzodpovednosti aj vzhľadom na mimoriadne úspechy poslednej generácie našich absolventov a absolventiek. Verejnoprávna televízia a rozhlas sú kľúčovými partnermi audiovizuálnej tvorby, ktorá následne rezonuje doma aj v zahraničí.

Po narušení krehkej, rokmi budovanej rovnováhy Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia, ktoré sa dnes namiesto odborného riadenia dostali pod priamy vplyv štátnej moci, sledujeme aj demontáž verejnoprávnych médií. S ňou prichádza cenzúra – a potichu aj autocenzúra. Varujeme, že dôsledky takéhoto vývoja môžu byť pre slovenský film i celú národnú kultúru devastačné.

Verejnoprávne médium nesmie slúžiť politickej moci, ale občanom a občiankam – tým, ktorí ho vytvorili a financujú bez ohľadu na svoj politický názor. Vyzývame preto všetkých zodpovedných predstaviteľov a predstaviteľky vládnej moci, aby zastavili cielenú likvidáciu a proces deštrukcie verejnoprávnych médií a s nimi aj slovenského umeleckého priestoru, za ktorý budú skôr či neskôr niesť nielen politickú, ale aj morálnu zodpovednosť.

Podpísaní:

• Doc. Robert Kirchhoff, ArtD.
• Prof. Ingrid Mayerová, ArtD.
• Doc. Peter Kerekes, ArtD.
• Doc. Jaro Vojtek, ArtD.
• Doc. Marek Šulík, ArtD.
• Mgr. art. Norbert Hudec, ArtD.
• Mgr. art. Mario Homolka
• Mgr. art. Eduard Cicha
• Doc. Zuzana Mojžišová, PhD.
• Mgr. art. Tobiáš Potočný, ArtD.
• Prof. Marek Leščák, ArtD.
• Mgr. Eva Filová, ArtD.
• Mgr.art Katarína Kerekesová, ArtD.
• Doc. Ivana Laučíková, ArtD.
• Mgr. art. Jakub Medvecký, ArtD.
• Doc. Peter Bebjak, ArtD.
• Mgr. et Mgr. art Lucia Ditte ArtD.
• Mgr. art. Samuel Škubla, ArtD.
• Prof. Ľudovít Labík, ArtD.
• Prof. Martin Šulík, ArtD.
• Mgr. art. Michal Kondrla, ArtD.
• Mgr. art. Marián Ferko
• Mgr.art. Barbora Hrínová, ArtD.
• Mgr. art. Vladimír Mrkvica
• Mgr. Erik Binder, PhD.
• Mgr.art. Richard Chomo, ArtD.
• Doc. Katarína Mišíkova PhD.
• Mgr. art. Peter Balko
• Mgr. art. Roman Kelemen, ArtD.
• Mgr. František Poul
• Mgr. art. Barbora Búbelová
• Mgr. Dominik Lopušný
• Mgr. art. Tibor Meliš, ArtD.
• Doc. Dušan Kozák, ArtD.
• Mgr. art. Peter Pokorný, ArtD.
• Mgr. art. Tatiana Zacharovská
• Mgr. art. Juraj Šlauka, ArtD.
• Doc. Maroš Šlapeta, ArtD.
• Doc. Dagmar Ditrichová, ArtD.
• Mgr. Žofia Ščuroková
• Doc. Katarína Moláková, ArtD.
• Doc. Joanna Kozuch, ArtD.
• Doc. Štefan Komorný, ArtD.
• Mgr. art. Peter Gašparík, ArtD.
• Mgr. Art. Rastislav Boroš, ArtD
• Doc. Alena Bodingerová, ArtD.
• Mgr. Rastislav Jelinek
• Prof. PhDr. Martin Ciel, PhD.