Zomrel Ladislav Miškovič

 Zomrel Ladislav Miškovič

 

V piatok 7. januára zomrel vo veku 80 rokov sólista spevohry Divadla Nová scéna Ladislav Miškovič. Informovala o tom hovorkyňa divadla Zuzana Šebestová.

Miškovič stvárnil počas viac ako tridsiatich sezón na doskách divadla desiatky titulných rolí v prevažne operetnom, ale aj v muzikálovom žánri. Zahral si napríklad Kolomana Župana v Cigánskom barónovi, Feri bácsiho v Čardášovej princeznej, Tonyho v kultovom muzikáli West Side Story či Aramisa v Troch mušketieroch. Stvárnil aj dramatické postavy, napríklad profesora Tuzziho v inscenácii Keď je v Ríme nedeľa či Nikosa v Zorbovi.

Miškovič bol tiež dlhoročným spolupracovníkom Rádia Patria a členom Rozhlasového kabaretu, na ktorom sa aj autorsky podieľal. Zároveň spolupracoval s televíziou a dabingom.

 

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

Zomrel Sidney Poitier

Zomrel Sidney Poitier

 

Vo veku 94 rokov zomrel herec, režisér a aktivista Sidney Poitier, prvá veľká černošská filmová hviezda Hollywoodu. Boj za rasovú rovnosť viedol vo filmoch mnoho desaťročí predtým, ako vznikli hnutia OscarsSoWhite a Black Lives Matter (Oscary sú také belošské a Na životoch černochov záleží), píše tlačová agentúra AFP.
V piatok oznámil správu o Poitierovom úmrtí podpredseda vlády Bahám Chester Cooper.
Poitier, ktorý mal dvojaké americké a bahamské občianstvo, bol "ikonou, hrdinom, múdrym radcom, bojovníkom a národným pokladom", napísal na svojom oficiálnom účte na Facebooku Cooper.
Ako herec sa celosvetovo preslávil hlavnými úlohami vo filmoch Džungľa pre
d tabuľou, Pánovi učiteľovi s láskou či Hádaj, kto príde na večeru.
Vo filmoch stvárňoval úlohy sebavedomých inteligentných mužov, ktorí museli zápasiť s rasovými predsudkami.
V roku 1963 sa stal prvým černochom, ktorý získal Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo filme Poľné ľalie. V 50. a 60. rokoch bol symbolom boja proti rasizmu.
Na Oscara bol ako prvá černošská hviezda nominovaný už za film Útek v reťaziach z roku 1958 (s Tonym Curtisom) a o šesť rokov neskôr ho získal za výkon v hlavnej úlohe v spomínanej snímke Poľné ľalie.
Pri preberaní historického ocenenia Poitier elegantnému publiku prevažne belošských kolegov povedal: "K tejto chvíli viedla dlhá cesta." Trvalo však až 38 rokov, kým úspech v tejto kategórii znova dosiahol Denzel Washington.
Poitier vyvažoval úspech zmyslom pre povinnosť vyberať si filmové projekty, ktoré sa zaoberali fanatizmom a spoločenskými stereotypmi. Takými boli napríklad filmy Hádaj, kto príde na večeru z roku 1967 a V žiari noci.
Poitier dostal v roku 2002 aj čestného Oscara za "výnimočné výkony" na striebornom plátne a za "dôstojnosť, štýl a inteligenciu" mimo neho.
"Túto cenu prijímam v mene všetkých afroamerických hercov a herečiek, ktorí prišli predo mnou ešte v ťažkých rokoch a na ktorých pleciach som mal tú výsadu stáť a vidieť, kam by som mohol ísť," povedal Poitier.
Takisto pochválil "vizionársky výber hŕstky amerických" producentov, režisérov a šéfov filmových štúdií, ktorí sa nebáli postaviť za vec rovnoprávnosti napriek ťažkostiam, ktoré im takýto postoj mohol spôsobiť.
Zhodou okolností v tú noc v roku 2002 prevzal Oscara za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe práve Washington a Halle Berryová sa stala prvou – a jedinou – Afroameričankou, ktorá zvíťazila v kategórii najlepšia herečka.
"Vždy pôjdem vo vašich šľapajach," povedal vtedy Washington. "Nie je nič, čo by som robil radšej, pane," dodal.
V televízii stvárnil Poitier ikony dejín, ako bol prvý černošský prezident Juhoafrickej republiky (JAR) Nelson Mandela a prvý černošský sudca amerického Najvyššieho súdu Thurgood Marshall.
V roku 1997 sa Poitier ujal ceremoniálneho postu bahamského veľvyslanca v Japonsku.
V roku 2009 mu vtedajší americký prezident Barack Obama udelil prezidentskú medailu slobody – najvyššie vyznamenanie v USA pre civilistov.
Poitier bol od roku 1976 ženatý s druhou manželkou Joannou a mal šesť detí, ako aj veľa vnúčat a pravnúčat.

Zdroj: TASR

Prieskum Median SK

Prieskum Median SK

Najpočúvanejšími rádiami sú Rádio Expres a Rádio Slovensko. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Median SK, ktorá o tom informuje v tlačovej správe.

„Najpočúvanejšie je Rádio Expres s 33,9 percenta, ďalej Rádio Slovensko s 24,0 percenta, nasleduje Fun rádio s 23,4 percenta. Rádio Vlna má počúvanosť 18 percent a počúvanosť Rádia Európa 2 je 16,3 percenta. Nasleduje Rádio Jemné so 14,7 percenta a Rádio Regina s 10,1 percenta,“ uvádza sa v tlačovej správe.

Z rozhlasových sietí dosiahla najlepšie výsledky rozhlasová sieť Bauer Media Group. V poslednom týždni dosiahla počúvanosť 51,2 percenta a Fun Media Group počúvanosť 37,4 percenta. Slovenský rozhlas dosiahol počúvanosť 34,1 percenta. Rozhlasová sieť Regiomedia má počúvanosť 8,3 percenta.

Najväčší podiel na trhu v meranom období má Rádio Expres s 21,8 percenta, Rádio Slovensko s 17,2 percenta a Fun rádio s 13,5 percenta. Nasleduje Rádio Vlna s 9,2 percenta a Rádio Europa 2 s 9-percentným podielom na trhu. Rádio Jemné má 7,4-percentný podiel a Rádio Regina 5,4 percenta. Ostatné rozhlasové stanice držia podiel 16,5 percenta z trhu.

„Celková počúvanosť rádií v parametri „počúval posledný týždeň“ predstavuje 88,9 percenta, čo je 3 969 000 poslucháčov vo veku 14 – 79 rokov. Každý deň počúva rádio viac ako 2,4 milióna ľudí (54,1 percenta populácie),“ uvádza spoločnosť vo výsledkoch prieskumu. Občan Slovenskej republiky (SR) počúva rádio denne priemerne hodinu a 45 minút.

Prieskum bol realizovaný v období od 13. augusta 2021 do 12. decembra 2021 na vzorke 3 127 respondentov, občanov SR vo veku 14 až 79 rokov.

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

VÝROKY ROKA

  VÝROKY ROKA 

 

Slovensko. Země, kde skončí vládní krize, a než o tom dostříháš reportáž, tak zase začne. @CT24zive

— Petr Obrovský (@PetrObrovsky) March 11, 2021

 

"Vakcínu dáme posúdiť niekde inde. Chceme, aby ľudia mali slobodu sa rozhodnúť. Sulík, mi v stredu na vláde viac minút vulgárne nadával. Myslím si, že Richard Sulík spraví všetko pre to, aby vláda padla, ako to urobil v prípade vlády Ivety Radičovej. Urobím však všetko pre to, aby som mu to prekazil. Snaží sa kontaktovať jednotlivých našich poslancov a všetkých nabáda, aby sme išli do predčasných volieb, Mnoho ľudí chce, aby obdobie čistiek čím skôr skončilo. Obávam sa, že minister hospodárstva hrá v prospech týchto ľudí,"
Igor Matovič

 "Zomrel novinár, lebo si niekto povedal, že euroval je dôležitejší.“
Igor Matovič

„Ja nie som politická sviňa ani politický chrapúň.“
Robert Fico

"Ani psa by som s tým netestoval. Nezachytí to nikoho a my sme medzičasom 250-tisíc ľudí testovali. My sme tých ľudí doslova oklamali, robili sme na nich hókusy-pókusy a dali sme im falošný pocit, že nie sú chorí. Ten test je šmejd. To nie, že zviera tým testovať, nikoho tým netestovať. A stálo to 3,9 milióna eur. Budem sa pýtať Richarda Sulíka, čo s tou škodou.“
Igor Matovič

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Organizátori sa v stredu rozhodli tohtoročné udeľovanie hudobných cien Grammy, plánované na 31. januára, posunúť na neskorší termín. Ako dôvod uviedli riziko spojené so šírením koronavírusového variantu omikron. Informovala o tom agentúra AP.
Slávnostné odovzdávanie cien sa malo konať 31. januára v Los Angeles v americkom štáte Kalifornia za prítomnosti živého publika a s vystúpeniami umelcov.
Organizácia hudobníkov Recording Academy uviedla, že rozhodnutie o odklade odovzdávania prijala po "dôkladnom zvážení" a konzultácií s mestskými a štátnymi úradmi, expertmi v oblasti zdravia a bezpečnosti, umeleckou obcou a partnermi.
Udeľovanie cien Grammy pre pandémiu koronavírusu posunuli aj minulý rok. Ocenenia nakoniec odovzdali v marci 2021.

V roku 2021 zabili v Európe šiestich novinárov. Ďalších 95 sa nachádzalo vo väzení. Vyplýva to z údajov Európskej federácie novinárov (EFJ).
Počet žurnalistov zabitých v Európe sa v porovnaní s rokmi 2020 a 2021 zvýšil trojnásobne. Medzinárodná federácia novinárov (IFJ) a EFJ zaznamenali šesť úmrtí.
Hazim Özsu bol zastrelený v tureckom meste Burza v marci 2021. Gréckeho investigatívneho novinára Jorgosa Karaivaza zastrelili v apríli neďaleko Atén.
Novinári Sirac Abišov a Meherrem Ibrahimov prišli o život pri výbuchu míny v júni na území Náhorného Karabachu.
Holandský investigatívny novinár Peter de Vries zomrel v júli deväť dní po tom, ako ho postrelili v Amsterdame.
Gruzínskeho kameramana Alexandra Laškaravu našli v júli mŕtveho po tom, ako sa spolu s ďalšími novinármi dostal do potýčky s demonštrantmi pokúšajúcimi sa narušiť priebeh plánovaného pochodu na podporu LGBTQ komunity.
Platforma Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov v roku 2021 zaznamenala 242 prípadov vážneho porušenia slobody tlače vrátane 74 útokov na novinárov. Medzi najviac postihnuté krajiny patrili Turecko, Francúzsko, Ukrajina, Grécko, Gruzínsko, Španielsko a Holandsko.
Vo väzení bolo minulý rok v Európe 95 novinárov, z čoho najviac (34) v Turecku. Nasledovali Bielorusko (32), Rusko (25 vrátanie troch na polostrove Krym), Azerbajdžan (3) a Spojené kráľovstvo, kde sa vo väzení nachádza zakladateľ WikiLeaks Julian Assange.
"Počet prípadov porušenia slobody tlače v Európe sa zvyšuje bez akejkoľvek zmysluplnej reakcie verejných úradov," povedal generálny tajomník EFJ Ricardo Gutiérrez. Táto organizácia podľa jeho vyjadrení žiada "prísne tresty pre vrahov novinárov a okamžité prepustenie desiatok uväznených novinárov v Európe".
EFJ je najväčšia novinárska organizácia v Európe, ktorá zastupuje viac ako 320.000 novinárov zo 72 novinárskych organizácii v 45 krajinách. Uvádza to táto federácia na svojej oficiálnej webovej stránke.

Vojvodkyňa zo Sussexu Meghan Markleová dostane od mediálnej skupiny Associated Newspapers symbolické odškodné vo výške jednej libry (1,2 eur) za narušenie súkromia. Informovala o tom v stredu na svojej webovej stránke stanica BBC.
Táto symbolická suma bola uvedená v súdnych dokumentoch, čo oficiálne potvrdzuje, že spoločnosť prijala prehru v súdnom spore.
Meghan Markleová a jej manžel britský princ Harry zažalovali bulvárne noviny Mail on Sunday ešte v roku 2019 za nelegálne zverejnenie súkromného listu, ktorý Meghan napísala svojmu otcovi. Associated Newspapers je vydavateľom Mail on Sunday.
Podľa BBC skupina Associated Newspapers zaplatí aj nešpecifikovanú sumu za narušenie autorských práv Markleovej.
Novinám Mail on Sunday hrozí, že budú musieť pokryť značnú časť súdnych nákladov vojvodkyne, čo môže byť viac ako jeden milión libier.

Internetové stránky kazašských vládnych úradov vrátane webovej stránky prezidenta neboli v noci na štvrtok prístupné, informovala agentúra TASS.
Mnohé vládne webové stránky už v priebehu stredy nefungovali, ale večer boli opäť prístupné. Neskôr došlo k výpadku. Mimo prevádzky sú aj stránky ministerstiev, mestských úradov, letísk či policajných oddelení. Mesto Alma-Ata nemá v súčasnosti žiadne internetové pripojenie.
TASS pripomenul, že 2. januára vypukli v Mangystauskej oblasti protesty proti vysokým cenám pohonných látok. O dva dni neskôr sa nepokoje rozšírili do Alma-Aty a ďalších miest. Úrady hlásili niekoľko mŕtvych a stovky zranených na strane bezpečnostných zložiek a ďalšie stovky zranených na strane civilistov.
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v stredu vyhlásil, že na čele nepokojov stoja "teroristi". Tí sa podľa neho zmocnili na letisku v meste Alma-Ata niekoľkých lietadiel. Tokajev požiadal o pomoc Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktorá sa rozhodla vyslať do Kazachstanu svoje mierové sily.
"Vzhľadom na prejav prezidenta Kazachstanu Kasyma-Žomarta Tokajeva a vzhľadom na ohrozenie národnej bezpečnosti a suverenity Kazašskej republiky, spôsobené najmä zásahmi zvonka, Rada kolektívnej bezpečnosti (SKB) ODKB v súlade s článkom 4 zmluvy o kolektívnej bezpečnosti rozhodla o vyslaní kolektívnych mierových síl ODKB do Kazašskej republiky na obmedzené obdobie s cieľom stabilizácie a normalizácie situácie v tejto krajine," oznámil o štvrtok arménsky premiér Nikol Pašinjan.

Francúzsky úrad na ochranu osobných údajov CNIL vo štvrtok oznámil, že udelil rekordnú pokutu 150 miliónov eur materskej spoločnosti internetového vyhľadávača Google - Alphabet, za to, že užívateľom internetu sťažil odmietnutie tzv. cookies, ktoré umožňujú personalizáciu zobrazovaného obsahu. Z rovnakého dôvodu dostala pokutu aj spoločnosť Facebook Meta, a to vo výške 60 miliónov eur, uviedol CNIL.
"CNIL zistil, že webové stránky facebook.com, google.fr a youtube.com neumožňujú odmietnuť súbory cookies rovnako jednoducho, ako ich akceptovať," uviedol vo vyhlásení dozorný orgán s odvolaním sa na platformu Google na streamovanie videa.
Podľa úradu obe spoločnosti dostali tri mesiace na to, aby splnili jeho príkazy, inak budú čeliť dodatočnej pokute vo výške 100.000 eur za každý deň omeškania. Medzi povinnosť Googlu a Facebooku patrí aj poskytnúť francúzskym užívateľom internetu jednoduchšie nástroje na odmietnutie iných ako nevyhnutných cookies.
CNIL skonštatoval, že zatiaľ čo na jednej strane Google a Facebook zaviedli virtuálne tlačidlo, ktoré umožňuje okamžité prijatie súborov cookies, na ich rovnako ľahké odmietnutie neexistuje žiadny ekvivalent.
"Ľudia veria, že rešpektujeme ich právo na súkromie a chránime ich. Chápeme našu zodpovednosť za ochranu tejto dôvery a zaväzujeme sa k ďalším zmenám a aktívnej spolupráci s CNIL vo svetle tohto rozhodnutia," uviedol hovorca Google.
Facebook na žiadosť o komentár zatiaľ neodpovedal.

Copyright © TASR 2021

 

Necelý mesiac pred začiatkom zimných olympijských hier v Pekingu otvorili Hlavné mediálne centrum (MMC). Zariadenie s rozlohou 98-tisíc metrov štvorcových privíta médiá z celého sveta, ktoré budú informovať o všetkom dôležitom dianí z najväčšieho zimného športového sviatku.

MMC zahŕňa Hlavné tlačové stredisko (MPC) aj Medzinárodné vysielacie centrum (IBC). Nachádza sa v novopostavenom pavilóne Čínskeho národného kongresového centra v Pekingu v tesnej blízkosti Národného štadióna, Národného centra pre vodné športy (tzv. Ľadová kocka) aj Národného krytého štadióna. Ide o tri historické dejiská z olympijských hier v roku 2008, ktoré budú hostiť slávnostné ceremoniály a tiež súťaže v ľadových športoch počas ZOH 2022.
"MMC poskytuje členom médií pohodlné a bezpečné pracovné prostredie, kde môžu informovať o všetkých novinkách z hier. Miesto konania bude hlavným centrom pre tlačové konferencie, pracovné priestory pre médiá a centrum fotoservisu. Tiež bude slúžiť ako ústredie pre hlavné medzinárodné spravodajské organizácie. MPC pojme približne 2 800 akreditovaných predstaviteľov tlačových médií z celého sveta. Otvorené bude od 7. do 22. hodiny do 22. januára, keď miestny organizačný výbor dokončí nastavenie všetkých zariadení. Potom od 24. januára do 20. februára bude otvorené 24 hodín denne," informoval MOV vo svojom spravodajskom servise.
Aj na ZOH v Pekingu bol už zavedený komplexný súbor protiopatrení voči ochoreniu COVID-19 tak, aby sa zabezpečila bezpečnosť všetkých účastníkov. Zimné olympijské hry sa budú konať od 4. do 20. februára 2022 a zimné paralympijské hry následne od 4. do 13. marca 2022.

 

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Novou riaditeľkou spravodajstva britskej verejnoprávnej BBC bude Deborah Turness (54), ktorá v súčasnosti stojí na čele britskej mediálnej spoločnosti ITN. Turness nahradí Fran Unsworthovú, torá končí na konci januára.

Copyright © ČTK 2021

Zomrel Peter Bogdanovich

Zomrel Peter Bogdanovich 

Vo veku 82 rokov zomrel Peter Bogdanovich.Peter Bogdanovich bol americký režisér, spisovateľ, herec, producent, kritik a filmový historik. Bogdanovich, jeden z režisérov „Nového Hollywoodu“, začínal ako filmový novinár, kým ho najali na prácu na Divokých anjeloch Rogera Cormana. 

Nakrútil filmy ako Posledné filmové predstavenie / osem nominácií na Oscara/, Čo ďalej, doktor? Daisy Millerová ,Papierový mesiac, či Maska.

NCTO 2021

 

NCTO 2021

Nedá sa svietiť.
Tento rok je to opäť ťažké.
Nie sú naozajstné celebrity.
Minulý rok dostal cenu Občiansky tribunál, bizarné zoskupenie duševne chorých dezolátov okolo Klányiho, Laurinca a Sheily Szmerekovej. 

Tento rok si cenu Najtrápnejšej celebrity za rok 2021 určite zaslúžia ex aequo Martina Šimkovičová a Patrik Vrbovský, občas nazývaný ako Rytmus.Posielame im titul Ochechuľa a Dilino