MEDIA NEWS
"Reakcia z ruskej strany určite príde. Nie som Delfská veštiareň, ale existuje niekoľko možností. V Rusku je toľko nemeckých novinárov," ktorí sa na tamojšom mediálnom trhu cítia dobre, povedal Nečajev. "My v skutočnosti nechceme konflikt. Chceme len, aby naša stanica v Nemecku mala rovnaké práva a príležitosti a aby mohla v pokoji pracovať," dodal.
Na otázku, či by mohla byť dotknutá viacjazyčná televízia Deutsche Welle, ktorá vysiela aj v ruskom jazyku, Nečajev odpovedal: "Neexistuje žiadny automatizmus. Nechcem nič predbiehať. Stále dúfam, že na RT v Nemecku už nebude vyvíjaný tlak."
V polovici decembra spustila prokremeľská RT, známa predtým pod názvom Russia Today, prostredníctvom rôznych distribučných kanálov vysielanie svojho nemeckojazyčného programu RT DE. Už po niekoľkých hodinách ho platforma YouTube zablokovala s odvolaním sa na svoje smernice. Na druhý deň začal konanie voči RT aj nemecký mediálny regulátor MABB.
Satelitný operátor Eutelsat prestal šíriť vysielanie RT DE 22. decembra. Reagoval tým na skutočnosť, že MABB nevydal stanici vysielaciu licenciu. RT však tvrdí, že platnú licenciu dostala v Srbsku. Predtým neuspela s pokusom získať licenciu v Luxembursku, pripomína DPA.
RT je v západných krajinách považovaná za propagandistický nástroj Kremľa, ktorý v mene ruského štátu šíri konšpiračné teórie a dezinformácie. RT tieto obvinenia to odmieta, píše DPA.
Spor o RT je jednou z viacerých tém, ktoré zaťažujú nemecko-ruské vzťahy. Ďalšími sú otrava a uväznenie ruského opozičného aktivistu Alexeja Navaľného, útoky hackerov vedené z Ruska okrem iného na Spolkový snem a najnovšie rozsudok v kauze vraždy Čečenca s gruzínskym občianstvom v berlínskom parku Kleiner Tiergarten.
Kongresmanka zo štátu Georgia je odhodlanou podporovateľkou bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ako aj jeho tvrdení, že prezidentské voľby z roku 2020, ktoré prehral, sprevádzali rozsiahle podvody, približuje AFP. Taylorová Greeneová je známa aj pre svoje podivné protivakcinačné tvrdenia a iné nepravdivé vyhlásenia o koronavírusovej pandémii, komentuje AFP.
Predstavitelia Twitteru informovali, že Taylorovej Greeneovej osobný účet - @mtgreenee -, rušia práve pre opakované porušovanie pravidiel tejto sociálnej siete o šírení dezinformácií o covide. Kongresmanka má stále prístup k svojmu oficiálnemu účtu @RepMTG, z ktorého informuje prevažne o svojej práci v Snemovni reprezentantov.
"Naše pravidlá sú jasné, v súlade s našimi smernicami... natrvalo zrušíme účty, ktoré opakovane porušujú túto normu (o šírení dezinformácií o covide," vysvetlila sociálna sieť vo vyhlásení, ktoré poslala agentúre AFP. Twitter však neuviedol špecifické príklady falošných tvrdení, pre ktoré predmetný účet zrušil.
Taylorová Greeneová reagovala vyhlásením na sociálnej sieti Telegram, v ktorom napísala, že Twitter je "nepriateľom Ameriky a nedokáže sa vyrovnať s pravdou. To je v poriadku, ja Amerike ukážem, že ich nepotrebujeme a že je čas poraziť našich nepriateľov."
Sociálna sieť Twitter má smernice, podľa ktorých jej zamestnanci postupujú pri účtoch, ktoré opakovane porušujú pravidlá. Prvé porušenie môže napríklad prejsť bez trestu, uvádza AFP. Za tretie porušenie je trestom 12-hodinové zablokovanie prístupu k účtu. Päť porušení týchto pravidiel znamená úplne a trvalé zrušenie účtu.
Twitter už Taylorovú Greeneovú v minulosti potrestal, pripomína AFP.
Kongresmanka prišla na týždeň o prístup k svojmu účtu vlani v auguste po tom, čo napísala, že Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) by nemal schváliť proticovidové vakcíny, pretože nespomaľujú šírenie koronavírusu SARS-CoV-2.
Túto uplynulú sobotu navyše na Twitteri uviedla, že úmrtia spôsobené očkovaním sa v USA kedysi brali vážne, avšak teraz "je ignorovaný extrémne vysoký počet úmrtí spôsobených očkovaním".
Twitter takmer pred rokom zablokoval účet vtedy odchádzajúcemu prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi po útoku jeho priaznivcov na sídlo Kongresu vo Washingtone, ku ktorému došlo 6. januára. K rovnakému kroku pristúpil aj Facebook a ďalšie sociálne siete.
Kritici Trumpovi vyčítali, že k útoku podnecoval aj svojimi statusmi, čím porušil pravidlá on-line sietí. Krátko pred útokom vyslovil nepreukázané obvinenia z podvodov v prezidentských voľbách, ktoré vyhral súčasný prezident Joe Biden.
Facebook vlani v júni oznámil, že Trumpov účet bude zablokovaný najmenej do januára 2023. V prípade, že by Trump naďalej predstavoval "riziko pre verejnú bezpečnosť", by však toto opatrenie mohlo byť predĺžené.
Finančný riaditeľ Twitteru Ned Segal naopak avizoval, že Trumpovo konto za žiadnych okolností neobnoví. Trump sa v snahe získať späť svoj účet obrátil vlani v októbri na okresný súd na Floride.
Izraelský denník The Jerusalem Post v pondelok oznámil, že jeho webová stránka sa stala terčom hackerského útoku. Na stránke sa namiesto spravodajského obsahu zobrazovala ilustrácia odkazujúca na zosnulého iránskeho generála Kásema Solejmáního, ktorý zahynul presne pred rokom – 3. januára 2020 – pri útoku amerického bezpilotného lietadla neďaleko letiska v Bagdade, píšu agentúry Reuters a AP.
Ilustrácia zobrazovala predmet – pripomínajúci guľku alebo raketu – vystreľujúci z prsteňa, čo je podľa agentúry Reuters zjavný odkaz na šperk, ktorý zvykol nosiť práve Solejmání. Ilustrácia tiež zobrazovala explodujúci objekt pripomínajúci areál v oblasti Negevskej púšte na juhu Izraela, ktorý je spájaný s nepriznaným izraelským programom jadrových zbraní.
"Sme si vedomí hacknutia našej webovej stránky, ktorý obsahoval vyhrážku adresovanú Izraelu," napísal The Jerusalem Post na Twitteri. Ako pripomína agentúra AP, prevádzku webovej stránky sa neskôr podarilo obnoviť. Denník tiež pripomenul, že jeho stránka sa stala terčom útoku Iránom podporovaných hackerov aj v roku 2020.
Izrael, ktorý je blízkym spojencom USA, pokladá Irán za svojho najväčšieho nepriateľa. Spojené štáty a Irán sa po útoku amerického dronu v Iraku z 3. januára dostali na pokraj vojny. Irán na zabitie Kásema Solejmáního reagoval opakovanými raketovými útokmi na iracké základne, na ktorých boli umiestnení americkí vojaci.
Irán takisto vydal zatykač na Donalda Trumpa, ktorý útok na iránskeho generála označil za odvetu na vlnu útokov na americké ciele v Iraku. Solejmání velil elitným jednotkám al-Kuds, ktoré vykonávajú operácie v zahraničí, a bol považovaný za hlavného strojcu stratégie rozširovania iránskeho vplyvu po celom Blízkom východe.
Ilustrácia zobrazovala predmet – pripomínajúci guľku alebo raketu – vystreľujúci z prsteňa, čo je podľa agentúry Reuters zjavný odkaz na šperk, ktorý zvykol nosiť práve Solejmání. Ilustrácia tiež zobrazovala explodujúci objekt pripomínajúci areál v oblasti Negevskej púšte na juhu Izraela, ktorý je spájaný s nepriznaným izraelským programom jadrových zbraní.
"Sme si vedomí hacknutia našej webovej stránky, ktorý obsahoval vyhrážku adresovanú Izraelu," napísal The Jerusalem Post na Twitteri. Ako pripomína agentúra AP, prevádzku webovej stránky sa neskôr podarilo obnoviť. Denník tiež pripomenul, že jeho stránka sa stala terčom útoku Iránom podporovaných hackerov aj v roku 2020.
Izrael, ktorý je blízkym spojencom USA, pokladá Irán za svojho najväčšieho nepriateľa. Spojené štáty a Irán sa po útoku amerického dronu v Iraku z 3. januára dostali na pokraj vojny. Irán na zabitie Kásema Solejmáního reagoval opakovanými raketovými útokmi na iracké základne, na ktorých boli umiestnení americkí vojaci.
Irán takisto vydal zatykač na Donalda Trumpa, ktorý útok na iránskeho generála označil za odvetu na vlnu útokov na americké ciele v Iraku. Solejmání velil elitným jednotkám al-Kuds, ktoré vykonávajú operácie v zahraničí, a bol považovaný za hlavného strojcu stratégie rozširovania iránskeho vplyvu po celom Blízkom východe.
Copyright © TASR 2021
„Všetci toto miesto veľmi milujeme. Bohužiaľ, to čo bolo pred nami neboli len lejaky a vietor, ale hurikány a cunami,“ napísali Citizen News na sociálnej sieti Facebook. „Nikdy sme nezabudli na náš pôvodný zámer. Žiaľ, už sa nemôžeme snažiť premeniť naše presvedčenia na realitu bez strachu pre veľké zmeny v spoločnosti za posledné dva roky a zhoršujúce sa mediálne prostredie,“ uvádza sa tiež v ich vyhlásení.
Citizen News je tretie spravodajské médium, ktoré v Hongkongu v ostatných mesiacoch ukončilo svoju činnosť. V lete tak spravili noviny Apple Daily a koncom decembra Stand News. Druhého spomenutého sa týkala zmienená razia a zatknutia za údajné sprisahanie s cieľom vydať protištátny materiál. Dvoch bývalých šéfredaktorov, ktorých zatkli, úrady neskôr formálne obvinili z protištátnej činnosti.
Od prijatia zákona o národnej bezpečnosti hongkonské úrady podnikajú kroky na potlačenie disentu, čo sa dotklo aj nezávislých médií. Hongkong tiež zmenil volebný zákon, v dôsledku čoho sa v decembrových voľbách opozícia nedostala do legislatívnej rady. V meste tiež odstránili monumenty pripomínajúce masaker na Námestí nebeského pokoja v Pekingu z roku 1989.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
