MEDIA NEWS
V priemere 11,2 milióna ľudí v Spojenom kráľovstve sledovalo na televíznej stanici BBC One sobotňajšie slávnostné podujatie venované 70. výročiu nástupu britskej kráľovnej Alžbety II. na trón.
Informovala o tom v nedeľu samotná BBC.
Na koncerte pred Buckinghamským palácom - panovníčkiným sídlom v Londýne - vystúpili hviezdy ako Diana Rossová, George Ezra, Queen+Adam Lambert, Rod Stewart, Hans Zimmer, Alicia Keysová, Nile Rodgers, Andrea Bocelli či Duran Duran.
Podujatie s účasťou kráľovskej rodiny v publiku prinieslo verejnoprávnej spoločnosti BBC najvyššiu sledovanosť v tomto roku. Maximálna úroveň bola 13,4 milióna divákov.
Na koncerte vystúpili s prejavmi aj princ Charles a princ William. Koncert sledovalo 22.000 držiteľov špeciálnych vstupeniek, pričom 10.000 z nich bolo poskytnutých verejnosti. Ďalšie desaťtisíce ľudí sa zhromaždili v blízkom okolí.
Sledovanosť sobotňajšieho večerného podujatia prekonala mnohé iné nedávne významné podujatia - májová Pesničková súťaž Eurovízie i kráľovnino vianočné posolstvo z vlaňajšieho decembra sledovalo na stanici BBC One priemerne 8,9 milióna divákov.
BBC ďalej uviedla, že na mediálnom trhu v Spojenom kráľovstve mala 74,3-percentný podiel. "Platinum Party at the Palace (oficiálny názov podujatia) bol na BBC One zatiaľ najsledovanejším programom roka," dodala verejnoprávna spoločnosť vo vyhlásení.
Koncert naživo vysielali tiež BBC Radio 2 a BBC iPlayer.
Kráľovná, ktorú v uplynulých mesiacoch trápia problémy s mobilitou, sa na podujatí nezúčastnila. Štvordňové oficiálne oslavy sa zavŕšia nedeľnými pouličnými sprievodmi v celej krajine.
Alžbeta II., ktorá v apríli oslávila svoje 96. narodeniny, je najdlhšie vládnucou britskou panovníčkou. Jej manžel, princ Philip, zomrel vlani ako 99-ročný, krátko pred dosiahnutím storočnice.
Všetky televízne stanice so sídlom v Rusku budú mať v Lotyšsku zákaz vysielania v akejkoľvek podobe. V pondelok to oznámil lotyšský úrad pre reguláciu vysielania. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Rozhodnutie, ktoré vstúpi do platnosti vo štvrtok 9. júna, postihne približne 80 staníc prístupných v Lotyšsku cez operátorov určitých káblových televízií alebo streamovacích služieb.
"Televízne alebo rozhlasové kanály registrované v krajine, ktorá agresívne ohrozuje územnú celistvosť a nezávislosť inej krajiny, nemajú dovolené operovať v Lotyšsku," povedal pre AFP šéf Národnej rady pre elektronické masmédiá v tejto pobaltskej krajine.
Rozhodnutie bude platiť dovtedy, kým sa Ruska nestiahne z ukrajinského územia.
Lotyšský regulačný úrad od anektovania ukrajinského Krymského polostrova Ruskom v roku 2014 zakázal vysielanie viacerých veľkých ruských televíznych kanálov na území Lotyšska, pripomína AFP.
Tento úrad medzitým udelil licenciu na vysielanie ruskému nezávislému kanálu Dožď, ktorého pracovníci sa premiestnili do Lotyšska.
Rusko v pondelok varovalo americké médiá, že ich pracovníkom môžu byť odobrané akreditácie a víza v prípade, ak Spojené štáty nezrušia opatrenia obmedzujúce ruských novinárov na území USA. TASR správu prevzala z agentúr AP a Reuters.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na pondelkovom stretnutí s predstaviteľmi amerických médií upozornila na ťažkosti ruských novinárov v USA. Vzťahujú sa podľa nej na problémy s obnovovaním víz, zablokované bankové účty a údajné obťažovanie zo strany amerických spravodajských služieb.
Rusko zavedie podľa Zacharovovej proti USA "také isté opatrenia" v prípade, ak neobnovia práva ruským novinárom a médiám na svojom území.
Zacharovová neuviedla, kedy by Rusko mohlo začať takéto kroky uskutočňovať. Novinárske víza a akreditácie je však potrebné obnovovať každé tri mesiace, píše AP.
Ruská tlačová agentúra RIA Novosti oznámila, že na stretnutí na pôde rezortu diplomacie sa zúčastnili predstavitelia amerického denníka The Wall Street Journal, televíznej stanice CNN i tlačovej agentúry AP, píše Reuters.
Vzťahy medzi Západom a Ruskom sú v súčasnosti napäté pre inváziu Ruska na Ukrajine, ktorú Moskva označuje za špeciálnu operáciu, píše AP. Táto agentúra zároveň pripomína, že americkí poskytovatelia vysielania zo svojej ponuky odstránili ruskú televíziu RT (predtým Russia Today), zaviedli sankcie voči viacerým ruským štátnym televíznym staniciam a služba YouTube zablokovala množstvo ruských kanálov.
Mnohé zahraničné médiá zrušili alebo obmedzili svoje pôsobenie v Rusku po tom, ako Moskva v marci prijala zákon, ktorý umožňuje trest vo výške až 15 rokov väzenia za zverejnenie nepravdivých informácií o aktivitách ruskej armády a za výzvy na protiruské sankcie.
Spojené štáty obvinili v pondelok Rusko z pokusu o "zastrašovanie" amerických novinárov v Moskve po tom, čo si ich predvolalo ruské ministerstvo zahraničných vecí a pohrozilo im odvetnými opatreniami za americké sankcie. Informuje o tom agentúra AFP.
"Aby sme sa vyjadrili jasne, Kremeľ je zapojený v plnohodnotnom útoku na slobodu médií, na prístup k informáciám a k pravde," povedal hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price. Ako dodal, domnieva sa, že ide o "jasné a očividné úsilie zastrašiť nezávislých novinárov".
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová koncom mája pohrozila vyhostením západných médií v prípade, že bude kanál YouTube pokračovať v blokovaní týždenných brífingov rezortu diplomacie v Moskve.
V piatok opätovne obvinila Washington, že sa "zameriava na represiu ruských médií v Spojených štátoch", cituje AFP.
"Robia všetko pre to, aby znemožnili ruským médiám ich prácu," povedala Zacharovová a zároveň pohrozila "ráznymi opatreniami".
Zástupcovia amerických médií boli podľa nej v pondelok "pozvaní" na ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Moskva podľa Pricea takto reaguje na skutočnosť, že Spojené štáty pred mesiacom priradili na čierny zoznam tri ruské televízne stanice - Pervyj Kanal, Rossija 1 a NTV, a to v rámci medzinárodných sankcií v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.
Moskvu zároveň obvinil z "falošnej rovnocennosti" pri porovnávaní nezávislých amerických novinárov so sankcionovanými ruskými médiami, ktoré označil za "propagandistické zbrane ruskej vlády".
Spojené štáty podľa Pricea pokračujú vo vydávaní víz kvalifikovaným ruským žurnalistom. "Nezrušili sme poverenia žiadneho ruského novinára pracujúceho v Spojených štátoch pre zahraničné tlačové stredisko," dodal.
Ponuku nezávislých spravodajských kanálov a médií, ktoré sú určené pre publikum v Rusku, rozšíria od budúceho týždňa nové online noviny. V ukrajinskom Kyjeve ich bude pripravovať redakcia spravodajského webu Februárové ráno (Utro fevraľa). Informoval o tom britský denník The Guardian.
Za projektom stojí bývalý poslanec ruskej Štátnej dumy Iľja Ponomariov, ktorý v roku 2014 ako jediný v parlamente hlasoval proti anexii Krymského polostrova Ruskom.
Na základe kontroverzného zákona o odvolaní poslancov, prijatého v roku 2016, bol za to vylúčený z Dumy a počas cesty do USA mu bol zakázaný opätovný vstup do vlasti. Ponomariov žije v Kyjeve a v roku 2019 sa stal ukrajinským občanom.
Ako v utorok napísal The Guardian, youtubový kanál s názvom Februárové ráno má "ambiciózny a zdanlivo nemožný cieľ: zvrhnúť (ruského prezidenta) Vladimira Putina".
Na rozdiel od iných médií pôsobiacich na Ukrajine je zameraný výlučne na publikum žijúce v Rusku. Jeho 70-členný tím tvoria Ukrajinci a Rusi. Niektorí z nich pracujú aj v ruských mestách a tvoria akúsi tajnú sieť spolupracovníkov. Ich programy sa objavujú na sieťach Telegram, YouTube a Facebook.
Ponomariov v rozhovore pre britský denník uviedol, že hľadá západné zdroje financovania pre svoj kanál. Tvrdí však, že Londýn a Washington sa obávajú podporovať "zmenu režimu" v Rusku, hoci si to v súkromí želajú.
Ponomariov pripustil, že bude ťažké presvedčiť Rusov ovplyvnených rokmi štátnej propagandy v televízii, aby sa obrátili proti svojej vláde. Podľa jeho názoru nateraz existujú dve skupiny, ktoré vy mohli byť nositeľmi zmeny.
Jednou z nich sú mladší mestskí liberáli a podporovatelia uväzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného. Mnohí z nich nedávno emigrovali. Druhú skupinu tvorí frustrovaná ruská robotnícka trieda, ktorá má "plné zuby" korupcie a zlého vládnutia.
Títo často ľavicovo orientovaní a zväčša neorganizovaní ľudia, ktorí po vypuknutí vojny na Ukrajine neutiekli do zahraničia, sú podľa Ponomariova náchylnejší na akty občianskej neposlušnosti.
Dodal, že od februára takíto aktivisti podpálili v Rusku niekoľko náborových centier, ktorých úlohou bolo získať a posielať vojakov na Ukrajinu.
Takíto mladí rebeli, ktorí v malých skupinkách "kujú pikle" proti ruskému vedeniu, sa podľa Ponomariova podobajú revolucionárom spred viac ako sto rokov. Tí bojovali za zvrhnutie cára a pridelenie pôdy roľníkom. Vo februári 1917 sa im podarilo zosadiť vládu - revolúciu im však "ukradli" boľševici a Lenin a chopili sa moci, vysvetlil Ponomariov.
"Elity v Rusku sú nespokojné. Ale ešte nie sú dostatočne vystrašené," povedal Ponomariov. "Potrebujú vidieť ducha roku 1917," vysvetlil.
The Guardian pripomenul, že ruská opozícia je známa svojimi vnútornými spormi. Aj Ponomariov sa o Navaľnom vyjadruje kriticky. Označuje ho síce za spojenca v boji za zosadenie Putina, ale tvrdí, že Navaľného panovačné sklony z neho robia človeka nevhodného na funkciu prezidenta.
Ponomariovovou víziou je decentralizované Rusko, kde miestne komunity prijímajú vlastné rozhodnutia, napísal The Guardian.
Nemecká vnútroštátna tajná služba označila internetovú platformu de.Indymedia za ľavicovo-extrémistickú. Uvádza sa to vo výročnej správe Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) za rok 2021, ktorá bola zverejnená v utorok v Berlíne. TASR prevzala správu z agentúry DPA.
BfV so sídlom v Kolíne nad Rýnom už zhruba pred dvoma rokmi označil uvedenú webstránku za podozrivý prípad ľavicového extrémizmu. Ako dôvod vtedy okrem iného uviedol, že po potýčkach medzi anarchistami a políciou vo východonemeckom meste Lipsko sa na tomto webe objavili príspevky ospravedlňujúce násilie.
Z tejto platformy navyše neboli odstránené viaceré priznania k spáchaniu extrémistických zločinov, ktoré podľa BfV "jednoznačne odhaľujú (jej) protiústavné smerovanie".
V správe BfV sa tiež píše, že počet ľavicových i pravicových extrémistov sa v Nemecku vlani mierne zvýšil. U osôb krajne pravicového spektra ide o nárast o 1,8 percenta na dovedna 33.900 osôb a u ľavicovo orientovaných extrémistoch o nárast 1,2 percenta na celkovo 34.700 osôb.
Mierny medziročný pokles o zhruba 1,5 percenta na 28.290 osôb zistil BfV jedine v prípade islamistov, avšak aj v tejto oblasti stále pretrvávajú obavy. Týka sa to najmä osamelých páchateľov s džihádistickými motívmi a malých skupín.
BfV vlani po prvý raz monitoroval aj nemecké hnutie Querdenken (Nekonvenčné myslenie) založené v apríli 2021. Jeho členmi sú popierači covidu, krajne pravicoví aktivisti a odporcovia očkovania proti koronavírusu. Toto hnutie je zahrnuté v správe v novej kategórii "delegitimizácia štátu, ktorá je nepriateľská voči demokracii a/alebo ohrozuje bezpečnosť".
Dôvodom takéhoto zaradenia je, že toto hnutie nie je možné priradiť k pravicovému či ľavicovému extrémizmu ani k islamizmu. BfV do zmienenej kategórie zahŕňa skupiny a jednotlivcov šíriacich konšpiračné teórie, ako aj tých, čo spochybňujú alebo rovno odmietajú demokratický štátny systém.
Hnutie Querdenken organizovalo počas pandémie demonštrácie voči opatreniam nemeckej vlády a spolkových krajín, na ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí, pričom mnohí z nich sa neriadili platnými hygienickými predpismi.
Copyright ©
TASR 2022
Od začiatku vojny na Ukrajine zabili 32 novinárov. Uviedol to podpredseda ukrajinského parlamentu Oleksandr Kornijenko pri príležitosti Dňa novinárov, ktorý si 6. júna pripomínajú na Ukrajine. „Vážime si pamiatku zosnulých. (Prajeme) Odvahu a silu všetkým, ktorí bránia Ukrajinu na informačnom fronte. Vďaka za vašu prácu,“ uviedol podľa televízie Sky News Kornijenko na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.
K predstaviteľom chváliacim prácu novinárov počas vojny sa pridal napríklad aj starosta Mykolajiva Oleksandr Senkevyč, informuje denník The Guardian. „V mierových časoch by som vám chcel zaželať zaujímavé texty, bystré postavy a senzačné vyšetrovania – všetko, čo je vo vašej profesii vysoko cenené. Ale dnes ste sa všetci museli stať vojenskými spravodajcami. S ohrozením života každý deň udržiavate váš informačný front a hovoríte pravdu o situácii v krajine, dôsledkoch zákerného nepriateľského ostreľovania a hrdinstve Ukrajincov. Ukazujete príbehy našich silných bojovníkov, nebojácnych lekárov a neúnavných dobrovoľníkov. Každému z vás patrí úprimná vďaka. Prajem vám pevné zdravie a neochvejnú vieru v naše víťazstvo, “ vyjadril sa.
Austrálsky súd v pondelok prikázal spoločnosti Google zaplatiť 715-tisíc austrálskych dolárov ako odškodné za ohováranie v dvoch videách zverejnených prostredníctvom služby YouTube. Spoločnosť Google a komika Jordana Shanksa na federálnom austrálskom súde zažaloval bývalý vicepremiér štátu Nový Južný Wales John Barilaro.
Sudca Steven Rares dospel k záveru, že Barilaro bol „terčom neúprosnej, rasistickej, zneužívajúcej a ohováračskej kampane realizovanej na platforme YouTube," ktorú vlastní spoločnosť Google. Barilaro novinárom pred budovou súdu v Sydney povedal, že sa cíti rozsudkom „rehabilitovaný".
Firma Google hneď neodpovedala na žiadosť, aby rozhodnutie súdu komentovala. Spoločnosť sa vzdala všetkej obrany proti žalobe zo strany Barilara a pojednávanie sa sústredilo len na výšku odškodného, ktoré Google zaplatí.
Podnikateľ Elon Musk sa vyhráža, že odstúpi od dohody odkúpiť Twitter za 44 miliárd dolárov. Spoločnosť, ktorá prevádzkuje rovnomennú sociálnu a mikroblogovaciu sieť obviňuje, že mu odmietajú vydať informácie o spamových účtoch.
Právni zástupcovia generálneho riaditeľa spoločností Tesla a SpaceX hrozby formulovali v liste Twitteru datovanom v pondelok, ktorý spoločnosť zaradila do evidencie americkej Komisie pre cenné papiere a burzy.
Akcie Twitteru v pondelok po otvorení obchodovania klesli o viac ako päť percent.
Musk podľa listu od 9. mája, čo bolo asi mesiac od jeho ponuky na odkúpenie firmy, opakovane žiadal o tieto informácie, aby dokázal zhodnotiť, koľko z 229 miliónov účtov na sieti je falošných. Právnici pritom tvrdia, že Twitter ponúka len poskytnutie detailov o svojich testovacích metódach, no Musk žiada dáta, aby si mohol urobiť vlastnú analýzu, pretože metodológiu Twitteru považuje za laxnú. Na základe najnovšej komunikácie je preto Musk podľa právnikov presvedčený, že spoločnosť porušuje jeho právo na informácie vyplývajúce z aprílovej dohody a vyhradzuje si všetky s tým súvisiace práva, teda aj právo odstúpiť od dohody.
Generálny riaditeľ Twitteru Parag Agrawal uviedol, že spoločnosť dlhodobo odhaduje počet falošných účtov na necelých 5 %, pričom odhady počtu botov pravidelne odovzdáva aj Komisii pre cenné papiere a burzy s tým, že upozorňuje, že ich odhady môžu byť príliš nízke.
Podľa expertov Musk nemôže dohodu jednostranne pozastaviť, i keď to mu zatiaľ nezabránilo v tom, aby sa správal akoby mohol. Ak od nej odstúpi, mohla by mu z toho vyplynúť povinnosť uhradiť miliardové odstupné.
Na základe dohody môže podľa agentúry AP Musk odstúpiť od dohody v prípade „zlých materiálnych vplyvov“ spôsobených spoločnosťou. To dohoda definuje ako zmenu, ktorá negatívne ovplyvní obchodné alebo finančné pomery Twitteru.
V odľahlej oblasti brazílskej Amazónie zmizli britský novinár a miestny expert na záležitosti pôvodných obyvateľov. V pondelok to oznámila organizácia zastupujúca pôvodných obyvateľov s tým, že v oblasti sa vyskytli násilné konflikty medzi rybármi, pytliakmi a vládnymi agentmi.
Doma Phillipsa, ktorý bol pravidelným prispievateľom novín Guardian, a Bruna Araúja Pereiru naposledy videli v nedeľu o siedmej ráno v komunite Sao Rafael, informovala organizácia Univaja združujúca pôvodných obyvateľov z Vale do Javari, kde Pereira pôsobil ako poradca. Dvojica sa podľa dostupných informácií vracala loďou z Vale do Javari a smerovala do mesta Atalaia do Norte, no tam nedorazila.
Pereira podľa Univajy čelil neustálym vyhrážkam od ilegálnych rybárov a pytliakov a bol zvyknutý nosiť so sebou zbraň. Počas súčasnej reportážnej cesty podľa agentúry dostávali vyhrážky obaja.
Phillips v súčasnosti píše knihu o ochrane Amazónie, na ktorú získal ročný grant od nadácie Alicie Patterson. Prispieval aj do novín Washington Post a New York Times.
Brazílsky úrad federálneho prokurátora v stanovisku uviedol, že začali vyšetrovanie a zmobilizovali Federálnu políciu, políciu štátu Amazonas, národnú gardu i námorníctvo. Posledné menované by malo koordinovať pátraciu akciu. Námorníctvo podľa oficiálneho vyhlásenia vyslalo pátrací a záchranný tím.
©2022, Autorské práva SITA a.s a
uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie
obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
