9. 10. 2021

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS


Twitch confirms massive data breach - BBC News 

Globálna internetová platforma Twitch, ktorá slúži na živé vysielanie (streaming) videohier, sa stala terčom masívneho hackerského útoku. Anonymní hackeri zverejnili celý zdrojový kód platformy. Unikli aj sumy, ktoré platforma vypláca tvorcom (streamerom). Informovala o tom v piatok agentúra AFP.
"Môžeme potvrdiť, že došlo k útoku. Naše tímy pracujú na súrnom pochopení jeho rozsahu. Ďalšie informácie poskytneme hneď, ako budú k dispozícii," napísala platforma Twitch na sociálnej sieti Twitter.
Podľa odborníka na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti Aliter Technologies Daniela Suchého môžu byť v uniknutých dátach aj informácie o Slovákoch.
"Medzi uniknutými výplatami tvorcom sú tiež s najväčšou pravdepodobnosťou aj slovenskí tvorcovia," uviedol Suchý.
Agentúra AFP pripomenula, že najlepšie zarábajúci tvorcovia z celého sveta podľa uniknutých dát zarobili za uplynulý rok milióny dolárov.
Obrovské množstvo uniknutých dát s veľkosťou až 128 gigabajtov sa objavilo na diskusnom fóre 4chan. Súbor obsahoval množstvo citlivých údajov, medzi nimi aj nástroje používané interným tímom na testovanie bezpečnosti.
"Zverejnenie celého zdrojového kódu môže pomôcť nielen konkurencii, ale tiež hackerom, ktorí vyhľadávajú slabé miesta v kóde a následne cez nich útočia," spresnil Suchý.
Twitch je najväčšia svetová platforma určená na streamovanie videohier. Patrí do portfólia spoločnosti Amazon. AFP pripomenula, že portál minulý mesiac čelil vlne kritiky za to, že platforma nedostatočne bojuje proti rasistickým, homofóbnym a sexistickým prejavom.


Turin, Italy, to host the 66th Eurovision Song Contest in May 2022 🇮🇹 -  Eurovision Song Contest

Pesničková súťaž Eurovízia sa na budúci rok bude konať v talianskom meste Turín. Oznámili to v piatok organizátori, ktorých cituje tlačová agentúra AFP.
Taliansko bude hostiť 66. ročník tejto súťaže v máji po tom, ako súčasný ročník vyhrala v holandskom Rotterdame talianska rocková skupina Maneskin. Podujatie, ktoré videlo 183 miliónov ľudí, prinieslo Taliansku celkovo už tretie víťazstvo v Eurovízii a prvé za uplynulé tri desaťročia.
Turín uspel v konkurencii 16 ďalších talianskych miest uchádzajúcich sa o hosťovanie Eurovízie 2022. Podujatie sa uskutoční v miestnej multifunkčnej aréne Pala Alpitour. Semifinále je naplánované na 10. a 12. mája 2022, finále na 14. mája.
Turín pôjde v šľapajach Neapola, ktorý hostil Eurovíziu v roku 1965, a Ríma, kde sa toto podujatie konalo v roku 1991.
Požiadavky na usporiadanie Eurovízie sú prísne - hosťujúce mesto musí zabezpečiť klimatizovanú arénu s kapacitou 10.000 ľudí v hlavnej sále a ďalšie zariadenia pre zázemie.
Výkonný inšpektor pre Eurovíziu Martin Osterdahl uviedol, že Turín, významné kultúrne centrum na úpätí Álp, je "dokonalým hostiteľským mestom".


Český rozhlas opět navýší mzdy a vyplatí i mimořádnou odměnu - iDNES.cz

Séria predvolebných debát v Česku vyvrcholila v piatok diskusiou hlavných politických lídrov v Českom rozhlase (ČRo). Zástupcovia ôsmich strán, hnutí alebo koalícií s najvyššími preferenciami sa stretli o 12.00 h. Naživo prenášaná debata sa skončila minútu pred začiatkom hlasovania, teda o 13:59 h.
Debaty sa zúčastnili Andrej Babiš (ANO), Petr Fiala (koalícia SPOLU), Vít Rakušan (koalícia Piráti a starostovia), Tomio Okamura (SPD), Vojtěch Filip (KSČM), Jan Hamáček (ČSSD), Robert Šlachta (Prísaha), Zuzana Majerová Zahradníková (Trikolóra). V úvode debaty lídri zhodnotili svoju predvolebnú kampaň.
Prvou témou diskusie bolo sociálne bývanie. Predsedovia strán debatovali o návrhoch o družstevnom bývaní, znížení daní, či prijatia nového stavebného zákona.
Druhou témou bola pandémia koronavírusu. Šéf ODS Fiala obvinil súčasnú vládu ANO a ČSSD za vysoký počet úmrtí počas pandémie v ČR a za podľa neho neskorý začiatok očkovacej kampane.
Podľa šéfa komunistov Vojtěcha Filipa niektorí ľudia nemajú záujem o očkovanie vakcínou konzorcia Pfizer/BioNTech lebo jej neveria. Zaočkovanosť podľa neho bola vyššia, ak by sa v Česku očkovalo európskymi úradmi neschválenou vakcínou Sputnik V.
Premiér Babiš akúkoľvek kritiku za spôsob zvládania pandémie odmietol. "Zo všetkých ľudí, ktorí tu diskutujú o covide, toho najviac vie predseda (ČSSD) Hamáček a ja. Je to tak. My sme tam boli od rána do večera," uviedol Babiš.
Premiérova kritika podľa servera irozhlas.cz smerovala najmä na predvolebné koaličné zoskupenia, ktoré sú podľa neho podvodom na voličoch, pretože jednotlivé strany, ktoré ich tvoria, by sa často ani nedostali do Poslaneckej snemovne. Naliehal pritom na Víta Rakušana, aby sa konečne vyjadril, kto je kandidátom na premiéra za jeho koalíciu Piráti a starostovia.
Petr Fiala označil Babišove argumenty proti volebným koalíciám za smiešne a hlúpe. "Tá nervozita zo strany premiéra je preto, že koalícia Spolu má reálnu šancu poraziť hnutie ANO v týchto voľbách a konečne ukončiť osem rokov bezradnosti," vyhlásil.


Český týždeň: Ako je na tom Zeman? Hrad o zdraví prezidenta mlčí, po  voľbách však môže hrať kľúčovú rolu

Český prezident Miloš Zeman sa zo zdravotných dôvodov nezúčastní na nedeľnej povolebnej debate v televízii CNN Prima News. V piatok to uviedol hovorca Pražského hradu Jiří Ovčáček. Zároveň zatiaľ nie je jasné ani to, či sa hlava štátu zúčastní na avizovanom nedeľnom stretnutí s premiérom Andrejom Babišom.
"Pána prezidenta navštívil jeho ošetrujúci lekár profesor Miroslav Zavoral. Odporučil pánovi prezidentovi, aby obmedzil pracovné aktivity, ktoré má naplánované. Pána prezidenta to nesmierne mrzí," povedal pre CNN Prima News Ovčáček a dodal, že zdravie je teraz prednejšie. Podľa neho je kľúčové, aby Zeman nabral silu na povolebné vyjednávanie. Ovčáček zároveň zdôraznil, že prezident "nie je obmedzený vo výkone ústavných funkcií".
Psychiatrička a bývalá ministerka pre ľudské práva Džamila Stehlíková v programe 360 na CNN Prima News povedala, že prezident už nie je schopný "ani hodiť obálku do volebnej schránky". Za tento výrok ju kritizoval hradný protokolista.
O Zemanovom zdraví kolujú v uplynulých dňoch rôzne špekulácie. V piatok ráno v Rádiu Z hovorca Ovčáček dokonca vylúčil fámu, že prezident už nežije.
Exprezident Václav Klaus v stredu vyhlásil, že Zeman má problémy s pečeňou, čo podľa neho súvisí s jeho životným štýlom.
Pražský hrad vo štvrtok potvrdil, že Zeman po prvý raz vo funkcii prezidenta nebude voliť verejne vo volebnej miestnosti, ale volebná komisia za ním príde priamo na zámok v Lánoch.
Zeman bol počas septembra deväť dní hospitalizovaný v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe z dôvodu vyčerpania a dehydratácie.


Dmitri Andrejewitsch Muratow – Wikipedia

Spoluzakladateľ ruských nezávislých novín Novaja gazeta Dmitrij Muratov, jeden z dvoch novinárov, ktorí v piatok získali Nobelovu cenu mieru za rok 2021, vyhlásil, že by toto ocenenie dal väznenému kritikovi Kremľa Alexejovi Navaľnému. Informovala o tom agentúra AFP.
"Hlasoval by som za osobu, na ktorú vsádzali i bookmakeri. Myslím si, že táto osoba má toho ešte veľa pred sebou. Hovorím o Alexejovi Navaľnom," povedal Muratov zástupcom médií.
Dmitrij Muratov, ktorého ocenili za boj za slobodu prejavu v Rusku, už po vyhlásení laureátov Nobelovej ceny mieru toto ocenenie venoval svojim šiestim kolegom, ktorí za slobodu obetovali svoj život.
Nobelovu cenu mieru získala okrem Muratova i filipínska žurnalistka Maria Ressová. Obaja boli ocenení za "svoje úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a trvalý mier".
Generálny tajomník OSN António Guterres v piatok popri gratulácii oceneným novinárom vyzval na celosvetové úsilie, čo sa týka ochrany slobodnej tlače. "Dovoľte nám znova zdôrazniť právo na slobodu tlače, uznať kľúčovú úlohu novinárov a zvýšiť úsilie na všetkých úrovniach s cieľom podporiť slobodné, nezávislé a rozmanité médiá," povedal šéf OSN novinárom.
"Nijaká spoločnosť nemôže byť slobodná a spravodlivá bez novinárov, ktorí dokážu vyšetrovať neprávosti, priniesť informácie k občanom, vyžadovať od lídrov zodpovednosť za svoje činy a hovoriť pravdu mocným," zdôraznil šéf OSN.
Guterres zároveň vyjadril znepokojenie nad narastajúcim počtom útokov voči médiám, novinárom i šíreniu dezinformácií vo svete.

Copyright © TASR 2021


Google
Spoločnosť Google zakáže zobrazovanie digitálnych reklám propagujúcich falošné tvrdenia o klimatickej zmene pri ďalšom obsahu. Opatrenie, ktoré by mohlo obmedziť príjem popieračov klimatickej zmeny a zastaviť šírenie dezinformácií, sa bude týkať aj služby YouTube. Tá už minulý týždeň oznámila rozsiahle kroky proti dezinformáciám o vakcínach.
Obmedzenia „zakážu reklamy na obsah a speňažovanie obsahu, ktorý je v rozpore so zavedeným vedeckým konsenzom o existencii a príčinách klimatickej zmeny,“ uviedla spoločnosť vo štvrtok na svojom blogu.
Google uviedol, že v uplynulých rokoch rastúci počet jeho partnerov z oblasti reklamy a vydavateľov vyjadril „znepokojenie nad reklamami, ktoré sa zobrazujú popri (obsahu o klimatickej zmene, pozn. red) alebo propagujú nepresné tvrdenia o zmene klímy“. „Inzerenti jednoducho nechcú, aby sa ich reklamy zobrazovali vedľa tohto obsahu. Vydavatelia a autori na YouTube nechcú, aby sa na ich stránkach alebo vo videách zobrazovali reklamy propagujúce tieto tvrdenia,“ vysvetlila spoločnosť.

 

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

8. 10. 2021

Najpočúvanejším rádiom je stále Expres

  Najpočúvanejším rádiom je stále Expres



Rádio Expres je stále najpočúvanejším rádiom na Slovensku, pustilo si ho 34 percent poslucháčov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu počúvanosti Radioprojekt, ktorý realizuje spoločnosť Median SK.
Druhým najpočúvanejším je Rádio Slovensko s 23,5-percentnou podporou poslucháčov. K počúvaniu Fun rádia ako tretej najpočúvanejšej rozhlasovej stanice v aktuálnej vlne prieskumu sa prihlásilo 22,7 percenta respondentov. Rádio Vlna má počúvanosť 17,8 percenta a Rádio Európa 2 16,2 percenta. Nasleduje Rádio Jemné so 14,8 percenta a Rádio Regina, ktoré si naladilo 10,3 percenta poslucháčov.
Najväčší podiel na trhu patrí Rádiu Expres s 21,9 percenta, nasleduje Rádio Slovensko s hodnotou 17,4 percenta, Fun rádio dosiahlo 13,1 percenta. Rádio Vlna má 9,5 percenta a Rádio Európa 2 8,6 percenta. Rádiu Jemné namerali 6,9 percenta a Rádiu Regina podiel 5,1 percenta. Ostatným rozhlasovým staniciam patrí 17,4-percentný podiel na trhu.
Celková počúvanosť rádií v parametri „počúval posledný týždeň“ predstavuje 89,5 percenta, čo je 3.995.000 poslucháčov vo veku 14 až 79 rokov. Každý deň počúva rádio takmer 2,4 milióna ľudí (53,3 percenta populácie). V priemere každý občan SR počúva denne rádio hodinu a 45 minút.
Spoločnosť Median SK realizuje kontinuálny prieskum Radioprojekt od apríla 2009. Zverejnené výsledky zbierali od 21. júna do 12. septembra 2021. Prieskum realizovali na vzorke 3137 respondentov, občanov SR vo veku 14 - 79 rokov. Výsledky prieskumu poskytla pre TASR zástupkyňa spoločnosti Median SK Linda Kleinertová.

Zdroj: TASR

 

Rudolf Vasky dostal opäť podmienečný trest

 Rudolf Vasky dostal opäť 

Očkovaciu manifestáciu narušila konšpirátorská hviezda YouTubu Rudolf Vaský,  polícia ho odviedla

podmienečný trest

Kontroverzný youtuber Rudolf V. je opätovne vinný z prečinu násilia proti skupine obyvateľov a prečinu podnecovania pre svoje výroky o „roxorovej revolúcii". Okresný súd v Banskej Bystrici mu dnes v tejto súvislosti uložil podmienečný trest.

„Okresný súd v Banskej Bystrici dnes na hlavnom pojednávaní uznal vinným obžalovaného R. V. z prečinu násilia proti skupine obyvateľov a prečinu podnecovania, za čo ho odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov podmienečne s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici Nina Uhrovičová. Doplnila, že rozhodnutie nie je právoplatné, keďže obžalovaný avizoval odvolanie.

Súd pritom Rudolfa V. už v roku 2019 uznal za vinného z prečinu násilia proti skupine obyvateľov a prečinu podnecovania. Za to mu uložil rovnako trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov podmienečne odložených na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Dôvodom boli jeho výroky o „roxorovej revolúcii" a útokoch tyčami. Obžalovaný sa však odvolal a Krajský súd v Banskej Bystrici (KS BB) pôvodný verdikt zrušil.

Youtuber sa ešte v roku 2015 verejne vyjadril, že v rámci „roxorovej revolúcie" bude vytvorený „zoznam ľudí, ktorí budú ubití na smrť roxorovými tyčami". Zároveň bol koncom roka 2019 obvinený v inom prípade spolu s Martinom D. pre opakujúci sa pokračovací prečin výtržníctva spáchaný formou spolupáchateľstva a závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách. Okresný súd Bratislava I ich v tejto súvislosti v decembri 2019 vzal do väzby. Krajský súd v Bratislave oboch v januári 2020 prepustil na slobodu, ale zakázal im zverejňovanie videí. Keďže to Rudolf V. nedodržal, v apríli 2020 ho znovu vzali do väzby. Prepustený bol koncom augusta minulého roku.

 

Zdroj: SITA

Rezort kultúry predložil na pripomienkovanie návrh zákona o mediálnych službách

 Rezort kultúry predložil na pripomienkovanie

 


 návrh zákona o mediálnych službách
 

Rezort kultúry predložil do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom návrhu zákona z dielne Ministerstva kultúry SR pod vedením ministerky Natálie Milanovej (OĽaNO) je príprava novej právnej úpravy v oblasti audiovizuálnych služieb, ktorá nahradí zákon o vysielaní a retransmisii a tiež zákon o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných služieb prostredníctvom digitálneho prenosu. Informácie o návrhu zákona sú k dispozícii na portáli Slovlex.

Podľa predkladacej správy k zákonu je aktuálna právna úprava audiovizuálnych mediálnych služieb nedostatočná a nespĺňa najnovšie požiadavky kladené na reguláciu prostredia audiovizuálnych mediálnych služieb. Nevychádza tiež z narastajúcich konvergencií medzi televíznym vysielaním a službami distribuovanými cez internet. „Popri tradičnom vysielaní sa objavujú aj nové obchodné modely šírenia informačných služieb, pričom je nespochybniteľné, že noví hráči ponúkajúci svoje služby on-line sú neustále silnejší a získavajú pozornosť čoraz širšieho spektra publika,“ uvádza sa v predkladacej správe.

Nový zákon, ktorého nadobudnutie účinku sa odporúča od 1. januára 2022, sa predkladá ako nový právny rámec súčasnej regulácie poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb.

Zdroj: SITA

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Debata na TV Nova dvojkou večera s 833 tis., na čele Slunečná | MediaGuru 
V českej súkromnej televízii Nova sa vo štvrtok večer odohrala posledná televízna debata najväčších favoritov parlamentných volieb, ktoré sa budú konať v piatok a sobotu. Rečnícky súboj moderoval Rey Koranteng. Búrlivá diskusia sa strhla hlavne okolo ekonomických tém, ako sú zdražovanie elektriny alebo rast dlhu Českej republiky. Premiér Andrej Babiš (ANO) sa do konkurentov oprel s tým, že problematike nerozumejú.
Diskutovať prišli okrem Babiša aj líder koalície SPOLU Petr Fiala (ODS) a líder koalície PIRSTAN Ivan Bartoš (Piráti). Hlavnými témami boli COVID-19, ekonomika a klíma.
Prvou témou, ktorej sa politici venovali, bol covid. Všetci apelovali na očkovanie, ktoré považujú za zásadné v boji s pandémiou. Podľa Babiša je však situácia s covidom momentálne stabilná. "Sme pripravení na eventuálne zhoršenie. Je teraz iné kritérium, a to je počet hospitalizovaných, ktorý je nízky," povedal Babiš. Opozícia vládu kritizovala za nepodarenú očkovaciu kampaň.
Ďalšou témou bola ekonomika. Diskutovalo sa o zdražovaní elektriny aj rastúcej inflácii a znehodnocovaní úspor. Podľa lídra koalície SPOLU Petra Fialu môže za zdražovanie vláda, ktorá svojím zlým hospodárením ľuďom znehodnotila úspory. "Keby ste si v roku 2015 dali pod vankúš 1000 korún, tak teraz je z toho 850 korún," opísal Fiala. "Vláda si na svoje výdavky požičiavala a peniaze preto logicky strácajú hodnotu," povedal Bartoš.
Podľa Babiša však vláda investovala do ľudí. "My sme znížili dane, zvyšovali dôchodky, platy. Ľudia sa správali rozumne, peniaze neminuli. Opozícia argumentuje, že naši občania tým, že sme im dali peniaze, zvýšili infláciu - to je absurdné," povedal premiér. Dodal, že opozícia tomu nerozumie. "Pán politológ a pán ajťák tomu nerozumie," povedal na adresu Petra Fialu a Ivana Bartoša.
"Keď ste kupovali kaštiele vo Francúzsku, pán premiér, ja som riadil jednu z najväčších českých inštitúcií - Masarykovu univerzitu. Tak mi nehovorte, že tomu nerozumiem," reagoval ostro Fiala.
V debate zazneli aj hlasy manželiek všetkých troch lídrov. "Prečo by mal byť Andrej premiérom? Ja nikoho lepšieho vlastne nepoznám. Je urputný, takže všetko, čo si zaumieni, dosiahne. Som na neho neskutočne pyšná," povedala Monika Babišová.
"Má veľa životných aj profesijných skúseností a tiež veľa dobrých vlastností. Keď niečo začne, vždy to dotiahne do konca. Je veľmi vzdelaný a sčítaný," povedala o svojom mužovi Jana Fialová.
"Ivan by mal byť premiérom, pretože je to čestný človek. Mať premiéra, ktorý neklame a nekradne, by bola zmena, ktorú všetci potrebujeme, a dúfam, že aj zaslúžime," povedala na záver manželka Ivana Bartoša Lydie.
Ďalšou témou diskusie bola otázka klímy. Babiš tvrdo kritizoval Európsky parlament za iniciatívu proti spaľovacím motorom. "To je zase ten produkt Európskeho parlamentu, ten zeleno-pirátsky. Oni sa vôbec nespýtali ľudí, či si budú kupovať tie autá, alebo nie. My hovoríme, že nedopustíme, aby skončil predaj áut so spaľovacími motormi," vyhlásil.
Podľa Bartoša však žiaden zákaz nehrozí. "Nikto spaľovacie motory nezakazuje. Automobilky (na elektromobily) samy prechádzajú, vidia to ako možnosť, ktorú si ten trh určí. Pri sériovej výrobe cena pôjde dole a bude dostupná ako u spaľovacích (motorov)," povedal Bartoš.
Petr Fiala by však chcel najprv znížiť ceny elektromobilov. "Auto nie je luxus, ale životná nutnosť," uviedol Fiala.
Okrem večernej debaty lídrov troch najsilnejších politických subjektov odvysielala televízia Nova podvečer debatu ďalších štyroch politických strán. Zúčastnili sa na nej predsedovia SPD, KSČM, ČSSD a hnutia Prísaha.

TUT BY MEDIA - 
Bieloruské úrady spustili vo štvrtok nové vyšetrovanie nezávislého spravodajského portálu TUT.by. Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) s tým, že k takémuto kroku došlo v čase, keď Minsk pokračuje v neustálych zásahoch proti nezávislým médiám aj slobode prejavu v krajine.
Bieloruský Vyšetrovací výbor vo štvrtok informoval, že nespresnený počet zamestnancov portálu TUT.by je podozrivý z podnecovania nenávisti v spoločnosti. Bližšie podrobnosti k prípadu však neposkytol. Novinárom hrozí až 12 rokov väzenia, približuje RFE/RL.
TUT.by bol svojho času najväčším spravodajským portálom v Bielorusku. Fungoval od roku 2000, no v máji bola jeho webová stránka zablokovaná a 15 ľudí s ňou spojených bolo zadržaných pre údajné daňové úniky. Vo väzbe alebo domácom väzení je dodnes 11 z nich, píše stránka RFE/RL.
Časť redaktorov TUT.by spustila po zablokovaní tohto portálu nový server s názvom Zerkalo.io, ktorý funguje od 8. júla mimo územia Bieloruska. Hodinu po spustení webstránky Zerkalo.io bol v Bielorusku prístup k nej zablokovaný. Zerkalo.io vo štvrtok naznačilo, že nové vyšetrovanie novinárov z TUT.by by mohlo byť odplatou práve za vytvorenie tohto nového spravodajského portálu.
Súd v Minsku vyhlásil ešte v auguste obsah webov TUT.by a Zerkalo.io za extrémistický. Šírenie obsahu týchto portálov je tak považované za správny delikt.
Portál TUT.by spravodajsky intenzívne pokrýval masové protesty, ktoré v Bielorusku vypukli vlani v lete proti Alexandrovi Lukašenkovi a jeho vyhláseniu za víťaza sporných volieb z 9. augusta 2020. Demonštranti žiadali Lukašenkovo odstúpenie, boli však potlačení tvrdými a niekedy aj násilnými zákrokmi bezpečnostných síl. Tie zadržali desaťtisíce ľudí, niekoľko demonštrantov bolo zabitých. Väčšina predstaviteľov bieloruskej opozície bola následne uväznená alebo prinútená odísť do exilu.
Bieloruská opozícia ani Západ neuznali Lukašenka za legitímneho prezidenta. Poukazovali na volebné podvody a žiadali o nové voľby s účasťou nezávislých pozorovateľov.
V Bielorusku medzičasom naďalej dochádza k zásahom voči nezávislým novinárom, predstaviteľom opozície či občianskej spoločnosti. RFE/RL v tejto súvislosti pripomína, že vo štvrtok boli na tresty odňatia slobody či podmienečné tresty odsúdení prinajmenšom traja občania za príspevky, ktoré zverejnili na sociálnych sieťach a v ktorých napádali políciu.

Copyright © TASR 2021

Nobelovu cenu mieru za rok 2021 získali Maria Ressová a Dmitrij Muratov

Nobelovu cenu mieru za rok 2021 získali

Maria Ressaová, Dmitrij Muratov

Maria Ressová a Dmitrij Muratov



Nobelovu cenu mieru za rok 2020 získali dvaja novinári — filipínska žurnalistka Maria Ressová a novinár pochádzajúci z Ruska Dmitrij Muratov za "svoje úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a trvalý mier". Oznámil to v piatok v Osle Nórsky Nobelov výbor. 


Zdroj: TASR

VÝROKY TÝŽDNA

  VÝROKY TÝŽDNA

„Hnutie Sme rodina zastáva názor, že riaditeľ RTVS má byť volený výlučne v parlamente.“ 
Tlačové oddelenie strany



"Komu z vlády dodávala Plačková kokaín, keď si vyjednala slobodu. Tu už končí akákoľvek sranda. Keď tento prípad porovnáme s prípadom Dušana Kováčika, tak rozhodnutie špeciálneho prokurátora nemôžme akceptovať. Nie je verejné tajomstvo, že Plačková a jej manžel sú na slobode preto, lebo dodávajú kokaín známym osobnostiam. V parlamente sedia ľudia, ktorí milujú kokaín. Chodia sem ľudia bez zreničiek. O tomto sa však nesmie hovoriť. A toto vám nevadí? Slovensko si zaslúži vysvetlenie. Musí prísť Lipšic a všetko vysvetliť, aj keď vieme, že tento človek je schopný urobiť akúkoľvek špinavosť."
Robert Fico 


„Ak minister hospodárstva Richard Sulík navrhuje zrušenie úradov práce, potom sa nám lepším krokom zdá byť zrušenie ministerstva hospodárstva. Riadenie energetiky môže prebrať ministerstvo financií, výstavu Expo v Dubaji môže zabezpečovať ministerstvo dopravy, ktoré má na starosti cestovný ruch.“
Milan Krajniak

7. 10. 2021

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

Politkovská – dva výstřely ve výtahu – dodnes neznáme vraha — ČT24 — Česká  televize


Vo štvrtok 7. októbra ubehlo presne 15 rokov od vraždy ruskej opozičnej novinárky Anny Politkovskej. Zároveň však týmto dátumom podľa ruských zákonov zaniká aj trestnoprávna zodpovednosť za trestný čin spojený s jej vraždou. Informoval o tom vo štvrtok ruský denník Kommersant s odvolaním sa na denník Novaja gazeta.
Podľa ruského trestného zákonníka je vinník oslobodený od zodpovednosti sa trestný čin po 15 rokoch od jeho uskutočnenia. V prípade uplynutia tejto lehoty však môže o predlžení trestnoprávnej zodpovednosti rozhodnúť súd.
Ako príklad predĺženia trestnoprávnej zodpovednosti uvádza Kommersant prípad bývalého gubernátora ruského Chabarovského kraja Sergeja Furgala. Ten je obvinený z objednávky dvoch vrážd a jednej vraždy v štádiu pokusu, a to aj napriek tomu, že sú všetky tieto zločiny už premlčané.
Novaja gazeta, v ktorej Politkovská pred smrťou pôsobila, uviedla, že bude žiadať obnovenie vyšetrovania prípadu vraždy novinárky. Okrem toho vo štvrtok plánuje Novaja gazeta uverejniť film, v ktorom odhalí závery vlastného vyšetrovania.
Annu Politkovskú, ktorú pre jej prácu označovali za "kritičku Kremľa", zastrelil 7. októbra 2006 vo vchode jej bytového domu v Moskve. Za jej vraždu odsúdili šesť ľudí vrátane jej vykonávateľa a organizátora. Kto bol objednávateľom vraždy, však nie je známe.
Za vraždu Politkovskej odsúdili v roku 2012 na 11 rokov aj zamestnanca Úradu ministerstva vnútra Ruskej federácie pre mesto Moskva, podplukovníka polície Dmitrija Pavľučenkova, ktorý sľúbil, že totožnosť objednávateľa vraždy odhalí. Nakoniec však tak neurobil.
Okrem Pavľučenkova odsúdili za účasť na vražde novinárky v roku 2014 ďalších piatich ľudí, ktorí však svoju vinu odmietajú. Za vykonávateľa vraždy je považovaný Rustam Machmudov, ktorého odsúdili na doživotie. Spolu s Machmudovom odsúdili aj jeho dvoch bratov — Džabraila na 14 rokov väzenia a Ibragima na 12 rokov. Na doživotie odsúdili aj jedného z organizátorov vraždy, Loma-Aliho Gajtukajeva, ktorý však v roku 2017 zomrel. Posledným obvineným je Sergej Chadžikurbanov, ktorý si odpykáva 20-ročný trest.
Politkovská počas svojej kariéry neraz dokumentovala udalosti priamo na miestach vojenských konfliktov. Písala napríklad reportáže z Čečenska, ale zaoberala sa aj ochranou ľudských práv. Novinárka tiež otvorene kritizovala vtedajšiu vládu, pričom kritike neušiel ani ruský prezident Vladimir Putin.


Bielorusko v napätí, Putin za rohom. Lukašenko pohrozil Moskvou - Svet -  Správy - Pravda.sk

Asi 200 ľudí bolo v Bielorusku zadržaných za urážlivé komentáre, ktoré zverejnili na sociálnych sieťach v súvislosti s nedávnou násilnou smrťou dôstojníka KGB v Minsku. Informoval o tom vo štvrtok bieloruský minister vnútra Ivan Kubrakov.
Podľa agentúry Interfax Kubrakov spresnil, že zadržané osoby na internete písali výzvy zabíjať "nielen príslušníkov KGB, ale aj občanov, ktorí majú iný názor".
"Preto vyzývam všetkých, aby sa zamysleli, zjednotili sa a žili v našej krajine v mieri," apeloval minister, ktorý súčasne vyzval manažérov podnikov, aby svojich zamestnancov poučili, "ako sa majú správať na ulici a ako sa správať na internete".
K zadržaniu kritikov súčasného režimu v Bielorusku došlo po prestrelke z 28. septembra v bytovom dome v Minsku, pri ktorej zahynuli vojak špeciálnych síl KGB Dzmitryj Fedasiuk a zamestnanec IT spoločnosti EPAM Systems Andrej Zeľcar.
KGB informovala, že Zeľcar zastrelil Fedasiuka pri zásahu komanda vojakov špeciálnych síl v jeho byte. Zeľcar prišiel o život pri odvetnej streľbe.
KGB vo vyhlásení zverejnenom na svojej webovej stránke uviedla, že bezpečnostné zložky v daný deň v Minsku zasahovali na adresách, kde sa "môžu nachádzať osoby zapojené do teroristických aktivít", pričom v jednom z bytov spustil paľbu "obzvlášť nebezpečný zločinec".
Generálna prokuratúra tvrdí, že príslušníci KGB konali v rámci zákona a do bytu vnikli na základe príkazu na domovú prehliadku.
Zeľcarova 40-ročná manželka, ktorá natáčala dianie v byte mobilným telefónom, bola zadržaná a je vo väzbe.
Bezprostredne bol o kauze informovaný aj Západom neuznávaný prezident Alexandr Lukašenko, ktorý nariadil situáciu prešetriť a poskytnúť pomoc rodine zastreleného príslušníka KGB.
S týmto prípadom súvisí aj zablokovanie prístupu na web denníka Komsomoľskaja pravda (KP), ktorý zverejnil článok o Zeľcarovi a v ňom vyjadrenie jeho spolužiačky, čo bieloruské úrady označili za snahu o "prikrášlenie páchateľa" trestného činu. Vedenie KP neskôr oznámilo, že zatvára svoju pobočku v Bielorusku.
Spravodajca KP v Bielorusku Henadz Mažejka bol zadržaný a vypočúvaný. Podľa bieloruských úradov novinár ešte pred svojím zadržaním v Bielorusku opustil územie republiky a pokúsil sa z Ruska odcestovať do tretej krajiny.
Ruské štátne médiá a dokonca aj hovorca Kremľa kritizovali uväznenie novinára a rada pre ľudské práva pri kancelárii ruského prezidenta vyzvala na Mažejkovo prepustenie na slobodu.
Deň po tragédii bieloruské diaspóry vo Varšave, v Kyjeve a vo Vilniuse uskutočnili akcie na pamiatku Andreja Zeľcara. Prívrženci Lukašenkovho režimu zasa nosili kvety k budovám KGB, aby si uctili pamiatku zastreleného dôstojníka.
Podľa politológa Valeryja Karbaleviča tento prípad a reakcia bieloruskej spoločnosti naň je dôkazom jej rozdelenia, keďže časť ľudí na strane vlády vníma ako obeť príslušníka KGB, zatiaľ čo prívrženci opozície považujú za hrdinu Zeľcara.
"Bieloruská spoločnosť je radikálne rozdelená a obe jej časti hodnotia akékoľvek udalosti v Bielorusku rôznymi spôsobmi, diametrálne odlišnými spôsobmi," poznamenal Karbalevič podľa webu Belaruspartizan.by s tým, že "keď Bielorusi strieľajú na Bielorusov, je to tragédia".

 Copyright © TASR 2021

 
 


Európska komisia dnes zverejnila výsledky svojho šiesteho hodnotenia kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete. Výsledky ukazujú zmiešaný obraz, keďže IT spoločnosti preskúmali 81 % oznámení do 24 hodín a odstránili v priemere 62,5 % označeného obsahu. Tieto čísla sú nižšie ako priemer zaznamenaný v rokoch 2019 a 2020. Zatiaľ čo niektoré spoločnosti sa zlepšili, výsledky iných sa jasne zhoršili. Tak ako v predchádzajúcich kolách monitorovania, hlavným nedostatkom zostáva nedostatočná spätná väzba na oznámenia od používateľov. Novinkou tohtoročného hodnotenia sú informácie poskytnuté IT spoločnosťami o opatreniach, ktoré prijali na boj proti nenávistným prejavom vrátane opatrení na automatické odhaľovanie takéhoto obsahu. Viac informácií nájdete v našej tlačovej správe a v tomto prehľade.

Podrobnosti:

Tlačová správa

Informačný prehľad

Kódex správania EÚ pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete

 

Zastrašovanie novinárov je na Slovensku aktuálna téma

 Zastrašovanie novinárov je 

 Mária Kolíková: Ak bude po rekonštrukcii vlády záujem, som pripravená sa na  rezort spravodlivosti vrátiť | Rádio Expres

na Slovensku aktuálna téma

 
Na Slovensku je zastrašovanie novinárov veľmi aktuálna téma. Povedala to ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nom. SaS), ktorá sa zúčastnila na rokovaní ministrov spravodlivosti krajín Európskej únie (EÚ) v Luxemburgu. Jednou z tém Rady EÚ v Luxemburgu bola práve ochrana novinárov a to, ako sa vysporiadať so spormi, ktoré sú vedené proti novinárom. Iniciatívny materiál k tejto téme pripravila eurokomisárka Věra Jourová. Ministerka spravodlivosti o tom informovala svojom profile na sociálnej sieti.

„Ja sa veľmi teším na debatu k tomuto materiálu. Myslím si, že aj pre Slovensko je to veľmi aktuálna téma, keď sa vysporadúvame so zastrašovaním novinárov a ešte stále nám ani neskončilo súdne konanie ohľadom vyvodenia trestnej zodpovednosti, ktorá súvisí s vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice,“ uviedla Kolíková.

Uviedla tiež, že rada ministrov rokovala aj o väzbe, konkrétne o procesných a materiálnych podmienkach väzby a lehotách, ktoré súvisia s väzbou. „Je to zase iniciatíva zo strany pána komisára Reyndersa. Teším sa, že sa budeme rozprávať o tom, či je na mieste, aby aj z európskej úrovne tu bol koncept, ktorý by mal viesť k harmonizácii aj v týchto témach. Ja si myslím, že áno a teším sa na debatu o tom,“ uzavrela slovenská šéfka rezortu spravodlivosti.

 

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

Nobelovu cenu za literatúru získal Abdulrazak Gurnah

 Nobelovu cenu za literatúru  

 Novelist Abdulrazak Gurnah: 'Something began to surface' | Financial Times

 získal Abdulrazak Gurnah


Nobelovu cenu za literatúru za rok 2021 získal spisovateľ Abdulrazak Gurnah pochádzajúci zo Zanzibaru "za svoj nekompromisný a súcitný prienik účinkov kolonializmu". Oznámila to vo štvrtok popoludní Švédska akadémia.
Gurnah je tanzánskeho pôvodu, narodil sa v roku 1948 a vyrastal na ostrove Zanzibar. Na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia prišiel do Británie ako utečenec. V exile začal písať a hoci jeho materinským jazykom bola svahilčina, jeho "literárnym nástrojom" sa stala angličtina, uviedla Švédska akadémia. Tento spisovateľ vydal celkovo desať románov a množstvo poviedok. Švédska akadémia spresnila, že ústrednou témou jeho diel je téma utečenca.
"Abdulrazak Gurnah píše o skúsenostiach utečencov. Zameriava sa na ich identitu a sebaobraz. Jeho postavy sa ocitajú na pomedzí kultúr a kontinentov – medzi životom, ktorý bol, a životom, ktorý sa objavuje. Je to neistý stav, ktorý sa nedá nikdy vyriešiť," uviedla Švédska akadémia.
"V Gurnahovom literárnom vesmíre sa všetko mení – spomienky, mená, identity. Nekonečný prieskum poháňaný intelektuálnou vášňou je prítomný vo všetkých jeho knihách," dodala akadémia.
Do nedávneho dôchodku bol Abdulrazak Gurnah profesorom angličtiny a postkoloniálnej literatúry na univerzite v Kente v meste Canterbury. V súčasnosti má 72 rokov.



Zdroj: TASR

Na hrane v TV JOJ

Na hrane v TV JOJ

Televízia JOJ po letnej pauze opäť ponúka svojim divákom politickú diskusnú reláciu Na hrane. Každý štvrtok večer si nenechajte ujsť naživo politický duel, aktuálne témy aj exkluzívne prieskumy. 

Každý týždeň, vo štvrtok večer, sa v štúdiu Na hrane stretávajú dvaja politici a venujú sa aktuálnym politickým a spoločenským témam. Diskusná relácia je výnimočná aj tým, že diváci majú možnosť zapojiť sa do diskusie a opýtať sa politikov, čo ich zaujíma prostredníctvom aplikácie. Ak sa otázky nepodarí zodpovedať v živom vysielaní, hostia sa im pokúsia venovať po skončení televíznej diskusie na webe www.hrane.joj.sk. Reláciu moderuje jej dramaturgička a skúsená politická redaktorka spravodajstva TV JOJ Jana Krescanko Dibáková. 

Pozvanie do diskusie prijali vo štvrtok 7. októbra poslanec NR SR Peter Pčolinský (SME RODINA) a Erik Tomáš, poslanec NR SR (HLAS-SD). Diskutovať budú o situácii v bezpečnostných zložkách, o voľbe prezidenta Policajného zboru podľa nových pravidiel, ale aj o zvyšovaní cien potravín, tovarov a energií a o kompenzačných opatreniach. 

Sledujte Na hrane vo štvrtok 7. októbra o 21:45 na JOJke.

. Väznenému Navaľnému udelili v neprítomnosti cenu za slobodu prejavu

Väznenému Navaľnému udelili v neprítomnosti
 cenu za slobodu prejavu


Väznenému ruskému opozičnému politikovi Alexejovi Navaľnému v stredu udelili v Nemecku mediálnu cenu M100 udeľovanú za zásluhy v boji za slobodu prejavu a médií. Ocenenie v mene Navaľného prevzal jeho blízky spolupracovník Leonid Volkov, informovala agentúra AFP.
"Samozrejme, ideme ďalej," vyhlásil Volkov, ktorý žije v exile, po prevzatí ceny v Postupime neďaleko Berlína. Napriek represiám zo strany Kremľa "sa nám podarilo dokázať, že korupcia je problém dotýkajúci sa ľudských práv," uviedol.
Ocenenie dostal Navaľnyj spoločne so svojou nadáciou Fond boja proti korupcii (FBK).
Mediálnu cenu M100 udeľuje od roku 2015 porota zložená z novinárov z celého sveta. Dostávajú ju jednotlivci alebo organizácie, ktoré sa angažujú v boji za slobodu prejavu a tlače.
Navaľnyj je za mrežami od polovice januára - hneďod svojho návratu do Ruska z liečenia v Nemecku, kde sa zotavoval z pokusu o otrávenie nervovoparalytickou látkou novičok. Vo väzení si má odsedieť dva a pol roka za údajnú spreneveru. Nadácia FKB bola v Rusku vyhlásená za extrémistickú organizáciu a následne bola zrušená.

Zdroj: TASR