MEDIA NEWS
V českej súkromnej televízii Nova sa vo štvrtok večer odohrala posledná televízna debata najväčších favoritov parlamentných volieb, ktoré sa budú konať v piatok a sobotu. Rečnícky súboj moderoval Rey Koranteng. Búrlivá diskusia sa strhla hlavne okolo ekonomických tém, ako sú zdražovanie elektriny alebo rast dlhu Českej republiky. Premiér Andrej Babiš (ANO) sa do konkurentov oprel s tým, že problematike nerozumejú.
Diskutovať prišli okrem Babiša aj líder koalície SPOLU Petr Fiala (ODS) a líder koalície PIRSTAN Ivan Bartoš (Piráti). Hlavnými témami boli COVID-19, ekonomika a klíma.
Prvou témou, ktorej sa politici venovali, bol covid. Všetci apelovali na očkovanie, ktoré považujú za zásadné v boji s pandémiou. Podľa Babiša je však situácia s covidom momentálne stabilná. "Sme pripravení na eventuálne zhoršenie. Je teraz iné kritérium, a to je počet hospitalizovaných, ktorý je nízky," povedal Babiš. Opozícia vládu kritizovala za nepodarenú očkovaciu kampaň.
Ďalšou témou bola ekonomika. Diskutovalo sa o zdražovaní elektriny aj rastúcej inflácii a znehodnocovaní úspor. Podľa lídra koalície SPOLU Petra Fialu môže za zdražovanie vláda, ktorá svojím zlým hospodárením ľuďom znehodnotila úspory. "Keby ste si v roku 2015 dali pod vankúš 1000 korún, tak teraz je z toho 850 korún," opísal Fiala. "Vláda si na svoje výdavky požičiavala a peniaze preto logicky strácajú hodnotu," povedal Bartoš.
Podľa Babiša však vláda investovala do ľudí. "My sme znížili dane, zvyšovali dôchodky, platy. Ľudia sa správali rozumne, peniaze neminuli. Opozícia argumentuje, že naši občania tým, že sme im dali peniaze, zvýšili infláciu - to je absurdné," povedal premiér. Dodal, že opozícia tomu nerozumie. "Pán politológ a pán ajťák tomu nerozumie," povedal na adresu Petra Fialu a Ivana Bartoša.
"Keď ste kupovali kaštiele vo Francúzsku, pán premiér, ja som riadil jednu z najväčších českých inštitúcií - Masarykovu univerzitu. Tak mi nehovorte, že tomu nerozumiem," reagoval ostro Fiala.
V debate zazneli aj hlasy manželiek všetkých troch lídrov. "Prečo by mal byť Andrej premiérom? Ja nikoho lepšieho vlastne nepoznám. Je urputný, takže všetko, čo si zaumieni, dosiahne. Som na neho neskutočne pyšná," povedala Monika Babišová.
"Má veľa životných aj profesijných skúseností a tiež veľa dobrých vlastností. Keď niečo začne, vždy to dotiahne do konca. Je veľmi vzdelaný a sčítaný," povedala o svojom mužovi Jana Fialová.
"Ivan by mal byť premiérom, pretože je to čestný človek. Mať premiéra, ktorý neklame a nekradne, by bola zmena, ktorú všetci potrebujeme, a dúfam, že aj zaslúžime," povedala na záver manželka Ivana Bartoša Lydie.
Ďalšou témou diskusie bola otázka klímy. Babiš tvrdo kritizoval Európsky parlament za iniciatívu proti spaľovacím motorom. "To je zase ten produkt Európskeho parlamentu, ten zeleno-pirátsky. Oni sa vôbec nespýtali ľudí, či si budú kupovať tie autá, alebo nie. My hovoríme, že nedopustíme, aby skončil predaj áut so spaľovacími motormi," vyhlásil.
Podľa Bartoša však žiaden zákaz nehrozí. "Nikto spaľovacie motory nezakazuje. Automobilky (na elektromobily) samy prechádzajú, vidia to ako možnosť, ktorú si ten trh určí. Pri sériovej výrobe cena pôjde dole a bude dostupná ako u spaľovacích (motorov)," povedal Bartoš.
Petr Fiala by však chcel najprv znížiť ceny elektromobilov. "Auto nie je luxus, ale životná nutnosť," uviedol Fiala.
Okrem večernej debaty lídrov troch najsilnejších politických subjektov odvysielala televízia Nova podvečer debatu ďalších štyroch politických strán. Zúčastnili sa na nej predsedovia SPD, KSČM, ČSSD a hnutia Prísaha.
Diskutovať prišli okrem Babiša aj líder koalície SPOLU Petr Fiala (ODS) a líder koalície PIRSTAN Ivan Bartoš (Piráti). Hlavnými témami boli COVID-19, ekonomika a klíma.
Prvou témou, ktorej sa politici venovali, bol covid. Všetci apelovali na očkovanie, ktoré považujú za zásadné v boji s pandémiou. Podľa Babiša je však situácia s covidom momentálne stabilná. "Sme pripravení na eventuálne zhoršenie. Je teraz iné kritérium, a to je počet hospitalizovaných, ktorý je nízky," povedal Babiš. Opozícia vládu kritizovala za nepodarenú očkovaciu kampaň.
Ďalšou témou bola ekonomika. Diskutovalo sa o zdražovaní elektriny aj rastúcej inflácii a znehodnocovaní úspor. Podľa lídra koalície SPOLU Petra Fialu môže za zdražovanie vláda, ktorá svojím zlým hospodárením ľuďom znehodnotila úspory. "Keby ste si v roku 2015 dali pod vankúš 1000 korún, tak teraz je z toho 850 korún," opísal Fiala. "Vláda si na svoje výdavky požičiavala a peniaze preto logicky strácajú hodnotu," povedal Bartoš.
Podľa Babiša však vláda investovala do ľudí. "My sme znížili dane, zvyšovali dôchodky, platy. Ľudia sa správali rozumne, peniaze neminuli. Opozícia argumentuje, že naši občania tým, že sme im dali peniaze, zvýšili infláciu - to je absurdné," povedal premiér. Dodal, že opozícia tomu nerozumie. "Pán politológ a pán ajťák tomu nerozumie," povedal na adresu Petra Fialu a Ivana Bartoša.
"Keď ste kupovali kaštiele vo Francúzsku, pán premiér, ja som riadil jednu z najväčších českých inštitúcií - Masarykovu univerzitu. Tak mi nehovorte, že tomu nerozumiem," reagoval ostro Fiala.
V debate zazneli aj hlasy manželiek všetkých troch lídrov. "Prečo by mal byť Andrej premiérom? Ja nikoho lepšieho vlastne nepoznám. Je urputný, takže všetko, čo si zaumieni, dosiahne. Som na neho neskutočne pyšná," povedala Monika Babišová.
"Má veľa životných aj profesijných skúseností a tiež veľa dobrých vlastností. Keď niečo začne, vždy to dotiahne do konca. Je veľmi vzdelaný a sčítaný," povedala o svojom mužovi Jana Fialová.
"Ivan by mal byť premiérom, pretože je to čestný človek. Mať premiéra, ktorý neklame a nekradne, by bola zmena, ktorú všetci potrebujeme, a dúfam, že aj zaslúžime," povedala na záver manželka Ivana Bartoša Lydie.
Ďalšou témou diskusie bola otázka klímy. Babiš tvrdo kritizoval Európsky parlament za iniciatívu proti spaľovacím motorom. "To je zase ten produkt Európskeho parlamentu, ten zeleno-pirátsky. Oni sa vôbec nespýtali ľudí, či si budú kupovať tie autá, alebo nie. My hovoríme, že nedopustíme, aby skončil predaj áut so spaľovacími motormi," vyhlásil.
Podľa Bartoša však žiaden zákaz nehrozí. "Nikto spaľovacie motory nezakazuje. Automobilky (na elektromobily) samy prechádzajú, vidia to ako možnosť, ktorú si ten trh určí. Pri sériovej výrobe cena pôjde dole a bude dostupná ako u spaľovacích (motorov)," povedal Bartoš.
Petr Fiala by však chcel najprv znížiť ceny elektromobilov. "Auto nie je luxus, ale životná nutnosť," uviedol Fiala.
Okrem večernej debaty lídrov troch najsilnejších politických subjektov odvysielala televízia Nova podvečer debatu ďalších štyroch politických strán. Zúčastnili sa na nej predsedovia SPD, KSČM, ČSSD a hnutia Prísaha.
Bieloruské úrady spustili vo štvrtok nové vyšetrovanie nezávislého spravodajského portálu TUT.by. Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) s tým, že k takémuto kroku došlo v čase, keď Minsk pokračuje v neustálych zásahoch proti nezávislým médiám aj slobode prejavu v krajine.
Bieloruský Vyšetrovací výbor vo štvrtok informoval, že nespresnený počet zamestnancov portálu TUT.by je podozrivý z podnecovania nenávisti v spoločnosti. Bližšie podrobnosti k prípadu však neposkytol. Novinárom hrozí až 12 rokov väzenia, približuje RFE/RL.
TUT.by bol svojho času najväčším spravodajským portálom v Bielorusku. Fungoval od roku 2000, no v máji bola jeho webová stránka zablokovaná a 15 ľudí s ňou spojených bolo zadržaných pre údajné daňové úniky. Vo väzbe alebo domácom väzení je dodnes 11 z nich, píše stránka RFE/RL.
Časť redaktorov TUT.by spustila po zablokovaní tohto portálu nový server s názvom Zerkalo.io, ktorý funguje od 8. júla mimo územia Bieloruska. Hodinu po spustení webstránky Zerkalo.io bol v Bielorusku prístup k nej zablokovaný. Zerkalo.io vo štvrtok naznačilo, že nové vyšetrovanie novinárov z TUT.by by mohlo byť odplatou práve za vytvorenie tohto nového spravodajského portálu.
Súd v Minsku vyhlásil ešte v auguste obsah webov TUT.by a Zerkalo.io za extrémistický. Šírenie obsahu týchto portálov je tak považované za správny delikt.
Portál TUT.by spravodajsky intenzívne pokrýval masové protesty, ktoré v Bielorusku vypukli vlani v lete proti Alexandrovi Lukašenkovi a jeho vyhláseniu za víťaza sporných volieb z 9. augusta 2020. Demonštranti žiadali Lukašenkovo odstúpenie, boli však potlačení tvrdými a niekedy aj násilnými zákrokmi bezpečnostných síl. Tie zadržali desaťtisíce ľudí, niekoľko demonštrantov bolo zabitých. Väčšina predstaviteľov bieloruskej opozície bola následne uväznená alebo prinútená odísť do exilu.
Bieloruská opozícia ani Západ neuznali Lukašenka za legitímneho prezidenta. Poukazovali na volebné podvody a žiadali o nové voľby s účasťou nezávislých pozorovateľov.
V Bielorusku medzičasom naďalej dochádza k zásahom voči nezávislým novinárom, predstaviteľom opozície či občianskej spoločnosti. RFE/RL v tejto súvislosti pripomína, že vo štvrtok boli na tresty odňatia slobody či podmienečné tresty odsúdení prinajmenšom traja občania za príspevky, ktoré zverejnili na sociálnych sieťach a v ktorých napádali políciu.
Bieloruský Vyšetrovací výbor vo štvrtok informoval, že nespresnený počet zamestnancov portálu TUT.by je podozrivý z podnecovania nenávisti v spoločnosti. Bližšie podrobnosti k prípadu však neposkytol. Novinárom hrozí až 12 rokov väzenia, približuje RFE/RL.
TUT.by bol svojho času najväčším spravodajským portálom v Bielorusku. Fungoval od roku 2000, no v máji bola jeho webová stránka zablokovaná a 15 ľudí s ňou spojených bolo zadržaných pre údajné daňové úniky. Vo väzbe alebo domácom väzení je dodnes 11 z nich, píše stránka RFE/RL.
Časť redaktorov TUT.by spustila po zablokovaní tohto portálu nový server s názvom Zerkalo.io, ktorý funguje od 8. júla mimo územia Bieloruska. Hodinu po spustení webstránky Zerkalo.io bol v Bielorusku prístup k nej zablokovaný. Zerkalo.io vo štvrtok naznačilo, že nové vyšetrovanie novinárov z TUT.by by mohlo byť odplatou práve za vytvorenie tohto nového spravodajského portálu.
Súd v Minsku vyhlásil ešte v auguste obsah webov TUT.by a Zerkalo.io za extrémistický. Šírenie obsahu týchto portálov je tak považované za správny delikt.
Portál TUT.by spravodajsky intenzívne pokrýval masové protesty, ktoré v Bielorusku vypukli vlani v lete proti Alexandrovi Lukašenkovi a jeho vyhláseniu za víťaza sporných volieb z 9. augusta 2020. Demonštranti žiadali Lukašenkovo odstúpenie, boli však potlačení tvrdými a niekedy aj násilnými zákrokmi bezpečnostných síl. Tie zadržali desaťtisíce ľudí, niekoľko demonštrantov bolo zabitých. Väčšina predstaviteľov bieloruskej opozície bola následne uväznená alebo prinútená odísť do exilu.
Bieloruská opozícia ani Západ neuznali Lukašenka za legitímneho prezidenta. Poukazovali na volebné podvody a žiadali o nové voľby s účasťou nezávislých pozorovateľov.
V Bielorusku medzičasom naďalej dochádza k zásahom voči nezávislým novinárom, predstaviteľom opozície či občianskej spoločnosti. RFE/RL v tejto súvislosti pripomína, že vo štvrtok boli na tresty odňatia slobody či podmienečné tresty odsúdení prinajmenšom traja občania za príspevky, ktoré zverejnili na sociálnych sieťach a v ktorých napádali políciu.
Copyright © TASR 2021
