Zomrela Naďa Urbánková

Zomrela Naďa Urbánková 

 

Vo veku 83 rokov zomrela v piatok česká speváčka a herečka Naďa Urbánková, držiteľka piatich Zlatých slávikov, interpretka hitov Drahý můj, Závidím alebo Vilém peče housky. Bola známa aj ako členka súboru divadla Semafor. Krátko pred smrťou bola hospitalizovaná s covidom.
Informoval o tom spravodajský server iDNES.cz s tým, že správu o Urbánkovej úmrtí oznámila jej dcéra Jana Fabiánová v sobotu na Facebooku.
Naďa Urbánková sa narodila 30. júna 1939 v meste Nová Paka ako Naděžda Balabánová. Vyštudovala strednú zdravotnícku školu v Trutnove. V roku 1957 sa stala diplomovanou zdravotnou sestrou, avšak tomuto povolaniu sa venovala len dva roky. Jej srdce patrilo spevu a herectvu, približuje iDNES.cz.
Ako herečka debutovala v roku 1959 v pardubickom divadle a potom pôsobila v pražskej Laterne magike. V roku 1964 ju režisér Ján Roháč obsadil do hudobného filmu Kdyby tisíc klarinetů a stala sa jednou z najvýraznejších tvárí divadla Semafor.
Pravidelne sa objavovala po boku Jiřího Grossmanna a Miloslava Šimka v ich Návštevných dňoch; Grossmann pre ňu otextoval piesne Drahý můj či Závidím. Neodmysliteľnou súčasťou jej imidžu sa stali výrazné okuliare, približuje iDNES.cz.
Urbánková bola od roku 1969 členkou skupiny Country Beat Jiřího Brabce, o tri roky neskôr po prvý raz zvíťazila v ankete Zlatý slávik. Uspela ešte štyrikrát, v rokoch 1973, 1974, 1975 a 1976. S Country Beatom navštívila okrem iného aj Nashville v Tennessee, považovaný za kolísku country hudby. V ďalších rokoch spolupracovala s orchestrom Václava Hybša a pôsobila aj v Hudobnom divadle Karlín.
Hrala vo filmoch Jiřího Menzela Ostře sledované vlaky, Skřivánci na niti a Na samotě u lesa, ďalej v poviedkovej komédii Zločin v dívčí škole; samu seba stvárnila v hudobnom filme Romance za korunu z roku 1975, kde účinkoval vtedajší výkvet domovskej pop music, približuje iDNES.cz. Objavila sa aj v seriáloch Rapl, Doktoři z počátků, Až po uši či Píseň pro Rudolfa III.
Naďa Urbánková bola trikrát vydatá. Najprv za Josefa Havlíka, po druhý raz za Jana Nemejovského, s ktorým mala dcéru Janu Fabiánovú, takisto speváčku. Jej tretím manželom bol herec
a režisér Karel Urbánek. Mala osemročný vzťah s hercom Josefom Abrhámom, s ktorým sa zoznámila v roku 1968 pri nakrúcaní televíznej inscenácie Bahno, sumarizuje uvedený spravodajský zdroj.
V osobnom živote sa jej vždy nie veľmi
darilo podľa vlastných predstáv. Ani jedno manželstvo sa nedalo považovať za vydarené, zažila krach v podnikaní a neúspešný pokus o politický angažmán.
Útechu nachádzala Naďa Urbánková vždy v speve a hudbe. V roku 2007 nadviazala spoluprácu s folkovou kapelou Bokomara a na Českom rozhlase Region moderovala reláciu Písničky pro Vysočinu. Česká televízia jej ponúkla miesto porotkyne v zábavnej hudobnej relácii Souboj hitů.
Obľúbená speváčka nikdy nezabudla na svoje pôvodné povolanie, všíma si iDNES.cz. Stala sa patrónkou strednej zdravotníckej školy v Prahe. "Zamestnanie zdravotnej sestry vnímam ako poslanie. Z vlastnej skúsenosti viem, že vľúdne slovo sestry je často účinnejšie než antibiotiká a transfúzia," vyhlsásila pri tejto príležitosti pred budúcimi sestričkami, dodáva iDNES.cz.

Zdroj: TASR

Zomrel Paco Rabanne

Zomrel Paco Rabanne 

 

Francúzsko-španielsky módny návrhár Paco Rabanne, známy svojimi excentrickými návrhmi odevov a založením jednej z najznámejších značiek vôní na svete, zomrel v piatok vo veku 88 rokov.
Rabannovu smrť pre tlačovú agentúru AFP potvrdila materská spoločnosť jeho značky, ktorá uviedla, že "svojou radikálnou víziou módy poznačil celé generácie a jeho odkaz bude žiť naďalej".
Rabanne sa stal známym vďaka svojej celosvetovo populárnej línii vôní, ako aj vďaka svojim výstredným názorom.
Navrhol aj ikonický kostým americkej herečky Jane Fondovej pre sci-fi film Barbarella z roku 1968 a šaty pre francúzske ikony Brigitte Bardotovú a Francoise Hardyovú.
Rabanne začal svoju kariéru ako spolutvorca hnutia "vesmírneho veku" v móde 60. rokov spolu s návrhármi, ako bol Pierre Cardin. Jeho prehliadka v roku 1966 mu priniesla okamžitú slávu, keď ohromil publikum "12 nenositeľnými šatami".
"Vždy som mal dojem, že som urýchľovač času," napísal Paco Rabanne v roku 2016.
Rabanne sa narodil vo vojenskej rodine v španielskom Baskicku neďaleko mesta San Sebastián. Jeho otec bol plukovníkom republikánskej armády, ktorého v roku 1936 počas španielskej občianskej vojny popravili nacionalistické sily generála Francisca Franca, uvádza spravodajská stanica BBC News.
V roku 1966 založil vlastný módny dom Paco Rabanne, ktorý získal medzinárodné uznanie. Jeho návrhy vyvolali chválu aj polemiku.
V roku 1999, po desaťročiach pôsobenia na pozícii jedného z najvýznamnejších inovátorov v módnom priemysle, Rabanne odišiel do dôchodku. Počas nasledujúcich 24 rokov sa na verejnosti objavoval už len zriedkavo.


Zdroj: TASR

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA 

 

MK SR: Ponechanie povinných príspevkov do fondov je nefér voči kultúrnej obci

 MK SR: Ponechanie povinných príspevkov 

 

do fondov je nefér voči kultúrnej obci

 

Ministerstvo kultúry (MK) SR hodnotí zachovanie povinných príspevkov do umeleckých fondov ako rozhodnutie proti kultúrnej komunite. "Považujeme za veľmi neférové, aby bola táto časť verejnosti naďalej zaťažovaná extra zdanením," uviedol rezort na sociálnej sieti v reakcii na stredajšie (1. 2.) neschválenie novely zákona o umeleckých fondoch v pléne Národnej rady (NR) SR.
MK zopakovalo, že návrh zrušiť povinné príspevky z odmien a honorárov tvorcov i výkonných umelcov vychádzal priamo z dlhodobej požiadavky kultúrnej obce a snahy finančne ju týmto aspoň čiastočne odbremeniť. "Mrzí nás, že sa medzi poslancami nenašlo dostatok podpory pre tých, ktorým by aj takáto minimálna zmena navyše pomohla. Je nám to ľúto aj vzhľadom na to, že samotný návrh prešiel riadnym legislatívnym procesom," dodalo ministerstvo.
Vedenie rezortu však zároveň nepovažuje ideu za stratenú. "Veríme, že tento zákon ešte nepovedal posledné slovo a že si jeho ideu v budúcnosti osvojí potrebná väčšina poslancov národnej rady," dodalo MK.
Poslanci NR SR v stredu neschválili vládnu novelu zákona o umeleckých fondoch z dielne MK SR. Návrhom sa mala od tohto roka zrušiť autorom a umelcom povinnosť odvádzať povinný dvojpercentný príspevok zo svojich odmien umeleckým fondom. Povinnosť odvodu mala odpadnúť aj dedičom autorských práv.
Zákon podporilo zo 137 prítomných 67 poslancov, proti bolo 43, zdržalo sa 27 poslancov a 13 boli neprítomní. Návrh nepodporili okrem iných opozičných poslancov ani poslanci Sme rodina, ktorí sa zdržali. Poslanci opozičnej SaS hlasovali za.
Právna úprava mala uviesť do trvalej formy doterajšie prechodné ustanovenie, ktoré z dôvodu dosahov pandémie ochorenia COVID-19 dočasne zrušilo povinnosť odvádzať dvojpercentný príspevok.

Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Súd v Moskve v utorok v neprítomnosti odsúdil novinára Alexandra Nevzorova na osem rokov väzenia za šírenie dezinformácií o ruskej armáde, informovala v stredu britská stanica BBC monitorovaná agentúrou TASR. Nevzorov má okrem toho štyri roky zakázané byť administrátorom sociálnych sietí.
Ruské orgány činné v trestnom konaní začali voči Nevzorovovi viesť vyšetrovanie na základe zákona, ktorý bol v Rusku prijatý v marci 2022. Za vedomé šírenie nepravdivých správ o ruskej armáde hrozí trest odňatia slobody až do výšky 15 rokov.
Ruské orgány vyčítajú Nevzorovovi najmä jeho príspevok týkajúci sa ostreľovania juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol zverejnený na platforme YouTube. Podľa ruských vyšetrovateľov tento príspevok sprevádzali aj "nehodnoverné fotografie civilistov zasiahnutých ostreľovaním".
Nevzorov okrem toho na svojom kanáli na YouTube, ktorý má 1,8 milióna odberateľov, deklaroval, že ruské jednotky ostreľovali pôrodnicu v Mariupole úmyselne.
BBC pripomenula, že Rusko toto tvrdenie rozhodne poprelo a obvinilo Ukrajinu zo "zinscenovanej provokácie".
Podľa BBC ruské úrady takto ignorujú početné svedectvá zahraničných novinárov i závery medzinárodných organizácií pre ľudské práva.
Nevzorov bol moskovským súdom súdený v neprítomnosti, pretože žije v zahraničí. V júni sa objavila informácia, že dostal ukrajinské občianstvo. Predtým bol v apríli ruským ministerstvom spravodlivosti vyhlásený za tzv. zahraničného agenta a v máji ho zaradili na zoznam hľadaných osôb a bol naňho vydaný zatykač.
Obžalovaní na základe zákona o dezinfomáciách o ruskej armáde boli už známi novinári, blogeri a politici. Nepodmienečné tresty za šírenie dezinformácií dostali napríklad politici Alexej Gorinov (sedem rokov väzenia) a Iľja Jašin (osem a pol roka).
Prvý rozsudok vynesený v neprítomnosti vynesený minulý týždeň nad expolicajtom Olegom Kašincevom, ktorý bol odsúdený na osem rokov väzenia.



Iránsky prezident Ebráhím Raísí uviedol, že sociálne siete WhatsApp a Instagram zostanú v krajine zablokované a obe platformy obvinil z podnecovania protivládnych protestov. TASR správu prevzala v stredu z agentúry AFP.
WhatsApp a Instagram vlastní americká spoločnosť Meta a podľa Raísího boli "počas nedávnych nepokojov v krajine koreňom neistoty".
"Tieto dve platformy budú môcť fungovať len vtedy, ak budú mať v krajine zákonného zástupcu zodpovedného za aktivity ich používateľov," povedal iránsky prezident v utorok večer v televíznom vysielaní.
Iránsky minister komunikácií Ísá Zárepúr v stredu uviedol, že "Najvyššia rada pre národnú bezpečnosť za prítomnosti prezidenta, šéfa súdnictva a predsedu parlamentu" schválila, že WhatsApp a Instagram zostanú zablokované.
Iránske úrady už zablokovali prístup na sociálne siete Facebook, Twitter, YouTube, Telegram a TikTok.
Protesty v islamskej republike vypukli v septembri minulého roka. Podnietila ich smrť 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorú zadržala mravnostná polícia pre údajné porušenie prísnych predpisov týkajúcich sa obliekania. Mladá žena zomrela 16. septembra v policajnej väzbe.
Už pred protestami bol prístup na internet v krajine obmedzený a na väčšinu zahraničných webových stránok sa dalo dostať len cez virtuálne privátne siete.




Copyright © TASR 2022



Google sa zaviazal vykonať vo viacerých svojich produktoch a službách zmeny, aby zladil svoje praktiky s právom EÚ – ide predovšetkým o nedostatočnú transparentnosť a nejednoznačné informácie pre spotrebiteľov. V roku 2021 Google vstúpil do dialógu so sieťou spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (sieť CPC), ktorú koordinuje Európska komisia a ktorú vedie holandský Úrad pre spotrebiteľov a trhy a belgické Generálne riaditeľstvo pre hospodársku inšpekciu. Na základe tohto dialógu Google súhlasil, že začne dodržiavať pravidlá EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa a zavedie zmeny na svojich stránkach Google Store, Google Play Store, Google Hotels a Google Flights. Google sa na základe dialógu zaviazal obmedziť svoju možnosť robiť jednostranné zmeny pri objednávkach, pokiaľ ide o cenu alebo stornovanie. Takisto prisľúbil vytvoriť e-mailovú adresu, ktorú budú môcť používať výhradne orgány na ochranu práv spotrebiteľov na nahlasovanie nezákonného obsahu a žiadosti o jeho rýchle odstránenie. Okrem toho Google súhlasil so zavedením celého radu zmien svojich praktík. Sieť CPC bude aktívne monitorovať plnenie týchto záväzkov. Vnútroštátne orgány budú monitorovať a presadzovať dodržiavanie predpisov v prípadoch, keď pochybnosti pretrvajú. Pôjde konkrétne o jednu praktiku, pri ktorej Google ešte úplne nedodržiava nariadenie o geografickom blokovaní. Spoločnosť totiž uplatňuje technické obmedzenia na používanie aplikácií, ktoré by inak boli v krajine, v ktorej sa používateľ dočasne nachádza, bežne dostupné. Google objasnil, že používatelia môžu zmeniť svoju krajinu pobytu raz za rok, ak chcú získať prístup k miestnym aplikáciám a hrám v inom členskom štáte. Táto zmena však môže viesť k strate získaného obsahu a platného kreditu, čo podľa nariadenia o geografickom blokovaní porušuje pravidlá.

Podrobnosti:

Tlačová správa

 

Rumunský súd v stredu potvrdil druhú 30-dňovú väzbu pre influencera Andrewa Tatea do 27. februára. Tridsaťšesťročného britsko-amerického občana zadržali koncom decembra v Bukurešti spolu s jeho bratom Tristanom a dvoma rumunskými ženami v súvislosti s obvineniami z obchodovania s ľuďmi, znásilnenia a členstva v organizovanej zločineckej skupine.
Súd 20. januára rozhodol o predĺžení väzby o ďalších 30 dní, kým bude polícia pokračovať vo vyšetrovaní, no Tate sa voči verdiktu odvolal, pričom spoločne s bratom obvinenia odmietajú.
Bývalý profesionálny kickboxer Tate, ktorý má milióny sledovateľov na sociálnych sieťach a v Rumunsku údajne žil od roku 2017, si pred časom vyslúžil zákaz od viacerých internetových platforiem pre jeho mizogýnne názory a nenávistné prejavy.
Rumunská agentúra DIICOT, ktorá sa venuje vyšetrovaniu organizovaného zločinu, ešte v decembri informovala, že identifikovala šesť pravdepodobných obetí sexuálne zneužitých organizovanou skupinou. Vyšetrovatelia sa snažia zistiť, či Tate lákal ženy do Rumunska na sľuby vážneho vzťahu alebo manželstva a neskôr ich nútil alebo zmanipuloval, aby pre neho pracovali ako modelky v chatovacích miestnostiach pre dospelých.
Obete údajne držali pod neustálym dohľadom a podrobovali „fyzickému násiliu a psychickému nátlaku“, skupina ich sexuálne zneužívala a nútili ich účinkovať v pornografii. Preverujú tiež obvinenia zo znásilnenia.

Zdroj: SITA

 

 

 

HOAX: Petr Pavel neoznámil, že chce zaviesť v ČR povinnú vojenskú službu

HOAX: 

Petr Pavel neoznámil, že chce zaviesť v ČR povinnú vojenskú službu 

Len niekoľko hodín po zvolení Petra Pavla za českého prezidenta 28. januára 2023 sa na sociálnych sieťach objavil falošný článok, podľa ktorého mal na svojej prvej tlačovej konferencii oznámiť opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby. Záznam z tejto konferencie však ukazuje, že Pavel nič také nepovedal. To, že ide o podvrh, potvrdil aj spravodajský server Novinky.cz, ktorého logo sa v zmanipulovanom príspevku objavilo. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Agentúra AFP si vypočula Pavlov prejav po vyhlásení výsledkov volieb, celý záznam následnej tlačovej konferencie, ako aj rozhovor s Českou televíziou z toho istého večera. Ani pri jednej príležitosti sa novozvolený prezident nezmienil o možnosti opätovného zavedenia základnej vojenskej služby.
Falošný článok využil aj dizajn webovej stránky spravodajského servera Novinky.cz. Príspevky na sociálnych sieťach obsahovali len obrázok, nie funkčný link či odkaz, keďže článok s takýmto znením na webovej stránke servera Novinky.cz nie je možné dohľadať.
Vladimír Dušánek, šéfredaktor servera Novinky.cz, pre AFP potvrdil, že ide o podvrh. Samotný spravodajský server uverejnil článok, v ktorom dezinformáciu vyvracia. "V povolebnej vlne podvodníci zneužívajú dizajn spravodajského portálu Novinky.cz a opäť strašia ľudí," uviedol server.
Takéto príspevky sú podľa AFP súčasťou dlhodobej dezinformačnej kampane, ktorej cieľom je presvedčiť čitateľov, že Pavel chce zatiahnuť Českú republiku do vojny, vyhlásiť všeobecnú mobilizáciu alebo znovu zaviesť základnú vojenskú službu.
Skutočnosť, že dezinformačné príspevky na sociálnych sieťach obsahovali len snímku obrazovky, a nie funkčný odkaz na webovú stránku Novinky.cz, naznačuje, že hoax bol pravdepodobne vytvorený manipuláciou so zdrojovým kódom skutočného článku v internetovom prehliadači.


Zdroj: TASR

 

Markíza, Expres a Nový Čas sú naďalej najpopulárnejšie slovenské médiá

Markíza, Expres a Nový Čas sú naďalej 

najpopulárnejšie slovenské médiá 

 

Televízia Markíza, Rádio Expres, denník Nový Čas, týždenník Plus 7 dní, dvojtýždenník TV Max a mesačníky Emma patrili v treťom a štvrtom kvartáli 2022 medzi najpreferovanejšie slovenské médiá. Vyplýva to z výsledkov národného prieskumu spotreby, médií a životného štýlu Market & Media & Lifestyle – TGI. Zber dát sa uskutočnil v termíne od 20. júna do 11. decembra na vzorke 4154 respondentov. TASR o tom informovala Linda Kleinertová zo spoločnosti Median SK.
Celková čítanosť celoštátnych denníkov dosiahla hodnotu 27 percent opýtaných - pri metodike "čítal posledné vydanie". Za posledných 14 dní denníky čítalo 56 percent opýtaných. Prvú pozíciu si udržal Nový Čas s 12 percentami. Nasledujú Pravda a Sme (po šesť percent) a Plus jeden deň (päť percent). Denník Šport má štvorpercentný podiel, Denník N a Hospodárske noviny dosiahli tri percentá.
Posledné vydanie týždenníka si aspoň prelistovalo 28 percent opýtaných. Najčítanejším bol týždenník Plus 7 dní (päť percent). Štvorpercentnú čítanosť má týždenník Život. O jedno percento menej obyvateľov SR číta Báječnú ženu, Eurotelevíziu, Nový Čas Nedeľa a Rytmus života, dve percentá si prečíta Nový Čas pre ženy a Slovenku. Sieť týždenníkov Regionálne noviny (RegionPRESS) dosiahla sedem percent a sieť Petit Press MY noviny trojpercentnú čítanosť.
Čítanosť pri dvojtýždenníkoch predstavuje 13 percent vo veku od 14 do 79 rokov. Najčítanejším bol TV max (šesť percent). Nasleduje Relax so štyrmi percentami, Tele plus a 100+1 s dvomi percentami a Žena a život s jedným percentom. Sieť titulov ECHO Dvojtýždenníky má čítanosť dve percentá.
Celková čítanosť mesačníkov bola v sledovanom období na úrovni 43 percent. Najviac (šesť percent) mal časopis Emma, päťpercentnú čítanosť dosiahli mesačníky Zdravie a Evita magazín. So štyrmi percentami nasledujú Záhradkár, Doma v záhrade, Futbal magazín a Autožurnál.
Celková počúvanosť rádií v parametri "počúval včera" predstavovala 50 percent populácie. Prvú pozíciu si udržalo Rádio Expres so 17 percentami, nasledujú Rádio Slovensko (14 percent) a Fun rádio (desať percent). Rádio Európa 2 dosiahlo osempercentnú počúvanosť, Rádio Vlna sedem percent, Rádio Melody si zaplo šesť percent. Siedmou najpočúvanejšou stanicou bolo Rádio Regina (päť percent).
Celková počúvanosť rádií v parametri "počúval posledný týždeň" dosiahla hodnotu 93 percent. Prvé miesto obsadilo opäť Rádio Expres (40 percent), nasledujú Fun rádio (27 percent) a Rádio Slovensko (26 percent). Dvadsaťdva percent počúvalo aspoň raz týždenne Rádio Európa 2, nasledujú Rádio Vlna (21 percent) a Rádio Melody (14 percent). Sedmičku uzatvára opäť Rádio Regina s desiatimi percentami.
Sumárna sledovanosť všetkých televízií bola 74 percent, čo predstavuje viac ako tri milióny divákov. Najsledovanejšou bola TV Markíza s 34 percentami, druhá TV Joj zaznamenala 27 percent a tretia verejnoprávna Jednotka RTVS dosiahla 24-percentnú sledovanosť. Rovnaké poradie predstavuje aj trhový podiel - TV Markíza (28 percent), TV Joj (16 percent), Jednotka RTVS (14 percent).

Zdroj: TASR

Verejné vypočutie kandidátov na členov Rady pre mediálne služby

Verejné vypočutie kandidátov na

 

 členov Rady pre mediálne služby

Verejné vypočutie kandidátov na členov Rady pre mediálne služby v rámci 76. schôdze Výboru NR SR pre kultúru a médiá sa uskutoční v pondelok 30. januára v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu. 

Program: 09.45 Vstup a registrácia akreditovaných zástupcov médií

10.00 1. Verejné vypočutie kandidátov na členov Rady pre mediálne služby 

2. Rôzne Po skončení verejného vypočutia bude pokračovať zasadnutie výboru. 

Verejné vypočutie kandidátov na členov Rady pre mediálne služby bude možné sledovať naživo na webovej stránke Národnej rady SR v sekcii Mediaportal.

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

 NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

 TA3 V politike v nedeľu o 11.00:

 
- Michal Šipoš, predseda poslaneckého klubu, OĽANO
- Peter Pčolinský, predseda poslaneckého klubu, hnutie Sme rodina
- Anna Zemanová, predsedníčka poslaneckého klubu, strana Sloboda a     Solidarita
- Richard Takáč, podpredseda strany Smer-SD

 

 

O 5 minút 12, naživo v nedeľu 13. 11. 2022 od 11:55 h, Jednotka a vo vysielaní :24.

   

Hostia:

• predseda NR SR, predseda hnutia Boris Kollár (Sme rodina);
• poslanec NR SR, predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini (nezaradený).

Témy:

• schválenie zmeny ústavy;
• stanovenie termínu predčasných volieb;
• vládnutie do volieb;
• predvolebný postup a kampaň, povolebný vývoj.

Reláciu moderuje Marek Makara.

     

 

Slovensko delí od predčasných volieb už len jedno hlasovanie v parlamente. Opozícia so septembrovým termínom volieb nesúhlasí a navrhuje predčasné voľby v máji alebo júni. Najväčšiu šancu na podporu 90 poslancov má zatiaľ len septembrový termín, hoci prezidentka Zuzana Čaputová apeluje na voľby v prvom polroku. 

 

Parlament okrem zmeny ústavy, ktorá umožní predčasné voľby, schválil aj zakotvenie jedného volebného obvodu, poslanci ale nepodporili ústavnú ochranu špeciálnej prokuratúry. 

  blížiacimi sa voľbami už dochádza k spájaniu menších strán a vytváraniu nových koalícií. Nový politický projekt - Modrú koalíciu - predstavil aj bývalý premiér Mikuláš Dzurinda.

 

Aj o týchto témach sa bude moderátor Michal Kovačič už túto nedeľu 29. januára 2023 v relácii Na telo rozprávať s podpredsedom parlamentu za OĽaNO Gáborom Grendelom, poslancom Smeru-SD Jánom Podmanickým a poslankyňou SaS Janou Bittó Cigánikovou. 

 

Relácia Na telo sa tradične začína o 13:00 hod. na obrazovkách TV Markíza a webe TVnoviny.sk.