4. 10. 2008
Vice Presidential Debate Gov. Palin vs. Sen. Biden
IVO BAROMETER-Nezávislé médiá a médiá verejnej služby
Nezávislé médiá a médiá verejnej služby
V treťom štvrťroku bolo zrejme najsledovanejšou udalosťou uplatňovanie nového tlačového zákona. V prvých mesiacoch jeho uplatňovania však zatiaľ nedošlo k jeho zneužívaniu na masívnejšie ataky voči printovým médiám. Znepokojujúcejšie však boli pokračujúce ataky na novinárov zo strany niektorých predstaviteľov vládnej koalície, ako aj stupňujúce sa aktivity smerujúce k obmedzeniu nezávislosti médií verejnej služby – tieto aktivity sa diali v rovine personálnej, legislatívnej, ako aj v rovine rozhodnutí regulačných orgánov. Vzhľadom na vývoj okolo tlačového zákona sa otvára otázka, či boli stanoviská médií a mimovládnych organizácií ohlasujúce zásah proti slobode tlače zbytočnou a hysterickou reakciou. Zbytočnou určite nie. „Ťaženie“ voči právu na odpoveď počas prijímania normy, ktoré vyvolalo v malej miere ohlas aj za hranicami krajiny, deklasifikovalo nový inštitút čitateľskej reakcie na pochybný a nedemokratický nástroj. Ak by (v prvom rade koaliční) politici začali húfne zasielať žiadosti o odpoveď, vyvrátili by slová premiéra Roberta Fica o tom, že právo na odpoveď je určené občanom, nie politikom. Významným krokom k obmedzeniu nezávislosti verejnoprávnej televízie bol „nenápadný“ návrh na obmedzenie reklamy v STV. To všetko v čase, keď nie je doriešená zmluva so štátom a ministerstvo kultúry v podstate poza chrbát médií verejnej služby pripravuje zásadné rozhodnutia o výstavbe spoločného mediálneho komplexu, do ktorého by sa mali STV aj SRo presťahovať. Je neakceptovateľné, že zástupcovia STV ani SRo nemajú reálny dosah na konečné rozhodnutie v tejto veci, napriek tomu, že ide o rozhodnutie, ktoré sa týka ich budúcnosti, nakladania s ich majetkom a plnenie služby verejnosti, ktorá im vyplýva zo zákona. Z pohľadu nového zákona, ktorý robí z Tlačovej agentúry SR verejnoprávnu inštitúciu možno ako nedostatok vnímať nevysporiadanie návrhu s uplatňovaním článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Nevysporiadanie sa s podmienkami rozhodnutia EK 2005/842/ES môže spochybniť naplnenie podmienok štátnej pomoci, ktoré v prípade TA SR už EK od Slovenskej republiky vyžadovala, a to do tej miery, že by sa poskytovaná štátna pomoc nemusela považovať za vyňatú z oznamovacej povinnosti.
Superstar Sk vs. svet again
3. 10. 2008
UPC NEWS
SLOVAK RADIO NEWS

List generála predsedovi
Vážený pán predseda, vážení členovia Rady STV,
vzhľadom k medializovaným výstupom Ing. Šrámkovej a Mgr. Kolevskej po ich odchode z STV, Vás v záujme ochrany a dobrého mena Slovenskej televízie žiadam o zaujatie stanoviska. Vyjadrenie Ing. Šrámkovej totiž spochybňuje nielen jej prácu a pôsobenie v STV, ale aj celý manažment STV, Radu STV i Vás pán predseda osobne, nakoľko ste dňa 2. septembra 2008 predložili do Výboru NR SR pre kultúru a média „Správu o činnosti a hospodárení Slovenskej televízie za I. polrok 2008“, na príprave ktorej sa Ing. Šrámková osobne podielala. Výsledky hospodárenia a informácie v správe nie sú totožné s jej uvedenými výstupmi v médiách. S pozdravom Mgr. Štefan Nižňanský, generálny riaditeľ
Stanovisko k vyjadreniam bývalých členiek manažmentu STV
SLOVAK MEDIA NEWS
Novelu tzv. zástrčkového zákona dnes do parlamentu predložila opozičná SDKÚ-DS. Ako na dnešnej tlačovej besede informoval podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš, platný zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou (STV) a Slovenským rozhlasom (SRo) považujú za nespravodlivý, nesolidárny a ako ukázala prax aj za neefektívny. SDKÚ-DS navrhuje, aby verejnoprávne médiá boli platené priamo zo štátneho rozpočtu, ročne by mali podľa návrhu spolu dostať 0,9 percenta z výdavkov štátneho rozpočtu, teda približne 3,6 mld. Sk (119 498 108 €). STV by mala ročne dostať 0,6 % a ročným príjmom SRo by malo byť 0,3 % z výdavkov štátneho rozpočtu. Mikloš tvrdí, že tieto zdroje by im stačili, nezadlžovali by sa a nemuseli žiadať vládu o dotácie. Zvýšila by sa tým ich ekonomická a teda aj politická nezávislosť. Zdôraznil, že platenie STV a SRo z verejných výdavkov by bolo výnimočné a slúžilo by pre zvýšenie ich nezávislosti. Nemalo by sa uplatňovať v iných oblastiach.
Podpredseda SDKÚ-DS považuje súčasný zákon za nespravodlivý, lebo za televíziu a rozhlas musia platiť aj tí, ktorí nemajú prijímače, alebo program STV a SRo nesledujú. Mesačné platby 140 korún za STV a SRo podmienené elektrickou prípojkou označil Mikloš za daň na hlavu, ktorá sa vyberá bez ohľadu na príjem platiteľa. Rovnakú sumu platia miliardári aj ľudia, ktorí žijú na hranici životného minima, povedal. S rovnakým návrhom zákona prišla SDKÚ-DS minulý rok v máji, ešte pred prijatím súčasného zástrčkového zákona. Tentoraz však má SDKÚ-DS podľa Mikloša aj ďalší argument na jeho zmenu. Prax totiž ukázala, že výber podľa elektrickej zástrčky je neefektívny. "Ukazuje sa, že týmto zákonom sa vyberie ročne o 700 miliónov korún (23 235 743 €) menej, ako boli pôvodné predpoklady ministerstva kultúry a vlády," konštatoval a dodal, že náklady na výber platieb pre STV a SRo sú pritom 110 miliónov korún ( 3 651 331€) ročne.
Novela zástrčkového zákona je jedným z opatrení, ktoré chce SDKÚ-DS predkladať v rámci svojej programovej alternatívy pod názvom Slovensko má na viac.
V rámci programu ponúknuť viaceré opatrenia, novely existujúcich zákonov aj návrhy zákonov nových. Majú zabezpečiť tri ciele: udržať ekonomický rast Slovenska, zlepšiť verejné služby štátu, napríklad v zdravotníctve, školstve či v súdnictve a výraznejšie podporiť strednú vrstvu, najmä rodiny s deťmi. Do tzv. rodinného balíka opatrení, ktoré najväčšia opozičná strana chce pripraviť, patrí aj novela zástrčkového zákona. Okrem toho chce SDKÚ-DS pripraviť aj pozmeňovací návrh k zvýšeniu nezdaniteľného minima z dnešných 103-tisíc korún ( 3 419 €) na 121-tisíc korún ( 4 016 €) ročne. Pozmeňovacím návrhom chce napríklad tiež presadiť zvýšenie materského príspevku z 55 % hrubého platu na 100 % čistého platu a predĺžiť ho z 28 týždňov na jeden rok po narodení dieťaťa. Podporu k novelizovaniu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo chce hľadať najmä u opozície.
Mienkotvorné slovenské médiá ako aj vládni a opoziční politici naleteli podľa predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Pála Csákyho na provokáciu troch novinárov a vykonštruovali tým smiešne provinčný cirkus, ktorého sme svedkami už piaty deň. Ako uviedol Csáky pre agentúru SITA v dnešnom písomnom stanovisku, celú kauzu vyvolal novinár, ktorý bol pred šiestimi rokmi vylúčený z SMK, pretože bol konfrontačný. Podľa Csákyho paniku chcel zámerne vyvolať aj ďalší novinár, ktorý je korenšpodentom jedného maďarského denníka. Zároveň dodal, že na základe bulvárnych informácií slovenskú verejnosť zámerne nekorektne informoval redaktor slovenského denníka. "Slovensko sa týmto hystericko-nacionalistickým cirkusom zviditeľnilo nie pozitívne pred civilizovaným svetom,“ uviedol Csáky. Zároveň pripomenul, že politici SMK sa nezúčastnili tohto smutného procesu a komunikovali s médiami korektnou formou.
Predseda SMK má teraz podľa vlastných slov problémy vysvetľovať, čo sa deje na Slovensku. V tejto súvislosti chce na najvyšších európskych fórach otvoriť tému, či má poslanec NR SR právo slobodne sa stretnúť s poslancom Európskeho parlamentu a slobodne sa porozprávať o všetkom, čo nie je v rozpore s Ústavou a zákonmi SR.
Predseda SMK Pál Csáky podľa denníka Sme hovoril v sobotu v Dunajskej Strede, po rokovaní so známym lídrom maďarských radikálov v Rumunsku Lászlóm Tőkésom, o maďarskej autonómii na Slovensku. Riadiť by ju podľa neho mohol menšinový miniparlament. Csáky mal Tőkésovi ponúknuť na preštudovanie vlastný plán autonómie vypracovaný v čase, keď bol podpredsedom vlády. Europoslanec Tőkés je predsedom Rady autonómie Karpatskej kotliny, ktorú založil. SMK sa na činnosti rady zúčastňuje len ako pozorovateľ, o členstve v rade by mala SMK podľa Csákyho rokovať v blízkom čase. Csáky na článok zareagoval písomným stanoviskom, podľa ktorého nehovoril s Tőkésom o autonómii. Mal tam hovoriť o odborných predstavách Sekcie ľudských práv a národnostných menšín Úradu vlády SR z obdobia 2003 až 2005, ktorému sa Úrad vlády SR venoval na základe programového vyhlásenia vlády SR. V tých rokoch bol podpredsedom vlády. Zn. Kto mi požičia auto ?
Vážení kolegovia, vzhľadom na to, že viacerí z Vás vyjadrili znepokojenie nad vývojom aktuálnej situácie a zároveň novinári požadujú stanovisko Rady STV, navrhujem zvolať mimoriadne zasadnutie Rady STV v zmysle čl. 5 ods. 4 rokovacieho poriadku.
Zo sekretariátu GR STV predbežne potvrdili termín štvrtok 9.10.2008, súčasne s tým predseda DK STV mi telefonicky povedal, že do stredy 8.10. by mala DK STV zaujať stanovisko k uzneseniu Rady STV č. 108/2008.
Miesto: v zasadačke na VIII. posch. BTP, Mlynská dolina, Bratislava ,Termín: štvrtok 9.10. 2008 o 10,00
Návrh programu: 1. Otvorenie zasadnutia – voľba overovateľa zápisu. ;2. Informácia a stanovisko GR STV k aktuálnej situácii. ;3. Informácia o činnosti DK STV a stanovisko DK STV k uzneseniu č. 108/2008 ; 4. Rôzne. V zmysle Rokovacieho poriadku Rady STV čl. 5 ods. 4 predseda rady zvolá rokovanie, ak ho o to písomne požiada najmenej päť členov rady alebo Dozorná komisia STV, ktorí navrhnú program rokovania a predložia podkladové materiály podľa bodu 6. V takom prípade predseda rady zvolá rokovanie rady do 10 dní, inak v najbližšom možnom termíne. Z uvedeného dôvodu na zvolanie zasadnutia je nevyhnutné, aby s týmto návrhom súhlasili minimálne ďalší 4 členovia rady. S pozdravom ,Mgr. Bohumír Bobocký ,predseda Rady STV
Faustian bargain THREE
Pripomienky všeobecné
Účelom navrhovanej koncepcie je vytvorenie strednodobej stratégie tvorby, výroby a vysielania programovej služby verejnoprávnymi vysielateľmi, ktorá sa bude opierať o transparentné ekonomické a rozpočtové podmienky využívania úhrad za služby verejnosti a príspevku štátu. Účelom zmlúv bude taktiež vytvorenie systému, ktorý zabezpečí stabilitu financovania verejnoprávnych vysielateľov. Samotný materiál je však zatiaľ príilš nekonkrétny, nekonzistentný a niekedy aj v rozpore s existujúcimi právnymi predpismi, ktoré, paradoxne, nenavrhuje novelizovať Materiál opäť vychádza z veľmi nepresnej analýzy Optimalizácia infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie. Tento materiál je v mnohom protirečivý, akoby nebral do úvahy diváka, ktorého preferencie sú iné ako ideál a kreatívnosť . Zavrhnutie ratingov, ale súčasne aj vízia o zachovaní najmenej tretinového podielu na diváckom trhu je typickým protirečivým prvkom . Materiál podceňuje predovšetkým u mladej generácie zmeny v diváckom správaní. Tie nie sú postupné, a rozhodne sú rýchlejšie, ako sa uvádza. Verejnoprávne médiá v tejto oblasti prechádzajú u nás ešte len procesom hľadania a jeho doba môže byť pre ne smrteľná. Materiál paradoxne navrhoval zvýšenie percenta vysielacieho času, vyhradeného reklame pre verejnoprávnych vysielateľov , ale predkladateľ koncepcie napokon navrhol pre STV zníženie podielu .Nadšenie z internetu bolo síce namieste, ale nedá sa predpokladať, že aj pri najoptimistickejšom vývoji by by z reklamy na internete televízna verejná služba mohla v horizonte 3-4 rokov vygenerovať dodatočné zdroje cca 100 až 150 mil. SKK ročne. Medziročný nárast objemu inzercie na internetových médiách prevádzkovaných členmi Asociácie internetových médií dosiahol v roku 2006 až 33 %. V hodnotovom vyjadrení to znamená publikovanú reklamu v objeme 306,7 mil. Sk. Je teda viac ako nereálne počítať s touto sumou. Zanedbať však nové médiá, ako sa to tým verejnoprávnym v súčasnosti darí , by bolo hriechom. Takisto si nemyslím, že cesta sekundárnych bezplatných kanálov je cestou pre STV. STV bude mať sama ťažkosti s digitalizáciou a uvedením štyroch kanálov ú z toho dvoch nových /, pričom sa sama bezdôvodne a trestuhodne vzdala toho najcennejšie- informačného spravodajského digitálneho kanála.
VÝROKY TÝŽDŇA
2. 10. 2008
MEDIA NEWS
Copyright © TASR 2008
SLOVAK MEDIA NEWS
Bývalý moderátor spravodajstva súkromnej televízie Markíza Ľubomír Karásek dnes prežil ďalšiu autonehodu, z ktorej vyviazol s početnými zraneniami. Pri obci Zavar neďaleko Trnavy nedal autu, v ktorom bývalý moderátor cestoval, prednosť iný vodič. Napísal to dnes portál www.markiza.sk. Karásek prekonal vážnu haváriu v roku 2005, po ktorej sa prestal objavovať na obrazovkách.
Karásek si podľa portálu dolámal rebrá a má narazenú slezinu, previezli ho preto do nemocnice, kde si ho nechali na pozorovanie.
Vážne zranenia utrpel Karásek pri nehode pred viac ako tri a pol rokom, keď narazil na diaľnici neďaleko Senca do betónových zátarasov.
Médiá v uplynulých týždňoch venovali pozornosť kolízii ďalšieho moderátora správ Markízy Rastislava Žitného, ktorý koncom júna na Záhorí autom narazil do rodiny na bicykloch. Haváriu neprežil päťročný chlapček, jeho 33-ročný otec i moderátor sa ťažko zranili.
Copyright © ČTK 2008
Okresný súd Bratislava V. zamietol dnes žalobu ministra spravodlivosti Štefana Harabina na Spoločnosť 7 Plus, ktorá vo svojom týždenníku uverejnila článok s názvom "Nedotknuteľný". Minister žiadal úhradu nemajetkovej ujmy jeden milión Sk (33.194 eur).
Okresný súd už raz v tejto veci vyniesol rozsudok, po odvolaní spor skončil na Krajskom súde v Bratislave. Čas rozsudku však zostala právoplatná, preto dnes súd rozhodoval len o výške nemajetkovej ujmy. Pôvodne minister žiadal jeden milión Sk, súd mu však aj po dnešnom rozhodnutí priznal len 52.000 Sk (1.726 eur). Okrem zaplatenia tejto sumy sa vydavateľ musí Harabinovi ospravedlniť.
O spornom článku v týždenníku Plus 7 dní, ktorý publikovali v prvej polovici roku 2005, sudkyňa povedala, že je na hrane slušnosti. Podľa týždenníka mal Harabin ako sudca Najvyššieho súdu SR vyhodiť z kancelárie policajtov, ktorí mu priniesli predvolanie na výsluch.
Minister Harabin odišiel dnes zo súdnej siene ešte pred skončením pojednávania. Z dnešného rozsudku tiež vyplýva, že žiadna zo zúčastnených strán nemá nárok na náhradu trov konania. Voči rozhodnutiu sa môžu sporné strany odvolať.
Copyright © TASR 2008
Záporožci píšu list tureckému sultánovi
Plne potvrdzujem to, čo uvádza bývalá Riaditeľka programu STV pani Kolevská vo svojom stanovisku k situácii v Slovenskej televízii. Nie je náhoda, že ráno 29.9.2008 som na základe naivných, vykonštruovaných a ničím nepodložených dôvodov dostala okamžitú výpoveď a hneď po mne aj riaditeľka programu. Ako uvádza pani Kolevská vo svojom stanovisku, jej dohoda bola vynútená. Vzhľadom k tomu som sa rozhodla zverejniť okolnosti môjho „okamžitého skončenia pracovného pomeru“ zo strany STV. V STV som pracovala 32 rokov, okrem toho som 2 roky pôsobila na podobnej pozícii v Českej televízii. STV som vždy vnímala ako inštitúciu hospodáriacu s verejnými zdrojmi, teda prostriedkami nás všetkých, ktoré sú vytvárané všetkými vrstvami obyvateľov SR, vrátane dôchodcov. STV je teda povinná nielen zo zákona, ale aj morálne zachovávať hospodárnosť a efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov a transparentne preukazovať ich použitie. Súčasný generálny riaditeľ spolu riaditeľom výroby však zaobchádza s verejnými zdrojmi v duchu „z cudzieho krv netečie“. Hoci STV permanentne zápasí s nedostatkom zdrojov na zabezpečenie úloh, ktoré je povinná plniť zo zákona, toto vedenie nehospodári zmysluplne ani s tým, čo má k dispozícii. Z uvedených dôvodov cítim povinnosť poukázať na nekompetentné a nekorektné konanie generálneho riaditeľa nielen voči útvaru, ktorý som riadila, ale aj voči mojej osobe. Základnou povinnosťou a úlohou Útvaru kontrolingu je sledovať a poskytovať relevantné informácie o plnení Programového konceptu vo väzbe na dodržanie Súhrnného plánu a rozpočtu STV na rok 2008 tak, ako bol schválený Radou STV. Oblasť programu i oblasť rozpočtu sú spojené nádoby, ktoré nie je možné plánovať, sledovať a vyhodnocovať oddelene. Výstupy, ktoré poskytuje kontroling manažmentu, sú vážnym indikátorom fungovania alebo nefungovania inštitúcie, pretože prierezovo za celú STV poukazujú na možné riziká a hrozby. Pred svojím zvolením pán Nižňanský jasne deklaroval vo svojom projekte význam a osobitné postavenie kontrolingu. Po jeho zvolení do funkcie sa stal kontroling veľmi rýchlo nepohodlným nástrojom riadenia. Jedným z prvých krokov po nástupe do funkcie generálneho riaditeľa bola snaha nepohodlný a nepríjemný kontroling „upratať“ v rámci ním navrhovanej organizačnej zmeny na nižší stupeň riadenia. Avšak Rada STV organizačnú zmenu neschválila a svojím uznesením zaviazala GR ponechať kontroling na pôvodnej úrovni. Výstupy kontrolingu poskytované GR vo väčšine prípadov zostali bez reakcie, t.j. neprijímali sa nevyhnutné opatrenia, ktoré by zabránili negatívnemu smerovaniu. Najčastejšou reakciou boli konfrontačné vystúpenia riaditeľa výroby, ktorý si osoboval právo zasahovať do všetkého a najmä nad rámec jeho kompetencií. Samozrejme bez akejkoľvek zodpovednosti a s tichým súhlasom generálneho riaditeľa. Útvar kontrolingu pod mojím vedením predkladal objektívne a relevantné informácie o výkonoch výroby a vysielania vo väzbe na finančné zdroje, súčasne s tým upozorňoval na riziká a navrhoval alternatívne riešenia a postupy. Všetky tieto informácie boli zo strany vedenia prijímané so spochybňovaním. Snaha udržať rozpočtovú disciplínu bola riaditeľom výroby pánom Dobišom neustále a hrubo spochybňovaná, nakoľko útvar kontrolingu a program upozorňovali hlavne na problémy pri výrobe dabingu a zadávaní výroby do externého prostredia (s nadhodnotenými, či skôr virtuálnymi) rozpočtami relácií. Neschopnosť J. Dobiša kompetentne riadiť vlastný útvar, suplovala jeho arogancia a zastrašovanie, s čím súvisí aj odchod viacerých zamestnancov z STV. Nakoniec, v situácii, keď sám generálny riaditeľ porušuje interné predpisy napr. za oblasť schvaľovania zmlúv, je takmer nemožné očakávať, že sa ostatní budú správať inak. V dôsledku toho STV nedodržala rozpočtovú disciplínu okrem iného aj v mzdových nákladoch, čo následne zapríčinilo, že objem cca 10 mil. Sk, ktorý bol plánovaný a vytvorený na úpravy miezd radovým zamestnancom, bol odčerpaný so súhlasom GR na mzdy neplánovaných, novo vytvorených „virtuálnych“ pracovných pozícií bez opory v platnej organizačnej štruktúre. Podobne aj v oblasti výroby dabingov, kde v priebehu prvého polroka boli vyčerpané prostriedky takmer na celý rok. Napriek upozorneniam na negatívny vývoj sa pokračovalo a pokračuje v nakupovaní zahraničných licenčných formátov a zadávaní ekonomicky nevýhodných výrob do externého prostredia, to všetko za situácie, keď nie je doriešené rozpočtové krytie výroby a STV hrozí nielen prehlbovanie účtovnej straty, ale aj platobná neschopnosť. Štefan Nižňanský vo svojom projekte sľuboval, že „nik z členov TOP manažmentu ani žiaden tvorca sa nesmie na pôde STV správať a konať ako jej „majiteľ“. Skutočnosť ale nasvedčuje tomu, že to bol len jeden z ďalších sľubov, ktoré nebudú naplnené činmi. V tejto situácii sa neobávam o moju osobu, pretože svojich práv sa budem domáhať súdnou cestou. Najviac sa obávam ďalšieho zastrašovania zamestnancov či už v kontrolingu, ale aj v ostatných útvaroch, ktorých výstupy a stanoviská mali a budú mať jediný cieľ, konať zodpovedne, transparentne a v prospech fungovania inštitúcie. Verím, že takto budú vnímané aj verejnosťou a Rada STV zaujme k situácii a smerovaniu STV jednoznačné stanovisko.
Ing. Elena Šrámková
SLOVAK MEDIA NEWS
Faustian bargain TWO
Návrh koncepcie zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania je nevyhnutné posudzovať v kontexte všetkých opatrení a návrhov, prostredníctvom ktorých sa ministerstvo kultúry snaží vytvoriť systémové predpoklady na zásadne zlepšenie postavenia a fungovania verejnoprávnych vysielateľov.
V pomerne krátkom čase boli v NR SR schválené dva zákony a Vláda SR prerokovala viacero návrhov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia existenciu a budúcnosť verejnoprávnych médií, a ktorých realizácia bude mať dopad na programovú službu verejnosti.
A) Schválené materiály: Zákon č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní, máj 2007 ;Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania, máj 2007;Zámer systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, október 2007 ;Zákon č. 68/2007 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, február 2008 B) Materiály v procese pripomienkovania, resp. schvaľovania: Návrh zákona o Audiovizuálnom fonde, júl 2008 ;Rámcová koncepcia spoločného mediálneho komplexu STV a SRo a návrh vecného a časového harmonogramu, október 2008 ; Návrh koncepcie zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, termín na pripomienky 26. 9. 2008 Schválením zákon č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní vznikla povinnosť STV poskytovať od roku 2012 minimálne 4 programové služby, na ktorú sa musí pripraviť, avšak v súčasnosti na to nemá reálne prostriedky a ani kapcity. Súčasne s prijatím zákona o digitálnom vysielaní bol novelizovaný zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii. Novela spresnila osobitnú povinnosť vysielania väčšinového podielu programov vo verejnom záujme pre každý programový okruh osobitne. STV dodnes nie je reálne schopná naplniť túto povinnosť na programovom okruhu Jednotka. Návrhom optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania komplexne analyzoval a pomenoval základné problémy a východiská pre ich riešenie: 1. Situácia a základná vízia rozvoja vysielateľov verejnej služby ;2. Filozofia, obsah a poslanie médií verejnej služby v podmienkach informačnej spoločnosti ;3. Kritériá verejnej vysielacej služby a ich vyhodnocovanie ;4. Financovanie vysielania verejnej služby (z pohľadu potrieb verejnej televízie) ;5. Zmluva o obsahoch, cieľoch a ich zabezpečení ; 6. Digitalizácia ;7. Regulačný rámec médií na Slovensku 8. Infraštruktúra a organizačné usporiadania STV a SRo V súvislosti s Návrhom optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania prijala vláda uznesenie č. 450/2007, z ktorého pre ministerstvo kultúry vyplynula úloha: Legislatívne a vecne pripraviť návrh zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti a predložiť ho na rokovanie vlády. Ministerstvo kultúry SR predložilo Návrh koncepcie zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, v ktorom rámcovo rieši: 1. Všeobecnú charakteristiku zmlúv a odôvodnenie ich potreby ;2. Mechanizmus prípravy zmlúv a dodatkov na príslušný kalendárny rok ;3. Predmet zmlúv ;4. Podmienky poskytnutia a použitia finančných prostriedkov ;5. Kontrola plnenia zmlúv a sankcie pri porušení zmlúv ;6. Potreba novelizácie právnych predpisov ;7. Časový harmonogram procesu prípravy zmlúv Zásadná pripomienka vecného charakteru: V tejto súvislosti je nevyhnutné upozorniť, že predložený materiál nerieši základnú existenčnú otázku, ktorou je výška minimálneho finančného objemu disponibilných prostriedkov z hľadiska potrieb médií verejnej služby. V predchádzajúcom materiáli (Návrh optimalizácie...) sa uvádza, že televízia potrebuje stabilný príjem na úrovni minimálne 3,4 až 3,8 miliardy Sk. Ak má byť predložený návrh účinný a vytvoriť systém, ktorý zabezpečí stabilitu financovania verejnoprávnych vysielateľov, Rada STV považuje za nevyhnutné, aby Rámcová zmluva na obdobie 2010 až 2013 garantovala predpokladaný minimálny objem finančných prostriedkov a zohľadňovala budúci vyplyv a dopad z prijatia legislatívnych zmien (Návrh zákona o audiovizuálnom fonde). Odôvodnenie V materiáli Optimalizácia infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie sa jednoznačne konštatuje, že verejnoprávni vysielatelia nemajú prostriedky na plnenie poslania a hlavných úloh týchto inštitúcií. V súvislosti kvantifikáciou finančných potrieb STV sa v kapitole 4. na strane 10 uvádza, že televízia by ročne potrebovala mať stabilne zabezpečených minimálne 3,4 až 3,8 miliardy SKK. Prijatie zákona č. 68/2007 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom malo za cieľ najmä odstrániť problém neplatičov a zabezpečiť dostatočný objem disponibilných finančných prostriedkov na plnenie zákonom ustanovených úloh, technologické a rozvojové investície súvisiace s programovou službou. V súčasnosti je nevyhnutné vyhodnotiť efektivitu a účinnosť zákona z hľadiska aplikačnej praxe nakoľko výber úhrad nezodpovedá očakávaným predpokladom. Po realizácii aktivít, ktoré pripravila spoločnosť RTVS (časť do konca roka 2008 a časť v roku 2009) je predpoklad, že výber úhrady v roku 2009 dosiahne prognózovanú hodnotu medzi 2,40 až 2,55 miliardy Sk (pre STV 1,7 až 1,8 mld. Sk, čo predstavuje nárast cca o 200 až 300 mil. Sk v porovnaní s rokom 2007). V návrhu zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorý sa v súčasnosti nachádza v druhom čítaní sa počíta s postupným znižovaním podielu reklamy vo vysielaní STV zo súčasných 3% na 1%, v dôsledku čoho televízia príde o takmer štvrtinu príjmov. Pri porovnaní skutočne disponibilných zdrojov STV vychádza deficit voči reálnym potrebám v objeme 1 až 1,6 miliardy SKK. Ďalšie pripomienky vecného charekteru: V procese prípravy a realizácie návrhu zmluvy (nie len jej dodatkov) je nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že vytvorenie strednodobej stratégie tvorby, výroby a vysielania programovej služby je primárne úlohou manažmentu inštitúcie a v zmysle zákona podlieha schváleniu v Rade STV, resp. Rozhlasovej rade. Harmonogram predkladania dodatkov k zmluve je nevyhnutné časovo zosúladiť s prípravou návrhu štátneho rozpočtu a súčasne s tým zachovať priestor pre diskusiu o programových prioritách. V súvislosti s termínom na predkladanie Výročnej správy do NR SR Rada STV upozornila, že je nevyhnutné prijať novelu zákona o STV, ktorou sa predĺži lehota z 30. 4. na 31. 7., nakoľko si to vyžaduje dostupnosť všetkých údajov a náročnosť procesu spracovania a schvaľovania príslušnými orgánmi a audítormi.
1. 10. 2008
MEDIA NEWS