Art Film Fest News
Prvé domáce ocenenie získal maďarský herec János Bán, alias Otík v kultovom filme Vesničko má středisková, až po tom, ako film Jiřího Menzla nominovali na Oscara.
"Kým nebola Vesnička nominovaná na Oscara, nedostal som v Maďarsku žiadne ocenenie za svoju prácu. Ale keď doma zistili, že idem na odovzdávanie Oscarov, okamžite som dostal najvyššiu národnú cenu, akú mohol herec v Maďarsku v tom čase dostať. Maďari chceli predbehnúť Američanov," spomenul si Bán.
Sympatického Maďara odmenili počas piatkového (17. 6.) slávnostného otvorenia Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest prestížnym ocenením Hercova misia a diváci frenetickým potleskom. Nič dlžný nezostal organizátorom ani János Bán, ktorý obdaroval riaditeľa sekcie Hercova misia Petra Hledíka "rohlíkom".
Vo svojej domovine patrí k jedným z najuznávanejších filmových i divadelných hercov, hrá v klasických dielach, komédiách i drámach. "Ak by som od tej doby nenakrútil už žiadny ďalší film, aj tak by som bol spokojný. Pre moju kariéru je to určite najdôležitejší film," dodal na margo Vesničky.
Pre pedagóga, ktorý na vysokej škole vyučuje pantomímu, bola úloha Otíka veľmi vážnou prácou nielen preto, že osobnosť Otíka je jeho skutočnému životu veľmi vzdialená, ale i preto, že sa pred nakrúcaním filmu pripravoval na úlohu chemika. "To však žiadnym spôsobom neznižuje jeho hodnotu. Na túto úlohu som sa pripravoval viac ako rok," ozrejmil Bán s tým, že poznatky o mentálne postihnutých ľuďoch hľadal napríklad aj v nemocniciach.
"Režisér Menzel mi dokonca povedal, že so svojou prípravou na úlohu by som dokonca mohol liečiť. Dodal však, že vo filme nepotrebuje terapeuta, ale potrebuje tú postavu Otíka urobiť ľudskou," dodal Bán. Aj po rokoch opäť poďakoval za možnosť zahrať si v tomto kultovom filme.
Ocenenie Hercova misia nie je podľa Hledíka cenou za množstvo filmov alebo ako vrchol slávy. Je to cena hercovi, ktorý ovplyvnil životný štýl a myslenie svojej generácie. "János Bán je herec, ktorý je chodiacou legendou a ešte dnes, keď poviete meno János Bán, každý vie, kto je tento charizmatický a úžasný herec," dodal Hledík.
János Bán vyštudoval chemickú priemyslovku. Po maturite sa ale rozhodol pre Vysokú školu dramatických umení v Budapešti. Pôsobil v divadlách po celom Maďarsku. Pred filmovou kamerou debutoval v roku 1979 v psychologickom filme Každú stredu. Keď v roku 1984 nakrúcal režisér Gyula Maar film Hra v oblakoch, hlavnú úlohu zveril režisérovi Jiřímu Menzlovi a jednu z postáv si zahral aj János Bán. Obaja sa stretli ešte v divadelnom predstavení Kráľ jeleň, ktoré v Budapešti Jiří Menzel pripravoval. János Bán zaujal svojou bezbrannosťou a komickým talentom a pre film Vesničko má středisková bol šťastnou voľbou. Mladý maďarský herec sa filmom doslova preslávil a o tri roky neskôr si zahral aj po boku Arnolda Schwarzeneggera vo filme Červená horúčava.
Ocenenie Hercova misia odovzdajú organizátori Art Film Festu dnes popoludní o 15. hodine v Kúpeľnom parku v Trenčianskych Tepliciach a tabuľka s menom Jánosa Bána pribudne na most v Kúpeľnom parku ku ďalším osobnostiam svetovej kinematografie.
Copyright © TASR 2011
Spoločnosť UPC Broadband Slovakia v Bratislave zakóduje televízny signál poskytovaný bezdrôtovým systémom MMDS, čím od nepovoleného príjmu TV signálu odstrihne približne 30 tis. nelegálnych odberateľov. Signál v hlavnom meste bude podľa hovorcu spoločnosti Jaroslava Kolára od júla poskytovaný digitálnym spôsobom, čo znemožní jeho nelegálny príjem.
„Televízny signál poskytovaný bezdrôtovým systémom MMDS, ktorý využívajú domácnosti v Bratislave a blízkom okolí, bol a stále je veľmi obľúbený, keďže na jeho príjem postačuje anténa. Od júla budú užívatelia k anténe potrebovať set top box, ktorý im zapožičiame bezplatne počas doby využívania tejto služby,“ uviedol generálny riaditeľ UPC Martin Maťašeje.
Spoločnosť UPC získala začiatkom júna tohto roku povolenie od Telekomunikačného úradu SR na prevádzkovanie služby MMDS na obdobie desiatich rokov t.j. až do konca júna 2021. Povolenie umožňuje poskytovať televízne digitálne služby vo frekvenčnom pásme 2200 – 2300 MHz pre lokalitu Bratislava s blízkym okolím. 
Slováci žijúci v zahraničí mali mať na základe vládneho uznesenia do júna 2010 v rámci STV samostatné televízne vysielanie, avšak dodnes sa tak nestalo. Nad týmto stavom vyslovil poľutovanie predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák, ktorý na túto tému hovoril s riaditeľom sekcie programu RTVS Ľubošom Machajom.
Machaj načrtol technické možnosti realizácie takéhoto vysielania vrátane šírenia signálu, a to v nadväznosti na uvoľnenie TV-kanálu po ukončení vysielania STV3 či potenciálnej možnosti vysielania programu pre krajanov prostredníctvom internetu. RTVS je v súčasnosti finančne limitovaná a v rámci plnenia úloh svojej verejnoprávnosti musí aktuálne zohľadňovať ekonomické súvislosti, ktoré sa s týmto typom vysielania dotýkajú okrem iného aj náročnosti nákladov vyplývajúcich z autorských práv.
Napriek tomu si Machaj uvedomuje dôležitosť príspevku a zároveň služby RTVS voči krajanom, ktorí sa roky dožadovali od vlády, ÚSŽZ ako aj STV možnosti prijímania televízneho vysielania v slovenskom jazyku tak, ako to iné štáty EÚ umožňujú svojim krajanom žijúcim mimo svojej vlasti. Vetrák s Machajom sa zhodli na nevyhnutnosti pokračovať v tejto téme a postupnými spoločnými krokmi v strednodobom horizonte dospieť k uspokojivému výsledku.
TASR dnes informoval hovorca ÚSŽZ Ľudovít Pomichal.
Nemecký filmový režisér a producent Peter Schamoni zomrel dnes po dvojtýždňovej hospitalizácii v jednej z mníchovských nemocníc vo veku 77 rokov. Príčinou umelcovho úmrtia bolo rakovinové ochorenie pankreasu.
Rodák z Berlína, ktorý v druhej svetovej vojne stratil otca, bol jedným zo štyroch bratov pracujúcich vo filmovom priemysle. Po maturite na renomovanom gymnáziu Paulinum v Münsteri študoval dejiny umenia, filozofiu a germanistiku, aby neskôr pôsobil ako asistent réžie na divadelných scénach a paralelne nakrúcal svoje prvé experimentálne filmové práce.
Schamoni sa v roku 1962 zaradil medzi signatárov tzv. Oberhausenského manifestu, ktorý spečatil odklon od dovtedajšej nemeckej filmovej produkcie. Už o štyri roky neskôr získal Strieborného medveďa za celovečerný hraný debut Schonzeit für Füchse na prestížnom festivale Berlinale.
Jeho portrét kultového viedenského výtvarníka Friedensreicha Hundertwassera (Hundertwassers Regentag) si v roku 1973 vyslúžil nomináciu na Oscara.
Filmár, ktorý sa o šokujúcej diagnóze dozvedel iba nedávno - počas veľkonočných sviatkov - mal ešte veľké plány. Aj tak zanechal však viac ako 30 hraných a dokumentárnych filmov. Sú medzi nimi početné profily rôznych umelcov, napríklad Caspara Davida Friedricha či Maxa Ernsta. Zabudnúť však nemožno ani na hraný film Jarná symfónia o ľúbostnom príbehu Roberta a Clary Schumannovcov, ktorý v rámci vtedy zriedkavej spolupráce východného a západného Nemecka nakrúcal v roku 1983 v originálnych dejiskách príbehu na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky.
Na konte mal celý rad národných ocenení, šesť Spolkových filmových cien, ale aj päť Bavorských filmových cien. V januári 2009 mu udeliili čestnú Bavorskú filmovú cenu za celoživotné dielo. 
Tlačová rada Slovenskej republiky (TR SR) sa stretla na svojom 55. zasadnutí v utorok 14. júna 2011. Prítomní boli Zuzana Ďurišová (predsedníčka), Peter Kerecman, Ľubica Suballyová, Marcela Košťálová, Zuzana Wienk a Július Lörincz. Tlačová rada sa na tomto zasadnutí venovala sťažnostiam na porušenie novinárskej etiky, ku ktorým malo dôjsť v tomto roku, preto už vychádzala z Etického kódexu novinára, ktorý je účinný od 1.1.2011.
Ako prvú prejednala sťažnosť pani Anny H. voči denníku Nový čas, ktorý 11.2.2011 distribuoval vo svojom denníku prílohu „Valentínska Kámasútra“. Podstatou podnetu bola námietka, že takáto tlač, venovaná sexuálnym polohám Kámasútry, by nemala byť súčasťou voľne prístupnej dennej tlače, aby neohrozovala mravnosť maloletých detí.
Napriek argumentácii Nového času, že kódex takúto situáciu nerieši, Tlačová rada rozhodla, že vydaním tejto prílohy denník Nový čas porušil Etický kódex novinára, a to jeho čl. II, bod 1 a 2, pokiaľ ide o základné hodnoty v práci novinára, medzi ktoré patrí aj slušnosť a zodpovednosť. Ako sankciu uložila denníku upozornenie.
Následne sa Rada zaoberala podnetom pani Gabriely R., ktorý rovnako smeroval proti denníku Nový čas. Jeho neetické správanie videla v tom, že v článku s názvom „Smrť pre starý počítač: Zabil som si syna, plakal otec“ zo dňa 8.4.2011 uverejnil plné meno otca zomretého chlapčeka. I keď Nový čas ani v tomto prípade nepovažoval sťažnosť za opodstatnenú, Tlačová rada dospela k záveru, že bezdôvodným uverejnením plného mena porušil denník Etický kódex novinára, a to jeho čl. V, bod 4, pokiaľ ide o povinnosť novinára pristupovať so zvýšenou citlivosťou a zodpovednosťou k osobám, ktoré nemajú skúsenosti s komunikáciou s novinármi, neuvedomujú si dôsledky svojho konania, alebo sa ocitli v obzvlášť zložitej životnej situácii, najmä k obetiam či svedkom zločinov a tragédií. Ako sankciu vyslovila upozornenie.
Tlačová rada sa potom zaoberala dvoma návrhmi na obnovu konania, a to sťažovateľky Ing. Evy Zelenayovej, ktorá Rade vyčítala, že jej sťažnosť voči týždenníku Plus 7 dní (č. 14/2010) posudzovala ako sťažnosť političky a nie novinárky. Rada dospela k záveru, že v tomto prípade neboli splnené podmienky pre obnovu konania v zmysle § 11 Rokovacieho poriadku TR SR, preto jej návrh zamietla. Druhý návrh na obnovu konania bol uplatnený formou otvoreného listu vydavateľa a šéfredaktora týždenníka Bardejovské novosti, kde Rada dospela k rovnakému záveru.
Vzhľadom na invektívy voči Rade zo strany Bardejovských novostí v súvislosti s rozhodnutím sťažnosti č. 2/2011 (rozhodnutie je na stránke www.trsr.sk) sa Tlačová rada SR rozhodla obrátiť so žiadosťou o podporu na svojho zriaďovateľa – Asociáciu na ochranu novinárskej etiky, ktorú tvorí Združenie vydavateľov periodickej tlače a Slovenský syndikát novinárov.
