MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

 

ovinárom, ktorí zahynuli alebo utrpeli zranenia počas ruskej vojenskej invázie na Ukrajine, vzdáva hold výstava inštalovaná v jednom z parkov v ukrajinskej metropole Kyjev. TASR správu prevzala v piatok z agentúry AFP.
"Vojna pokračuje, vojna sa neskončila. A je to vojna, v ktorej zomierajú naši občania, zomierajú v nej ukrajinskí i zahraniční novinári," uviedla vo štvrtok, v deň otvorenia výstavy, Teťjana Terenová, riaditeľka mimovládnej organizácie PEN Ukraine.
"Z tohto dôvodu žiadame zahraničné médiá, aby pravdivo informovali o tejto vojne a naďalej svetu hovorili o zločinoch Ruska v našej krajine," dodala.
Portréty reportérov a zamestnancov médií, ktorí sa stali obeťami konfliktu, sú súčasťou panelov nainštalovaných v parku v parku v centre Kyjeva, spresňuje AFP.
Výstava má názov "Vojna sa ešte neskončila" a organizujú ju predstavitelia mesta Kyjev v spolupráci s organizáciami pre ochranu ľudských práv a slobody tlače.
"Ruskí okupanti zabili amerického novinára, režiséra a producenta Brenda Renauda," píše sa na jednom z panelov. Renaud, ktorý zomrel ešte 13. marca, bol prvým zahraničným žurnalistom, ktorého ruské jednotky zabili po začatí invázie 24. februára, uvádzajú organizátori.
Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) v stredu uviedla, že ruskí vojaci v marci zabili aj ukrajinského fotoreportéra Maxa Levina, ktorý bol pred smrťou pravdepodobne mučený, píše AFP.
RSF uviedla, že od začiatku invázie na Ukrajine doposiaľ zahynulo deväť novinárov a 16 ďalších utrpelo zranenia.

Telá britského novinára Doma Phillipsa a brazílskeho experta na domorodé obyvateľstvo Bruna Pereiru, ktorí boli zavraždení v Brazílii pri svojom návrate z expedície v povodí Amazonky, odovzdali ich rodinám. Informovala o tom v piatok britská stanica BBC.
Brazílske médiá uviedli, že pohreb Bruna Pereiru sa uskutoční v piatok v meste Recife. Rodina Doma Phillipsa usporiada kremáciu v nedeľu neďaleko Ria de Janeiro.
V súvislosti s ich vraždou brazílska polícia vo štvrtok zadržala štvrtého podozrivého. BBC spresnila, že muž sa na policajnej stanici v Sao Paule prihlásil sám.
Podľa výňatkov z jeho výpovede, zverejnených v miestnych médiách, zadržaný muž uviedol, že riadil čln, ktorý prenasledoval Phillipsa a Pereiru. Zadržaný tvrdí, že príkazy mu dával iný zadržaný podozrivý, Amarildo da Costa Oliveira, ktorý potom údajne oboch mužov zastrelil výstrelom z pušky kalibru 16, a to v ich člne.
Muž priznal, že potom ešte pomáhal prepraviť telá zavraždených na miesto, kde boli neskôr zakopané.
V čase svojho zmiznutia Phillips (57) pracoval na knihe o trvalo udržateľnom rozvoji v Amazónii. Pereira (41) bol uznávaným obhajcom domorodých obyvateľov regiónu. Phillipsovi robil sprievodcu.
Pereira donedávna viedol miestny úrad brazílskej vládnej agentúry pre domorodcov, známej ako FUNAI, pričom sa zúčastnil na niekoľkých operáciách proti nezákonnému rybolovu.
Päťdesiatsedemročného Phillipsa, ktorý pravidelne prispieval do denníka The Guardian, a 41-ročného antropológa Pereiru s vedeckým zameraním na juhoamerické indiánske kmene, videli naposledy plaviť sa po rieke Itaguaí 5. júna.
V odľahlom regióne, kde dvojica mužov zmizla, je najväčšia koncentrácia civilizáciou nedotknutých domorodých obyvateľov na svete. Okrem toho tam opakovane dochádza k prestrelkám medzi poľovníkmi, rybármi a príslušníkmi vládnych bezpečnostných zložiek. Vedie tadiaľ i hlavná trasa pre kokaín vyrobený na peruánskej strane štátnych hraníc, ktorý sa potom pašuje do Brazílie, aby zásoboval tamojšie mestá, alebo sa prepravoval do Európy.

Lekárka a hviezda ruskej televízie Prvý kanál Jelena Malyševová má firmu v Česku. Podporovateľka Vladimíra Putina podľa obchodného registra prenajíma nehnuteľnosti, žiadne však nemá v českom katastri zapísané. Firma jej zrejme slúži len ako pokladnička. TASR informáciu prevzala z webu Českej televízie.

Malyševová podľa zistení ruskej opozície vlastní luxusný 21-izbový dom v americkom New Jersey a dva byty v New Yorku za viac ako desať miliónov eur. Ako svoj hlavný príjem pritom označila televízne honoráre. Opozičný politik Alexej Navaľnyj však tvrdí, že nie je jasné, odkiaľ na nehnuteľnosti vzala peniaze. Televíznu moderátorku označuje za súčasť prokremeľskej propagandy.
Firma Antistress, ktorú Malyševová v Česku vlastní s manželom, má sídlo v Chodove pri Karlových Varoch. Na schránkach alebo na zvončeku však podľa Českej televízie uvedená nie je a nič o nej nevedia ani obyvatelia domu. "Nikdy som o tom nepočula, bývam tu veľmi dlho," povedala jedna z obyvateliek bytovky, kde má firma sídlo.
Podobne ako tisícky ďalších firiem v ruskom vlastníctve, ani táto nevykazuje žiadnu aktivitu. V zbierke listín má 17 rokov starý notársky zápis a podpisové vzory. "Neslúžia na to, aby tu tí Rusi podnikali, ale slúžia im skôr ako také pokladničky," vysvetlil analytik spoločnosti Datlab Jiří Skuhrovec.
Česká vláda pripravila dva zákony, ktoré umožnia rýchlejšie zistiť skutočných majiteľov firiem. Finančný analytický úrad by mal jednoduchšie získavať informácie od polície a tajných služieb. V zákone budú aj nové pravidlá, podľa ktorých môže domy alebo veci vydražiť.

 

Organizácia Spojených národov v piatok uviedla, že výstrel, ktorý v máji zabil reportérku panarabskej spravodajskej televízie al-Džazíra, vypálili izraelské sily. Informuje o tom agentúra AFP.
Šírín abú Aklaová, 51-ročná Američanka palestínskeho pôvodu, bola uznávanou spravodajkyňou al-Džazíry. Smrteľne ju zranili 11. mája pri tom, keď spravodajsky pokrývala operáciu izraelskej armády v utečeneckom tábore Džanín ležiacom na severe Predjordánska, pričom mala na sebe vestu s označením "tlač".
"Zistili sme, že výstrely, ktoré zabili abú Aklaovú, pochádzajú od izraelských bezpečnostných síl," povedala novinárom v Ženeve hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) Ravina Shamdasaniová. Za "veľmi znepokojivú" označila skutočnosť, že izraelské úrady príslušné vyšetrovanie nevykonali.
"My v Úrade vysokého komisára OSN pre ľudské práva sme ukončili nezávislé vyšetrovanie incidentu. Výstrely, ktoré zabili abú Aklaovú a zranili jej kolegu Alího Sammúdího, pochádzali od izraelských bezpečnostných síl a nie z bezhlavej paľby ozbrojených Palestínčanov, ako to pôvodne tvrdili izraelské úrady," uviedla.
Dodala, že zistenia vychádzajú z informácií od izraelskej armády aj od palestínskeho generálneho prokurátora. "Neobjavili sme žiadnu informáciu, ktorá by naznačovala, že v bezprostrednej blízkosti novinárov došlo k aktivite ozbrojených Palestínčanov," uviedla ďalej Shamdasaniová.
OHCHR v súlade s metodikou pre monitorovanie ľudských práv preveroval fotografie, zvukový aj videozáznam z miesta činu, ktoré aj navštívil. Incident konzultoval s odborníkmi, preveroval tiež komunikáciu úradov a vypočul svedkov.
Podľa jeho zistení prišlo v osudný deň krátko po 6.00 h ráno miestneho času k západnej bráne tábora Džanín sedem novinárov. Štyria z novinárov zabočili približne o 6.30 na jednu z ulíc, pričom na nich bolo zo smeru, kde sa nachádzali izraelské bezpečnostné sily, "vystrelených niekoľko zdanlivo dobre mierených guliek". "Jedna guľka zasiahla Alího Sammúdího do ramena, ďalšia guľka zasiahla abú Aklaovú do hlavy a okamžite ju zabila," uvádza OHCHR.
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová vyzvala Izrael, aby vyšetril jednak tento prípad, ako aj zabitia všetkých ďalších osôb, ku ktorým prišlo pri jeho operáciach v Predjordánsku a Gaze.

Izraelská armáda tvrdí, že "nie je možné" určiť, kto v máji zastrelil Šírín abú Aklaovú - reportérku panarabskej spravodajskej televízie al-Džazíra. Armáda sa takto vyjadrila v piatok krátko po tom, ako Organizácia Spojených národov obvinila zo smrti novinárky izraelské sily. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Abú Aklaovú (51) smrteľne zranili 11. mája, keď spravodajsky pokrývala operáciu izraelskej armády v utečeneckom tábore Džanín ležiacom na severe Predjordánska. Na sebe mala vestu s označením "tlač".
Vyšetrovanie izraelských obranných síl (IDF) dospelo podľa piatkového vyjadrenia izraelskej armády "k jasnému záveru, že pani abú Aklaová nebola úmyselne zastrelená vojakom IDF a takisto nie je možné určiť, či ju bezhlavou paľbu zabil palestínsky ozbrojenec... alebo neúmyselne vojak IDF".
Hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) Ravina Shamdasaniová predtým informovala o zisteniach tohto úradu, podľa ktorých novinárku zabila strela izraelských síl.
"My v Úrade vysokého komisára OSN pre ľudské práva sme ukončili nezávislé vyšetrovanie incidentu. Výstrely, ktoré zabili abú Aklaovú a zranili jej kolegu Alího Sammúdího, pochádzali od izraelských bezpečnostných síl a nie z bezhlavej paľby ozbrojených Palestínčanov, ako to pôvodne tvrdili izraelské úrady," povedala v piatok novinárom v Ženeve.
Dodala, že zistenia vychádzajú z informácií získaných od izraelskej armády aj od palestínskeho generálneho prokurátora. "Neobjavili sme žiadnu informáciu, ktorá by naznačovala, že v bezprostrednej blízkosti novinárov došlo k aktivite ozbrojených Palestínčanov," uviedla ďalej Shamdasaniová.

Copyright  © TASR 2022

 

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová  na ceremónii, ktorá sa konala pri príležitosti Európskych rozvojových dní 2022 v Bruseli, oznámila víťazov tohtoročnej ceny Lorenza Nataliho. Ocenenie získali Ritwika Mitra za to, že odhalila obchodovanie s ľuďmi v Indii, Rémi Carton a Paul Boyer za reportáže o detskom otroctve na Haiti a Vânia Maia za to, že upozornila na neistú situáciu prisťahovalcov v Portugalsku. Veľká porota ceny Lorenza Nataliho vybrala laureátov z viac ako 800 žiadostí z celého sveta. Cena Lorenza Nataliho pri príležitosti 30. výročia svojho vzniku vzdáva úctu presvedčivému a odvážnemu spravodajstvu.

Podrobnosti:

Tlačová správa
Viac informácií

Program Youth4Regions hľadá najlepších európskych študentov žurnalistiky a mladých novinárov, ktorí chcú získať skúsenosť do ich budúcej kariéry. Príležitosť je dostupná pre občanov EÚ alebo susednej krajiny vo veku od 18 do 30 rokov, ktorý budú mať možnosť spolupracovať s renomovanými novinármi alebo sa zúčastniť tlačových ciest Európskej komisie. 38 víťazov súťaže sa stretne v Bruseli od 8. do 14. októbra, aby absolvovali školenia o žurnalistike a regionálnej politike EÚ, využili mentoring skúsených novinárov, pracovali s nimi v tlačovej miestnosti a navštívili európske inštitúcie a médiá. Prihlásiť sa môžete do 11. júla.

Podrobnosti:

Viac informácií

 

V budove Slovenského rozhlasu cez víkend vyvrcholí spevácka súťaž Slávik Slovenska 2022

 V budove Slovenského rozhlasu cez víkend 

 

vyvrcholí spevácka súťaž Slávik Slovenska 2022

 Jubilejný 30. ročník celoslovenskej speváckej súťaže detí a mládeže v sólovej interpretácii ľudovej piesne Slávik Slovenska 2022 vyvrcholí v sobotu 25. júna v obrátenej rozhlasovej pyramíde v Bratislave. V národnom finálovom kole sa od 10.00 h predstaví v troch kategóriách 24 spevákov, ktorí vzišli z krajských kôl súťaže. Zlaté, strieborné a bronzové sláviky v každej súťažnej kategórii budú víťazom udelené na popoludňajšom slávnostnom galakoncerte o 15:00 h. Záznam galakoncertu ponúkne poslucháčom v rozhlasovom vysielaní Rádio Regina v utorok 5. júla o 17.05 h.

Garantom 30. ročníka speváckej súťaže Slávik Slovenska 2022 je operný spevák Peter Dvorský, ktorý bude zároveň predsedať odbornej porote. Jej členmi budú ďalšie významné hudobné osobnosti: Anna Šatanová, Miroslav Dudík či bývalá dvojnásobná víťazka Slávika Slovenska Mária Čírová. Mladých interpretov bude počas súťažných vystúpení sprevádzať orchester Podjavorinských ľudových nástrojov (POLUN) pod vedením bývalého víťaza Slávika Slovenska Michala Stískala.

„Veľmi radi sme sa zhostili spolupráce pri tomto sviatku detskej ľudovej piesne a tešíme sa na ďalšie pôsobenie laureátov súťaže; verím, že aj na pôde Slovenského rozhlasu,“ poznamenáva riaditeľ sekcie programových služieb SRo Michal Dzurjanin.

Hosťami jubilejného 30. ročníka Slávika Slovenska 2022 budú bývalí víťazi a laureáti. Vo svetovej premiére tiež odznejú piesne z cyklu Eugena Suchoňa Obrázky zo Slovenska v novej úprave a v interpretácii Tatiany Hajzušovej a Jána Zreľáka, mladých operných spevákov, ktorí v minulosti tiež uspeli v tejto súťaži..

V základných - školských kolách najstaršej speváckej súťaže detí zaznamenali organizátori v 30. ročníku vyše 20-tisíc účastníkov z takmer 2000 základných a umeleckých škôl na Slovensku. „Slávik žije a slávik spieva! Je to úžasná správa a krásny odkaz našej najmilšej súťaže nielen pre Slovensko, ale všeobecne aj pre súčasnosť. S malým srdcom sme ju po dvoch rokoch odmlčania otvárali, ale ona nám nakreslila jedno veľké a šľachetné srdce. Vďaka!“ hovorí organizátor súťaže Peter Štilicha z občianskeho združenia Slávik Slovenska.

Podujatie po dvojročnej prestávke, vyvolanej pandemickou situáciou, podporilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Spolok hudobného folklóru, Hudobný fond a Slovenský ochranný zväz autorský.

Zomrel Ján Zákopčaník

Zomrel Ján Zákopčaník

 

Vo veku 63 rokov zomrel meteorológ a niekdajší moderátor relácií o počasí Ján Zákopčaník. Verejnosť si ho spája so slovami „pekný večer a slnko v duši“, ktorými sa z televíznej obrazovky lúčil s divákmi. 

ČTK O jeho úmrtí informoval server Extra s tým, že Zákopčaník zomrel v stredu. Zákopčaník sa na obrazovkách Českej televízie objavoval v rokoch 1994 až 2005, keď po nezhodách ohľadom fungovania redakcie počasia ČT opustil. 

 Diváci mu v medziobdobí svojej sympatie niekoľkokrát vyjadrili prostredníctvom ocenenia Rosnička roku. 

Ako moderátor však rozdelil divákov na dva tábory. Jeden jeho zdravici „slnko v duši” zbožňoval a nemohol sa dočkať, až ju začuje, druhý tábor ju bytostne neznášal. 

Zákopčiak v roku 2001 musel „slnko v duši” prestať na obrazovke hovoriť, pretože v tom čase sa v lekárňach objavil bylinný likér rovnakého názvu. 

Po odchode z obrazovky sa venoval leteckej meteorológii

 

Zdroj: ČTK 

Koalícia sa stále nedohodla na šéfovi RTVS

Koalícia sa stále nedohodla 

na šéfovi RTVS

 

Koalícia sa stále nedohodla na spoločnom kandidátovi na riaditeľa RTVS. Nie je isté, či ho budú voliť na aktuálnej schôdzi. Poslanci OĽANO hovoria, že hlasovať by sa mohlo v úvode budúceho týždňa. Partneri vyčítajú SaS, že nechodí na koaličné rady, a preto sa nemôžu posunúť debaty k voľbe šéfa telerozhlasu. Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová pripustila, že by sa voľba mohla posunúť na september.
Predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽANO) pre TASR uviedol, že vzhľadom na priebeh schôdze, ktorú prerušili odvolávačky ministrov, sa voľba šéfa RTVS odsúvala. Podľa jeho slov je voľba posledným bodom programu schôdze a najskôr by sa mohol voliť v utorok (28. 6.). Šéf poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš hovorí o termíne v utorok alebo stredu (29. 6.).
V rámci klubu OĽANO sa podľa Čekovského ukázali preferencie medzi dvomi, tromi kandidátmi. Mená konkretizovať nechcel. "V najbližších dňoch oznámime meno kandidáta, s ktorým bude stotožnený klub OĽANO," povedal. V OĽANO podľa Čekovského prevláda jednoznačný názor, že súčasný šéf RTVS Jaroslav Rezník má skončiť. "Keď uzavrieme debatu v OĽANO, budeme diskutovať, aby do prvého kola voľby koalícia išla s jedným menom, "dodal.
Aj pre SaS je kľúčové, aby Rezník vo funkcii nepokračoval. Keďže sa koalícia nevie zísť a debatovať o kandidátoch, bolo by podľa Zemanovej možno lepším riešením, aby sa volilo v septembri. Nechce ísť totiž do rizika, že by bol zvolený niekto, s kým by SaS mala problém a chce predísť prípadným dohodám koaličných poslancov s opozíciou.
Šipoš to podľa svojich slov nevidí tak dramaticky. Bol by rád, keby zvolili šéfa RTVS v budúcom týždni. Čekovský dodal, že pokiaľ by sa nezvolil nový riaditeľ na prvýkrát, nasledovalo by ďalšie kolo voľby, ktoré môže byť prakticky hneď, teda ešte na aktuálnej schôdzi.
Sme rodina nemá podľa predsedu poslaneckého klubu Sme rodina Petra Pčolinského preferovaného kandidáta. Čaká, kým sa dohodne zvyšok koalície. "V záujme Sme rodina je spoločná dohoda na jednom kandidátovi," povedal pre TASR. Aj podľa neho je možné, že voliť sa bude až v septembri.
Pčolinský pripomenul, že koalícia sa nevie dohodnúť, keďže SaS nechodí na koaličné rady a bez nej nemajú dostatok hlasov. "Koaličná rada nezasadla mesiac, a teda nie je možné sa dohodnúť ani na voľbe šéfa RTVS, pretože koaliční partneri namiesto riešenia problémov riešia svoje egá," povedal.
Poslanci budú vyberať šéfa RTVS z ôsmich kandidátov. O post sa uchádzajú Peter Badač, Tibor Búza, Peter Janků, Ivan Golian, Ľuboš Machaj, Jaroslav Rezník, Vladimír Seman a Daniel Živica.


Zdroj: TASR

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

„Ja som sa ponúkol, že prídem na protest, mne to bolo zakázané. Ale politikom Smeru bolo dovolené zbierať tam podpisy. Niečo tu smrdí.“
Igor Matovič 

„XXX si poté bere talířek a inhaluje kokain nosem. Poté inhaluje kokain z talířku i Kristýna. Dále si  Kristýna nechává vetřít kokain do konečníku, před čímž se XXX ptá: „A je lepší do p*dele, nebo do k*ndy?“ XXX říká: „Do p*dele“. Kristýna odpovídá: „Já nevím, já se v tom nevyznám.“
Z odpočúvania podnikateľa Michala Redla

Nový zákon prináša reformu mediálneho prostredia

Nový zákon prináša reformu 

 

mediálneho prostredia

Schválenie nového zákona o mediálnych službách a zákona o publikáciách prináša veľkú reformu mediálneho priestoru a je plnením sľubov z vládneho programu. Skonštatovala to ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO). Spolu s predsedom Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá Kristiánom Čekovským (OĽANO) a štátnym tajomníkom rezortu kultúry Radoslavom Kutašom hovoria aj o ochrane novinárov a vysvetlili zmeny pri práve na vyjadrenie.
Milanová podľa vlastných slov nesúhlasí s pozmeňujúcim návrhom týkajúcim sa práva na vyjadrenie a filozoficky to nepovažuje za správne. Politik má podľa nej zniesť väčšiu mieru kritiky, pričom má priestor na reakciu a formulovanie svojich názorov. Pripomenula však, že je súčasťou koalície, kde sa musia snažiť hľadať spoločné prieniky. Úprava však podľa nej ani podľa Čekovského nenaruší mediálny priestor.
Štátny tajomník podčiarkol, že právo na vyjadrenie po legislatívnej zmene nebude širšie, ako boli doterajšie možnosti. Zdôraznil, že aj pri hodnotiacom úsudku bude musieť politik napadnúť najprv samotné skutkové tvrdenie, ktoré musí byť nepravdivé alebo neúplné. Nemá sa dotýkať osobného názoru založeného na subjektívnom vnímaní. Čekovský deklaroval, že by nesúhlasil s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by mohol spôsobiť problém v mediálnom prostredí a zmenu konzultoval s ľuďmi z mediálneho prostredia.
Ministerka skonštatovala, že zmenou mediálnej legislatívy splnili viaceré sľuby aj z vládneho programu, napríklad komplexnú reformu mediálneho prostredia zodpovedajúceho podmienkam 21. storočia. Množstvo pozmeňujúcich návrhov vysvetlila potrebou širokej diskusie, precizovania pripomienok partnerov aj odbornej verejnosti. "Snažili sme sa vyjsť v ústrety každému, lebo sme chceli nájsť prierezovú zhodu naprieč koalíciou," povedala.
Čekovský dodal, že zmenami sa vytvára prostredie, v ktorom budú mať občania jednoduchší prístup k informáciám o vlastníkoch médií, a to zriadením registra, kde musia byť zverejnení aj koncoví užívatelia. V súvislosti s lepšou ochranou novinárov poznamenal, že sa zvyšuje ochrana zdrojov i ustanovenia o mlčanlivosti. "V zákone sa to posilňuje tým, že novinár nebude môcť byť tlačený verejnými inštitúciami k tomu, aby vyzradil zdroj," ozrejmil. Na margo RTVS ozrejmil, že do zákona zaviedli transparentnejší, profesionálnejší a otvorenejší prístup.
Čo sa týka online platforiem, Kutaš vysvetlil, že tie zvyčajne podliehajú regulácii v rámci krajiny ich pôvodu. Poznamenal však, že existuje "horúca linka" medzi regulátormi a krajinami a v zákone je na to nastavený aj model. "Implementovali sme napríklad aj nariadenia o terorizme, v extrémnych prípadoch bude môcť slovenský regulátor zasiahnuť voči konkrétnym obsahom, nie voči profilom ako takým," uviedol.
Exministerka kultúry Ľubica Laššáková (nezaradená) označila prijatý zákon za "obrovský chaotický paškvil". Pripomenula, že sa pripravoval osem mesiacov, po šiestich mesiacoch prišiel na hlasovanie v NR SR s množstvom pozmeňujúcich návrhov. Podotkla, že krátko pred stredajším (22. 6.) hlasovaním sa hovorilo už o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré upravovali samotné pozmeňujúce návrhy. "Aká zmena to asi môže byť," dodala.
Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský je spokojný s prijatými zmenami. Priznal, že pri návrhu bolo veľa zmien, no poslanci sa s tým vysporiadali. Na otázku, či bude využívať právo na vyjadrenie, odpovedal, že určite áno. Namietal naratív, že politici majú dostatok priestoru na vyjadrenie. Podotkol, že viackrát mali tlačovú konferenciu, na ktorú nedošli médiá.
Zmeny pri práve na vyjadrenie aj pre politikov a verejných funkcionárov označil podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga za nadbytočné. "Vo všeobecnosti si nemyslím, že takýto inštitút je potrebný," poznamenal. Politici si podľa neho môžu urobiť tlačovú konferenciu a s normálnymi médiami majú aj normálne vzťahy. Ozrejmil, že síce spolu nemusia súhlasiť, no pri faktickej chybe ju médiá vedia opraviť.


Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Dmitrij Muratov, ruský šéfredaktor nezávislého denníka Novaja gazeta, v pondelok vydražil zlatú medailu prislúchajúcu k jeho Nobelovej cene za mier za 103,5 milióna dolárov v prospech detí vysídlených dôsledkom vojny na Ukrajine.
Informuje o tom tlačová agentúra AFP.
Medaila bola predaná anonymnému telefonickému záujemcovi na aukcii v New Yorku, ktorú zorganizovala spoločnosť Heritage Auctions. Celý výťažok je podľa Muratovho priania určený na humanitárnu pomoc, ktorú sprostredkuje Detský fond OSN (UNICEF).
Muratov získal Nobelovu cenu za mier v roku 2021 spolu s filipínskou novinárkou Mariou Ressovou. Nórsky výbor ich ocenil "za úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je predpokladom demokracie a trvalého mieru" v každej krajine.
Muratov vyhlásil, že získanie Nobelovej ceny "vám dáva príležitosť byť vypočutý". "Najdôležitejším posolstvom dnešného dňa je, aby ľudia pochopili, že prebieha vojna a my musíme pomôcť ľuďom, ktorí trpia najviac," uviedol Muratov, pričom poukázal najmä na deti v utečeneckých rodinách.
Muratov patril do skupiny novinárov, ktorí v roku 1993 založili denník Novaja gazeta. Tohto roku predstavovala Novaja gazeta jediné noviny, ktoré kritizovali domácu i zahraničnú politiku ruského prezidenta Vladimira Putina.
V marci, viac než mesiac po ruskej invázii na Ukrajinu, bola Novaja gazeta nútená pozastaviť svoju činnosť v Rusku, keďže Moskva prijala zákon, ktorý ukladá prísne tresty odňatia slobody pre každého, kto kritizuje toto vojenské ťaženie Kremľa.
Tlačené vydanie novín sa začiatkom mája vrátilo na pulty stánkov, tentoraz však v Lotyšsku a pod názvom Novaja gazeta Europe. Pripravujú ich redaktori týchto novín, ktorí utiekli do zahraničia. Periodikum je podľa redakcie dostupné aj v Estónsku.

 

Európska komisia (EK) v utorok oznámila, že čínska spoločnosť TikTok prevádzkujúca populárnu videoplatformu súhlasila, že sa podriadi spotrebiteľským predpisom Európskej únie. Informovala o tom agentúra DPA.
TikTok sa konkrétne zaviazal, že v budúcnosti bude vo videách zverejnených na platforme označovať platenú reklamu a okrem iného zavedie nástroje pre používateľov, aby nahlásili reklamu zameranú na deti, uviedla exekutíva EÚ.
"Sociálne médií musia zabezpečiť, aby spotrebitelia mohli ľahko identifikovať komerčný obsah, a to aj vtedy, keď ho propagujú influenceri," uviedol vo vyhlásení komisár EÚ pre spravodlivosť Didier Reynders.
Na Európsku komisiu sa so sťažnosťou voči TikToku ešte minulý rok obrátila Európska spotrebiteľská organizácia (BEUC), ktorá uviedla, že populárna sociálna sieť podľa nej porušuje právne predpisy EÚ týkajúce sa ochrany detí a mládeže.
"TikTok nechráni deti a mládež pred skrytou reklamou či potenciálne škodlivým obsahom," uviedla BEUC vo vyhlásení vo februári 2021. TikTok tiež podľa BEUC zlyháva v poskytovaní náležitej starostlivosti týkajúcej sa ochrany detí pred nevhodným obsahom, akými sú napríklad sugestívne videá.
EK sa s čínskou firmou dohodla na nových pravidlách po vyše rok trvajúcich rokovaniach. BEUC však kritizuje fakt, že TikTok sa výslovne nezaviazal zakázať reklamu cielenú na deti. Organizácia na ochranu práv spotrebiteľov vo vyhlásení vyzvala orgány v členských štátoch EÚ, aby "dôkladne monitorovali aktivity TikToku" a prijali vnútroštátne opatrenia na presadzovanie práva, ak sociálna sieť svoje deklarované záväzky nesplní.

Copyright  © TASR 2022

Správna rada Twitteru jednomyseľne odporučila, aby akcionári schválili navrhovaný predaj spoločnosti za 44 miliárd dolárov miliardárovi a generálnemu riaditeľovi Tesly Elonovi Muskovi. Vyplýva to z utorkovej správy pre regulačný úrad.
Musk minulý týždeň zopakoval svoju túžbu napredovať s akvizíciou počas virtuálneho stretnutia so zamestnancami Twitteru, hoci akcie firmy, ktorá vlastní rovnomennú sociálnu sieť, zostávajú hlboko pod jeho ponukovou cenou, čo signalizuje značné pochybnosti, že sa tak stane. Pred začiatkom obchodovania v utorok akcie spoločnosti stúpli o zhruba tri percentá na 39,98 dolára za kus, čo je výrazne menej ako 54,20 dolára za akciu, čo ponúkol Musk. Akcie spoločnosti naposledy dosiahli túto úroveň 5. apríla, keď Muskovi ponúkli miesto v správnej rade predtým, ako on navrhol kúpu celého Twitteru. Ak by sa obchod uzavrel teraz, investori v spoločnosti by získali 15,22 dolára za každú akciu, ktorú vlastnia.

©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

Nemenované zdroje povedali Guardianu, že pôvodná informácia o Johnsonovi a jeho nastávajúcej žene je pravdivá. Bývalý Johnsonov poradca Dominic Cummings pravdivosť informácie tiež potvrdil a uviedol, že Johnson sa pokúsil svoju ženu dosadiť aj do pozície na úrade vlády v roku 2020. The Guardian však uvádza, že Cummings je Johnsonovým "arcikritikom". "Hovoril som dlho a detailne s tlačovým hovorcom premiéra aj (jeho ženy) ešte 48 hodín pred tým, ako išli noviny do tlače," povedal Walters BBC. "Ani jeden z nich mi túto informáciu nevyvrátil, a to ani mimo záznamu," dodal Walters. Premiér sa k udalosti nevyjadril. Jeho hovorca povedal Guardianu, že sa "nemôže vyjadrovať k Johnsonovým aktivitám v čase, kým sa stal premiérom". "Ostatní ale vyjasnili, že tento príbeh je nepravdivý," dodal hovorca. Johnson sa oženil s Carrie Symondsovou vlani v máji. Symondsová pracovala v roku 2018 ako šéfka komunikácie Konzervatívnej strany. Johnson bol britským ministrom zahraničia v rokoch 2016 až 2018.

 

Copyright  © ČTK 2022