3. 2. 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Bývalá prvá dáma Spojených štátov Michelle Obamová sa vo štvrtok objavila prvýkrát v televíznom vysielaní odvtedy, ako sa odsťahovala z Bieleho domu, informovala agentúra DPA.
V rozhovore s moderátorkou Ellen DeGeneresovou okrem iného prezradila, čo bolo v darčekovej škatuli, ktorú jej pri striedaní prezidentov v januári 2017 odovzdala nová prvá dáma Melania Trumpová.
Obamová priblížila, že darčekom, ktorý jej Trumpová dala do rúk na schodoch Bieleho domu, bol "krásny rám". Túto situáciu média opisovali ako trápnu, pretože sa zdalo, že Obamová je v rozpakoch a nevie, kam má škatuľku odložiť.
"Čo mám s tým darom robiť?" spomenula si Michelle na svoje pocity z januára 2017. "Nebol tam nik, kto by mi tú škatuľu vzal," pokračovala.
Obamová tiež uviedla, že tempo života jej rodiny sa od opustenia sídla prezidenta USA značne spomalilo. "Zobudím sa, keď sa chcem zobudiť," priblížila v televíznej relácii The Ellen DeGeneres Show. "Máme sa vynikajúco, dievčatá sú v poriadku, Barack pracuje, máme projekty, takže sme zaneprázdnení," dodala.
Moderátorka sa bývalej prvej dámy tiež opýtala, ako sa majú ľudia vyrovnať so situáciou v krajine, ktorá sa javí ako značne politicky rozdelená.
"Našich divákov, krajinu, by som len rada povzbudila, aby robili to, čo robíme každý deň, aby sme sa navzájom milovali, aby sme sa o seba starali, aby sme si preukazovali empatiu," odpovedala. "A nezabudnite, že to, čo hovoria vo Washingtone, nie je to, čím musíme nevyhnutne byť," dodala.
Obamovci sa rozhodli zostať vo Washingtone, aby ich mladšia dcéra, 16-ročná Sasha, mohla dokončiť strednú školu. Jej staršia sestra, 19-ročná Malia, začala chodiť na vysokú školu.

Tuniskí novinári zorganizovali v piatok protest proti rastúcemu obmedzovaniu slobody tlače vo svojej krajine. Na viacerých miestach Tuniska sedeli novinári pred budovami štátnej správy na znak nesúhlasu so súčasnou situáciou, informovala agentúra AP.
      Podľa šéfa tuniského novinárskeho syndikátu zaznamenali počas januárových celoštátnych demonštrácií proti rastu cien 40 vyhrážok voči novinárom zo strany polície a vládnych agentov.
      Novinárom policajti údajne zhabali obrazový materiál dokumentujúci brutalitu silových zložiek voči demonštrantom. Príslušníci bezpečnostných síl sa okrem toho údajne vyhrážali mučením či znásilnením.
      Podľa predstaviteľky ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch Emmy Guellaliovej Tunisko v ostatnej dobe zaznamenalo v rebríčkoch merajúcich slobodu tlače pokles. 


Copyright © TASR 2018



Muž, ktorý bol jedným z účastníkov sobotňajšej potýčky podporovateľov českého prezidenta Miloša Zemana a novinárov, podal pre tento incident trestné oznámenie. Na koho v tejto súvislosti Jan Šolta, ktorý je jedným zo Zemanových podporovateľov, oznámenie podal, vysokoškolský pedagóg českým médiám ale neprezradil. Ako však uviedla obvodná štátna zástupkyňa z Prahy 4 Blanka Valsamisová pre portál iRozhlas.cz, oznámenie, ktoré úrady obdržali ešte v stredu, sa týka viacerých trestných činov.
Incident sa stal v sobotu večer v pražskom Top hoteli, keď Zeman už opustil volebný štáb a priestor medzi jeho podporovateľmi a novinármi sa otvoril. Keď sa podguráženému prispievateľovi Parlamentných listov Milanovi Rokytkovi urobilo zle, skolaboval a na miesto prišli záchranári, začali si ostatní novinári ich zásah nakrúcať. S tým však nesúhlasil Jan Šolta, ktorý bol v štábe registrovaný ako novinár, a začal ich slovne napádať. K nemu sa pridal aj ďalší prezidentov podporovateľ Karel Slezák, rovnako akreditovaný ako novinár, ktorý po výmene názorov fyzicky napadol kameramana zo spravodajského portálu iDnes.cz. Udrel ho pri tom do hrudníka a do tváre. Šolta zase fyzicky napadol reportérku serveru Seznam Zprávy, píše iRozhlas.
"Na neposkytnutie povinnej pomoci síce pamätá paragraf 150 zákona č. 40/2009 Sb., ja si ich však budem pamätať ako novinárske hyeny," napísal Šolta neskôr vo vyjadrení pre médiá. Samotného Rokytku už v nedeľu lekári prepustili a uznali, že sa na jeho stave podpísal alkohol. Redaktor však tvrdí, že sa ho niekto pokúsil otráviť "sofistikovaným jedom".
Trestné oznámenie už v sobotu večer podal jeden z kameramanov iDnes.cz. Incidentom sa zaoberá polícia, ktorá ho vyšetruje ako výtržníctvo. V súvislosti s ním už vypovedali napadnutí novinári aj spomínaný Slezák.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.


Generálny riaditeľ Českého rozhlasu (ČRo) René Zavoral sa včera ohradil proti štvrtkovému vyhlásení zamestnancov ČRo, v ktorom kritizujú jeho vystupovanie v súvislosti s reportážami Jana Kroupu o hospodárení koncernu Agrofert na pozemkoch s nevyjasnenou štruktúrou vlastníkov. V drvivej väčšine bodov odmietol sťažnosť spoločnosti Agrofert, pochybnosti mal ale o kvalite spracovania reportáží, uviedol Zavoral vo vyhlásení. Pod petíciu s kritikou jeho postoje sa podľa informácií ČTK podpísalo viac ako 215 ľudí, zamestnanci ju dnes vedenie odovzdali.
Zavoral v stredu na zasadnutí Rady Českého rozhlasu uviedol, že Kroupove reportáže boli nevyvážené a neobjektívne. Podľa neho mu to potvrdila analýza Inštitútu komunikačných štúdií a žurnalistiky (IKSŽ) Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. Rada odporučila, aby sa ČRo snažil do budúcnosti o objektivitu, čo sa v "tomto prípade úplne nestalo".
Podľa zamestnancov možno Zavoralova slová vnímať ako zastrašovanie. Pracovníci žiadajú Etickou komisiu rozhlasu, aby reportáže zhodnotila. Na podpisových hárkoch, ktoré má ČTK k dispozícii, je napríklad moderátorka Lucie Výborná, ďalej potom Barbora Tachecí, Michael Rozsypal, Jan Bumba alebo šéf domáceho spravodajstva rozhlasu Vladimír Krivka, šéf webu iRozhlas.cz Radek Kedroň alebo Patricia Polanská poverená riadením ČRo Plus. Kroupu prekvapil počet podpisov. "Že sa také množstvo kolegov ohradilo proti manipulativnemu postupu riaditeľa a že si uvedomilo, že sa pravdepodobne z jeho strany ide o zastrašovanie, je samo o sebe fakt pomerne silný," povedal dnes ČTK. Zavoral by sa mal z toho poučiť a minimálne vyvodiť záver, že sa mýli v tom, čo robí, dodal.
"Mrzí ma, že niektorí zamestnanci Českého rozhlasu zverejnili vo svojom vyhlásení z 1. 2. 2018 obvinenia, ktoré musím odmietnuť a ohradiť sa proti nim," uviedol Zavoral. Podľa neho majú zamestnanci pre prácu také podmienky, aby ju mohli vykonávať slobodne. Podotkol, že rovnako tak sa dialo aj v prípade reportáží o pozemkoch s nejasným vlastníkom. "Všetky spravodajské či publicistické príspevky boli odvysielané či napísané a zverejnené. Podotýkam, že som tiež v drvivej väčšine bodov odmietol sťažnosť spoločnosti Agrofert," povedal.
Stanovisko k veci si podľa neho vyžiadala Rada ČRo, na ktorú Agrofert svoje výhrady k reportážam Jana Kropu adresoval. "Nikdy som nepopieral závažnosť témy, na priamu otázku členov Rady ČRo som iba vlani v novembri vyjadril pochybnosti o kvalite spracovania," uviedol dnes. Preto nechal vypracovať odborné analýzy. Jednu nechal zadať Karlovi Hvížďala, ktorého si vybrali pracovníci spravodajstva ČRo.
Z troch spracovaných analýz bola podľa riaditeľa použiteľná len jedna. "Tá bohužiaľ potvrdila moje pochybnosti a ukázala, že v reportážach k danej téme bol rad diskutabilných javov a nedostatkov," uviedol. Analýzy Karla Hvížďala a Newton podľa neho neposkytovali odborný rámec.
Vo vyhlásení napísal, že sa zamestnancov v minulosti mnohokrát zastal. "A zastávať budem - vždy, keď táto práca bude kvalitný a dobre odvedená. Ak by som však obhajoval chyby a nedostatky, len by som tým podkopával dôveru verejnosti v to, že Slovenský rozhlas pracuje objektívne," dodal.
Zamestnanci sú ale toho názoru, že riaditeľ, hoci mal k dispozícii tri nezávislé analýzy, úplne účelovo si vybral len jednu z nich a z tej potom iba citoval vybrané pasáže. Vo svojom vyhlásení pracovníci naopak citujú časť analýzy, ktorá pochybenia relativizuje.

Copyright © ČTK 2018


Fotograf Peter Stanley Procházka predstavuje film.sk


Fotograf Peter Stanley Procházka 
predstavuje film.sk 


Pred objektívom má najradšej ľudí z oblasti kultúry. S nadšením fotografuje hudobníkov a spisovateľov. Osobnosti filmového umenia predstavuje Peter Stanley Procházka na výstave film.sk od 2. februára v Tatranskej galérii v Poprade.
      "Veľa osobností z hudobnej i literárnej oblasti je spojených so svetom filmu. Mnohí robia hudbu a iní scenár a niektorí zasa hrajú vo filmoch. Napríklad Vinco Šikula v Havettovej Slávnosti v botanickej záhrade alebo Rudo Sloboda v Rihákovom filme Albert, Albert. Medzi nimi sa mi objavila, pri vŕtaní sa v archíve, zlatá nitka, ktorá spája tieto osobnosti v jeden celok vhodný na výstavu o filme," povedal v rozhovore pre TASR Procházka a pripomenul: "A taký všestranný Milan Lasica by stačil na nie jednu výstavu. Ale dejú sa aj iné veci okolo filmu, fotím festivaly, premiéry, udeľovania cien."
      Z bohatého archívu vybral na aktuálnu výstavu 882 záberov. "Z toho prešlo do užšieho výberu 85 fotografií a zväčšilo sa 55 záberov okolo rozmeru 45 x 30 cm. Výber nebol ľahký, chcel som, aby sa do neho dostal skoro celý prierez ľudí, čo vytvárajú čarovný svet filmu," vysvetlil a vymenoval svoje najcennejšie kúsky: "Fotka Olinky Schoberovej a Juraja Jakubiska vo V-klube po natáčaní filmu Dovidenia v pekle, Dušana Hanáka pri jeho filmových plagátoch. Vladimír Weiser z filmu 322 bol môj kamarát z bratislavského korza."
      Procházka považuje film za zázrak. "Prenesie vás, 'vcucne' vás cez plátno do svojho deja, do svojho sveta. Vznesie vás do výšav ako mňa Zväčšenina Michelangela Antonioniho. Mal som to šťastie, že bol po ruke starší brat Mekyho Žbirku, ktorý film so mnou rozoberal záber po zábere a tak ma pomaly priviedol späť na zem," spomína s tým, že na MFF Bratislava sa mu podarilo odfotiť Vanessu Redgrave, práve hlavnú predstaviteľku jedného z najslávnejších filmov 60. rokov.
      A ktorá herečka je podľa známeho fotografa najfotogenickejšia? "Všetky majú v sebe to krásno. Napríklad Milka Vášáryová, Magda Vášáryová, Božidara Turzonovová, Zuza Kocúriková, Zuzana Kronerová, Zuzka Kanócz, Ingrid Timková, Kristínka Svarinská, Peťa Polnišová," vymenúva ženy, ktoré mal pred objektívom. Petru Polnišovú uvidia návštevníci výstavy na zábere s Anitou Ekberg. "Áno, s tou Anitou z Felliniho Sladkého života," podčiarkuje 65-ročný rodák z Bratislavy, ktorý má na svojom konte aj unikáty - skupinovú fotografiu 13 režisérov, spoločnú fotku 14 kameramanov či záber tzv. neviditeľných ľudí - šéfov filmových klubov. Tých zachytil na jednej svojej cennej fotografii 42.
      Medzi osobnosťami slovenskej kinematografie existuje aj herec, ktorý sa do archívu Petra Procházku na jeho veľké sklamanie nedostal. "Keď som robil v jednom týždenníku 'dva v jednom' - technického redaktora a aj fotografa, kolega šiel robiť rozhovor s Jožkom Kronerom. Ja som musel ísť do tlačiarne zaniesť zalomené noviny. Myslel som si, že pána Kronera si odfotím neskoršie, ale onedlho, pre mňa nečakane, zomrel," prezradil držiteľ Ceny Slovak Press Photo za celoživotné dielo. Pri otázke "veľkých úlovkov" z prostredia zahraničných filmových hviezd spomína 30. august 1989: "Do bratislavského PKO prišla otvoriť výstavu Americký film bývalá detská herečka Shirley Jane Templová, ktorá v roku 1934 ako šesťročná získala Oscara a podarilo sa mi ju s Oscarom odfotiť. V tej dobe to bol pre mňa veľký úlovok."
      Výstava potrvá do 18. marca.


Copyright © TASR 2018

TO JE TV!

TO JE TV!


2. 2. 2018

TUKE sa ohradzuje voči vyjadreniam na jej adresu zo strany poslankyne SaS


TUKE sa ohradzuje voči vyjadreniam na jej 
adresu zo strany poslankyne SaS 


Technická univerzita v Košiciach (TUKE) sa ohradzuje voči tvrdeniam, ktoré odzneli na stredajšej (31.1.) tlačovej konferencii podpredsedníčky Národnej rady SR Lucie Ďuriš Nicholsonovej (SaS), za účasti poslanca Branislava Gröhlinga (SaS) a dvoch zamestnancov TUKE.
      Ako uviedla poslankyňa Ďuriš Nicholsonová, špičkový vedec docent Róbert Bidulský skončil po návrate z Talianska na úrade práce a ak nedôjde k náprave, prípad skončí v Bruseli. Podľa jej slov na začiatku Technická univerzita Košice (TUKE) reagovala na výzvu ministerstva školstva a v rámci projektu, ktorý jej bol odsúhlasený, dostala takmer 700.000 eur. Časť z toho mala ísť aj na reintegráciu vedca Bidulského, aby sa natrvalo usadil v SR a venoval sa vede a výskumu. V podmienkach projektu však bolo, aby mal zmluvu s TUKE minimálne do roku 2021. Podľa podpredsedníčky NR SR dekanka Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie TUKE Iveta Vasková však Bidulskému odmietla predĺžiť zmluvu a vedec preto skončil na úrade práce.
      "Na uvedenej tlačovej besede odznel celý rad informácií, ktoré zavádzajú verejnosť a v konečnom dôsledku poškodzujú dobré meno TUKE," uviedli vo svojom piatkovom vyhlásení rektor Technickej univerzity Stanislav Kmeť a dekanka Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie Iveta Vasková.
      Ako tvrdia, prijímateľom NFP v rámci projektu Kompetenčné centrum pre priemyselný výskum a vývoj v oblasti ľahkých kovov a kompozitov bol Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV Bratislava ako hlavný partner a TUKE bola len jedným z ďalších desiatich partnerov.
      "Technická univerzita v Košiciach ako partner mala na riešenie projektu 616.805,50 eura, ktoré získala na základe partnerskej zmluvy od hlavného partnera a ktoré použila v súlade so schváleným rozpočtom projektu. Tvrdenie, že časť finančných prostriedkov mala ísť na reintegráciu docenta Bidulského, aby sa natrvalo usadil v SR a venoval sa vede a výskumu, je zavádzajúce, nakoľko menovaný bol aj v čase riešenia projektu zamestnancom SAV v Košiciach s trvalým pobytom v SR. Projekt neobsahoval žiadnu podmienku, ktorá by určovala, aby docent Bidulský mal pracovnú zmluvu s TUKE do roku 2021," tvrdia rektor a dekanka.
      Ako sa uvádza vo vyhlásení, výstupy časti projektu riešeného TUKE, ako aj celého projektu - ukazovatele - či už ukazovatele výsledku, alebo ukazovatele dopadu, neobsahujú žiadne ustanovenia o udržateľnosti miesta reintegrovaného vedeckého pracovníka. Projekt skončil 31.12.2015 s dobou udržateľnosti do 31.03.2021.
      Priebeh pôsobenia menovaného na TUKE je podľa rektora a dekanky verejne dostupný v Centrálnom registri zamestnancov vysokých škôl.
      "Docent Bidulský po ukončení prác na aktivitách projektu 31.10.2014 s účinnosťou od 01.11.2014 až do 31.1.2018 pôsobil na TUKE ako vysokoškolský učiteľ. Jeho pracovný pomer sa skončil dňom 31.1.2018 uplynutím doby, na ktorú mal pracovný pomer uzatvorený. Na žiadne predtým fakultou vypísané výberové konanie na obsadenie pracovného miesta a funkcie docenta nereagoval," tvrdia vo vyhlásení.
      Ako ďalej uvádzajú, vystúpenie zamestnancov Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie TUKE poškodzuje dobré meno fakulty a TUKE v čase, keď fakulta prechádza transformáciou a snahou o jej stabilizáciu doma i v zahraničí, v čom ju podporujú významní predstavitelia priemyslu.
      TUKE podľa ich slov zvažuje právne kroky na svoju obranu pred nepravdivými a zavádzajúcimi informáciami, ktoré odzneli na spomínanej tlačovej konferencii.



Copyright © TASR 2018


Zomrel Marián Ondáš

Zomrel Marián Ondáš 
Vo veku 69 rokov náhle zomrel v noci na piatok dlhoročný redaktor Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Marián Ondáš z Prievidze. TASR to potvrdil jeho priateľ a výkonný predseda občianskeho združenia Benedikt Pavol Remiaš.
      Marián Ondáš bol súčasťou rozhlasového éteru viac ako 40 rokov. Poslucháčov sprevádzal viacerými reláciami. Venoval sa však najmä spravodajstvu, ako i publicistike z regiónu hornej Nitry.
      Po vyštudovaní priemyselnej školy pracoval ako redaktor v podnikovom časopise, neskôr bol šéfredaktorom regionálneho týždenníka. Medzitým vyštudoval žurnalistiku, doktorandský postgraduál mal zameraný na rozhlas, televíziu a spravodajský film. Za svoju prácu získal aj viacero ocenení. Bol tiež podpredsedom občianskeho združenia Benedikt, ktoré združuje priateľov literatúry, umenia a histórie hornej Nitry.


Copyright © TASR 2018

Reakcia Jana Hrušínského na článok Strach a zmar Parlamentních listů

Reakcia Jana Hrušínského na článok

 Strach a zmar Parlamentních listů




Vyjadrenie Jana Hrušínského k článku Jiřího Macků: Strach a zmar kulturní scény, uverejneného 31. 1. 2018 v 18.58 v Parlamentních listech.

Reaguji na článek pana Jiřího Macků nazvaný Strach a zmar kulturní scény, ve kterém pan Macků na webu PL nepravdivě cituje moje údajné vyjádření:

“Tak nám zabili Drahoše, paní Kornová!” píše autor článku a dodává: otráveně zamejloval Jan Hrušínský kolegyni, sesul se do křesla, složil hlavu do dlaní a začal vážně uvažovat o emigraci.

Nezamejloval. Neuvažoval. Ani nezačal. Hlavu do dlaní jsem naposledy složil, když zemřel můj kamarád Jan Tříska.


Pod uvedenou citací je moje fotografie s tvrzením, že popisek poskytl Jan Hrušínský. Neposkytl. Dále je v článku uvedeno, že na adresu Jana Hrušínského dle autora “světaznalá modelka” Iva Kubelková ironicky prohodila: “Chcete emigrovat? Jen to zkuste jinde!” a pan Macků doplňuje: Třeba v krásné Paříži, tam v islámem poznamenaných čtvrtích. Světaznalá modelka ke mně nikdy nic neprohodila. Bohužel.
Ani paní Kornovou, ani paní Kubelkovou zatím osobně neznám, ale ve svém Divadle Na Jezerce je kdykoliv rád přivítám. Pana Jiřího Macků jsem doposud také neznal. Nelituji. Důrazně se ovšem ohrazuji proti jeho smyšlenkám a vysloveným nepravdám ve výše uvedeném textu.

Parlamentním listům již několik let nedávám souhlas k rozhovorům, proto je mi s podivem, že se v nich moje jméno tak často skloňuje.
Vzhledem k tomu, že v souvislosti s mou osobou není v tomto článku plném chyb ani jedna informace pravdivá, zvažuji právní kroky.

VÝROKY TÝŽDŇA

           VÝROKY TÝŽDŇA











"Som tým najmenej rasistickým človekom, akého je možné na tomto svete stretnúť.“
Donald Trump

"Odmietam - nech si kričia chlapci z bratislavských kaviarní, koľko chcú - odmietam vznik ucelených moslimských komunít na Slovensku.“
Robert Fico

„Okresní přebor nemohl porazit Barcelonu.“
Vratislav Mynář

„Mám zdroje z Ameriky, z Kanady, dokonce z Austrálie, dokonce z Afriky, samozřejmě z Evropy a samozřejmě od nás. Jestli se budeme bavit o zdrojích, tak to já jsem nevěděl. To bych si musel přinést štos materiálů.Ne, prosím vás, stop. Budeme mluvit o mých názorech, které čerpám ze svého přesvědčení na základě informací, které takto dostávám. Nebudu se bavit o specifikaci zdrojů.“
Oldřich Lukáš, šíriteľ dezinformácií



„Pražská kavárna bude muset zavřít ústa.“

Miloš Zeman
 

"Verte mi, nie sú to žiadni intelektuáli. Je to banda otrokov. Sú to sluhovia imperializmu."
Recep Tayyip Erdogan ,Turecký prezident o lekároch, protestujúcich proti vojne v Sýrii

„Každý kdo se podívá na četná videa mého kolapsu, která se neeticky a zřejmě protiprávně šíří nestráženým kyberprostorem, musí sám vidět - pokud někdy něco slavil, že takto se opilý člověk nechová, takže věřme, i když premiér policii nevěří, že něco vyšetří. Vyšetřovacích verzí bude, jak znám naše vyšetřovatele a služby, ustanoveno jistě více, od stresu z dramatických voleb až po zásah cizích rozvědek a mimozemské entity. Byl jsem asi tak opilý, jako má Zeman uříznutou nohu a rakovinu, což také lidem tloukla do hlavy korporátní sdělovadla.
A jsem zvyklý i na vláčení "svobodným korporátním tiskem" obsluhovaným presstituty ještě z manažerských dob, kdy jsem bránil privatizaci národního jmění v příkrém rozporu se stále platnými Dekrety prezidenta Republiky Československé Edvarda Beneše.
Presstituti byli samozřejmě pro, neboť se těšili na vyšší příjmy z inzerátů zprivatizovaných firem rvoucích se na zdeformovaném trhu o zákazníky. Vše pak platíme ve vyšších cenách zboží, které je mnohdy dražší než u sousedů v Německu při třetinových mzdách.
Že ale bude jeden z kandidátů na úřad nejvyšší říkat, že může otrávit ovce, dobytek i manažery, to jsem si neuměl představit v nejčernějších devadesátých let ani ve zlém snu. Nu, ale stalo se.
Náš TOP Týdeník totiž oslovil fundovanými články o mravním profilu manželů Drahošových statisíce čtenářů, povedlo se tak zmobilizovat nevoliče v Praze a díky tomu Zeman vyhrál, což se v určitých kruzích prostě asi neodpouští.
Až se dám plně do pořádku, navrhnu Karla Slezáka a Jana Šoltu na Velíškovu cenu, dojedu si do TOP hotelu pro kabát, který zůstal viset v místnosti pro akreditované novináře - nejsem žádný "letkař - holubář", jak o mě lůza roztrušuje a pak se pokusím uspořádat třeba v Syndikátu novinářů tiskovou konferenci, kde rád odpovím na další otázky a budu informovat i o stavu vyšetřování trestného činu neposkytnutí povinné pomoci. “
Milan Rokytka, novinár a ožran


"Nehanbíte sa? Boha sa nebojíte? Prečo ich nechávate pozerať tento druh vecí? Načo ženy potrebujú pozerať tieto futbalové zápasy? Čo získajú tým, že sa budú pozerať na mužské stehná? Budú sa sústrediť iba na to, a ani si nevšimnú, aký bol výsledok.“
Athar Kasmi,indický muftí



MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Americký prezident Donald Trump je tretíkrát po sebe navrhnutý na Nobelovu cenu za mier. Trumpovu nomináciu potvrdil v stredu nórskym internetovým novinám Nettavisen riaditeľ nórskeho Inštitútu pre výskum mieru (PRIO) Henrik Urdal, uviedla agentúra DPA.
      Zdôvodnenie nominácie je podľa Urdala rovnaké ako v predchádzajúcom roku, a síce jeho princíp presadzovania "mieru prostredníctvom sily". Kto prezidenta USA navrhol, je však dôverné. Trump bol na toto prestížne ocenenie prvýkrát nominovaný v roku 2016 ešte ako prezidentský kandidát.
     
 Na zozname je podľa nórskej agentúry NTB aj ruský opozičný denník Novaja Gazeta, ktorý nominoval spolu s aktivistami a právnikmi bojujúcimi za ľudské práva samotný Urdal. Podľa neho je načase, aby Nobelovu cenu dostali aj ruskí aktivisti. Posledným Rusom, ktorému sa dostalo tejto pocty, bol v roku 1990  bývalý sovietsky prezident Michail Gorbačov.
      Ďalšími tohtoročnými nominovaným sú okrem iných Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, whistleblower Edward Snowden, Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), konžský gynekológ Denis Mukwege a kurdské polovojenské oddiely péšmarga, ktoré bojovali v Iraku proti tzv. Islamskému štátu (IS).
      Na Nobelovu cenu za mier môže byť navrhnutý hocikto, ale právo nominovať má len obmedzený okruh osôb a inštitúcií. Patria sem členovia vlád, univerzitní profesori či bývalí nositelia Nobelovej ceny za mier. Návrhy bolo možné predkladať do 31. januára. Tento zoznam však ešte nie je konečný, keďže päť členov Nobelovho výboru môže predkladať svoje návrhy do konca februára.
      Vlaňajší zoznam nominovaných obsahoval mená 215 osôb a 103 organizácií. Tento zoznam je uchovávaný 50 rokov v tajnosti. Nominujúci však môže oznámiť, koho na cenu navrhol.


 Americký prezident Donald Trump tvrdí, že jeho prvý prejav o stave únie v Kongrese sledoval v utorok večer miestneho času historicky "najvyšší počet" ľudí - ale to nie je pravda. Vo štvrtok na to upozornila agentúra AP.
      Podľa údajov prieskumnej agentúry Nielsen si Trumpov prejav naladilo približne 45,6 milióna televíznych divákov. To je nižší počet divákov, než aký sledoval prvý prejav prezidenta Baracka Obamu o stave únie (okolo 48 miliónov ľudí). Viac divákov mal aj Trumpov vlaňajší prejav na zasadnutí Kongresu, s ktorým vystúpil krátko po zložení prísahy.
      Sledovanosť Trumpovho utorkového prejavu zaostáva aj za počtom 46,8 milióna divákov, ktorí si zapli prvý prejav prezidenta Billa Clintona o stave únie, a aj za počtom 51,7 milióna divákov, ktorí sledovali prejav prezidenta Georgea W. Busha v roku 2002.
      Trump už i vlani nepravdivo tvrdil, že na jeho inaugurácii sa zúčastnilo najviac ľudí v dejinách USA.

Súd v Mjanmarsku zamietol vo štvrtok žiadosť dvoch novinárov agentúry Reuters, ktorých v januári obžalovali z porušenia štátneho tajomstva, o prepustenie na kauciu. Informovala o tom agentúra Reuters. 
      Právnik oboch novinárov na súde uviedol, že dokumenty, nájdené podľa polície pri zatknutí v ich vlastníctve, obsahovali informácie, ktoré už boli predtým zverejnené v novinových článkoch. 
      Miestnych novinárov Wa Lone (31) a Ťjo Sou U (27) zadržali vlani 12. decembra v jednej z okrajových štvrtí Rangúnu. Polícia ich prehľadala, pričom našla dve tajné vojenské správy a doklad o pobyte v Jakchainskom štáte, odkiaľ od augusta masovo utekajú príslušníci moslimskej menšiny Rohingov. Obom hrozí trest do 14 rokov väzenia.
      Termín ďalšieho vypočutia bol stanovený na 6. februára. 
      Mjanmarské ministerstvo pre informácie už skôr uviedlo, že novinári boli zadržaní na základe zákona, ktorý bol prijatý v roku 1923, keď bolo Mjanmarsko, známe aj ako Barma, provinciou Britskej Indie.
      Na prepustenie novinárov vyzvala samotná agentúra Reuters, ako aj viacero ďalších médií, novinárskych a ľudskoprávnych organizácií.
      Niekdajšia líderka boja za demokraciu v Mjanmarsku Aun Schan Su Ťij je obviňovaná z potláčania slobody tlače, odkedy sa jej Národná liga za demokraciu v roku 2016 de facto ujala moci v krajine. V roku 2017 bolo v Mjanmarsku zadržaných najmenej 11 novinárov.

Copyright © TASR 2018


RTVS oslávi okrúhle jubileum Jiřího Menzela jeho filmovými dielami


 RTVS oslávi okrúhle jubileum Jiřího Menzela 

jeho filmovými dielami 


Významný český režisér, herec a spisovateľ Jiří Menzel oslávi 23. februára okrúhle životné jubileum – 80 rokov. Na počesť tejto osobnosti televízneho a divadelného sveta uvedie RTVS od 3. februára niekoľko výrazných diel z jeho bohatej režisérskej tvorby.

RTVS prinesie v sobotu 3. februára prvý Menzelov celovečerný film nakrútený podľa novely Bohumila Hrabala z roku 1966. Úspešnú českú tragikomédiu z obdobia druhej svetovej vojny „Ostře sledované vlaky,“ ocenenú v roku 1968 soškou Oscara za najlepší cudzojazyčný titul a týždenníkom Time zaradenú do stovky najlepších filmov všetkých čias, uvidia diváci na Dvojke o 21.15 h.

Celovečernú snímku z roku 1980 o pivovare a rodine jeho správcu „Postřižiny“ odvysiela Dvojka v sobotu 10. februára o 21.00 h. O týždeň neskôr si diváci môžu pripomenúť veselé, ale aj tragické situácie v Kersku na Polabí, ktoré dokonale vykresľuje scenárista Bohumil Hrabal v Menzelovom filme z roku 1983 „Slavnosti sněženek“. Slávnu fresku odvysiela Dvojka v sobotu 17. februára o 21.00 h. 

Jednotka zaradila do programu v nedeľu 25. februára známu česko-slovenskú komédiu o obyčajnej pražskej rodinke Lavičkových, ktorí by chceli vlastniť chalupu na vidieku – „Na samotě u lesa“. Toto populárne dielo Jiřího Menzela ponúkne Jednotka divákom o 15.05 h.

Presne v deň jeho osemdesiatín bude mať svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Berlinale aj koprodukčný film RTVS režiséra Martina Šulíka „Tlmočník“, v ktorom hrá Jiří Menzel hlavnú úlohu. Takto sa symbolicky vráti na festival, kde v minulosti zaznamenal veľké úspechy ako režisér. Road movie o dvoch starých pánoch, ktorí cestujú krížom cez Slovensko, aby spoznali pravdu o vlastnej minulosti, nakrúcali od apríla do konca mája 2017 v rôznych kútoch Slovenska a vo Viedni. Okrem Jiřího Menzela sa v ňom predstaví plejáda zahraničných i slovenských hercov, medzi nimi Zuzana Mauréry, či komička Evelyn. V slovenských kinách si ho môžu diváci pozrieť už od 1. marca.

Najobjektívnejším zostáva televízne spravodajstvo RTVS

Najobjektívnejším zostáva 

televízne spravodajstvo RTVS

Najobjektívnejšie televízne spravodajstvo mali aj vo štvrtom štvrťroku uplynulého roka, teda koncom roka 2017, verejnoprávny RTVS a TV Markíza. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu MML Omnibus spoločnosti Median SK.
      RTVS označilo v prieskume 24,8 percenta respondentov. V poradí k druhej TV Markíza sa priklonilo 23,4 percent účastníkov prieskumu. Na treťom mieste skončilo spravodajstvo TV JOJ s výsledkom 17,9 percenta. Spravodajskú televíziu TA3 označilo za najobjektívnejšiu 14,8 percent ľudí. Inú televíziu uviedli 2,4 percenta opýtaných. Respondenti mohli v prieskume určiť len jednu televíziu, pričom 16,1 percent z nich sa k otázke nevyjadrilo.
      Prieskum verejnej mienky zameraný na spravodajstvo v slovenských televíziách uskutočnila agentúra v mesiacoch október až december 2017 kvótnym výberom. Zúčastnilo sa ho 2187 respondentov vo veku 14 až 79 rokov.




Copyright © TASR 2018
 

1. 2. 2018

TO JE TV!

TO JE TV!

RVR NEWS

RVR NEWS

Poslancom Národnej rady SR sa vo štvrtok nepodarilo zvoliť chýbajúceho člena Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ani jeden z pätice kandidátov v tajnej voľbe nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov od 130 prítomných poslancov.
      Do druhého kola, ktoré sa uskutoční v utorok 6. februára, postúpili dvaja najúspešnejší, teda Milan Blaha, ktorého navrhla Únia slovenských novinárov (43 hlasov), a Ján Ikrényi nominovaný poslancom Tiborom Bernaťákom z SNS (27 hlasov). Predseda mediálneho výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD) ešte pred voľbou priznal, že Milan Blaha je otcom poslanca Ľuboša Blahu (Smer-SD).
      Do RVR kandidovali aj Peter Alakša (nominoval ho Mediálny inštitút), Dušan Budzak (poslanec Peter Marček) a Ján Dianiška (Združenie slovanskej vzájomnosti KOŠICKO).
      Dôvodom voľby chýbajúceho člena je, že Mojmírovi Mamojkovi sa 13. decembra 2017 skončilo funkčné obdobie.



Copyright © TASR 2018