K razii, ktorú nariadila varšavská polícia, došlo v sobotu v západopoľskom meste Zielona Gora. Podľa zástupcu šéfredaktora denníka Gazeta Wyborcza Romana Imielského zásah v novinárovom byte prebehol bez súdneho príkazu a je v "rozpore so základným demokratickým právom na ochranu novinárskych zdrojov," píše agentúra AP.
Imielski nepochybuje o tom, že polícia chcela týmto spôsobom zastrašiť novinárov jeho denníka, ktorí písali články kritické voči vláde a vyšetrovali viaceré kauzy politikov vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Pripomenul pritom aj ďalšie kroky súčasnej poľskej pravicovej vlády namierené voči nezávislým médiám.
Hovorca varšavskej polície Sylwester Marczak zásah vysvetlil tvrdením, že išlo o súčasť vyšetrovania hrozieb zaslaných dvom poľským politikom. Jedna bola údajne zaslaná z Bakselerowiczovej IP adresy, čo on sám rozhodne popiera. Policajti podľa hovorcu ani nevedeli, že ide o byt žurnalistu, zasahovali len voči držiteľovi konkrétnej IP adresy.
Keďže operáciu bolo potrebné vykonať rýchlo, prebehla podľa platných pravidiel v zrýchlenom konaní bez súdneho príkazu, ktorý môže byť vydaný až dodatočne, zdôraznil policajný hovorca.
Gazeta Wyborcza napísala, že polícia skonfiškovala Bakselerowiczovi pracovný laptop, ktorý obsahoval materiály chránené na základe zákona o ochrane novinárskych zdrojov. Zhabali mu aj viacero ďalších laptopov a mobilný telefón. Podľa denníka sa tak stalo pod zámienkou, že z novinárovej adresy bol odoslaný email obsahujúci hrozbu voči poslancovi PiS Jerzymu Maternovi.
"Nikdy som sa nikomu nevyhrážal. Podľa mna ide o provokáciu, alebo o snahu pomstiť sa za písanie nepohodlných článkov," reagoval Bakselerowicz, ktorého citovala agentúra AP. Vedenie denníka avizovalo, že použije všetky zákonné prostriedky na ochranu svojich žurnalistov "pred zastrašovaním zo strany autoritárskych orgánov".
Copyright © TASR 2021
Výpadok sa začal okolo 17:45 stredoeurópskeho letného času. Problémy s pripojením sa hlásia ľudia v Spojených štátoch i Európe.
Výpadky webstránok a aplikácií sú bežné, v globálnom meradle sú však vzácne.
Výpadok platforiem Facebooku sa stal v čase, keď si firma prechádza vážnou krízou po tom, čo informátorka, ktorá bola zdrojom série článkov denníka Wall Street Journal odhaľujúcich vedomosti spoločnosti o vnútornom výskume negatívnych účinkov jej produktov a rozhodnutí, odhalila svoju identitu. V televíznej relácii 60 Minutes sa Frances Haugen identifikovala ako žena, ktorá anonymne podala sťažnosti u federálnych orgánov, v ktorých uviedla, že výskumy firmy ukazujú posilňovanie nenávisti a dezinformácií, zvyšovaniu polarizácie a že Instagram môže škodiť duševnému zdraviu, najmä u adolescentných dievčat.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Copyright © ČTK 2021
Európska komisia spustila verejnú konzultáciu o opatreniach Európskej únie proti zneužívaniu súdnych sporov zameraných najmä proti novinárom a proti strategickým žalobám proti verejnej účasti (SLAPP) v celej EÚ. Konzultácie budú podkladom pre nadchádzajúcu iniciatívu proti takýmto žalobám, ktorú Komisia predstaví. Iniciatíva proti SLAPP je súčasťou európskeho akčného plánu pre demokraciu, v ktorom sa konštatuje, že takéto praktiky sú v mnohých členských štátoch čoraz viac využívané a to najmä v prostredí, v ktorom rastie nepriateľská činnosť voči novinárom. Občania, novinári, členské štáty, mimovládne organizácie, občianska spoločnosť, sudcovia a právnici sa vyzývajú, aby vyjadrili svoje názory k tejto téme. Verejná konzultácia bude otvorená do 10. januára 2022. Táto iniciatíva nadväzuje na správu o stave Únie, ktorú pred Európskym parlamentom predstavila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. Komisia prijala odporúčanie o bezpečnosti novinárov a bude pokračovať vo svojich opatreniach na ochranu slobody a plurality médií svojou prácou na novom európskom zákone o slobode médií.
Podrobnosti:
Verejná konzultácia
