6. 2. 2012

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Chorvátskej televíznej stanici RTL, ktorú si denne naladí asi štvrtina tamojších divákov, v týchto dňoch hrozí, že jej tamojšia Rada pre elektronické médiá dočasne zakáže vysielať. Dôvod je pritom podľa portálu jutarnji.hr trochu kuriózne - málo informácií a príliš zábavy v programe stanice, ktorá vysiela od apríla 2004 a ktorej väčšinovým vlastníkom je veľký európsky prevádzkovateľ televízií a rádií RTL Group so sídlom v Luxembursku. Podľa programových podmienok má televízia vysielať aspoň 18 percent informatívnych programov, čo podľa tvrdení jej predstaviteľov po započítaní zákonné desaťpercentný tolerancie plní. Mediálna rada je ale iného názoru, pretože mnoho relácií, ktoré televízia vykazuje ako informácie, je podľa radných čistá zábava a limit je tak naplnený len z polovice. Spor sa dnes vedie napríklad o to, kam patrí správa o rozchode chorvátskej popovej hviezdičky alebo reportáž o novej bunde balkánskeho módneho guru. O ďalšom osude televízie, ktorá sa prípadnej sankcii, teda dočasnému zákazu vysielania, chce brániť, sa rozhodne v tomto týždni. Hlavným konkurentom RTL na chorvátskom trhu sú popri verejnoprávnej televízie dva programy tamojšia televízia Nova, ktorá rovnako ako tá česká patrí pod mediálnu skupinu Central European Media Enterprises (CME).

Copyright © ČTK 2012

V Iráne zatkli niekoľkých reportérov, ktorí voľne spolupracovali z perzským vysielaním britskej spoločnosti BBC. Dnes to oznámila iránska agentúra Mehr. Nemenovaný oficiálny zdroj agentúre povedal, že zatknutí zbierali informácie pre vysielanie BBC a lákali iránskych novinárov, aby opustili krajinu a pracovali pre BBC v Británii. Zatknutých obžalovali "zo spáchania viacerých bezpečnostných zločinov" a čoskoro ich postavia pred súd, dodal zdroj. Iránska vláda obviňuje BBC, že vysielaním "protirevolučných programov" chce vyvolať v krajine nepokoje. Vysielanie BBC v perzskom jazyku je v Iráne zakázané a BBC v krajine nemá žiadne oficiálne sídlo ani zamestnancov. Vysielanie BBC však možno zachytiť pomocou zakázaných satelitných prijímačov. Pre spoluprácu s BBC vlani zatkli viacerých iránskych dokumentaristov, ktorí umožnili, aby sa ich dokumenty odvysielali bez toho, že vopred informovali príslušné iránske úrady. Väčšinu neskôr prepustili na kauciu. Oddelenie pre zahraničnú tlač pri iránskom ministerstve kultúry vyzvalo zástupcov zahraničných médií pôsobiacich v Teheráne, aby žiadnym spôsobom nespolupracovali s perzským vysielaním BBC a aby oznámili svojim redakciám, že nemajú používať správy, fotografie ani videá BBC. BBC pred pár dňami obvinila Irán zo zastrašovania a zatýkania príbuzných zamestnancov perzského vysielania.
Poskytovatelia internetových služieb by mali robiť viac pre to, aby zabránili využívaniu internetu na podporu násilného extrémizmu, upozornili v dnešnej správe britskí parlamentní poslanci. Internet sa stal významným zdrojom extrémistických hrozieb, väčším ako univerzity a väzenia, stal sa miestom vývoja a výmeny nebezpečných myšlienok, varovali poslanci. "Máme obavy z nárastu podpory nenásilného extrémizmu i extrémnych a násilných foriem ultrapravicovej ideológie," uviedol výbor Dolnej snemovne pre vnútorné záležitosti v správe, ktorá zhŕňa ich deväťmesačné štúdium záležitosti. Informovala o tom agentúra AP. Británia bola už dejiskom celého radu teroristických sprisahaní: V roku 2007, 7. júla, štyria samovražední atentátnici zabili pri synchronizovaných útokoch na londýnsky dopravný systém 52 ľudí. O rok nato americkí a britskí agenti prekazili jeden z najväčších plánovaných útokov, pri ktorom mali bomby vybuchnúť v takmer tucte transatlantických letov. Minulý týždeň sa štyria Briti počas súdneho procesu priznali k účasti na sprisahaní inšpirovanom al-Káidou, cieľom ktorého bol v decembri 2010 bombový útok na londýnsku burzu. Parlamentný výbor pre vnútorné záležitosti vo svojej dnešnej správe konštatuje, že internet "sa stal jedným z mála neregulovaných priestorov, v ktorých sa môže prezentovať radikalizácia" a zohráva oveľa väčšiu úlohu pri propagácii násilností ako väzenia, univerzity či kostoly. Predseda výboru Keith Vaz upozornil, že "toto sú úrodné semeniská terorizmu". Poslanci vyzvali internetových providerov, aby aktívnejšie monitorovali svoje webové stránky a v spolupráci s vládou vypracovali postup, podľa ktorého budú odstraňovať akýkoľvek materiál propagujúci násilný extrémizmus. Obhajcovia občianskych slobôd návrh odsúdili s tým, že o blokovaní obsahu na internete by mali rozhodovať súdy, a nie "úradníci". "Úroveň monitorovania, ktorú by si vyžiadala táto schéma, by predstavovala významný zásah do súkromia každého užívateľa internetu," reagoval riaditeľ občianskeho hnutia Big Brother Watch Nick Pickles. "Existuje vážne riziko, že takáto cenzúra by nielen urobila internet menej bezpečným pre ľudí rešpektujúcich zákon, ale súčasne prinútila skutočné hrozby prejsť do podzemia a sťažila ochranu verejnosti". Britské ministerstvo vnútra uviedlo, že závery parlamentného výboru posúdi. "Úzko spolupracujeme s políciou a poskytovateľmi internetových služieb, aby sme odstránili nenávisť z internetu," reagovalo vo vyhlásení. Dokumentárny portrét Róberta Bezáka pripravuje Česká televízia. Tím tvorcov prišiel na Slovensko a sprevádza trnavského arcibiskupa v týchto týždňoch na väčšine podujatí, ktoré má vo svojom pracovnom kalendári. Cieľom filmárov je predstaviť ho ako osobnosť, ktorá oslovuje svojím prístupom a otvorenosťou. Do vysielania by sa film mal dostať v októbri alebo novembri tohto roku. "Našim zámerom nie je klasický portrét, nás zaujal Róbert Bezák, ako otvorene formuluje témy a ako hovorí k ľuďom. To presahuje hranice Trnavy, Slovenska a aj stredoeurópskeho regiónu," zdôvodnil v rozhovore pre TASR rozhodnutie prekročiť s natáčaním česko-slovenské hranice režisér filmu Petr Minařík. Podľa jeho vyjadrenia trnavský arcibiskup "dokáže vyjadriť veci odvážne a hlavne otvorene, to nie každý na Slovensku či v Čechách vie, to je dobré". Minařík povedal, že napríklad v Čechách ubudla podľa štatistiky polovica katolíkov, ktorých bolo aj tak málo. "Dôvody nie sú v tom, že by ľudia strácali vieru, ale azda aj v tom, že otázka stojí na cirkvi, v jej schopnosti byť slobodnejšou a modernou," dodal režisér. Českí filmári už strávili chvíle s arcibiskupom Bezákom počas omše v kostole, na arcibiskupskom úrade. "V Trnave na káve tiež," povedal Minařík. Čerstvým úlovkom je akcia požehnanie mladých vín trnavských vinárov. "Aj tam sme videli, že prítomní si s arcibiskupom pripíjali nie vo vzťahu k autorite, ale že ich ako človek zaujíma a majú si s ním čo povedať. Aj my cítime, že vyžaruje pozitívnu energiu," konštatoval režisér dokumentu. V marci by mali s arcibiskupom cestovať vlakom z Popradu do Osvienčimu, čo bude pripomienkou prvého židovského transportu. "Presný scenár pre film nemáme, ten scenár je arcibiskup Bezák. My zachytávame, čo život prináša. Videli sme, že veľa ľudí za ním chodí, mnoho ľudí ho potrebuje o veciach informovať, takže jeho čas je naplánovaný na minúty a nemá ho naozaj veľa," povedal Minařík. Dodal, že hoci mu občas išli skutočne v pätách, mal veľkorysý prístup k situácii. Dokument by mal ísť do strižne pravdepodobne v máji, v Českej televízii bude k videniu v cykle Cesty viery. Copyright © TASR 2012