Raspberry Revolution 3
Posudok pre Radu STV: Reportéri STV (Eugen Korda) – Hedviga, Hedviga II.
6.decembra 2006
Gabriel Šípoš, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO (Slovak Press Watch), sipos@ineko.sk, http://spw.blog.sme.sk
Záver:
V dvoch skúmaných reportážach nájdeme na Slovensku málo vídané (a pritom pre spoločnosť veľmi potrebné) odhalenia prešľapov v práci polície a ministra vnútra, ale aj nevyváženosť a hrubé chyby autorov reportáže. Nedostatky síce reportáže ako celok značne zoslabujú, ale určite neeliminujú vážne čiastkové zistenia o metódach práce bezpečnostných zložiek.
Celkový dojem z reportáží je preto rozpačitý.
Podrobné hodnotenie príspevkov:
Hedviga – 23.10.2006
Korda postavil reportáž na porovnávaní výrokov ministra vnútra na tlačovke 12.9 a zápisov vo vyšetrovacom spise. Zo zistení, že viaceré tvrdenia ministra nie sú na základe spisu opodstatnené, vyplýva autorovi záver, že minister vnútra zavádzal či nehovoril k veci.
Porovnávaním so spisom reportáž poukázala na 5 nezrovnalostí:
Minister vnútra na tlačovke povedal
Reportáž Reportérov upozornila
Hedviga (ďalej H.) tvrdila, že telefonovala pred prepadom – ale z jej mobilu neboli hovory prijímané ani uskutočňované v tej dobe
V spise to netvrdila ako istotu, ale možnosť
H. tvrdila, že si dala zablokovať po prepade bankomatovú kartu – ale nedala
Karta bola podľa listu z banky zablokovaná, a táto informácia dokonca v spise chýba
H. tvrdila, že jej hodinky pri prepade ukradli, no prišla s nimi na ďalší výsluch a na otázku o hodinkách nevedela odpovedať
Podľa spisu sa polícia na hodinky nepýtala, a H. sama opravila svoju pôvodnú informáciu
Podľa spisu sú poruchy pamäte pri poraneniach typu H. normálnym správaním
DNA zo slín H. nájdené na lepiacej časti obálky, v ktorej jej prišli ukradnuté doklady
V spise sa o slinách nehovorí, len o DNA, teda mohlo to byť aj neskorším dotykom rúk a manipuláciou
H. tvrdila, že známku po odlepení na obálku späť prilepila, no známka sedela na 100%
V spise expertíza o tom nie je
Šiestou témou reportáže bola otázka legálnosti videozáznamu polície pri výsluchu. Súkromný právnik v reportáži označil video za nelegálne.
Plusy reportáže:
1.Skúmanie postupu polície je vždy mimoriadne obtiažne, keďže minimum informácií je verejných, a o to ťažšie je ich overovanie. Prípad H. sa navyše stal predmetom politického súboja, dokonca súčasťou medzinárodných vzťahov. Preto reportáže zamerané na preverovanie tohto prípadu, ale aj činnosti polície či ministerstva vnútra sú mimoriadne cenené a pre spoločnosť prínosné.
2. Reportáž s pomocou spisu spochybnila tvrdenia ministra vnútra, čím vytvorila tlak na minimálne korektnejšie vyjadrovanie sa štátnych orgánov pri ďalších vyšetrovaniach v súboji o verejnú mienku, ako aj na dôkladnejšie vyšetrenie samotného prípadu H.
Mínusy reportáže:
1. Prvým, a to kľúčovým problémom reportáže je, že minister vnútra Kaliňák nedostal priestor na vysvetlenie nezrovnalostí: či čerpal informácie len zo spisu, a ak nie, tak odkiaľ a prečo, a či je to akceptovateľné. Ak niečo v spise chýba, mala dostať polícia priestor na vysvetlenie, prečo dokument X nezaradila. Pri otázke ne/legálnosti videozáznamu polície mal zase dostať priestor na svoj právny názor zástupca polície či ministerstva vnútra.
2. Vysvetlenie dôkazu zablokovania bankovej karty je jednostranné. Korda cituje spis a ukazuje záznam, podľa ktorého podľa polície nebola karta k 31.8 (6 dní po údajnom prepade z 25.8.) zablokovaná, čím argumentoval aj Kaliňák. Potom Korda ale ukazuje list z banky, podľa ktorého bola na zablokovanie karty prijatá žiadosť už v deň incidentu. Navyše zdôraznil, že tento dôkaz v spise chýba. Lenže nespomenul (v zázname to však vidno), že list bol bankou písaný až 21.9, kým tlačovka ministra vnútra ešte 12.9, teda ten konkrétny list/dôkaz Kaliňák a polícia vidieť nemohli, a ani ho zaradiť do spisu. Rozporné informácie polície zo spisu a neskoršieho listu úradníka banky (tvrdenie proti tvrdeniu) mohol reportér radšej overiť priamo na ústredí v banke, takto ostal rozpor nevyriešený. Korda sa ale uchýlil rovno k záveru, že „teda neklamala Hedviga Malinová, ale ktosi iný.“
PS Banková karta bola podľa ukázaného listu banky odblokovaná 31.8, teda práve k dátumu, kedy mali policajti blokovanie zisťovať. Možno došlo takto k omylu polície, ak zisťovala len stav k 31.8, a nie aj obdobie hneď od 25.8. To len možná hypotéza na okraj, ktorá by sa mala dať stále overiť.
3. Alternatívne vysvetlenie, že DNA sa na lepiacu časť obálky mohla dostať nie slinami, ale aj dotykmi rúk a bežnou manipuláciou by si žiadalo oslovenie experta (napríklad pôvodného znalca), ktorý by takú možnosť pripustil či vylúčil. Takto reportér divákovi nepomáha rozoznať, nakoľko je alternatívne vysvetlenie k pôvodnému dôveryhodné a nezavádzajúce.
4. Korda sa dopustil nepodloženého, všeobsiahleho záveru na konci reportáže:
Z príbehu Hedvigy Malinovej tak možno vyčítať aj to, že hoci tvrdenia štátnych orgánov dokázali presvedčiť mnohých, pochybnosti predsa len zostali. To, čo doteraz tvrdili totiž nezodpovedná ani skutočnosti, ani vyšetrovaciemu spisu.
Reportér porovnával spis s informáciami ministra vnútra, a výpoveďou H. To všetko samozrejme môže, ale nemusí korešpondovať so skutočnosťou. Inými slovami, čo nie je v spise môže byť stále pravdivé, a naopak, čo je v súlade so spisom nemusí pravdivo vypovedať o skutočnosti. Konštatovanie, že tvrdenia štátnych orgánov nezodpovedajú skutočnosti, je nepodložené a nekorektné.
Navyše, dikcia tohto záverečného konštatovania navodzuje dojem, že všetky doterajšie tvrdenia štátnych orgánov v prípade H. neboli ani pravdivé a ani zodpovedajúce spisu, kým reportáž sa sústredila iba na niektoré, ako to avizoval jej úvod:
Podľa záverov vyšetrovateľa a prokurátora sa skutok nestal. Pri skúmaní celého prípadu sme však narazili aj na viaceré nezrovnalosti, zavádzanie, či dokonca porušenie zákona zo strany štátnych orgánov. Na závere vyšetrovania to síce nič nemení, poukazuje to však na evidentnú snahu polície aj ministra vnútra postaviť verejnú mienku proti študentke a vytvoriť oblak dôvery voči štátnym orgánom.
Mimochodom, ak tvrdenia štátnych orgánov naozaj nezodpovedali skutočnosti či spisu, prečo to potom nič nemení na závere vyšetrovania?
Chybou tiež bolo, že z ponúknutých nezrovnalostí nie je zrejmé, aká veľká a aká dôležitá časť dôkazov mala nezrovnalosti – 10%, 90%, či koľko? Divák tak nemá možnosť dobre posúdiť závažnosť reportáže, pretože mu nebol objasnený kontext nezrovnalostí. SME z 14.9. napríklad ako ďalšie dôkazy polície proti H. spomína absenciu mokrej či zablatenej blúzky (hoci mala spadnúť do mokrej trávy), nespoznanie osoby totožnej s ňou vytvoreným identikitom pri tzv. opoznaní, či pravdepodobnosť zhodnosti písma na blúzke s Hedviginým písmom.
http://www.sme.sk/c/2895506/Studentka-Prepadli-ma-Policia-Prepad-nebol.html
Hedviga II. – 13.11.2006
Cieľom reportáže, ako sa dozvedáme v jej úvode, je ponúknuť divákom „zistenie, že vyšetrovanie sa od samého začiatku uberalo len jedným smerom, a to dokázať, že Hedviga Malinová si celý skutok vymyslela.“
Ponúknuté informácie v reportáži:
-polícia neprešetrila poriadne udalosti zo dňa údajného incidentu, na miesto údajného prepadu prišla až 4 hodiny po oznámení, nebolo vyhlásené pátranie po údajných páchateľoch
-v spise chýbajú údaje o osobách, ktoré boli preverované ako podozrivé
-porušovanie Trestného poriadku pri výsluchu H. (povolanie H. na výsluch bez predvolánky, a s falošným dôvodom, že pôjde o opoznanie, robenie nelegálneho videozáznamu výsluchu)
-pomalé a nedôsledné vyšetrovanie pôvodu DNA na obálke, v ktorej sa H. vrátili doklady
-grafologické posudky sú v spise na rozdiel od tvrdenia ministra vnútra nejednoznačné
-polícia preverovala telefonáty učiteľov H., ich hovorov pár dní pred a po údajnom útoku
Plusy reportáže:
ako v príspevku I.
Mínusy reportáže:
1. Z informácií ponúkaných v reportáži nevyplýva, že „vyšetrovanie sa od samého začiatku uberalo len jedným smerom, a to dokázať, že Hedviga Malinová si celý skutok vymyslela.“ Informácie vôbec nevylučujú, že polícia začala pracovať na viacerých alternatívach, a s postupom času sa sústredila na najpravdepodobnejšiu, respektíve, že polícia síce nepracovala dôsledne a prísne podľa zákonov, ale zachovávala nezaujatosť.
2. Priestor na reakciu dostávajú hovorca polície či minister vnútra, ale nedostatočný. Na viaceré argumenty reportáž neponúka ich reakcie (prečo neboli prešetrované mnohé skutočnosti údajného útoku, prečo sa miesto údajného útoku vyšetrovalo 4 hodiny po, o celom spôsobe vyšetrovania pôvodu DNA). Z úsečných vyjadrení ministra vnútra novinárov viniť nemožno, je však tiež zrejmé, že časť viny padá na autorov za ich prvú nevyváženú reportáž, čo automaticky znižuje ochotu dotknutých baviť sa s nimi.
3. Reportáž nevyužila možnosť osloviť tretie strany, odborníkov, ktorí by vrhli na prípad svetlo na základe vlastnej odbornosti. Príkladom je reportérska výčitka, že nebolo vyhlásené oficiálne pátranie. Expert mohol objasniť, kedy a za akých podmienok je to vec bežná, a či prípad H. spĺňal tieto štandardy. Podobne v otázke, čo všetko má vlastne spis obsahovať, či v ňom majú byť záznamy o všetkých preverovaných osobách. Výklad Trestného poriadku či zákonnosť preverovania telefonátov učiteľov H. pri postupe polície si urobil reportér sám bez toho, aby sa obrátil na kvalifikované osoby.
4. Vzhľadom na nevyváženosť prvej reportáže a reakciu ministra vnútra na uvedené informácie (pozri SME, 25.10, http://www.sme.sk/c/2965981/Kalinak-o-kauze-Malinovej-Mal-som-zaujem-situaciu-objasnit.html) by bolo zodpovedné od autorov druhej reportáže vrátiť sa k výčitkám a preveriť ich. Nespravili to však, hoci viaceré výčitky sú relevantné:
Telefonovanie – Kaliňák uznal, že sama H. nevypovedala jednoznačne o telefonovaní, no pripomenul, že prvým svedkom v škole o telefonovaní hovorila, čo je aj v spise. H. v prvej reportáži však povedala:
Nikdy som netvrdila, že som telefonovala.
Bolo poctivé na mieste autorov druhej reportáže v spise vyhľadať tie výpovede svedkov, prípadne ich aj navštíviť a overiť výpovede H. Navyše, ak tie výpovede svedkov o telefonovaní naozaj v spise sú, ich neoznámenie v prvej reportáži bolo hrubou chybou novinárov.
Sliny a DNA z obálky– Kaliňák reagoval, že DNA sotva mohlo pochádzať z niečoho iného ako zo slín vzhľadom na rozsah materiálu. Druhá reportáž sa opäť na prekvapenie nesnažila overiť túto hypotézu, napríklad, ako spomínam vyššie, kontaktovaním nezaujatého experta. Pritom aj v nej bola o DNA reč.
Presnosť znovuprilepenia známky – Kaliňák priznal, že šlo o jeho nepatričný odhad. Aj toto nové zistenie mohla reportáž uviesť vo svojom druhom pokračovaní.
Súlad príspevkov s Chartou STV
Ako vyplýva z hore uvedenej analýzy, téma príspevkov obzvlášť dobre plní poslanie STV z pohľadu šírenia princípov demokracie (I.časť, bod 1) a z pohľadu dôslednosti (III.časť, čl.2, body 1 a 3). Naopak, v reportážach sa nachádzajú chyby nedodržania vyváženosti (III.časť, čl.4, bod 2 a 3) a pravdivosti (III.časť, čl.1, bod 6 o kontexte).
Predohra k dohre :
UZNESENIE č. 101/2006
Rada STV prerokovala podnety Ministerstva vnútra SR zo 16. 11. 2006 na údajné porušenie zákona č. 16/2004 Z. z. Po diskusii, v ktorej rada vzala na vedomie odborné posudky dvoch nezávislých expertov, vyjadrenie autora relácie a zároveň šéfredaktora Eugena Kordu, ako aj stanoviská spravodajcov rady Józsefa Kissa a Ivana Králika, prijala tieto závery:
- Rada nespochybňuje snahu tvorcov STV rozvíjať investigatívnu publicistiku, ktorá je jedným zo silných nástrojov verejnej služby pri plnení jej poslania.
- Pri príprave dvoch blokov o Hedvige Malinovej, uvedených v rámci cyklickej relácie „Reportéri“ sa však vyskytlo viacero závažných profesionálnych chýb, ktoré viedli k porušeniu princípu nestrannosti a ďalších zásad, zakotvených v Charte spravodajstva a publicistiky STV.
- Rada odporúča GR STV, aby venoval riešeniu tohto prípadu maximálnu pozornosť, pretože sa v ňom zrkadlia viaceré profesionálne a systémové nedostatky súčasnej Slovenskej televízie. Informáciu o svojom postupe by mal GR STV poskytnúť rade na jej zasadnutí v januári 2007.
Rada STV zároveň odporúča GR STV, aby si dal overiť funkčnosť kvalitatívnej kontroly programového výstupu a zaviedol mechanizmus hodnotiacich programových činností na všetkých úrovniach.
