2. 2. 2012

RTVS – chaos na pokračovanie

RTVS – chaos na pokračovanie
Presne pred rokom končiaci minister kultúry doviedol do „víťazného konca“ svoju víziu fungovania verejnoprávnych medií, a tak je na mieste mala rekapitulácia toho, čo táto horúcou ihlou šitá a totálne chaotická fúzia naozaj priniesla. V rámci čo najväčšej objektivity si občas pomôžem citátmi nezávislých mediálnych expertov, ktoré odzneli tesne po ohlásení fúzie (12.10.2010). Eduard Chmelár v Pravde 14. októbra napísal: „ Predstava SaS o reforme verejnoprávnych médií je z odborného hľadiska diletantská a z politického nebezpečná“ a článok končí slovami...“pretože tlaky na privatizáciu STV zo strany niektorých skupín sa zvyšujú a jedným z nástrojov, ako to urýchliť, je ochromenie základných funkcií verejnoprávnych médií“. Myslím, že tie slová sú nielen výstižné, ale dokonca prorocké. Daniel Krajcer odkojený bujnými prsníkmi komerčných televízií nemal ani na chvíľu záujem na silnej verejnoprávnej televízii, skôr poškuľoval zrejme z poverenia svojich nedávnych chlebodárcov po pozemkoch a výškovej budove STV. Ako inak si vysvetliť jeho šialené tempo plné chaotických krokov. Veď ešte 1. októbra 2010 na konferencii „Quo vadis slovenská verejnoprávnosť“ vyzýval na odbornú diskusiu, ktorú o 12 dní zaškrtil v zárodku, keď ohlásil „zásadnú reformu verejnoprávnych médií“. Okrem iného na tlačovke napoludnie ohlásil aj zrušenie Rádia FM, ktoré platilo len 6 hodín. Krajcer zabudol, že medzi poslucháčov patrí aj jeho stranícky šéf, ktorý večer rušenie rádia škrtol. Treba lepší dôkaz dezorientácie vo vlastných radoch? V SaS pravá ruka nikdy nevedela, čo robí ľavá a fúzia bola predvojom toho, čo sa stalo pre túto internetovú stranu pracovnou metódou – chaos, živelnosť, nespoľahlivosť a nepripravenosť na skutočne veľké úlohy. Veď od prvej zmienky po druhé čítanie zákona v skrátenom konaní (ktoré je vyhradené pre mimoriadne okolnosti a katastrofické scenáre) uplynulo len 22 dní, takže o odbornej diskusii nemôže byť ani reči. K tejto téme sa veľmi trefne vyjadril aj Robert Kotian, keď napísal, že „Spoločná inštitúcia rozhlasu a televízie nie je ničím výnimočným a sú krajiny, kde tento projekt funguje. Nie je vylúčené, že by to tak mohlo byť aj na Slovensku – určite však nie ako výsledok pištolníckého riešenia bez dôkladnej a racionálnej diskusie s odbornou verejnosťou predovšetkým...Pretože z tohto zámeru trčí politický úmysel – alebo výsledok internej vnútrostraníckej diskusie v SaS.“ Aj jeho slová sa potvrdili naplno. Slovenskú televíziu nenápadným spôsobom ovládla SaS a Krajcer osobne cez nastrčené osoby. Jeho veľmi dobrá priateľka Michaela Matisová dostala do vienka nielen výrobu, ale najnovšie aj techniku, čo sa v tejto konštalácii v celej histórii STV ešte nestalo. Jeden jediný človek rozhoduje o všetkých zmluvách, objednávkach, koprodukciách, skrátka o všetkých najdôležitejších výdavkoch a nákladoch súvisiacich s programom. Výsledkom sú zmluvy, projekty a programy, ktoré média pomenovali ako „podivuhodné“. Za 26 minútové „Nebíčko v papuľke „ s majstrom Žídekom, televízia napríklad platí neuveriteľných 15 000 Euro, hoci veľmi podobnú reláciu ten istý kuchár v Jojke robil za 3000 Euro. Pravda, skutočným šampiónom v presadzovaní nevýhodných zmlúv je samotná najvyššia šéfka. Najmä po oznámení predčasných volieb sa začali množiť kontrakty, na ktorých by si mohol zgustnúť Najvyšší kontrolný úrad. Dosť často ide o dohody v miliónových sumách bez výberového konania! Viac ako podozrivé ceny za rozhlasovú webovú stránku prekonali divoké nákupy výpočtovej techniky, či doplnkové zmluvy k existujúcemu televíznemu softvéru Provys. Korunu všetkému nasadila Zemková v posledných dňoch podpísaním avizovaného megakontraktu s operátorom Towercom. Darmo vedenie RTVS argumentuje virtuálnymi úsporami nákladov, ktoré tak či tak vznikli najmä ako dôsledok nevýhodnej zmluvy. Towercom sa presadil vo svojich kľúčových požiadavkách, lebo získal absolútny monopol na šírenie a prevádzku frekvencií tak rozhlasu ako aj televízie za rozprávkovú cenu 11 miliónov euro bez DPH ročne! Napokon výsledok rokovania spochybnil aj samotný šéf Rady RTVS Miroslav Kollár, ktorý vyjadril obavy, že dodatkami k spornej zmluve si Towercom ošetrí aj posledné hluché miesta kontraktu, cez ktoré sa podľa neho ešte zrejme dala znížiť vysoká cena. Ak takýto výsledok považuje vedenie RTVS za svoj úspech, tak by Zemková mala vážne uvažovať, či nechce radšej pokračovať vo svojej pôvodnej profesii ako kunsthistorička. V tejto oblasti sa totiž obchoduje lepšie s ilúziami a fatamorgánami. Do tejto kategórie sa dajú totiž zaradiť jej úprimné snahy o šetrenie, najmä na úkor druhých. Len čo si pred rokom ešte ako končiaca šéfka rozhlasu nadelila „zaslúženú“ odmenu 30 000 euro ušetrila na platoch pre zamestnancov STV tým, že im škrtla tak 20 percentnú pohyblivú zložku ako aj predplácanie nadčasov. V takej redakcií športu, kde majú ľudia bežne za rok 400 hodín nadčasov to spôsobilo hotovú katastrofu na výplatných páskach. Všetko by bolo v poriadku, keby sa nové vedenie prezentovalo aj tým, čo robí každú dobrú televíziu príťažlivou - a síce kvalitným programom. Katastrofický scenár s celoročným fiaskom začala Zemková napĺňať už dva a pol mesiaca po nástupe, keď pretlačila novú - pre televíziu absolútne likvidačnú - organizačnú štruktúru. Pointa bola v spoločných Centrách pre rozhlas a televíziu, ktoré mali viesť supermanažéri ( výlučne z rozhlasu). Tak napr. nepochopiteľne vzniklo Centrum hudby nevzniklo však Centrum športu, hoci je to jeden z ťažiskových programov STV. Najmä najvernejší spojenec Zemkovej a programový šéf Ľuboš Machaj už po pol roku dokázal, že na Programového riaditeľa obidvoch inštitúcií nedorástol ani ľudsky ani odborne, a tak bola Zemková donútená svoju pravú ruku demontovať a vedením televízneho programu poveriť člena Rady RTVS Miklánka, pričom Machaj riadi už len rozhlasový program. Tým vlastne vedenie negovalo vlastnú organizačnú štruktúru a podalo jasný dôkaz o tom, že tzv. rádioamatéri sa v televízií pohybujú ako slon v porceláne – všetko dobré zničia a za nimi zostane len hromada nepoužiteľných fragmentov. Výsledky nenechali na seba dlho čakať. Sledovanosť STV sa prepadla na historické minimum a sám predseda Rady Miroslav Kollár na jej zasadnutí konštatoval, že pri takomto záujme o vysielanie STV sa natíska otázka o jej zmysluplnosti a oprávnenosti! Programový chaos v STV možno dokumentovať na niektorých nosných formátoch z dielne nového vedenia, ktoré vykazujú priam amatérske nedostatky. Machaj považoval ihneď po svojom nástupe za programovú prioritu číslo jeden zaradenie Hríbovej diskusnej Lampy, ktorej rozsah a dramaturgia je neriadenou strelou v rukách kontroverzného moderátora. Faktom je, že neexistuje žiadna iná televízia na svete, ktorá by dala k dispozícii svoj prime time jednej osobe, ktorá si robí bez konzultácií s programom a dramaturgiou doslova čo uzná za vhodné. A ešte k tomu dosahuje najmä v prvej časti podpriemernú sledovanosť. Štefan Hríb je zrejme dobrý píšuci novinár, ale z profesionálnej televíznej stránky je to jeden z najhorších moderátorov akého kedy pustili do štúdia. Svojím inkvizičným výrazom tváre, amatérskou dikciou, artikuláciou, intonáciou a inými monotónnymi výrazovými prostriedkami by neurobil kamerové a mikrofonické skúšky ani do regionálnej televízie. Zrejme však dostal odmenu za organizovanie masívnej mediálnej a politickej podpory kandidatúry Zemkovej na generálnu riaditeľku. Pre mňa zostáva nepochopiteľné ako môže pracovať pre STV človek, ktorý sa ako moderátor počas živého vysielania zdvihol zo stoličky a odišiel vzdorovite na protest zo štúdia. To by bol v každej normálnej televízii doživotný dištanc za nespoľahlivosť a neprofesionálnosť. Hríb však dostal druhú šancu a svojou povestnou jednostrannosťou „vykoledoval“ pre RTVS pokutu 50 000 (!) euro od Rady pre vysielanie a retransmisiu. Minimálne v tomto okamihu mala RTVS začať uvažovať o pozastavení relácie alebo výmene moderátora. Ale na druhej strane, Hríb ako známy moralista, má z čoho pokutu televízii vrátiť, keďže za jeden diskusný večer zoberie jeho firma 10 000 Eur. Ani ďalší nosný program – Legendy popu – nesplnil očakávania, veď v sledovanosti sa po spustení potácal okolo 3-4 percent. Na vine mohla byť okrem iného nešťastná stratégia v nasadení programu oproti piatkovej Let s dance. Pritom hodina tejto šou stála vrátane interných nákladov takmer 50 000 Euro. Zrejme dobrý kšeft pre produkčnú spoločnosť Maya, ak si uvedomíme, že šéfom Jednotky je Vladimír Burianek, ktorý práve z tejto stajne pochádza. Na výraznom neúspechu sa opäť podieľajú najmä tvorcovia sporným výberom účinkujúcich. Celkom určite sa nevydarilo nasadenie moderátorov, tá slečna upútala „ najmä infantilnými hláškami, ktoré cieľovú skupinu tohto formátu privádzajú v najlepšom prípade do rozpakov. Jej partner neprekročil tieň markízackého Telerána, ktoré ešte stále popri vystúpeniach v STV (!) moderuje. Pritom je viac ako zrejmé, že program s názvom Legendy by mali moderovať profesionáli alebo legendy, ktorý sa k tomuto označeniu minimálne približujú. Pre porovnanie len uvádzam, že najsledovanejším programom STV v uplynulom roku boli práve Zemkovou toľko kritizované športové projekty. Vrcholom bol vynikajúco zvládnutý projekt Majstrovstvá sveta v hokeji, na úspechu ktorého má terajšie vedenie nulové zásluhy, lebo sme ho pripravovali so širokým kolektívom osem mesiacov pred začatím šampionátu. Takmer 300 hodín programu zaznamenalo špičkovú sledovanosť takmer 30% ( čo predstavuje viac ako 50% podiel na trhu, alebo v absolútnom vyjadrení takmer 1 ,5 milióna divákov.) a najmä jedna hodina vrátane licencií a výrobných nákladov stála menej ako 2000 euro. Komerčný úspech je neporovnateľný s akýmkoľvek iným formátom, pretože MS doniesli do pokladne RTVS 2 milióny Euro. Záhadnou kapitolou programovej štruktúry zostáva aj pôvodná tvorba. Za normálnych okolností by verejnoprávne médium malo totiž zo Zmluvy so Štátom podporovať práve slovenských tvorivých umelcov. Namiesto toho sa prostriedky rozkotúľali na relácie typu Dámsky klub, Focus a iné formáty tohto typu. Pôvodná tvorba zrejme pani generálnu riaditeľku, súdiac podľa širokej kritiky umeleckej obce, zaujíma zo všetkého najmenej. Svoju historickú misiu – likvidáciu STV - napĺňa spolu s Krajcerom totiž zázračne rýchlym tempom. Vzhľadom na katastrofálny prepad sledovanosti, mizerný legislatívny rámec a nevyjasnené financovanie sa čoraz viac budú diskutovať otázky opodstatnenosti verejnoprávnej televízie. Presne na to čakajú tak komerčné televízie ako aj notoricky známe záujmové skupiny. Pevne však verím, že toto dielo úpadku a skazy rozumná časť verejnosti a politického spektra včas zastaví. Slováci majú pevné miesto na mape kultúrnej Európy a tá vo svojich ustálených demokraciách ani na chvíľu nezapochybovala o nutnosti kultúrneho dedičstva a poslania verejnoprávnych médií. V opačnom prípade by sa totiž mohlo stať, že pospolitý ľud budú na obrazovkách degenerovať výsostne Farmárky a Šeherezády...

Jozef Foltýn – finančný konzultant a ekonóm , autor pôsobil v STV ako šéfredaktor športovej redakcie