MEDIA NEWS
Dovolanie ministerstva financií, ktoré sa Zemanove výroky pokúšalo ospravedlniť, súd zamietol, rovnako ako dovolanie Peroutkovej vnučky Terezie Kaslovej, ktorá žiadala ospravedlnenie aj za ďalšie prezidentove tvrdenia.
"Najvyšší súd sa v rozhodnutí zo 6. októbra 2021 stotožnil so závermi, ku ktorým dospel už odvolací Mestský súd v Prahe, keď za niektoré žalované výroky – konkrétne tie, v ktorých Miloš Zeman prisudzoval Ferdinandovi Peroutkovi autorstvo článku "Hitler je gentleman" a ktoré skutočne zasiahli do osobnostných práv žalobkyne –nariadil ministerstvu financií, aby sa za Českú republiku vnučke Ferdinanda Peroutku ospravedlnilo," uvádza sa na stránkach najvyššieho súdu.
Pražský mestský súd ministerstvu vlani v júli nariadil, aby sa Kaslovej ospravedlnilo konkrétne za dehonestujúce a nepravdivé výroky prezidenta o tom, že jej starý otec bol autorom článku "Hitler je gentleman". Ospravedlnenie mal úrad zaslať písomne a aj ho zverejniť na svojom webe. Doteraz sa rezort financií ospravedlňovať nemusel kvôli odkladu vykonateľnosti, o ktorom najvyšší súd rozhodol už skôr. Vybavením oboch dovolaní sa však odklad končí.
Zemanovými výrokmi sa súd zaoberal prvýkrát už v roku 2018, keď konštatoval, že prezident je v postavení orgánu štátu. Za štát však nemôže v tomto type súdneho konania vystupovať Kancelária prezidenta republiky, ktorá je skôr servisnou zložkou Hradu, a nie inštitúcia zodpovedná za náhradu škody či nemajetkovej ujmy. Preto v konaní vystupovalo ministerstvo financií.
V odmietnutom dovolaní ministerstvo uvádzalo, že výroky prezidenta nemožno považovať za výkon verejnej moci. Najvyšší súd však argumentáciu úradu neprijal s odkazom na svoje staršie rozhodnutie i judikatúru ústavného súdu.
Dovolanie podávala okrem ministerstva aj Kaslová. Žiadala širšie ospravedlnenie aj za ďalšie prezidentove slová – okrem iného za výrok o "fascinácii intelektuálov obludným učením". Pražský mestský súd konštatoval, že verejné osoby, ku ktorým patril aj uznávaný novinár a spisovateľ Peroutka, musia zniesť vyššiu mieru kritiky.
Najvyšší súd potvrdil, že išlo o hodnotiace súdy, pri ktorých je nutné skúmať, či sa zakladajú na pravdivej informácii, či je forma prezentácie primeraná a či primárnym cieľom nie je hanobenie a zneuctenie daného človeka. V "kauze Peroutka" sa prezident podľa najvyššieho súdu dopustil nesprávnosti v citáciách, nemožno však povedať, že pre svoju kritiku uznávaného novinára a jeho verejných vyjadrení v dobe nástupu nacizmu nemal žiadny podklad. V Peroutkovom diele sú vraj totiž obsahovo podobné výroky.
"Samotná nepresnosť citácie či zámena autora výroku nedosahuje takú intenzitu, aby z právneho hľadiska viedla k zásahu do osobnostného práva, ak autor, ktorému je tvrdený výrok prisudzovaný, uviedol výrok obsahovo podobný," uvádza sa v rozhodnutí najvyššieho súdu.
Na fórum, ktorého cieľom bola diskusia o spôsoboch, ako uchovať pamäť o holokauste Židov a bojovať proti antisemitizmu a rasizmu na sociálnych sieťach, pricestovali zástupcovia vlád, akademických inštitúcií, organizácií a občianskej spoločnosti zo 40 krajín sveta.
"Na sociálnych sieťach možno bez veľkého úsilia nájsť všetky mysliteľné formy antisemitizmu," uviedla nemecká nadácia Amadeu Antonio Stiftung, keď na fóre predstavovala výsledky svojej štúdie.
Nadácia označila za obzvlášť znepokojujúce, že mladí ľudia môžu prostredníctvom platforiem ako Tik Tok a Instagram prísť do styku s konšpiračnými ideológiami a antisemitizmom bez toho, aby boli vopred oboznámení s ich podstatou.
Spoločná štúdia, ktorú v stredu zverejnili nemecká Amadeu Antonio Stiftung, švédska nadácia Expo Foundation bojujúca proti rasizmu a britská organizácia Hope not Hate, upozorňuje, že často používané hashtagy môžu pomôcť šíriť antisemitské predsudky "kliknutím (počítačovou) myšou".
"Tento výskum ukazuje, že antisemitizmus sa najľahšie šíri prostredníctvom konšpiračných teórií, ktoré zaznamenali bezprecedentný nárast popularity počas pandémie ochorenia COVID-19," konštatovala organizácia Hope not Hate.
Autori štúdie na základe svojich zistení žiadajú od internetových spoločností jasný záväzok, že zakážu antisemitizmus na svojich platformách.
Medzi účastníkmi fóra bola aj švédska architektka a spisovateľka Dina Rajsová, preživšia holokaust, či predseda Svetového židovského kongresu (WJC) Ronald Lauder.
Medzinárodné fórum o holokauste a boji proti antisemitizmu bolo pôvodne naplánované na rok 2020, keď si svet pripomínal 75. výročie ukončenia druhej svetovej vojny a oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz, ale vzhľadom na pandémiu bolo odložené o rok.
Medzi rečníkmi, z ktorých väčšina sa na podujatí zúčastnila v režime videokonferencie, boli aj generálny tajomník OSN António Guterres a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, francúzsky prezident Emmanuel Macron a minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Slovensko zastupoval premiér Eduard Heger.
Copyright © TASR 2021
