MEDIA NEWS
O ponuke akcionára na kúpu jeho 50-percentného podielu rokovalo handlovské mestské zastupiteľstvo ešte v auguste tohto roka. Kúpu vtedy poslanci neodsúhlasili. Ponukou spoločnosti Priamos sa zaoberali i ďalší dvaja akcionári, mesto Prievidza a mesto Bojnice. Prievidza i Bojnice neschválili kúpu obchodného podielu, naopak, ponúkli na odpredaj svoje obchodné podiely ostatným spoločníkom. Spoločnosť Kinet-PD, ktorá je rovnako akcionárom v RTV Prievidza, na ponuku Priamos nereagovala. "V prípade, že by spoločníci záujem o odkúpenie podielu neprejavili, RTV Prievidza by išla do likvidácie," ozrejmila Paulínyová.
Kúpu podielu vo výške 50 percent odsúhlasili handlovskí mestskí poslanci na svojom decembrovom rokovaní, a to za 10.122 eur, čo je po rokovaní nižšia suma, za akú chcel Priamos podiel predať.
Poslanci sa podľa primátorky Silvie Grúberovej zhodli s vedením mesta na názore, že je potrebné televízii pomôcť, aby udržala spravodajstvo. V Handlovej totiž podľa nej žije viac ako 3000 seniorov, ktorí nevedia používať internet ani sociálne siete a televízne vysielanie je pre nich dôležitým zdrojom informácií.
"Ďalšie fungovanie televízie bude závisieť od uzavretia novej spoločenskej zmluvy, ktorá by mala zabezpečiť nestrannosť televízie aj do budúcna," dodala Paulínyová.
Akcionárom regionálnej televízie boli v minulosti i Hornonitrianske bane Prievidza, ktoré získali podiel v rámci vyrovnania dlhu za neuhradené dodávky tepla, podiel v akciovej spoločnosti RTV Prievidza mala i obec Lehota pod Vtáčnikom.
Medzi žurnalistami a zástupcami ruských a zahraničných médií, prítomných na každoročnej tlačovej konferencii prezidenta Vladimira Putina, tento rok nápadne chýbali jedny noviny: Novaja gazeta, ktorých novinár Dmitrij Muratov získal v roku 2021 Nobelovu cenu za mier. Informovala o tom v nedeľu tlačová agentúra DPA.
Kremeľ pred tlačovou konferenciou z 23. decembra zabudol novinám Novaja gazeta zavolať, povedal v nedeľu v štátnej televízii hovorca Dmitrij Peskov a označil to za ľudské zlyhanie.
Novaja gazeta je jedným z veľmi malého počtu nezávislých médií v Rusku a Muratov je šéfredaktorom týchto novín od ich založenia v roku 1993.
Ostatné médiá proaktívne kontaktovali Kremeľ a vyjadrili záujem o účasť na akcii, uviedol Peskov. Na Novú gazetu si personál spomenul dva dni predtým, ako mal mať Putin tlačovú konferenciu – žiaľ, už bolo príliš neskoro, dodal hovorca Kremľa.
Do dátumu akcie predložilo vyše 500 akreditovaných novinárov tri negatívne PCR testy a vďaka tomu dostali povolenie na vstup do priestorov, kde sa tlačová konferencia konala, spresnil Peskov. Ruské zdravotnícke úrady navrhli tento postup z dôvodu pandémie, doplnil hovorca.
Muratov dostal Nobelovu cenu za mier spolu s filipínskou novinárkou Mariou Ressovou za "snahu chrániť slobodu prejavu, ktorá je podmienkou demokracie a trvalého mieru".
Napriek tomu, že Muratov na prezidentovej tlačovej konferencii chýbal, podarilo sa položiť jeho otázku, ktorú prečítal novinár z rozhlasovej stanice Echo Moskvy.
Spýtal sa, či Putin pozná mená osôb, ktoré stoja za vraždami novinárky Anny Politkovskej a kritika Kremľa Borisa Nemcova. Politkovskú zastrelili pred jej moskovským bytom v roku 2006, po rokoch písania kritických článkov o vojne Ruska v Čečensku. Politkovská bola jednou zo šiestich zavraždených novinárov z Novej gazety.
Putin odpovedal na otázku tak, že odkázal na činnosť vyšetrujúcich orgánov.
"Vetujem ho," uviedol Duda v televíznom vyhlásení.
Poľský prezident zdôraznil, že podpísanie zákona by Poľsko "stálo miliardy dolárov" a že v otázke "lex TVN" zdieľa názor mnohých občanov, že tento zákon nie je momentálne potrebný. Z nedávneho prieskumu estónskeho inštitútu United Survey totiž vyplynulo, že až polovica Poliakov je proti návrhu zákona.
"Prezidentský palác je vždy otvorený diskusiám a argumentom. Ďakujem za všetky názory, ktoré som si mohol vypočuť," uviedol Duda.
Podľa vlastných slov bol prezident už vopred rozhodnutý, že zákon nepodpíše.
"Nepodpísať dokument som zvažoval v každom prípade – to neskrývam. Zvažoval som však, či tento návrh zákona postúpim ústavnému súdu, alebo či ho vrátim Sejmu na opätovné prerokovanie," povedal prezident.
Novelu mediálneho zákona prijala v lete dolná komora poľského Národného zhromaždenia, aby ho následne horná komora parlamentu, Senát, s tesnou prevahou opozície v septembri odmietla. Poslanci Sejmu však v polovici decembra o dokumente znova hlasovali a opätovne ho schválili.
Kritici videli v novelizácii mediálneho zákona pokus vlády umlčať spravodajskú stanicu TVN24 – s americkými vlastníkmi – za jej kritické reportáže. Podľa navrhovanej novely by subjekty vlastniace médiá v Poľsku nesmeli byť závislé od spoločností či osôb registrovaných mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS). Ak by zákon nadobudol účinnosť, americká spoločnosť Discovery by bola nútená predať svoj väčšinový podiel v TVN, jednej z najväčších poľských súkromných televíznych sietí.
Podľa spravodajského portálu Onet.pl znamená prezidentovo rozhodnutie praktický koniec lex TVN, pretože vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) nemá v Sejme dostatočnú silu na prelomenie veta.
Copyright © TASR 2021
