MEDIA NEWS
Šíritelia nepravdivých informácií na internete by mali byť braní na zodpovednosť podobne, ako to platí pre novinárov, a prípadne byť postavení aj pred súd. V utorkovom prejave to vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron, informuje agentúra AP.
"To isté musí platiť aj pre zahraničné médiá, ktoré majú oprávnenie šíriť spravodajstvo na území Francúzska," pokračoval Macron. Upozornil, že západné demokracie v súčasnosti nestačia čeliť "propagandistom plateným zahraničnými autoritárskymi režimami, ktorí sa neriadia novinárskou etikou a ustanoveniami o zodpovednosti za svoju činnosť".
Tlačový zákon z roku 1881 zaručuje slobodu tlače vo Francúzsku, avšak zároveň obsahuje aj ustanovenia proti osočovaniu.
Dva dni pred druhým kolom prezidentských volieb v roku 2017 sa Macronov volebný tím stal terčom útoku hackerov, ktorí na internete zverejnili niekoľko gigabajtov dát. Zverejnené e-maily podľa Macronových kritikov naznačovali daňové úniky a snahu o volebný podvod. Pri šírení týchto informácií sa zistila aj aktivita internetových botov, čo vyvolalo otázky o možnom zapojení Ruska. Kremeľ však tieto tvrdenia odmietol.
Macronov utorkový prejav súvisel s výsledkami správy o šírení dezinformácií, ktorú nechal prezident vypracovať na jeseň aj v reakcii na útok na americký Kapitol v januári 2021. Správa prináša niekoľko odporúčaní vrátane zavedenia príslušných vzdelávacích aktivít v školách a sankcionovania osôb narúšajúcich verejný poriadok šírením dezinformácií.
"Odporúčania sú zamerané na obmedzenie šírenia obsahu škodlivého pre demokratický život, majú odradiť ľudí od zlomyseľného správania sa a sankcionovať nezákonné praktiky," vyhlásil sociológ Gérald Bronner, ktorý predsedal výboru poverenému vypracovaním správy.
Ako pripomína AP, francúzska vláda vlani vytvorila orgán na boj proti dezinformáciám prichádzajúcim zo zahraničia.
Ruský satirik, spisovateľ a publicista Viktor Šenderovič, ktorého ruské ministerstvo spravodlivosti vlani v decembri zaradilo na zoznam zahraničných agentov, opustil Rusko. Podľa vlastných slov sa obáva trestného stíhania za ohováranie. Informovali o tom v utorok agentúra Reuters a portál Meduza.io.
"Odchod je presne to, čo mi Kremeľ 20 rokov plných nekonečnej a demonštratívnej kriminality namierenej voči mne naznačoval. Vniknutie do domu, sledovanie telefónu... No teraz ide o možné zbavenie slobody - aj keď nútený odchod z rodnej krajiny je tiež samozrejme zbavením slobody," uviedol Šenderovič v príspevku na sociálnej sieti Facebook.
Satirik a kritik Kremľa neuviedol, kam presne odcestoval. Už roky mal však v Rusku problémy s úradmi, píše Reuters.
Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova Šenderovič z Ruska neodišiel preto, že ho zaradili na zoznam zahraničných agentov, ale pravdepodobne preto, aby sa skryl pre súdnym konaním, uvádza agentúra TASS.
Trestné stíhanie sa týka obvinení z ohovárania, ktoré proti nemu vlani vzniesol ruský miliardár Jevgenij Prigožin. Ten má blízko k prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Obvinenie sa týkalo vyjadrenia Šenderoviča vo vysielaní rozhlasovej stanice Echo Moskvy, počas ktorého satirik hovoril o prepojení Prigožina s ruskou polovojenskou organizáciou Vagnerova skupina (v zahraničí známa pod označením Wagner Group). Prigožin to verejne odmietol a jeho spoločnosť Konkord 30. decembra oznámila, že plánuje v tejto súvislosti podať žalobu. V prípade, ak by Šenderoviča uznali za vinného, hrozil by mu trest odňatia slobody až na päť rokov.
Šenderovič vo svojej satirickej šou Bábky - ktorú vysielala v rokoch 1995-2002 ruská televízna stanica NTV - často zosmiešňoval ruských politikov vrátane vtedy nového ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý do funkcie nastúpil v roku 2000.
V poslednom období sa však satirik prezentoval iba v obmedzenom počte médií, napríklad v rozhlasovej stanici Echo Moskvy alebo v televízii Dožď, ktorá bola taktiež ruskými úradmi zaradená na zoznam zahraničných agentov.
Copyright © TASR 2021
Dokumenty na prvom programe Českej televízie v hlavnom sobotňajšom vysielacom čase vlani k obrazovkám prilákali v priemere 1,15 milióna divákov. Videlo ich tak takmer 30 percent ľudí pri obrazovkách. Vyplýva to z údajov televízie. Najstarším dokumentárnym programom ČT je Objektív, ktorý sa na ČT1 v nedeľu dopoludnia vysiela 35 rokov. Najsledovanejší bol vlani dokument o pedofiloch na internete pod názvom V sieti s 1,37 milióna divákov. Nasledovali Pán herec Miroslav Donutil (1,26 milióna) a Karel Svoboda - Šťastné roky (1,2 milióna). V prvej desiatke sa zároveň dvakrát umiestnili relácie Karel je Gott a Sestričky. Česká televízia ročne natočí okolo 60 veľkých dokumentov. Medzi veľké spoločenské dokumenty patria historické dokumenty, dokumentárne portréty významných žijúcich i historických osobností, časozberné dokumenty aj dokumenty o závažných spoločenských otázkach. Takých premiérových dokumentov uvedie ČT 30 až 40 ročne. Ďalších najmenej desať pôvodných veľkých kultúrnych dokumentov uvedie ČT art. Okrem toho Česká televízia zaradí do vysielania ročne najmenej desať dokumentov, ktoré boli natočené pre distribúciu v kinách. Podľa manažéra koordinácie vývoja a dramaturgie relácií Radomíra Šofra sú najprestížnejším dokumentárnym tvarom Českej televízie veľké spoločenské dokumenty, ktoré sú vysielané na ČT2 v utorok približne od 21:00. "V posledných rokoch sa niekoľko dokumentov s úspechom odvysiela aj na programovom okruhu ČT1. Ide samozrejme o mainstreamovejšie témy, ale dôležité je, že sa tak dokumentárny žáner dostane aj k divákom, ktorí by ho inak príliš nevyhľadávali," podotkol. Pre roky 2022 a 2023 ČT dokončuje napríklad program k 60. výročiu karibskej krízy pod názvom Dejiny tretej svetovej alebo pripomenie tridsaťročné trvanie českej účasti v medzinárodných vojenských misiách v minisérii Zahraničnej misie. Žáner dokumentárnych portrétov bude zastúpený napríklad dokumentmi Robinson atómového veku, venovaný Františku Behounkovi, a Byť básnikom - Jaroslav Seifert. Medzi spoločenskými dokumentmi sa chystajú Z lásky nenávisť 4 alebo snímka Piaty stupeň, ktorý bude časozbernou sondou do života handicapovaných ľudí. Na obľúbenosť dokumentov stavia aj súkromné televízie. Napríklad skupina Prima pre nich vyčlenila špeciálny kanál Prima Zoom. "Medzi najsledovanejšie relácie v minulom roku patrili tie o záhadách, vojnách a prírode. Najobľúbenejším bol štvrtkový blok od 20:00 do 22:00, venovaný práve vojnovým dokumentom, potom aj nedeľné dopoludnie o histórii a prírode," uviedla hovorkyňa Primy Gabriela Semová. Medzi najsledovanejšie série patrí 10 najväčších tajomstiev a záhad, Votrelci dávnoveku alebo Prví ľudia. Podľa riaditeľky distribučnej firmy Axocom Eriky Luzsiczy patria dokumenty medzi evergreeny televízneho vysielania. "Dlhodobo najpopulárnejšie sú programy zamerané na vojnové konflikty a veci spojené s armádou, vôbec najobľúbenejšia býva druhá svetová vojna a obdobne aj obdobie studenej vojny. Hneď za touto oblasťou sú to historické míľniky 20. storočia," podotkla. Dokumenty o prírode patria skôr medzi relaxačné programy. Fenoménom posledných rokov boli cestopisné dokumenty. Ich obľuba rástla úmerne s rozmachom cestovania. Počas pandémie potom mohli tieto programy suplovať aj to, že cestovanie nebolo možné.
Copyright © ČTK 2021
Európska komisia včera uverejnila otvorenú verejnú konzultáciu k pripravovanému európskemu aktu o slobode médií – prelomovej iniciatíve, ktorú predsedníčka von der Leyenová oznámila v správe o stave Únie v roku 2021 s cieľom chrániť pluralitu a nezávislosť médií na vnútornom trhu EÚ. Nadväzuje na výzvu na predloženie dôkazov uverejnenú 21. decembra 2021, v ktorej sa uviedli hlavné ciele iniciatívy, rôzne možnosti a vplyvy. Cieľom konzultácie je zhromaždiť názory na najdôležitejšie otázky ovplyvňujúce fungovanie vnútorného mediálneho trhu vrátane rôznych druhov zasahovania do médií, ale aj hospodárskych trendov. Konzultácia sa venuje mediálnym trhom z troch hlavných hľadísk: prvým je transparentnosť a nezávislosť (napr. kontrola transakcií na mediálnych trhoch, transparentnosť vlastníctva médií a meranie sledovanosti), druhým sú podmienky ich zdravého fungovania (napr. vystavenie verejnosti pluralite názorov, inovácie na mediálnom trhu EÚ) a tretím spravodlivé prideľovanie štátnych zdrojov (napr. nezávislosť verejnoprávnych médií, transparentnosť a spravodlivá distribúcia štátnej reklamy). Očakáva sa aj spätná väzba k možnostiam správy v rámci aktu, ktoré by mohli nadviazať na Skupinu európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA). Návrh má Komisia predložiť v treťom štvrťroku 2022. Cieľom otvorenej verejnej konzultácie je získať od občanov (najmä novinárov), médií (súkromných aj verejnoprávnych), akademickej obce, občianskej spoločnosti, verejných orgánov, podnikov a všetkých zainteresovaných strán názory, podklady a údaje, ktoré Komisii pomôžu pri tvorbe týchto nových pravidiel. Konzultácia je otvorená do 21. marca 2022.
