MEDIA NEWS
Podpora strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) od amerického miliardára Elona Muska pozitívne ovplyvnila jej postavenie pred nemeckými parlamentnými voľbami. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti YouGov pre agentúru DPA zverejneného v stredu, píše TASR.
Podľa prieskumu si 59 percent respondentov myslí, že Muskova podpora AfD prospela, zatiaľ čo štyri percentá uviedli, že uškodila. Podľa 24 percent opýtaných nemala na stranu žiadny vplyv a 13 percent si nebolo istých dôsledkami.
Musk na svojej platforme X a neskôr aj v názorovom článku denníka Die Welt podporil stranu AfD. Mnohí opýtaní však očakávajú, že Muskove komentáre na sieti X zásadne neovplyvnia voľby 23. februára. Päťdesiat percent sa domnieva, že vplyv bude minimálny a 13 percent, že sa vôbec neprejaví. Podľa názoru 27 percent by mohla mať Muskova podpora zásadnú úlohu.
Prieskum sa konal medzi 3. a 6. januárom a zúčastnilo sa ho 2246 osôb vo veku najmenej 18 rokov. Štatistická odchýlka bola 2,07 percentuálneho bodu. Väčšina respondentov (68 percent) spochybňovala Muskovu schopnosť orientovať sa na politickej scéne v Nemecku, 21 percent verilo, že situáciu v krajine dokáže správne odhadnúť.
Väčšina účastníkov prieskumu (63 percent) uviedla, že by podporila čiastočnú reguláciu sociálnych médií, aby sa zabránilo zahraničnému ovplyvňovaniu domácej politiky. Väčšina podporovateľov strany AfD (58 percent) je však proti takejto myšlienke.
Podľa predvolebného prieskumu spoločnosti YouGov je strana AfD aktuálne na druhom mieste s 21 percentami hlasov. Vedie konzervatívny blok CDU/CSU s 29 percentami.
.jpg)
Helle Thorningová-Schmidtová, spolupredsedníčka nezávislej dozornej rady posudzujúcej obsah na sociálnych sieťach Facebook a Instagram, v stredu vyjadrila veľké znepokojenie nad dopadmi, ktoré by mohlo mať na menšiny rozhodnutie materskej spoločnosti Meta zrušiť nezávislé overovanie faktov. Obavy zo šírenia dezinformácií podľa agentúry AFP vyjadrujú aj odborníci, píše TASR.
Spoločnosť Meta, ktorá vlastní Facebook aj Instagram, v utorok oznámila, že na svojich platformách končí s overovaním faktov nezávislou treťou stranou. Takéto overovanie teraz ponechá na používateľoch, obdobne ako to už v súčasnosti robí sociálna sieť X Elona Muska.
Bývalá dánska premiérka Thorningová-Schmidtová pre stanicu BBC uviedla, že ohlásené zmeny prinesú "obrovské problémy", a to vrátane možného vplyvu na komunitu LGBTQ+, ako aj na rodové a transrodové práva.
"Sme svedkami mnohých prípadov, keď nenávistné prejavy môžu viesť k reálnym škodám, preto budeme tento priestor veľmi pozorne sledovať," povedala pre BBC.
Takisto trvá na tom, že dozorná rada, ktorej je spolupredsedníčkou, je v súčasnosti potrebná viac ako kedykoľvek doteraz.
Tento nezávislý orgán financuje Meta a vytvoril ju vtedajší prezident pre globálne záležitosti Nick Clegg, ktorý pred necelým týždňom oznámil svoj odchod.
Zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg hovorí, že dané rozhodnutie bolo motivované "návratom k našim koreňom v oblasti slobody prejavu".
Podľa neho tretie strany, ktoré v súčasnosti firma využíva na overovanie faktov, sú "príliš politicky zaujaté", čo údajne viedlo k "cenzúre" príliš veľa používateľov sociálnych sietí.
Novinárka a nositeľka Nobelovej ceny za mier Maria Ressaová sa však domnieva, že tvrdenie Zuckerberga o podpore slobody prejavu je úplne scestné.
"To môžete hovoriť len vtedy, ak vám ide o zisk - len vtedy, ak chcete moc a peniaze," povedala pre AFP. Tvrdí, že v dôsledku rozhodnutia Mety čakajú používateľov sociálnych médií a demokraciu "mimoriadne nebezpečné časy".
AFP pripomína, že Meta k tomuto kroku pristúpila po rokoch kritiky od priaznivcov budúceho prezidenta USA Donalda Trumpa, že hlasy konzervatívcov boli cenzurované alebo potláčané pod zámienkou boja proti dezinformáciám. Profesionálni overovatelia faktov však tieto tvrdenia dôrazne odmietajú.
"Upustenie od formálneho overovania faktov v prospech nástrojov, ako je využívanie používateľov, už v minulosti zlyhalo," podotkla Nora Benavidezová z neziskovej organizácie Free Press.
"Twitter to vyskúšal a nedokáže odolať objemu dezinformácií a iného násilného, násilného obsahu," dodala s odkazom na sieť, ktorá sa po odkúpení Muskom v roku 2022 premenovala X.
Najbohatší muž sveta vtedy v priebehu niekoľkých týždňov zrušil tímy zodpovedné za dôveru a bezpečnosť a ako nástroj na moderovanie obsahu zaviedol tzv. poznámky komunity, teda spôsob, akým môžu používatelia pridávať kontext k príspevkom.
Výskumníci tvrdia, že zníženie bezpečnostných zábran na X a obnovenie kedysi zakázaných účtov známych dezinformátorov zmenilo túto sociálnu platformu na raj pre šírenie nepravdivých informácií.
"Hoci výskum podporuje myšlienku, že overovanie faktov používateľmi môže byť účinné, ak sa vykonáva správne, je dôležité si uvedomiť, že je určené na doplnenie overovania profesionálmi - nie na jeho nahradenie," zdôraznil Gordon Pennycook z Cornellovej univerzity v štáte New York.
Tento nový prístup Mety podľa riaditeľa z výskumného centra pri Cornellovej univerzite Alexiosa Mantzarlisa ignoruje štúdie, podľa ktorých sú používatelia pri dodávaní kontextu "do veľkej miery motivovaní postojmi k politickým stranám a majú tendenciu nadmerne útočiť na svojich politických oponentov".
.jpg)
Talianska premiéra Georgia Meloniová vo štvrtok vyjadrila presvedčenie, že americký miliardár Elon Musk svojimi výrokmi o politickom dianí v iných krajinách nepredstavuje hrozbu pre tamojšiu demokraciu. Naopak, podľa nej do politiky iných štátov "nebezpečne zasahuje" finančník a filantrop s maďarskými koreňmi George Soros. Informovala o tom agentúra ANSA, podľa ktorej sú Musk a Meloniová priatelia, píše TASR.
"Je problém (s Muskom) v tom, že je bohatý a vplyvný, alebo v tom, že nie je ľavičiar?," pýtala sa Meloniová novinárov na tlačovej konferencii v Ríme. "Musk nie je nebezpečenstvom pre demokraciu. Zasahovanie existuje v iných prípadoch, keď bohatí ľudia využívajú zdroje na financovanie strán a združení po celom svete s cieľom ovplyvňovať politiku, ako je to v prípade Sorosa," dodala s tým, že ona od Muska peniaze nedostala, ale od Sorosa iní áno.
Novinári tiež Meloniovú požiadali, aby sa vyjadrila k Muskovej podpore Alternatívy pre Nemecko (AfD), označovanej za krajne pravicovú či pravicovo extrémistickú stranu, a jeho kritike spolkového kancelára Olafa Scholza.
"Chcela by som tu pripomenúť zasahovanie z Nemecka do talianskej (predvolebnej) kampane," reagovala Meloniová, čím podľa podľa agentúry ANSA narážala na obavy niektorých nemeckých politikov z jej pravicových postojov.
Musk podľa nej iba vyslovuje svoj názor. "Môže sa vám to páčiť alebo nie, ale keď niekto tvrdí, že tu hrozí nebezpečenstvo zasahovania zvonka, tak hovorím, že to nie je prvýkrát, keď známi a bohatí ľudia vyjadrujú svoj názor. Zažila som to viackrát a často aj na vlastnej koži a nikto sa nepohoršoval," zdôraznila talianska premiérka.
Najbohatší muž sveta vo svojich príspevkoch na sociálnej sieti X okrem iného vyzval britského premiéra Keira Starmera, aby odstúpil z funkcie pre svoju údajnú neschopnosť potrestať väčšinou pakistanské gangy, ktoré systematicky znásilňovali deti, keď bol v rokoch 2008 až 2013 na čele britskej prokuratúry.
Musk podľa ANSA už niekoľkokrát komentoval taliansku politiku. Napríklad v novembri ostro kritizoval sudcov, ktorí zrušili zadržiavanie prvých malých skupín migrantov v azylových centrách v Albánsku, kam ich úrady dopravili z Talianska.
Predtým kritizoval aj prokurátorov, ktorí v roku 2019 žiadali šesťročný trest pre bývalého talianskeho ministra vnútra Mattea Salviniho za údajné 'únosy' migrantov, keď zabránil lodi s migrantmi zakotviť v Taliansku. Salviniho, ktorý je tiež Muskov priaznivec a kritik Sorosa, bol nakoniec súdom oslobodený, doplnila talianska agentúra.
Americký miliardár Elon Musk vo štvrtok vyzval Nemcov, aby v predčasných voľbách 23. februára volili Alternatívu pre Nemecko (AfD). Urobil tak počas živého vysielania na svojej sieti X s líderkou AfD Alice Weidelovou. Rozhovor prebiehal v angličtine, píše TASR.
Ako informovala agentúra Reuters, Musk vlani využil platformu X, ktorej je vlastníkom, ako aj svoje bohatstvo, aby pomohol Donaldovi Trumpovi vyhrať prezidentské voľby v USA. Teraz pred predčasných voľbami do nemeckého Spolkového snemu otvorene podporuje strany v Európe, ktoré sú označované za krajne pravicové, protisystémové a protiimigračné. Niektorí nemeckí politici Muska obvinili z ovplyvňovania predvolebnej kampane.
Najbohatší muž sveta Weidelovú počas vysielania predstavil ako "hlavnú kandidátku na post kancelárky Nemecka". Reuters píše, že AfD nemá šancu zostaviť vládu vzhľadom na skutočnosť, že s ňou odmietli spolupracovať ostatné strany, aj keď má podľa prieskumov silnú podporu.
Obaja sa zhodli na tom, že Nemecko brzdí "šialená" energetická politika, nadmerná byrokracia a nekontrolovaná migrácia. Musk už predtým ako generálny riaditeľ spoločnosti Tesla Motors, ktorá má pri Berlíne veľký závod, tvrdil, že jeho investície v Nemecku mu dávajú právo vyjadrovať sa k stavu krajiny.
"Nemecko môže zachrániť len AfD. Bodka. Ľudia naozaj musia podporiť AfD, inak sa situácia v Nemecku veľmi, veľmi zhorší," povedal Musk a Weidelovú označil za veľmi rozumnú osobu, ktorej strana "nenavrhuje nič poburujúce". AfD nemecký Spolkový úrad pre ochranu ústavu (BsV) podozrieva z pravicovo-extrémistickej činnosti. Opakovaná podpora tejto strany od Muska vyvolala v Berlíne zdesenie.
Weidelová povedala, že príležitosť hovoriť s Muskom bola prvou za uplynulých desať rokov, keď mohla povedať svoj názor pre prerušovania zo strany médií, ktoré sú podľa jej slov voči nej zaujaté.
"Ľudia radi cenzurujú veci, s ktorými nesúhlasia," tvrdil Musk, keď sa s Weidelovou zhodol po tom, čo obaja prirovnali zaobchádzanie médií a nemeckých politikov s AfD k zaobchádzaniu nacistického vodcu Adolfa Hitlera s ľuďmi, ktorí obhajovali Židov.
Kandidátka AfD na post kancelárky okrem iného v rozhovore obvinila bývalú spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú, že údajne zničila Nemecko. Vyčítala jej predovšetkým rozhodnutia v oblasti migračnej politiky v roku 2015 v čase prílevu migrantov zo Sýrie a iných krajín. Merkelová podľa nej hranice údajne otvorila proti vôli Nemcov.
Weidelová takisto kritizovala aj Merkelovej politiku v oblasti energetiky vrátane kroku postupne ukončiť využívanie jadrovej energie v Nemecku. Musk sa v tejto súvislosti označil za veľkého zástancu obnoviteľných zdrojov energie a rozhodnutie zatvoriť jadrové elektrárne označil za "tragické". Naopak, Nemecko by podľa jeho slov malo zmeniť smer a výrobu atómovej energie zvýšiť.
Nad Muskovými výrokmi o politickom dianí vyjadrili znepokojenie viacerí lídri v Európe. Španielsky premiér Pedro Sánchez ho obvinil z podnecovania nenávisti a podkopávania demokracie. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot zase vyzval Európsku komisiu, aby členské štáty EÚ chránila pred "zasahovaním do politickej diskusie zo strany Muska".
Britské zákony sa nezmenili a technologickí giganti pôsobiaci v krajine ich musia stále dodržiavať. Vyhlásil to v nedeľu britský minister pre technológie Peter Kyle v reakcii na rozhodnutie spoločnosti Meta zrušiť systém overovania obsahu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Mark Zuckerberg, šéf americkej spoločnosti Meta, ktorá vlastní sociálne siete Facebook a Instagram, v utorok (7. 1.) oznámil, že jeho médiá nahradia svoj dlhoročný program overovania faktov systémom "komunitných poznámok" podľa vzoru platformy X Elona Muska. Zuckerberg uviedol, že tento krok, ktorý kritici vnímajú ako pokus o získanie priazne nastupujúcej administratívy Donalda Trumpa v USA, znamená obnovenie slobody prejavu. Aktivisti za bezpečnosť v online priestore vyjadrili obavy, že to umožní ľahšie šírenie dezinformácií a deti či mladí ľudia tak budú vo väčšej miere vystavení škodlivému obsahu.
Oznámenie spoločnosti Meta bolo "americkým vyhlásením pre amerických používateľov služieb", uviedol Kyle v odpovedi na otázku, či prevádzkovatelia sociálnych médií "zmenili hru", keď upustili od moderovania obsahu. "Jedna vec sa nezmenila, a to je zákon tejto krajiny a odhodlanie tejto vlády postarať sa o bezpečnosť všetkých," povedal minister. "Ak prídete a pôsobíte v tejto krajine, dodržiavajte zákon a zákon hovorí, že nezákonný obsah musí byť odstránený," uzavrel Kyle.
Spoločnosť Meta rozhodla, že na svojich platformách končí s overovaním faktov nezávislou treťou stranou. Podľa Zuckerberga sú kontrolóri faktov "príliš politicky zaujatí". Takéto overovanie teraz ponechá na užívateľoch obdobne, ako to už v súčasnosti robí sociálna sieť X pod vedením Elona Muska. Spoločnosť Meta platí za overovanie faktov na svojich platformách približne 80 organizáciám. V rámci tohto overovacieho programu vidí obsah označený za nepravdivý menej užívateľov a ak ho chce niekto zdieľať, zobrazí sa mu článok s vysvetlením, prečo je informácia zavádzajúca.
Rozhodnutie Zuckerberga prišlo necelé dva týždne pred inauguráciou novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa a je v súlade s postojom Republikánskej strany.
.jfif)
Najvyšší súd USA v piatok odobril zákon, na základe ktorého bude v Spojených štátoch zakázaná aplikácia TikTok. Už 19. januára preto môže 170 miliónov užívateľov zo Spojených štátov stratiť prístup k tejto sociálnej sieti zameranej na zdieľanie krátkych videí. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP.
Súd rozhodol, že posudzovaný zákon neporušuje právo na slobodu prejavu a že vláda USA preukázala oprávnené obavy o národnú bezpečnosť, keďže vlastníkom sociálnej siete je čínska spoločnosť ByteDance.
Podľa zákona teraz musí čínsky vlastník sociálnu sieť predať do nedele, inak bude v USA zakázaná. Súčasťou zákona je prechodné obdobie 90 dní, počas ktorého sa môže zákaz oddialiť. Platiť však bude iba v prípade, že do nedele nastane pokrok v otázke predaja sociálnej siete. Podľa AP sa zatiaľ k odpredaju TikToku neschyľuje.
Podľa časopisu Forbes vyjadrilo záujem o TikTok viacero osobností vrátane investora Kevina O’Learyho známeho z televíznej relácie Shark Tank alebo populárneho youtubera Jimmyho "MrBeast" Dondaldsona. Agentúra Bloomberg taktiež priniesla správu, že čínski vládni predstavitelia zvažovali predaj TikToku miliardárovi Elonovi Muskovi, ktorý vlastní sociálnu sieť X. Spoločnosť ByteDance to však označila zo "úplnú fikciu".
Technologickí odborníci upozornili, že aplikácia z telefónov existujúcich amerických používateľov po uplatnení zákazu nezmizne, avšak nebudú si môcť stiahnuť aktualizácie, čo spôsobí, že v blízkej budúcnosti sa stane nepoužiteľnou. Noví používatelia si ju nebudú môcť stiahnuť vôbec.
Administratíva odchádzajúceho prezidenta Joea Bidena považuje TikTok pre jeho prepojenie s Čínou za riziko pre národnú bezpečnosť USA. Domnieva sa totiž, že umožňuje Pekingu zhromažďovať údaje o jej používateľoch a špehovať ich. Zároveň však pripúšťa, že nemá dôkazy o tom, že ju Čína už takto použila, uvádza AP. Čína a spoločnosť ByteDance tieto tvrdenia dôrazne popierajú.
Novozvolený americký prezident Donald Trump už na rozhodnutie súdu reagoval a pre televíziu CNN uviedol, že konečné rozhodnutie o zákaze TikToku bude na ňom. Podľa CNN by Trump v tomto prípade mohol uplatniť výnimku o 90-dňovej prechodnej lehote.
Zvolený americký prezident Donald Trump vo štvrtok oficiálne oznámil, že hercov Sylvestera Stallonea, Jona Voighta a Mela Gibsona vymenoval za svojich osobitných veľvyslancov pre Hollywood. Tieto nominácie majú za cieľ vrátiť americký filmový priemysel na výslnie. Vyplýva to zo správy, ktorú Trump zverejnil na sociálnej sieti Truth Social.
Trump napísal, že títo herci budú jeho "očami a ušami" v odvetví, v ktorom dominujú skôr demokrati.
"Cieľom je urobiť z Hollywoodu, ktorý za štyri roky v porovnaní so zahraničím veľa stratil, MIESTO VÄČŠIE, LEPŠIE, SILNEJŠIE AKO KEDYKOĽVEK DOTERAZ," napísal Trump podľa agentúry AP.
Trump naznačil, že títo traja herci, ktorí majú na konte desať nominácií na Oscara a boli im udelené tri tieto prestížne ceny, budú mať za úlohu informovať ho o dianí v Hollywoode. "Urobím všetko, čo mi navrhnú," deklaroval Trump s tým, že jeho cieľom je vrátiť zlatý vek Hollywoodu.
Sylvester Stallone (78), ktorý sa preslávil úlohami vo franšízach Rocky a Rambo, je oddaným podporovateľom Donalda Trumpa. V novembri 2024 sa zúčastnil na galavečeri v Mar-a-Lago na Floride, kde zvoleného prezidenta prirovnal k Georgeovi Washingtonovi.
Jon Voight (86) je tiež známy svojou dlhoročnou podporou Donalda Trumpa a počas jeho prvého funkčného obdobia od neho dostal prezidentskú medailu za umenie.
Oscarový herec a režisér Mel Gibson (69) sa často vykresľuje ako ultrakonzervatívec. Jeho minulosť je poznačená obvineniami z antisemitizmu, rasizmu, homofóbie a domáceho násilia, ako aj ďalšími škandálmi, ktoré poškodzujú jeho obraz na verejnosti. Napriek tomu Mel Gibson zostal oddaným zástancom politiky Donalda Trumpa a povedal, že predstavuje "jasnú voľbu pre Ameriku".
Tieto nominácie vyvolali kritiku zo strany tradične ľavicovo orientovaného priemyslu. Mnohé filmové a hudobné osobnosti, ako Robert De Niro, Taylor Swift, Beyoncé, Bruce Springsteen a George Clooney, vyjadrili nesúhlas s Trumpom, ktorého krok by mohol znamenať zlom vo vzťahoch medzi Bielym domom a filmovým priemyslom.
TikTok začal v nedeľu (19. 1.) obnovovať svoje služby v USA, zhruba 12 hodín od ich ukončenia, keď vstúpil do platnosti zákon, ktorý aplikáciu zakazuje z dôvodov národnej bezpečnosti. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
Platforma na zdieľanie videí pripísala zásluhy novozvolenému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý v pondelok opäť prevezme moc, za to, že umožní zvrátenie zákazu.
TikTok skončil v USA v sobotu (18. 1.) neskoro večer, keď sa blížil konečný termín pre jeho čínskych vlastníkov ByteDance na predaj americkej dcérskej spoločnosti nečínskym kupcom do 19. januára. Najvyšší súd v USA v piatok (17. 1.) potvrdil totiž zákaz aplikácie, ak ju ByteDance nepredá. TikTok má v USA okolo 170 miliónov užívateľov.
Trump však v sobotu uviedol, že po nástupe do funkcie v pondelok "s najväčšou pravdepodobnosťou" dá TikToku 90 dní na vyriešenie situácie. V príspevku na svojej platforme Truth Social však tiež napísal, že "chce, aby mali americkí investori podiel aspoň 50 %" v aplikácii. "Týmto konaním zachránime TikTok, udržíme ho v dobrých rukách," napísal Trump.
Na nedeľnom zhromaždení pred svojou inauguráciou Trump dodal: "Úprimne povedané, nemáme na výber. Musíme to zachrániť."
Populárna aplikácia TikTok po Trumpových komentároch vo vyhlásení na sociálnej sieti X uviedla, že "je v procese obnovy služby" po zhruba 12 hodinách od ukončenia fungovania. Vo vyhlásení tiež poďakovala Trumpovi za "poskytnutie potrebnej jasnosti a uistenia našim poskytovateľom služieb, že nebudú čeliť žiadnym sankciám".
Peking zároveň v pondelok vyzval Washington, aby si vypočul "racionálne hlasy" ohľadom zákazu. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mao Ning v tejto súvislosti uviedla, že Čína prikladá "veľký význam ochrane súkromia a bezpečnosti údajov". "Nikdy sme nežiadali a nebudeme žiadať od spoločností ani jednotlivcov, aby zhromažďovali alebo poskytovali cudzie údaje nachádzajúce sa v cudzích krajinách spôsobom, ktorý porušuje miestne zákony," povedala.
TikTok, ktorý bol v nedeľu popoludní opäť online v USA, nekomentoval Trumpovu výzvu na čiastočné americké vlastníctvo aplikácie.
Predseda českého opozičného hnutia ANO Andrej Babiš chce nielen zrušiť koncesionárske poplatky a financovať prevádzku verejnoprávnych médií zo štátneho rozpočtu. Ušetriť by sa mohlo aj tým, že sa obe inštitúcie zlúčia. Povedal to v nedeľňajšej diskusii spravodajskej televízie CNN Prima News. Informoval o tom portál Novinky.cz.
„Chceme, aby sa financovali inak. Jedna z možností je spojiť Český rozhlas a Českou televíziou (ČT). Tam sa veľa ušetrí,“ uviedol bývalý premiér. Niektoré zdvojené agendy by sa podľa neho mohli napríklad zlúčiť, čím by sa výdavky znížili.
Babiš opakovanie kritizoval ČT za údajnú neobjektívnosť. Navrhuje, aby sa nevyberali koncesionárske poplatky, ktorých zvýšenie vláda teraz navrhuje, a aby o rozpočte rozhodovali politici, respektíve vláda, ktorá bude práve pri moci. To však podľa expertov môže významne narušiť politickú nezávislosť verejnoprávnych médií.
„Urobili by sme to podľa vzoru iných štátov. Väčšina krajín financuje verejnoprávne médiá iným spôsobom než poplatkami. Nevidím dôvod, prečo by aj mladí ľudia mali platiť za mobil, keď na televíziu nepozerajú,“ povedal Babiš. Kde sa chce inšpirovať, nespresnil.
Babiš tiež vyhlásil, že chce dosiahnuť zníženie platov politikov. Pohoršený bol z toho, že v Poslaneckej snemovni fungujú desiatky podvýborov, za čo poberajú ich predsedovia príspevok navyše k platu, ale fakticky nevykazujú činnosť.
Na túto skutočnosť upozornili Novinky.cz. Portál pripomenul, že plat radového poslanca sa zvýši tento rok o 7100 korún na 109.500 korún mesačne. Ak návrh schváli Senát, predseda výboru si polepší zo 144.100 na 154.100 korún. Balík peňazí by mal mať podľa Babiša k dispozícii poslanecký klub, ktorý by platil napríklad prácu asistentov.
Babiš zopakoval, že by považoval za ideálne, keby mohol zostaviť jednofarebnú vládu. Podľa riaditeľa agentúry STEM Martina Buchtíka by mohlo hnutiu ANO pomôcť, keby sa do parlamentu dostalo čo najmenej strán a keby mandáty nezískali ani Piráti.
Podľa modelu STEM pre CNN Prima News zverejneného v nedeľu by sa víťazom volieb stalo hnutie ANO so ziskom 34,4 percenta hlasov. Koalícia Spolu tvorená ODS, TOP 09 a ľudovcami by mala 18,1 percenta, STAN 9,9, SPD 8,2 a Piráti 7,3 percenta hlasov.
Copyright © TASR 2025
