Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť....
2. 7. 2007
Ďakujeme ! Koho zavrú ?
Ďakujeme ! Koho zavrú ?
Ministerstvo spravodlivosti SR oceňuje zodpovedný prístup poslancov, čo si dnes osvojili návrh legislatívneho riešenia na rozšírenie "generálneho pardonu" na všetkých koncesionárov Slovenského rozhlasu, od ktorých sa žiada zaplatiť stovky tisíc korún na poplatkoch z omeškania."Už sa nedá čakať na rozhodnutie súdu. Je to jediné riešenie ako raz a navždy zastaviť tento neúnosný stav, ktorý šikanuje občanov," uviedol minister spravodlivosti Štefan Harabin v stanovisku.
Podľa MS SR bolo nezodpovedné previesť tieto pohľadávky, pretože hoci neplatenie koncesionárskych poplatkov štát nemôže tolerovať, súčasný spôsob nemá nič spoločné s právom. "Je populistické sa prizerať na súčasný stav so založenými rukami a každého, kto sa snaží občanom reálne pomôcť, iba kritizovať," zdôraznil Harabin.
MS SR preto po výzvach občanov za dva týždne pripravilo legislatívne riešenie. Na rozdiel od predchádzajúceho generálneho pardonu, ktorý umožňuje od občanov vymáhať státisíce, dôjde k ochrane občanov až do rozhodnutia v predmetnej kauze súdom. MS SR zároveň vyzýva orgány činné v trestnom konaní, aby sa začali prípadom zaoberať.
SLOVAK MEDIA LAW NEWS
SLOVAK MEDIA LAW NEWS
Koncesionári, ktorí zaplatili dlžné koncesie do 20. februára 2006, nebudú musieť zaplatiť penále za omeškanie platby. Počíta s tým pozmeňujúci návrh skupiny koaličných a opozičných strán, ktorý predložil poslanec za Smer-SD Ján Podmanický. Pod pripomienkou je okrem Podmanického podpísaná aj Katarína Tóthová, Ľudmila Mušková z ĽS-HZDS a Tomáš Galbavý z SDKÚ-DS. Pripomienka bola predložená k vládnej novele zákona o ochrane zdravia pri práci. Má riešiť problém ľudí, ktorí v uplynulých dňoch dostali výzvu zaplatiť vysoké úroky z omeškania platby koncesií alebo pristúpiť na mimosúdnu dohodu od spoločnosti Lawyer Partners (LP), bývalá BSP LP. Spoločnosť vo výzve tvrdí, že generálny pardon, ktorý schválil parlament v roku 2006, platil len od 21. februára do 22. apríla 2006. Poslanec za KDH Daniel Lipšic sa domnieva, že takéto riešenie "vytvára problém ústavnosti" a môže spôsobiť ďalšie problémy. Podľa Lipšica je jedinou cestou vyhlásenie postúpenia pohľadávky na súkromnú firmu za protizákonné. Odporúča každému, komu došla zásielka s výzvou na zaplatenie, aby ju hodili do koša. Lipšic tiež poukázal na to, že ľudia, ktorí sú zodpovední za podpis zmluvy o postúpení pohľadávky dnes zastávajú významné posty, do ktorých ich dosadila terajšia vláda. Bývalý riaditeľ SRo Jaroslav Rezník je šéfom TASR a jeho námestníčka Hilda Gajdošová dnes pracuje na ministerstve kultúry ako šéfka ekonomickej sekcie. Poslanec Gábor Gál (SMK) sa pozastavil nad tým, prečo títo ľudia neboli potrestaní, ale naopak "ich vynesieme na piedestál". "To je hanebné," zdôraznil.
Poslankyňa ĽS-HZDS Katarína Tóthová upozornila, že so zákonom o koncesionárskych poplatkoch neurobil nič ani Daniel Lipšic, ktorý bol ministrom spravodlivosti. Nepovažuje za správne, aby sa riešenie situácie ponechalo iba na súdy. "Ale čo psychika ľudí, čo ich zdravotný stav?" uviedla na margo čakania na verdikt súdu. Veľká časť diskusie bola slovným súbojom medzi poslancami vládnej koalície a opozície, ktorí sa navzájom obviňovali z neriešenia situácie.
SSN ku návrhu tlačového zákona
SSN ku návrhu tlačového zákona
V návrhu tlačového zákona, ktorý ministerstvo kultúry dalo 29. júna na pripomienkovanie, chýba veľa podstatných vecí. K predloženému textu inak nemáme žiadne výhrady, povedala predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov (SSN) Zuzana Krútka. Syndikát k návrhu vypracuje svoje právne stanovisko, ktoré rezortu kultúry doručí pred koncom termínu podávania pripomienok, teda do 20. júla.
Podľa Krútkej budú presadzovať, aby návrh, ktorý má nahradiť tlačový zákon ešte z roku 1966, obsahoval definíciu cenzúry. Chýba jej tiež tzv. imunizácia informácií, teda ochrana periodika pred postihmi za zverejnenie pravdivých informácií, napríklad z rokovania národnej rady, vlády či orgánov samosprávy a ďalších. Nie je tiež doriešená zodpovednosť za informácie prebraté z iných informačných zdrojov či citovanie z tlačových konferencií. Šéfka SSN by privítala, ak by návrh obsahoval aj klauzulu o svedomí, podľa ktorej nemožno novinára nútiť, aby sa venoval nejakej téme, ak je v rozpore s jeho svedomím. V texte návrhu jej tiež chýba dôraz na to, že verejný záujem je dôležitejší ako súkromný záujem. V porovnaním so súčasným zákonom vypadol tzv. konzultačný štatút, na základe ktorého musia štátne a samosprávne orgány konzultovať so združeniami zamestnancov a zamestnávateľov návrhy zákonov a iných predpisov či závažných opatrení týkajúcich sa činnosti masových médií a ich zamestnancov, upozornila Krútka.
Minister kultúry Marek Maďarič predložil v piatok 29. júna do pripomienkového konania návrh zákona o periodickej tlači (tlačový zákon). Pripomienkovať sa dá do 20. júla. Návrh by mal nahradiť zastaraný tlačový zákon z roku 1966, ktorý bol novelizovaný už deväťkrát, po roku 1989 šesťkrát. Z textu návrhu zverejneného na internetovej stránke Ministerstva kultúry (MK) SR - http://www.culture.gov.sk vyplýva, že oproti v súčasnosti platnému zákonu sa už nevzťahuje na hromadné informačné prostriedky. Nehovorí tak o agentúrnom spravodajstve, o spravodajstve a publicistike v rozhlasovom a televíznom vysielaní. Návrh však za periodickú tlač po novom považuje i internetovú stránku, ktorá je "elektronickou mutáciou rozširovanej periodickej tlače". Do návrhu sa dostala v súčasnosti chýbajúca ochrana zdroja a obsahu informácie. Návrh zavádza úplne nový pojem - právo na bezodplatné uverejnenie odpovede. Právo na odpoveď nezasahuje do práva na opravu, o ktorom hovorí návrh i platný zákon. Návrh hovorí okrem práva na opravu a na odpoveď aj o práve na dodatočné oznámenie a tiež o práve na uplatnenie práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie na súde. Zmenou v návrhu zákona oproti platnej úprave je nahradenie registrácie evidenciou periodickej tlače. Predkladateľ navrhuje, aby zákon začal platiť 1. januára 2008.
Zomrel Joel Siegel
Zomrel Joel Siegel
Americký filmový kritik Joel Siegel, známy svojimi vtipnými recenziami v programe Good Morning America na stanici ABC, podľahol vo veku 63 rokov rakovine hrubého čreva. Siegel pôsobil v rannej šou stanice ABC od roku 1981. "Bol fenomenálnym recenzentom a úžasným reportérom," uviedol šéf stanice ABC News David Westin. Generálny riaditeľ jej newyorskej filiálky WABC-TV Dave Davis dodal, že "nikto sa nezabával na písaní o zlom filme viac ako Joel."
Siegel vyštudoval Kalifornskú univerzitu a do WABC-TV nastúpil v roku 1972 ako reportér. Aj v rozhlase mal svoj vlastný program. O štyri roky sa stal v WABC filmovým kritikom. Predtým pôsobil v rannej šou ABC ako redaktor zábavy. Jeho manželkou bola umelkyňa Ena Swansea, s ktorou mal jedného syna. Moderátorka programu Good Morning America Diane Sawyer uviedla, že "bol ako gladiátor - udatný, bláznivo zábavný, nadchnutý Dylanom, Enou a svojou rodinou - a zamilovaný až po uši do každého nového dňa. Jeho práca by sa dala zhrnúť slovami filmový kritik, ale v skutočnosti nám hovoril o sladkosti a trpkosti života."
Siegel písal aj pre Roberta F. Kennedyho. Spolupracoval aj s Terry Gilliamom pred vznikom slávnych Monty Python´s. Spoločne vydali knihu The Cocktail People, kde Gilliam vytvoril ilustrácie.
Na Petra a Pavla keď niet maradíky na poli, žatva bude daždivá.
Na Petra a Pavla keď niet maradíky na poli, 
žatva bude daždivá.
žatva bude daždivá. Rekordná rozlúčka
Markíza – 34, 6 %
Jednotka - 19, 5 %
Dvojka - 4, 1 %
TV JOJ – 15,7 %
TA 3 - 1,5 %
Zdroj: PMT/TNS SK
1. 7. 2007
Haluz mesiaca a Deáka
Haluz mesiaca a Deáka
ohovaranie - spami
Vážení diváci,
Zaznamenali sme opäť anonymné útoky na našu televíziu.
Naposledy v piatok, kedy zaútočili na náš server spamami. Autori týchto útokov sú nám známi – sú to bývalí zamestnanci, ktorí majú na svedomí miliónové škody a na ktorých je podaných niekoľko trestných oznámení. V niektorých prípadoch už bolo zahájené vyšetrovanie. Okrem iného táto skupina zoskupuje okolo seba aj takých ľudí, ktorí boli prepustení kvôli podozreniu z manipulovania súťaží. Čo sa nám aj nakoniec potvrdilo, keď sa meno dotyčného ukázalo v zozname výhercov nemenovanej televízií, ktorá vysiela audiotextové súťaže, hoci jeho priateľka tam robí moderátorku.
Veríme vážení diváci, že nám zachováte priazeň aj naďalej a spoločne ukážeme týmto anonymom, že nemajú šancu.
Vaša Nautik TV
Medzinárodný filmový festival v Moskve
Medzinárodný filmový festival v Moskve
Včera sa zatvorili brány 29. ročníka Medzinárodného filmového festivalu v Moskve. Hlavnú cenu si odniesla snímka ruskej režisérky Very Storozhevovej, Puteshestvie s domashnimi zhivotnymi. Z ceny pre najlepšieho herca sa tešil Francúz Fabrice Luchini za úlohu vo filme Moliere, kým z ceny pre najlepšiu herečku Kirsti Stubo z Maďarska za svoj výkon v Ópiu. Talian Giuseppe Tornatore získal vďaka svojmu filmu La Sconociuta cenu pre najlepšieho režiséra. Špeciálna cena poroty sa ušla snímke Rusuli samkudhedi gruzínskeho režiséra Aleka Tsabadzeho.
TA 3 NEWS
TA 3 NEWS
Rad moderátorov spravodajstva televízie TA3 od 1. júla 2007 rozšíri Anna Petríčková.Absolventka Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave už počas štúdia pôsobila ako moderátorka a redaktorka spravodajstva v Mestskej televízii Trnava. Na rovnakých pozíciách sa uplatnila aj v rádiu NAJ (2004-2006) a od minulého roka moderátorsky sprevádza poslucháčov Rádia Jemné melódie. "Na prácu v TA3 sa veľmi teším, verím, že zužitkujem doterajšie skúsenosti z tejto oblasti aj zo školy a že ma to profesionálne posunie ďalej," vyjadrila sa Anna Petríčková.Petríčková v moderátorskom kresle nahradí viacročnú tvár televízie, Petru Ázacis, ktorá dňom 1. júla 2007 nastupuje na materskú dovolenku. Bývalá profesionálna hádzanárka pôsobí v TA3 od júla roku 2001, kedy nastúpila na post športovej redaktorky a neskôr moderátorky spravodajstva.
Zomrel Edward Yang
Zomrel Edward Yang
Taiwanský režisér Edward Yang, držiteľ ceny z Cannes, ktorého preslávili najmä realistické zobrazenia moderného Taiwanu, v piatok zomrel. Osudným sa mu stali komplikácie spojené s rakovinou hrubého čreva. Zomrel vo veku 59 rokov vo svojom dome v Beverly Hills. O úmrtí informoval na žiadosť rodiny filmový konzultant Norman Wang. Yang po sebe zanechal manželku - koncertnú pianistku Kaili Peng, malého syna a mladšiu sestru. Ešte pred tým, než sa stal filmárom, pracoval ako počítačový technik. Vo svojich snímkach pritom často zobrazoval taiwanské hlavné mesto Taipei. V roku 1991 nakrútil film Guling jie shaonian sha ren shijian, ktorého dej sa odohrával v Taipei v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Vyrozprával v ňom príbeh mladých chlapcov, ktorí sa zapletú s gangstrami. Cenu pre najlepšieho režiséra si z Cannes odniesol v roku 2000 za snímku Yi Yi.
Mail mesiaca
Mail mesiaca
Pán riaditeľ,som „obyčajný“ koncesionár STV, od ktorého mocenskými prostriedkami každý mesiac „štátne“ orgány (ktorých živíme z daní a odvodov) vypaľujú určitú sumu peňazí, z ktorých pracovníci STV (a teda aj Vy) a hŕba ďalších príčinlivých živia seba a svoju rodinu.
Podľa sčítania obyvateľstva z 26.5.2001 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 85,8 % obyvateľov, ale k českej národnosti len 0,8 %.
Napriek tomu rôznymi reláciami, zábavnými a vzdelávacími programami, ako aj filmami v českom jazyku ako nový predstaviteľ vedenia STV pokračujete neprerušene v programe odnárodňovania slovenského obyvateľstva. Neviem, kto ten program naštartoval, ale neustále pokračuje, porušujúc základné národné rozvrstvenie obyvateľstva tejto „krajiny“.
Nejde len o to, že programy STV sú podľa mňa nepozerateľné, keďže ich tvoria podľa mňa neinteligentní a neschopní ľudia. Tých dúfam časom nahradíte inteligentnými, vzdelanými a civilne vystupujúcimi. Osobne ma uráža aj to, že nanucujete slovenskému obyvateľstvu programy v cudzom jazyku, čím porušujete jednu zo zásad normálnej spoločnosti, že ak Vám niekto platí za služby (hoci táto platba je nedobrovoľná, vynucovaná násilným vypaľovaním), služby by sa mu mali poskytnúť v jeho rodnom jazyku.
Viem, že sám nič nezmôžem, ekonomický fašizmus, vydieranie, podplácanie a výpaľníctvo v tomto „absurdistane“ veselo bujnejú, ba priam určujú charakter kapitalizmu, ktorý je tu nastolený a umelo udržiavaný.
Ale napriek tomu ostro PROTESTUJEM proti tomu, aby ste pokračovali v programe odnárodňovania slovenského obyvateľstva v Slovensku!
SLOVAK MEDIA NEWS
SLOVAK MEDIA NEWS
Priaznivci anime a manga si budú môcť od 2. júla vychutnávať programy v tomto štýle na animovanom televíznom kanáli Animax, ktorý bude od 2. júla v programovej ponuke satelitnej televíznej služby UPC Direct. Slovenskí fanúšikovia tohto japonského animovaného štýlu na Animaxe nájdu denne od 20. hodiny do 2. hodiny ráno tie najlepšie anime a manga komédie, sci-fi, romantické seriály a filmy, ale aj rozprávky alebo naopak žánre blízke hororu.
Kanál Animax začal vysielanie v roku 1998 v Japonsku. V súčasnosti je k dispozícii v jedenástich jazykoch v 38 krajinách.
MFF KARLOVY VARY NEWS
MFF KARLOVY VARY NEWS
Sobota na 42. Medzinárodnom filmovom festivale v Karlovych Varoch sa niesla v znamení hollywoodskej hviezdy prvej veľkosti Renée Zellweger, ktorá v kúpeľnom mestečku uvádzala snímku Chrisa Noonana, Miss Potter. Predstaviteľka Bridget Jones a držiteľka Oscara za vedľajšiu úlohu vo filme Návrat do Cold Mountain (2003) si v životopisnej romantickej komédii zahrala anglickú spisovateľku a ilustrátorku Beatrix Potter. Film rozpráva príbeh talentovanej, vzdelanej a inteligentnej ženy, ktorá bojuje o právo na vlastné názory v predsudkami sužovanom viktoriánskom Anglicku. Po boku Zellweger si zahral i Ewan McGregor či Emily Watson.
V Karlových Varoch s počas záverečného ceremoniálu 7. júla, prevezme herec, režisér a producent Danny DeVito Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu. Spolu s režisérom Jakeom Paltrowom uvedie na festivale aj komédiu The Good Night.
Festival v piatok otvorila komédia Delirious režiséra, scenáristu a kameramana Toma DiCilla. Snímka získala na minuloročnom festivale v španielskom San Sebastián ceny za réžiu a scenár. Kultový režisér a producent Gaunerov (1992) od Quentina Tarantina Monte Hellman dnes predstaví existenciálnu road movie Two-Lane Blacktop (1971) z retrospektívnej sekcie venovanej Novému Hollywoodu. Severnú Ameriku bude dnes reprezentovať aj kanadská herečka Ellen Page. Na MFF Karlovy Vary osobne predstaví snímku svojho krajana Brucea McDonalda, The Tracey Fragments (2007) zo sekcie Iný pohľad. Spomedzi hostí dôležité miesto zastáva trojica amerických režisérov George Hickenlooper, Hal Hartley a Eli Roth. Hickenlooper 2. júla uvedie svoju novú biografickú snímku o intenzívnom živote blízkej priateľky kráľa popartu Andyho Warhola Factory Girl (2006), Hartley 4. júla predstaví divákom v českej premiére film Fay Grim (2006) a Roth dnes uvedie pokračovanie svojho úspešného hororu Hostel II (2007).
O najlepšom filme na MFF Karlovy Vary rozhoduje sedemčlenná medzinárodná Hlavná porota na čele so šéfredaktorom časopisu Variety Petrom Bartom. Spolu s ním hodnotí snímky vyrobené od začiatku roka 2006 aj producent a distribútor Karl Baumgartner, francúzsko-švajčiarsky herec Jean-Luc Bideau, indická herečka Nandita Das, taliansky režisér Daniele Gaglianone, kanadská herečka arménskeho pôvodu Arsinée Khanjian a český režisér David Ondříček. V medzinárodnej porote dokumentárnych filmov, ktorej predsedom je riaditeľ festivalu dokumentárnych filmov v Solúne Dimitri Eipides, o rozhoduje o víťaznom filme aj slovenský dokumentarista Marko Škop, ktorý si vlani z Karlových Varov odniesol Cenu divákov a zvláštne uznanie poroty. Hlasuje aj dokumentaristka Anna Buccheti, thajská filmová kritička Anchalee Chaiworaporn a riaditeľ filmového festivalu v Seville Manuel Grosso Galván. Do hlavnej súťažnej sekcie sa tento rok dostalo 14 filmov, a to Dolina v réžii Zoltána Kamondiho (Maďarsko, Rumunsko, 2007), The Good Night Jaka Paltrowa (USA, Veľká Británia, 2007), Karger Elke Hauck (Nemecko, 2007), Cuando ella saltó Sabriny Farji (Argentína, 2007), Kunsten a tenke negativt Barda Breiena (Nórsko, 2006), Plac Zbawiciela od dvojice Joanna Kos-Krauze a Krzysztof Krauze (Poľsko, 2006) a Pudor od Davida a Tristána Ulloaovcov (Španielsko, 2007). O prvenstvo budú bojovať aj snímky Podo-namulul be-a-ra Mina Boung-huna (Kórejská republika, 2006), Prostyje vešči Alexeja Popogrebskijho (Rusko, 2006), Dialogue avec mon jardinier Jeana Beckera (Francúzsko, 2007), Saturno contro Ferzana Ozpeteka (Taliansko, Francúzsko, Turecko, 2007), Mýrin Baltasara Kormákura (Island, Nemecko, 2006) a Lucky Miles Michaela Jamesa Rowlanda (Austrália, 2007). Českú republiku bude zastupovať len Svěrákov film Vratné láhve.
Okrem hlavnej súťažnej sekcie a súťaže dokumentárnych filmov ocenia aj najlepšiu snímku zo sekcie Na východ od Západu. Súťažiť v nej bude 15 snímok, medzi ktorými je aj dráma slovenského režiséra Patrika Lančariča Rozhovor s nepriateľom. Ako poctu majstrovi českého animovaného filmu Břetislavovi Pojarovi uvedú 15 animovaných filmov, medzi ktorými nebude chýbať obľúbená rozprávka v hlavnej úlohe s dvoma nezabudnuteľnými medvedíkmi K princeznám se nečuchá (1966) či v roku 1973 v Cannes Zlatou palmou ocenený film Balablok (1972). V sekcii České filmy 2006 - 2007 uvedú 12 najnovších snímok českých filmárov ako Grandhotel, Obsluhoval som anglického kráľa či Bestiář. V rámci sprievodného programu si budú môcť návštevníci pozrieť výstavu poľských filmových plagátov a výstavu fotografií Jana Šibíka Ženy z Kiberky. Divadlo Husa na provázku odohrá počas festivalu výber zo svojho repertoáru. Festivalovú atmosféru príde podporiť aj Lucie Bílá, ktorá vystúpi 3. júla na Mlynskej kolonáde.
Art Film 2007 News
Art Film 2007 News
Prezident Medzinárodného filmového festivalu (MFF) Artfilm Milan Lasica v sobotu večer slávnostne ukončil jubilejný 15. MFF Artfilm. 
Pre Modrého anjela za snímku Klopka (Pasca) si osobne prišiel srbský režisér Srdan Golubović. "Ďakujem vám veľmi pekne, nosíte mi šťastie," povedal po prevzatí ocenenia do hľadiska oscarovému režisérovi Jiřímu Menzlovi, v ktorého prítomnosti získal už druhú cenu. Druhý Modrý anjel poletí do Ameriky režisérovi pôvodom z Moskvy Kirilovi Mikhanovskemu za brazílsko-rusko-americký film Sonhos de peixe (Sny rýb).
Zlaté kamery si prišli na slávnostné ukončenie prevziať oscaroví režiséri Jiří Menzel a Roman Polanski. "Som rád, že i keď som vykročil do sveta, zostal som doma," uviedol Menzel. Polanski, ktorému odovzdal Zlatú kameru riaditeľ sekcie Hercova misia Peter Hledík, je vďačný, že "mohol objaviť toto krásne miesto". Od divákov si vyslúžil aj standing ovation. Slovenskému hercovu Mariánovi Labudovi odovzdala programová riaditeľka festivalu Ľudmila Cviková krištáľovú kópiu plakety Hercova misia.
Osobne si prišiel prevziať Cenu primátora mesta Trenčianske Teplice Štefana Škultétyho argentínsky režisér, držiteľ Strieborného medveďa, Ariel Rotter. "Obdivujem Šulíka, počúvam Ursínyho a mám priateľku zo Slovenska," povedal ďalší ocenený, litovský režisér Audriusa Stonys. S filmom Uku Ukai zvíťazil podobne ako rumunský režisér Radu Jude (Lampa cu caciula; Elektrónka) v sekcii Krátky film.
Jubilejný ročník festivalu Artfilm priniesol okrem približne 150 kvalitných filmov z celého sveta a vzácnych hostí ako Mirjana Karanović, Jafar Panahi, Isabelle Huppert, Roman Polanski, Jiří Menzel, Marián Labuda, Oleg Tabakov a mnohých ďalších, aj bohatý sprievodný program. Návštevníci festivalu sa mohli zabávať v trenčianskom klube Steps, ktorý patril prevažne dídžejom, ale aj vo Festivalovej kaviarni v Trenčianskych Tepliciach, kde sa hralo každý večer naživo. Hudobným vyvrcholením však bol piatkový koncert balkánskeho hudobného mága Gorana Bregovića, ktorý si svojou temperamentnou hudbou získal približne 5-tisícové publikum na trenčianskom Mierovom námestí. So svojou Wedding and Funeral Band roztancoval aj porotu a filmových hostí. Jeho koncert si nenechal ujsť dokonca ani režisér Roman Polanski.
Poľský režisér Roman Polanski si včera prevzal v Kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach ocenenie Zlatá kamera. Na Medzinárodnom filmovom festivale Artfilm za zúčastnil prvý raz. Ako povedal na dnešnej tlačovej konferencie, vždy je uspokojivé získať cenu, ktorá znamená, že si jeho prácu cenia. "Ale na druhej strane, keď dostanem cenu za celoživotné dielo a nie za konkrétny film, mám taký pocit, ako keby sa ma chceli zbaviť," dodal s tým, že zatiaľ nie je pripravený skončiť so svojou prácou.
V súčasnosti sa Polanski pripravuje na nakrúcanie nového filmu o výbuchu sopky Vezuv v Pompejach. Prvá klapka by mala padnúť vo februári. Ide o triler podľa románovej predlohy Roberta Harrisa, ktorá bola preložená do vyše 30 jazykov, vrátane slovenčiny. Polanski siahol prvý raz po materiáli z obdobia prvého storočia po Kristovi, ktorý sa venuje úplne obyčajným ľuďom, ktorí v tom čase žili. Na internete sa už objavili aj mená údajných protagonistov, Polanski však tieto informácie vyvrátil. Už na tlačovej konferencii na festivale v Cannes spomenul, že novinári majú problém s internetom, kde nachádzajú informácie, ktoré si neoveria a podávajú ďalej. "Informácia začne žiť svojím vlastným životom. Je to ako snehová guľa, ktorá sa postupne nabaľuje," uviedol. Pred samotným nakrúcaním ho čaká ešte veľa práce. Roly ešte neobsadil, avšak najradšej má anglických hercov. Podľa Polanskeho existujú vo Veľkej Británii katalógy tisícok hercov, z ktorých je každý minimálne dobrý.
Roman Polanski mal výborné podmienky pre rozvoj svojho talentu už na filmovej škole v Lodži. Študovať na nej bolo privilégium, mal prístup aj k filmom zo zahraničia, ktoré bežní ľudia nemohli vidieť a politické názory študentov boli v tom čase tolerované. "Škole som veľmi vďačný, pretože všetko, čo som v živote dosiahol, som dosiahol vďaka nej. Talent sa naučiť nedá, ale profesia a techniky sa dajú naučiť," prezradil Polanski. Základom výučby bolo fotografovanie. "Mohli ste prepadnúť zo všetkého, ale keď ste prepadli z fotografovania, tak vás vyhodili zo školy. Fotografiou sa všetko začína a musíte rozumieť, že film je 24 fotografií za sekundu," vysvetlil princíp štúdia. Po fotografiách začal nakrúcať troj- a desaťminútové krátke snímky. Najdôležitejšie však boli školské schody, na ktorých sa stretávali a diskutovali. Bola to škola v škole, ktorá mu dala veľa skúseností a možnosť experimentovať.
Roman Polanski vyrastal v krakovskom gete, odkiaľ sa mu podarilo ujsť a vojnu prečkal potulkami po poľskom vidieku. Vždy myslel na to, že jedného dňa nakrúti film, ktorý sa bude zaoberať týmto obdobím. Veľmi ťažké však bolo pre neho nájsť nejakú tému. "Chcel som urobiť film, ktorý by sa zaoberal touto témou, ale nechcel som, aby to bola autobiografia alebo niečo príliš osobné," povedal. Do Oscarom ovenčenej snímky Pianista (2002) vložil všetky svoje skúsenosti, ktoré si z tých čias pamätal. "Film nie je o mne, ale mnohé scény vo filme sú presne také, aké si ich pamätám," spresnil.
Polanski sa v súčasnosti radšej venuje adaptáciám, pretože na písanie scenárov nemá čas ani energiu. "Som lepší v robení filmov, ako v písaní a myslím si, že je napísaných tak veľa dobrých kníh, že je škoda neadaptovať ich a neurobiť z nich filmy," dodal.
Slovenský herec Marián Labuda si včera na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach prevzal mosadznú plaketu Hercova misia. Na Moste slávy tak počas jubilejného 15. Medzinárodného filmového festivalu Artfilm pribudla už tretia tabuľka, avšak prvá s mužským menom.
Marián Labuda si počas príhovoru pred svojimi priaznivcami spomenul aj na zážitok zo školy. Pri ukončení štúdia za ním prišiel profesor Viliam Záborský a povedal mu, že si pre jeho tenký hlas počas celého štúdia myslel, že je homosexuál. Labudovi napokon hlas zhrubol po návštevách krčmy, ktorej vďačí za to, že sa stal hercom. S cenou za mimoriadny prínos do hereckého umenia v oblasti filmu Labuda ochotne zapózoval aj okolostojacim fotografom. "Teraz by som sa mal asi rozplakať, ale nie som až taký dobrý herec, aby som to dokázal," rozlúčil sa s úsmevom na tvári.
Slávnostné odovzdávanie si pozrel aj režisér Roman Polanski, ktorý si dnes večer prevezme v Kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach Zlatú kameru.
Koncert hudobníka a skladateľa Gorana Bregovića, ktorý spolu s režisérom Emirom Kusturicom preslávil balkánsku dychovku, si na Mierové námestie v historickom centre Trenčína prišlo vypočuť asi päťtisíc ľudí. Tí si potleskom vynútili ešte polhodinový prídavok. Asi dvojhodinový koncert zakončila úderka Kalashnikov. Bregović v Trenčíne nevystúpil s kompletnou zostavou Wedding and Funeral Band, sprievod mu robila cigánska dychovka a bulharské speváčky. Koncert bol hudobným vyvrcholením končiaceho sa 15. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Artfilm.
Goran Bregović sa narodil srbskej matke a chorvátskemu otcovi v roku 1950 v Sarajeve. Len z donútenia sa učil hrať na husliach v sarajevskom konzervatóriu. Ako 16-ročný hral v skupine Bestije, v roku 1974 založil kapelu Bijelo Dugme (Biela gombička), ktorá bola až do rozpadu v roku 1988 jednou z najvplyvnejších juhoslovanských hudobných formácií. Študoval filozofiu a sociológiu, ale rozhodol sa profesionálne venovať hudbe. K filmu sa dostal už na sklonku 70. rokov.
Na začiatku 90. rokov sa Bregović intenzívne a úspešne venoval komponovaniu filmovej hudby. V priebehu troch rokov sa mu podarilo zložiť hudbu k približne dvadsiatim snímkam. Jeho tvorba odznela vo filmoch Dom pre obesenca, Arizona Dream, Underground, ale aj v kontroverznom filmovom hite Borat. Nepokladá sa však za príliš dobrého skladateľa tohto typu hudby.
Po rozpade Juhoslávie Bregović pôsobil vo Francúzsku, Grécku, Turecku a v Poľsku. Pracoval s Iggym Popom, so židovsko-jemenskou speváčkou Ofra Haza, s Grékom Georgom Dalarasom, tureckou interpretkou Sezen Aksu aj s poľskou speváčkou Kayah. Po úspechu Undergroundu na festivale v Cannes sa vybral na turné po Grécku a Švédsku s desiatkou ľudových muzikantov, päťdesiatčlenným zborom a symfonickým orchestrom. Tak vzniklo teleso Wedding and Funeral Band.
Účinkuje na open-air festivaloch, vystupoval v Montreale, Chicagu, New Yorku, Soule, na Námestí sv. Jána v Ríme hral pre viac ako pol milióna divákov. Dnes tvorí Bregovićov Wedding and Funeral Band dychová sekcia z Belehradu, štvorica bulharských speváčok, pravoslávny mužský zbor, sláčiková sekcia z Poľska, perkusie, dirigent a zbormajster Ognjan Radivojevič.
Pre Modrého anjela za snímku Klopka (Pasca) si osobne prišiel srbský režisér Srdan Golubović. "Ďakujem vám veľmi pekne, nosíte mi šťastie," povedal po prevzatí ocenenia do hľadiska oscarovému režisérovi Jiřímu Menzlovi, v ktorého prítomnosti získal už druhú cenu. Druhý Modrý anjel poletí do Ameriky režisérovi pôvodom z Moskvy Kirilovi Mikhanovskemu za brazílsko-rusko-americký film Sonhos de peixe (Sny rýb).
Zlaté kamery si prišli na slávnostné ukončenie prevziať oscaroví režiséri Jiří Menzel a Roman Polanski. "Som rád, že i keď som vykročil do sveta, zostal som doma," uviedol Menzel. Polanski, ktorému odovzdal Zlatú kameru riaditeľ sekcie Hercova misia Peter Hledík, je vďačný, že "mohol objaviť toto krásne miesto". Od divákov si vyslúžil aj standing ovation. Slovenskému hercovu Mariánovi Labudovi odovzdala programová riaditeľka festivalu Ľudmila Cviková krištáľovú kópiu plakety Hercova misia.
Osobne si prišiel prevziať Cenu primátora mesta Trenčianske Teplice Štefana Škultétyho argentínsky režisér, držiteľ Strieborného medveďa, Ariel Rotter. "Obdivujem Šulíka, počúvam Ursínyho a mám priateľku zo Slovenska," povedal ďalší ocenený, litovský režisér Audriusa Stonys. S filmom Uku Ukai zvíťazil podobne ako rumunský režisér Radu Jude (Lampa cu caciula; Elektrónka) v sekcii Krátky film.
Jubilejný ročník festivalu Artfilm priniesol okrem približne 150 kvalitných filmov z celého sveta a vzácnych hostí ako Mirjana Karanović, Jafar Panahi, Isabelle Huppert, Roman Polanski, Jiří Menzel, Marián Labuda, Oleg Tabakov a mnohých ďalších, aj bohatý sprievodný program. Návštevníci festivalu sa mohli zabávať v trenčianskom klube Steps, ktorý patril prevažne dídžejom, ale aj vo Festivalovej kaviarni v Trenčianskych Tepliciach, kde sa hralo každý večer naživo. Hudobným vyvrcholením však bol piatkový koncert balkánskeho hudobného mága Gorana Bregovića, ktorý si svojou temperamentnou hudbou získal približne 5-tisícové publikum na trenčianskom Mierovom námestí. So svojou Wedding and Funeral Band roztancoval aj porotu a filmových hostí. Jeho koncert si nenechal ujsť dokonca ani režisér Roman Polanski.
Poľský režisér Roman Polanski si včera prevzal v Kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach ocenenie Zlatá kamera. Na Medzinárodnom filmovom festivale Artfilm za zúčastnil prvý raz. Ako povedal na dnešnej tlačovej konferencie, vždy je uspokojivé získať cenu, ktorá znamená, že si jeho prácu cenia. "Ale na druhej strane, keď dostanem cenu za celoživotné dielo a nie za konkrétny film, mám taký pocit, ako keby sa ma chceli zbaviť," dodal s tým, že zatiaľ nie je pripravený skončiť so svojou prácou.
V súčasnosti sa Polanski pripravuje na nakrúcanie nového filmu o výbuchu sopky Vezuv v Pompejach. Prvá klapka by mala padnúť vo februári. Ide o triler podľa románovej predlohy Roberta Harrisa, ktorá bola preložená do vyše 30 jazykov, vrátane slovenčiny. Polanski siahol prvý raz po materiáli z obdobia prvého storočia po Kristovi, ktorý sa venuje úplne obyčajným ľuďom, ktorí v tom čase žili. Na internete sa už objavili aj mená údajných protagonistov, Polanski však tieto informácie vyvrátil. Už na tlačovej konferencii na festivale v Cannes spomenul, že novinári majú problém s internetom, kde nachádzajú informácie, ktoré si neoveria a podávajú ďalej. "Informácia začne žiť svojím vlastným životom. Je to ako snehová guľa, ktorá sa postupne nabaľuje," uviedol. Pred samotným nakrúcaním ho čaká ešte veľa práce. Roly ešte neobsadil, avšak najradšej má anglických hercov. Podľa Polanskeho existujú vo Veľkej Británii katalógy tisícok hercov, z ktorých je každý minimálne dobrý.
Roman Polanski mal výborné podmienky pre rozvoj svojho talentu už na filmovej škole v Lodži. Študovať na nej bolo privilégium, mal prístup aj k filmom zo zahraničia, ktoré bežní ľudia nemohli vidieť a politické názory študentov boli v tom čase tolerované. "Škole som veľmi vďačný, pretože všetko, čo som v živote dosiahol, som dosiahol vďaka nej. Talent sa naučiť nedá, ale profesia a techniky sa dajú naučiť," prezradil Polanski. Základom výučby bolo fotografovanie. "Mohli ste prepadnúť zo všetkého, ale keď ste prepadli z fotografovania, tak vás vyhodili zo školy. Fotografiou sa všetko začína a musíte rozumieť, že film je 24 fotografií za sekundu," vysvetlil princíp štúdia. Po fotografiách začal nakrúcať troj- a desaťminútové krátke snímky. Najdôležitejšie však boli školské schody, na ktorých sa stretávali a diskutovali. Bola to škola v škole, ktorá mu dala veľa skúseností a možnosť experimentovať.
Roman Polanski vyrastal v krakovskom gete, odkiaľ sa mu podarilo ujsť a vojnu prečkal potulkami po poľskom vidieku. Vždy myslel na to, že jedného dňa nakrúti film, ktorý sa bude zaoberať týmto obdobím. Veľmi ťažké však bolo pre neho nájsť nejakú tému. "Chcel som urobiť film, ktorý by sa zaoberal touto témou, ale nechcel som, aby to bola autobiografia alebo niečo príliš osobné," povedal. Do Oscarom ovenčenej snímky Pianista (2002) vložil všetky svoje skúsenosti, ktoré si z tých čias pamätal. "Film nie je o mne, ale mnohé scény vo filme sú presne také, aké si ich pamätám," spresnil.
Polanski sa v súčasnosti radšej venuje adaptáciám, pretože na písanie scenárov nemá čas ani energiu. "Som lepší v robení filmov, ako v písaní a myslím si, že je napísaných tak veľa dobrých kníh, že je škoda neadaptovať ich a neurobiť z nich filmy," dodal.
Slovenský herec Marián Labuda si včera na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach prevzal mosadznú plaketu Hercova misia. Na Moste slávy tak počas jubilejného 15. Medzinárodného filmového festivalu Artfilm pribudla už tretia tabuľka, avšak prvá s mužským menom.
Marián Labuda si počas príhovoru pred svojimi priaznivcami spomenul aj na zážitok zo školy. Pri ukončení štúdia za ním prišiel profesor Viliam Záborský a povedal mu, že si pre jeho tenký hlas počas celého štúdia myslel, že je homosexuál. Labudovi napokon hlas zhrubol po návštevách krčmy, ktorej vďačí za to, že sa stal hercom. S cenou za mimoriadny prínos do hereckého umenia v oblasti filmu Labuda ochotne zapózoval aj okolostojacim fotografom. "Teraz by som sa mal asi rozplakať, ale nie som až taký dobrý herec, aby som to dokázal," rozlúčil sa s úsmevom na tvári.
Slávnostné odovzdávanie si pozrel aj režisér Roman Polanski, ktorý si dnes večer prevezme v Kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach Zlatú kameru.
Koncert hudobníka a skladateľa Gorana Bregovića, ktorý spolu s režisérom Emirom Kusturicom preslávil balkánsku dychovku, si na Mierové námestie v historickom centre Trenčína prišlo vypočuť asi päťtisíc ľudí. Tí si potleskom vynútili ešte polhodinový prídavok. Asi dvojhodinový koncert zakončila úderka Kalashnikov. Bregović v Trenčíne nevystúpil s kompletnou zostavou Wedding and Funeral Band, sprievod mu robila cigánska dychovka a bulharské speváčky. Koncert bol hudobným vyvrcholením končiaceho sa 15. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Artfilm.
Goran Bregović sa narodil srbskej matke a chorvátskemu otcovi v roku 1950 v Sarajeve. Len z donútenia sa učil hrať na husliach v sarajevskom konzervatóriu. Ako 16-ročný hral v skupine Bestije, v roku 1974 založil kapelu Bijelo Dugme (Biela gombička), ktorá bola až do rozpadu v roku 1988 jednou z najvplyvnejších juhoslovanských hudobných formácií. Študoval filozofiu a sociológiu, ale rozhodol sa profesionálne venovať hudbe. K filmu sa dostal už na sklonku 70. rokov.
Na začiatku 90. rokov sa Bregović intenzívne a úspešne venoval komponovaniu filmovej hudby. V priebehu troch rokov sa mu podarilo zložiť hudbu k približne dvadsiatim snímkam. Jeho tvorba odznela vo filmoch Dom pre obesenca, Arizona Dream, Underground, ale aj v kontroverznom filmovom hite Borat. Nepokladá sa však za príliš dobrého skladateľa tohto typu hudby.
Po rozpade Juhoslávie Bregović pôsobil vo Francúzsku, Grécku, Turecku a v Poľsku. Pracoval s Iggym Popom, so židovsko-jemenskou speváčkou Ofra Haza, s Grékom Georgom Dalarasom, tureckou interpretkou Sezen Aksu aj s poľskou speváčkou Kayah. Po úspechu Undergroundu na festivale v Cannes sa vybral na turné po Grécku a Švédsku s desiatkou ľudových muzikantov, päťdesiatčlenným zborom a symfonickým orchestrom. Tak vzniklo teleso Wedding and Funeral Band.
Účinkuje na open-air festivaloch, vystupoval v Montreale, Chicagu, New Yorku, Soule, na Námestí sv. Jána v Ríme hral pre viac ako pol milióna divákov. Dnes tvorí Bregovićov Wedding and Funeral Band dychová sekcia z Belehradu, štvorica bulharských speváčok, pravoslávny mužský zbor, sláčiková sekcia z Poľska, perkusie, dirigent a zbormajster Ognjan Radivojevič.
29. 6. 2007
Sľuby sa sľubujú
Sľuby sa sľubujú
Vláda splnila sľub z apríla, keď médiám oznámila, že v snahe znížiť počet nepravdivých správ o jej činnosti pripraví nový tlačový zákon. Ministerstvo kultúry ho dnes predložilo do pripomienkového konania. Zákon obsahuje právo na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie. Právo na opravu, ktoré avizovala vláda 25. apríla, upravuje paragraf 10. Vydavateľ ju musí uverejniť zdarma do ôsmich dní tak, ako ju navrhol žiadateľ na mieste pôvodného článku rovnakým písmom a s označením oprava. Vydavateľ ju nesmie nijako komentovať následným článkom alebo stanoviskom, a to ani na inom mieste novín. Opravu nemusí uverejniť, ak má dôkazy o pravdivosti pôvodnej správy alebo už predtým sám správu opravil.
"Ak periodická tlač obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie o fyzickej osobe, právnickej osobe alebo o činnosti orgánu verejnej moci, na základe ktorého možno fyzickú osobu, právnickú osobu alebo orgán verejnej moci presne určiť, má fyzická osoba, právnická osoba alebo orgán verejnej moci právo žiadať bezodplatné uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. Vydavateľ periodickej tlače je povinný opravu uverejniť," píše sa v článku jedna paragrafu 10. Podpísanú žiadosť doručí poškodený vydavateľovi písomne do 30 dní aj s návrhom opravy, inak právo na opravu zaniká. Zo žiadosti musí byť zrejmé, v čom je tvrdenie novín nepravdivé. Oprava nesmie byť uverejnená ako list čitateľa. Ak noviny medzitým zaniknú, vydavateľ musí opravu uverejniť v inom periodiku, ktoré vydáva. Ak už nič nevydáva, musí zaplatiť zverejnenie opravy v inom periodiku.
O práve na odpoveď hovorí paragraf 11, vydavateľ ju musí zverejniť do troch dní za rovnakých podmienok ako opravu, pod označením odpoveď. "Ak periodická tlač obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby alebo orgánu verejnej moci, na základe ktorého možno fyzickú osobu, právnickú osobu alebo orgán verejnej moci presne určiť, má fyzická osoba, právnická osoba alebo orgán verejnej moci právo žiadať bezodplatné uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače je povinný odpoveď uverejniť; právo na opravu týmto nie je dotknuté," uvádza článok 1 paragrafu 11. Podmienky žiadosti o odpoveď sú zhodné s podmienkami práva na opravu. Odpoveď nesmie prekročiť rozsah pôvodného textu, musí sa obmedziť len na skutkové tvrdenie a nesmie obsahovať hodnotiace úsudky žiadateľa. Uverejnenie nesmie byť skryté za "list čitateľa".
Paragraf 12 popisuje právo na dodatočné oznámenie. Jeho prvý článok hovorí: "Ak periodická tlač obsahuje skutkové tvrdenie o konaní vedenom proti fyzickej osobe, právnickej osobe alebo orgánu verejnej moci, na základe ktorého možno fyzickú osobu, právnickú osobu alebo orgán verejnej moci presne určiť, a toto konanie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím, má fyzická osoba, právnická osoba alebo orgán verejnej moci právo žiadať bezodplatné uverejnenie dodatočného oznámenia o konečnom výsledku tohto konania. Vydavateľ periodickej tlače je povinný dodatočné oznámenie uverejniť do 30 dní."
Vláda Roberta Fica pravidelne kritizuje médiá. Nespokojnosť vyjadrila spoločným stanoviskom z 25. apríla tohto roka. Premiér ho po rokovaní vlády prečítal novinárom v celom znení: "Vláda Slovenskej republiky vníma veľmi pozitívne zlepšovanie podmienok na výkon slobody tlače na Slovensku. Vláda Slovenskej republiky na druhej strane pripomína, že sloboda tlače nie je absolútnym právom a jej výkon zahŕňa aj povinnosť a zodpovednosť. Vláda Slovenskej republiky berie na vedomie narastajúci počet nepravdivých, neobjektívnych a pravdu skresľujúcich údajov uverejňovaných vo viacerých slovenských médiách na adresu vlády Slovenskej republiky, jej predstaviteľov ako aj politických strán tvoriacich vládnu koalíciu. Rovnako konštatuje, že právne inštitúty zabezpečujúce nápravu, najmä bezprostrednú opravu nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov prakticky nefungujú a sú často hrubo ignorované zo strany povinných.
Povšimnutiahodné sú aj narastajúce útoky ignorujúce akékoľvek zásady etiky a profesionalizmu. Vláda Slovenskej republiky musí konštatovať, že takýmto postupom dochádza k porušovaniu základného práva verejnosti na prístup k objektívnym informáciám, ktoré nespochybniteľne korešponduje slobode tlači.
Vláda Slovenskej republiky je povinná požiadať médiá, aby pri výkone slobody tlače rešpektovali, že majú aj určité povinnosti a zodpovednosť, najmä informovať objektívne, pravdivo a nezasahujúc vulgárnym a neetickým spôsobom do práv iných osôb. Vláda Slovenskej republiky pritom rešpektuje, že miera oprávnenej kritiky verejných činiteľov je podstatne širšia ako v iných prípadoch.
Vláda Slovenskej republiky v rámci plánovanej novelizácie právnych predpisov upravujúcich pôsobenie tlače a médií na Slovensku zvažuje zavedenie štandardného inštitútu práva na odpoveď umožňujúceho dotknutej osobe alebo inštitúcii bezprostredne reagovať na nepravdivé alebo pravdu skresľujúce informácie."
Súťaž Literárneho fondu
Súťaž Literárneho fondu
Podporiť spravodajskú tvorbu v lokálnych televíziách a tvorbu fotoreportérov je cieľom súťaže, ktorú vypisuje Literárny fond, Výbor Sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu. Do súťaže sa môžu zapojiť redaktori a spolupracovníci slovenských lokálnych televízií a všetci fotoreportéri. Súťaží sa v dvoch kategóriách - v kategórii spravodajská fotografia a v kategórii spravodajstvo v lokálnej televízii. Autor môže do súťaže poslať najviac tri samostatné príspevky alebo ukážky jedného tematického seriálu, uverejnené od 1. januára do 1. októbra tohto roka, a to v troch exemplároch. Dodržanie týchto pravidiel je dôležité, viac príspevkov alebo menej exemplárov je porušenie podmienok súťaže a znamená vyradenie. Súťažné práce treba poslať na adresu Literárny fond, Grösslingová 55, 815 40 Bratislava 1. Uzávierka súťaže je 20. októbra 2007. V písomnej prihláške musí byť meno autora, adresa bydliska, telefonický alebo e-mailový kontakt, ďalej názov a adresa média, kde bol príspevok uverejnený a dátum uverejnenia.
Víťaz v jednej i druhej kategórii získa 15 000 Sk, v oboch kategóriách budú aj prémie po 5 000 Sk.
Art Film 2007 News
Art Film 2007 News
Koncert Gorana Bregovića bude hudobným vyvrcholením XV. ročníka medzinárodného filmového festivalu Artfilm. Pôsobivú fúziu balkánskeho folklóru, pravoslávnej hudby, džezu a rocku si budú môcť vychutnať všetci návštevníci festivalu dnes v historickom centre Trenčína na Mierovom námestí.V súčasnosti pravdepodobne najznámejší balkánsky hudobník a skladateľ Goran Bregović sa narodil 22. marca 1950 v juhoslovanskom Sarajeve - dnes hlavnom meste Bosny a Hercegoviny, srbskej matke a chorvátskemu otcovi. Jeho rodičia sa ale rozviedli a on ostal žiť s matkou v Sarajeve. Otec bol dôstojníkom juhoslovanskej ľudovej armády.
Len z donútenia sa učil hre na husle v hudobnej škole, no v druhom ročníku ho vyhodili preto, že podľa učiteľov nemal talent. Jeho hudobné vzdelávanie teda pokračovalo učením s kamarátom, až kým mu matka nekúpila prvú gitaru. Zámer ísť na umeleckú školu stroskotal, keď jeho teta matke povedala, že je plná homosexuálov. Matka ho teda poslala na dopravnú školu a ako kompromis mu dovolila nechať si dlhé vlasy. Hneď po začatí štúdia sa pridal k školskej skupine Izohipse, v ktorej hral na basgitaru. Aj z tejto školy ho však vyhodili - tentoraz pre nevhodné správanie, lebo nabúral školský Mercedes. Potom začal chodiť na gymnázium, kde sa pridal ku skupine Beštije - znovu ako basgitarista. Keď mal 16 rokov, jeho matka odišla žiť na pobrežie a on sa musel o seba postarať sám. Zarábal si hraním v bare, prácou na stavbách a predávaním novín.
Na jednom z koncertov Beštije si ho všimol Željko Bebek a ponúkol mu miesto basgitaristu v jeho skupine Kodeksi, čo Goran prijal. V lete 1969 hrávali pre turistov v Dubrovníku, kde si ich všimol majiteľ istého neapolského klubu a ponúkol im prácu tam. Neskôr ich ale vyhodil, lebo chceli hrať progresívnejšiu hudbu a nie to isté, čo v Dubrovníku. Napriek tomu ale ostali v Neapole a hrávali ďalej. Po niekoľkých mesiacoch Goran vymenil basgitaru za gitaru a v roku 1970 hrali v skupine Kodeksi Goran Bregović, Željko Bebek, Zoran Redžić a Milić Vukašinović, ktorí sa neskôr stali členmi ďalšej skupiny Bijelo dugme. Na konci roka 1970 sa vrátili do Sarajeva a na jeseň 1971 začal Goran študovať na univerzite filozofiu a sociológiu. Čoskoro však so školou skončil. Približne v tom čase odišiel Milić Vukašinović do Londýna, takže Goran a Zoran začali hrať v skupine Jutro (Ráno). V nasledujúcich rokoch sa skupina menila a 1. januára 1974 zmenila názov na Bijelo Dugme (Biela gombička). Skupina bola až do rozpadu v roku 1988 jednou z najvplyvnejších juhoslovanských hudobných formácií. V čase, keď Bijelo Dugme končili svoju kariéru, dostal sa Goran k filmovej hudbe. I keď jeho prvou prácou na filmovom soundtracku bola snímka Nije Nego (1978) v réžii Micu Miloševića, preslávil sa až v roku 1989, keď skomponoval hudbu k "rómskej epopeji" Emira Kusturicu Dom pre obesenca. Film i hudba dosiahli mimoriadne úspechy, čo viedlo Gorana a Emira k ďalšej spolupráci. Zložil hudbu k nasledujúcemu Kusturicovmu filmu Arizona Dream (1993). Nasledovala hudba k filmu Kráľovná Margot (1994) v réžii Patrica Chéreaua. Za Bregovićovu najúspešnejšiu spoluprácu s Kusturicom označujú kritici film Underground (1995). Ten sa však rodil tri roky a obaja umelci odvtedy nemajú záujem znovu spolu pracovať. Kľúčovú rolu v Undergrounde hrá dychová hudba Bobana Markovića. Bregovićove skladby v jej podaní sa stali evergreenmi a spopularizovali balkánsku hudbu po celom svete.
Po rozpade Juhoslávie pôsobil Bregović vo Francúzsku, Grécku, Turecku a Poľsku. Pracoval so židovsko-jemenskou speváčkou Ofrou Haza, Grékom Georgeom Dalarasom, tureckou interpretkou Sezen Aksu a poľskou speváčkou Kayah. V roku 2005 sa zúčastnil na troch veľkých rozlúčkových koncertoch formácie Bijelo Dugme.
V súčasnosti žije so svojou manželkou Dženanou Sudžuka a ich troma dcérami (Ema, Una a Lulu), v Paríži. Goran má aj dcéru Željku, ktorú priviedla na svet jeho priateľka z univerzitných čias. Vďaka nej sa Goran môže pochváliť aj svojou prvou vnučkou - Biancou.
Jeho zatiaľ poslednou prácou na soundtracku bola kontroverzná komédia Borat: Nakúkanie do ameryckej kultúry na objednávku slavnoj kazašskoj národa (2006).
Ako koncertný hudobník sa vrátil na pódiá v roku 1995. Po úspechu Undergroundu na festivale v Cannes sa vybral na turné po Grécku a Švédsku s desiatkou ľudových muzikantov, päťdesiatčlenným zborom a symfonickým orchestrom. Tak vzniklo teleso Wedding and Funeral Band, ktoré má v repertoári skladby z filmov Dom obesenca, Arizona Dream, Underground aj Kráľovná Margot (1994). Účinkuje na open-air festivaloch, vystupoval v Montreale, Chicagu, New Yorku, Soule. Na Námestí sv. Jána v Ríme hral pre vyše pol milióna divákov. Dnes tvorí Bregovićov Wedding and Funeral Band dychová sekcia z Belehradu, štvorica bulharských speváčok, pravoslávny mužský zbor, sláčiková sekcia z Poľska, perkusie, dirigent a zbormajster Ognjan Radivojević. Sám Bregović hrá na elektrickú gitaru.
VÝROKY TÝŽDŇA
VÝROKY TÝŽDŇA
„Neviem, ako by sa páčilo vám, keby vám chodil niekto odoberať semeno každý deň alebo raz za týždeň.“ Miroslav Jureňa
"Ak by nebolo vojny, Poľsko by malo dnes 66 miliónov obyvateľov a väčší vplyv v Európe. Tento fakt treba zohľadniť v novej zmluve Európskej únie. Žiadame len to, čo nám bolo zobraté." Jaroslaw Kaczynski
„Došlo k vzácnemu konsenzu medzi stanoviskom vlády, stanoviskom gestorského výboru, stanoviskom subjektu, ktorého sa právna regulácia týka.“ Katarína Tóthová o návrhu zákona , aby Slovenská televízia povinne vysielala celé záznamy z rokovania parlamentu
"Zlyhanie bolo v tom, že asi nemajú takú intenzívnu snahu, ako HZDS, robiť otvorenú politiku, ktorú môže sledovať väčší počet občanov." Katarína Tóthová o neschválení návrhu zákona , aby Slovenská televízia povinne vysielala celé záznamy z rokovania parlamentu
"Keby na Slovensku fungoval štandardný právny systém, veľmi veľa ľudí z opozície by dnes za to, čo sa dialo okolo privatizácie, sedelo vo väzení. " Robert Fico
„Žijem v Egypte, a nie tu, takže nie som povinná z ničoho sa zodpovedať. Mala som syndróm chronickej únavy a bola som nútená opustiť túto krajinu.“ Zuzana Hajdu
" Niekoľkokrát som pre médiá potvrdil, že som pracoval v zahraničnej službe, konštatuje vo svojom stanovisku na dnes medializované informácie Juraj Široký. V každom štáte bola, je a bude rozviedka jej súčasťou. Je nepísaným pravidlom, že o pôsobení v zahraničnej službe sa verejne nikdy nehovorí. Pre mňa je to už vzdialená a uzatvorená minulosť. Táto kauza sa pravidelne opakuje už tretí rok. Mnoho rokov sa venujem podnikaniu, športu a rodine a všetko, čo som urobil vo svojom živote v minulosti aj v súčasnosti, sa nikdy nepriečilo zásadám slušnosti." Juraj Široký
"V Nemecku sa deje niečo veľmi negatívne.Ani v období, ktoré sa už skončilo, veľká väčšina Európanov nemala odvahu o tom hovoriť, a dnes je to podobné. Vyslovujem varovanie a ako poľský premiér hovorím nemeckým predstaviteľom - netolerujte takéto veci, takéto vyhlásenia, pretože to povedie k najhoršiemu, k zlu, ktoré sa môže prihodiť v Európe, ktoré zasiahne Európu a s ňou aj Nemcov." Jaroslaw Kaczyński
" Na bubeníkov mám šťastie, v skupinách so mnou hrali Peter Slameň (výborný samorast s úderným úderom) a Rišo Rybníček (talent, podľa ktorého ste si mohli nastavovať metronóm). Peter nahradil Riša, keď mu preskočilo (Rišovi) a odišiel zo skupiny venovať sa „zmysluplnejším“ veciam. Najviac sa preslávil ako riaditeľ STV – veď som písal, že bubeníci sú šiši, alebo nie? Je vtipné, ako sa pri každom novom riaditeľovi všetci zastrájajú, že teraz je ich čas. Rišo bol chladný stroj – ako keď hral (dokonalý stroj!). Počas celého jeho obdobia sa mi napríklad nepodarilo dohodnúť s STV mediálne partnerstvo pre náš festival – lebo si nastavili pravidlá, ktoré sa mi nepáčili. Najdôležitejšie však bolo, že tie zásady platili vždy rovnako – priateľ, nepriateľ... Rišo predbehol dobu v prístupe k štátnej ustanovizni, neférové výpady proti nemu boli smutné a smiešne zároveň. Teraz, keď sa naozaj dejú veci, sú zrazu všetci tí rozhorčení ticho-tichučko – je to však ich vec. (Možno Dušan, Andy, Maťo, Milan a spol. už chystajú dvojku trileru Verejnosť za verejnoprávnosť, doba praje pokračovaniam úspešných hororov...). Podstatné je, že napriek tomu, že Rišo mal vymoženosť posedieť si na lukratívnom mieste, jeho srdce ostalo biť čisto a priamo. Aj preto patrí k ľuďom, ktorí majú u mňa výsadné postavenie." Michal Kaščák
„Keď niekto sústavne ignoruje výzvy na zaplatenie koncesionárskych poplatkov, tak nech sa nečuduje." Jaroslav Rezník
28. 6. 2007
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Paris Hiltonová sa v stredu večer prvýkrát od jej prepustenia na slobodu objavila na verejnosti. V rozhovore s Larrym Kingom počas televízneho vysielania CNN okrem iného uviedla: "Byť zavretá v cele bola traumatická skúsenosť a niečo, čo som nikdy neočakávala ako trest za nedbanlivú jazdu."
Úryvky z interview, ktoré sa odvysielali v stredu o 21.00 miestneho času sa nachádzali s hodinovým predstihom na webovej stránke www.tmz.com, odkiaľ sa prenášali do losangelského štúdia CNN. Zábery zobrazovali Paris odetú v bielej čipke, s jemným rečovým prejavom sediac oproti populárnemu Kingovi.
"Mám toho dosť za sebou. Bol to dosť traumatizujúci zážitok, niečo, z čoho som si vzala ponaučenie," oznámila Paris.
Na otázku, prečo sa rozhodla zverejniť svoje skúsenosti z väzenia, odvetila: "Chcem, aby sa ľudia dozvedeli, čím som prešla." Išlo o prvé verejné vystúpenie od jej prepustenia na slobodu z väzenia v Lynwoode.
Hiltonová prezradila, že pobyt vo väznici bol tým posledným, čo by očakávala od sudcu Michaela T. Sauera.
"Do súdnej siene som prišla s tým, že si trest odpykám vo forme verejnoprospešných prác. To mi vtedy tvrdil môj právnik. Takže po vypočutí rozsudku som dostala šok, pretože sa to nestáva."
Populárna diva nazvala deň prepustenia z väzenia "jedným z najšťastnejších dní v mojom živote".
"Ťažko to popísať, bolo to také vzrušujúce. Len čo som ich zbadala, rozbehala som sa k nim a objala som ich," popisovala Paris svoje prvé kroky z väzenia uličkou lemovanou fotoreportérmi a zábleskami kamier, na konci ktorej ju čakali rodičia.
Hiltonovú prepustili 26.júna okolo 12.15 h miestneho času z väzenia v Lynwoode. Po odchode z trestnice sa ukrývala pred médiami a zvedavcami v sídle starých rodičov v Los Angeles a pripravovala sa na stredajšie vystúpenie v žiare reflektorov.
Populárnu divu a hviezdu večierkov odsúdili 4. mája za porušenie podmienky, ktorého sa dopustila vo februári, keď sa v noci bez zapnutých svetiel vysokou rýchlosťou rútila Hollywoodom. V tom čase už mala trojročnú podmienku za jazdu pod vplyvom alkoholu zo septembra 2006, po ktorej jej pozastavili platnosť vodičského preukazu.
Španielsky mobilný operátor Telefónica a platená televízia Sogecable v stredu oznámili, že budú spolupracovať v poskytovaní služby triple-play, ktorá v jednom balíku poskytuje digitálnu televíziu, internet a telefónnu linku, ako aj v kúpe televíznych práv v Španielsku. Štvorročná dohoda, o ktorej neboli zatiaľ zverejnené žiadne finančné detaily, nie je uzavretá a nevylučujú sa ďalšie možné dohody medzi týmito dvoma spoločnosťami alebo aj s inými firmami.
Telefónica vlastní v Sogecable 17-percentný podiel. Vláda však vydala do novembra 2007 obmedzenie na akékoľvek strategické kroky týkajúce sa obchodnej činnosti Sogecable, keďže firma je súčasťou inej španielskej mediálnej spoločnosti, Prisa. V službe triple-play, ktorá sa bude nazývať \"Trio+\", bude Telefónica ponúkať svoje ADSL internetové a hlasové služby a Sogecable poskytne svoju platenú televíziu Digital+. Sogecable má asi 2 mil. zákazníkov, zatiaľ čo nová televízna služba firmy Telefónica Imagenio má 1,1 mil. zákazníkov.Telefónica na Slovensku pôsobí prostredníctvom divízie Telefónica O2 Slovakia s.r.o., ktorá začala prevádzku 2. februára tohto roka. Tretí slovenský mobilný operátor evidoval k 19. aprílu už viac ako 400 tis. aktívnych zákazníkov predplatených služieb.
Americká moderátorka Oprah Winfrey má vlastný televízny program, knižný klub a časopis. Teraz sa rozhodla, že si otvorí vlastný obchod. Obchod bude iba cez ulicu oproti televíznym štúdiám Harpo Studios v Chicagu, kde sa nakrúca jej známa talkshow. Ako uviedla hovorkyňa štúdií, výstavba obchodu, ktorý bude stáť na ploche 418 metrov štvorcových, je už v plnom prúde. Zatiaľ nie je isté kedy obchod otvoria a čo presne sa v ňom bude predávať. Podľa moderátorkinej oficiálnej internetovej stránky sa obchod chce zamerať na upomienkové predmety s logom The Oprah Winfrey Show. Harpo Studios sídli zhruba 1,6 kilometra západne od centra Chicaga.
Venezuelský prezident Hugo Chávez vyzval vo štvrtok z Moskvy svojich prívržencov, aby mu vyšli do ulíc vyjadriť podporu v reakcii na opozičné protestné zhromaždenie v Caracase. "Vždy, keď nepriateľ vstúpi do ofenzívy, musíme odpovedať protiofenzívou na uliciach, univerzitách, v televízii, rozhlase a tlači," povedal telefonicky televíznej stanici VTV. Chávez tak reagoval na obrovský pochod tisícov jeho odporcov ulicami Caracasu na podporu slobody vyjadrovania. Demonštrácia súvisí s odobratím licencie populárnej opozičnej televíznej stanici RCTV, ktorá otvorene vystupovala proti prezidentovi. Chávez takisto nikdy nezabudol, že televízna spoločnosť v apríli 2002 podporila prevrat, ktorý ho na 47 hodín zbavil funkcie.
Chávez pricestoval vo štvrtok ráno na návštevu Moskvy. So svojím ruským partnerom Vladimirom Putinom chce prediskutovať predovšetkým možný nákup ruských zbraní a rozšíriť ekonomické vzťahy medzi oboma krajinami.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)