Zomrel Oto Katuša
Vo veku 78 rokov zomrel v utorok ráno v Bratislave slovenský divadelný a televízny režisér Oto Katuša.
Oto Katuša sa narodil 5. februára 1931 v Prešove. V roku 1955 absolvoval štúdium réžie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Ako režisér od roku 1954 krátko pôsobil v Divadle Petra Jilemnického (DPJ) v Žiline, v rokoch 1956-1967 v Činohre Štátneho divadla v Košiciach a od roku 1968 na Novej scéne v Bratislave. Do povedomia sa svojou základnou dramaturgicko-režijnou orientáciou na komédie a tragikomédie dostal ako režisér komediálneho žánru (Talizman 1955, Šibal Geľo 1955, Starý frfloš 1957, Rozmarná žena 1962). Najmä v Štátnom divadle v Košiciach zaznamenáva Katuša významné výsledky aj v oblasti vážnej dramatiky. Jeho réžie drám sa vyznačovali zmyslom pre zosúladenie mravnej naliehavosti s individuálnymi ľudskými osudmi, ponorom do psychiky postáv a zdôraznením ich lyrických čŕt (Hra o láske a smrti 1956, Stromy zomierajú postojačky 1958, Maškaráda 1959, Romeo a Júlia (1964), Tango 1967 a iné). Vrcholom tejto línie boli jeho naštudovania hry Smrť obchodného cestujúceho (1960) a Andorra (1963). V činohre Novej scény v Bratislave sa jeho príklon ku komediálnemu repertoáru zvýraznil. Režíroval napríklad hry Keď jubilant plače (1867), Slečna z Maxina (1970), Figarova svadba (1980), Všetkým na očiach (1983), Neapol, mesto milionárov (1986). V niektorých naštudovaniach sa pokúšal o odstránenie rozdielu medzi vážnosťou a komikou a o zhovievavé zobrazenie tzv. komického zla - deformácií a úchyliek. Pred komickým charakterom dal prednosť komickej situácii. Dôraz kládol aj na nevtieravo efektné scénografické riešenie. V oblasti drámy sa programovo zameriaval na súčasných slovenských a inonárodných autorov (Obchodník s dažďom, 1970, Rozprávky z Viedenského lesa, 1970, Valentín a Valentína, 1973, Pohľadnica z Benátok, 1976, Dedičstvo na predaj, 1982). Inscenoval aj rozprávkové hry (Klauniáda alebo O troch nenažrancoch, 1971, Bol raz jeden drak, 1976). Často pracoval v mimobratislavských divadlách. Voľbou titulu a inscenačným stvárnením zväčša vychádzal v ústrety diváckej záľube v komédiách, pričom súčasne obohacoval výrazový register oblastných hercov (Figarova svadba, DJGT Banská Bystrica, 1976, Pokus s pánom ypsilonom, DSNP Martin, 1976 a iné). Spolupracoval aj so Slovenskou televíziou a v jeho réžii vzniklo množstvo televíznych inscenácií, ktoré vytvorili tzv. Zlatý fond Slovenskej televízie. Okrem iných napríklad v roku 1977 režíroval televíznu inscenáciu komédie Ako sa Štrbania s Važťanmi o bujaka Šándora pasovali.
Copyright © TASR 2009
