AVF NEWS ?
Audiovizuálny fond nebude pokračovať v súčasne nastavenom modeli fungovania, keďže spôsob, akým sa rozhoduje o prideľovaní finančných prostriedkov, nie je v poriadku. Základnou ambíciou ministra kultúry a cestovného ruchu Daniela Krajcera je zmena legislatívy.
Vznik fondu privítal a bude presadzovať jeho ďalšie pôsobenie, chce však vymyslieť spravodlivejší a efektívnejší model jeho fungovania. Minister priznáva, že to bude náročné, keďže na Slovensku nie je tak veľa nezávislých producentov, ktorí by neboli zainteresovaní na viacerých audiovizuálnych projektoch. "V Rade fondu sú ľudia, ktorí rozhodujú aj o svojich projektoch a prideľujú peniaze svojim projektom," poznamenal s tým, že takto nastavený systém sa musí zmeniť. Ešte v máji sa na vtedajšieho ministra kultúry Mareka Maďariča obrátili signatári Výzvy Audiovizuálnemu fondu, aby odvolal predsedu Rady Patrika Pašša, prípadne zvážil zodpovednosť ďalších zástupcov deväťčlennej Rady. Za problematické považovali otázku konfliktu záujmov v komisiách a v Rade Audiovizuálneho fondu. Podľa nich 20 percent všetkých pridelených prostriedkov v prvom programe putovalo pre spoločnosti predsedu a podpredsedníčky Rady Petronely Kolevskej. To vyvolalo medzi tvorcami negatívnu odozvu, ktorá prerástla do protestu. Maďarič reagoval, že vyhovieť tejto žiadosti by znamenalo konať v rozpore so zákonom aj s kompetenciou ministra.
Krajcer zastavil výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie financií z fondu týkajúce sa podpory vlastnej tvorby a výroby programov. Záujemcovia sa môžu hlásiť do výzvy digitalizácie kín, keďže túto oblasť nepovažuje za problematickú. "Ostatné výzvy v súčasnom režime pokračovať nebudú," prízvukoval.
Zákon o Audiovizuálnom fonde nadobudol účinnosť 1. januára minulého roka. Nahradil tak doterajší grantový program ministerstva kultúry na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Fond získava zdroje zo štátneho rozpočtu, ale aj z neštátnych subjektov, ktoré vo svojom podnikaní používajú audiovizuálne diela. Ide o STV, súkromné televízie, prevádzkovateľov kín, distribútorov audiovizuálnych diel a prevádzkovateľov retransmisie.
Copyright © TASR 2010
Holandská modelka Lara Stone zažalovala francúzsku edíciu magazínu Playboy. Manželka britského herca Davida Walliamsa tvrdí, že v júnovom vydaní publikovali jej neautorizované fotografie. Dvadsaťšesťročná Stone si najala v Paríži právnikov, ktorí vzniesli žalobu voči časopisu a fotografovi Gregovi Lotusovi. "Nie je to druh periodika, ktorý by som si niekedy vybrala pre zverejnenie mojich fotiek," povedala pre BBC. "Playboy nemal právo publikovať tieto neautorizované fotografie. Cítim, že nemám inú možnosť, ako podniknúť kroky na ochranu mojej reputácie," dodala. Zástupcovia magazínu Playboy sa zatiaľ k žalobe nevyjadrili.
Nový singel Katy Perry s názvom Teenage Dream dosiahol nový rekord. Počas jedného týždňa túto skladbu zahralo 87 rozhlasových staníc, čo je najvyššie číslo v hudobnej histórii USA. Pieseň si od pondelka môžu fanúšikovia kupovať prostredníctvom digitálneho online obchodu iTunes, kde sa počas niekoľkých dní dostala na tretiu priečku v rebríčku predajnosti, čím si Perry oproti umiestneniu predchádzajúceho singla California Gurls polepšila o dve miesta. Na druhej strane, piesni oslavujúcej Kaliforniu sa podarilo dosiahnuť iný rekord. Počas jediného týždňa ju rozhlasové stanice hrali 11 816-krát. Obe skladby pochádzajú zo speváčkinho tretieho štúdiového albumu Teenage Dream, ktorý Perry vydá koncom augusta.
Informácie zverejnila webová stránka DigitalSpy.co.uk.
Slovenská televízia bude musieť šetriť. Vyzvala ju k tomu Dozorná komisia STV najmä pre menšie príjmy z reklamy, či z výberu koncesií (úhrad za vysielanie). Náklady zvyšujú aj prípravy STV na prechod na DVB-T. Plány verejnoprávnej televízie v príjmoch sa tak v prvom polroku nenaplnili.
Celkový výpadok z príjmov je 11, 581 milióna eur a úspora nákladov 2, 651 mil. eur. Najväčšie výpadky sú v reklame (4,722 mil. eur) a v kompenzáciách (6,5 mil. eur) od štátu za oslobodených platiteľov úhrad, ktoré STV predpokladala, že dostane rovnako ako vlani. Vlani v júli dostala STV kompenzáciu za oslobodených od platenia 6 539 900 eur a Slovenský rozhlas 2 802 814 eur.
Dozorná komisia preto vedeniu STV odporúča pokúsiť sa eliminovať hlavné výpadky a zároveň urobiť všetko pre získanie kompenzácie od štátu za oslobodených platiteľov úhrad. Podľa komisie by mal manažment STV minimalizovať výdavky na investície a ďalšie položky, skrátka šetriť kde sa dá. Vedenie televízie by malo s Radou STV prerokovať úpravu programových plánov na tento rok, lebo podľa komisie treba šetriť i v tejto oblasti. Reklama sa na reprízach zarobiť nedá a nové programy vytvorené s pomocou prostriedkov zo zmluvy so štátom sa začnú naplno vysielať až v roku 2011, zdôraznil generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský. Problémy s výberom úhrad za vysielanie podľa Nižňanského spôsobuje aj to, že sa vo verejnosti hovorí o rušení týchto platieb a pritom ich ešte nikto nezrušil.
Podľa predsedu Rady STV Martina Kákoša sa nedá spoliehať na to, že štát vydotuje stratu STV, treba hľadať vo vnútri televízie. Kákoš si myslí, že problém je v tom, že televízia si svoj plán ziskov nastavila nereálne. Rada požiadala vedenie STV o aktualizáciu rozpočtu a programového konceptu na tento rok do záveru augusta.
Kákoš začal dnešné rokovanie spresnením počtu členov rady, ktorí v polovici júla podpísali protestné vyhlásenie. Tých, čo nesúhlasia s návratom Juraja Dobiša do STV, je z 15-člennej rady osem. Vyhlásenie nepodporil Pavol Holeštiak. Najskôr to chcel, ale napokon nesúhlasil s jeho textom. Členovia rady reagovali na to, že Juraj Dobiš bol od 1. júla poverený vedením Riaditeľstva výroby STV bez vedomia Rady STV. Televízia o tom neinformovala ani médiá. Informáciu sa rada dozvedela z denníka SME. Rada síce nemôže schvaľovať členov manažmentu, spravidla však býva o zmenách informovaná. Vyhlásenie rady podpísali predseda Kákoš a členovia Ingrid Fašiangová, Marián Gábor, Martin Kabát, Miriam Letašiová, Anna Miklovičová, Ivan Podstupka a Marián Tkáč.
Juraja Dobiša odvolal šéf STV Nižňanský z funkcie výrobného riaditeľa STV 22. januára 2009. Dobiš bol aj konateľom 100-percentnej dcérskej spoločnosti televízie Production & Technology na výrobu dabingu a titulkov. Z tejto funkcie ho 2. februára 2009 odvolalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti. Dobiš šéfoval výrobe STV od 2. mája 2007, začal teda ešte za Nižňanského predchodcu Radima Hrehu. Konateľom Production & Technology sa stal v júni 2007. Dobiša nepriamo obviňovali bývalé členky manažmentu STV Petronela Kolevská a Elena Šrámková zo spoluzodpovednosti za nehospodárne míňanie prostriedkov v televízii. Toto tvrdenie smerovali na celé vedenie televízie. Zdôrazňovali pritom problémy pri výrobe dabingu, v nákupe zahraničných licenčných formátov a zadávaní pre STV finančne nevýhodnej výroby do externého prostredia. Kolevská aj Šrámková zároveň naznačili, že program STV v tom čase riadil vtedajší šéf výroby Juraj Dobiš. Vedenie STV na to reagovalo tým, že v decembri 2008 začalo v televízii forenzný audit. Výsledky auditu prezentované v apríli 2009 vyvrátili, že by peniaze míňalo zle. Obsah správy z auditu STV nezverejnila, len ho komentovala, s audítorskou firmou sa dohodla na jeho dôvernosti. Po odvolaní Dobiša viedol výrobu scenárista a režisér Ľuboš Midriak.
Vláda Veľkej Británie sa rozhodla zrušiť Britskú filmovú radu, ktorá dlhodobo zápasila s finančnými problémami. Rozhodnutie oznámili v pondelok, dôvodom je snaha znížiť výdavky. Túto správu označil prezident rady Tim Bevan za "obrovskú chybu, ktorá je výsledok urýchleného premýšľania a snahy o politickú prospešnosť".
Rada, ktorá vznikla v roku 2000, každoročne hospodárila s asi 15 miliónmi libier (asi 17,9 milióna eur) a zamestnávala 75 ľudí. Jej hlavným cieľom bolo pomáhať s propagáciou britskej filmovej tvorby doma a v zahraničí.
Britský minister pre kultúru, médiá a šport Jeremy Hunt tiež oznámil, že zrušia aj britskú Radu pre múzeá, knižnice a archívy, zatiaľ čo vládna organizácia UK Sport a Rada pre šport sa spoja.
Za rizikové, unáhlené či až za zoštátnenie verejnoprávnych médií považujú predstavitelia Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a Tlačovej agentúry SR ambíciu novej vlády zrušiť koncesionárske poplatky. Kabinet podľa pracovného návrhu Programového vyhlásenia vlády, ktorý má SITA k dispozícii, "zruší koncesionárske poplatky a vytvorí nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť ich verejnoprávny charakter."
O Programovom vyhlásení vlády budú na Koaličnej rade v sídle SDKÚ-DS dnes večer rokovať strany vládnej štvorky SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd. Jeho text by mala vláda schvaľovať v stredu 28. júla a 3. augusta by mala o ňom začať diskutovať Národná rada SR.
SITA oslovila predstaviteľov všetkých troch, podľa zákona verejnoprávnych médií - generálnych riaditeľov Slovenskej televízie (STV), Slovenského rozhlasu (SRo) a Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR). "Zdá sa mi to ako nedomyslené a možno aj unáhlené," konštatoval generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský. Podľa šéfky SRo Miloslavy Zemkovej má toto riešenie "svoje úskalia a pomerne vysoké riziká", no dajú sa eliminovať priamo v zákone. "Zrušiť koncesionárske poplatky znamená vlastne zoštátniť verejnoprávne médiá, t.j. vystaviť ich dennému priamemu mocenskému vplyvu aktuálnej vládnej moci," zdôraznil generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník.
Na základe zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo (tzv. koncesií) získavajú televízia a rozhlas z úhrad, ktoré sú od všetkých odberateľov elektrickej energie, 70 až 75 %, teda väčšinu ich príjmov. TASR má zo zákona na služby vo verejnom záujme príspevok zo štátneho rozpočtu.
"Koncesionárskym poplatkom, zdá sa, odzvonilo a Slovenská televízia i Slovenský rozhlas budú priamo naviazané na štátny rozpočet," povedal Nižňanský. V diskusii o budúcnosti financovania verejnoprávnych médií sa však, ako upozornil, môže objaviť aj oveľa nebezpečnejšia myšlienka úplného zrušenia verejnoprávnych médií v prospech toho, aby vysielali len komerčné televízie. "Je paradoxné, že tieto nebezpečné hlasy sa ozývajú v tom istom čase, keď sa napríklad v Nemecku chystá zavedenie povinnosti platiť koncesie za každú domácnosť, nezávisle od toho, či vlastní prijímač alebo nie. A už úplne pomýlená je argumentácia, že štátna moc si predsa na svoje posolstvá občanom môže objednávať vysielací priestor v súkromných médiách," konštatoval šéf STV. Nižňanský pripomína, že základom duálneho systému je súbežná existencia komerčných televízii a televízie verejnej služby. Televízia verejnej služby "ponúka divákom programy, aké komerčné televízie nezaujímajú - napríklad štátna reprezentácia, športová, ale aj kultúrna, ďalej divadlo, operu, inscenácie, národnostné magazíny, bohoslužby, historické dokumenty," dodal Nižňanský.
Rezník, ktorý bol pred Zemkovou osem rokov šéfom SRo, tvrdí, že rozhlas "pred najhorším vždy zachraňovali práve príjmy z koncesionárskych poplatkov, ktoré boli nezávislé od toho, či sa naplnili alebo nenaplnili prognózy vývinu príjmov štátneho rozpočtu". Teraz sa má podľa Rezníka "siahnuť práve na tieto nezávislé príjmy a tento paradox je o to výraznejší, že napriek nenaplneniu predpokladaného objemu výberu koncesií podľa nového zákona sa ich celkový výber nespochybniteľne zvýšil a má i naďalej rastovú tendenciu". Pýta sa preto, prečo sa "má rušiť to, čo konečne začalo fungovať".
Šéfka rozhlasu Zemková si myslí, že nové príspevky, napríklad určený percentuálny podiel z hrubého domáceho produktu (HDP), môžu nahradiť tzv. koncesie. "Donedávna v Európe platilo, že na štátne rozpočty sú naviazané verejnoprávne médiá v niektorých postsocialistických štátoch. To už dnes neplatí - v uplynulých dvoch rokoch prešli na financovanie zo štátneho rozpočtu verejnoprávne médiá v Portugalsku, Belgicku a Holandsku."
Nižňanský konštatoval, že "nie je dôležité, či je STV financovaná z koncesií alebo cez štátny rozpočet, podstatné je, aby sa nanovo zadefinovalo, aké úlohy majú verejnoprávne médiá plniť a za aké peniaze". ... "Nemožno napríklad zákonom stanoviť, že televízia musí vo verejnom multiplexe vysielať štyri programové okruhy, a súčasne prízvukovať, že to treba urobiť za tie isté peniaze ako prevádzkovať dva kanály."
Na otázku či môže zmena financovania ovplyvniť nezávislosť verejnoprávnych médií, Nižňanský neodpovedal. Tvrdí, že "k tejto otázke je asi ešte predčasné sa vyjadrovať." Zemková si myslí, že ak budú dobre nastavené ochranné mechanizmy proti priamemu vplyvu politických strán a štátnej moci, tak nezávislosť ohrozená nebude. "Dôležité bude ďalšie rozpracovanie vládneho programu do komplexu legislatívnych zmien," dodala. Rezník si myslí, že "zrušenie tohto inštitútu znamená zoštátnenie média, teda priamy vplyv exekutívy na médium cez finančné zdroje. Všetky experimenty s jeho zrušením, naposledy v Poľsku, "sa skončili neúspechom a návratom ku koncesiám." 
Päťdesiatsedemročný herec Alfred Molina bude od jesene súčasťou "kriminálnej rodiny" v seriáli Zákon a poriadok (1990). Populárny broadwayský herec stvárni prokurátora Moralesa, uviedol to tvorca a výkonný producent seriálu Dick Wolf. Dátum uvedenia debutovej časti s novým členom vyšetrovateľského tímu ani krstné meno Moralesa zatiaľ nie sú známe.
Molina si zahral vo filmoch ako Dobyvatelia stratenej archy (1981), Spider-Man 2 (2004), Da Vinciho kód (2006) alebo Princ z Perzie: Piesky času (2010). 
