alebo už máme generála
4. 11. 2010
Ad Lex Nižňanský 12 alebo už máme generála
alebo už máme generála
3. 11. 2010
Ad Lex Nižňanský 11 O sancta simplicitas
οὐ τόπος
Katastrofálny stav v hospodárení Slovenskej televízie (STV) je jedným z hlavných dôvodov rýchlej transformácie verejnoprávnych STV a SRo. Minister kultúry predložil vláde návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS), ktorým sa majú STV a SRo zlúčiť do nového verejnoprávneho RTS. Na dnešnom rokovaní vlády návrh prešiel s pripomienkami, v parlamente sa má prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) zdôvodňuje skrátené legislatívne konanie hrozbou značnej hospodárskej škody. Argumentuje vykonávacím plánom a programovým konceptom STV, v ktorom sa na budúci rok počíta s mínusom až 37 miliónov eur.
Krajcer tvrdí, že spojením SRo a STV by štát ušetril len v roku 2011 najmenej 1,65 milióna eur. Nové verejnoprávne médium má mať dve základné samostatne hospodáriace organizačné zložky - Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. Právnu subjektivity však bude mať RTS ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri. Za riadenie a rozvoj Rozhlasu a televízie Slovenska má zodpovedať generálny riaditeľ, ktorého zvolia poslanci. Druhým orgánom bude deväťčlenná Rada. Úlohou nového generálneho riaditeľa, ktorého by parlament mohol po schválení zákona zvoliť buď koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka, bude stabilizovanie televízneho vysielania. Má tiež pripraviť podmienky na fungovania média od roku 2012, keď sa má zmeniť financovanie verejnoprávnej RTS. Majú zaniknúť tzv. koncesie a nahradiť ich má každoročný jednorazový príspevok zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo kultúry navrhuje, aby zákon o RTS platil k 1. januáru budúceho roka. K novému systému fungovania i financovania verejnoprávnych médií sa kabinet Ivety Radičovej zaviazal v programovom vyhlásení vlády. Súčasnú situáciu označil za neudržateľnú. Zlúčenie SRo a STV do jednej inštitúcie má byť prvým krokom tvorby nového modelu verejnoprávneho vysielania na Slovensku. Zmena si vyžiada i novelizáciu ďalších zákonov, napríklad zákona o vysielaní a retransmisii, o rozpočtových pravidlách verejnej správy, o digitálnom vysielaní programových služieb či zákona o Audiovizuálnom fonde.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
PRIESKUM MEDIAN SK
TOP OF THE POPS

1.TELEVÍZNE NOVINY*- Markíza ; 2. Modré z neba- Markíza ; 3. NAJLEPŠIE POČASIE*- TV JOJ ; 4. Ordinácia v ružovej záhrade IV.- Markíza ; 5. Ordinácia v ružovej záhrade IV. –Markíza; 6. ŠPORT* -TV JOJ ; 7. Ordinácia v ružovej záhrade IV. -Markíza ;8. Noviny PLUS -TV JOJ ;9. Admirál - TV JOJ ;10. NOVINY TV JOJ* -TV JOJ;11. Ordinácia v ružovej záhrade IV.- Markíza; 12. Športové noviny* - Markíza ;13.Farmár hľadá ženu - TV JOJ ; 14. TALENTMANIA -Markíza ;15.Počasie* - Markíza ;16. Panelák* - TV JOJ ;17. ČESKO SLOVENSKO MÁ TALENT- TV JOJ ;18.KRIMI NOVINY* -TV JOJ ;19. Moja super Ex –Markíza;20.TALENTMANIA -Markíza
Pozn.Pri reláciách opakujúcich sa každý deň (spravodajstvo, šport, sitcom a pod.) je uvedená relácia s najvyššou hodnotou ratingu za celý týždeň ; © Výskum programu STV
2. 11. 2010
Zomrela Denise Borino-Quinn
Ad Lex Nižňanský 10
Poslanci Výboru NR SR pre kultúru a médiá sa nezhodujú v názoroch na spôsob a rýchlosť riešenia problémov verejnoprávnych médií. Situáciu Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo) však treba podľa nich riešiť. Návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS), ktorým sa majú STV a SRo zlúčiť do nového verejnoprávneho RTS, predložilo Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR začiatkom minulého týždňa do pripomienkového konania. V stredu 3. novembra ho má prerokovať vláda. Následne by sa mal v skrátenom legislatívnom konaní dostať do parlamentu. Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) zdôvodňuje skrátené legislatívne konanie hrozbou značnej hospodárskej škody. Argumentuje vykonávacím plánom a programovým konceptom STV, v ktorom sa na budúci rok počíta s mínusom až 37 miliónov eur. Návrh pripomienkovalo 46 subjektov, medzi nimi aj STV a SRo.
"Ide o politické uchopenie mediálnej moci," povedal pre SITA predseda parlamentného výboru pre médiá a kultúru Dušan Jarjabek z opozičného Smer-SD. Verí, že návrh poslanci "zmietnu zo stola" už v prvom čítaní a nedostane sa ani do mediálneho výboru. Ak by totiž návrh neprešiel otvorí sa podľa Dušana Jarjabka priestor na normálnu diskusiu o problémoch STV a SRo bez časovej tiesne.
Za opodstatnené považuje skrátené legislatívne konanie o návrhu na vznik nového verejnoprávneho médiá zlúčením STV a SRo Tomáš Galbavý z SDKÚ-DS. "Ak by sa súčasný stav predlžoval, hrozia vyššie a vyššie straty - ekonomické aj morálne," konštatoval pre SITA člen Výboru NR SR pre kultúru a médiá Galbavý. Upozornil, že ekonomické straty v konečnom dôsledku zaplatíme všetci. Ak majú mať verejnoprávne médiá opodstatnenie treba ich "od gruntu zreformovať". Galbavý pripúšťa malé úpravy návrhu zákona a verí, že koalícia dospeje v tejto téme k dohode.
S názorom ministra Daniela Krajcera, že situáciu vo verejnoprávnej televízii a rozhlase treba riešiť sa zhoduje podpredseda mediálneho výboru NR SR Rafael Rafaj z opozičnej SNS. "Niečo je treba robiť. Len tá miera zásahu cez legislatívne nastavenie možno vyvolá ďalšie otázky u tých, ktorí súčasný stav v STV a SRo kritizujú," povedal pre SITA. Bez vytvorenia technologického zázemia je to stále len administratívne riešenie. Možno ušetrí pár drobných, ale nevyrieši technologickú zaostalosť televízie aj rozhlasu, myslí si o návrhu na vznik RTS Rafaj a upozorňuje na blížiaci sa prechod na digitálne vysielanie. To si vyžiada ďalšie investície, ktoré podľa neho pri šetrení súčasnej vlády nie sú veľmi reálne. Vzniká bludný kruh, obáva sa Rafaj.
Zlúčenie verejnoprávnych médií bez riadnej diskusie s radami a manažmentmi STV a SRo môže priniesť len problémy a nie riešenie ich ekonomickej a programovej situácie, tvrdí člen výboru Pavol Abrhan z KDH. Tak zložitý problém ako zlúčenie dvoch verejnoprávnych médií by nemal ísť v skrátenom legislatívnom konaní. "Nie je to šťastné riešenie," povedal ďalej pre SITA Abrhan. Ak minister vedel o zlej ekonomickej situácii v STV, mal by riešiť STV. "Ak nebude dostatok financií v kultúre, tak to vyriešime zlúčením ministerstva kultúry s ministerstvom školstva?" - pýta sa Abrhan. Spojenie televízie a rozhlasu považuje za jeden zo spôsobov existencie verejnoprávnych médií. Súčasne avizuje, že sú pripravení rokovať.
Minister Daniel Krajcer tvrdí, že zámer zlúčiť SRo a STV zastaví zadlžovanie verejnoprávneho vysielania. Štát by ich spojením ušetril len v roku 2011 najmenej 1,65 milióna eur. Nové verejnoprávne médium bude mať dve základné samostatne hospodáriace organizačné zložky. Jedna bude Slovenský rozhlas a druhá Slovenská televízia. Budú však bez právnej subjektivity, tú bude mať RTS ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri. Úlohou nového generálneho riaditeľa, ktorého by parlament mohol po schválení zákona zvoliť buď koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho, bude stabilizovanie televízneho vysielania. Má tiež pripraviť podmienky na fungovania média od roku 2012, keď sa má zmeniť financovanie verejnoprávnej RTS. Majú zaniknúť tzv. koncesie a nahradiť ich má každoročný jednorazový príspevok zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo kultúry navrhuje, aby zákon o RTS platil k 1. januáru budúceho roka.
Verejnoprávny rozhlas a televíziu majú pod jednou strechou viaceré európske krajiny ako Rakúsko, Belgicko, Veľká Británia, Fínsko, Nórsko, Portugalsko, Holandsko, Taliansko či Nemecko.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
1. 11. 2010
23rd Tokyo International Film Festival
Copyright © TASR 2010
Šimon a Judy vyháňajú baču z búdy
Jednotka katastrofálne, Dvojka zle a Trojka takisto zle.
Jednotka ,Dvojka a Trojka spolu - 14,3 %
JOJ lepšie, JOJ PLUS o totálny chĺpok lepšie.
Markíza lepšie. TV DOMA tiež.
TA 3 rovnako.
Primetimový rozdiel medzi Jednotkou a JOJ je strašný - 15,6 %.
Markíza - 31,0 %
TV DOMA - 2,4 %
Jednotka - 11,5 %
Dvojka - 2,4 %
Trojka - 0,4 %
TV JOJ – 22,9 %
JOJ PLUS- 3,3 %
TA 3 - 1,8 %
31. 10. 2010
Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava
dokumentárnych filmov Jihlava
Zomrel George Hickenlooper
NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA
Volba generálneho prokurátora a v jej dôsledku aj možné ohrozenie budúcnosti koalície. Zatrasie sa stabilita vládneho štvorlístka? Aj o tom bude reč v diskusnej relácii O 5 minút 12, ktorú STV odvysiela v nedelu, 31. 10. 2010 od 11.55 na Jednotke. Diskutovať budú podpredseda NR SR Pavol Hrušovský (KDH) a poslanec NR SR Dušan Čaplovič (Smer-SD). O generálnom prokurátorovi, ale aj o poslaneckej imunite bude MEDZI 4 OČAMI hovoriť moderátor Radovan Slobodník s podpredsedom NR SR Bélom Bugárom (MOST-HÍD).
Hosťom Zlatice Puškárovej v relácii Na telo dňa 31. 10. 2010 bude predseda NR SR a predseda SaS Richard Sulík. Témami sú situácia vo vládnej koalícii kvôli voľbe generálneho prokurátora , situácia v poslaneckom klube SaS - úvahy o odchode Igora Matoviča a imunita
30. 10. 2010
Zomrel James MacArthur
29. 10. 2010
Ad Lex Nižňanský 9 by Nižňanský
K návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska . Prinášame niekoľko pripomienok generálneho riaditeľa STV Štefana Nižňanského k textu návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý pripravilo Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR. Návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov V závere Predkladacej správy sa hovorí: "Z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody (podľa vykonávacieho plánu a programového konceptu Slovenskej televízie počíta táto inštitúcia v roku 2011 s deficitom až 37 miliónov eur) sa navrhuje predložiť návrh zákona na skrátené legislatívne konanie." Tento záver má vlastne zdôvodňovať, prečo je nevyhnutné prijať navrhnutý zákon. Avšak v Zákone č. 198/2007 Z. z. v platnom znení (§ 26, ods. 6, písm. j/) sa o škode hovorí: "Na účely zákona o účtovníctve sa škodou rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo strata majetku je manko". Nevieme si vôbec predstaviť, akú inú škodu pod týmto označením (keď ju označuje odborným ekonomickým termínom) môže mať predkladateľ na mysli, keď hovorí o údajnej ´hospodárskej škode´ a nie o nejakej inej (napr. poistnej, technickej a pod.). Takéto najdôležitejšie resp. aj hlavné zdôvodnenie, ktorým sa má akože odborne zdôvodňovať nevyhnutnosť predloženého zákona na prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní, v žiadnom prípade nie je možné považovať za vecne a formálne pravdivé, za odborne zdôvodnené, za hodnoverné, za argumentačne doložené a za právne, terminologicky a ekonomicky a akokoľvek ináč obhájiteľné... Predkladateľ zákona totiž nič nehovorí o tom, na základe akých konkrétnych dokladov a argumentov k takémuto svojmu tvrdeniu (že hrozí údajne ´značná hospodárska škoda´) dospel a čo ho k takémuto veľmi závažnému tvrdeniu v tak závažnom materiáli, akým je návrh zákona, oprávňuje. Preto musíme vysloviť podozrenie, či takéto tvrdenie nenapĺňa aj skutkovú podstatu trestného činu ohovárania, nepravdivého obviňovania, osočovania a poškodzovania dobrého mena STV a jej pracovníkov. Máme podozrenie, že jednoznačným účelom takéhoto ničím nepodloženého tvrdenia verejného činiteľa je len dehonestovať, ublížiť a poškodiť Slovenskú televíziu, jej pracovníkov, členov manažmentu STV a Rady STV, a to s jednoznačným zámerom vymeniť celé súčasné vedenie tejto verejnoprávnej inštitúcie a možno aj s cieľom mocensky ju ovládnuť. A teraz k podstate problému: Návrh vykonávacieho plánu a programového konceptu je štandardný plánovací materiál, v ktorom sa Slovenská televízia štandardným spôsobom snaží zosumarizovať a zosúladiť na jednej strane požiadavky a potreby tejto verejnoprávnej inštitúcie (výkony vo výrobe a vysielaní programov), ktoré si musí plniť, a to v zmysle platných zákonov (svojich úloh, poslania a postavenia), na druhej strane sa Slovenská televízia snaží tieto zákonom stanovené úlohy, požiadavky a potreby aj finančne vyjadriť. Toto sa deje práve v návrhu vykonávacieho plánu a programového konceptu na príslušný rok. A že v takomto materiáli (návrhu) vzniká disproporcia, tak toto najlepšie ukazuje na to, aký nesúlad je medzi vecným a finančným vyjadrením toho, čo by Slovenská televízia aspoň v minimálnom vyjadrení mala plniť, a medzi tým, koľko na to dostáva a získava peniazi... Môžeme ubezpečiť Ministerstvo kultúry SR, že všetky manažmenty STV a Rady STV vždy hľadali a hľadajú to najlepšie riešenie. A to také, ktoré by na jednej strane nepoškodzovalo divákov, ale zároveň umožňovalo STV plniť si svoje zákonom stanovené úlohy a poslanie. O tom, že manažment STV a Rada STV sa aj teraz snažia túto neľahkú (často až syzifovskú) úlohu riešiť, hovoria aj prijímané uznesenia z jednotlivých ich rokovaní (bližšie pozri príslušné zápisnice). Pritom zákonom stanovené úlohy si neurčili ani manažment STV a ani Rada STV, pričom stále platný zákon dokonca ukladá STV začať vysielanie ešte aj na štvrtom vysielacom okruhu... Preto manažment STV a Rada STV dôrazne odmietajú takéto ničím nepodložené, klamlivé a lživé tvrdenia. Upozorňujeme, že manažment STV a Rada STV v prípade zisteného nehospodárneho nakladania s pridelenými finančnými prostriedkami, zisteného poškodzovania majetku STV a pod. vždy vyvodzovali voči konkrétnym osobám, ktoré to spôsobili a zlyhali, prísne sankčné postihy. Avšak ani pochybenie takýchto jednotlivcov z radov STV nikoho neoprávňuje takýmto zovšeobecňujúcim a hrubým spôsobom poškodzovať dobré meno celej STV, jej manažmentu a Rady STV. Preto proti nemu dôrazne protestujeme. Je to podobný druh obvinenia, ako keby niekto Vládu SR pri zostavení deficitného rozpočtu na nasledujúci rok tiež obvinil z údajnej ´hospodárskej škody´. Aj STV aj vláda zápasia s podobnými problémami - ako zabezpečiť plnenie úloh, a to pri tých istých finančných zdrojoch. Rovnako ako STV ani vláda to v súčasnosti tiež nedokáže... Do podobnej zložitej hospodárskej situácie, v akej sa nachádza STV, sa v súčasnosti - v období hospodárskej krízy - dostali aj viaceré mestá, obce, štáty, ale aj verejnoprávnej televízie z okolitých krajín, ale nikto ich neobvinil z toho, že tým spôsobili hospodársku škodu... Aj STV je v takejto situácii nie preto, že by manažment a Rada STV hospodárili (nakladali s finančnými zdrojmi) nezodpovedne, ale preto, že postupne vznikala a vzniká až príliš veľká disproporcia (t. j. až príliš sa otvorili nožnice) medzi tým, čo má STV plniť na jednej strane a aké finančné zdroje na to má na druhej strane. Je preto veľmi zavádzajúce a skresľujúce tvrdiť, že súčasnú ekonomickú situáciu STV spôsobil manažment a Rada STV. Manažment a Rada STV totiž nestanovili pre STV úlohy, ktoré má plniť na jednej strane, ani na druhej strane nestanovujú výšku tzv. koncesionárskych poplatkov, neobmedzili reklamu v televíznom vysielaní, neoslobodili platcov tzv. koncesionárskych poplatkov od ich platenia, nespôsobili hospodársku krízu atď. Veľmi zjednodušené vysvetlenie rozdielu, prečo STV nedokáže postupovať pri pokrývaní takejto disproporcie podobne ako rozhlas, možno vysvetliť aj nasledovne: Kým rozhlas poskytovaní svojej služby vysiela iba zvuk, televízia vysiela okrem zvuku aj obraz. Kým opakovanie tej istej hudobnej skladby v rozhlase poslucháčom tak veľmi nevadí a dokonca viaceré opakovanie momentálne populárnej hudobnej skladby pritiahne ešte viac poslucháčov, v prípade reprízy televízneho programu takéto počínanie STV televízneho diváka odoženie a ten potom prepne na iný vysielací kanál. Preto STV nemôže pri riešení spomenutej disproporcie v žiadnom prípade postupovať rovnakým spôsobom, ako postupuje rozhlas. O tom sa účelovo vôbec nehovorí, ale postup Slovenského rozhlasu sa hodnotí ako zodpovedný a správny. Pritom je to len časť pravdy, aj keď sa tým vôbec nechceme dotknúť kolegov v Slovenskom rozhlase. Navyše, porovnávať nákladovosť výroby pri rozhlasovom vysielaní a pri televíznom vysielaní je ako porovnávať neporovnateľné. Pripomíname, že v dôsledku poddimenzovaného financovania STV hľadala a hľadá riešenia a východiská, a to ako pokryť rozsah vysielania na jednotlivých vysielacích televíznych okruhoch v zmysle úloh, postavenia a poslania STV. Ide totiž aj o to, aby STV sa postupne nestavala iba tzv. reprízovou televíziou (keďže na výrobu kvalitných a vysielanie kvalitných televíznych programov nemá dostatok finančných zdrojov), aby nemusela časovo obmedzovať vysielanie na jednotlivých televíznych okruhoch, aby nemusela zastavovať vysielanie na niektorom z vysielacích televíznych okruhov a pod. Avšak ani o tom nikto nehovorí. Kvalitný televízny program sa bez potrebných finančných prostriedkov na ich výrobu nedá zabezpečiť. Ak tvrdí niekto niečo iné, potom nehorázne klame a verejnosť účelovo zavádza. V súčasnosti sa niektoré médiá a tzv. mediálni odborníci snažia pripísať všetku zodpovednosť za súčasné problémy STV, jej manažmentu a Rade STV, čo nie je pravda, a preto proti tomu dôrazne protestujeme. V ďalších sprievodných materiáloch predkladaného návrhu zákona (príloha13. c/ - sociálne vplyvy) sa napríklad hovorí, že predložený návrh zákona nebude mať vplyv na domácnosť. Nie je to však pravda. Televízni diváci (domácnosti) za tie isté platby dostanú menej služieb (bez Trojky resp. možno aj bez niektorej ďalšej verejnoprávnej rozhlasovej stanice). V skutočnosti to teda jednoznačne svojím spôsobom znamená nepriame zdražovanie poskytovanej služby, a teda má to negatívny (nepriamy) vplyv na domácnosti. Ak však niekto tvrdí, že zrušením tzv. koncesionárskych poplatkov obyvatelia ušetria, tak to nie je pravda, tie isté náklady opäť zaplatia iba obyvatelia, ale z iného vrecka... V doložke zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie sa žiada dodať, že vo svojej podstate ide predložený návrh tohto zákona asi predsa len proti niektorým uzneseniam a odporúčaniam Európskej únie. Tie totiž hovoria o potrebe posilňovať verejnoprávne vysielanie v krajinách EÚ, a nie o ich oslabovaní. Znižovanie rozsahu verejnoprávneho vysielania je totiž proti takýmto uzneseniam a odporúčaniam inštitúcií a orgánov EÚ. K jednotlivým ustanoveniam príslušného návrhu zákona asi ani nemá význam predkladať konkrétne pripomienky, pretože v celom svojom koncepte, východiskách, prístupe, spôsobom riešenia navrhnutého zlučovania STV a SRo a pod. je pripravený zle a neodborne. Navrhujeme ho preto úplne prepracovať. Ak z takto navrhnutého zákona vzniknú značné a nezvratné hospodárske škody, potom sa vôbec nebudeme čudovať. Avšak dôrazne protestujeme proti veľmi krátkemu času na pripomienkovanie tak veľmi závažného a dôležitého návrhu zákona, ktorý rozhodujúcim spôsobom v budúcnosti ovplyvní, obmedzí a zníži nielen vysielanie niektorých žánrových a typových druhov verejnoprávneho televízneho vysielania STV (od náboženského, cez športové, vzdelávacie, menšinové, detské, umelecké a pod.), ale aj rozhodným spôsobom zasiahne do platného duálneho systému televízneho vysielania u nás. Tým významne zasiahne aj do demokratickej podstaty a budovaného demokratického systému v našej krajine. Upozorňujeme aj na názor jedného z televíznych divákov, ktorý sa sťažoval, že mu bolo upreté dôležité občianske a ľudské právo, a to právo na informácie, pretože nemal dostatok času oboznámiť sa s predloženým návrhom zákona...
Mgr. Štefan Nižňanský , generálny riaditeľ STV
STV NEWS
OBČERSTVOVACÍ KÚTIK
Z usnesení ÚV KSČ o stavu a nových úkolech Československé televize Ústřední výbor KSČ konstatuje, že se televize v Československu stala prostředkem politické a kulturní výchovy pracujících. Působí současně a názorně na milióny diváků, zasahuje do jejich života. Spojuje v sobě přednosti filmu a rozhlasu, dovede účinně mobilizovat milióny pracujících. Televize v rozvoji kulturní revoluce je prostředkem k odstraňování rozdílů mezi městem a venkovem. Protože se předpokládá další rozvoj televize, jde o jeden z nejdůležitějších nástrojů výchovy lidu v komunistickém duchu. Usnesení ÚV KSČ o nové organizaci na úseku rozhlasu a televize, přímé řízení Ústředním výborem KSČ se osvědčuje. Nové uspořádání vytvořilo příznivé podmínky pro rozvoj těchto důležitých nástrojů politiky strany. ÚV KSČ je přesvědčen, že po přijetí zásadní směrnice pro otázky výstavby a techniky Ústředním výborem KSČ bude možno zaznamenat další všestranný rozvoj televize. ÚV KSČ konstatuje, že se televize za 7 let své existence zařadila mezi nejpřednější kulturně politické a výchovné instituce v zemi a stala se nezbytnou součástí kulturního a politického života lidu. Dosáhla mnoha úspěchů a vyvolává stále větší zájem pracujících. Díky televizi mají nejširší vrstvy možnost seznámit se s novou, zvlášť účinnou formou s úspěchy naší socialistické výstavby, s důležitými mezinárodně politickými událostmi, se životem lidu SSSR a ostatních bratrských socialistických zemí. V televizních pořadech se pracujícím přibližují kulturní a umělecké hodnoty minulosti i současnosti v nebývalé šíři a dosahu. ÚV KSČ oceňuje práci Československé televize i obětavost pracovníků, kteří se zasloužili o její rozvoj a překonali řadu potíží. Před Československou televizí však stále stojí úkol vytýčený XI. sjezdem KSČ - pracovat výhradně v komunistickém duchu. To klade vysoké nároky zejména na program, na technickou stránku Československé televize. /.../ Ústřední výbor zdůrazňuje, že Československá televize je televizí socialistickou a celá její činnost musí být založena na politice KSČ. Program Československé televize je jediným nedílným celkem, který ve všech studiích a v jejich programotvorných složkách sleduje stejné politické a kulturněvýchovné cíle strany. Posláním Československé televize je vychovávat pracující v idejích komunismu, v duchu proletářského internacionalismu a socialistického vlastenectví, nové společenské morálky a pokrokového estetického vkusu, zobrazovat rozmanitost života společnosti a vyzvedávat nové jevy a procesy, které se v ní uskutečňují. Úkolem televize je šířit učení marxismu-leninismu a poznatky materialistické vědy, organizovat masy pracujícího lidu k plnění úkolů socialistické výstavby, k účasti na prohlubování principů socialistické demokracie, k vědomí socialistické státnosti, provádět ateistickou propagandu a vést občany k rozvíjení nového, pokrokového, k překonání přežitků a vlivů buržoazní ideologie. /.../ (24. května 1960)
Ad Lex Nižňanský 8
Strana maďarskej koalície v súvislosti so zmenou zákona o štátnom jazyku kritizovala chýbajúcu celospoločenskú diskusiu, resp. chýbajúcu možnosť pripomienkovania návrhu zákona, ako aj ignorovanie medzirezortného pripomienkového konania. "Pán minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) postupuje teraz rovnako aj svojím návrhom zákona o zlúčení verejnoprávnej Slovenskej televízie (STV) a rozhlasu (SRo)," uviedol pre TASR podpredseda SMK pre školstvo a kultúru László Szigeti.
"Návrh, ktorý bol vypracovaný za mimoriadne krátky čas, je nemožné pripomienkovať za dva dni, ako to určil minister," vyhlásil Szigeti. SMK podla neho považuje za dôležité vyriešenie
neudržatelného stavu, ktorý sa vytvoril okolo verejnoprávnej televízie, zároveň sa však domnieva, že unáhlené čiastočné riešenie, ktoré neobsahuje ani nový systém financovania verejnoprávnych médií, môže spôsobiť značné škody.
"Je otázne aj to, či je návrh v súlade s obsahom vládneho programu, podla ktorého by vláda chcela posilniť verejnoprávny charakter verejnoprávnych médií," uviedol Szigeti s dodatkom, že SMK považuje za prijatelné také riešenie, ktoré by predlžilo vysielací čas Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu v maďarskom jazyku. Ako uviedol Krajcer 27. októbra, generálneho riaditela Rozhlasu a televízie Slovenska (RTS) by mal parlament voliť už na februárovej schôdzi. Predpokladá to na základe návrhu zákona o RTS, ktorý rezort predložil do skráteného pripomienkového konania. Vyjadriť sa k nemu dá dodnes.
Krajcer si vie predstaviť, že by si príprava zlúčenia
verejnoprávnych médií vyžiadala viac času, avšak k spomínanému kroku ho podla jeho vlastných slov prinútila akútna situácia v Slovenskej televízii. Pripomenul, že televízia bude mať stratu takmer jednu miliardu korún (33,3 milióna eur). "A čo je úplne šokujúce, na budúci rok si naplánovali o desať miliónov eur vyššiu stratu. Myslím si, že v tejto chvíli sa dá len jediné - konať rýchlo a razantne," zdôraznil.
Copyright © TASR 2010
VÝROKY TÝŽDŇA
„ Ak sa stanem primátorom Bratislavy pred Úradom vlády SR nechám postaviť sochu veľkomoravského kniežaťa Rastislava. Bude to súčasť koncepcie Bratislavy, ako výkladnej skrine slovenskej histórie, kultúry a tradícií.Mám návrh, aj sochára, ktorý už má spravený model."My sme to reálne mali, môžem vám ukázať list, kde mi to Robert Kaliňák zakazuje. S Ivanom Gašparovičom som o Rastislavovi rozprával už v roku 2004. Rátal som, že mi bude v týchto aktivitách pomáhať. Zistil som, že nie. Prečo Bratislava na jednej strane stavia sochy Schöne Naziho, tatíčka Masaryka či Márie Terézie a na strane druhej bráni dôstojnému vyobrazeniu velikánov slovenských dejín? Len kolónie a závislé územia .“ Stanislav Pánis
"Do parlamentu sme boli zvolení nie na to, aby sme hrali koalično-opozičné hry, ale na to, aby sme prijímali dobré zákony. Takže, ak by sa zrodil z dielne SNS alebo Smeru, tak ho určite nebudeme mať problém podporiť." Juraj Droba
" Pošlite pána Kordu, netraste sa tu ako žížala malá. Dobroslav Trnka
„Ušetríte si čas a dožijete sa dlhšieho veku. Dobrá káva ráno, pohrabanie záhradky, vyvenčenie psa, pobozkanie babky je stále niečo lepšie, než čítať niektoré médiá. Dokonca sa vám upraví aj tlak.“ Dobroslav Trnka
54th BFI London Film Festival
Cenu pre najlepší film 54. ročníka Londýnskeho filmového festivalu získal ruský režisér Alexej Popogrebskij. Ocenili ho za snímku Ako som prežil toto leto (2010). Skúma v nej témy izolácie a odcudzenia prostredníctvom príbehu dvoch mužov, ktorí spolu strávia leto na meteorologickej stanici za polárnym kruhom. "'Ako som prežil toto leto' je emocionálna psychologická dráma,“ uviedla predsedníčka poroty Patricia Clarkson. Film zaujal taktiež na tohtoročnom Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne, odkiaľ si predstavitelia hlavných úloh Sergej Puskepalis a Grigorij Dobrygin odniesli Strieborného medveďa za herecké výkony, ako aj na Artfilmfeste, kde mu udelili hlavnú cenu Modrý anjel. V kategórii Najlepší film udelili zvláštne uznanie dráme Archipelago (2010).
Britským objavom sa stala Clio Barnard vďaka snímke The Arbor (2010) o dramatičke Andrei Dunbar. Porotca Tony Grisoni nazval film "ohromujúcim debutom". Barnard si tak prevzala aj Sutherland Award určenú pre najlepší celovečerný debut uvedený na festivale. Zvláštne uznania získali Phan Dang Di s filmom Bi, dung so! (2010) a Michael Rowe za Leap Year (2010).
Griersonovu cenu pre najlepší celovečerný dokument si odniesol Janus Metz za Armadillo (2010). Dokumentárny film, nominovaný na Európsku filmovú cenu Prix Arte a ocenený na Týždni kritiky MFF Cannes, sleduje šesť mesiacov zo života dánskych vojakov na rovnomennej základni v juhoafganskej provincii Helmand, ktorá sa nachádza necelý kilometer od talibanských pozícií. Autentická vojnová dráma, ktorej tvorcovia počas filmovania neraz riskovali vlastný život, vzbudila v Dánsku búrlivé reakcie pre kontroverzné správanie sa niektorých vojakov počas prestrelky s bojovníkmi Talibanu. Podľa predsedu poroty, ktorá rozhodovala o dokumentoch, Kevina Macdonalda je film "humánnym, ale jasným vo svojom názore na konflikt, veríme, že Armadillo je prelomovým filmom, ktorý budeme pozerať v budúcnosti".
Špeciálne ocenenie Britského filmového inštitútu, ktorý Londýnsky filmový festival organizuje, udelili režisérovi Dannymu Boyleovi. Práve jeho najnovší film 127 Hours toto podujatie dnes uzatvorí.
Informácie zverejnila agentúra AFP a webová stránka http://www.bfi.org.uk/.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
28. 10. 2010
MEDIA NEWS
Mediálna spoločnosť Central European Media Enterprises vykázala za tretí kvartál prevádzkovú stratu pred amortizáciou a odpismi 4,5 milióna dolárov, keďže trh televíznej reklamy zostával slabý. Spoločnosť o tom informovala v stredu.
Prevádzková strata firmy pred amortizáciou a odpismi za tretí štvrťrok je menšia v porovnaní s očakávaním analytikov oslovených v prieskume agentúry Reuters, ktorí predpovedali, že bude 5,8 milióna dolárov. Je však vyššia ako v rovnakom štvrťroku minulého roka, kedy bola 2,5 milióna dolárov.
Príjmy spoločnosti v priebehu júla až septembra vzrástli o 4,8 % na 134,4 milióna dolárov. Analytici očakávali príjmy v objeme 137,1 milióna dolárov. CME však vykázala čistý zisk 3,4 milióna dolárov.
"Pri pokračujúcom zotavovaní v Českej republike, Slovinsku a Chorvátsku v priebehu štvrtého kvartála smeruje k tomu, že za celý rok vykážeme prevádzkový zisk pred amortizáciou a odpismi 100 až 115 milióna dolárov," uviedol vo vyhlásení šéf CME Adrian Sarbu.
Príjmy v Českej republike, ktorá je pre CME najväčším trhom, v treťom štvrťroku klesli o 10 %. V Rumunsku sa zmenšili o 19 %. Výsledky CME skreslila akvizícia bulharskej bTV v apríli za 413 milióna dolárov a prevzatie produkčnej firmy Mediapro. CME zároveň v tomto roku predala stratové televízne stanice na Ukrajine.
CME prevádzkuje televízne stanice v šiestich krajinách strednej a východnej Európy. Spoločnosť Central European Media Enterprises Ltd. v júli 2007 odkúpila 20 % v TV Markíza od spoločnosti Media Invest, spol. s r.o. Podľa zverejnených informácií CME, celková kúpna cena podielu bola 1,9 miliardy korún.
CME informovala, že touto transakciou sa stala 100-percentným vlastníkom spoločnosti Markíza - Slovakia, spol. s r.o., ktorá je prevádzkovateľom licencie na vysielanie TV Markíza.
Opakované zastrašovanie a ohrozovanie zažíva ruská novinárka po tom, ako informovala o nezákonných praktikách v radoch polície a o porušovaní ľudských práv v nepokojnej ruskej republike Dagestan. Zarema Gasanová tvrdí, že vyhrážky spustil decembrový televízny príspevok o podozrivej smrti dvoch mužov, ktorých mali zastreliť policajti. Odvtedy sa Gasanovej údajne pravidelne vyhrážajú pomocou anonymných telefonátov a textových správ. Gasanová sa už opakovane sťažovala na polícii. Novinárka tiež v utorok podala oficiálnu sťažnosť u miestneho prokurátora.
"Telefonátmi sa textovými správami dostávam vyhrážky typu: Máme ťa už dosť. Odtrhneme ti jazyk, zastrelíme ťa," uviedla v stredu pre agentúru AFP Gasanová, ktorá pracuje pre dagestanskú televíznu stanicu. Mimovládna organizácia zaoberajúca sa dodržiavaním ľudských práv Memorial v súvislosti s Gasanovej prípadom potvrdila, že novinári a aktivisti musia čeliť konštantnému tlaku na ich prácu. Podľa vyhlásenia organizácie sa práve novinári tiež systematicky stávajú terčom útokov. V posledných rokoch zabili práve v Dagestane množstvo novinárov.
"Ich auto zastavili na kontrolu dokladov. Podľa polície dvaja muži v aute vyprovokovali prestrelku, pri ktorej ich policajti zastrelili," uviedla Gasanová. "V skutočnosti však na ich telách boli stopy po výraznom mučení," dodáva ku okolnostiam prípadu, po ktorého zverejnení sa jej začali vyhrážať.
Dagestan a priľahlé ruské republiky každodenne sužuje násilie spájané s islamistickými povstalcami, ktorí bojujú za nezávislý štát s islamským právom šaría na území celého Severného Kaukazska. Aktivisti bojujúci za dodržiavanie ľudských práv obviňujú políciu z vyvolávania krviprelievania brutálnym potlačovaním civilného obyvateľstva pod zámienkou boja proti extrémizmu.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.