Aká skvelá sledovanosť !

Aká skvelá sledovanosť ! Oznam o porušení zákona (Pod lampou ) - Dvojka :

0,8 % sledovanosť , 1,9 % podiel ,36 tisíc divákov

PRIESKUM MEDIAN SK

PRIESKUM MEDIAN SK

Najpočúvanejším rádiom na Slovensku je Rádio Expres a nasledovanejšou televíziou Televízia Markíza, vyplýva to z prieskumu spoločnosti Median SK, s.r.o., ktorá v licenčnej spolupráci s anglickou spoločnosťou Kantar Media realizuje národný prieskum MML-TGI (Market & Media & Lifestyle - Target Group Index). Najviac počúvaným je s 19 percentami Rádio Expres, druhá je programová služba RTVS - Slovenského rozhlasu - Rádio Slovensko so 17 percentami, nasleduje Fun rádio s 13 percentami. S 8 percentami sa na štvrtom mieste umiestnili Jemné melódie, nasledované Rádiom Europa 2 (7 %) a Rádiom Regina (SRo, 7 %). Siedma priečka patrí Rádiu Viva so 4 percentami. Rozhlasová sieť Radionet total dosiahla 8-percentnú počúvanosť. Celková počúvanosť rádií v parametri "počúval minulý týždeň" dosiahla v prieskume 93 percent. Ako sa ďalej uvádza v tlačovej správe, poradie otvára Rádio Expres s 33 percentami, nasleduje Rádio Slovensko s 29 percentami a Fun rádio s 25 percentami.

Sumárna sledovanosť všetkých televízií je 91 %. Televíziu v 3. a 4. kvartáli 2011 sledovali viac ako štyri milióny divákov. Najvyššie percento sledovanosti televíznych staníc dosiahla Televízia Markíza - 62%. Sledovanosť na úrovni 37 % zaznamenala TV JOJ, za ňou sa umiestnila Jednotka so 17 %. Nasledujú televízne stanice TV Doma (6 %), TA3 (6 %), Plus (4 %) a RTL Klub (4 %). Prvú desiatku najsledovanejších televízií uzatvárajú Prima Family, TV 2 a NOVA so sledovanosťou tri percentá. S najväčším podielom na trhu (share) sa za 3. a 4. kvartál 2011 umiestnila na prvej pozícii so 46 % TV Markíza. TV JOJ dosiahla 23 % a za ňou sa s 9 % podielom na trhu umiestnila Jednotka. Nasleduje TV Doma s 3 %, Plus s 2 % a slovenskú sedmičku uzatvárajú TA3 rovnako s 2 % a Dvojka s 0,5 %. Podiel ostatných televízií predstavuje celkom 13 %, z toho najvyššie hodnoty dosahujú RTL Klub (3 %), TV2 (2 %) a Prima Family (2 %), dodáva sa v tlačovej správe k prieskumu.

Denník Nový Čas je dlhodobo najčítanejším denníkom, vyplýva to z prieskumu spoločnosti Median SK, s.r.o., ktorá v licenčnej spolupráci s anglickou spoločnosťou Kantar Media realizuje národný prieskum MML-TGI (Market & Media & Lifestyle - Target Group Index). Z prieskumu, o ktorom agentúru SITA informovala Linda Kleinertová zo spoločnosti Median SK, ďalej vyplýva, že Nový Čas si udržal prvú pozíciu s 21 %, ktoré predstavujú takmer jeden milión čitateľov. Druhý v poradí je denník Plus jeden deň so sedempercentnou čítanosťou. Čítanosť denníka Sme je rovnako na úrovni sedem percent. Nasleduje denník Pravda so 6%, Šport a Korzár so 4% a Hospodárske noviny s čítanosťou 3 %. Új Szó má čítanosť 2% a Avízo 1 % populácie. "Celková čítanosť celoštátnych denníkov v porovnaní s 2. a 3. kvartálom 2011 (3.1.2011 - 19.6.2011) zostala na rovnakej úrovni 39% populácie. Tento údaj vychádza z premennej 'čítal(a) posledné vydanie'. Pokiaľ vychádzame z premennej 'čítal(a) posledných 14 dní' ide o 80% populácie." Týždenníky podľa prieskumu prelistuje alebo číta 44% ľudí. "Týždenník Plus 7 dní dosiahol 11%. Druhú pozíciu obsadil Život s čítanosťou 9% a prvú trojicu uzatvára Báječná žena so 7%. Nový čas pre ženy sa umiestnil na štvrtom mieste rovnako so 7%, na piatom Eurotelevízia so 6% a na šiestom Slovenka so 4%. Prehľad uzatvára týždenník Katolícke noviny s 3%," informovala Kleinertová. Všetky údaje zbierala spoločnosť Median SK vlani od 20. júna do 4. decembra na vzorke 4 053 respondentov, občanov Slovenskej republiky vo veku 14 - 79 rokov.

© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

5. ročník Novinárskej súťaže SSN

5. ročník Novinárskej súťaže SSN

Slovenský syndikát novinárov (SSN) dnes v bratislavskom Dome novinárov udelil svoje výročné ceny za rok 2011. Najvyššie stavovské ocenenie Cenu Mercurius veridicus ex Slovakia v hlavnej kategórii za celoživotné dielo SSN udelil Martinovi Hricovi in memoriam. Cenu zaňho prevzala manželka. Hric bol autorom tisícov fejtónov, stĺpčekov a glos. Už začiatkom šesťdesiatych rokov písal prvé analytické a sociálne reportáže. Za svoj nekompromisný postoj bol po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy zbavený možnosti publikovať a 20 rokov pracoval ako robotník. Po Novembri 1989 bol znova aktívny a vyhľadávaný autor. Na túto cenu boli nominovaní aj rozhlasoví redaktori Štefan Horský a Ernest Weidler. Cenu Mercurius veridicus ex Slovakia za novinársky čin roka si prevzal Ján Maloch (TV Markíza), ktorý získal aj osobitnú cenu za investigatívny príspevok v kategórii spravodajstvo v elektronických médiách. Bolo to za pohotovosť, s akou odhalil kauzu platinových sitiek, aj ako policajti nevedeli nájsť ukradnuté autá. Na rovnakú cenu boli nominovaní aj moderátor televízie TA3 Peter Bielik a novinár Juraj Fellegi za založenie internetového portálu e-kumst.sk. V spravodajstve printových médií 1. miesto porota neudelila, 2. cenu si prevzal Roman Rokytka (Košický Korzár) za príspevky Syn šéfa súdu sa stal expresne prokurátorom, Príbuzní sudcov mali byť sudcami, Šéf súdu môže zostať vo vedení HC Košice. Porota udelila dve 3. miesta, a to Vladimírovi Turanskému (Hospodárske noviny – Eseročka vás pred dlhmi neochráni) a Miroslavovi/Kristiánovi Sabovi (Korzár – Nižná Myšľa: Vyše roka po povodni cítia ľudia krivdu). Osobitnú prémiu pre mladého novinára do 27 rokov získal Peter Kováč (Pravda). Medzi analytickými žánrami v printových médiách zvíťazil Richard Kvasňovský (TASR – za rozhovor Na myšlienku kupónovej privatizácie nás priviedli potravinové lístky). Druhá bola Mária Hunková (Pravda – Lekár má menej ako pracovník poisťovne) a tretí Jozef Gruchalák (Oravec – Povodne výsledkom poškodenej a vysušenej krajiny). Z redaktorov elektronických médií je poradie najlepších nasledovné: 1. miesto Radoslava Rusňáková (TV Markíza – Bez rodného listu), 2. Andrea Paulíniová (TV Markíza – HIV) a 3. ex aequo Anna Lemešányiová (TV Markíza – Krutá hra osudu) a Eva Sládková (Rádio Slovensko: Kontakty – Registrované partnerstvá). V kategórii beletristických žánrov v printových médiách boli najúspešnejší Milan Čupka (Pravda – Chvost Slovenska? Pokrčená cigareta), Katarína Rosinová (Trnavský hlas – Bez obličiek, ale s úsmevom) a ex aequo Zoja Droppová (Projekt – Premrhané oko) a Darina Kvetanová (Trnavský hlas - Koľko zarobí starosta?). Ceny v elektronických médiách si odniesli rozhlasoví redaktori - 1. miesto Tatiana Šušková (Rádio Slovensko – Knižnica, ktorá vstala z popola), 2. Ivica Ruttkayová (Rádio Devín - Rubikon – 1000 a jeden smiech cez slzy), 3. Martin Jurčo (Slovenský rozhlas - Portréty – fotografka Zuzana Mináčová). Osobitnú prémiu pre mladého novinára do 27 rokov získala Katarína Jánošíková z Televízie Trenčín. O laureátoch rozhodovali novinári – členovia SSN. V prvom kole navrhovali kandidátov na ocenenia, z nich päťčlenná nominačná komisia pod vedením Júliusa Lőrincza vybrala po troch na každú cenu. O definitívnych výsledkoch opäť rozhodli členovia SSN hlasovaním spomedzi týchto kandidátov. Do súťaže bolo prihlásených 196 príspevkov od 75 autorov. Z toho bolo 95 printových, 26 internetových, 34 rozhlasových a 41 televíznych príspevkov.

Copyright © TASR 2011

Reklamná pauza, teraz sa môžete...

Reklamná pauza, teraz sa môžete...

TA 3 NEWS

TA 3 NEWS

Do moderátorského kresla relácie Klub 3 zasadne už od utorka Blanka Dóková, redaktorka spravodajskej televízie TA3. Anna Ghannamová v moderovaní Klubu 3 nebude pokračovať. Annu Ghanamovú na poste moderátorky diskusnej relácie Klub 3 vystrieda dlhoročná reportérka TA3, Blanka Dóková. „Postup Blanky Dókovej je logickým krokom v jej dlhoročnej kariére v televízii TA3,“ povedal zástupca generálneho riaditeľa TA3 pre program, Martin Halanda. Sledovanosť a dôveryhodnosť televízie TA3 za ostatné mesiace stúpajú, a preto si televízia nemôže dovoliť sklamať svojich divákov. Klub 3 je reláciou, v ktorej si majú názory vymieňať a argumentovať účastníci diskusie navzájom a nie moderátor s nimi. „Prezentovanie osobných názorov moderátora v ktorejkoľvek relácii je pre nás, ako spravodajskú televíziu, neprijateľné. Rozhodnutie o zmene na poste moderátora relácie vychádza aj z tisícov e-mailov divákov, ktoré televízia po odvysielaní posledného Klubu 3 dostala,“ dodáva Halanda. Blanka Dóková pôsobí v spravodajskej televízii TA3 od roku 2007. Vyštudovala odbor publicistika na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a odbor masmediálne štúdiá na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pred nástupom do TA3 pracovala v niekoľkých médiách – ako redaktorka ekonomického spravodajstva v Slovenskej televízii (1998 – 1999), redaktorka vnútropolitickej redakcie v denníku Nový deň (2000 – 2003) a na poste moderátora, redaktora v Slovenskom rozhlase (2004 – 2007).

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

"Keďže Lipšicovi ľudia boli za rok a pol úplne negramotní, tvárili sa, že tu problém nie je, nič nevyšetrili, všetko hádžu na niekoho iného. Lipšic sa úplne zbláznil. Žasnem, žasnem nad podlosťou, akej sa pán kolega Lipšic dopúšťa. Nie predseda vlády vyšetruje podozrenia, ale polícia.O čom to pán Lipšic hovorí? On nevie, že je ministrom vnútra Ja som nikdy nebol majorom polície. O čom to pán Lipšic rozpráva?“ Mikuláš Dzurinda

„Pre nás je neprijateľné, aby naši dôchodcovia hladovali. Sú na hranici smrti od hladu. SNS chce zvýšiť minimálne dôchodky o 100 eur, keď traktory budú padať, ale sa to uskutoční. „Čo títo barbari v nešťastnej vláde urobili, aby sa pripravili na hodinu, keď to padne? Eurozóna najneskôr do dvoch rokov skončí. Ten, kto čím skôr vystúpi, ten napácha menej škôd na občanoc. Zvolili sme si chudákov, blbcov a idiotov a riťolezov, ktorí nepozerajú na svoj národ, ale čo si myslí Angela Merkelová. Na to sa môžeme vykašľať. Musíme sa pozerať na slovenský štát a jeho ekonomiku.“ Ján Slota

„ To čo si z nás robia kokotov? Ako normálne z nás robia debilov, že my tomu nerozumieme? A nech sa netvári ľavá vláda, že ich sa to netýka, pretože tam je iná finančná skupina. Teraz na vlaku ide k občanom sa voziť za lístok a mávať z vlaku ľuďom. Ta čo je kokot alebo čo? To čo si z nás srandu robia? Však on nech ide vo vlaku a tamtí nech ťahajú rušeň, do piči, ručne. Treba ísť s lopatami ich stade vyhnať. Lebo oni sami nepôjdu.“ Nora Mojsejová

„Prvý týždeň bola sledovanosť spravodajstva stabilizovaná na úrovni 12-15%. Relácia „Zoči voči“ sa dostala do toho formátu ako bol naplánovaný a táto relácia má v sebe aj prvky show. Scénu považuje za perfektnú a moderátor podal podľa neho výkon, ktorý bol od neho očakávaný. Relácia „Večer pod lampou“ je zazmluvnená do volieb preto, lebo potom je iný dramaturgický plán s týmto slotom. Situácia sa pri tejto relácii vyvíjala zo dňa na deň, ale pôvodný plán s týmto slotom bol iný a rokovania sa tak naťahovali, že vznikol problém dohodnúť túto reláciu zo dňa na deň. RTVS má ambíciu rokovať a bude sa snažiť reláciu zachovať.“ Andrej Miklánek

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Niekdajšia lotyšská prezidenta Vaira Vike-Freibergová, ktorá je v súčasnosti predsedníčkou pracovnej skupiny Európskej komisie pre slobodu médií, vyzvala dnes Maďarsko na zmenu jeho kontroverzne vnímaného mediálneho zákona. Stalo sa tak po rokovaní tohto grémia v Bruseli. "Myslím si, že Maďarsko a jeho vedúci predstavitelia by urobili lepšie, ak by prehodnotili zákony a nariadenia, ktoré schválili, aby sa neocitli v rozpore s rôznymi základnými princípmi, ktoré boli medzinárodne prijaté v európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v európskych konceptoch slobody prejavu," citovala slová lotyšskej exprezidentky rakúska agentúra APA. Znepokojenie, ktoré je v prípade Maďarska na rozdiel od iných mimoriadne, súvisí podľa nej s mimoriadnou koncentráciou právomocí a zodpovedností v mediálnej rade. Zdá sa, že spomínané grémium má funkcie, ktoré sú v iných krajinách vykonávané oddelene. Mediálna rada, v ktorej má zastúpenie výlučne vládnuca strana premiéra Viktora Orbána, disponuje nielen právomocou vymenúvať šéfov rozhlasových staníc, ale aj udeľovať pokuty. Voči tým sa médiá prakticky ani nestihnú odvolať na súde, pretože ich daňové úrady okamžite vyberajú. "To sú potenciálne zdroje tlaku na médiá," kritizovala Vike-Freibergová. Podľa jej slov neobstojí argumentácia maďarskej vlády, že podobná úprava v mediálnej oblasti jestvuje vo všetkých ostatných krajinách Európskej únie. "Zdá sa, že celý balík vytvára pre médiá v Maďarsku viac reštrikcií, ako sme doteraz mohli registrovať kdekoľvek inde v Európe, konštatovala. Pracovná skupina, na čele ktorej stojí lotyšská exprezidentka, sa odvoláva na štúdiu odborného centra pre médiá a komunikáciu Stredoeurópskej univerzity v Budapešti, podľa ktorej maďarská strana v mnohých prípadoch nesprávne prezentuje situáciu v európskych krajinách. Iba v niekoľkých prípadoch boli argumenty maďarskej vlády správne, uviedla Vike-Freibergová a ilustrovala to na príklade právomoci francúzskeho prezidenta menujúceho šéfa verejnoprávnej televízie, čo však takisto označila za nie práve dobrý príklad pre Európu. Za neželateľnú označila aj situáciu v Taliansku, kde existuje extrémna koncentráciu súkromných elektronických médií v jedných rukách. "Nie sme súd a nie sme polícia," zdôraznila lotyšská exprezidentka a dodala, že pracovná skupina, ktorá dostala do Európskej komisie voľnosť, prichádza s nápadmi. Dostali sme priestor, aby sme Európanov vyzvali na zamyslenie sa nad týmito otázkami. Koncom roka by pracovná skupina mala predložiť správu, v ktorej bude informovať aj o poznatkoch o politickom vplyve a pôsobení ekonomických i vlastníckych faktorov na médiá, povedala Vike-Freibergová.

Copyright © TASR 2011

STV NEWS

STV NEWS

Programová služba Rozhlasu a televízie Slovenska Dvojka, sleduje aj najdôležitejšie udalosti v oblasti kultúry. Aktuálne prináša priamy prenos zo slávnostného koncertu Slovenskej filharmónie pri príležitosti otvorenia obnovenej Koncertnej siene v bratislavskej Redute. Po troch rokoch trvania rekonštrukcie bratislavskej Reduty si budú môcť diváci pozrieť koncert vo štvrtok 26. januára o 20:00 hod. na Dvojke. Pri príležitosti slávnostného otvorenia Koncertnej siene Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor a sólisti Simona Houda -Šaturová, Terézia Kružliaková, Ľudovít Ludha a Peter Mikuláš uvedú Symfóniu č. 9 d mol op. 125 Ludwiga van Beethovena pod taktovkou šéfdirigenta Slovenskej filharmónie Emmanuela Villauma. Budova Reduty slúži verejnosti od roku 1919. Po takmer 90-tich rokoch nepretržitej prevádzky prešla bratislavská dominanta obsiahlou rekonštrukciou interiérových aj exteriérov priestorov, aby ďalšie desaťročia slúžila svojim návštevníkom.

Anna Proletárka končí. Aktualizačný prvok

Anna Proletárka končí

Aktualizačný prvok

25.01.2012 -Klub 3 s nekompromisnou Annou Ghannamovou bol včera večer v rámci politicko-diskusného formátu číslom 1 na trhu Reláciu Klub 3 si včera na TA3 pozrelo viac ako 470 000 divákov. V kategórii 12+ dosiahla relácia podiel na trhu 7,9 %, čo ju včera umiestnilo ako najlepšiu politicko-diskusnú reláciu večera. V rámci kategórie Bratislava 18+ dosiahol včerajší Klub 3 podiel na trhu 10,4 %. Relácia zaujala 11,9 % divákov v kategórii vysokoškolákov a v kategórii manažérov ide o 12,3 %. Hosťami včerajšej relácie Klub 3 boli lídri mimoparlamentných strán Nora Mojsejová (Strana slobodné slovo), Anna Belousovová (Národ a spravodlivosť – naša strana), Ján Budaj (Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska) a Igor Matovič (OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti).

26.01.2012- „Chcem zachovať kredit televízie a nemyslím si, že jej vystúpenie bolo v súlade s našimi predstavami o vystúpení moderátora . Podstatou práce moderátora je pýtať sa, nastoľovať zrkadlo politikom a nie, aby moderátor v relácii prezentoval svoje súkromné politické a ekonomické názory." Michal Gučík

Vedenie spravodajskej televízie TA3 zvažuje výmenu na poste moderátora politickej talkshow Klub 3. Ten v súčasnosti zastáva Anna Ghannamová. "Nemám rád, keď sa selektujú či už národnosti, alebo akákoľvek iná príslušnosť, a tobôž nie podľa toho, kto pracuje na akom poste. Myslím si, že nie všetky reakcie našej moderátorky boli adekvátne v tomto smere," vysvetlil pre TASR riaditeľ televízie Michal Gučík s tým, že definitívne stanovisko zaujme televízia zrejme v piatok (27.1.). Publicistická relácia doteraz stihla odvysielať iba dva diely, no dosahovala nadpriemerné výsledky. Naposledy v utorok (24.1.) priniesla televízii v kategórii 12+ 7,9-percentný podiel na trhu, keď ju sledovalo približne 146.000 divákov. Niektorí z pozvaných hostí z mimoparlamentných strán však namietali údajnú zaujatosť moderátorky. Predsedníčka strany Národ a Spravodlivosť Anna Belousovová zaslala generálnemu riaditeľovi TA3 otvorený list. Ostro otázky Ghannamovej kritizovala vo svojom videu aj šéfka STRANY SLOBODNÉHO SLOVA Nora Mojsejová. "Ja som si počas relácie neuvedomoval, že by mala byť neobjektívna - zdalo sa mi, že si robí tú svoju robotu. Len na konci som si vlastne uvedomil, že som skoro nikdy nemal príležitosť dokončiť vetu, ktorú som začal," povedal na margo relácie líder hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Igor Matovič. "Ak politici nie sú spokojní s moderátormi, tak televízie majú byť na takých novinárov pyšné... Nikdy som nebola a nebudem moderátorkou, ktorá iba kladie otázky. Vždy som bola presvedčená, že novinár nie je len zrkadlom spoločnosti, ale aj jej spolutvorcom," reagovala v stanovisku pre médiá Ghannamová.

Copyright © TASR 2012

RTVS nie je dcéra MK SR a nikomu neskáče po hlave

RTVS nie je dcéra MK SR a

nikomu neskáče po hlave

Rozhlas a televízia Slovenska nesúhlasí s viacerými tvrdeniami režiséra Juraja Nvotu, publikovanými v článku denníka Sme „Nechceme čakať ďalší rok“ z 19. januára 2012. / Presnejšie : Juraj Nvota: Televízia si nechala naše peniaze, pozn. Celamko /.

Pán Nvota nehovorí pravdu, keď tvrdí, že minister kultúry Daniel Krajcer „ako otec myšlienky spojiť televíziu a rozhlas, si nechá od dcéry skákať po hlave. Televízia dostala od štátu desať miliónov eur určených aj na spoluprácu s nezávislými filmármi a mali sa z toho vyrobiť kinofilmy, televízne aj animované filmy. Riaditeľka Zemková však z tej sumy dala len minimum na dokumentárnu tvorbu a doplatila jeden film, ktorý schválil jej predchodca. Za zvyšné vyrábala programy, ktoré má vyrábať z vlastných peňazí. Samozrejme, tak opticky ušetrila. Od štátu RTVS na svoju tvorbu a chod dostáva ročne asi 70 miliónov eur. Neuzavrela ani jednu zmluvu pre slovenský film. Takto sa naša televízia stáva jedinou v Európe, ktorá sa nepodieľa na vzniku národnej kinematografie, hoci peniaze od daňových poplatníkov na to dostáva.“ RTVS nie je dcéra MK SR a nikomu neskáče po hlave. Zmluva so štátom na rok 2011 hovorí niečo iné ako pán Nvota – peniaze sú určené na 55 projektov vo vlastnej výrobe, 10 koprodukčných projektov, 1 viacročný projekt a viaceré investičné projekty. RTVS od štátu nedostáva 70 miliónov eur, ale v roku 2011 to bolo 10 miliónov eur na televíznu časť a 4 milióny na rozhlasovú. Takisto nie je pravda, že RTVS neuzavrela ani jednu zmluvu na slovenský film. Zo slovenských filmov je to Modrý tiger, Ovce.sk a 4 filmy vo vlastnej produkcii z cyklu Filmoviedky a z veľkých dokumentárnych filmov Konzervy času, Zamatoví teroristi, Až do mesta Aš, Nezvyčajné príbehy na slovenskom sídlisku, Najkrajšie tatranské štíty, Deti o deťoch, ...a já Katarína Kolníková, Celuloid country. Na film Konfident, ktorý pán Nvota režíroval, dala RTVS 318 tisíc eur. Ďalšie finančné prostriedky vyčlenila RTVS na film Lidice, pričom napr. Posledné deti z Aporveru a Tanec medzi črepinami sme umožnili prekvalifikovať a zaradiť do kinodistribúcie v roku 2012, podporili sme desiatky samostatných dokumentov a dokumentárnych seriálov slovenských tvorcov, ktoré odvysielame v roku 2012 a viacročný animovaný projekt pre deti Mimi a Líza. Takisto nie je pravda, že „televízni dramaturgovia už dlhší čas nedostávajú scenáre a externí scenáristi dostávajú cyklostylovanú odpoveď, že, žiaľ, ale že sa môžu so svojimi príbehmi o priazeň RTVS uchádzať aj o rok. Na rok 2012 je pripravených do záverečného rokovania o podmienkach realizácie niekoľko projektov slovenských tvorcov, či už vo forme koprodukcie so spoluúčasťou financovania prostredníctvom AF, resp. ďalších koprodukčných partnerov, ale aj vo forme vlastnej a objednávkovej výroby. V súčasnosti prebieha aj súbeh na námety, dokumenty a hraný seriál. Z vyše 300 doručených návrhov z externého prostredia sa RTVS predbežne rozhodla pre spoluprácu v 65 prípadoch. Ak by chcela realizovať všetky projekty, musela by mať rozpočet najmenej o 30 miliónov eur vyšší. O tom hovoria slušné odpovede na návrhy, ktoré nemôžeme realizovať. Pán Nvota v článku denníka Sme tvrdí: „V iných televíziách, samozrejme, dramaturgovia v spolupráci s ekonómami zostavujú výrobný plán. Európsky model je taký, že každý film musí byť financovaný z viacerých zdrojov. Preto bola vymyslená zmluva so štátom, v ktorej RTVS dostáva peniaze na financovanie slovenských scenárov, ktoré už dostali podporu z Audiovizuálneho fondu. Až potom sa film môže uchádzať o potrebnú zahraničnú podporu. Ťažko sa vonku vysvetľuje, prečo ponúkate spoluprácu inej televízii, keď vás vlastná odmietla.“ Rovnaký postup je aj v STV – výrobný plán je pripravený a realizuje sa. Zmluva so štátom vôbec nebola vymyslená ako lievik peňazí zo štátu do externého prostredia, ale ako kompenzácia nedostatočného financovania RTVS z úhrad. RTVS nie je doplnkový zdroj Audiovizuálneho fondu. Režisér Juraj Nvota v článku ďalej uvádza, že „minister môže s televíznou radou ešte na základe pochybení RTVS podpísanú zmluvu so štátom otvoriť a peniaze daňových poplatníkov ošetriť. Keď vstúpite do zahraničnej spolupráce, musíte si navzájom vyúčtovať každú hodinu práce, zdôvodniť každé euro, naplánovať každý krok. Veď toto by sme mohli robiť aj doma. Viem, že potom by sa peniaze ťažšie strácali.“ RTVS podpísala zmluvu s MK SR po viacnásobnom pripomienkovom konaní, po prerokovaní v Rade RTVS, a preto nevie, o akých pochybeniach pán Nvota hovorí. Rovnako ako v zahraničí, aj my vieme vyúčtovať každú hodinu práce a zdôvodniť každé euro. Problém s tým majú práve niektorí koprodukční partneri. V účtovníctve RTVS sa žiadne peniaze nestrácajú – ani ťažko, ani ľahko, nijako.

Ivanov koník ?

Ivanov koník?

Nerozumiem jazyku tvojho kmeňa

Nerozumiem jazyku tvojho kmeňa

TV Markíza v uplynulých dňoch odvysielala v hlavnej spravodajskej relácii lož, za ktorú sme žiadali ospravedlnenie a opravu, no TV Markíza na našu žiadosť dodnes nereagovala. V nedeľu 22.1.2012 v TV Markíza v relácii Televízne noviny v príspevku pani redaktorky B. Demešovej moderátor príspevok uviedol slovami: "...Podpredseda liberálov Jozef Kollár dnes v relácii Na telo vyhlásil, že SaS nepôjde do koalície s nikým, koho meno sa nachádza v materiáli Gorila. Momentálne túto podmienku nespĺňa kandidátka žiadnej strany, ktoré sú v parlamente." Výrok vyznačený tučným písmom nie je pravdivý, napriek tomu ho kompetentný člen vedenia spravodajskej redakcie schválil a pustil do vysielania. Realitou totiž je, že v parlamente sa nachádza aj jedna strana, ktorá nemá nič spoločné s kauzou Gorila, a tou je Slovenská národná strana. Prekvapuje nás, že sa môže nájsť v redakcii spravodajstva najsledovanejšej televízie osoba, ktorá túto skutočnosť neovláda. Našu žiadosť aj zdôvodnenie nájdete na: http://www.sns.sk/aktuality/sns-tv-markiza-vcera-odvysielala-nepravdi vu-informaciu-o-sns-poziadali-sme-o-opravu/ Vec sme preto dnes odovzdali na riešenie našim právnym zástupcom, ktorí TV Markíza ešte raz vyzvali ospravedlniť sa. Ak sa tak nestane do konca tohto týždňa, budeme chrániť meno SNS súdnou cestou.

Jana Benková, hovorkyňa SNS

Reakcia na Klub 3

Reakcia na Klub 3

A Dangerous Method

A Dangerous Method

Zomrel Nicol Williamson

Zomrel Nicol Williamson

Britský herec Nicol Williamson, ktorý stvárnil čarodejníka Merlina vo filme Excalibur (1981), podľahol vo veku 73 rokov rakovine pažeráka. Oznámil to dnes jeho syn Luke Williamson, ktorého mal herec s bývalou manželkou, herečkou Jill Townsendovou. Luke povedal, že otec zomrel 16. decembra v Amsterdame, kde žil vyše 20 rokov. Podľa Luka si otec neželal, aby sa okolo jeho smrti robil rozruch. Mladší návštevníci kín Nicola Williamsona zrejme poznajú z filmu Vyháňač diabla 3 (1990) a ako Merlina v Excalibure. Režisér John Boorman ho obsadil do filmu spoločne s jeho bývalou milenkou Helen Mirrenovou - na zdesenie oboch hercov. Williamson stvárnil desiatky filmových postáv, ale viac uznania si získal v divadelnej scéne. Dramatik John Osborne ho raz nazval "najväčším hercom po Marlonovi Brandovi". V roku 1966 bol nominovaný na divadelnú cenu Tony za svoju úlohu v Osborneovej hre Neprípustný dôkaz a v roku 1974 znova za výkon v Čechovovom Ujovi Váňovi. Britský denník Telegraph dnes informoval o úmrtí Nicola Williamsona pod titulkom "Zomrel v chudobe". Napísal, že jeho posledným filmom bol akčný fantasy horor Spawn (1997), odvtedy sa údajne venoval hudbe.

Copyright © TASR 2011

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Eritreu, Kórejskú ľudovodemokratickú republiku a Turkménsko považuje profesijná novinárska organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) za štáty, v ktorých to s dodržiavaním slobody tlače vyzerá najhoršie. V rebríčku 179 krajín a regiónov hodnotených za rok 2011 je Slovensko na 25. až 27. mieste spolu s Mali a Organizáciou východokaribských krajín. SR si tak polepšila, keď sa posunula z 35. priečky v hodnotení roka 2010. Spomedzi štátov Vyšehradskej štvorky je na tom v súčasnosti najlepšie ČR na 14. mieste, Poľsko je na 24. pozícii a Maďarsko štyridsiate. Najlepšia je situácia v oblasti slobody tlače v Európe, v čele rebríčka sú škandinávske krajiny Fínsko a Nórsko, pred Estónskom a Holandskom. Do prvej dvadsiatky krajín sa po prvý raz presadili vlani dva africké štáty, a to Kapverdy na deviatu a Namíbia na 20. priečku. Z porovnania údajov RSF s informáciami z predchádzajúcich rokov vyplýva, že vo viacerých štátoch sveta sa vlani podstatne zvýšil počet zadržaných, unesených novinárov, ako aj žurnalistov, ktorí museli čeliť fyzickému násiliu. Prejavy násilia sprevádzali pouličné boje v arabských štátoch, keď sa do hľadáčika úradov vo zvýšenej miere dostali aj blogeri a angažovaní novinári. Povstania v krajinách arabského sveta mali podľa názoru Reportérov bez hraníc veľmi odlišný vplyv na slobodu tlače v severnej Afrike a na Blízkom východe. Tunisko sa zlepšilo napríklad v rebríčku o 30 miest na 134. priečku, Bahrajn naproti tomu klesol až na 173. miesto tesne pred Čínu. Jedna z európskych veľmocí mediálneho sveta Nemecko si v podstate zachovalo postavenie. Po 17. mieste spred roka sa delí tentoraz s Cyprom a Jamajkou o 16. priečku, keď problémy predstavujú v spolkovej republike hlavne prístup k informáciám úradov a ochrana zdrojov a informátorov médií. USA zaznamenali zhoršenie postavenia, a to z 20. priečky v predchádzajúcom rebríčku až na 47. miesto, čo podľa Reportérov bez hraníc súvisí so snahou polície ovplyvniť spravodajstvo o aktivitách hnutia Obsaďte Wall Street.

Novú talkshow zakladateľa webovej stránky WikiLeaks Juliana Assangea bude vysielať ruská spravodajská televízia RT, prevádzkovaná štátnou tlačovou agentúrou RIA Novosti. Assange začiatkom týždňa oznámil, že v polovici marca plánuje odštartovať vlastnú televíznu talkshow, v ktorej sa bude hovoriť o podobe budúceho sveta. Neuviedol však, kto bude jeho program vysielať. Televízia RT v dnes zverejnenom vyhlásení oznámila, že Assangeovu show uvedie ona. Podľa nej pôjde o sériu desiatich interview s "kľúčovými politickými hráčmi, mysliteľmi a revolucionármi, ktorí podľa autorovho názoru budú utvárať politickú agendu zajtrajška". "Sme pyšní na to, že môžme uviesť nový projekt Juliana Assangea," vyhlásila šéfredaktorka RT Margarita Simonianová. "RT sústreďuje okolo seba ľudí s otvorenou mysľou, ktorí nepovažujú veci okolo seba za samozrejmé". Televízia, v minulosti známa pod názvom Russia Today, podľa vlastných štatistík oslovuje okolo 430 miliónov divákov z celého sveta, pričom často zaujíma kritický postoj k politike USA. Okrem ruštiny vysiela aj v angličtine, arabčine a španielčine. Podľa RT už Assange začal s nakrúcaním svojej show v sídle svojho priaznivca na anglickom vidieku, kde od decembra 2010 žije vo faktickom domácom väzení. Snaží sa pritom zabrániť svojmu vydaniu z Británie do Švédska, kde čelí obvineniam zo sexuálnych trestných činov. V Spojených štátoch mu okrem toho hrozia obvinenia v súvislosti so zverejňovaním utajených dokumentov.

Copyright © TASR 2011

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Novou viceprezidentkou Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc (ANRTS) sa stala generálna riaditeľka televízie Markíza Zuzana Ťapáková. Rozhodli o tom členovia asociácie 24. januára na kongrese. Dovtedy bol viceprezidentom Richard Flimel, ktorý však ukončil svoje pôsobenie v orgánoch spoločností tvoriacich TV JOJ. ANRTS prijala dvoch nových členov - BP Media, s.r.o., (Rádio YES) a INTERSONIC, spol. s r.o., (SUPRERADIO) a rozhodla o vstupe ANRTS do Creative Industry Forum (CIF). Účastníci kongresu tiež zvolili za členov Rady ANRTS Františka Borovského, predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa TV JOJ a JOJ PLUS a Michela Fleischmanna, prezidenta spoločnosti Lagardére Active ČR a SR, ktorý je tiež členom dozornej rady EUROPA 2, a.s. Rada bude teda pôsobiť v zložení Eva Babitzová (Rádio Expres), Zuzana Ťapáková (TV Markíza), Patrik Ziman (FUN Rádio), Juraj Spuchľák (Rádio LUMEN), Rastislav Lehotský (Rádio SiTy), Rudolf Podkrivacký (Rádio Frontinus), František Borovský (TV JOJ) a Michel Fleischmann (EUROPA 2). "Myslím si, že ANRTS je efektívna a akčná organizácia. Pôsobíme na slovenskom mediálnom trhu už dvadsiaty rok a myslím, že sa nám úspešne darí chrániť parametre a fungovanie duálneho systému elektronických médií na Slovensku. Našou hlavnou agendou je ochrana slobodného mediálneho priestoru a v neustále sa meniacich podmienkach nám agendy neubúda," povedala prezidentka ANRTS Eva Babitzová. Asociácia vznikla v decembri 1992 ako Asociácia nezávislých rozhlasových staníc na podporu duálneho vysielania na Slovensku. V roku 1997 po prijatí nových členov zmenila asociácia názov na ANRTS. V súčasnosti združuje 17 rozhlasových a tri televízne stanice.

Copyright © TASR 2011

VOĽBY NAŠE PREMILENÉ

VOĽBY NAŠE PREMILENÉ

Priebeh kampane k voľbám v televíznom a rozhlasovom vysielaní bude tradične sledovať Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR). Oslovovanie občanov kandidátmi je pritom popri bilbordoch najčastejšie práve cez televízie a rádiá. Kampaň k parlamentným voľbám - vysielanie politickej reklamy vo verejnoprávnych aj súkromných médiách, sa podľa zákona o voľbách do Národnej rady (NR) SR začne presne 21 dní pred začiatkom hlasovania, teda 18. februára. Všetky médiá - verejnoprávne aj súkromné, ktoré budú vysielať politickú reklamu, ju musia zreteľne oddeliť od ostatných relácií, vrátane reklamy, oznamom, že ide o platené vysielanie. Zároveň môže politická reklama v ich vysielaní zabrať spolu maximálne 10 hodín počas celej kampane. Každý politický subjekt môže dostať na svoju politickú reklamu najviac pol hodinu vysielacieho času. Vzhľadom na to, že politických subjektov uchádzajúcich sa o hlasy voličov v marcových predčasných voľbách do NR SR je 26, vychádza na jednu politickú stranu 23 minút. Za obsah reklamy zodpovedajú strany, ktoré si reklamu aj platia. Vysielatelia všetkým stranám musia zaručiť rovnaké podmienky nákupu vysielacieho času a rovnaké cenové a platobné podmienky. Verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS), teda Slovenský rozhlas aj Slovenská televízia musia zo zákona poskytnúť stranám okrem priestoru na politickú reklamu aj po desať hodín vysielacieho času na diskusné relácie. Ak chcú vysielatelia s licenciou vysielať v čase kampane (od 18. februára) predvolebné diskusie so zástupcami kandidujúcich strán, musí projekty diskusií vopred schváliť Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR). Ako uviedla hovorkyňa RVR Lucia Jelčová, ak rada dostane projekty predvolebných diskusií a špeciálnych relácií venovaných voľbám v rozhlase alebo televízii, mohla by sa im najbližšie venovať na zasadnutí 7. februára. Zatiaľ však RVR žiadny projekt nemá. Licenčná rada tiež bude v predvolebnom období monitorovať vybrané relácie slovenských televízií a rozhlasových staníc. Rada sa od začiatku vysielania volebných programov bude zaoberať sťažnosťami na vysielanie programov obsahujúcich volebné informácie. Pokiaľ sťažnosť nebude v jej kompetencii, postúpi ju Ústrednej volebnej komisii (ÚVK). ÚVK rieši spory týkajúce sa rovnosti rozdelenia a určenia času na vysielanie politickej reklamy alebo na účasť v diskusných reláciách. Licenčná rada zatiaľ dostala v súvislosti s marcovými predčasnými voľbami do Národnej rady SR len podnety na vysielanie sponzorských odkazov a komunikátov prezentujúcich kandidátov politickej strany 99 % - občiansky hlas, ktoré zatiaľ preveruje. Voči vysielateľom Markíza-Slovakia (televízia Markíza), MAC TV (televízia JOJ) a Radio, a.s. (Fun Radio) začala správne konania v súvislosti s podozrením na vysielanie politickej reklamy, ktorá je zakázaná. Zakázané sú relácie, ktoré by mohli ovplyvniť hlasovanie voličov. Výnimkou je bežné spravodajstvo, publicistika a taktiež politická reklama a predvolebné diskusie, ktoré podľa zákona musia poskytnúť všetkým stranám rovnaký priestor. V deň volieb až do konca hlasovania je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov. Inak informačné moratórium neplatí. Voľby do Národnej rady SR budú v sobotu 10. marca. O priazeň vyše štyroch miliónov voličov sa uchádza 26 politických subjektov.

© 2012, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Denník SME vždy „zaberie“

Denník SME vždy „zaberie“

Po zmenách, ktoré priniesli parlamentné voľby v júni 2010, došlo evidentne aj k zmene komunikácie najsilnejšej politickej strany Smer – SD. Volali po nej niektorí odborníci, ale predovšetkým médiá. Najmä tie printové sa sťažovali na kritiku svojej práce zo strany vtedajšieho predsedu vlády R. Fica. Podľa nich jej miera bola nevhodná a nezodpovedala funkcii, ktorú v tom čase zastával. Vyvrcholilo to tým, že denník SME sa priamo zapojil do predvolebnej kampane v prospech pravicového spektra našej politickej scény. A práve toto svoje profesionálne zlyhanie zadymil presviedčaním verejnosti, že vlastne išlo o dobrú vec, akúsi spoločenskú objednávku. Od začiatku tohto volebného obdobia sa vzťahy medzi stranou Smer-SD a denníkom SME začali postupne normalizovať, pričom obe strany deklarovali, že im ide o korektnosť, profesionalitu, teda o konštruktívnu spoluprácu. Strana SMER – SD odpovedá na otázky, R. Fico už niekoľkokrát poskytol denníku rozhovor a kritických tlačových správ ako je táto je minimum. Strana Smer-SD dokonca viackrát dokázala prehliadnuť aj niektoré „malé neférové kopance“, ktoré súvisia s pravicovou orientáciu denníka. To, čo ale predviedol denník SME v dnešnom vydaní (25.1.2012) presahuje hranice korektnosti, profesionality a konštruktívnej spolupráce. Článok pod názvom „Fico má na ústavnú väčšinu“ sa snaží štylisticky podpásovo a pomocou už osvedčených tzv. novinárskych skratiek navodiť u čitateľa pocit hrozby vzniku Orbánovského modelu na Slovensku, pričom realita je iná a každý kto pozorne číta vie, že sám Fico ústavnú väčšinu mať nemôže. Vrcholom všetkého je ale komentár Lukáša Filu, ktorý otvorene vyzýva na mobilizáciu proti Smeru –SD hanebným argumentom, že „gorila vyzerá ako strašná vec...“, ale, „... ústavná väčšina Smeru by vedela napáchať také zveriny, že by sa aj gorila čudovala.“ Autor teda chce prekryť pravicové „zveriny“ predpovedaním budúcnosti, pričom svoju úvahu prezentuje ako fakt. Voľte napriek „zverinám“ pravicu, lebo Fico. Tieto slová na stranách mienkotvorného denníka sú „zverinou“ a goriliu hlavu nasadzujú samotnému autorovi. Denník opäť neskrývane vstupuje do predvolebnej kampane. Jednoducho, ak je to potrebné, SME vždy zaberie.

Komunikačný odbor Smer-SD

Denník SME zavádza

Denník SME zavádza

V denníku SME, vydanom dňa 20. januára 2012, bol uverejnený článok Veroniky Folentovej a Adama Valčeka "Miklošov nákup kritizuje aj Radičová". Autori v ňom okrem iného tvrdia: Premiérke Ivete Radičovej chýba súťaž, ale aj analýza, či by sa softvér nedal kúpiť lacnejšie. Ak by štát zmluvu nepodpísal hneď, ako to navrhuje Mikloš, nebol by to podľa Úradu vlády problém". Nadpis článku, rovnako ako veta Premiérke Ivete Radičovej chýba súťaž, ale aj analýza, či by sa softvér nedal kúpiť lacnejšie, nie sú pravdivé. Predsedníčka vlády ani Úrad vlády sa pre denník SME ani pre iné médium zatiaľ k tejto téme nevyjadrovali. Autori článku čerpali informácie z medzirezortného pripomienkového konania, v rámci ktorého Odbor informatiky a elektronických služieb Úradu vlády SR pripomienkoval materiál. Len pripomíname, že výsledkom medzirezortného pripomienkovania má byť kompromisná zhoda všetkých rezortov na znení materiálu, o ktorom následne rokuje vláda. Automatické spájanie predsedníčky vlády SR s každou vecnou pripomienkou jednotlivých sekcií a odborov Úradu vlády SR je zavádzajúce a neprofesionálne. Neobstojí pritom ani argument, že ide o "novinársku skratku".