25. 6. 2019

MEDIA NEWS


MEDIA NEWS

Militantné hnutie Taliban zaútočí na afganských novinárov, pokiaľ neprestanú publikovať správy namierené proti nim, ktoré si podľa extrémistov platí vláda. V pondelkovom stanovisku militanti vyzvali rozhlasové a televízne stanice a ďalšie médiá, aby už nezverejňovali správy namierené proti Talibanu. Ak tak nespravia, militanti ich budú považovať za nepriateľov, pričom novinári a ďalší zamestnanci už nebudú v bezpečí.
Vláda v Kábule platí médiám za zverejnenie prosieb k verejnosti, aby úradom hlásili podozrivú činnosť militantov. Taliban útočil na zástupcov médií aj v minulosti, no teraz sa po prvý raz vyhráža v súvislosti so špecifickou požiadavkou, ktorou je zastavenie zverejňovania vládou platených oznamov.


Facebook je otvorený reguláciám, ktoré by vyriešili niektoré z vážnych problémov na internete. Povedal to viceprezident spoločnosti Facebook pre globálne záležitosti a komunikáciu a zároveň bývalý podpredseda britskej vlády Nick Clegg. Podľa jeho slov nie je na "súkromných spoločnostiach", aby rozhodovali o tom, ako rozlišovať medzi slobodou prejavu a verejným ubližovaním. Clegg pre spravodajskú stanicu BBC preto v pondelok uviedol, že spoločnosti ako Facebook "sa nevyhýbajú" vládnym zásahom, ale presadzujú "citlivý spôsob" riešenia problémov, akými sú kybernetická šikana či "fake news" (falošné správy).
Zákonodarcovia tlačia na internetové spoločnosti, aby rýchlejšie vymazávali urážlivý obsah a vo všeobecnosti spravili viac pre to, aby zastavili slovné ubližovanie na internete. Clegg tvrdí, že je na "demokratických politikoch v demokratickom svete", aby na to stanovili pravidlá.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.


Najväčšia sieť kín v Gruzínsku - Cavea - na znak solidarity s protestmi prebiehajúcimi v Tbilisi prestala premietať filmy s ruským dabingom. Informovala o tom v pondelok spravodajská stanica Deutsche Welle (DW).
V kinách tejto siete sa teraz premietajú filmy nazvučené v angličtine alebo gruzínčine. Filmy s ruským dabingom prestali byť v ponuke siete Cavea prakticky hneď po tom, ako v Tbilisi 20. júna vypukli masové demonštrácie.
Protestné zhromaždenia pred budovou gruzínskeho parlamentu sa začali 20. júna po vystúpení poslanca ruskej Štátnej dumy Sergeja Gavrilova, ktorý tam predsedal Medziparlamentnému zhromaždeniu pravoslávia (IAO) a v čase rusko-gruzínskej vojny v roku 2008 podporoval Abcházsko a Osetsko.
Demonštranti svoj protest využili aj na vyjadrenie nesúhlasu s vládou strany Gruzínsky sen, ktorá je opozíciou označovaná za proruskú.
V prvú noc demonštrácii polícia proti jej účastníkom zasiahla slzotvorným plynom, vodnými delami a streľbou gumenými projektilmi. Následne opozícia vyzvala občanov na ďalšie protivládne zhromaždenia.
V reakcii na vývoj a protiruské nálady v Gruzínsku ruský prezident Vladimir Putin vydal výnos, ktorým ruským leteckým spoločnostiam zakázal prepravu ruských občanov do Gruzínska. Toto opatrenia bude platiť od 8. júla.
Podľa ruského denníka Kommersant ruské letecké spoločnosti v dôsledku realizácie Putinovho výnosu prídu o tri miliardy rubľov (42 miliónov eur). Najmenej takúto sumu budú totiž musieť vrátiť svojim klientom, ktorí si už kúpili letenky do Gruzínska. Škodovať budú aj turisti, pretože cesta do Gruzínska s prestupmi ich vyjde oveľa drahšie.
Straty cestovných kancelárií budú nižšie, keďže až 90 percent ciest do Gruzínska si ruskí turisti organizujú individuálne.
Podľa Kommersantu sa veľkých strát obávajú aj gruzínski hotelieri, ktorí sa v uplynulých rokoch tešili z nárastu počtu ruských dovolenkárov.
Gruzínske diplomatické misie v súvislosti s Putinovým výnosom teraz na svojich webových stránkach aktívne pozývajú zahraničných hostí na dovolenku v Gruzínsku.
V súvislosti s podporou turistického ruchu spravodajský server www.apsny.ge (Gruzija Online) informoval, že na letiskách v Gruzínsku budú turistov opäť obdarúvať vínom. Úrad na podporu cestovného ruchu už vypísal výberové konanie na dodávateľa. Turisti by mali z Gruzínska odchádzať s fľašou červeného suchého vína z hrozna odrody Saperavi.


Copyright © TASR 2019

24. 6. 2019

Reklamná pauza,môžete sa...

Reklamná pauza,môžete sa...

ERGA v Bratislave prijala vyhlásenie k dezinformáciám

ERGA v Bratislave prijala 
vyhlásenie k dezinformáciám

Ochrana demokracie pred dezinformáciami, ich šírením a negatívnym dopadom, je jednou z aktuálnych celosvetových výziev v mediálnej oblasti. ERGA (The European Regulators Group for Audiovisual Media Services) je taktiež aktívne zapojená do boja proti dezinformáciám. Preto bola táto téma jednou z kľúčových, ktorej sa venovali vrcholní predstavitelia regulačných orgánov Európskej Únie na plenárnom zasadnutí ERGA, ktoré sa konalo na konci minulého týždňa v Bratislave.

Počas volieb do Európskeho parlamentu ERGA vykonávala monitorovaciu činnosť zameranú na dezinformácie na platformách Facebook, Google a Twitter v 16 krajinách EÚ, vrátane Slovenska. Diskusia na plenárnom zasadnutí sa sústredila na závery, ktoré poukázali na viaceré limitácie v prístupe platforiem počas volieb. Výsledkom monitorovania a následnej diskusie regulačných orgánov bolo prijatie vyhlásenia ERGA, ktoré poukazuje na to, že platformy dosiahli určitý pokrok, ale zároveň upozorňuje aj na pretrvávajúce nedostatky. Najväčším je nedostatočný prístup k adekvátnym a podrobným údajom potrebným na komplexné monitorovanie. Výsledky takisto ukazujú problémy súvisiace so zložitým užívateľským prístupom k archívom politickej reklamy, ktoré sa prevádzkovatelia platforiem zaviazali zriadiť, a prípady, kedy politická reklama nebola zreteľne označená. Výsledky činnosti sú zdôraznené aj v monitorovacej správe ERGA, ktorá bola takisto prijatá. Poskytuje prehľad zistení prevažne z oblasti politickej reklamy a reklamy na spoločensky významné témy, ktoré pri monitorovaní zistili národné regulačné orgány.
Predstavitelia regulačných orgánov sa na zasadnutí v Bratislave dohodli aj na reforme fungovania ERGA, ktorá má reflektovať najmä novelizáciu Smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Revidovaná smernica okrem iného zásadné posilňuje pozíciu ERGA ako poradného orgánu Európskej komisie pre oblasť audiovizuálnych médií. V tejto súvislosti bolo na plenárnom zasadnutí prijaté Vyhlásenie o účele ERGA, ktoré obsahuje a po prvýkrát definuje základné hodnoty, úlohy a princípy fungovania tohto poradného orgánu. ERGA si tiež stanovila tematické priority na najbližších päť rokov, medzi ktoré patria cezhraničná spolupráca, výmena cenných skúseností a vízia regulácie v mediálnej oblasti.

Význam ERGA nielen v oblasti boja proti dezinformáciám, ale aj v oblasti mediálnej gramotnosti a rodovej diverzity, vo svojom príhovore na plenárnom zasadnutí zdôraznila aj európska komisárka pre digitálnu spoločnosť, Mariya Gabriel. Vyzdvihla aj dôležitosť ERGA pri poskytovaní technickej odbornej expertízy Európskej komisii pri implementácii novej smernice.

Jedenáste plenárne zasadnutie vrcholných predstaviteľov regulačných orgánov, ktoré sa konalo minulý týždeň v Bratislave, viedol riaditeľ Rady pre vysielanie a retransmisiu, Ľuboš Kukliš, ktorý bol v júli 2018 zvolený za predsedu ERGA.

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

Návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov pre dôchodcov je nesystémový. V diskusii k návrhu zákona poslancov SNS to skonštatovala poslankyňa Renáta Kaščáková (SaS). Označila ho za populistický, kritizovala rušenie koncesií pre jednu skupinu obyvateľov. Jeden z predkladateľov Karol Farkašovský (SNS) argumentuje tým, že SNS chce zrušiť koncesionárske poplatky pre všetkých a toto je prvý krok.
Kaščáková kritizuje, že SNS nerieši výpadok týchto financií pre RTVS. Poukázala na to, že v minulosti SaS predložila komplexný návrh na zrušenie koncesií aj s prechodnými ustanoveniami a navrhovali opatrenia tak, aby výpadok financií neovplyvnil fungovanie RTVS. Kritizuje, že SNS tento ich návrh nepodporila, hoci tvrdia, že od začiatku presadzujú zrušenie koncesií a s vlastným návrhom prišli až tesne pred voľbami.
Farkašovský tvrdí, že nechcú zrušiť koncesie len pre dôchodcov, ale pre všetkých. Urobiť to však plánujú postupne. "Nejde o žiadne predvolebné zapáčenie sa, ide o systémový krok," skonštatoval s tým, že k prvému kroku pristúpili po dohode s koaličnými partnermi. "Cieľ zrušiť koncesie pre všetkých začíname ich zrušením pre najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľov," vysvetlil.
Koaličná strana SNS predložila na aktuálnu júnovú schôdzu parlamentu päť noviel zákonov, ktoré majú byť v prospech občanov. Navrhuje medzi nimi zrušenie koncesionárskych poplatkov pre seniorov. V daňovej oblasti chce SNS znížiť daň z príjmu právnických osôb na 15 percent, na desať percent má klesnúť aj daň z pridanej hodnoty na potraviny a pre printové médiá.
Zníženie DPH pre printové médiá odôvodňuje tým, že s príchodom digitálnych médií vzniklo nerovnoprávne postavenie hráčov v mediálnom prostredí. Nižšou daňou to chce strana napraviť



Copyright © TASR 2019

SLOVAKIA MEDIA NEWS

SLOVAKIA MEDIA NEWS

Metodika a závery znaleckého posudku predloženého právnikmi Mariana Kočnera nemôžu presne preukázať vek a autenticitu miliónových zmeniek, ktorých vyplatenia sa podnikateľ dožadoval na súde. Ako ďalej agentúru SITA informoval Peter Papanek z agentúry Neuropea, ktorá mediálne zastupuje spoločnosť Markíza Slovakia, konštatoval to expert na určovanie veku atramentu Valery Aginsky. Preskúmal a vyjadril sa k znaleckým posudkom znalca Goyoa Rodrígueza Grávalosa, ktoré predložili práve právni zástupcovia Mariana K. Podľa Aginského neexistuje žiadna akceptovaná metóda na meranie veku atramentu na papieri staršieho ako dva roky.

Vyplatenia miliónových zmeniek údajne vystavených v roku 2000 a splatných po 15 rokoch sa na súde dožadovala firma Správa a inkaso zmeniek podnikateľa Mariana K. Vyplatiť ich mali Pavol R. a spoločnosť Markíza Slovakia. Markíza počas súdnych konaní dlhodobo spochybňovala pravosť zmeniek a najmä tvrdenie, že boli podpísané v roku 2000. Na určenie veku zmeniek preto obe strany sporu vypracovávali znalecké posudky. Právnici Mariana K. v auguste 2018 argumentovali, že majú posudok, ktorý preukazuje, že podpisy na zmenkách sú z roku 2000. Podľa Markízy však daný posudok nepotvrdzuje, že zmenky boli podpísané v tom roku. "Jediným validným záverom je, že zmenky mali v júni 2018 viac ako 24 mesiacov, čo nikto nespochybňoval," povedal Papanek. Následne v apríli 2019 predložili právnici Mariana K. ďalší znalecký posudok znalca Goyoa Rodrígueza Grávalosa. Podľa Markízy však tento posudok aplikuje neoverenú a vedecky neuznanú metódu. "Pre údaje z metódy DATINK v Grávalosovej správe nie je k dispozícii žiadny overený vedecký základ. Nie je teda možné dospieť k záveru, že niektoré atramenty na sporných dokumentoch sú staršie ako päť rokov a iné staršie ako dva roky. Neexistuje ani žiadna akceptovaná metóda, ktorá umožňuje zmerať vek akejkoľvek vzorky atramentu, ktorý je starší ako dva roky," povedal v tejto súvislosti Aginsky.

Papanek pripomína, že aj v prípade druhého posudku zjavne ide o snahu právnych zástupcov obžalovaných Mariana K. a Pavla R. predkladať ďalšie a ďalšie účelové dôkazy, konkrétne tentokrát posudok vypracovaný metódou, o ktorej nikto nikdy nepočul, nie je overená a žiadne renomované pracovisko v odbore ju nepoužíva. "To zapadá do opakovaného postupu obžalovaných a ich právnych zástupcov, ktorí od začiatku sporu zabraňujú nezávislému posúdeniu sporných zmeniek a predkladajú jedine tie posudky, ktoré nechajú zhotoviť sami a vo svoj prospech. Nezávislé skúmanie sporných zmeniek zo strany orgánov činných v trestnom konaní pritom potvrdilo, že ide o podvod. Na záveroch nezávislej expertízy, ktorú zabezpečili, stojí aj obžaloba," dodal Papanek s tým, že Markíza pravosť týchto zmeniek spochybnila od začiatku sporu v júni 2016.

Marian K. spolu s bývalým ministrom a exriaditeľom TV Markíza Pavlom R. čelia obvineniu z obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov a zo zločinu marenia spravodlivosti. Konkétne je im kladené za vinu falšovanie zmeniek v hodnote skoro 70 miliónov eur. Pavol R. pred súdom začiatkom februára 2018 priznal podpis štyroch zmeniek s miliónovou hodnotou s tým, že ak by zmenky nepodpísal v roku 2000, "nebola by TV Markíza". Podľa Pavla R. je za celú situáciu zodpovedná jeho bývalá spoločníčka v Markíze Silvia Volzová, vinou ktorej sa televízia dostala do exekúcie. „Ja som len naprával veci, ktoré ona spôsobila," uviedol Pavol R. s tým, že v súvislosti s exekúciou voči televízii vznikla otázka, či tým nebude postihnutá aj vysielacia licencia. Podľa neho totiž hrozilo, že licencia ako nemajetkové právo prejde na spoločnosť Gamatex ako veriteľa, v dôsledku čoho by mohla byť licencia zrušená. Spôsob, ako tomu predísť, bol podľa Pavla R. kúpa spoločnosti Gamatex. Tá sa nakoniec udiala tak, že 80 miliónov korún bolo vyplatených ihneď a ďalších 500 miliónov malo byť vyplatených neskôr, po splnení stanovených podmienok. Podmienkami vyplatenia boli predĺženie vysielacej licencie na ďalšie obdobie, zvýšenie hodnoty televízie, ako aj zabezpečenie vlastníctva akcií jedným subjektom. „Podpis zmeniek nepoškodil Markízu, umožnil jej 17 rokov vysielať," povedal Pavol R. Markíza od začiatku súdnych sporov autenticitu zmeniek spochybňovala.

Pre kauzu zmeniek je Marian K. stíhaný väzobne. Pojednávanie v tejto kauze začne na Špecializovanom trestnom súde 22. júla.


©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.