Cinematik 2020

Cinematik 2020 

Medzinárodný filmový festival Cinematik Piešťany tento rok čaká jubilejný 15. ročník. Festival sa bude konať 10. až 15. septembra v prostredí siedmich vnútorných aj vonkajších priestorov v centre Piešťan. V jeho programe nebudú chýbať súťaže Meeting Point Europe a Cinematik.doc a tiež viaceré atraktívne premiéry.
Pätnásty ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik, ktorý sa uskutoční 10. až 15. septembra v Piešťanoch, otvorí druhý celovečerný film Ivana Ostrochovského Služobníci. Film mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Berlinale, slovenskí diváci ho budú môcť prvýkrát vidieť práve na Cinematiku.
Sekcia Čo dom dal sa zameria na kvalitné novinky a príjemné prekvapenia z domácej scény. Niektoré z nich budú môcť návštevníci vidieť vo svetovej premiére, ako napríklad psychologickú drámu Na prach režisérskej dvojice Anastasia Hoppanová a Samuel Vičan.
V slovenskej premiére uvidia návštevníci Cinematiku aj originálny dokument Králové videa Lukáša Bulavu, ktorý ich zavedie do čias, keď boli nové americké filmy ešte nedostupnejšie ako v čase pandémie - do 80. rokov 20. storočia, keď sa v socialistickom Československu diváci dychtiaci po kinohitoch zo západu museli často uspokojiť s mizerne skopírovanými videokazetami a amatérskym rýchlo-dabingom hŕstky nadšencov.
Ďalšou slovenskou premiérou v sekcii Čo dom dal je výpravná historická dráma Bohdana Slámu Krajina ve stínu, v ktorej si zahrali napríklad Zuzana Kronerová alebo Csongor Kassai.
V slovenskej premiére premietnu aj film Služobníci Ivana Ostrochovského. Hlavnými hrdinami čiernobielej drámy sú dvaja študenti bohosloveckej fakulty v totalitnom Československu, ktorí si musia vybrať medzi ľahšou cestou kolaborácie a lojalitou k vlastnej viere. Obsahom aj formou jedinečný film stihol mať svetovú premiéru ešte na februárovom Berlinale.
Súčasťou sekcie Čo dom dal je už tradične aj výber toho najlepšieho z tvorby študentov a študentiek Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Akadémie umení v Banskej Bystrici. A mladým tvorcom sa venuje aj medzinárodný workshop DOX IN VITRO organizovaný v spolupráci s CED Slovensko, ktorý je určený predovšetkým začínajúcim dokumentaristom. Ako po minulé roky, aj tentoraz prinesie dva dni nabité stretnutiami, prednáškami, konzultáciami a výmenou skúseností pod vedením európskych profesionálov z odvetví dokumentárnej réžie, scenáristiky, dramaturgie, strihu či produkcie.
Workshop sa uskutoční 8. a 9. septembra v piešťanskom Hoteli Park Avenue, záujemcovia o účasť sa môžu prihlásiť do 16., respektíve 30. augusta 2020 na stránke doxinvitro.eu (skorší termín platí pre účastníkov s vlastným projektom, neskorší pre ostatných). Slovenskí záujemcovia majú vstup na workshop DOX IN VITRO bezplatný.

©2020, Autorské práva S ITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Čína v utorok oznámila, že austrálsku novinárku Cheng Lei pracujúcu pre čínske štátne médiá zadržala z dôvodov "národnej bezpečnosti", informovala agentúra AFP.
Čínske úrady Cheng Lei zadržiavajú od polovice augusta. Táto novinárka sa narodila v Číne a pracovala ako moderátorka pre anglickojazyčnú čínsku televíziu CGTN.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien povedal, že úrady proti zadržanej novinárke prijali "povinné opatrenia" na základe podozrenia z "trestnej činnosti ohrozujúcej národnú bezpečnosť Číny".
Napätie medzi Canberrou a Pekingom sa v poslednej dobe zvýšilo, pripomína AFP.
Poslední dvaja austrálski novinári pôsobiaci v Číne sa v utorok vrátili do vlasti. Urobili tak na odporúčanie austrálskej vlády po tom, čo im čínske úrady zakázali vycestovať, kým ich nevypočuje polícia.
Čína takisto v utorok zahraničné médiá upozornila, že musia rešpektovať čínske zákony.
"Zahraniční novinári nemajú dôvod obávať sa, pokiaľ dodržiavajú zákon," povedal Čao Li-ťien.

Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v utorok slovne odsúdil karikatúry proroka Mohameda zverejnené vo francúzskom satirickom týždenníku Charlie Hebdo, informovala na svojej webovej stránke španielska agentúra EFE.
"Neodpustiteľný hriech francúzskeho časopisu urážajúci svätú osobnosť proroka opätovne ukázal nenávisť a nepriateľstvo politických a kultúrnych inštitúcií západného sveta voči islamu a moslimskému spoločenstvu," napísal Chameneí na Twitteri.
Ospravedlnenie niektorých francúzskych politikov, že ide o "slobodu prejavu" označil za neprijateľné, nesprávne a demagogické.
Irán minulý týždeň označil minulotýždňové číslo francúzskeho časopisu Charlie Hebdo, v ktorom sa opätovne objavila karikatúra islamského proroka Mohameda, za provokáciu.
Redakcia tohto satirického týždenníka sa v januári 2015 stala terčom útoku dvojice moslimských radikálov, ktorí zastrelili 12 ľudí.
Časopis opäť publikoval viacero karikatúr pri príležitosti začiatku súdneho procesu so 14 údajnými komplicmi útočníkov, ktorý sa začal v stredu 2. septembra.

Maltský minister spravodlivosti si vymenil stovky správ v aplikácii WhatsApp s mužom obvineným z prípravy vraždy novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej, napísala v utorok agentúra DPA s odvolaním sa na miestne médiá.
Denník Times of Malta vo svojom článku píše, že minister spravodlivosti Edward Zammit Lewis a podnikateľ Yorgen Fenech si vymenili približne 700 správ medzi januárom a októbrom 2019.
Fenecha v novembri 2019 zatkli a obvinili v súvislosti s vraždou Caruanovej Galiziovej.
Minister správy nepopiera. Pre Times of Malta uviedol, že s Fenechom prestal komunikovať "dlho pred tým", ako ho zatkli. Dodal, že s ním nemal nijaký obchodný vzťah. Zammit Lewis ešte v júli povedal, že s Fenechom "nemá nijaký vzťah", hoci ho osobne pozná.
"Je to malá krajina, každý pozná každého," bránil sa v júli.
Správy sa vyšetrovateľom podarilo získať z Fenechovho telefónu. Prokuratúra by ich ako dôkaz mala súdu predložiť v októbri.
Fenech takisto vyšetrovateľom povedal, že mal na WhatsAppe spoločnú skupinu s bývalým premiérom Josephom Muscatom a šéfom Muscatovej kancelárie Keithom Schembrim. Práve Schembri je podľa Fenecha skutočným objednávateľom novinárkinej vraždy. Muscat to podľa podnikateľa vedel a snažil sa zamiesť stopy. Obaja muži tieto obvinenia odmietajú.
Caruanová-Galiziová sa ako novinárka venovala korupcii v tamojšej vláde. V októbri 2017 bola zavraždená.

Európska komisia (EK) privítala v utorok rozhodnutie čínskej spoločnosti ByteDance aby sa TikTok - platforma sociálnych sietí na zdieľanie videí - pripojila ku Kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete.
Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders v tejto súvislosti uviedol, že podpísaním tohto kódexu platforma TikTok preukázala svoje pevné odhodlanie bojovať proti nezákonným nenávistným prejavom v on-line prostredí.
"Aby bola digitálna oblasť bezpečná pre všetkých, potrebuje EÚ intenzívnu spoluprácu s takýmito významnými aktérmi," odkázal Reynders v správe pre médiá.
Podľa jeho slov je TikTok už deviatym partnerom EÚ v rámci kódexu správania, ktorý bol zavedený v roku 2016. Pred TikTokom tento kódex už podpísali spoločnosti Facebook, Microsoft, Twitter, YouTube, Instagram, Snapchat, Dailymotion a Jeuxvideo.com.
Komisia v júni zverejnila výsledky piateho hodnotenia Kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete a skonštatovala, že výsledky jeho dodržiavania sú celkovo pozitívne, keďže veľké IT spoločnosti zhodnotia 90 percent označeného obsahu do 24 hodín a odstránia 71 percent obsahu, ktorý sa považuje za nezákonný nenávistný prejav.
Snahou EÚ je, aby mali všetky platformy na jednotnom trhu EÚ rovnaké povinnosti a aby sa miera ich zodpovednosti za bezpečnosť používateľov na internete odrazila aj v právnych predpisoch v duchu hesla "to, čo je nelegálne off-line, zostáva nelegálnym aj on-line".

Organizácia Spojených národov v utorok odsúdila útoky na novinárov a aktivistov v Pakistane. Zároveň vyzvala miestnu vládu, aby vyšetrila všetky súvisiace prípady násilností a zaistila ochranu ohrozených osôb, informovala agentúra AFP.
Násilie a hrozby voči ženám a príslušníkom náboženských menšín, ktorí v Pakistane vykonávajú novinársku a aktivistickú činnosť, sa podľa OSN zintenzívňujú.
OSN pripomenula prípad novinárky Šahíny Šahínovej, ktorú minulú sobotu zastrelili neznámi páchatelia v pakistanskej provincii Balúčistan. Spomenula tiež minuloročné vraždy štyroch pakistanských novinárov a blogerov.
"Vo väčšine prípadov neboli páchatelia týchto činov vyšetrovaní, stíhaní, ani voči nim nebola vyvodená zodpovednosť," uviedol hovorca úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCHR) Rupert Colville.
Dodal, že viaceré pakistanské novinárky minulý mesiac upozornili, že na sociálnych sieťach dochádza ku koordinovaným útokom na kritikov pakistanskej vlády. Obzvlášť znepokojujúce sú v tejto súvislosti obvinenia z rúhania, pretože "vystavujú takto obvinené osoby bezprostrednému riziku násilia".
OSN preto vyzvala pakistanskú vládu na zavedenie "rýchlych, konkrétnych postupov", ktoré zabezpečia ohrozeným novinárom a obhajcom ľudských práv ochranu. Očakáva tiež nezávislé vyšetrenie násilných činov a vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľom vrážd a iných foriem násilia.
UNHCHR ďalej vyzval Islamabad, aby jednoznačne odsúdil akékoľvek podnecovanie k násiliu voči náboženským menšinám, ako aj prípadné "využívanie zákonov o rúhaní na osobnú či politickú pomstu", dodal Colville.
Podľa tohtoročného Indexu slobody tlače vypracovaného medzinárodnou organizáciou Reportéri bez hraníc je Pakistan na 145. priečke spomedzi 180 krajín.
Katarská televízia al-Džazíra informovala, že od roku 1992 bolo v Pakistane zavraždených najmenej 61 novinárov.


Copyright © TASR 2020

Vyjadrenie predsedu ŠTS Pezinok JUDr. Jána Hrubalu

Vyjadrenie predsedu ŠTS Pezinok 

JUDr. Jána Hrubalu

Predsedníčka senátu JUDr. Ružena Sabová mi dňa 07.09.2020 oznámila, že „medializované informácie o hlasovaní sudcov o rozsudku, ktorý bol vyhlásený dňa 03.09.2020, sú nepravdivé“. Zároveň ma požiadala, aby som „zamedzil šíreniu nepravdivých správ zo súdneho spisu“. Zdôrazňujem, že výsledky hlasovania o rozsudku v trestných veciach sú zo zákona tajné. Špekulácie niektorých médií o tom, kto ako hlasoval, výrazne a bez opory v zákone zasahujú do osobného i profesijného života dotknutých sudcov. Žiadam preto médiá, aby sa zdržali ďalšieho šírenia ničím nepodložených tvrdení.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Saudskoarabský súd vyniesol konečný verdikt procese s ôsmimi osobami podozrivými zo zapojenia do vraždy saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího. Päť osôb dostalo 20-ročný trest väzenia a ďalší traja boli odsúdení na odňatie slobody od siedmich do desiatich rokov. Informovala o tom v pondelok saudskoarabská tlačová agentúra SPA.
Trestný súd v Rijáde v pondelok odsúdil na maximálny trest 20 rokov vo väzbe päť osôb. Jedna osoba dostala desaťročný trest väzenia a dve sedemročný trest.
Súdny proces výrazne kritizovali ľudskoprávne organizácie a nezávislý vyšetrovateľ z OSN, ktorý uviedol, že za vinných neboli uznaní nijakí vysokí predstavitelia Rijádu, ako ani objednávatelia vraždy, píše agentúra AP. Pochybnosti o nezávislosti boli vyslovené i na adresu tamojšieho súdu.
Verdikt rijádskeho súdu je konečný, uviedla miestna prokuratúra.
Chášukdžího vražda, ku ktorej došlo 2. októbra 2018 v budove saudskoarabského konzulátu v Istanbule, keď si tam prišiel prevziať dokumenty potrebné na ich sobáš, vyvolala pobúrenie po celom svete a veľmi poškodila povesť saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána.

Snúbenica zavraždeného saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího označila pondelkový konečný verdikt súdu v procese s ôsmimi osobami podozrivými zo zapojenia do tohto trestného činu za "frašku". Informovala o tom v pondelok agentúra AP.
"Rozsudok vynesený dnes v Saudskej Arábii je opäť úplným výsmechom spravodlivosti," uviedla Hatice Cengizová vo vyhlásení zverejnenom na Twitteri a dodala, že "medzinárodné spoločenstvo túto frašku neprijme".
Saudskoarabský súd v pondelok zrušil päť rozsudkov smrti nad osobami podozrivými zo zapojenia do vraždy Chášukdžího a vyniesol konečný verdikt, na základe ktorého päť osôb dostalo 20-ročný trest väzenia, jedna osoba dostala desaťročný trest väzenia a dve sedemročný trest.
Verdikt rijádskeho súdu je konečný, uviedla miestna prokuratúra. V znení rozsudku nebola uvedená totožnosť žiadneho z odsúdených.
V rámci neverejného súdneho procesu vyniesli pôvodne vlani v decembri v prípade piatich obžalovaných rozsudky smrti, ktoré však v konečnom verdikte zrušené a nahradené väzenskými trestami. Stalo sa tak na základe oficiálneho odpustenia zo strany rodiny zavraždeného novinára.
Súdny proces výrazne kritizovali ľudskoprávne organizácie a nezávislý vyšetrovateľ z OSN, ktorý uviedol, že za vinných neboli uznaní nijakí vysokí predstavitelia Rijádu, ako ani objednávatelia vraždy. Pochybnosti o nezávislosti boli vyslovené i na adresu tamojšieho súdu.
Chášukdžího brutálna vražda, ku ktorej došlo 2. októbra 2018 v budove saudskoarabského konzulátu v Istanbule, keď si tam prišiel prevziať dokumenty potrebné na ich sobáš, vyvolala pobúrenie po celom svete a veľmi poškodila povesť saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána. Práve jemu totiž mnohí pripisujú zodpovednosť za Chášukdžího vraždu, čo však princ rázne popiera.

Nový riaditeľ britskej stanice BBC údajne zvažuje nahradenie koncesionárskych poplatkov novým systémom. Medzi návrhmi je údajne aj dvojúrovňový systém: diváci by si v rámci neho mohli vybrať, či chcú platiť zníženú sadzbu za základné programy, alebo si priplatiť za rozšírený programový balík. Hovorca BBC však existenciu takéhoto plánu poprel.
Informovala o tom v pondelok Európska aliancia tlačových agentúr (EANA) s odvolaním sa na správy britskej tlače.
Financovanie BBC je jedným z prvých problémov, ktorým čelí nový riaditeľ stanice Tim Davie. Vedenie stanice v súčasnosti údajne uvažuje nad nahradením klasického koncesionárskeho poplatku novou osobitnou daňou z príjmu, založenou na švédskom modeli financovania verejnoprávneho vysielania, píše britský denník The Guardian s odvolaním sa na dvoch vysokých predstaviteľov BBC.
Vo Švédsku má táto daň u väčšiny ľudí horný limit v prepočte 125 eur, pričom závisí od výšky príjmu, informuje denník The Daily Mail. Tento švédsky model by v Británii mohol výrazne znížiť počet neplatičov a zaručiť tak spoločnosti BBC istejší príjem.
Súčasný model financovania, garantovaný kráľovskou listinou, má platiť až do roku 2027. V spoločnosti sa údajne neoficiálne hovorí o tom, že riaditeľ Davie by mohol od súčasného modelu odstúpiť aj skôr výmenou za nový, stabilnejší model financovania.
Hovorca BBC však medializované správy o úvahách týkajúcich sa dvojúrovňového systému poprel. "Sme z tejto správy prekvapení, pretože my žiaden dvojúrovňový systém neplánujeme. Koncesionársky poplatok naďalej zabezpečuje to, aby bola BBC nezávislou, univerzálnou vysielacou spoločnosťou, ktorá slúži všetkým," zdôraznil hovorca.
EANA, ktorej členom je aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv.

Bieloruské ministerstvo informácií zaslalo spravodajskému portálu TUT.by písomné varovanie "za šírenie nepravdivých informácií, ktoré by mohli poškodiť štátne alebo verejné záujmy". Podľa spravodajského portálu Belaruspartisan.by si takto ministerstvo "pripravuje pôdu pre zablokovanie prístupu k serveru TUT.by".
TUT.by je nezávislý internetový portál, ktorý patrí k piatim najobľúbenejším v Bielorusku a je najpopulárnejším spravodajským webovým portálom v tejto krajine. V situácii, keď sa v Bielorusku odohrávajú protesty proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, sa tento portál stal významným zdrojom informácií.
Ako spresnil Belaruspartisan.by, ide o článok, ktorý portál TUT.by zverejnil 25. augusta pod názvom "Štátny kontrolný výbor (KGK) bude môcť vyplácať veľké bonusy zamestnancom, ktorí sa angažujú vo významných prípadoch".
Autor sa v ňom dopustil neúmyselnej chyby, keď neuviedol správnu výšku bonusov, ktorými bude vedenie KGK a orgánov finančného vyšetrovania odmeňovať zamestnancov, ktorí sa aktívne podieľali na identifikácii, odhaľovaní, zneškodňovaní a zadržiavaní osôb páchajúcich závažné trestné činy".
Chybu v texte síce redakcia opravila hneď, ako na ňu bola upozornená. Napriek tomu spravodajský portál dostal písomné varovanie od ministerstva informácií.
Podľa zákona o masmédiách môže príslušný orgán na tri mesiace pozastaviť vydávanie denníka alebo činnosť média, ak redakcia neodstráni chybu, ktorá bola dôvodom vydania písomného varovania, alebo ak jej odstránenie neoznámi ministerstvu informácií. Redakcia TUT.by tak v tomto prípade musí urobiť do 9. septembra.
V súlade s bieloruským zákonom o masmédiách môže byť prístup k online vydaniu obmedzený, ak sú vlastníkovi online média vydané dve alebo viac písomných varovaní v priebehu jedného roka.
Predchádzajúce varovanie dostal portál TUT.by pred mesiacom - 7. augusta. 

Odvolací súd v Belehrade zrušil rozsudky voči štyrom bývalým príslušníkom tajnej služby odsúdeným za vraždu renomovaného novinára Slavka Čuruviju v roku 1999, ktorý bol hlasným kritikom niekdajšieho lídra Slobodana Miloševiča, a nariadil nový proces. Informovali o tom v pondelok internetové portály danas.rs a balkaninsight.com.
Podľa odvolacieho súdu, ktorý rozhodol už 15. júla, bol rozsudok Vyššieho súdu v Belehrade vynesený v apríli 2019 zrušený "z dôvodu závažného porušenia ustanovení trestného poriadku".
Súd totiž doplnil do spisu obžaloby body, ktoré pôvodne neobsahoval. Obžalovaní tak boli uznaní za vinných na základe obvinení, ktoré neboli predmetom dokazovania.
Čuruvija bol podľa rozsudku zabitý "na príkaz neznámej osoby". Tým sa však zmenil popis skutkového stavu trestného činu, ktorý bol uvedený v obžalobe.
Najtvrdší, 30-ročný trest, dostali bývalý šéf tajnej polície Radomir Markovič a Milan Radonjič, ktorý viedol belehradskú pobočku tajnej služby. Dvadsať rokov väzenia dostali ďalší dvaja agenti tajnej služby Ratko Romič a Miroslav Kurak.
Čuruviju zastrelili pred jeho bydliskom v centre Belehradu 11. apríla 1999 v čase, keď NATO bombardovalo Srbsko s cieľom zastaviť jeho ťaženie voči etnickým Albáncom v Kosove. Čuruvija bol šéfredaktorom a majiteľom denníka Dnevni Telegraf a časopisu Evropljanin, ktoré boli dvoma hlavnými nezávislými periodikami v Srbsku. Jeho rodina obviňovala Miloševiča, že osobne nariadil túto vraždu.

Poslední dvaja austrálski novinári pôsobiaci v Číne v utorok vrátili do vlasti. Urobili tak na odporúčanie austrálskej vlády po tom, čo im čínske úrady zakázali vycestovať, kým ich nevypočuje polícia. Uviedla to austrálsku televízia ABC News.
Znamená to, že po prvýkrát od 70. rokov 20. storočia sa v Číne nenachádzajú akreditovaní austrálski novinári.
Novinárov Billa Birtlesa, šéfa pobočky ABC News v Pekingu, a Michaela Smitha, redaktora novín Australian Financial Review, navštívili minulý týždeň u nich doma policajti a žiadali, aby zodpovedali otázky týkajúce sa austrálskej novinárky narodenej v Číne Cheng Lei, ktorá pracovala ako moderátorka pre anglickojazyčnú čínsku televíziu CGTN.
Redaktorku zadržali minulý týždeň bez udania dôvodu. Oficiálne však nie je obžalovaná ani väznená, no nachádza sa "pod dohľadom na určenom mieste". Podľa ABC News ide o formu väzby, počas ktorej môže byť podozrivá osoba až šesť mesiacov zadržiavaná a bez prístupu k právnej pomoci.
Birtles sa pred odchodom ukrýval niekoľko dní na veľvyslanectve v Pekingu, Smith zasa na konzuláte v Šanghaji.
"To, že som musel odísť za takých okolností, je veľkým sklamaním, ale odľahlo mi, že som opäť v skutočne právnom štáte," povedal Birtles po prílete do Austrálie.
Čínska polícia sa vyjadrila, že novinára ABC chcela vypočúvať v prípade týkajúcom sa "národnej bezpečnosti". Neskôr sa síce podrobil výsluchu, ale v prítomnosti austrálskych diplomatov a zákaz vycestovania mu bol zrušený.
Vzťahy medzi Austráliou a jej najvýznamnejším obchodným partnerom Čínou sú v súčasnosti napäté, najmä odvtedy, čo vláda v Canberre požiadala o nezávislé medzinárodné vyšetrovanie vzniku pandémie koronavírusu v Číne. Austrália tiež vylúčila čínsku firmu Huawei z budovania kritickej infraštruktúry.

Spojené štáty v utorok obvinili Čínu zo zastrašovania zahraničných novinárov. Stalo sa tak po tom, ako Peking odmietol obnoviť akreditáciu viacerým zamestnancom amerických mediálnych organizácií, informovala agentúra AFP.
Čína sa "vyhráža, obťažuje a vyhosťuje amerických a iných zahraničných novinárov už niekoľko desaťročí", píše vo vyhlásení amerického rezortu diplomacie jeho hovorkyňa Morgan Ortagusová.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí nedávno informovalo americké veľvyslanectvo v Pekingu o tom, že odmietne obnoviť novinárske akreditácie viacerým reportérom a neschváli žiadosti o udelenie víz pre tých novinárov, ktorí boli tento rok už vyhostení.
Klub zahraničných korešpondentov v Číne (FCCC) so sídlom v Pekingu v pondelok potvrdil, že najmenej piatim americkým novinárov zo štyroch inštitúcií - vrátane denníka The Wall Street Journal, spravodajskej stanice CNN a spoločnosti Bloomberg - boli zamietnuté nové novinárske preukazy.
Čína v prvej polovici tohto roka už vylúčila najmenej 17 zahraničných novinárov. Očakáva sa, že budú nasledovať ďalší, píše AFP.
Podľa Pekingu je tento krok odpoveďou na opatrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý obmedzil vízové povolenia pre čínskych novinárov v USA na maximálnu dobu 90 dní.
Vzájomné obmedzenia práce zahraničných novinárov sú následkom naštrbených čínsko-amerických vzťahov. Trump Peking obviňuje z podcenenia koronavírusovej pandémie, Pekingu sa zas nepáči, že USA nechcú akceptovať Hongkong ako právoplatné čínske územie.

Copyright © TASR 2020

Diskusná relácia RTVS Do kríža prejde viacerými zmenami

Diskusná relácia RTVS Do kríža 

prejde viacerými zmenami

 Do kríža sa na obrazovky RTVS vráti bez moderátora Štefana Chrappu, ktorý sa z relácie rozhodol odísť kvôli pracovnej vyťaženosti v iných projektoch. "Musel som si určiť priority. Všetko je otázkou zmyslu. Po dlhom zvažovaní som sa rozhodol vzdať spolumoderovania relácie Do kríža s Jarom Daniškom," vyjadril sa Štefan Chrappa, ktorý sa venuje, okrem moderovania v rozhlase, aj písaniu a hudbe.

Napriek odchodu Štefana Chrappu relácia pokračuje ďalej a moderátorom naďalej zostáva Jaroslav Daniška. „Štefan Chrappa bude v relácii chýbať. Chcel by som sa mu v prvom rade poďakovať, pre reláciu urobil veľa. Je to vždy veselý bodrý chlap a som rád, že budeme ďalej spolupracovať spolu s Jurajom Šústom pri relácii Reflektor na rádiu Devín,“ povedal Daniška.

Kvôli odchodu jedného z moderátorov sa relácia preformátuje na zloženie, kde budú vystupovať traja hostia.

V tíme tvorcov zároveň došlo k ešte jednej zmene. Vzhľadom na to, že doterajší režisér relácie Anton Šulík sa stal programovým riaditeľom RTVS, novým režisérom Do kríža bude Slavomír Zrebný.

Už tento štvrtok bude témou relácie rozsudok v procese s Mariánom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou, o ktorom budú diskutovať hostia Ján Hrubala, predseda Špecializovaného súdu, Vladimír Palko, bývalý minister vnútra a Dag Daniš, komentátor spravodajského portálu Aktuality.sk.

Zomrela Christiane Eda-Pierreová

Zomrela Christiane Eda-Pierreová

Vo veku 88 rokov zomrela francúzska sopranistka Christiane Eda-Pierreová. Bola prvou francúzskou speváčkou tmavej pleti, ktorá sa presadila na medzinárodnej opernej scéne a ktorá stvárnila širokú škálu rolí - od barokovej po súčasnú tvorbu.
Ako informovala agentúra AFP, Christiane Eda-Pierreová zomrela v nedeľu vo svojom dome v meste Deux-Sevres na západe Francúzska.
Narodila sa v roku 1932 na ostrove Martinik v karibskej oblasti. Umeniu sa venovala od útleho detstva - hre na klavír ju učila jej matka. Mnoho operných árií spoznala vďaka svojmu starému otcovi, ktorý bol milovníkom tohto žánru umenia. Jej teta Paulette Nardalová, spisovateľka a novinárka, bola prvou študentkou tmavej pleti na parížskej Sorbonne.
Po príchode do Paríža koncom 50. rokov sa Eda-Pierreová venovala štúdiu klavíra, neskôr - vďaka pomoci švajčiarskeho barytonistu Charla Panzeru študovala spev na prestížnej hudobnej škole Conservatoire de Paris, kde neskôr pôsobila aj ako pedagogička.
Debutovala v opere v Nice, kde spievala v opere Georgea Bizeta Lovci perál. Účinkovanie v Nice jej prinieslo rad veľkých rolí nielen v Paríži - vrátane prestížneho domu Opera Garnier -, ale aj v Londýne, New Yorku či Viedni.
Vrcholom jej kariéry bolo účinkovanie v Hoffmannových poviedkach od Jacqua Offenbacha, a to v réžii Patricea Chéreaua.
Skúsenosti s vystupovaním na prestížnych pódiách urobili z Eda-Pierreovej neúnavnú propagátorku umelcov tmavej pleti vo všetkých oblastiach. "Povedala by, že čím častejšie budú na pódiu, tým to bude normálnejšie," uviedla autorka jej biografie Catherine Marcelinová pre AFP.

Copyright © TASR 2020

NIET NAD KONTEXTOVÚ REKLAMU!

NIET NAD KONTEXTOVÚ REKLAMU!

Stanovisko poslanca NR SR M. Čepčeka

Stanovisko poslanca NR SR M. Čepčeka

Po predložení návrhu zákona zvyšujúceho ochranu ľudského života pred bezdôvodným usmrtením pred som sa ako predkladateľ stal v uplynulých dňoch terčom viacerých nepravdivých obvinení a mediálnych útokov. Kandidoval som za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti a chcem aj v parlamentnej lavici zostať obyčajným človekom, ktorému iní obyčajní ľudia dali dôveru a zverili mandát, aby podľa ústavy a zákonov, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia pracoval pre ich dobro. Ctím si ústavu, základný zákon štátu.
Som presvedčený, že svojím legislatívnym návrhom som neporušil ani koaličnú zmluvu. Moje prolife názory sú verejne známe a boli známe aj pred voľbami. Odrážajú sa aj v mojich hlasovaniach, za ktoré som tiež nespravodlivo napádaný. V posledných dňoch sa poskladalo toľko nových závažných informácií a iniciatív, že okamžité predloženie zákonnej ochrany detí pred zabitím sa ukázalo nevyhnutným. Pomoc matkám musí ísť ruka v ruke s ochranou nenarodených detí. Nie je pravdou, že som nekomunikoval s koaličnými stranami, ako to tvrdil denník SME. Ako prvé som splnil práve náležitosti vyplývajúce z Koaličnej zmluvy, ktorú som po zvolení v dobrej viere podpísal. Podľa čl. II, bod 8 Koaličnej zmluvy "V prípade zákonov zvyšujúcich ochranu života, predkladaných koaličným poslancom alebo poslancami sa schválenie koaličnou radou nevyžaduje, no budú vopred predložené na prerokovanie Koaličnej rade. Koaliční partneri sa zároveň zaväzujú, že zlepšia legislatívu v oblasti majetkových práv pre osoby žijúce v spoločnej domácnosti." A to som riadne predložil pred podaním návrhu zákona: písomnou formou známym členom Koaličnej rady, teda predsedom všetkých koaličných strán. Stačí sa ich opýtať. Po vyše týždni nikto z nich neodpovedal ...
Vo viacerých článkoch mi je podsúvané, akoby moja podpora pri niektorých hlasovaniach o návrhoch opozície hovorila o tom, že chcem opustiť poslanecký klub OĽaNO. Hlasovanie za rozumné návrhy opozície (mimochodom naposledy spolu so 16 mojimi kolegami z nášho poslaneckého klubu), je prejavom normálne fungujúcej parlamentnej demokracie a kultúry. Viacerí poprední politici práve takýto postoj sľubovali pred voľbami. Som poslancom hnutia OĽaNO, poslancom vládnej koalície a nikam neodchádzam. S predsedom poslaneckého klubu som osobne hovoril v stredu počas prestávky mimoriadnej schôdze parlamentu a vysvetlil som mu svoje pohnútky, pre ktoré som podal tento návrh zákona. Dohodli sme sa, že v priebehu septembra, pravdepodobne pred riadnou schôdzou, zvolá klub, na ktorom sa budem obhajovať. Môj návrh zákona vychádza z rozhovorov s mnohými – aj neveriacimi - kolegami, ktorí chceli obmedziť barbarské zabíjanie nenarodených detí, ale nedokázali hlasovať s opozíciou. Zrejme ako súčasť stratégie "rozdeľuj a panuj" sa liberálne médiá snažia nálepkovať iniciatívy na ochranu nenarodených detí ako spájanie sa s opozíciou. Odmietam to, tu ide o životy bezbranných detí!
Na stránkach denníka SME bola uverejnená lživá informácia o mojom návrhu ako "okopírovanom od ĽSNS". Napriek môjmu opakovanému upozorneniu denník SME túto nepravdivú informáciu uverejnil a preto som nútený podniknúť adekvátne právne kroky na ochranu. Proti tomuto nepravdivému obvineniu sa dôrazne ohradzujem. Na rozdiel od opozičného zákona odmietnutého v júni tohto roka som navrhol napríklad aj zlepšiť ochranu matiek pred nátlakom, zvýšiť ochranu pred "omylmi", ktoré môžu stáť dieťa život tým, že sa matke dáva istota dvoch lekárskych správ, ktoré potvrdia poškodenie dieťaťa. Návrh aj v paragrafoch, v ktorých sa chránia deti pred bezdôvodným potratom, stanovuje výnimky, používa inú legislatívnu techniku. Návrh zákona je preto iný a ochranu života rieši iným spôsobom, ako odmietnutý opozičný návrh. Zároveň teda nie je pravdivé ani tvrdenie kolegyne, že ide o úplný zákaz interrupcií a absolútne obmedzenie práv ženy – ostáva o.i. možnosť ukončenia násilného tehotenstva, alebo ohrozujúceho život ženy.

RTVS si pripomenie českého režiséra Jiřího Menzla

RTVS si pripomenie českého 

režiséra Jiřího Menzla

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) si pripomenie osobnosť českého oscarového režiséra Jiřího Menzla vo filme Tlmočník dnes večer o 21:40 na Dvojke. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa RTVS Andrea Pivarčiová.

Jiří Menzel sa narodil 23. februára 1938. Patrí k najvýraznejším predstaviteľom českej novej vlny. Bol režisérom, hercom a spisovateľom. Jeho prvý celovečerný film - adaptácia novely Ostře sledované vlaky Bohumila Hrabala, získal v roku 1968 Oscara pre najlepší cudzojazyčný film.

RTVS prináša premiérové časti obľúbených diskusných relácií

RTVS prináša premiérové časti

 obľúbených diskusných relácií

“Som hrdý, že RTVS prináša na Dvojke pravidelné diskusné relácie, v ktorých sa vytvára priestor pre široké spektrum názorov a tém. Som mimoriadne rád, že tieto diskusné relácie obohacujú našu pestrú programovú televíznu ponuku,” vyjadril sa generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník.

Od pondelka 7. septembra o 21:55 h. sa môžu diváci tešiť na premiérové časti diskusnej relácie o histórii SK Dejiny s moderátorom Ľubomírom Bajaníkom.

V utorok bude neskorý večer patriť premiérovým dielom diskusnej relácie Večera s Havranom s moderátorom Michalom Havranom. Prvú časť si diváci môžu pozrieť už 8. septembra o 22:10 h.

Stredajší večer bude venovaný diskusnej relácii Do kríža, premiérový diel je naplánovaný na 9. septembra o 21:55 h.

Štvrtkové večery zaujmú novými časťami obľúbenej talkšou o vede Experiment s moderátorom Gregorom Marešom. Na experimentovanie sa diváci RTVS môžu tešiť od 10. septembra o 21:35 h.

Od 25. septembra sa na obrazovky vráti v premiére obľúbená talkšou Trochu inak s Adelou, v ktorej moderátorka Adela Vinczeová opäť privíta zaujímavých hostí, medzi inými napríklad Jaroslava Dušeka, Dominiku Kavaschovú, Borisa Valábika, Magnusa MacFarlane-Barrowa a rôznych iných. Premiérová časť bude odvysielaná 25. septembra o 22:20 h.

Sobotný večer, takisto v premiérových častiach, je vyhradený pre talkšou Aleny Heribanovej Anjeli strážni. 5. septembra o 20:10 h. sa diváci môžu tešiť na Anjelov strážnych s Ivetou Radičovou.

Zomrel Jiří Menzel

Zomrel Jiří Menzel

Režisér Jiří Menzel († 82), držiteľ Oscara za Ostro sledované vlaky, v sobotu zomrel. Na facebooku to dojemnými slovami oznámila jeho manželka Olga Menzelová (42) v nedeľu krátko po pol jedenástej večer.
Jiří Menzel sa významne zapísal nielen do českej kinematografie, ale aj do tej svetovej. S filmom Ostro sledované vlaky získal Oscara za Najlepší cudzojazyčný film. Ďalšie jeho režijné počiny sa však vryli do pamäti najmä českých divákov. Režíroval napríklad Postřižiny, Slavnosti snežienok alebo Vesničko má, středisková, ktorá opäť usilovala o Oscara.
Zahral si tiež v seriáli Krčma, filmoch Hra o jablko, Nežný barbar, Macko alebo Tlmočník.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Takmer polovica ľudí bez problémov zdieľa streamingové služby so svojimi spolubývajúcimi, pričom nie vždy poznajú ich digitálne návyky. Vyplýva to z analýzy kyberbezpečnostnej spoločnosti Kaspersky.
Prieskum tiež poukázal, že online služby vedia ľudí spojiť a ľudia sú ochotní zdieľať informácie o svojom účte, aby umožnili vzájomný prístup k nemu aj svojim spolubývajúcim. Tretina respondentov prieskumu spoločnosti tvrdí, že so svojimi spolubývajúcimi zdieľa aj retailové online služby ako eBay či Amazon Prime. "Navyše 30 % ľudí pripúšťa, že zdieľajú aj svoje účty na doručovanie jedál ako napríklad Deliveroo, či svoje predplatné na online hry, napríklad Xbox Live," dodala spoločnosť. Takmer štvrtina respondentov svojim spolubývajúcim sprístupní aj účty na aplikáciách na zdieľané jazdy ako sú CityMapper alebo Uber.
"Avšak zároveň nie všetci respondenti sú si istí, ako bezpečne sa ich spolubývajúci správajú pri používaní internetu a či to ovplyvní ich digitálne návyky," vysvetlila spoločnosť s tým, že obavy v tomto kontexte vyjadrilo 43 % respondentov. Štvrtina ľudí je znepokojená napríklad tým, že digitálne návyky ich spolubývajúcich ovplyvnia rýchlosť internetu, čo bude mať vplyv na ich výkon pri hraní online hier.
Aby sa osobné údaje, ktoré ľudia zdieľajú so svojimi spolubývajúcimi, nedostali do rúk skupinám, ktorým nedôverujú, by sa mali užívatelia obzrieť po špecifických pravidlách, ktoré niektoré služby ponúkajú. Umožňujú viacerým ľuďom používať jedno predplatné bez nutnosti zdieľania hesiel. "Či už teda žijete s niekým ďalším, alebo nie, vždy vám odporúčame, aby ste svoje zariadenia a prihlasovacie údaje mali chránené pomocou silných kyberbezpečnostných riešení, a tým zaistili, že vaše informácie zostanú v bezpečí," dodáva generálny riaditeľ spoločnosti pre východnú Európu Miroslav Kořen.
Odborníci v tomto kontexte neodporúčajú klikať na odkazy zdieľané pomocou nevyžiadaných alebo podozrivých e-mailov, či nezdieľať osobné údaje s tretími stranami a neumožňovať im ani prístup k svojim účtom. Radia tiež použiť silné bezpečnostné riešenie na generovanie hesiel a nainštalovať si bezpečnostné riešenie na kontrolu účtu.

Facebook zablokuje profil Francúza Alaina Cocqa trpiaceho nevyliečiteľnou chorobou, ktorý chcel svoje umieranie naživo streamovať prostredníctvom tejto sociálnej siete. Informovala o tom v sobotu agentúra AFP.
Alain Cocq (57) trpí mimoriadne zriedkavým a nevyliečiteľným ochorením, pri ktorom sa steny jeho tepien zlepujú a spôsobujú ischémiu - zastavenie alebo nedostatočný obeh krvi v tkanive alebo orgáne.
Cocq chcel streamovaním svojho umierania upozorniť na nepriaznivú situáciu smrteľne chorých pacientov vo Francúzsku, ktorým nie je umožnené zomrieť v súlade s ich želaním. Dúfal, že tým prispeje k zmene príslušnej legislatívy.
"Napriek tomu, že rešpektujeme jeho rozhodnutie, ktorým chce upriamiť pozornosť na tento komplexný problém, po odbornej konzultácií sa riadime odporúčaním expertov a podnikli sme kroky na zamedzenie živého vysielania" na mužovom profile, vyjadril sa pre agentúru hovorca Facebooku.
Taktiež pripomenul, že užívateľské pravidlá tejto sociálnej siete neumožňujú streamovanie pokusov o samovraždu.
Prosbe Alaina Cocqa nevyhovel ani prezident Emmanuel Macron, ktorý mu vo svojom liste zverejnenom v piatok pripomenul, že francúzske zákony eutanáziu neumožňujú. Macron však v liste napísal, že plne rešpektuje jeho rozhodnutie ukončiť svoj život.
Cocq sa preto rozhodol, že od piatka podvečera prestane jesť, piť i užívať lieky. Očakáva, že mu zostáva menej ako týždeň života. So streamovaním svojich posledných dní plánoval začať v sobotu na svojom facebookovom konte.
"Viem, že nasledujúce dni budú ťažké, ale už som sa rozhodol a som pokojný," napísal na Facebooku v sobotu po polnoci.
Francúz sa snažil o zverejnenie ďalšieho videa v sobotu ráno kedy aj oznámil, že Facebook do 8. septembra blokuje možnosť streamovania na jeho profile. Zároveň svojim priaznivcom oznámil, že "do 24 hodín bude vytvorená záloha," pomocou ktorej by malo byť video spustené.

Facebook zrušil profily americkej krajne pravicovej skupiny Patriot Prayer. Stalo sa tak v rámci snáh o elimináciu subjektov, ktoré propagujú alebo podporujú násilie, informoval denník The Guardian.
Začiatkom tohto týždňa mala facebooková stránka skupiny Patriot Prayer takmer 45.000 sledovateľov. Okrem nej Facebook zablokoval aj konto zakladateľa tejto skupiny Joeya Gibsona.
Spoločnosť Facebook minulý týždeň upravil svoje užívateľské pravidlá tak, aby zakazovali profily organizácií a zoskupení, ktoré "predstavujú významné riziká pre bezpečnosť verejnosti".
Toto nové nariadenie zahŕňa skupiny, ktoré vyzdvihujú násilné činy alebo naznačujú, že použijú zbrane, aj keď sa priamo nezapájajú do násilností.
Skupina Patriot Prayer okrem iného organizuje zhromaždenia na podporu práva nosiť zbraň a v prospech amerického prezidenta Donalda Trumpa. Jej členovia sa v poslednej dobe niekoľkokrát dostali do potýčok s prívržencami protirasistického hnutia Black Lives Matter (BLM). Došlo k nim v oblasti mesta Portland v štáte Oregon, ktoré sa stalo jedným z epicentier protestov proti policajnej brutalite v USA.
V Portlande bol minulý týždeň usmrtený 39-ročný stúpenec Patriot Prayer. Ktosi ho postrelil, keď sa vracal z protrumpovskej demonštrácie.
Zakladateľ Patriot Prayer Joey Gibson v súvislosti so zablokovaním účtov obvinil Facebook z použitia "dvojakého metra". Podporovatelia ultraľavicovej "skupiny Antifa zavraždili môjho priateľa... a namiesto toho, aby multimiliardová spoločnosť (Facebook) zrušila profil skupiny Portland Antifa, tak zakázala Patriot Prayer," napísal Gibson na webovej stránke skupiny.




Copyright © TASR 2020

Veľké technologické spoločnosti musia v Európe platiť férovú sumu daní, keďže sú skutočnými víťazmi koronakrízy. Povedal to pre televíznu stanicu CNBC eurokomisár pre hospodárstvo a dane Paolo Gentiloni. V roku 2018 Európska komisia (EK) navrhla 3-percentnú digitálnu daň a uviedla, že daňový systém sa musí v digitálnom veku aktualizovať. Biely dom argumentoval, že digitálna daň je neférová, keďže sa neproporcionálne týka amerických firiem.

Avšak pandémia ochorenia COVID-19 podporila veľké technologické spoločnosti, keďže mnohí spotrebitelia sú od týchto firiem závislé pri práci na diaľku, nakupovaní a pri komunikácii. "Tieto gigantické digitálne platformy sú z ekonomického hľadiska skutočnými víťazmi krízy," poznamenal Gentiloni.

Európska únia sa chystá navrhnúť v roku 2021 novú digitálnu daň, ak vyjednávania na úrovni Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) nebudú do konca tohto roka úspešné. "Ak nebudeme mať dobré výsledky na globálnej úrovni, Európska komisia na budúci rok predloží náš vlastný návrh," konštatoval Gentiloni.

Environmentálni aktivisti zablokovali vo Veľkej Británii dve tlačiarne, čím narušili sobotňajšiu distribúciu viacerých národných novín. Skupina Extinction Rebellion uviedla, že sa zamerala na závody v Broxbourne severne od Londýna a Knowsley v severozápadnom Anglicku, ktoré vlastní spoločnosť News Corp Roberta Murdocha. Tam tlačia noviny The Sun, The Times, Daily Telegraph, Daily Mail a Financial Times.

Desiatky demonštrantov sa pripútali k vozidlám a bambusovému lešeniu v snahe zablokovať cestu pred tlačiarňami. Aktivisti podľa svojich slov zakročili proti novinám, aby "odhalili zlyhanie týchto spoločností v presnom podávaní správ o stave klimatickej a ekologickej núdze a ich dôsledné manipulovanie s pravdou tak, aby vyhovovalo ich osobným a politickým agendám".

Do soboty rána polícia zatkla 13 ľudí pred tlačiarňou v Broxbourne a 17 ďalších v Knowsley.

Prevádzkovateľ tlačiarní Newsprinters protest označil za "útok na všetku slobodnú tlač". Podobne sa vyjadrila aj britská ministerka vnútra Priti Patel, ktorá na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter napísala, že "tento útok na našu slobodnú tlač, spoločnosť a demokraciu je úplne neprijateľný".

Extinction Rebellion od pondelka blokuje niekoľko ciest a mostov vo viacerých mestách v Spojenom kráľovstve. Jej počínanie je súčasťou dvojtýždňovej občianskej neposlušnosti, ktorej cieľom je vyvinúť tlak na úrady za dôraznejšie kroky proti klimatickej zmene. Stovky ľudí zatkli.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

Reláciu V politike vysiela TA3 v nedeľu 6. septembra od 11.00 h.

Témy:
Rozsudok ŠTS v prípade vraždy novinára;
Nové pravidlá voľby GP;
Druhá vlna pandémie a prijaté opatrenia;
Zmeny v sociálnej oblasti, minimálna mzda, 13. dôchodok, vzťahy koalície a opozície

Hostia: 

Boris Kollár (Sme rodina), predseda NR SR, predseda strany;

Juraj Šeliga (Za ľudí), podpredseda NR SR, podpredseda strany;
Erik Tomáš (nezávislý), poslanec NR SR

Moderuje Norbert Dolinský.

O 5 minút 12 naživo v nedeľu 6. septembra od 11.55 h, Jednotka

Hostia:

predseda poslaneckého klubu OĽANO v NR SR Michal Šipoš
poslankyňa NR SR, členka strany Za ľudí Andrea Letanovská
poslanec NR SR, podpredseda strany Smer-SD Ľuboš Blaha
podpredseda poslaneckého klubu v NR SR, podpredseda strany Kotlebovci – ĽSNS Martin Beluský

Témy:

dôvera v spravodlivosť na Slovensku, boj proti korupcii;
pripravenosť na ďalšiu vlnu pandémie koronavírusu v súvislosti s aktuálnym stavom šírenia ochorenia Covid-19 na Slovensku;
sociálna situácia na Slovensku a plány vlády – nastavenie trinástych dôchodkov či minimálnej mzdy v ďalšom období.

Reláciu moderuje Marek Makara.

V prvom septembrovom vydaní relácie Na telo privíta moderátor Michal Kovačič predsedu vlády Igora Matoviča (OĽaNO).
Premiéra sa budeme pýtať nielen na rozhodnutie súdu vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ale aj na to, ako je Slovensko pripravené na druhú vlnu pandémie koronavírusu.
Ďalšími témami relácie bude aj koaličné hľadanie nového generálneho prokurátora a policajného prezidenta či prečo sme sa od premiéra nedočkali sľubovaného reformného leta a kam nasmeruje vláda stovky miliárd eur z Európskej únie.
Chýbať nebude ani exkluzívny prieskum preferencií politických strán a hnutí od agentúry FOCUS.
Zvučka Na telo sa aj túto nedeľu, 6. septembra 2020, ozve v tradičnom vysielacom čase o 13:00 hod. na obrazovkách TV Markíza.

Na spravodajskom portáli www.tvnoviny.sk pokračuje aj online relácia Na telo PLUS, hosťom aktuálneho vydania je advokát Daniel Lipšic. Témou Na telo PLUS je vynesenie rozsudku nad obžalovanými v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Premiérové epizódy budú od septembra zverejňované každý štvrtok o 18:00 hod.