Republika apeluje na objektívne obsadzovanie diskusných relácií v RTVS

Republika apeluje na objektívne obsadzovanie 

 

 diskusných relácií v RTVS

- Mimoparlamentné hnutie Republika apeluje na objektívne obsadzovanie diskusných relácií v RTVS. Na stredajšom brífingu o tom informoval jeho predseda Milan Uhrík s tým, že bude pravdepodobne treba pristúpiť aj k výmene vedenia RTVS. RTVS v reakcii pre TASR deklarovala, že o zložení hostí rozhodujú programoví pracovníci v súlade s platnou legislatívou a Štatútom programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS.

Líder hnutia žiada zmenu prístupu vedenia RTVS. "Aby začalo dávať skutočne vyvážený priestor všetkým politickým stranám," doplnil Uhrík, ktorý si myslí, že v tomto prípade manažment RTVS porušuje právo na informácie. "Bude treba pravdepodobne pristúpiť k výmene vedenia RTVS," naznačil.

Oznámil tiež, že hnutie pripravuje návrh mediálneho zákona, ktorý má zabezpečiť objektívnosť, transparentnosť, pluralitu a vyváženosť spravodajských a diskusných relácií vo verejnoprávnych médiách.

RTVS sa ohradila voči zneužívaniu verejnoprávnych médií v predvolebnom politickom súboji. Podľa slov manažérky marketingovej komunikácie RTVS Zuzany Vicelovej konkrétnych hostí pozýva dramaturgia na základe aktuálnych tém, ktoré za ostatné dni rezonujú v spoločnosti. "Aby bol konečný výsledok vyvážený a bola zabezpečená pluralita názorov, ako aj odbornosť diskutujúcich v danej téme," doplnila.

Zdroj: TASR

Zomrel Pavel Horňák

 Zomrel Pavel Horňák 

 

Vo veku 70 rokov zomrel v stredu profesor a vedúci Katedry marketingovej komunikácie Univerzity Komenského v Bratislave Pavel Horňák.

Oznámila to Katedra masmediálnej komunikácie UK na facebooku. „Dnes nás opustil náš zakladateľ, náš kovboj slovenskej reklamy, náš motor, náš milovaný prof. Horňák. Pozdravujeme ho hore a vieme, že na nás bude dávať pozor z reklamného neba. Už teraz chýbate pán profesor,“ uviedla katedra. Informáciu o úmrtí oznámila oficiálne aj univerzita.

Pavel Horňák sa venoval marketingovej komunikácii, histórii, etike a tvorbe reklamy, píše portál O médiách. Pôsobil na viacerých univerzitách na Slovensku aj v Česku, písal i knihy.

Ako sa uvádza v životopise Pavla Horňáka (1953), bol aj vysokoškolský pedagóg Ústavu marketingových komunikácií Fakulty multimediálnych komunikácií Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. Bol spoluzakladateľom Českej spoločnosti pre propagáciu a PR (MOSPRA), Rady pre reklamu SR a dlhodobým členom jej arbitrážnej komisie, zakladateľom prvého vysokoškolského štúdia marketingovej komunikácie (MK) na Slovensku (Bratislava 1990) aj štúdia MK na Akadémii médií (Bratislava 2011), prezidentom Slovenskej spoločnosti pre propagáciu (SOSPRA) a je autorom prvého kódexu reklamnej etiky (Brno 1992), množstva vedeckých štúdií a publikácií o reklame, napr. Abeceda reklamy (1997), Reklama – propagácia – public relations v médiach (1997), Reklama 2000 (1999), Etika reklamy (2000), Nová abeceda reklamy (2003), Reklama – teoreticko-historické aspekty reklamy a marketingovej komunikácie (2010). Bol členom odborných porôt na reklamných festivaloch doma aj v zahraničí. Je autorom viacerých odborných kníh ale aj oddychových žánrov – Lexikón nadprirodzených bytostí, Od cigary k whisky.

 

Česká televízia má nového šéfa

Česká televízia má nového šéfa

 

Rada Českej televízie (ČT) v stredu zvolila šéfa brnianskeho štúdia ČT Jana Součka do funkcie nového generálneho riaditeľa verejnoprávnej televízie. ČT to uviedla na sociálnej sieti Twitter, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Nového generálneho riaditeľa rada zvolila až v treťom kole. V prvom kole získal Souček osem hlasov, druhý skončil súčasný generálny riaditeľ Petr Dvořák s piatimi hlasmi.

Na zvolenie je potrebných aspoň desať hlasov z pätnástich a preto sa uskutočnilo druhé kolo. V ňom získal Souček deväť a Dvořák šesť hlasov. V treťom kole Souček získal 11 a Dvořák štyri hlasy.

Petr Dvořák šéfoval ČT dve funkčné obdobia, dvanásť rokov. V treťom mandáte chcel podľa vlastných slov dokončiť svoju prácu pre médium verejnej služby. Vo svojom projekte predstavil viaceré zmeny, chcel napríklad založiť redakciu krízového spravodajstva či využívať umelú inteligenciu. Plánoval aj nové štúdiá a celkom novú budovu.

Novozvolený riaditeľ takto extenzívny rozvoj ČT nechce, presadzuje skôr prácu na už rozbehnutých projektoch. Je pripravený aj na obmedzenie výroby. ČT nemá dostatok peňazí a už vlani oznámila výrazné úspory. Souček označil rýchle vyriešenie financovania za veľmi dôležité. Chce tiež vylepšiť streamovaciu platformu iVysílaní či spravodajstvo na modernej mobilnej platforme. Viac chce spolupracovať s Českým rozhlasom a agentúrou ČTK.

Funkčné obdobie Jana Součka sa začne 1. októbra tohto roka a potrvá šesť rokov. Do voľby sa prihlásilo 13 uchádzačov, rada v máji spomedzi nich vybrala päticu favoritov. V stredu okrem Součka a Dvořáka rozhodovala aj o bývalom riaditeľovi TV Prima Martinovi Konrádovi, bývalom producentovi ČT Janovi Šternovi a manažérovi Pavlovi Hřídelovi.

Zdroj: TASR

Ministerka kultúry nepočíta s tým, že by v parlamente nebola schválená zmena financovania RTVS

Ministerka kultúry nepočíta s tým, že by v parlamente nebola

 

 

 schválená zmena financovania RTVS

Ministerka kultúry Silvia Hroncová nepočíta s tým, že by v Národnej rade (SR) SR nebola schválená zmena financovania Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Po dnešnom rokovaní vlády poznamenala, že zákon o RTVS v parlamente prešiel prvým čítaním s nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov. Verí, že prejde i druhým čítaním. Za dôležité považuje skôr to, že v NR SR je podľa jej informácií pozmeňujúci návrh, ktorý by príspevok zvýšil z odporúčaných 0,15 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na 0,17 percenta HDP. Hroncová je toho názoru, že takéto navýšenie by pomohlo nielen k stabilizácii verejnoprávneho telerozhlasu, ale aj k realizácii rozvojových projektov.

Zdroj: SITA

Art Film Fest prinesie špeciálnu programovú sekciu venovanú 60. výročiu SFÚ

 Art Film Fest prinesie špeciálnu programovú

 

 

 sekciu venovanú 60. výročiu SFÚ

 
Art Film Fest prinesie špeciálnu programovú sekciu venovanú 60. výročiu Slovenského filmového ústavu (SFÚ). V sekcii nazvanej 60 rokov Slovenského filmového ústavu sa diváci môžu tešiť na reštaurované diela slovenskej kinematografie, ale aj na sprievodné podujatia. V tlačovej správe o tom informovali organizátori festivalu. Ako uviedol generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký, do výberu sa dostalo šesť filmov, ktoré boli v rokoch 2016 až 2022 digitálne zreštaurované v digitalizačnom pracovisku SFÚ. „Z nich Prípad pre obhajcu (1964, r. Martin Hollý) mali možnosť vidieť v takejto podobe zatiaľ iba diváci na francúzskom Festivale klasických filmov Lumière v Lyone v roku 2022. Na tomto festivale mali predtým premiéru aj digitálne reštaurované filmy Ľalie poľné (1972, r. Elo Havetta) a Prípad Barnabáš Kos (1964, r. Peter Solan). Každý týždeň sedem dní (1964, r. Eduard Grečner) mal zas v roku 2022 premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Rotterdame. Filmom Zbojník Jurko (1976) si pripomenieme nestora slovenskej animácie Viktora Kubala, ktorý sa narodil pred 100 rokmi,“ vysvetľuje Dubecký.

V rámci sprievodných podujatí sa diváci dočkajú živého hudobného sprievodu hudobníkov Davida Kollara a Tomáša Mutinu k projekcii digitálne reštaurovaného národopisného dokumentu Po horách, po dolách z roku 1929 z dielne Karola Plicku. Dubecký doplnil, že bol daný film prvýkrát uvedený na Medzinárodnom festivale nemého filmu v talianskom Pordenone v roku 2022. Digitálne technológie podľa riaditeľa SFÚ umožnili jeho obraz čiastočne zrekonšteruovať, čo divákom umožnilo po niekoľkých desiatkach rokov dokument vidieť vo výsledku podobnému nitrátovej kópii. „Po prvý raz sa takto predstaví aj na Slovensku a ako film bez zvuku bude sprevádzaný živou hudbou Davida Kollara a Tomáša Mutinu,“ vraví Dubecký.

Medzi pripravovanými sprievodnými podujatiami sekcie je aj slávnostné krstenie publikácie z vydavateľstva SFÚ Rodinné filmové striebro. Ide o zborník esejí o známejších i zabudnutých dielach slovenskej kinematografie. Príspevky šiestich desiatok autorov, filozofov, estetikov, umelcov i filmových kritikov a historikov zo Slovenska i zahraničia, ktorých SFÚ oslovil, by mali komplexne pokryť dejiny slovenskej kinematografie.

SFÚ si tento rok pripomína 60. výročie svojho založenia. Ide o jedinú štátnu príspevkovú organizáciu, ktorá sa na Slovensku celistvo zaoberá slovenskou kinematografiou. „Počas mnohých rokov svojej existencie sa aktívne venuje uchovávaniu, sprístupňovaniu, prezentácii a skúmaniu umenia pohyblivého obrazu, so zameraním na bohaté filmové dedičstvo Slovenskej republiky. Ako zákonný depozitár slovenských audiovizuálnych diel a ich sprievodných dokumentov od roku 2008, SFÚ nesie zodpovednosť za ochranu a zachovanie týchto dôležitých národných pokladov," uvádza tlačová správa. Taktiež ústav prezentuje slovenské filmy na medzinárodných filmových festivaloch a venuje sa aj digitalizácii a reštaurovaniu filmových materiálov.

HOAX: Príčinou požiaru nebola batéria elektromobilu a nevypukol ani v USA

 

 HOAX: 

 

 

Príčinou požiaru nebola batéria elektromobilu a nevypukol ani v USA        

 

Na sociálnych sieťach sa zo slovenského profilu rozšírilo zavádzajúce video s tvrdením, že v Spojených štátoch amerických vypukol požiar v sklade elektromobilov, keď začala horieť batéria jedného z nich. V skutočnosti išlo o požiar v skladovom priestore na predmestí austrálskeho mesta Perth. Austrálska spoločnosť Pickles, ktorej patria skladové priestory, uviedla, že vyšetrovanie príčin požiaru z 28. apríla 2023 stále prebieha, ale plamene nezasiahli žiadne elektrické vozidlá. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.

Zavádzajúce video nazbieralo viac ako 7,5 milióna pozretí a takmer 150.000 zdieľaní. Mnohé komentáre pod príspevkom správne poukazovali na to, že video je vytrhnuté z kontextu. Iné komentáre však naznačujú, že mnohí tvrdeniu z videa uverili a incident uvádzali ako príklad, prečo sa držať čo najďalej od elektromobilov.

Pomocou reverzného vyhľadávania AFP našla mediálne správy s videami zachytávajúcimi požiar v Perthe. Správy miestnych ako aj zahraničných médií poukazujú na skutočnosť, že požiar vypukol na aukčnom dvore austrálskej spoločnosti Pickles, ktorá sa zaoberá predajom a dražbou ojazdených vozidiel, konkrétne v sklade Bibra Lake. V žiadnom článku sa ako príčina požiaru neuvádzajú elektrické vozidlá, alebo ich batérie.

Spoločnosť Pickles poskytla pre médiá vyhlásenie, v ktorom spresnila, že poškodené vozidlá boli vyradené vraky a neboli súčasťou skladových zásob vozidiel schopných jazdy a určených na predaj zákazníkom. Hovorkyňa spoločnosti pre AFP uviedla, že príčina požiaru sa vyšetruje, ale žiadne elektrické vozidlá požiar nezasiahol.

Podľa austrálskych médií nešlo o prvý podobný incident. Za posledné desaťročie sa vyskytli aj iné požiare na aukčných dvoroch spoločnosti Pickles. Napríklad v roku 2016 požiar zničil viac ako 100 áut v Milperre v Sydney a v roku 2022 poškodil takmer 50 áut v Salisbury Plain v Adelaide.

Zdroj: TASR

Hercovu misiu si na Art Film Feste prevezmú E.Holubová a Z.Studenková

 Hercovu misiu si na Art Film Feste prevezmú

 

 

 E.Holubová a Z.Studenková

 

Česká herečka Eva Holubová a jej slovenská kolegyňa Zdena Studenková si prevezmú cenu Hercova misia na tohtoročnom Art Film Feste (AFF). Informovali o tom v utorok na tlačovej konferencii organizátori 29. ročníka medzinárodného filmového festivalu, ktorý sa uskutoční v Košiciach 16. až 23. júna. Celkovo prinesie 146 filmových projekcií. "Odpremietame 82 dlhometrážnych titulov z celého sveta a 37 krátkometrážnych filmov," spresnil umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch, zároveň zostavovateľ medzinárodnej súťaže hraných filmov, do ktorej sa podarilo získať deväť medzinárodných titulov zo štyroch kontinentov. "Zaujímavosťou je, že na týchto filmoch sa podieľalo až šesť filmových režisérok," poznamenal k súťaži, v ktorej diváci uvidia "výrazné autorské filmy" ako Blaze, Dalva, Bežec či Stredomorská horúčka. Palúch potvrdil, že do súťažnej sekcie sa organizátorom podarilo zaradiť aj maďarsko-slovenský film Umelohmotné nebo. "Ide o celovečerný animovaný film, ktorému ale predchádzalo nakrúcanie živej hereckej akcie, takže sa môže uchádzať o ceny vo všetkých kategóriách – najlepší film, najlepšia réžia a najlepší mužský a ženský herecký výkon," poznamenal k snímke, ktorú festival uvedie na Slovensku prvýkrát. Po trojročnej pauze sa AFF vracia k Medzinárodnej súťaži krátkych filmov, potvrdil to jej zostavovateľ Martin Kaňuch. Vo festivalovom programe nebude chýbať viacero masterclassov, jeden z nich bude mať aj Zlatou kamerou ocenený maďarský filmár Béla Tarr. Hovorca festivalu Juraj Čurný prezradil, že jeden z masterclassov na tému ako sa tvorí seriál, pripraví režisér Peter Bebjak. Sprievodný program prinesie aj projekciu nemého zreštaurovaného filmu Karola Plicku Po horách, po dolách, ktorý festival uvedie v sekcii k 60. výročiu Slovenského filmového ústavu (SFÚ) aj so živým hudobným sprievodom. Nebude chýbať ani spomienkový večer na Milana Lasicu, prvého prezidenta AFF, festival uvedie aj Lasicove obľúbené filmy. Art Film Fest tradične odovzdá cenu Hercova misia, ktorou oceňuje prínos v oblasti filmového herectva. K hereckým legendám medzinárodnej i slovenskej kinematografie sa tento rok pridajú dámy, ktoré pôsobili vo filmovom herectve už počas Československa. Zo Slovenska získa ocenenie Zdena Studenková a z Českej republiky prijala ocenenie Eva Holubová. "Veľmi sa na obe dámy tešíme, ocenenie si absolútne zaslúžia," poznamenal Palúch s tým, že herečky uvedú na AFF aj svoje filmy. Studenková si vybrala snímku Anděl s ďáblem v těle z roku 1983 a Holubová kultový film Pelíšky (1999).

Zdroj: TASR

Zomrela Françoise Gilot

Zomrela Françoise Gilot

 

Vo veku 101 rokov zomrela v New Yorku francúzska maliarka Françoise Gilot. Jej diela sa vystavovali po celom svete, napriek tomu bola známa najmä svojím vzťahom s Pablom Picassom. Ako jediná z jeho partneriek ho opustila a o vzťahu napísala aj knihu.
Maliarka sa narodila na parížskom predmestí Neuilly-sur-Seine 26. novembra 1921 do bohatej rodiny. Vydala sa v stopách svojej matky, ktorá maľovala akvarely.
Krátko bola Picassovou múzou, no jej diela mali úspech vyše 60 rokov. Jej obrazy visia v Metropolitnom múzeu a Múzeu moderného umenia v New Yorku alebo v parížskom Centre Pompidou.
Jej obraz Paloma s gitarou z roku 1965 sa pred dvoma rokmi v aukcii predal za 1,3 milióna dolárov.
Gilot spoznala Picassa, keď mala 20 rokov a on mal 61. Pár mal dve deti, syna Clauda a dcéru Palomu. V roku 1964, takmer desať rokov po rozchode, vydala knihu Život s Picassom.


Zdroj: ČTK

 

Zomrel Peter Leginský

Zomrel Peter Leginský 

 

Vo veku 71 rokov dnes zomrel fotograf Peter Leginský.
Narodil sa 31. mája 1952 v Bratislave. Je absolvent bratislavskej Vysokej školy múzických umení. Pracoval ako fotoreportér pre všetky významné slovenské a české tlačené médiá.
Svoje fotografie prezentoval na dvoch desiatkach autorských výstav. Ako prvý a jediný slovenský fotoreportér roky fotografoval filmové hviezdy na prestížnom festivale vo francúzskom Cannes.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Kremeľ v pondelok uviedol, že niekoľko ruských rozhlasovaných staníc napadli hackeri a odvysielali falošný príhovor prezidenta Vladimira Putina. V ňom ohlásil prienik ukrajinských síl do troch ruských regiónov hraničiacich s Ukrajinou a núdzové opatrenia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Vo falošnom Putinovom príhovore zaznelo, že "ukrajinské jednotky po zuby vyzbrojené Severoatlantickou alianciou a so súhlasom a podporou Washingtonu napadli Kurskú, Belgorodskú, Briansku oblasť". Príhovor je naďalej prístupný na sociálnych sieťach.
Hlas, ktorý sa podobal Putinovmu, tiež oznámil vyhlásenie stanného práva, všeobecnú mobilizáciu a evakuáciu civilistov z týchto troch administratívnych celkov.
"Bol to rozhodne hackerský útok," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti.
Úrady v Belgorodskej oblasti uviedli, že išlo o deepfake s cieľom "zasiať paniku medzi obyvateľov". Predstavitelia susednej Voronežskej oblasti tiež upozornili svojich obyvateľov na možné hackerské útoky na rozhlasové stanice.
Rozhlasová stanice MIR označila hackerský útok za provokáciu a spresnila, že trval zhruba 40 minút.

                            

Umelá inteligencia nesmie byť zneužitá na šírenie dezinformácií. Uviedla to podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová po stretnutí so signatármi dobrovoľného Kódexu postupov EÚ proti šíreniu dezinformácií, informuje spravodajca TASR.
Stretnutie sa konalo v pondelok pri príležitosti prvého výročia podpisu. Podľa Jourovej ku kódexu pristúpilo 12 nových členov, spolu je to už 44 signatárov, vrátane veľkých online platforiem ako Facebook, Google, YouTube, TikTok alebo LinkedIn. Upozornila, že z tohto zoznamu vypadol Twitter.
"Uvedomujem si prácu, ktorú signatári vykonali na implementácii kódexu. Nie je to triviálna práca, majú veľa záväzkov. Ďakujem im za prvý súbor údajov, ktorý sme dostali v januári. Teraz pripravujú nový súbor dát, ktoré by sme mali dostať v júli," uviedla Jourová.
Zdôraznila, že dezinformácie v digitálnom svete nadobudli novú silu, najmä potom ako ruská vojna na Ukrajine "otvorila novú kapitolu" šírenia dezinformácií.
"Vojna sa nebojuje len zbraňami, ale aj slovami. Ruská dezinformačná vojna proti demokratickému svetu sa začala už pred mnohými rokmi, po anexii Krymu," uviedla podpredsedníčka EK. Cieľom týchto snáh je podľa nej podkopať podporu Ukrajiny v radoch európskej verejnosti a znížiť dôveru občanov v demokratické inštitúcie a demokraciu.
Signatári kódexu podľa jej slov majú pomáhať vytvárať základ pre pripravovaný Zákon o digitálnych službách (DSA) a jeho implementáciu do praxe.
Jourová priznala, že od signatárov kódexu, najmä od veľkých online platforiem, očakáva viac. V prvom rade je to boj proti prokremeľským dezinformáciám, po druhé dôsledné investície do overovania faktov. Na platformách totiž koluje veľa nebezpečného dezinformačného obsahu a je málo kapacít na overovanie faktov a označovania v krajinách celej EÚ, najmä v menších členských štátoch strednej a východnej Európy a v ich jazykoch.
Do tretice EK ide o prístup k údajom, na čo poukazujú výskumníci, ktorých zaujíma dopad dezinformácií na spoločnosť. Jourová vyzvala platformy, aby umožnili výskumníkom vykonávať ich prácu a prispeli tak k potrebnej transparentnosti.
V neposlednom rade podľa Jourovej vyvstáva otázka, ako narábať s umelou inteligenciou, keďže nové technológie môžu byť z pohľadu vytvárania a šírenia dezinformácií silou dobra aj zla.
"Požiadala som signatárov, aby vytvorili osobitnú a samostatnú kapitolu skladbu v rámci kódexu, aby sme o tom mohli diskutovať. Kódex zatiaľ nepokrýva tento druh nástrojov," uviedla s odkazom na technológie, ktoré dokážu vygenerovať hlas, vytvárať akoby autentické obrázy a videá a zámerne skresľovať realitu.
Cieľom EK je prinútiť veľké platformy zaviesť potrebné bezpečnostné opatrenia, aby služby umelej inteligencie nemohli byť využívané na zámerné generovanie dezinformácií.
"Hlavnou úlohou je chrániť slobodu slova. Pokiaľ ide o produkciu umelej inteligencie, nie je žiadne právo na to, aby stroje mali slobodu prejavu. Chceme na tom ďalej pracovať v rámci nášho kódexu," odkázala Jourová.

Copyright  © TASR 2023

 

Streamovacia služba Spotify v pondelok oznámila, že prepustí dve percentá svojej globálnej pracovnej sily, čo je asi 200 zamestnancov. Stane sa tak z dôvodu optimalizácie jej podcastovej sekcie. V januári pritom táto švédska spoločnosť oznámila zredukovanie počtu pracovníkov o šesť percent, čiže asi 600 ľudí.
Viceprezidentka spoločnosti a vedúca oddelenia Podcast Business Sahar Elhabashi v správe uviedla, že dotknutí zamestnanci dostanú odstupné vrátane rozšíreného krytia zdravotnej starostlivosti a okamžitého prístupu k podpore v outplacemente. Poznamenala taktiež, že firma so sídlom vo švédskom Štokholme spojí siete podcastov Parcast a Gimlet do svojej prevádzky Spotify Studios.
Po týchto správach vzrástli akcie spoločnosti o takmer tri percentná a nakrátko dosiahli 52-týždňové maximum.

 SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

                              

Britský princ Harry kritizoval "otrasné správanie tlače" na úvod krížového výsluchu na londýnskom vrchnom súde, kde žaluje vydavateľa bulvárneho denníka Daily Mirror za nezákonné postupy pri zhromažďovaní informácií. Harry uviedol, že mediálne obťažovanie od mladosti vnášalo paranoju do jeho vzťahov a nakoniec sa kvôli neustálemu zasahovaniu aj s rodinou odsťahoval do Spojených štátov. Harry obviňuje vydavateľa denníkov Daily Mirror, Sunday Mirror a Sunday People, skupinu Mirror Group Newspapers (MGN) z používania nezákonných metód v rokoch 1991 až 2011. Skupina MGN sa k tomuto jednaniu už skôr čiastočne priznala a ospravedlnila sa za neho, dodala ale že v niektorých prípadoch informácie získala legálne, okrem iného od vysoko postavených asistentov kráľovskej rodiny. Poprela tiež niektoré princove tvrdenia, napríklad, že sa nabúravali do telefónov za účelom odpočúvania. Harry navyše podľa nej žalobu podal príliš neskoro. Súd, ktorý začal zhruba pred mesiacom, dnes pokračoval výsluchom princa Harryho, ktorý vedie právnik MGN Andrew Green. Krátko predtým bolo zverejnené Harryho písomné svedectvo, v ktorom uviedol, že sťahovanie do USA bolo "z veľkej časti spôsobené neustálym zasahovaním, podnecovaním k nenávisti a obťažovaním zo strany bulvárnej tlače". Týkalo sa to podľa neho všetkých aspektov jeho súkromného života, "čo malo zničujúci vplyv". "Mali sme tiež veľké obavy o bezpečnosť nášho syna," uvádza sa v dokumente, ktorý zverejnil súd. Harry má s manželkou Meghan syna Archieho a dcéru Lilibet. Green začal výsluch otázky na 147 článkov, ktoré tvoria základ Harryho žaloby. Pýtal sa, či si princ pamätá, kedy ich prvýkrát čítal a aké mu spôsobili problémy. Harry uviedol, že hoci si v mnohých prípadoch nespomína na presnú chvíľu, kedy ich prvýkrát videl, "každý z týchto článkov hral dôležitú úlohu - deštruktívnu úlohu - v jeho dospievaní". "Úplnú väčšinu (článkov) čítali iní ľudia z môjho okolia... ich správanie sa v mojom okolí nevyhnutne zmenilo ao niektorých článkoch som bol informovaný," dodal Harry. Harryho právnik David Sherborne už v pondelok vyhlásil, že princ bol odmalička predmetom tisícok príbehov MGN, a preto bol pravidelným terčom nezákonného správania. Obeťou odpočúvania podľa neho bola aj Harryho zosnulá matka princezná Diana. Harry sa mal na súd dostaviť už v pondelok, ale neurobil tak, pretože v nedeľu oslavovala druhé narodeniny jeho dcéra Lilibet, a nestihol tak skorší let zo Spojených štátov. Sudca Timothy Fancourt uviedol, že bol jeho neprítomnosťou prekvapený. Tridsaťosemročný syn britského kráľa Karola III. je od 19. storočia prvým vysoko postaveným členom kráľovskej rodiny, ktorý vypovedá pred súdom. Naposledy vystúpil v roku 1891 ako svedok jeho predok, kráľ Eduard VII., ktorý Británii vládol v rokoch 1901 až 1910, v súdnom procese týkajúcom sa hazardných hier.

                                               

Firma Synot českého podnikateľa Iva Valentu predala väčšinu v českých Parlamentných listoch. V Česku to firma považuje za ukončenie svojich celoplošných mediálnych aktivít. Sústrediť sa chce na Slovensko, kde vlastní denník Pravda.
Synot Invest predal svoj 70-percentný podiel vo firme Our Media, ktorá je vydavateľom webu Parlamentní listy. Novými majiteľmi sú herní vydavatelia a mediálni podnikatelia Marek Španěl a Slavomír Pavlíček, uviedla firma v tlačovej správe.
Spolumajiteľom Our Media podľa tlačovej správy zostáva Michal Voráček, ktorého firma vlani prevzala televíziu TA3.
Parlamentné listy bývajú kritizované za zverejňovanie neoverených informácií či agresívneho obsahu, Voráček tvrdil, že ich takto nálepkuje konkurencia.  

Copyright  © ČTK 2023