29. 10. 2026

Mala by byť jeho poprava v priamom prenose, alebo zo záznamu. A na akom programe?

 Mala by byť jeho poprava v priamom prenose,

 alebo zo záznamu. A na akom programe?





RUSI VYHRALI A LIBERALIZMUS UŽ POSIELA NA SMETISKO DEJÍN AJ LIBERÁLNY ECONOMIST 😉
5 noviniek zo sveta, priatelia. Týkajú sa Ukrajiny, Izraela, Kuby a Brazílie.
A samozrejme EÚ a našich pomýlených Progresívcov.
Viete, prečo sú ešte hlúpejší ako nacista Himmler?
Kokot Blaha

Český animovaný film Burina režisérky Poly Kazakovej získal európsku cenu Emile

Český animovaný film Burina režisérky Poly

 Kazakovej získal európsku cenu Emile

Krátky film Burinu režisérky Poly Kazakovej získal európsku cenu Emile Award 2026 za najlepšiu animáciu krátkeho filmu (Best Animation in Short Film). Ocenenie vyhlásili usporiadatelia 28. októbra na Medzinárodný deň animácie počas slávnostného ceremoniálu v Krakove. Snímok vznikol v produkcii spoločnosti Maurfilm ako absolventský projekt ruskej režisérky Kazakovej na Filmovej akadémii Miroslava Ondříčka v Písku. ČTK o tom za tvorcu informovala Marta Jallageas.

Film Burina, vytvorený náročnou technikou olejomaľby na skle, už v roku 2024 zaujal medzinárodné publikum na festivale v Cannes, kde bol uvedený v oficiálnej študentskej sekcii. Následne sa predstavil aj na popredných festivaloch animovaného filmu v Annecy a Záhrebe. V roku 2025 získal cenu Magnesia za najlepší študentský film v rámci Českých levov.

Trinásťminútová snímka zavádza divákov do zdanlivo harmonického sveta starostlivo udržiavanej záhrady, ktorú zo všetkých strán obklopujú nekonečné polia divokého buriny. Keď búrka zanesie do záhrady cudzie semená, začne jej majiteľka odhodlane bojovať proti všetkému, čo narúša jej predstavu dokonalého poriadku. Zo zdanlivo nevinného stretu sa postupne stáva dramatický boj na život a na smrť.

"Pojala som film ako animovaný mýtus o chaose, ktorý sa snaží vniknúť do usporiadaného a logického sveta človeka, ao tom, že hlavným nebezpečenstvom je práve tento strach a príliš impulzívne konanie v jeho dôsledku. Príchod novej skúsenosti nemusí vždy znamenať katastrofu," popísala Kazaková inšpiráciu svojho filmu.

Cena nadväzuje na minulý rok, keď európske ceny Emile získali hneď dve medzinárodné koprodukcie českého Maurfilmu. Animovaný dokument I Died in Irpin ukrajinskej režisérky Anastasie Falileievy vtedy zvíťazil v najvyššej kategórii krátkych filmov Best of the Best. Nemecko-poľsko-český film Joko režisérky Izabely Plucińskej si odniesol cenu za najlepšie výtvarné spracovanie postáv a prostredie krátkeho filmu.

Zdroj: ČTK


Bývalá intendantka Rádia Devín Jana Orlická podala sťažnosť Európskej komisii pre porušovanie Európskeho aktu o slobode médií

Bývalá intendantka Rádia Devín Jana Orlická podala sťažnosť Európskej


 komisii pre porušovanie Európskeho aktu o slobode médií

Bývalá intendantka Rádia Devín Jana Orlická podala sťažnosť Európskej komisii pre porušovanie Európskeho aktu o slobode médií. Dnešné fungovanie STVR je podľa nej v rozpore s európskou legislatívou. Občanov vyzýva na záchranu verejnoprávnych médií.
Zrušenie koncesionárskych poplatkov a presun financovania STVR pod štátny rozpočet spravil podľa Orlickej z inštitúcie „finančného a politického rukojemníka exekutívy“.
„Zrušenie pôvodnej RTVS nebolo modernizáciou, ale účelovým štátnym prevzatím kontrolnými orgánmi a otvorením dverí pre politickú svojvôľu,“ napísala Orlická.
„Vyzývam občanov Slovenskej republiky, aby spojili sily na záchranu verejnoprávnosti na Slovensku. Zároveň vyzývam občanov Slovenskej republiky, aby svojimi odbornými a občianskymi hlasmi podporili zachovanie súčasného právneho stavu financovania verejnoprávnych médií v Českej republike,“ napísala Orlická vo svojej výzve.


Zdroj: DenníkN

VLASTIZRADCOV ELIMINOVAŤ

  VLASTIZRADCOV ELIMINOVAŤ


Slovenský rozhlas oslávi sto rokov vysielania slávnostným Galakoncertom


Slovenský rozhlas oslávi sto rokov vysielania


 slávnostným Galakoncertom


Oslavy 100. výročia pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku vyvrcholia vo štvrtok 29. októbra o 19.00 h slávnostným Galakoncertom vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Na koncerte bude uvedená do života aj publikácia Sto rokov vysielania Slovenského rozhlasu 1926 – 2026. Pre veľký záujem verejnosti Slovenská televízia a rozhlas zároveň predĺži výstavu 100/70, ktorá bude otvorená až do 23. decembra 2026.


„Storočnica rozhlasového vysielania nám pripomenula, akú silnú väzbu má verejnosť k Slovenskému rozhlasu. Svedčí o tom aj takmer štrnásťtisíc návštevníkov výstavy 100/70 či záujem o podujatia počas Dní otvorenej pyramídy. Galakoncert a publikácia Sto rokov vysielania sú pre nás spôsobom, ako našu spoločnú pamäť uchovať a odovzdať ďalej. Sto rokov rozhlasu nie je uzavretou kapitolou, ale záväzkom, aby bol verejnoprávny rozhlas aj naďalej blízko ľuďom,“ povedala generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková.

Galakoncert pri príležitosti 100. výročia vysielania Slovenského rozhlasu bude vyvrcholením projektu STOROČIE S VAMI – Dni otvorenej pyramídy. Priamy prenos odvysielajú Rádio Slovensko, Rádio Regina a Rádio Devín. Pod taktovkou dirigenta a zbormajstra Adriana Kokoša vystúpia Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a Detský a dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu. Spolu s nimi sa predstavia sopranistka Jolana Fogašová, tenorista Martin Gyimesi, basista Jozef Benci, flautistka Ajna Marosz, huslisti Lukáš Szentkereszty a Patrik Klačanský a speváci Peter Lipa a Peter Cmorík. Program Galakoncertu predstaví slovenskú hudbu v jej rozmanitých podobách, od symfonických a filmových skladieb až po piesne, ktoré sprevádzali celé generácie poslucháčov. Večer otvorí Slávnostná predohra Es dur Jána Levoslava Bellu. V diele Musica Slovaca Ilju Zeljenku sa ako sólista predstaví Lukáš Szentkereszty. Detský a dievčenský spevácky zbor za sprievodu sláčikov zaspieva piesne Miloša Ruppeldta a Alexandra Moyzesa. Jolana Fogašová uvedie áriu z operety Čardášová princezná Emmericha Kálmána a Jozef Benci áriu Vodníka z Dvořákovej opery Rusalka. Na programe budú aj suita Svetozára Stračinu z filmu Alžbetin dvor, Perinbaba Petra Hapku so sólom Ajny Marosz a predohra k operete Hrnčiarsky bál Gejzu Dusíka. Martin Gyimesi zaspieva pieseň V slovenských dolinách z repertoáru Karola Duchoňa. V Jesennej láske Mira Žbirku zahrá husľové sólo Patrik Klačanský. Peter Lipa prinesie Baladu o štyroch koňoch a Caracas, Peter Cmorík piesne Dážď a Mám pocit. Zaznie aj Rozhlasová predohra Vladislava Šarišského.

Súčasťou večera bude aj uvedenie publikácie Sto rokov vysielania Slovenského rozhlasu 1926 – 2026 do života. Autormi sú Peter Turčík, Martin Jurčo a kolektív. Dvojjazyčná slovensko-anglická publikácia prevedie čitateľov históriou rozhlasu od skromných začiatkov v provizórnom bratislavskom štúdiu až po dnešný svet digitálneho vysielania, podcastov a online obsahu. Pripomenie úlohu rozhlasu počas najvýznamnejších udalostí moderných dejín, od vojnových rokov a Slovenského národného povstania cez august 1968 a november 1989 až po vznik samostatnej Slovenskej republiky. Priblíži legendárne relácie, osobnosti i profesie ukryté za mikrofónom. Nevyhne sa ani zložitejším obdobiam poznačeným cenzúrou a propagandou. Prostredníctvom archívnych materiálov a príbehov ľudí zachytí premeny spoločnosti, technológií i samotného rozhlasového média. Kniha vychádza vo vydavateľstve Media STVR a bude dostupná na webovej stránke eshop.stvr.sk.

Výstava 100/70 v priestoroch pyramídy Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici v Bratislave privítala doteraz takmer 14 000 návštevníkov, z toho viac ako 4 500 detí. Minimálne ďalších 5 000 ľudí navštívilo koncerty a podujatia, ktoré sa v rámci osláv v pyramíde konali. Návštevníci si z výstavy odniesli viac ako 1 200 originálnych pohľadníc a 800 pamätných mincí a v knihe návštev zanechali množstvo povzbudivých odkazov. Pre veľký záujem bude výstava namiesto pôvodného termínu 3. novembra otvorená až do 23. decembra 2026. Od 9. novembra bude prístupná od utorka do nedele, v pondelky bude zatvorená. Výstava pripomína 100 rokov rozhlasového a 70 rokov televízneho vysielania na Slovensku. Návštevníkov prevádza tromi tematickými celkami: Svet rozhlasového vysielania, Detský svet a Svet televízie. Majú možnosť prezrieť si desiatky historických rozhlasových prijímačov, obľúbené postavičky Kuka, Raťafáka Plachtu, Drobčeka či Fidlibuma, ale aj kostýmy z vianočných rozprávok Tri zlaté dukáty, Láska na vlásku či O čarovnej vode.

STVR prichádza s novou reláciou Prvá voľba, v ktorej si slovo zoberú mladí ľudia


STVR prichádza s novou reláciou Prvá voľba, 

v ktorej si slovo zoberú mladí ľudia


Sú ambiciózni, nebojácni, zvedaví a hladní po informáciách. Aj takí sú študenti stredných škôl. V novej diskusnej relácii Slovenskej televízie a rozhlasu sa ocitnú v aréne, v ktorej sa postavia tvárou v tvár politikom. Ministrom a poslancom parlamentu budú klásť rôzne otázky a konfrontovať ich s témami, ktoré ich denne trápia a sú dôležité pre ich generáciu. V úlohe moderátora nového formátu Prvá voľba sa predstaví Viliam Stankay.

Päťdielna relácia prinesie divákom STVR priamy dialóg stredoškolákov s politikmi, a to bez príkras, bez vopred pripravených otázok či odpovedí. Čo si o politike myslia mladí ľudia? Podľa čoho sa rozhodujú? Aj to prinesie Prvá voľba. Relácia je hybridným formátom, ktorý spája občiansku diskusiu s dynamikou televíznej šou.

„Sme veľmi radi, že našim divákom prinesieme tento druh formátu. Chceli sme vytvoriť priestor, v ktorom mladí ľudia nebudú len publikom, ale aktívnymi účastníkmi diskusie. Cieľom Prvej voľby nie je študentom stredných škôl hovoriť, čo si majú myslieť, ale dať im šancu povedať, čo si myslia a ako vnímajú svet oni sami,“ uviedol Peter Begányi, poverený vedením Slovenskej televízie.

Jeden priestor, dve politické strany

V každej z epizód sa predstaví iná skupina mladých ľudí a zároveň dvaja politici reprezentujúci súčasnú koalíciu a opozíciu. V relácii dostanú obe politické strany vyvážený priestor. Politik sa ocitne sám uprostred „arény“, obklopený študentmi a ich názormi. Mladí ľudia kladú otázky a politik na ne odpovedá sám za seba.

STVR prinesie divákom reláciu na základe dánskej licencie formátu Eerste Keus (First Choice) spoločnosti Primitives NV. Debaty študentov s politikmi sú v Dánsku mimoriadne obľúbené. Televíznou novinkou bude sprevádzať divákov dlhoročný moderátor STVR Viliam Stankay. Diskusiu povedie spolu s politológom Miroslavom Řádekom.

„Zďaleka nejde o generáciu, ktorá je len na mobiloch, zaujíma ich len online svet a problémy okolo nich. Práve naopak. Sú to empatickí, mladí ľudia, ktorí sú plnohodnotne začlenení do života. S mladými treba debatovať, treba sa im venovať. Myslím, že diváci sa rozhodne majú na čo tešiť,“ povedal moderátor programu Viliam Stankay. Prvá voľba vzniká pod taktovkou režisérov Jaroslava Vojteka a Lucie Kašovej. Výkonnou producentkou je Radoslava Blizniaková a kreatívnou Barbara Kopecká. Za adaptáciu licencie a za scenáre zodpovedá Jana Pazderová.

Nová diskusná relácia Prvá voľba odštartuje vo štvrtok 29. októbra o 20.30 h na Jednotke.

28. 10. 2026

Konečne dôstojný pamätník

 Konečne dôstojný pamätník



Prehovoril ten, ktorý spáva s Majského rohožkou

Prehovoril ten, ktorý spáva 
s Majského rohožkou

KTO SI EŠTE NEKOPOL DO BANÁŠA, NECH SA HLÁSI U SÚDRUHA ŽINČICU


Jeden bulvárny denník do mňa niekoľko dní dobiedzal, aby som sa vyjadril ku "kauze Banáš", lebo to bol môj priateľ. Stroho som mu odvetil, že necítim potrebu sa k tomu vyjadrovať, že Jozef je stále môj priateľ, lebo ja si priateľov nevyberám podľa spoločenskej atmosféry, ani podľa politických názorov a už vôbec ich neopúšťam vtedy, keď sa im iní otáčajú chrbtom. Po tom, aké obludné rozmery masovej štvanice na človeka nadobudol tento súkromný spor dvoch ľudí, chcem predsa len k celej záležitosti povedať pár slov.

V zdravej spoločnosti jednotlivec chápe, že nie každý problém je jeho problém. Konanie Jozefa Banáša je jeho zodpovednosť, nie dôvod na kolektívne pohoršenie, masové moralizovanie alebo davovú hystériu. Už veľakrát som poukázal na to, že len psychotické diktatúry reagujú na problémy organizovaním masových kampaní za celospoločenské odsúdenie alebo dokonca lynč jednotlivca, na ktorého sa ukáže prstom. Je to odporné, ubíjajúce a rozhodne to neprispieva k prehĺbeniu demokracie a zlepšeniu medziľudských vzťahov.


Jozef Banáš sa postavil k celej záležitosti čelom, ospravedlnil sa a vysvetlil svoju motiváciu, ktorou bolo dobromyseľné rozšírenie myšlienok legendy slovenského humoru, ktoré by nemali ostať zabudnuté a nezverejnené. Ak za celou touto principiálne sa tváriacou debatou nie sú (podobne ako pri projekte Básnenie) len celkom prozaické finančné záujmy, rodina by to mala skôr privítať. To, že mal Jozef postupovať inak, vie už aj on sám. Ale načo je dobré kopať do človeka, ktorý leží na zemi a ktorý o svojom skutku hovorí s pokorou a ľútosťou?


Prepáčte, ale teraz budem hovoriť ja. Ak tu niekto šíri mýtus o zlom bezcharakternom eštebákovi Banášovi a dobrotivom morálnom hrdinovi Lasicovi, tak skutočnosť je zložitejšia. Ak rodina zosnulého herca vyťahuje takéto karty, tak jej musím pripomenúť, že ona nám v tomto smere ťažko môže byť vzorom. Tak Milan Lasica ako aj Magda Vášáryová predsa podpísali Antichartu. Vášáryová to zbabelo popiera a Lasica to zľahčoval, že to bola len taká prezenčná listina zo schôdze, čo nie je pravda. Tieto výhovorky signatárov spochybňuje drvivá väčšina historikov. Anticharta nebol len formálny nevinný dokument. Na jej základe boli prenasledované, šikanované a väznené stovky ľudí.


Lasica a Vášáryová sa na rozdiel od speváka Karla Gotta či hudobníka Michala Prokopa za svoj čin nikdy neospravedlnili. Kompromitovali sa s režimom, aby si zachránili svoje kariéry. Napriek tomu pani Vášáryová nemá ani toľko hanby, aby mlčala. Naopak, vykresľuje sa ako komunistickým režimom prenasledovaná herečka. Joj, tak veľmi trpela, že ju obsadili do viac ako stovky televíznych, desiatok divadelných a filmových postáv. Tak veľmi jej ubližovali, až jej normalizačný minister Válek po schválení Sekretariátom ÚV KSS udelil titul zaslúžilej umelkyne. Súdny človek by sa cítil trápne.


Ja tieto veci neriešim, nič im nezazlievam, každý žil, ako vedel a vládal, ale akým právom sa nad niekoho vyvyšujú? Umelcova dcéra Hana Lasicová v jednej reakcii povedala: "Neviem, prečo akurát táto scéna chce vydávať Lasicu. Prečo chce antivax, konšpirátor, rusofil, maga obdivovateľ vôbec rozhovory s demokratom, progresívnym Lasicom. Oni nás nechcú, ani my ich nechceme." V tejto arogantnej replike povedala o sebe viac, ako chcela. Presadzovať, že Lasicov odkaz patrí len jednému politickému táboru, je rovnako primitívne ako myslieť si, že Jesenského román Demokrati patrí len tlupe Jara Naďa. Často rozmýšľam nad tým, prečo sa práve takíto ľudia, ktorí si mýlia náš hnev so svojou nenávisťou, nazývajú slušnými, keď stačí tak málo, aby obnažili svoju skutočnú podstatu biednych duší.


Nie, Lasica nebol morálnou autoritou, ani univerzálnym mudrcom, u ktorého nájdeme odpoveď na všetko. To všetko bola póza, do ktorej ho tlačili médiá. Nikto mu už nezoberie pozíciu zakladateľa moderného slovenského humoru, toho láskavého a inteligentného spôsobu žartovania, ktoré sme mali všetci tak veľmi radi. Ale predstava, že majster trpel pri svojej hlúpej žene, je mýtus.
Mal veľmi podobné až rovnaké politické názory ako jeho manželka a keď ich z času na čas verejne prezentoval, nebolo v nich nič povznášajúce, naopak, až zarážajúco úzkoprsé a malomeštiacke.


A tak s údivom sledujem, kto všetko sa tu na Banášovi očisťuje. Bezcharakterný konjunkturalista Marián Leško, profitujúci z každého režimu, cíti potrebu zasalutovať, že Milan Lasica vraj Jozefom Banášom pohŕdal. Vôbec ma neprekvapuje, že práve takí si otvárajú ústa, že práve takí ako prví hádžu kameňom. A keďže davová psychóza sa stupňuje, čakám už len na to, že Banášovo konanie odsúdia kolektívy pracujúcich z bane v Novákoch a z hlinikárne v Žiari nad Hronom... Otrasné.

Volám po človečine. Počujem tu zlostné výkriky, že 38 rokov od Nežnej revolúcie sa tu rozdrapujú eštebáci. Ja zasa tvrdím, že po 38 rokoch by nás už nemali zaujímať ani tak bývalí eštebáci, ale súčasní gauneri, ktorí nám tu vyrástli bez komunistickej minulosti. Malo by nás zaujímať, prečo tento režim nedokázal vybudovať toľko, ako ten predošlý za porovnateľný čas. Malo by nás zaujímať, prečo sa z nás nestali lepší ľudia, prečo sme tak zvlčili, prečo sme tak duchovne upadli, čo už nemôžeme pripísať na vrub komunistom. Každý si po roku 1989 napísal svoj príbeh sám.

Už dávno nedelím ľudí na pravičiarov a ľavičiarov, na konzervatívcov a liberálov, na veriacich a ateistov. Hľadám v človeku ten základ dobra a ľudskosti, ktorý má v sebe každý z nás, no ktorý sme v sebe kruto potlačili. Ako si všimol už Anton Srholec, ktorý ako mladík strávil dva roky tu v Hodoch pri Galante, kde to píšem. Do denníka si presne pred 50 rokmi, v októbri 1976, zapísal toto: "Tuším ani nejestvujú radostní ľudia, len smutné a unavené tváre, a keď začnú rozprávať, tak len ponosy, bolesti a starosti. Ako šedivé jesenné nebo, slnko sa neusmeje, lúčom ťa nepohladí, len leje a leje, a chladné vetry dujú. Všetci tí unavení, čo nesú svoje ťarchy, sú moji priatelia. Nech mám pre vás vždy dvere otvorené, unavení pútnici tohto sveta, ja som váš druh a brat. Vaša tichá bolesť pôsobí vo vás a vo mne ako tajomný liek a ja už viem, že to budú naše najslávnejšie chvíle."

Odpustenie musí prijať rodina Lasicovcov. My by sme mali prijať človeka, ktorý pochybil, s pokorou sa ospravedlnil a svoju osobnú ťarchu i profesijné následky si ponesie sám. Už naozaj stačilo.
Eduard Chmelár

Boľševické svine držia spolu

 Boľševické svine držia spolu






DOVOĽTE MI ZASTAŤ SA JOŽA BANÁŠA 🙏
Je choré, ako doňho kopú progresívni tupci, čo v živote nenapísali žiadnu knihu.
A je choré, že naňho brýzga nejaká Hana Lasicová, ktorú zjavne n
Jožo Banáš je jeden z najlepších slovenských spisovateľov a hentie dve mu nesiahajú ani po členky.
A mimochodom, od vydavateľstva Ikar si po tom, čo urobili Banášovi, už nekúpim nikdy žiadnu knihu, vy áno?
Kokot Blaha


SEREM NA VÁS ŠECKÝCH

 SEREM NA VÁS ŠECKÝCH


Cakam na vyjadrenie vlady, premiera a ministra spravodlivosti.
Bude ma zaujimat, ci sa vyjadria ohladom tohoto izraelskeho fasizmu, ktory sa tu praktizuje na jedincovi.
Bude ma zaujimat, ci je to ta velaznama 'demokracia' proklamovama panom premierom Robertom Ficom.
Daniel Bombic




Takový nešvár sa nám tu rozmáha
Pán Pellegrini, a preco nerozpravate o obetiach očkovania?
Preco nerozpravate o deťoch ktoré zomreli na následky očkovania?
Alebo o deťoch s autizmom, rakovinou, autoimunitnymi ochoreniami ktoré sa u nich vyskytli po očkovaní?
Že čo?!? Nie sú z toho kredity?
Pan prezident ma AKE medicinske vzdelanie?
Ak ziadne, tak kde su skrekluni ako Goda a Hanzelova? Preto teraz neskrecia o tom, ze sa o vakcinach vyjadruje niekto, kto nema ziadne odborne vzdelanie?
Daniel Bombic

27. 10. 2026

A Fašírka generálnym riaditeľom STVR

 A Fašírka generálnym riaditeľom STVR


Pavel Fašírka Kapusta


Eduard Chmelár sa vzdal členstva v Etickej komisii STVR

 Eduard Chmelár sa vzdal členstva 
v Etickej komisii STVR

Eduard Chmelár sa vzdal členstva v Etickej komisii STVR, v ktorej bol aj predsedom. Členstva sa vzdala aj Jana Barčák Filipová. Chmelár je politický komentátor a bývalý poradca Roberta Fica.

V etickej komisii verejnoprávneho média bol od mája 2025. O vzdaní sa členstva informoval predseda Rady STVR Peter Benčurík.

Etická komisia je poradným orgánom Rady STVR. Jej úlohou je zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu zamestnancov i spolupracovníkov STVR pri výkone ich činnosti.

Zdroj: DennikN

STVR valcuje sledovanosťou

STVR valcuje sledovanosťou



Kriminálny seriál Vraždy v dolinách sledovalo v pondelok na Jednotke 468.000 divákov pri trhovom podiele 25,8 % a v čase vysielania bol lídrom trhu. V nedeľu bola Jednotka najsledovanejšou televíznou stanicou celodenne aj v hlavnom vysielacom čase. Večer bodovala premiérová 6. séria šou Pečie celé Slovensko so 420.000 divákmi. Sobotný návrat Petry Vlhovej do Svetového pohára si na Športe aspoň na tri minúty zaplo až 288.000 divákov a obe kolá obrovského slalomu boli v čase vysielania lídrom trhu.


Pondelkový večer na Jednotke patril premiérovému kriminálnemu seriálu Vraždy v dolinách. Sledovalo ho 468.000 divákov pri trhovom podiele 25,8 %, aspoň na tri minúty si ho zaplo až 552.000 divákov. V čase vysielania bol lídrom trhu a stal sa najsledovanejším nespravodajským programom v prime time. V cieľovej skupine 15 – 57 rokov ho sledovalo 170.000 divákov pri podiele 20,8 %. Podvečerný blok otvorila vedomostná súťaž Duel, ktorú si pozrelo 345.000 divákov pri podiele 24,2 % a šou 5 proti 5 následne 308.000 divákov pri podiele 19 %.

Jednotka dosiahla v pondelok celodenný podiel na trhu 14,4 % a v hlavnom vysielacom čase 18,6 %. V porovnaní s rovnakým dňom minulého roka si polepšila celodenne z 10,8 % a v hlavnom vysielacom čase z 11,2 %.

V nedeľu bola Jednotka najsledovanejšou televíznou stanicou celodenne s podielom 13,3 % aj v hlavnom vysielacom čase s podielom 18,6 %. Večer odvysielala ďalšiu časť šou premiérovej 6. série šou Pečie celé Slovensko, ktorú sledovalo 420.000 divákov pri trhovom podiele 23,1 %, aspoň na tri minúty si ju zaplo až 608.000 divákov. V čase vysielania bola lídrom trhu a stala sa najsledovanejším nespravodajským programom v prime time, prvenstvo jej v tomto čase patrilo aj medzi divákmi vo veku 15 – 57 rokov (191.000 divákov, podiel 21 %). Nasledujúci seriál Srdcia sledovalo 191.000 divákov pri podiele 15,2 %.

Nedeľnú politickú diskusiu O 5 minút 12 špeciál sledovalo na Jednotke 150.000 divákov pri podiele 14,8 % a na spravodajskom okruhu 24 ďalších 19.000 divákov. Aspoň na tri minúty si ju na Jednotke zaplo 530.000 divákov.

Sobota sa niesla v znamení návratu Petry Vlhovej do Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní. Šport odvysielal obrovský slalom žien v rakúskom Söldene naživo vrátane štúdií. Druhé kolo sledovalo 201.000 divákov pri trhovom podiele 23 %, aspoň na tri minúty si ho zaplo 288.000 divákov. Prvé kolo dosiahlo sledovanosť 168.000 divákov pri podiele 24,6 % a zásah 264.000 divákov. Obe kolá boli v čase vysielania lídrom trhu. Olympijská víťazka sa do seriálu vrátila po viac ako dva a pol roku, po prvom kole bola jedenásta a v konečnom poradí obsadila 23. miesto. Šport dosiahol v sobotu celodenný podiel 4,3 %, čo je viac ako trojnásobok oproti rovnakému dňu minulého roka (1,4 %).

Volebný večer priniesla STVR v sobotu na Jednotke aj na spravodajskom okruhu 24. Špeciálne vysielanie Komunálne a krajské voľby 2026 sledovalo na Jednotke od 21.35 h v priemere 110.000 divákov pri podiele 7,6 %, aspoň na tri minúty si ho zaplo 408.000 divákov. Na 24 ho od 19.30 h sledovalo v priemere 30.000 divákov. Nedeľné ranné povolebné vysielanie sledovalo na Jednotke 48.000 divákov pri podiele 8,8 % a zásah 207.000 divákov.

Voľby pritiahli aj návštevníkov na web STVR, ktorý počas volebného týždňa zaznamenal až 1.500.000 zobrazení a spravy.stvr.sk 1.400.000 zobrazení. Samotná volebná podstránka bola zobrazená 600.000-krát.

Sobotný večer na Jednotke patril aj premiérovej relácii Záhady tela s 302.000 divákmi pri podiele na trhu 17 % v univerzálnej cieľovej skupine.

Piatkový večer na Jednotke patril súťažno-cestovateľskej šou Na správnej ceste. Sledovalo ju 295.000 divákov pri trhovom podiele 16,7 %, aspoň na tri minúty si ju zaplo 486.000 divákov a v čase vysielania bola lídrom trhu. Podvečer si vedomostnú súťaž Duel pozrelo 258.000 divákov pri podiele 20,5 % a šou 5 proti 5 následne 257.000 divákov pri podiele 17,9 %.

Zdroj dát: PMT / FIFTY5BLUE

Stanovisko generálneho riaditeľa vydavateľstva News and Media Holding Michala Teplicu k vydaniu knihy Lasica - Banáš


Stanovisko generálneho riaditeľa vydavateľstva News and Media


 Holding Michala Teplicu k vydaniu knihy Lasica - Banáš


Každé rozhodnutie prijímame v konkrétnom čase a na základe informácií, ktoré máme v danom okamihu k dispozícii. Až neskôr sa môže ukázať, že niektoré podstatné skutočnosti sme nepoznali a že ich znalosť by naše rozhodnutie mohla zásadne ovplyvniť.
Vydanie knihy rozhovorov Lasica – Banáš vyvolalo rozsiahlu verejnú diskusiu aj silné emócie. Poznali sme verejne známy a napätý vzťah medzi Jozefom Banášom a Magdou Vášaryovou, nemali sme však vedomosť o vážnom konflikte medzi Jozefom Banášom a Milanom Lasicom.
Dnes vieme, že nám v čase rozhodovania o vydaní knihy chýbali niektoré dôležité informácie.
Milana Lasicu si vážime ako jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry. Naším zámerom bolo prostredníctvom rozhovorov, ktoré urobil Jozef Banáš s Milanom Lasicom priblížiť čitateľom Lasicove myšlienky a pohľad na dobu, v ktorej žil a tvoril. Jozef Banáš bol v určitom období preukázateľne v osobnom kontakte s Milanom Lasicom a jeho rodinou. Text, ktorý nám Jozef Banáš ponúkol, považujeme za podnetný, plný skvelých Lasicových myšlienok, postrehov a zamyslení. Nikdy nebolo naším úmyslom poškodiť pamiatku Milana Lasicu, alebo ublížiť jeho rodine.
Jozef Banáš je externým spolupracovníkom týždenníka PLUS 7 DNÍ a zároveň jedným z najpredávanejších slovenských spisovateľov, ktorého knihy vydáva vydavateľstvo IKAR. Hoci jeho názory nie sú každému členovi našej redakcie blízke, spolupracujeme s ním ako s úspešným autorom, ktorého myšlienky môžu byť pre časť našich čitateľov zaujímavé a podnetné.
Považujeme totiž za dôležité, aby médium so širokým čitateľským dosahom vytváralo priestor pre rozmanité postoje a názory. Práve názorová pluralita je jedným zo základných predpokladov otvorenej verejnej diskusie.
Rozhodnutie vydať knihu bolo rozhodnutím nášho vydavateľstva a nesieme zaň zodpovednosť, predchádzalo mu zváženie všetkých relevantných informácií, ktoré nám v tom čase boli dostupné. Po vydaní knihy sa objavili dve zásadné a nové skutočnosti.
Prvou bol písomný prísľub Jozefa Banáša rodine, že rozhovory nevydá. Autor medzičasom priznal, že tento prísľub porušil. O tejto okolnosti sme v čase vydania knihy nevedeli.
Druhou bola informácia o vážnom konflikte medzi Jozefom Banášom a Milanom Lasicom, ako aj o korešpondencii z roku 1992, ktorú zverejnila Hana Lasicová.
Tvrdenia o kontexte a význame tejto korešpondencie nepredkladáme ako preukázané fakty, pretože ich nedokážeme nezávisle overiť. Zároveň ich však nepovažujeme za okolnosť, ktorú by bolo možné zľahčovať, a to aj vzhľadom na to, že autor existenciu korešpondencie nevyvrátil.
Kniha rozpútala konflikt, ktorého sme nechceli a ani nechceme byť súčasťou a preto sme pozastavili jej ďalšiu distribúciu a propagáciu.


Autor: Michal Teplica, generálny riaditeľ, News and Media Holding

SFÚ vydal publikáciu o premenách v dejinách audiovizuálnej kultúry


SFÚ vydal publikáciu o premenách 

v dejinách audiovizuálnej kultúry

Slovenský filmový ústav (SFÚ) vydal publikáciu Norma a odchýlka. Ide o zborník príspevkov z 22. česko-slovenskej filmologickej konferencie v Krpáčove, na ktorej sa vlani na jeseň zúčastnilo takmer 40 českých a slovenských filmových teoretikov, historikov, kunsthistorikov, estetikov, filozofov pedagógov a študentov z rôznych vysokých škôl a centier filmových štúdií.
Témou konferencie boli premeny noriem a odchýlok v dejinách kinematografie z historického, politického, produkčného i estetického hľadiska. „Normy, odchýlky i následné normalizácie určovali vývoj kinematografie na rôznych úrovniach, od inštitucionálnej, tvorivej cez technologickú až po recepčnú,“ uvádza v úvode zborníka jeho editor Martin Kaňuch. Publikáciu tvorí 21 príspevkov z konferencie, ich autormi sú renomovaní filmológovia, umenovedci, filozofi či estetici, ale aj študenti z Prahy, Bratislavy, Olomouca i Nitry.
„Obsah textov je mimoriadne široký a prináša veľa nových pohľadov, niektoré z príspevkov sa témou zaoberajú z filozofického a umenovedného hľadiska, iné aplikujú svoje úvahy na vybrané filmové diela priamo,“ približuje vydavateľ. Príspevky sú v zborníku usporiadané v poradí, v akom zazneli na konferencii.
Nad paradoxom normy a odchýlky napríklad uvažuje filozof Josef Fulka porovnaním literárneho diela Jaroslava Havlíčka s jeho filmovým spracovaním od Juraja Herza Petrolejové lampy (1971). Zhody a odchýlky v historických príbehoch a v biografickom filme skúma filozof a estetik Peter Michalovič na snímkach Jakuba Kronera Miki (2024) a Černák (2025). Dokumentárny film Mira Rema Raději zešílet v divočině (2025) a jeho autenticitu reflektuje vo svojom texte filmová teoretička Jana Bébarová.
Filmová bádateľka Mária Ferenčuhová sa pozrela na normu a odchýlku v slovenskom populárno-vedeckom filme 50. a 60 rokov a filmový vedec Martin Palúch skúma odchýlku v slovenskom strihovom filme. Filozofka Romana Javorčeková sa zamerala na technické normy v oblasti filmu a na to, ako sa s nimi človek vyrovnáva. Estetik Štěpán Kubalík približuje úlohu seriálových diel v projekte filmu ako filozofie. Teoretička Ivana Kupková sa zamerala na normu a odchýlku v slovenskom filmovom dialógu a z tohto hľadiska porovnáva diela Slnko v sieti (1962) Štefana Uhra a Záhrada (1995) Martina Šulíka.
Zborník príspevkov z 22. česko-slovenskej filmologickej konferencie Norma a odchýlka, ktorá sa konala 16. až 19. októbra 2025 v Krpáčove, vydal SFÚ na 215 stranách. Jeho vydanie finančne podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Audiovizuálny fond a Slovenská asociácia producentov v audiovízii.



Zdroj: TASR

Disgusting

Disgusting


OSKAR JE PODPINDOSNÍK ZAPRÁSKANÝ!

OSKAR JE PODPINDOSNÍK ZAPRÁSKANÝ!

Pavel Fašírka Kapusta 

VEĽMI PRESNÉ A HLBOKO PRAVDIVÉ.
V ICH POVRCHNOM SVETE JE TANCOVANIE NA HROBOCH CNOSŤ!
TFUJ!!! JE TO PODPINDOSNÍK ZAPRÁSKANÝ
!
Oskar Rózsa na tripe

To moratórium sa týka aj mňa?
Či môžem začať nakladať aké to bolo fasa produkovať (zadarmo) skupinu Paga a celkovo snažiť sa s tou cháskou debatovať o hudbe, umení a kultúre?
Nikdy viac....ani omylom...!😂😂😂Amaterizmus level 5000 bez rešpektu.
Oskar Rózsa na tripe


LIBERÁLI NÁM ODPÚŠŤAJÚ, ŽE SME ZLÍ, ROVNAKO AKO MY IM ODPÚŠŤAME, ŽE SÚ RETARDOVANÍ.
Arynne Wexler -rasistická pičaň
Oskar Rózsa na tripe

🔴VEĽMI BY SOM SI PRE MOJE RODNÉ MESTO, VŠETKÝCH STARÝCH PREŠPURÁKOV, ICH DETI A ĽUDÍ KTORÍ EŠTE NESTRATILI JASNÝ POHĽAD ŽELAL, ABY DO FUNKCIE STAROSTU NASTÚPIL NIEKTO, KTO DOKÁŽE TÚ PRÍŽIVNÍCKU BANDU NEVYCHOVANÝCH AMATÉROV (PROFESIONÁLNYCH NIČITEĽOV) IRACIONÁLNE SEBA NAZÝVAJÚCU PROGRESÍVNI LIBERÁLI, KTORÍ RADI TANCUJÚ NA HROBOCH BEZBRANNÝCH A PARAZITOVANIE POVAŽUJÚ ZA SVOJE OSOBITÉ PRÁVO, VYHNAŤ ZO SPOLOČNÉHO PRIESTORU TAM, KDE JE ICH PRIRODZENÉ MIESTO.
NA PREDMESTIE SPOLOČNOSTI.
BRATISLAVA, DRŽÍM TI PALCE!!!💪🏻🇸🇰😎
Oskar Rózsa na tripe

ZÁCPA - TO ZNIE LEPŠIE AKO PARA😎
... a teraz vám zahrá skupina - ranná zácpa ...💪🏻
Oskar Rózsa na tripe





Na Svetový deň audiovizuálneho dedičstva premietnu aj Jakubiskov trezorový film

Na Svetový deň audiovizuálneho dedičstva

 premietnu aj Jakubiskov trezorový film


Vaše okno do sveta - tak znie tohtoročná téma Svetového dňa audiovizuálneho dedičstva. Má byť východiskový bod budovania vzájomného porozumenia medzi kultúrami po celom svete.
Audiovizuálne archívy majú svoj pripomienkový deň od roku 2005, keď ho vyhlásili na Generálnej konferencii Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) na základe súboru Odporúčaní o ochrane a uchovávaní pohyblivých obrazov z roku 1980. Každoročne je to 27. október. Zámer tejto udalosti pod kuratelou OSN je zvyšovanie povedomia o dôležitosti ochrany dokumentárneho bohatstva v podobe filmov, rozhlasových a televíznych programov, audio aj video nahrávok.
Cieľ svetového dňa spočíva v snahe zvýšiť medzinárodné povedomie o zachovávaní audiovizuálneho dedičstva, o jeho krehkosti a zraniteľnosti a tiež zdôrazniť potrebu prijímať naliehavé opatrenia na kvalitné uchovávanie audiovizuálnych dokumentov. Zároveň poskytuje členským štátom UNESCO možnosť zhodnotiť, ako sa im darí napĺňať odporúčanie z roku 2015 o ochrane a sprístupňovaní dokumentárneho dedičstva vrátane jeho digitálnej podoby.
„Archívy audiovizuálnych záznamov rozprávajú príbehy o životoch ľudí a kultúrach z celého sveta. Predstavujú neoceniteľné dedičstvo, ktoré potvrdzuje našu kolektívnu pamäť a ktoré predstavuje cenný zdroj poznania, keďže odráža kultúrnu, spoločenskú a jazykovú rozmanitosť našich komunít. Pomáhajú nám rásť a lepšie chápať svet, ktorý všetci zdieľame. Zachovanie tohto dedičstva a zabezpečenie jeho dostupnosti pre verejnosť aj budúce generácie je zásadný cieľ všetkých pamäťových inštitúcií a záujmom širokej verejnosti,“ uvádza UNESCO.
Tento rok program UNESCO Pamäť sveta realizoval niekoľko projektov zameraných na ohrozené dokumentárne dedičstvo. Patrí medzi ne úsilie o záchranu a digitalizáciu analógových magnetofónových nahrávok z „tretieho sveta“. Samostatnú iniciatívu tvorí séria projektov na záchranu dedičstva, ktorému hrozí trvalé poškodenie alebo zánik v dôsledku prírodných katastrof a hrozieb spôsobených človekom.
Archívy na celom svete sa každoročne 27. októbra spájajú v prospech rôznych aktivít, okrem špecializovanej agentúry OSN (UNESCO) ich zastrešuje aj Medzinárodná federácia filmových archívov (FIAF). Venuje sa ochrane a sprístupňovaniu svetového filmového dedičstva od roku 1938. Jej členské inštitúcie zachraňujú, zbierajú, uchovávajú, sprístupňujú a prezentujú filmové diela, ktoré nie sú len umelecké a kultúrne artefakty, ale aj historické dokumenty.
Asociácia spája viac ako 170 inštitúcií v takmer 80 krajinách sveta. Je medzi nimi aj Slovenský filmový ústav (SFÚ). Jeho špecializovaný archív tvoria jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy a zbierky. Inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR kooperuje s Kinom Lumière dlhodobým premietaním snímok pri príležitosti Svetového dňa audiovizuálneho dedičstva. Pri tejto príležitosti 27. októbra uvedie zo svojich zbierok digitálne film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) od režiséra Juraja Jakubiska reštaurovaný v 4K. Projekcia sa uskutoční v utorok o 18.00.
Film mal už v októbri svetovú premiéru na festivale klasických filmov Lumière vo francúzskom Lyone. „Takýchto prestížnych festivalov je vo svete iba pár, preto nás potešilo, že opätovne vybrali do programu kinematografické dielo, ktoré digitálne reštauroval SFÚ. A nie je to vôbec samozrejmé, keďže si do programu festivalu vyberajú reštaurované filmy z celého sveta. Pre nás to nie je len potvrdením kvality digitalizačného procesu, ale i procesu prezentácie slovenských audiovizuálnych diel, ktorý SFÚ realizuje,“ konštatoval Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ.
Zdôraznil, že pri digitálnom reštaurovaní v 4K sa vychádzalo z dobového duplikačného pozitívu, pričom sa rešpektovala mierne modifikovaná verziu filmu z roku 1990, v jednej scéne skrátená. Snímka, ktorej realizácia sa začala v októbri 1968 v dusnej atmosfére invázie sovietskych vojsk do Československa, sa po dokončení nedostala do kinodistribúcie a putovala na dvadsať rokov do trezoru. V roku 1990 bola uvedená v hlavnej súťaži MFF v Karlových Varoch, kde získala Cenu FIPRESCI.
Slovenský filmový ústav je jediná pamäťová inštitúcia na Slovensku, ktorá sa komplexne zaoberá kinematografiou. Špecializovaný archív tvoria jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy a zbierky, ktoré odborne uchováva, spracováva, ošetruje, obnovuje, digitalizuje, katalogizuje a sprístupňuje verejnosti. Vo vzťahu k filmovému dedičstvu Slovenskej republiky má nezastupiteľné miesto.


Zdroj: TASR