24. 12. 2004

EŠTE KU CHARITE

EŠTE KU CHARITE
Slovenská televízia napokon vysielala program na podporu Tatier, ale skôr ho preberala, ako sa na ňom aktívne podieľala. Navyše, slovenským divákom ani neumožnila posielať cez SMS finančné prostriedky. A koncert vysielala, samozrejme, na Dvojke. Rada STV o probléme charity na svojom poslednom zasadnutí v roku 2004 rokovala. Niektoré časti zápisu sú veľavravné : V nasledujúcej časti rokovania sa rada venovala koncepcii charitatívnych programov STV. V súvislosti s tým M. Kollár poukázal na list výkonnej riaditeľky Nadácie pre deti Slovenska Ľ. Štasselovej z 15.11.2004 adresovaný GR STV, týkajúci sa projektu Hodina deťom. V liste sa okrem iného uvádza, že v roku 2004 sa rokovania dostali do bodu, keď sa Nadácia pre deti Slovenska a Slovenská televízia nedokázali dohodnúť na ďalšej spolupráci. Nedostatok vôle k osobnému stretnutiu a rokovaniu o podmienkach vysielania až po ponuku odvysielať program na Dvojke v prime time alebo na Jednotke v čase od 17 do 19.00, ktoré boli pre tento typ projektu (zo známych príčin – slabá sledovanosť, silná konkurencia na kanáloch ostatných televízií) podľa Ľ. Štasselovej neprijateľné, prinútili Nadáciu pre deti Slovenska osloviť TV Markízu so žiadosťou o spoluprácu. Vo svojom stanovisku k uvedenej problematike GR STV konštatoval, že STV v minulých rokoch pred nástupom súčasného manažmentu vysielala ročne asi 10-11 charitatívnych koncertov, ktoré všetky financovala svojou výrobou. Znamená to, že poskytla prenosové vozy a zabezpečila výrobu týchto charitatívnych akcií, avšak ani jedna nebola priamou charitatívnou akciou STV. V spomínaných prípadoch išlo konkrétne o nasledujúce akcie: Konto bariéra, Hodina deťom, Najmilší koncert roka, Úsmev ako dar, Beneficium a pod. Charitatívne akcie boli realizované tak, že autori z externého prostredia ponúkli STV určitý program na realizáciu. STV po dohode tento program zobrala a vyslala na jeho realizáciu prenosové vozy a televízne štáby, pričom výroba jedného takého programu sa pohybovala v rozmedzí 1 – 1,5 mil. Sk. STV teda vysielala všetky charitatívne akcie, ktoré prišli z externého prostredia, stálo ju to možno 5 – 10 mil. Sk pričom mnoho rôznych subjektov si zabezpečilo cez reklamné aktivity v rámci týchto charitatívnych akcií príliv finančných prostriedkov. Preto súčasné vedenie po svojom nástupe prikročilo k redukcii týchto charitatívnych akcií a začalo uvažovať o vlastnom charitatívnom projekte. V súvislosti s tým vedenie uvažovalo aj o obnovení aktivít v rámci Konta nádeje, ale v tejto oblasti narážalo na objektívne dôvody, pre ktoré to reálne nebolo možné. Preto vedenie usúdilo, že Konto nádeje je neperspektívny projekt a je potrebné urobiť niečo nové. V dôsledku toho vedenie zvolilo minulý rok voči charitatívnym organizáciam stratégiu, na základe ktorej je STV schopná poskytnúť im vysielací čas, ale náklady na výrobu si musia charitatívne organizácie uhradiť samé. Minulý rok to tak prebehlo, čo znamená, že Hodina deťom a iné nadácie si výrobu zaplatili a STV uvedené programy odvysielala. Tento rok nedošlo k dohode s Nadáciou pre deti Slovenska (projekt Hodina deťom) a to jednak z dôvodov, ktoré sú uvedené na začiatku tohto bodu, ako aj preto, že uvedená nadácia nebola ochotná uhradiť náklady 1,5 mil. Sk na výrobu programu. STV bude tento rok vysielať charitatívne prenosy akcií Úsmev ako dar a Benefícium, ktoré si náklady na výrobu uhradili. Ako ďalej GR STV uviedol, je presvedčený o tom, že čas o 20.00 hod. na Dvojke (ponúknutý Slovenskou televíziou projektu Hodina deťom) je čas, ktorý je porovnateľný s časom akejkoľvek inej televízie. Je to najvýhodnejší prime time na Dvojke. Ak je to charitatívny projekt, ktorý si podľa jeho názoru nájdu diváci, ktorí chcú prispieť, na Dvojke (pokrytie 90%), potom tento čas je lukratívny a hodný tohto poslania. Fakt je ale ten, že projekt Hodina deťom sa rozhodol ísť do komerčnej TV stanice pretože im asi najviac záležalo na sledovanosti. To znamená, že tento projekt mal rýdzo komerčný charakter, pretože sa zdá, že išlo o to, aby mal čo najvyššiu sledovanosť. Okrem toho boli aj požiadavky, že projekt má byť uvedený na Jednotke, nakoľko má väčšiu sledovanosť ako Dvojka. Je presvedčený o tom, že tých 13% sledovanosti, ktoré dosiahla Hodina deťom na TV Markíza by bez problémov dosiahli aj na Dvojke v STV. Dokonca je presvedčený o tom, že by sa vyzbieralo aj toľko finančných prostriedkov, ak nie ešte viac, ako sa vyzbieralo v súkromnej televízii. Z jeho pohľadu to znamená, že STV urobila všetko čo bolo v jej silách, aby sa tento program odvysielal na jej okruhoch. Vedenie si myslí, že Dvojka je plnohodnotný okruh, na ktorý patria charitatívne akcie a je z toho pohľadu aj v súčasnosti takto vyskladaný. Je to plnohodnotný okruh s 90% pokrytím, ktorý spĺňa všetky atribúty normálnej televízie, ktorá vysiela aj charitatívne programy.Na záver svojho vystúpenia GR STV zdôraznil, že Slovenská televízia by v budúcnosti mala robiť charitatívny produkt podobný ORF s názvom „Licht ins Dunkel“. Je to program, ktorý patrí do verejnoprávnej televízie a mala by si ho robiť ako vlastný charitatívny program. Mala by do neho dávať aj vlastné zdroje a zbierať peniaze prostredníctvom svojho vysielacieho času na tento projekt. Projekt by nemal pomáhať iba deťom, ale aj širšiemu spektru ľudí na Slovensku, ktorí pomoc potrebujú. V diskusii, ktorá sa k predneseným informáciám rozvinula vystúpili striedavo M. Kollár (rada navrhne GR STV predložiť koncepciu charitatívnych programov STV na rok 2005, z ktorej bude jasné, či a do akého typu vlastného programu bude STV vstupovať a aké budú pravidlá pre prijímanie takýchto programov z vonkajšieho prostredia), J. Greššo (je potrebné jasne stanoviť koncepciu charitatívnej pomoci a zmluvne ošetriť isté věci, ktorými sa dá predchádzať zneužitiu charity), E. Bachletová (k otázke fungovania nadácie Konto nádeje), M. Slovák (STV ako verejnoprávna inštitúcia by sa mala zamerať na realizáciu jedného až dvoch charitatívnych projektov ročne vrátane ich financovania; TV Markíza za projekt Hodina deťom nezobrala ani korunu na rozdiel od STV, ktorá požadovala za výrobu relácie 1,5 mil. Sk), P. Malec (projekt Hodina deťom je postavený na tom, že sa majú vyzbierať peniaze t. j. ide o sledovanosť čo je absolútna priorita; 13% sledovanosť by STV s týmto projektom na Dvojke nedosiahla za žiadnych okolností; Hodina deťom podľa neho mala patriť na Jednotku do prime time), GR STV (zaujal stanovisko k diskusnému príspevku P. Maleca), J. Greššo (podporil stanovisko M. Slováka a P. Maleca; nemyslí si, že v našej spoločnosti je veľmi zdravá tendencia, aby sa za každú cenu fetišizovala sledovanosť resp. nákladovosť a pod.; bulvarizácia veľmi negatívne zasahuje do každodenného života spoločnosti) a M. Kollár (k tejto problematike sa rada dostane začiatkom budúceho roka pri vyhodnocovaní plnenia programovej služby). Na záver ešte veľavravnejšie čísla : Program „Tatrám pod stromček“ odvysielala 22.12.2004 v prime time o 20:00 hod TV Markíza. Prvýkrát v histórii koncert súčasne vysielal aj Slovenský rozhlas. Spolupráca TV Markíza a SRo je vôbec prvým spoločným projektom, ktorý realizuje komerčná televízia a najpočúvanejšia stanica verejnoprávneho rozhlasu – Rádio Slovensko. Koncert dosiahol vysokú sledovanosť na úrovni 18,1% pri trhovom podiele 41,3%, čím TV Markíza bezkonkurenčne vyhrala nad programami ďalších slovenských televízií, ktorých podiel na trhu predstavoval v danom čase v prípade Jednotky 19,2 %, Dvojky 3,4 % a v prípade TV Joj 16,6 %. Počas prenosu došlo 25 277 SMS na Eurotel, 53 148 SMS na Orange, dary od firiem boli v hodnote 7 110 000.-Sk, diváci darovali prostredníctvom sms, audiotextom a vstupenkami za koncert sumu 1 242 144.-Sk. Celkovo sa do skončenia priameho prenosu vyzbieralo 8 352 144.-Sk. Na záver ešte jedna poznámka. Zdá sa, že pre súčasné vedenie STV sú príjemnejšie komerčné aktivity a aj prepojenia na komerčné rádiá. Prirodzený spojenec, Slovenský rozhlas ,je vlastne pre STV nepriateľom. A to je od STV krátkozraké. A choré.